________________________________

17. 2. 2013

5. Si tu pre Božie úmysly. JEREMIÁŠ

JEREMIÁŠ

5. Si tu pre Božie úmysly.

Kázeň (30.12.2012 v zbore BJB Viera) v MP3 je možné stiahnuť TU

Snímka1Tieto posolstvá začali vo mne povstávať na konci augusta 2012 pri štúdiu knihy proroka Jeremiáša. Sú pre mňa veľmi osobné a verím, že môžu byť na požehnanie i vám. Zároveň však doporučujem vrátiť sa k tým predchádzajúcim, pretože spolu súvisia a toto je 5.časť:

Jeremiáš 29:11  Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie. 12  Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. 13  A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom. 14  A dám sa vám najsť, hovorí Hospodin, a dovediem nazpät vašich zajatých a shromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás zahnal, hovorí Hospodin, a navrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odstehoval.
Tento text hovorí o tom, že Boh má úmysly, myšlienky, zámery, ktoré myslí o mne, o tebe, o našom zbore, o cirkvi v nejakom meste... Vždy to platí, že Boh má plán s nami. My tu nie sme pre seba. Sme tu pre Boží plán. My môžeme premýšľať nad svojou cestou, svojim životom, ale Hospodin chce viesť naše kroky:

Príslovia 16:9  Myseľ človek si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok.

Keď si toto uvedomujem, vedie ma to k tomuto osobnému vyznaniu:

„Nechcem nič iné ako to, čo chce Boh“

Ako kazateľ by som mohol mať ambície. Napr.: byť úspešný; získať mnoho ľudí; vybudovať taký, alebo hentaký zbor; urobiť také, alebo hentaké projekty... Ale desím sa týchto mojich ambícií, lebo som si zaumienil, že nechcem nič iba to čo je Božia vôľa pre môj život, pre tento zbor.

Neviem ako si na tom ty – možno v inom zamestnaní tiež môžeš mať svoje vlastné ambície – tiež ťa chcem poprosiť: Zaumieň si nemať, nedosahovať nič iné ako Božia vôľu! Začni sa vážne modliť tú modlitbu: Otče, buď Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi. Lebo je nejaká vôľa Božia v nebi aj čo sa týka tvojho života.

Teraz niečo k postave a posolstvu proroka Jeremiáša:

Bol jedným z posledných veľkých prorokov, ktorý oznamoval Boží súd pre krajinu, ktorá tvrdošijne odmietala vrátiť sa k Hospodinu. Jednou vetou jeho posolstvo znelo: „Už je pozde. Boží súd je neodvratný, vaše odpadlíctvo je nevyliečiteľné. Nechcete opustiť svoje hriechy, modlárstvo. Boh sa rozhodol, že zničí svoj vlastný chrám.“ Pre nás je to alarmujúce: Boh sa aj dnes môže rozhodnúť, že zničí svoju cirkev, že pohne niektorým zborom, pokiaľ nerobí pokánie a rúti sa zlým smerom:

Zjavenie 2:4  Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. 5  Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!

Viete, my môžeme pevne dúfať v Hospodina, len neviem prečo je to tak, že po čase si ako Božie dieťatká začíname trúfalo myslieť, že už sme znovuzrodení, už sme kresťania, chodíme do zbore, takže asi je všetko v poriadku. Ale toto neplatí. Tvojou nádejou je iba Boh sám. Iba On drží tvoj život.

Napriek tomu posolstvu Jeremiáša, on nebol nejaký zatrpknutý starý Pán, ktorý všetko kritizoval, ukazoval prstom, chodil zamračený... Áno, bolo mu dané prorokovať smutné posolstvo. Bol prorokom, ktorý mal vytŕhať, rúcať, hubiť, búrať, sadiť a stavať (Jer 1,10). 4x prinášal niečo deštruktívne a 2x niečo pozitívne.

Tu by som chcel tak trochu poopraviť obraz prorockej služby: prorocká služba nie je len zamračená, odsudzujúca, kritizujúca, ukazujúca prstom, konfrontujúca zlo... Pravá prorocká služba vždy prináša aj sadenie a stavanie. Pravá prorocká služba – prosím nebojme sa jej! – vždy prinesie konfrontáciu, napomenutie, ktoré nie je pohodlné, radikálne posolstvo: dokonca o tom, že Boh môže zničiť svoj vlastný chrám, môže nás rozohnať, rozptýliť – ak odmietame byť spolu a napĺňať Boží plán snami! Rozmýšľali ste o tom niekedy? Ani náš zbor nemusí vydržať a zostať. Boh nás môže rozptýliť: ak nebudeme v Božom pláne, ak sa odmietneme vydať jeden druhému...

Prvá cirkev v Jeruzaleme zakúsila nádherné prebudenie a vyliatia Ducha. Dostala však poverenie ísť do Judska, Samárie a až do posledných končín zeme. Lenže oni nešli. Bolo im dobre v ich prebudení a zrejme by sa z Jeruzalema nepohli. Prišlo Božie rozptýlenie skrze prenasledovanie.

A toto nám uniká: Ak my ako Božie dieťatká - draho kúpené krvou Baránkovou – žijeme sami pre seba, pre svoje vlastné životy a naháňame svoje vlastné plány, žijeme podľa agendy a hodnôt tohto sveta... Nám uniká, že na nás môžu prísť Božie súdy, ktoré samozrejme sú Jeho milosťou. On neprichádza aby nás odsúdil, alebo potrestal. Boh prichádza, aby nás priviedol naspäť k Nemu. Lebo:

Snímka3Jeremiáš 29:11  Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie.

A toto chcem jasne tlmočiť ako každému jednému z nás, tak aj tomuto zboru: Boh má s nami svoj jasný plán, zámer a úmysel – a ja naozaj nechcem nič iné. Pozývam vás: Poď hľadať tento Boží plán. Uisťujem ťa, že dobrý Boh má dobrý plán s tebou.

Božie úmysly pokoja.

V pôvodnom texte je tam napísané, že Boh má „plány pokoja“ – je tam použité slovo „šalom“ – plány smerujúce k blahu, k harmónii, k pokoju s Bohom a ľuďmi, k prospechu... Jeho plánom je dať ti pokoj:

Ján 14:27  Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!

Božie úmysly nesmerujú k zlému.

Božie úmysly s tebou nesmerujú ku zlému, ani ku zničeniu, deštrukcii, či nešťastiu, alebo hriechu. On má plán, aby na tvojom a mojom živote bol skutočný, večný pokoj. Aby si vedel že „ideš domov. To je to o čom píše aj apoštol Pavel:

Rímskym 5:1  A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. 2  Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. 3  No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, 4  vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. 5  A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.

Máme pokoj s Bohom, pokoj v srdci, v mysli, vo svedomí. Pokoj, ktorý dáva Boh Duch Svätý.

Božie úmysly ti dávajú budúcnosť a nádej.

Božím úmyslom s tebou je dať ti budúcnosť a nádej. Lepšie by to bolo prekladať slovom „posledné veci“, alebo „to, čo je po konci“. On má pre teba to, čo príde po všetkom. Má pre teba nádej – tz. Chce aby si vedel prečo si tu, odkiaľ a kam ideš, aby si vedel, že smeruješ domov, ideš si po odmenu, ideš do večnosti so svojim milujúcim nebeským Otcom. Boh má pre teba budúcnosť a pevnú nádej. A je obrovský rozdiel medzi nádejou tohto sveta a nádejou, ktorú dáva Boh:

Príslovia 23:18 ... lebo jestvuje budúcnosť a tvoja nádej nezhynie.

Príslovia 24:13  Syn môj, jedz med, lebo je dobrý, med z plástu je sladký tvojim ústam. 14  Vedz, že aj múdrosť je taká pre tvoju dušu. Ak ju nájdeš, máš budúcnosť. 15  Bezbožný, nerob úklady príbytku spravodlivého, nenič miesto, kde odpočíva, 16  lebo spravodlivý vstane, hoci by padol sedemkrát, bezbožní sa však rútia do nešťastia. 17  Neteš sa, ak padne tvoj nepriateľ, a ak sa potkne, nech ti srdce nejasá, 18 aby to Hospodin nevidel, aby sa Mu to neznepáčilo a aby neodvrátil svoj hnev od neho. 19  Nevzbĺkni hnevom proti zlosynom, nežiarli na bezbožných, 20  lebo zlý nemá budúcnosť, svieca (nádej) bezbožných zhasne.

Príslovia 24:21  Syn môj, boj sa Hospodina a kráľa, nespolčuj sa s tými, ktorí sa menia, 22  lebo ihneď nastane ich záhuba, a ktovie, kedy príde ich zánik?

