________________________________

25. 4. 2010

Arnáda. ÚVOD.

Toto sú videnia, ktoré mi Boh dal o bojoch Jeho ľudu. Väčšinu z nich som mala v roku 2007, niektoré v nasledujúcich rokoch. Videla som tieto obrazy ako obrazy boja dvoch armád – Božej a démonickej. Nedajú sa zapísať presne chronologicky, ako sa dejú a budú diať. Tieto udalosti sa navzájom prelínajú. Tiež niektoré časti nemusia byť teologicky presne výstižné a komplexné – sú to obrazy, nie vyučovania. Toto všetko sa deje v duchovnom svete, pretože nebojujeme proti telu a krvi, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. (Ef 6,12)
Často sa pýtam Pána, kde ma vlastne vyhrabal. Prečo si na veci, do ktorých ma povolal, vybral práve mňa. Veď ma našiel v diere plnej hriechu a temnoty. Ťažko sa opisuje tento pocit. Boh mi ukazuje veľké veci o svojom kráľovstve a ja sa pritom cítim ako ten posledný vhodný kandidát na to, aby ku mne vôbec a o čomkoľvek hovoril. Ale On ma vidí inak. Vidí ma ako Baránkovou krvou očistenú, omilostenú ženu, vidí ma ako svoju milovanú dcéru, ktorej On, zvrchovaný Boh dal svoje povolanie. Ja sa naň necítim (často Mu utekám), ale On je ten, kto ho dokoná. Len vďaka Jeho veľkej láske tu vôbec som a slobodne dýcham. Na vlastnej koži tak prežívam niečo z toho, čo bude v týchto dňoch učiť svoju cirkev: Je to milosť sa znovu narodiť vďaka Jeho smrti na kríži. Nič nie sme bez Neho a bez Jeho milosti. Nemáme nič, čím, by sme sa mohli chváliť. Len Jeho. A On je to, kto nás povoláva, vystrojuje, posväcuje a posiela hlásať evanjelium strateným.
Mňa toto slovo zmenilo. Zmenilo môj pohľad na Boha, na Jeho plán spasenia, na mňa samú a na mojich súrodencov. Prosím ťa, dovoľ Mu, aby hovoril aj ku tebe, aby ťa menil, aby ťa vyzbrojil... Nech ťa sprevádza Jeho milosť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára