17. 1. 2011

II. Chudobní duchom

II. Chudobní duchom

(Mt 5,3)

stiahnuť kázeň

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

V knihe Philipa Yanseya „Ježíš, jak jsem ho neznal“ som pred rokmi objavil zoznam desiatich vlastností chudobných ľudí v porovnaní s bohatými a odvtedy sa k nemu sporadicky vraciam. Miesto slova „chudobní...“ dosadzujem svoje meno a prechádzam tento zoznam znovu. Stále som usvedčený z toho ako hlboko je vo mne zakorenené myslenie a postoje bohatých ľudí. Ako veľmi som ovplyvnený svetom a kultúrou doby, v ktorej žijem!

5

Druhá z týchto vlastností znie:

Vedia aj o svojej závislosti na sebe navzájom.

Bohatí nepotrebujú pomoc ľudí, lebo si vedia pomôcť sami. Často práve táto okolnosť ich nezávislosti v nich vypestuje presvedčenie a spôsob života akoby aj naozaj boli nezávislí od ľudí. Preto sa ľuďmi neobklopujú – aspoň nie tými, na ktorých by boli nejako závislí. Preto neradi vstupujú do situácií, ktoré nemajú oni sami pevne v rukách. Nevstupujú do služby, kde by boli závislí na iných kresťanoch. Často postavia svoju službu na sebe samých. Ich orientácia je jasne na ich silné stránky, obdarovania, schopnosti, zdroje... Nechcú vidieť svoje slabé stránky a jednať s nimi. Sú presvedčení, že práve ich úspech a sila v niektorých oblastiach je potvrdením ich samých, ich pravosti, učenia, charakteru... Keby to bolo na nich, nikdy by sa nedostali v živote do situácií, kedy padajú pod krížom...

Marek 15:20  Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho purpurový plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha. Potom Ho vyviedli, aby Ho ukrižovali. 21  Akýsi Šimon Kyrenejský, otec Alexandrov a Rúfov, vracal sa z poľa a šiel práve tade; toho prinútili, aby Mu niesol kríž. 22  A viedli Ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebečné miesto.

Utrpenie posledných hodín, zatknutie, dlhé výsluchy a bičovanie vysilili Ježiša do takej miery, že zrejme rímsky stotník musel obávať, či vôbec splní rozkaz. Vojaci teda prinútili jedného muža, ktorý práve prichádzal z poľa oproti zástupu, aby mu niesol kríž. Marek nám neudáva osobné údaje. Len že zrejme pochádzal z Kyrény – kraja, ktorý sa nachádza v dnešnej Lýbii na severe Afriky. Či bol v Jeruzaleme len ako pútnik na veľkonočných slávnostiach, alebo tu aj žil, nevieme. Je však málo pravdepodobné, že bol na poli pracovať, pretože toto sa udialo okolo 9-10 hodiny dopoludnia. Marek však uvádza mená jeho dvoch synov, z čoho je zrejmé, že cirkvi boli títo dvaja muži známi. Tejto rodiny sa táto udalosť isto iste dotkla. Viac však nevieme. Možeme sa len domnievať že Pavel dáva pozdravovať do Ríma práve jedného z týchto synov (R 16,13). A zaujímavý je aj archeologický nález, ktorý sa podaril v r.1942 židovskému prof. Sukenikovi (ktorý mal prsty aj v nájdení známych kumránskych rukopisov). V Kidrónskom údolí objavil hrob s deviatimi schránkami, ktorý patril rodine pochádzajúcej z Kyrény. Jedna z týchto schránok obsahovala telesné pozostatky istého Alexandra, syna Šimona z Kyrény. 

Obraz, kedy Pán Ježiš nevládze niesť svoj kríž na ceste na Golgotu, je pre mňa v tomto veľmi silný. Hovorí mi o tom, že cesta, po ktorej ma Boh vedie – Jeho povolanie a služba – ma privedú aj do takýchto okamihov slabosti, zlomenosti, vyhorenia, neschopnosti ísť ďalej. My sa doslova potrebujeme dostať až na hranice našich síl a zdrojov, aby sme okúsili Pánovu silu a Jeho neobmedzené možnosti. Touto cestou šiel aj Pán Ježiš. Aj On sa učil poslušnosti utrpením (Žid 5,8). A nás pozýva nasledovať Jeho šľapaje (1Pt 2,21). Vidíme však, že neostal na tejto ceste bez pomoci. Na jednej strane sa dostáva do bodu, kedy ďalej nevládze, no na druhej strane je tam muž, ktorý berie Jeho kríž a pomáha Mu.

Podobne apoštol Pavel hovorí o tejto ceste, keď čelil ostňu vo svojom živote. Zápasil viackrát o to, aby ho Boh zbavil toho ostňa. Dostal však prekvapujúcu a pre nás strategickú odpoveď:

2 Korintským 12:7  a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. 8  Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, 9  ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. 10  Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.

Boh nás vedie ku slabosti, ku našim obmedzeniam – až koncom, za hranice našich možností a schopností. Znie to šokujúco. Vzbudzuje to až hrôzu. Predsa však je za tým nádherná Božia láska ku nám. Práve na týchto cestách totiž zakúšame Boha, Jeho moc, Jeho pomoc, vzájomnú pomoc a starostlivosť, spoločenstvo skutočných bratov a sestier (tí falošní nás v týchto momentoch opúšťajú). Chudobní duchom zakúšajú tieto cesty. Oni sú závislí na Bohu (nie na sebe a svojom obdarovaní a zdrojoch...) a tak sa nechajú Bohom viesť aj na cesty, na ktorých nemajú všetko v rukách, na ktorých sú dokázaní na pomoc iných ľudí. Čo je však nádherné, je fakt, že takýchto ľudí nám Boh vždy pošle. On nás doslova vedie po cestách, kedy potrebujeme iných, ich pomoc, doplnenie, korekciu, spoločenstvo... Chudobní duchom tieto cesty neminú, nevyhýbajú sa im. Preto sú blahoslavení a preto zakúšajú nebeské veci na zemi.

Bohatí naopak: od týchto ciest utekajú, lebo pre nich je prijímať pomoc pokorujúce a nepríjemné. Oni chcú dosiahnuť svoj vlastný úspech.

Porozumenie tomu, že Boh nás vedie ku vzájomnej závislosti je podľa mňa kľúčová. Pokiaľ však budeme mať mentalitu bohatých, vytrhneme sa z Božích rúk a odmietneme Jeho cesty pre nás. Bohatí vykročia po cestách samostatnosti, nezávislosti, izolovanosti, anonymity. A práve toto je dnes v cirkvi takmer trendom.

Boh nás však skrze Ducha Svätého spája v jedno telo (1K 12,13; 2K 5,14; Ef 4,16). Máme sa usilovať zachovávať jednotu Ducha Svätého (Ef 4,3). To znamená, že sme ju dostali, že medzi nami skrze Ducha Svätého pôsobí toto spojenie!

Nádherne to vidíme na príklade prvej cirkvi v Jeruzaleme krátko po vyliatí Ducha. Zakúsili pre nás možno nepredstaviteľné vyliatie Ducha – prebudenie. To, čo títo kresťania urobili úplne spontánne v tomto prebudení bolo, že predávali svoje majetky, aby mali všetci všetko spoločné, aby sa zdieľali so všetkým, aby boli na sebe navzájom úplne závislí. Prekvapilo ma však, že nikto to od nich nechcel. Ani apoštoli to nevyžadovali a nevyučovali. Žiadne takéto pravidlo sa nestalo záväzným pre cirkev na iných miestach. Ani žiadne proroctvo sa tam neuvádza, v ktorom by to od nich chcel Boh. Proste boli tak naplnení Duchom Svätým a preniknutí Božou láskou, že toto bolo pre nich úplne prirodzeným krokom. Pre nás však je to nepredstaviteľné. Vidíme tu však krásne to, čo pôsobí Duch Svätý a čo je Božím povolaním pre nás: a síce, aby sme spolu ako kresťania žili, niesli si navzájom bremená, starali sa o seba, pomáhali si, napomínali sa, povzbudzovali... – Teda nie len aby sme sa stretávali raz do týždňa na oficiálnom a anonymnom zhromaždení.

Pán nám dal nádherné zasľúbenie:

Matúš 18:20  Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.

Pán zasľubuje Jeho nádhernú prítomnosť kresťanom, ktorí sú spolu, ktorí spolu žijú v jednote. Verím, že ak budeme spolu ŽIŤ, potom si nás Boh bude môcť aj pouŽIŤ. Pri tomto verši rozumieme prečo chudobní duchom zakúšajú nebeské kráľovstvo.

Pozrime sa len na verše, ktoré hovoria o tom, čo si máme navzájom preukazovať:

  • Lukáš 24:15 A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, že i sám Ježiš sa priblížil a išiel s nimi.
  • Ján 13:34 Nové prikázanie vám dávam - aby ste sa milovali navzájom; tak ako som vás miloval, aby ste sa aj vy tak milovali navzájom.
  • Ján 15:12 To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja vás miloval.
  • Ján 15:17 To vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom.
  • Rímskym 12:10 V bratskej láske buďte navzájom naproti sebe nežní, v úcte jedni druhých predchádzajúci,
  • Rímskym 12:16 jedno a to isté navzájom naproti sebe smýšľajúci; nie mysliaci na vysoké veci, ale nízke nech vás zaujíma.
  • Rímskym 13:8 Nebuďte nikomu nič dlžni, krome navzájom sa milovať; lebo ten, kto miluje blížneho, naplnil zákon.
  • Rímskym 15:7 Preto sa prijímajte navzájom, ako i Kristus nás prijal na slávu Božiu.
  • 1 Korintským 12:25 aby nebolo roztržky v tele, ale aby sa údy navzájom rovnako starali o seba.
  • Galatským 5:13 Lebo vy ste nato povolaní, bratia, aby ste boli slobodní, len nedávať tej slobody za príčinu telu, ale skrze lásku slúžte navzájom jedni druhým.
  • Efezským 4:2 s celou pokorou a krotkosťou, so zhovievavosťou znášajúci sa navzájom v láske,
  • Efezským 4:25 Preto složiac lož hovorte jeden každý pravdu so svojím blížnym, lebo sme si navzájom údami.
  • Efezským 4:32 Ale si buďte navzájom naproti sebe dobrotiví, ľútostiví, odpúšťajúci si, jako aj Bôh v Kristu odpustil vám.
  • Efezským 5:19 hovoriac si navzájom žalmami a hymnami a duchovnými piesňami spievajúc a hudúc vo svojom srdci Pánovi,
  • 1 Tesalonickým 4:9 A o bratskej láske vám netreba písať, lebo vy ste sami vyučení od Boha, aby ste sa milovali navzájom.
  • 1 Tesalonickým 4:18 Takže sa potešujte navzájom týmito slovami.
  • 1 Tesalonickým 5:11 Preto sa napomínajte navzájom a vzdelávajte jeden druhého, jako aj robíte.
  • 1 Tesalonickým 5:15 Hľaďte, aby niekto neoplatil niekomu zlým za zlé, ale sa vždycky žeňte za tým, čo je dobré i pre vás navzájom i pre všetkých.
  • Židom 10:24 A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom
  • 1 Peter 4:8 Teda buďte rozumní a triezvi k modlitbám. Ale predo všetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.
  • 1 Peter 4:10 Každý, jako ktorý dostal dar milosti, tak si tým slúžte navzájom ako dobrí správcovia rôznej milosti Božej.
  • Verím, že ak máme zakúšať veci neba na zemi, ak naozaj chceme pripraviť cestu Pánovi Slávy, potom toto je jedna z nevyhnutných podmienok. Potrebujeme žiť životom chudobných duchom. Potom zakúsime nebeské kráľovstvo. A život chudobných duchom je život v spoločenstve, vo vzájomnej závislosti. Je to cesta, na ktorej sa možno ocitneme na konci so silami, na ktorej padneme a nebudeme vedieť ísť ďalej. Neostaneme však ležať! Zakúsime Pánovu pomoc a pozdvihnutie. Zakúsime spoločenstvo skutočných bratov a sestier, ktorí sa rodia práve pre tento čas:

    Príslovia 17:17  Priateľ miluje v každom čase a brat sa rodí na čas súženia.

    Myslím, že práve o toto sa nás snaží nepriateľ okradnúť. Práve v tomto je v cirkvi skôr opačný trend. Toto je hrozba ducha tejto doby – životného štýlu, ktorý žijeme. Nemáme na seba čas, sme izolovaní, zaneprázdnení. Obyčajný spoločný život kresťanov nahradzujeme ich mobilizovaním do anonymných stretnutí, do veľkých vízií a služieb. Spoločenstvo, jednotu, vzájomnú závislosť a prirodzenú prepojenosť reálnymi vzťahmi..., však nenahradí žiaden vodca, ani vízia či projekt, ani zbor či tradícia... Pán chce byť uprostred svojho ľudu, ktorý prebýva spolu a žije v jednote:

    Žalmy 133:1  Pútnická pieseň. Dávidova. Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! 2  Ako výborný olej na hlave, čo steká na bradu, Áronovi na bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. 3  Ako rosa Hermona, čo padá na sionské vrchy. Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky.

    Vidím však aj iný trend. Nazval by som ho vanutím Svätého Ducha, ktoré je aj v našej krajine. Vidím mnoho miest, kde kresťania spolu žijú a nie len chodia do cirkvi. Preto mám veľkú nádej, že Boh nás pripravuje na prebudenie v našej krajine. Aj preto potvrdzujem to, čo verím, že je Božím hnutím a Božou prípravou cirkvi na Slovensku na prebudenie. Svätý Duch nás tiahne do spoločenstva, jednoty a hlbokých vzťahov. Doslova nás tiahne do vzájomnej závislosti. Pripravuje nás nato byť sieťou, ktorá sa nepotrhá, keď sa ju Pán rozhodne spustiť na hlbinu a zachytiť davy ľudí. Táto príprava prebieha samozrejme v mnohých slabostiach, zápasoch, konfliktoch... Jednak preto, lebo nepriateľ vie, že „rozdelený dom neobstojí“ (Mt 12,25) a tak sa nás snaží rozkladať zvnútra. A jednak aj preto lebo práve v bojoch a ťažkostiach sa osvedčí skutočná jednota, vernosť, vydanosť Bohu a sebe navzájom.

    Žiadne komentáre:

    Zverejnenie komentára