Ale ty máš nádej vo večnosti, vo svojom Bohu. Boh je tvojou nádejou. Nenádejaš sa na peniaze, postavenie, známosti, zabezpečenie, dôchodkový systém. Tvojou nádejou je tvoj Boh. Je to tak?

Jeremiáš 29:11  Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie.

A ešte niečo málo k historickej súvislosti:

Toto všetko píše Jeremiáš v liste prvým presídlencom, ktorých zobral kráľ Nabukadnekar do Babylona. Medzi nimi bol vtedy mladučký Daniel, ktorého prorockú knihu tiež máme v Písme. Toto sa stalo v r. 605. K úplnému zničeniu Jeruzaleme a ďalším deportáciám došlo oveľa pozdejšie... Hneď v tomto roku tohto prvého presídlenia tých najlepších ľudí, im Jeremiáš napísal list, v ktorom je aj text nad ktorým práve uvažujeme. A jasne im predpovedal, že to bude trvať 70 rokov:

Jeremiáš 29:10  Lebo takto vraví Hospodin: Keď sa doplní sedemdesiat rokov pre Babyloniu, navštívim vás a splním pri vás svoje zasľúbenia, že vás navrátim na toto miesto.

Po 70 rokoch r.538 vydal kráľ Kýros edikt, ktorý umožňoval návrat židom. A r.535 sa vydala prvá výprava naspäť do Jeruzalema, aby ho znovu vybudovali. Presné prorocké slovo! Nie je to úžasné?

Božie úmysly so zborom Viera.

Teraz vieme, že Boh má s každým jedeným z nás, aj s našim zborom Jeho nádherné plány – úmysly smerujúce k blahu, dať nám budúcnosť a nádej. Vieme, že Boh má úmysel osláviť svoje meno skrze nás, priviesť do Jeho pokoja čo najviac ľudí skrze nás... Možno si to ani len nevieme predstaviť čo Boh s nami zamýšľa, aké veci chce prostredníctvom nás a v našom strede urobiť. Aj skrze proroctvá ktoré sme ako zbor dostali vidíme len niečo málo z toho, čo je na Božom srdci. Chcem ti povedať, že byť súčasťou tohto zboru neznamená len to, že si sem prídeš v nedeľu doobeda na chvíľu posedieť a zúčastniť sa nejakého anonymného zhromaždenia. Boh má zámer s týmto zborom a je to zaväzujúce pre nás. Ak tento zámer ignoruješ, ignoruješ Boha, ktorý tento zámer má. Ak chodíš do tohto zboru bez toho, aby si dal svoje srdce tomuto zboru, a bez toho aby si sa zaviazal vzťahom s ľuďmi v tomto spoločenstve, tak míňaš zámer, ktorý Boh má s týmto zborom! – Mne sa to tiež ťažko hovorí, lebo sú to vážne veci, ale máme za sebou 21 rokov ako zbor Viera. A ja sa pýtam: Dali sme seba jeden druhému? Zaviazali sme sa: „Pane, my sme tu, aby sme naplnili Tvoju vôľu.“? Alebo sem chodíme pre svoje vlastné očakávania o ideálnom zbore? Jeden chce dobré kázne, druhý starostlivosť o deti, tretí dobrú hudbu, štvrtý niečo iné... Ale vieš, čo chce Boh s nami? Vieš, aké je tvoje miesto v tom?

Tento verš Jer29,11 ma vždy napĺňal radosťou. Vo svojej Biblii ho mám vymaľované na žlto, ako všetky Božie zasľúbenia. Tento verš však mám vyfarbený žltou zvýrazňovačkou, aby doslova svietil. Vždy to bolo pre mňa také mocné, že Boh má aj so mnou svoje úmysly, a že sú tú dobré a dokonalé úmysly...

Ale tá druhá časť tejto nádhernej pravdy o Božích dobrých úmysloch s nami je, že je to zaväzujúce. Je to zaväzujúce! Ty jedného dňa budeš vydávať počet pred súdnou stolicou Kristovou. A dovolím si povedať, že nie len z toho, či si zhrešil, a ako si žil ako kresťan... Ale ty vydáš počet za tie hrivny, ktoré ti boli dané (L 19,11-27), za tie talenty, ktoré ti boli dané (Mt 25,14-30). To sú konkrétne veci. Boh od teba nebude chcieť nič viac ako to, k čomu ťa povolal, aký mal s tebou plán na tejto zemi. On sa bude pýtať ako si to naplnil. Je to zaväzujúce pre nás.

Dovoľte aby som to zdôraznil aj týmto príkladom: Mojžiš dostal od Boha takéto varovanie:

Exodus 23:20  Hľa, ja posielam anjela pred tebou, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. 21  Daj pozor na seba pred ním a poslúchaj jeho hlas, neprotiv sa mu, lebo vám neodpustí priestupky, veď moje meno je v ňom. 22  Ak však poslúchneš jeho hlas a budeš konať všetko, čo hovorím, budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem sužovať tvojich sužovateľov. 23  Lebo môj anjel pôjde pred tebou a dovediem ťa k Amorejcom, Chetejcom, Perizejcom, Kanaáncom, Chivijcom a Jebúsejcom, ktorých vykynožím.

Ak platí to, že Boh prebýva v každom jednom z nás, pretože každý jeden sme chrámom Ducha Svätého... Ak to platí, že tento zbor je miesto, kde si Boh vyvolil prebývať... Tak na jednej strane je to tá najnádhernejšia vec vo vesmíre: lebo máme Božiu prítomnosť a blízkosť; Božia tvár je obrátená na nás; On sa o nás stará ako o svoje dieťatká; On nám odpúšťa; On nás prijíma... Nie je to nádherné?

Na druhej strane však: Ak On je v našom strede, a my zároveň svojim hriechom dovoľujeme, aby medzi nami bolo to, čo zarmucuje Jeho Svätého Ducha; ak dovoľujeme, aby medzi nami bola pýcha; ak dovolíme, aby medzi nami bolo svetáctvo; ak dovolíme, aby medzi nami bola nejednota, súdenie jeden druhého... Toto hovorím s veľkou bázňou: Rozdelený dom neobstojí. Ako Boh zničil svoj chrám v Jeruzaleme, tak môže zničiť ktorýkoľvek cirkevný zbor, môže spôsobiť jeho rozptýlenie.

My sme tu pre Boží úmysel. A to je tá najkrajšia vec na svete a zároveň aj najohrozujúcejšia vec.

Božie úmysly sa nemusia naplniť.

Tento text o Božích úmysloch s nami pokračuje ďalej:

Jeremiáš 29: 12  Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. 13  A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom. 14  A dám sa vám najsť, hovorí Hospodin, a dovediem nazpät vašich zajatých a shromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás zahnal, hovorí Hospodin, a navrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odstehoval.
Teraz by som chcel z našich myslí, akoby skalpelom vyoperovať jednu falošnú predstavu akejsi predestinácie – predurčenia: že keď Boh má úmysel s niekým, tak ten sa určite naplní a určite sa stane; že sme bábkami v rukách Boha; že keď Boh dal prorocké slovo, tak ono sa určite naplní. Myslím, že toto je pohanská predstava a nemá s kresťanstvom takmer nič spoločné. Toto je osudovosť islamu, kde si človek nikdy nie je istý, ako na tom s Alahom je, a čo s ním Alah urobí, a ako s ním zamýšľa. Toto nie je kresťanstvo.

Tá správna predstava vyplývajúca z tohto textu je, že Boh má s každým plán: so mnou, s tebou, s týmto zborom... Ale tento Boží úmysel a plán sa nemusí stať. Je tu napísané, že keď sa budeme modliť, hľadať Boha celým srdcom, tak On sa nám dá nájsť a zmení náš údel. Božie úmysly sa nemusia naplniť. Boh so mnou aj s tebou má plán, ale zároveň so mnou aj s tebou spolupracuje – a tiež s našim zborom – na základe našej slobodnej vôle, na základe nášho srdca, našich túžob, našich rozhodnutí, našich presvedčení, na základe nášho hľadania, našej lásky a túžby... Boh ti nechce dať niečo o čo ty nestojíš. On chce spolupracovať spolu s tebou, lebo ťa stvoril a vyformoval. Lebo ťa stvoril pre Jeho úmysly. Jeho plány sú ti šité na tvoju mieru. Ty však máš právo povedať „ÁNO“ alebo „NIE“.

Ako neminúť Božie dobré úmysly.

Tieto isté slová skúmal po mnohých rokoch prorok Daniel. On bol medzi zajatcami babylonského kráľa a bol jedným z mládencov, ktorí boli vybratí pre vzdelávanie a službu kráľovi. Zastával pozíciu jedného z ministrov vlády. Zostával však aj v Babylone verný Bohu. Mal vo zvyku sa trikrát denne modliť k svojmu Bohu (Dan 6,11). Zvykol mať trikrát denne nerušený čas na modlitbu, kde sa naozaj koncentroval na Boha. Keď mal asi 70 rokov – zrejme to bol r.557 – teda 17 rokov pred tým, než sa prvá skupina vydala na cestu z Babylona do Jeruzalema - niekoľko rokov pred tým, než vôbec bolo počuť o nejakom Kýrosovi – skúmal tento Jeremiášov prorocký list a na základe neho sa pustil do modlitieb a pôstu:

Daniel 9:1  V prvom roku Dária, syna Ahasverovho, zo semena Médov, ktorý bol učinený kráľom nad kráľovstvom Chaldejov, 2  tedy v prvom roku jeho kraľovania ja Daniel som vyrozumel z kníh počet rokov, o ktorých sa bolo stalo slovo Hospodinovo k prorokovi Jeremiášovi, že sa za ne vyplnia spustošenia Jeruzalema, za sedemdesiat rokov. 3  A obrátil som svoju tvár k Pánu Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a pokornými prosbami v pôste, v smútočnom vreci a v popole. 4  A modlil som sa vrúcne Hospodinovi, svojmu Bohu, a vyznával som sa a vravel som...
Daniel toto prorocké slovo zobral úplne vážne, uveril tomuto slovu a rozhodol sa, že bude v tejto veci hľadať Boha, modliť sa a postiť. Rozhodol sa naplniť podmienky, ktoré s proroctvom a zasľúbením uvádzal Jeremiáš:

Jeremiáš 29: 12  Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. 13  A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom. 14  A dám sa vám najsť, hovorí Hospodin, a dovediem nazpät vašich zajatých a shromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás zahnal, hovorí Hospodin, a navrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odstehoval.

Sú tu Božie úmysly, je tu Boží plán. Je tu však aj cesta k nemu: Podmienky, ktoré môžeme naplniť. Podmienky, ktoré musíme naplniť, ak Božie úmysly nechceme minúť.

O týchto podmienkach jasne vyučoval aj Pán Ježiš:

Matúš 7:7  Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte, a otvorí sa vám; 8  lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klepe, sa otvorí. 9  Alebo kto je z vás človek, ktorý, keby ho jeho syn prosil o chlieb, by mu dal kameň? 10  Alebo aj keby ho prosil o rybu, či mu azda podá hada?! 11  Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je v nebesiach, dobré veci tým, ktorí ho prosia!
Boh je dobrý Otec. On má pre nás dobré veci. Má dobrý úmysel so mnou, s tebou, aj s našim zborom. O čo skôr nám to Boh chce zjaviť a dať nám tieto Jeho dobré veci, keď Ho budeme hľadať.

Z týchto textov je zrejmé, čo potrebujeme urobiť, aby sme neminuli Božie dobré úmysly, ktoré On má s nami.

Sú to tri praktické veci. Ak ich však nebudeme robiť naplno, ale len polovičato, nie z celého srdca, potom je dosť možné, že sa o Božích úmysloch s nami dozvieme až v nebi, a až tam nájdeme všetko to, čo Boh chcel skrze nás urobiť tu na zemi. Ale to už bude veľmi smutné, lebo bude pozde.

Snímka61. Modlitba.

Prvou praktickou podmienkou je modlitba. Pán Ježiš hovorí „Proste a dostanete. Lebo každý kto prosí, dostane.“ Tak aj Jeremiáš hovorí „Keď sa budete modliť...“.

My všetci vieme, že pre modlitbu v Písme nemáme žiadne obmedzenia. Pre modlitbu sa vzťahujú úžasné zasľúbenia. Každý jeden z nás môžeme urobiť niečo podobné ako Daniel.

Rozhodnutie pre denný rytmus času a miesta pre modlitbu.

Môžeme sa rozhodnúť žiť život modlitby a modliť sa pravidelne, plánovite, premyslene. Moje a tvoje rozhodnutie pre modlitbu je odstránením prvej prekážky. Ak sa pre modlitbu nerozhodneme, nebudeme sa modliť. Potrebuješ sa rozhodnúť, že sa budeš modliť, že si to naplánuješ a dáš ako pevný termín vo svojom kalendári. Je to tvoje rozhodnutie, ktorá hodina to bude. Je to tvoje rozhodnutie nájsť si modlitebné miesto, kde nebudeš rušený. Toto sa ti nestane náhodou.

Jediná modlitebná komôrka, ktorá ťa nájde sama od seba bez tvojho hľadania, je veľryba, ktorá pohltila proroka Jonáša, keď utekal pred Hospodinom. Boh ti môže dať takúto „pojazdnú modlitebnú komôrku“, keď Ho ignoruješ a utekáš od Neho. Vtedy prídu okolnosti do tvojho života, ktoré ťa donútia konečne z celého srdca volať k tvojmu Bohu...

Ja dúfam, že ty si nájdeš lepšiu komôrku, a že to urobíš skôr, než Boh bude musieť nastrojiť nejakú veľrybu, kvôli jeho milosti ku tebe a kvôli jeho láske, ktorou ťa miluje. Lebo On nechce aby si išiel do zahynutia. Lebo On nechce aby si minul jeho vôľu a Jeho plán s tebou. Toto sú Božie spôsoby, ako On jedná so svojimi milovanými dieťatkami: že nás vychováva; že prísne švihá každého, koho prijíma za syna. Lebo nás miluje.

Takže tou prvou praktickou vecou je tvoje rozhodnutie nájsť si každý deň konkrétny čas a miesto pre tvoju osobnú modlitbu, kde ťa nikto neruší a ty sa celým srdcom koncentruješ na Boha, voláš k Nemu z tvojho vnútra.

Neviem či máš takýto pravidelný čas a miesto...

Je dôležité, aby sme mali zaužívaný čas pre modlitbu v našom živote na dennej báze. Pokiaľ to nebude denne, vyjdeme z rytmu. Je to ako beh na dlhé trate: ak stratíme rytmus, strácame svoje sily.

Rozhodnutie pre zápas v modlitbe a pôste počas niekoľkých dní.

Daniel to mal zaužívané. A potom jedného dňa, po preskúmaní Jeremiášovho listu, sa rozhodol urobiť ešte niečo viac: rozhodol sa, že v tejto jednej veci sa bude modliť s pôstom a hľadať Božiu tvár. Aj my potom môžeme vstúpiť do občasnej báze, kedy sa sústredíme v modlitbe a pôste na niekoľko dní na nejakú vec, v ktorej hľadáme Boha a zápasíme o prielom, o Boží zásah. To je druhá praktická vec, ku ktorej ťa povzbudzujem. Verím, že bez takýchto zápasov sa neposunieme vpred ako zbor.

Modlitba zhody.

Tretia praktická vec je Pánove zasľúbenie ohľadom modlitby zhody dvoch ľudí:

Matúš 18:19  A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Toto je zvláštne zasľúbenie pre modlitbu v spoločenstve, s niekoľkými ďalšími, vernými, súzvučiacimi súrodencami.

To čo prakticky môžeš urobiť, je nájsť si takýchto modlitebných partnerov, s ktorými sa budeš modliť. A nie hocijako, ale v dohode, v zhode. Bude to premyslená modlitba. Budete vedieť presne za čo sa modlíte, dokonca tak presne, že Boh vám bude môcť konkrétne odpovedať.

Často sa Pán Ježiš spýtal človeka: „Čo chceš aby som ti urobil?“. Schválne: je teraz nejaká konkrétna vec, ktorá by z teba doslova vyletela ako odpoveď na takúto Ježišovu otázku? Vedel by si hneď zareagovať a povedať presne čo chceš, čo potrebuješ, za čo zápasíš....?

Modlitba nie je náhoda. Nie je to len „ako príde, tak bude...“. Modlitba nie je 1000 prázdnych slov. Modlitba je ako hrot šípu: je presne mierená, presne mienená, presne formulovaná, presne chcená... Nemodlíš sa len preto, aby si sa modlil. Ale modlíš sa za konkrétnu vec.

Máš takýchto modlitebných partnerov, s ktorými sa modlievaš za nejakú konkrétnu vec? Bolo to niekedy v tvojom živote, že si niekoho vyhľadal s prosbou, aby s tebou za niečo zápasil, aby ste spolu nejakú konkrétnu vec premodlili?

Snímka72. Hľadanie

Pán Ježiš nás vyzýva „Hľadajte a nájdete!“ a Jeremiáš: „Budete ma hľadať, a Ja sa vám dám nájsť, keď ma budete hľadať celým srdcom.“

V hebr. Má toto sloveso „hľadať“ tieto významy: dychtiť, hľadať, prehľadávať, vymáhať, požadovať, vyhľadávať, snažiť sa, pátrať, vyšetrovať..

V gr. toto sloveso „hľadať“ je možné prekladať aj: skúmať, uvažovať, vyšetrovať, usilovať, požadovať...

Vidíme, že to znamená cieľavedomé hľadanie Božieho kráľovstva, plánu.

Sloveso „nájsť“, ktoré je zasľúbením, zase v gr. znamená aj: poznať, pochopiť, objaviť, zaopatriť si, dosiahnuť...

Viac o tomto hľadaní a objavovaní Božieho plánu pre náš život hovoríme v sérii T.V.A.R., ktorej venujeme niekoľko týždňov, pretože to nie je možné bez skutočného prepátrania nášho života a skúmania, čo v našom živote je Božím rukopisom, a čo naopak je vysiatym kúkoľom nepriateľa:

Vždy ma prekvapuje jedna poznámka, ktorá je len akoby utrúsená o Pánovi Ježišovi v pasáži, kedy Pán Ježiš umýva učeníkom nohy pri poslednej večeri:

Ján 13:3  (Ježiš) vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide, 4  vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa.

Pán Ježiš to vedel. On naisto vedel, že vychádza od Otca a ide k Nemu a že to čo robí, je Otcov plán s Ním:

Ján 8:14  A Ježiš odpovedal a riekol im: I jestli ja svedčím sám o sebe, je moje svedoctvo pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ prichádzam alebo kam idem.

On vedel kto je, a kto nie je. Vedel, čo Mu Otec zveril. Vedel presne aká úloha Mu bola daná.

A toto je to, čo mám na mysli pod týmto „Hľadaním“: Je to otázka na mňa aj na teba: Vieš kto si? Vieš odkiaľ a kam ideš? Vieš ako ťa Boh predivne stvoril? Vieš napr. aký máš typ osobnosti, ako výnimočne ťa Boh utvoril? Vieš aké duchovné dary ti Boh dal? Údajne len 20% kresťanov vie o tom aké je ich obdarovanie. Hľadáš odpovede na tieto otázky? Vieš, aké veci ti Boh zveril a aký má plán s tvojim životom? Preskúmal si to?

Je napísané: „Nájdete ma, keď ma budete hľadať celým srdcom.“ Potrebujeme do tohto hľadania vložiť celé naše srdce. Lebo: „Kde je náš poklad, tam bude i naše srdce.“ (Mt 6,21)

Pre mňa hľadať Božie kráľovstvo na prvom mieste znamená každodenné nastavenie mysle. Nie je to len oddelený čas v modlitebnej komôrke, ale hľadanie je o tom, že tak proste myslíme, cítime ako Božie milované dieťatka. Pýtame sa: Páči sa to Pánovi? Je toto Pánova vôľa? Urobil by to Pán Ježiš? Naše vnútro je nastavené pre Božie kráľovstvo. Týmto hľadaním sa naše vnútro stáva citlivým rozlíšiť to čo je Božie a čo nie. Toto hľadanie by malo vyústiť k tomu, že žijeme pre večnosť, pre nebo, pre Boží zámer.

Toto hľadanie zvyknem prirovnávať k tomu, že je to ako keď ladíš rádio. A niekedy ho nevieme vyladiť hneď. Hľadáme konkrétnu stanicu a neviem ju nájsť. Čo vtedy urobíme? – Často to vzdáme. Buď prestaneme hľadať, alebo počúvame to, čo sme narýchlo naladili. Hľadanie Božieho kráľovstva však nie je na jeden deň. Trvá to podstatne viac času. Toto hľadanie pokračujeme až kým neobjavíme to Božie, až kým nemáme odpoveď od Boha, až kým si nie sme celkom istí. A keď to nájdeme, vtedy vieme odkiaľ a kam ideme; vieme, že pred nami ide Pán; vtedy horí naše vnútro. Samozrejme s týmto hľadaním je spojných množstvo strachov, zápasov, výziev, na ktoré nemáme, a ktoré sa dajú uchopiť len vo viere...

Keď sa naladíš na stanicu tohto sveta, tak: ťa to nebude nič stáť; pôjdeš za pohodlím; budeš robiť veci, na ktoré máš a pre ktoré si vystrojený; budeš robiť veci pre to, aby si bol úspešný; budeš sa snažiť vyhnúť prekážkam a nechceným situáciám ťažkostí v tvojom živote... Keď si vyladíš prvé, ľahko naladiteľné, pozemské rádio...

Ale keď sa začneš ladiť na Boží plán s tvojim životom, tak prvou skúškou bude už len to, či vydržíš ladiť ďalej, či to nevzdáš, či vydržíš čakať... Potom príde druhá skúška: Keď to vyladíš a začuješ, že Boh ťa povoláva, či to naozaj prijmeš. A keď to prijmeš a začneš vo viere riskovať a prídu prvé ťažkosti, ktorými ťa Boh bude skúšať... Budeš hľadať to Božie, alebo sa uspokojíš s tým ľahšie vyladiteľným.

Vieš, môžeš niekoľkokrát zakúsiť to ako si ťa Boh použije. Niekoľkokrát sa zviesť taxíkom.

Ale môžeš si spraviť vodičák a šoférovať sám svoje auto a zakúsiť tak jazdu v Božom povolaní pre tvoj život.

A verím, že toto môžeme zakúsiť nielen ako jednotlivci, ale aj ako zbor.

Snímka83. Klopanie

Tretia posledná vec je klopať:

Pre mňa to znamená niečo veľmi osobné. Klope sa na konkrétne dvere.

Pán Ježiš klope na tvoje dvere aby sa s tebou stretol:

Zjavenie 3:20  Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.

Pán Ježiš v našom texte hovorí: „Klopte a bude vám otvorené.“

Ty môžeš poprosiť o osobné zjavenie Pána, o osobné spoločenstvo s Ním. Môžeš zatúžiť po Ňom samotnom, po Jeho tvári.

Toto je tretia vec nášho modlitebného chodenia, alebo života, ktorú vám chcem zveriť:

Je zaujímavé, že – ako hovorí prorok Jeremiáš – Božie úmysly s nami sa nestanú, ak nebudeme hľadať Boha celým svojim srdcom:

Jeremiáš 29: 12  Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. 13  A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom.

Nejde len o hľadanie Božích úmyslov s nami! Aj pre židov v Babylone nešlo len o to dočkať sa návratu, horliť o znovuvybudovanie Jeruzalema, o postavenie chrámu, o obnovenie obetí, kňazov a levítov...

Božie úmysly objavíme až vtedy, keď budeme hladní po Bohu samom, keď budeme hľadať Jeho.

A k tomu ťa chcem povzbudiť: Popri tvojich modlitbách, popri tvojom hľadaní Božieho plánu pre tvoj život, hľadaj Boha samého. Buď roztúžený po Ňom. Môžeš si zaumieniť zaklopať na Jeho dvere. Môžeš sa roztúžiť po niečom osobnom medzi tebou a Ním. Písmo ti dáva toto pozvanie, toto zasľúbenie. Pán sa ti chce dať osobne nájsť.

Verím že toto je tretia nevyhnutná vec, ktorá sa musí stať, aby sa stali Božie plány so mnou, s tebou, s našim zborom:

Potrebujeme hľadať Pána samotného.

4. 2. 2013

4. Si tu pre Boha. JEREMIÁŠ

JEREMIÁŠ

4. Si tu pre Boha.

Kázeň (12.12.2012 v zbore ECM v Petržalke) v MP3 je možné stiahnuť TU

Snímka1Boh povoláva proroka Jeremiáša vo výnimočnej dobe jednej z najväčších reformácií aká sa vôbec udiala za čias judských kráľov. Bolo to presne po roku kedy mladučký kráľ Joziáš začal s obrovskou náboženskou obnovou. Celé roky som čítal tieto kapitolky o Joziášovi so zatajeným dychom. Čo všetko Boh môže urobiť cez jedného jediného mladíka, ktorý sa rozhodne celkom sa Mu vydať! Schválne: Poďme sa na to pozrieť:

2 Kronická 34:1  Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tridsaťjeden rokov v Jeruzaleme. 2  A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, a chodil po cestách Dávida, svojho otca, a neuchýlil sa ani napravo, ani naľavo. 3  Ôsmeho roku svojho kraľovania, keď bol ešte len chlapec, začal hľadať Boha Dávida, svojho otca, a dvanásteho roku začal čistiť Judsko a Jeruzalem od výšin a hájov, od rytín a sliatin.

Po 57-ich rokoch modlárstva za čias kráľov Menašeho a Ámona nastupuje chlapec, ktorý sa po 8 rokoch rozhodol hľadať Boha. Celé to začína v čase temna, úpadku, modlárstva – a to jedným 16 ročným mladíkom. Vždy ma fascinuje na Božích prebudeniach v celej histórii ako začínajú v obyčajnej zlomenosti jednoduchých ľudí. Takmer vždy sa dá vystopovať, že sa niekde niekto rozhodol v skrytosti modliť, že niekto prestal byť spokojný so situáciou, a začal od seba samého s obrovskou túžbou po Bohu samom:

2 Králi 23:25  A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a všetkou silou podľa celého zákona Mojžišovho. Ani po ňom nebol jemu podobný.

Ako 20 ročný začal Joziáš s reformáciou, ktorá po 6 rokoch vyústila do slávnosti Paschy, aká nemala obdobu od čias proroka Samuela (teda dobrých 350 rokov!):

2 Kronická 35:17  Prítomní Izraelci svätili v tom čase paschu a sviatok nekvasených chlebov sedem dní. 18  Podobná pascha sa v Izraeli nesvätila od čias proroka Samuela. A nijaký izraelský kráľ nesvätil takú paschu, akú svätil Joziáš, kňazi, levíti, celé Judsko, prítomní Izraelci a obyvatelia Jeruzalema. 19  Táto pascha sa svätila v osemnástom roku Joziášovej vlády.

Je to udivujúci a strhujúci príbeh! 16 ročný mladík, ktorý sa rozhodne celým srdcom hľadať Boha, vedie o 10 rokov celú krajinu do slávnosti Paschy aká nemala obdobu ani za kráľov Dávida a Šalamúna!

Pri čítaní záznamov o tejto reformácii kráľa Joziáša (2Kr 22-23; 2Kron 34-35), som vždy mal pred očami jedno z najmocnejších prebudení. Vidím mladíka, ktorý hľadá Boha; ktorý začína s obnovou chrámu; ktorý nekompromisne čistí celú krajinu od modlárstva; ktorý objavuje knihu zákona a stavia svoj život na Božom slove; ktorý dostáva prorocké slovo od prorokyne Chuldy; ktorý obnovuje kompletný systém služby kňazov a levítov; a ktorý zvoláva celú krajinu, dokonca aj severné spustošené kmene Izraela, ku jedinečnej slávnosti Paschy. A toto všetko sa deje v priebehu 10-tich rokov!

Prečo však táto reformácia nezachránila Júdsko pred Božím súdom?! Prečo ani výnimočná Joziášova horlivosť nepriniesla skutočnú zmenu ľudských sŕdc?! Prečo sa táto reformácia nestala skutočným prebudením, ktoré by naozaj vytrhlo krajinu z modlárstva a iných hriechov?!

2 Králi 23:25  A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a všetkou silou podľa celého zákona Mojžišovho. Ani po ňom nebol jemu podobný. 26  Hospodin však jednako neupustil od svojho veľkého pálčivého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho hneval Menašše. 27  Hospodin riekol: Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj dom, o ktorom som povedal, že tam bude moje meno.

Ako som spomenul na začiatku - v prvom roku tohto reformačného ťaženia Joziáša Boh povoláva proroka Jeremiáša. Prečo však o Jeremiášovi nie je v 2Kr a 2Kron žiadna zmienka okrem toho, že zložil trúchlospev na Joziáša po jeho smrti (2Kron 35,25)?! Prečo nevidíme Joziáša a Jeremiáša bok po boku, v konkrétnej spolupráci?! Prečo v knihe proroka Jeremiáša v prvých kapitolách - ktoré takmer s istotou spadajú do tohto obdobia Joziášovskej reformácie – nečítame nič o nejakej reformácii, či prebudení?!

Ako som nad tým uvažoval, ako som sa modlil a znovu a znovu čítal o kráľovi Joziášovi, ale aj prvé kapitoly knihy proroka Jeremiáša, začal som vidieť rozdiel medzi Joziášovou ľudskou reformáciou a medzi tým, po čom Boh túžil a čoho hovorcom bol prorok Jeremiáš.

Verím, že pre nás dnes to má kľúčový význam z dvoch dôvodov a aj preto toto posolstvo znovu a znovu prinášam:

  1. Pomôže nám to porozumieť prečo mnohé naše reformačné snahy – akokoľvek úprimné a dobre myslené – skončili opätovným ochladnutím a evidentne zďaleka nepriniesli to, po čom sme túžili a po čom túžil Boh sám.
  2. Pomôže nám to v budúcnosti vidieť tieto pasce do ktorých chce nepriateľ polapiť každé Božie hnutie. Pomôže nám to v budúcnosti sa vyhnúť úskaliam, kde stroskotalo už toľko dobrých a úprimných reformácií a hnutí.

Pozrime sa však najskôr na hlavné dôrazy Joziášovskej reformácie:

Snímka21.Boj proti modlám.

Je zaujímavé, že aj keď Joziáš vo svojich 16-tich rokoch začína úprimne hľadať Boha samého, jeho reformácia, ktorú začal ako 20-ročný, nebola „ZA Boha“, ale „PROTI modlám“.

2 Kronická 34:3  V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako mladík, začal hľadať Boha svojho otca Dávida, a v dvanástom roku začal očisťovať Judsko a Jeruzalem od výšin, ašér, tesaných a liatych modiel. 4  Za jeho prítomnosti zrúcali oltáre baalov a posekali kadidlové oltáre, ktoré boli hore na nich. Ašéry, tesané a liate modly rozdrvil, rozomlel a roztrúsil na hroby tých, ktorí im obetovali. 5  Kosti kňazov spálil na oltároch, a tak očistil Judsko a Jeruzalem. 6  V okolí miest Menaššeho, Efrajima, Šimeóna až po Naftálího a v ich zrúcaninách 7  zbúral oltáre a ašéry, tesané modly rozbil na márne kusy, vysekal všetky kadidlové oltáre na celom území Izraela. Potom sa vrátil do Jeruzalema.

Myslím, že toto je prvá, najrafinovanejšia a najviac zničujúca pasca Božieho prebudenia či jednotlivca, alebo skupín ľudí: keď po autentických začiatkoch v Duchu Svätom postupne prejdeme ku vlastnej agende a potom končíme v telesnom náboženskom úsilí.

Galatským 3:1  Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! 2  Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha, a či zo zvestovania viery? 3  Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom? 4  A koľko ste pretrpeli nadarmo? A ozaj, nadarmo. 5  Ale či Ten, ktorý vám dáva Ducha a robí divy medzi vami, (robí to) skutkami zákona, alebo zvestovaním viery?

Začíname tým, že vo viere prijímame Božiu milosť a vstupujeme vo viere do osobného vzťahu s Ním, do odovzdania sa Jemu. Tieto začiatky niekedy voláme aj „čas prvej lásky“. Je to čas, kedy sme do Pána zamilovaní, kedy sme objavili Jeho, kedy Ho spoznávame a sme z toho úplne premožení. Zrazu Ho zakúšame na vlastnej koži a ocitáme sa v realite Božieho kráľovstva ako Božie kráľovské deti. Mnohí takto začínajú. Mnohí si pamätajú na tento „romantický čas“ s Pánom, kedy nič nebolo pre nich dôležitejšie ako Pán sám, ako Jeho láska, Jeho prítomnosť, Jeho dotyk... Koľko sme sa len vtedy namodlili a koľko času strávili len tak v slove, alebo v uctievaní! Vôbec nám nebolo zaťažko skoro ráno vstať, aby sme tento prvý čas venovali len a len Bohu samému. Nehovoriac o tom ako sme verili v Jeho mocné pôsobenie.

Ako často však vidím, že postupne začíname presadzovať nejaké svoje dôrazy, presvedčenia čo sa týka teológie, alebo formy zbožnosti. Postupne si privlastňujeme nejakú oblasť služby za „tú svoju“. Postupne začíname horliť „ZA niečo“, čo sa podľa nás Boha týka. Už sa toľko nemodlíme, už nie sme toľko v slove a v uctievaní a ráno už možno nevstávame. Ale svoju horlivosť presúvame do niečoho iného ako je Boh sám. Zrazu horlíme za nejaké učenie; za nejakú skupinu v cirkvi; za nejakého služobníka; za nejakú službu... A samozrejme, keď sa rozhorlíme „ZA niečo“, zrazu sa ocitáme v boji „PROTI niečomu“ inému; zrazu bojujeme „PROTI ľuďom“; zrazu v bratoch vidíme nepriateľov; zrazu dávame dôraz na čistotu učenia a praxe; zrazu vidíme chyby u tých druhých (čo zrejme nezdieľajú s nami spoločné hodnoty a názory); zrazu vedieme v mene reformácie a očistenia síce náboženský boj, ktorý sa zdá úplne biblický a správny, ale v skutočnosti v tom všetkom už nie je Boh sám, Jeho láska; Jeho svätosť.

Túto pascu nazývam ZÁKONÍCTVO. Presne ako u Galaťanov, aj u nás začína zákoníctvo vtedy, kedy už pred našimi očami nie je Kristus sám; kedy Ho už nevidíme ako ukrižovaného namiesto nás; kedy zabúdame, že len milosťou sme spasení skrze vieru; kedy začíname klásť dôraz na skutky; kedy prestávame vo viere nasledovať Pána...

Samozrejme toto sa neudeje zo dňa na deň. Do zákoníctva sa postupne a nebadane presúvame dlhší čas. Aj preto je to tak rafinované a nebezpečné. Navonok totiž vyznávame tú istú vieru, spievame tie isté piesne, vystupujeme rovnako, chodíme do toho istého zboru, a zdá sa že sme ďaleko múdrejší a skúsenejší, dokonca Bohom používaní v službe, kedy sú za nami výsledky a ovocie... Vo vnútri však sme sa odcudzili Bohu, ochladli sme, stratili sme nevinnú detinskú vieru. Vo vnútri sme sa možno stotožnili so svojou službou, alebo teológiou, či pozíciou v cirkvi. Vo vnútri sme sa možno stali dravými vlkmi. Zvonku to však nevidieť. Zvonku to môže vyzerať ako biblická a oprávnená horlivosť, ktorá sa nasadzuje a platí veľkú cenu.

V skutočnosti však môže ísť o stratu „prvej lásky“ a službu „dravých vlkov“. Pred týmto varoval Pavel starších v cirkvi v Efeze a toto konfrontoval po rokoch apoštol Ján v tejto istej cirkvi:

Skutky 20:29  Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. 30  Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.

Zjavenie 2:4  Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.

Je naozaj zaujímavé, že vidíme Joziáša výrazne horliť „PROTI modlám“. Navonok to vyzerá ako správne, korektné, biblické čistenie chrámu a krajiny. Navonok sa nám zdá toto úsilie a hnutie ako reformácia, ako prebudenie. Čo však videl Boh v tom istom čase? Aké slovo dával prorokovi Jeremiášovi?

Boh konfrontuje túto reformáciu ako odpadnutie od Neho:

Jeremiáš 2:13  ...lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.

Na jednej strane sú odstraňované modly, no na druhej strane nie sú navrátené srdcia ľudí naspäť k Bohu. Ako je to možné? – Proste boli presvedčení, že náboženská reformácia – zmena navonok – zmenila aj ich vzťah s Bohom, ich vnútro. Mysleli si, že je všetko v poriadku:

Jeremiáš 2:35 ... tvrdíš: Nevinná som, veď Jeho hnev sa odvrátil odo mňa. Ajhľa, podrobím ťa súdu, pretože tvrdíš: Nezhrešila som.

Ako je to možné? V čase tak veľkej reformácie? V čase čistenia krajiny od modlárstva? Ako je možné, že nedošlo ku skutočnému pokániu, uvedomeniu si skutočného stavu? Ako je možné, že to nešlo hlbšie? Naopak: výsledkom bolo oklamanie; chybné presvedčenie o vlastnej bezhriešnosti; vlastná samospravodlivosť...

Jeremiáš 3:10  Ani napriek tomu všetkému sa jej sestra Júda, Nevernica, nevrátila ku mne z celého srdca, ale len naoko - znie výrok Hospodinov.

Často je naša vonkajšia horlivosť za zmeny „len na oko“. Odstránenie modiel ešte nevráti naše srdcia naspäť k Bohu. Odstránenie modiel ešte vôbec nemusí znamenať vykorenenie modlárstva z nášho srdca. Modlárstvo totiž začína tam, kde sa odvraciame, odcudzujeme, vzďaľujeme od Boha vo svojom srdci. Modlárstvo začína vtedy keď prestávame zo srdca uctievať Boha, ktorý jediný je hoden chvály. A ak je to tak, tak najskôr potrebujeme byť uzdravení z nášho odpadlíctva, aby sme vedeli skutočne zavrhnúť naše modly a obnoviť uctievanie Boha.

Snímka32. Boží chrám, Písmo, truhla zmluvy.

Ďalším dôrazom Joziášovej reformácie bola obnova Božieho chrámu, nájdenie knihy zákona (Písma), prenesenie truhly zmluvy naspäť do Božieho domu, obnovenie služby kňazov a levitov, a obnovenie obetného systému:

2 Kronická 34:8  V osemnástom roku svojej vlády kvôli očisteniu krajiny a chrámu vyslal Šáfána, syna Acaljovho, Maaseju, veliteľa mesta, a Jóácha, syna Jóácházovho, kancelára, opraviť dom Hospodina, svojho Boha. 9  Keď prišli ku hlavnému kňazovi Chilkijovi, odovzdali peniaze, odvedené pre Boží dom, ktoré zozbierali levítski strážcovia prahov od Menaššeho, Efrajima a zvyšku Izraela i z celého Judska, Benjamínska a od obyvateľov Jeruzalema. 10  Odovzdali ich robotníkom, ktorí mali dozor v dome Hospodinovom. Tí ich zasa vydávali robotníkom, ktorí pracovali v dome Hospodinovom, aby ho opravili a odstránili jeho kazy. 11  Z peňazí dávali tesárom a staviteľom na zakúpenie otesaných kameňov a dreva na väzbu a na hrady pre budovy, ktoré judskí králi nechali spustnúť. 12  Mužovia statočne pracovali na diele. Jachat a Obadja, levíti z Meráríovcov, Zecharja a Mešullám z Kehátovcov boli nad robotníkmi vrchným dozorom. A levíti, odborníci v hre na hudobné nástroje, 13  boli nad nosičmi bremien a usmerňovali všetkých robotníkov pri akejkoľvek práci. Niektorí levíti boli zasa pisármi, úradníkmi a vrátnikmi.

Znovu na prvý pohľad sa zdá o ušľachtilé snaženie a Božiu obnovu. Naozaj na tom nie je nič zlého vyčistiť Boží dom a obnoviť službu uctievania a zvestovania slova. Naopak: je to potrebné obnoviť službu v Božom dome, organizáciu, systém a poriadok; je potrebné mať dobré miesto na stretávanie Božieho ľudu – oddelené miesto pre uctievanie; je dobré mať jednotný spôsob uctievania Boha; je dobé umožniť ľuďom aby slúžili Bohu a prinášali obete...

V dnešnej dobe je toto všetko úsilie o nájdenie a realizovanie toho správneho modelu budovania zboru; tých správnych štruktúr a cirkevnej organizácie; uvoľnenie ľudí v službe – či už „profesionálov“ na nejaký úväzok, alebo laikov – dobrovoľníkov; dbanie o správne vyučovanie a uctievanie ľudí a zapojenie ich do nejakého učeníckeho procesu; hľadanie čo najvhodnejších a kultúrne najrelevantnejších spôsobov evanjelizácie... Často som zaskočený ako veľa úsilia tomu venujeme. Niekedy sa cítim úplne prevalcovaný záplavou: mnohých modelov a systémov budovania zboru; mnohých teórií vodcovstva; mnohých trendov v uctievaní, alebo vyučovaní.

To všetko je na jednej strane naozaj kľúčové a dobré, no na druhej strane to nie je to najdôležitejšie a tiež to má potenciál okradnúť nás o Boží život v nás, o Božiu prítomnosť. Ak sa necháme uniesť modelmi, princípmi, systémami a štruktúrami.., môže sa nám stať, že hoci v úprimnej snahe a horlení predsa len budeme budovať ľudské NÁBOŽENSKÉ DIELO. Túto druhú pascu nazývam jedným slovom NÁBOŽENSTVO – a myslím tým úprimnú snahu o budovanie „Božieho domu“ pre človeka, pre ľudí – teda nie pre Boha samého. Je to stav keď sa Boží dom stáva ľudským. Už nejde o ZBOŽNOSŤ – skutočne Boží dom, uctievanie Boha samotného v duchu a v pravde. Zo ZBOŽNOSTI sa stáva NÁBOŽENSTVO.

Boh prostredníctvom proroka Jeremiáša tento nebezpečný posun konfrontoval a môžeme vidieť ako slepí a odmietaví boli ľudia v Jeremiášovej dobe. Ako len boli vo svojom „náboženskom horlení a systémoch“ neprístupní Bohu samému!

Vodcovia:

Jeremiáš 2:8  Kňazi nepovedali: Kde je Hospodin? A tí, ktorí berú do ruky zákon, ma nepoznali, pastieri zradne odstúpili odo mňa, a proroci prorokovali skrze Bála a odišli za vecami, ktoré neprospejú.

Jeremiáš 2:26  Jako sa hanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa budú hanbiť, dom Izraelov, oni, ich kráľovia, ich kniežatá a ich kňazi aj ich proroci, 27  ktorí hovoria drevu: Ty si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil. - Lebo sa obrátili ku mne chrbtom a nie tvárou. Ale keď im je zle, hovoria: Nože vstaň a zachráň nás! 28  A kdeže sú tvoji bohovia, ktorých si si narobil? Nech tedy vstanú, ak ťa zachránia, keď prišlo na teba zlé! Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda! 29  Prečo sa pravotíte so mnou? Vy všetci ste zradne odstúpili odo mňa, hovorí Hospodin.

Joziáš vo svojej reformácii síce obnovil službu kňazov a levítov, uvoľnil systém vodcov a služobníkov..., ale skutočný stav odhalený v Božom svetle bol desivý: systém služobníkov bol síce po mnohých rokoch obnovený, ale služobníci nie; Boží dom bol uprataný a úplne zfunkčnený model jeho fungovania, ale Boh to nazval odpadlíctvom a modlárstvom; síce existovali kňazi, pastieri – vodcovia a dokonca aj proroci, ale títo všetci boli plne uspokojení svojim vlastným náboženským systémom a nehľadali Boha.

Chrám Hospodinov:

Jeremiáš 7:4  Nenadejte sa na lživé slová, že vraj chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je to. 5  Lebo ak naozaj budete činiť tak, aby vaše cesty a vaše skutky boly dobré, ak naozaj budete konať súd medzi mužom a medzi jeho blížnym, 6  ak neutisknete pohostína, siroty a vdovy a nijakým činom nevylejete nevinnej krvi na tomto mieste a za inými bohmi nepojdete sebe na zlé, 7  vtedy spôsobím to, že budete bývať na tomto mieste, v zemi, ktorú som dal vašim otcom od veku až na veky. 8  Hľa, vy sa nadejete na lživé slová, bez toho, že by prospely. 9  Či azda budete kradnúť, zabíjať, cudzoložiť, prisahať falošne, kadiť Bálovi a chodiť za inými bohmi, ktorých neznáte, 10  a potom prijdete a postavíte sa pred mojou tvárou v tomto dome, nad ktorým je menované moje meno, a poviete: Sme vytrhnutí; aby ste mohli páchať všetky tie ohavnosti? 11  Či je tento dom, nad ktorým je menované moje meno, pelešou lotrov vo vašich očiach? Hľa, vidím i ja, hovorí Hospodin. 12  Lebo nože iďte na moje miesto, ktoré je v Šíle, kde som bol dal tam na počiatku bývať svojmu menu, a vidzte, čo som mu učinil pre zlosť svojeho ľudu Izraela! 13  A tak teraz pretože páchate všetky tie skutky, hovorí Hospodin, a pretože som vám hovoril vstávajúc skoro za rána a hovoriac znova a znova, a nepočuli ste, a keď som vás volal, neozvali ste sa, 14  preto učiním domu, nad ktorým je menované moje meno, na ktorý sa vy nadejete, a miestu, ktoré som vám dal i vašim otcom, ako som učinil Šílu.

Po obnovení chrámu Hospodinovho v Jeruzaleme mohli mať ľudia po mnohých desaťročiach konečne miesto kde mohli uctievať Boha a prinášať Mu obete. Zrejme to bola obrovská vec Joziášovej reformácie, ktorá znovu pozdvihla náboženské povedomie a zrejme aj vlastenectvo (nacionalizmus) spojené s náboženstvom. (Ako často to pri národných reformáciách a obnovách vidíme: ľudia sa utiekajú k starým tradíciám a svoju identitu odvodzujú od národnej príslušnosti a náboženstva...!!!). Zrazu si hrdo hovorili: „Máme chrám Hospodinov!“

Boh však prostredníctvom proroka Jeremiáša konfrontuje túto náboženskú zaslepenosť a tvrdo odhaľuje svoj zámer radšej zničiť svoj vlastný chrám, ako ho ponechať v kurze náboženskej pretvárky, za ktorou je všetka možná skazenosť.

Aj preto sa bojím horlenia za akýkoľvek dobrý model budovania zboru, pretože za akýmkoľvek modelom a štruktúrou zboru môže byť niečo, čo je Bohu odporné a čo v konečnom dôsledku spôsobí pád.

Truhla zmluvy.

Truhla zmluvy a jej prevezenie do obnoveného Božieho domu boli veľkou vecou Joziášovej reformácie:

2 Kronická 35:3  A riekol Levitom, ktorí vyučovali všetok izraelský ľud, svätým Hospodinovi: Dajte truhlu svätosti do domu, ktorý vystavil Šalamún, syn Dávidov, izraelský kráľ. Nebude vám bremenom, ktoré by ste museli nosiť na pleciach; teraz len slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, a jeho ľudu Izraelovi.

Truhla zmluvy bola tým najposvätnejším predmetom v Božom dome. Reprezentovala samotnú Božiu prítomnosť a bola v tej najsvätejšej svätyni – na mieste kde mohol vstúpiť jeden jediný človek (veľkňaz) a aj to len raz za rok. Nečudo, že predstavovala pre ľudí Jeremiášovej doby predmet ich nádeje a istoty. Konečne po mnohých rokoch mohli byť uspokojení, lebo truhla zmluvy bola na svojom mieste.

A predsa, akokoľvek sväto to vyzeralo, Bohu nebolo príjemné, že sa ľudia takto upierajú k predmetu ako ku svojej nádeji a istote.

Jeremiáš 3:16  A stane sa, keď sa rozmnožíte a rozplodíte v zemi v tých dňoch, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Truhla smluvy Hospodinovej, ani nevstúpi na srdce, ani si nespomenú na ňu ani ju nebudú postrádať ani jej viacej nespravia.

Keď nad týmto všetkým uvažujem, cítim bázeň: Čo všetkou je takouto truhlou zmluvy pre nás dnes? Čo pokladáme za nenahraditeľné a úplne najdôležitejšie? Na čom v našich náboženských modeloch si zakladáme viac ako na Bohu samom? Čím sme Ho nahradili?

Snímka43. Slávnosť Paschy.

Treťou silnou črtou Joziášovej reformy bola slávnosť Paschy. Vlastne to bolo vyvrcholenie – výsledok jeho obnovy. Bola to tá najväčšia slávnosť Paschy za posledných 350 rokov.

2 Kronická 35:16  V ten deň bola zriadená celá služba Hospodinova svätením paschy a prinášaním spaľovaných obetí na oltári Hospodinovom podľa nariadenia kráľa Joziáša. 17  Prítomní Izraelci svätili v tom čase paschu a sviatok nekvasených chlebov sedem dní. 18  Podobná pascha sa v Izraeli nesvätila od čias proroka Samuela. A nijaký izraelský kráľ nesvätil takú paschu, akú svätil Joziáš, kňazi, levíti, celé Judsko, prítomní Izraelci a obyvatelia Jeruzalema. 19  Táto pascha sa svätila v osemnástom roku Joziášovej vlády.

Ako som uviedol v úvode: Je to udivujúci a strhujúci príbeh! 16 ročný mladík, ktorý sa rozhodne celým srdcom hľadať Boha, vedie o 10 rokov celú krajinu do slávnosti Paschy aká nemala obdobu ani za kráľov Dávida a Šalamúna! Pri čítaní záznamov o tejto reformácii kráľa Joziáša (2Kr 22-23; 2Kron 34-35), som vždy mal pred očami jedno z najmocnejších prebudení. Vidím mladíka, ktorý hľadá Boha; ktorý začína s obnovou chrámu; ktorý nekompromisne čistí celú krajinu od modlárstva; ktorý objavuje knihu zákona a stavia svoj život na Božom slove; ktorý dostáva prorocké slovo od prorokyne Chuldy; ktorý obnovuje kompletný systém služby kňazov a levítov; a ktorý zvoláva celú krajinu, dokonca aj severné spustošené kmene Izraela, ku jedinečnej slávnosti Paschy. A toto všetko sa deje v priebehu 10-tich rokov!

Ani skutočnosť že táto oslava Paschy bola doslova fenomenálna nemení nič na skutočnosti, že nebola vyjadrením žiadnej hlbšej zmeny a pokánia ľudí. Akokoľvek to bol heroický výkon takéto niečo zorganizovať po toľkých rokoch modlárstva a temnoty, predsa to nijako nezmenilo situáciu vážneho celonárodného odpadnutia. A to je desivá skutočnosť, ktorá odkrýva ďalšiu pascu skutočného Božieho konania a prebudenia v národe: Túto pascu nazývam ĽUDSKÁ AMBÍCIA. Predstavuje všetky ohurujúce úspechy, akcie, počty zúčastnených, sumy preinvestovaných peňazí... Bojím sa, že za väčšinou toho, čo dnes moderne nazývame vodcovstvo, je veľa ĽUDSKEJ AMBÍCIE.

Tak veľmi chceme byť úspešní a tak veľmi nás strhujú príklady úspešných ľudí. Toto samé osebe nie je zlé. Pascou je však sústrediť sa na úspech samotný. My môžeme byť nesmierne úspešní pokiaľ sa odovzdáme Bohu a On nás ako zlomené nádoby pre ľudí môže použiť! Ten však, kto je zlomený pre Boha a ľudí už nehľadá svoj úspech; už nie je motivovaný vlastným úspechom. Je veľký rozdiel medzi tým, keď nás úspech nasleduje a medzi tým, keď úspech prenasledujeme my.

Pomoc odinakiaľ.

Jeremiáš 2:36  Ako celkom naľahko berieš, že meníš svoju cestu. Aj Egypt ťa sklame, ako ťa sklamala Asýria. 37  Aj odtiaľ odídeš s rukami nad hlavou, lebo Hospodin zavrhol tých, ktorým si dôverovala, a nebudeš mať s nimi úspech.

Jeremiáš odhaľoval koreň ĹUDSKEJ AMBÍCIE a stále znovu si ho bolestne uvedomoval, keď ľudia odmietali počuť Boha. Musel sa len smutne prizerať ako sa celý národ spoliehal podľa politickej situácie či na Egypt, alebo Asýriu. Znovu a znovu odkrýval nahotu tzv. viery v Boha, keď konfrontoval politické divadlo spoliehania sa na okolité národy. Nikto sa vážne neutiekal k Bohu. Nikto vážne nezobral Jeremiášove varovanie a usmernenie. Naopak: obviňovali ho z vlastizrady, buričstva, oslabovania ľudí v boji proti nepriateľom. Nikto netušil, že povstáva nová politická mocnosť- Babylon – a ona je nástrojom Božieho súdu. ĽUDSKÁ AMBÍCIA im nedovolila prijať Jeremiášovský koncept poddania sa, zajatiu, okupácii... ĽUDSKÁ AMBÍCIA ich hnala stále hľadať nejaké riešenia sebazáchrany a úspechu.

Kadidlo, zápaly, obete.

Jeremiáš 6:20  Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné.

Je evidentné, že Joziášovská obnova chrámu a obetného systému bola viac než len provizóriom, alebo niečím bežným. Naopak: pri obetovaní a uctievaní používali tie najdrahšie komodity, ktoré boli vtedy na trhu: kadidlo zo Sáby a vonná trstina. A zabitých zvierat pri obetiach zrejme tiež nebolo málo (napr. pri svätení Paschy to boli tisíce 2Kron 35,7-9).

Je to paradoxné, ale akokoľvek veľa títo ľudia do bohoslužieb a obetí investovali, Bohu to vôbec nebolo milé. Vlastne ĽUDSKÁ AMBÍCIA Mu nikdy nebola príjemná. Navonok je to síce okázalé a drahé, moderné a veľkolepé. Ale v skutočnosti to nie je uctievaním po akom Boh túži. V skutočnosti to nejde z hĺbky srdca. V skutočnosti to nie je naozaj pokorením sa a zlomenosťou. V skutočnosti to nie je pokáním nesúcim ovocie zmeneného života.

Toto ma naozaj desí. Úplne rovnako sme zvádzaní ĽUDSKOU AMBÍCIOU aj my. Úplne rovnako sledujem tieto isté trendy okolo seba. Ako veľmi si potrpíme: na priebehu zhromaždení; na mieste, kde sa stretávame; na tom, aby nám slúžili skvelí rečníci; na tom aby to bolo „in“ a „kultúrne relevantné“; na perfektnej hudbe; na profesionáloch v službe... Aké drahé zvukové aparatúry máme! Aké zložité projekcie a mediálne prostriedky používame! Ako sa snažíme udržať tempo s kultúrou zábavného priemyslu!

Tak často som počul zdôvodnenie: „Boh si predsa zaslúži to najlepšie“. Áno, je to tak. On je hoden toho najlepšieho. Ale On hľadá nie to najlepšie tohto sveta a jeho výdobytkov! On hľadá to najlepšie tvojho a môjho srdca. Keď Mu však namiesto seba samých ponúkame produkciu akokoľvek dobrej kresťanskej kultúry a profesionality, zrejme nikdy nezakúsime Jeho skutočnú slávu v našom strede.

Zhromaždenia.

Jeremiáš 7:9  Či budete kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, kadiť Baalovi a chodiť za inými bohmi, ktorých ste nepoznali, 10  a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý nesie moje meno, a poviete: Sme chránení! a potom ďalej páchať chcete tieto ohavnosti? 11  Či tento dom, ktorý nesie moje meno, je vo vašich očiach pelešou lotrovskou? Ja sám som to videl - znie výrok Hospodinov.

Jeremiáš 11:15  Čo chce môj miláčik v mojom dome? Uskutočňovať nekalé úmysly? Či sľuby a posvätné mäso odstránia od teba pohromu? Budeš potom plesať? 16  Zelenou olivou s krásnym, úhľadným ovocím pomenoval ťa Hospodin, ale v hučaní veľkej búrky zapáli na nej oheň, a tak poškodia jej vetvy.

Tragickou realitou ĽUDSKEJ AMBÍCIE sú pokrytecké zhromaždenia. Navonok vyzerajú neskutočne dobre. Ľudia sa tam hrnú, nadšene spievajú, počúvajú kázeň za kázňou... Ale život nikoho z nich sa radikálne nezmenil. Krádeže, cudzoložstvo, neúprimnosť, klamstvo... Toto vidí Boh. My vidíme nádherné zhromaždenia. My vidíme to čo chceme vidieť.

Je zaujímavé ako Pán Ježiš toto konfrontoval úplne rovnako ako Jeremiáš (L 19,45-48). Čo by povyháňal z našich zhromaždení a zborov? Sú naše zbory domom modlitby? Nie sme skôr domom kresťanského priemyslu a zábavy? Sú naše zbory o tom, čo chcem Boh, alebo o tom, čo chceme my?

Prvé vety Jeremiášovho posolstva.

Pri čítaní záznamov o reformácii kráľa Joziáša (2Kr 22-23; 2Kron 34-35), som vždy mal pred očami jedno z najmocnejších prebudení. A možno aj účastníci tejto reformácie prežívali eufóriu z obnovy a zmien, ktoré sa diali.

Už prvé slová posolstva proroka Jeremiáša však hovoria, že to čo ľudia považovali za reformáciu a prebudenie, Boh videl inak:

Snímka5


Čakal som, že sa Jeremiáš pripojí k reformácii kráľa Joziáša; že bude povzbudzovať v boji proti modlárstvu; že bude podporovať obnovu chrámu a dôležitosť uctievania Boha; že tú obrovskú slávnosť Paschy aspoň spomenie... Ako sme videli, opak bol pravdou: boj proti modlám neodstránil modlárstvo zo sŕdc a teda ani nadlho z ulíc...; to, čo sa dialo v chráme – akokoľvek to bolo okázalé a štedré – nebolo Bohu príjemné; a veľká slávnosť – akokoľvek ohurovala rozmermi – „smrdela človečinou“.

Jeremiáš v prvej vete odhaľuje to, čo Boh hľadá. Ja verím, že práve tieto veci sú podstatou skutočného prebudenia. O toto by nám malo ísť.

Tiež však verím, že proti tomuto podnikne nepriateľ akékoľvek útoky. Dokonca si myslím, že nepriateľ bude podnecovať falošné prebudenia: prebudenia zákonníckeho boja proti modlám; prebudenia plné vonkajšej nábožnosti; prebudenia podnietené ľudskou ambíciou.

Poďme sa však pozrieť práve tým smerom, ktorým sa pozerá Boh, teda na to, na čo hľadí On, čo hľadá On, čo je milé Jemu, na čo spomína, čo vyhľadáva...

Tak ešte raz tieto prvé vety Jeremiášovho proroctva v Českom študijnom preklade (aj s jeho poznámkami):

Jeremjáš 2:1 Stalo se ke mně Hospodinovo slovo: 2 Jdit1 a (21volej k Jeruzalému:)t2 (Toto praví Hospodin:)v3 Pamatujit4 na tebe, na oddanostt5 tvého mládí,a na lásku tvého zasnoubení, (kdy jsi za mnou chodila)t6 pustinou,b zemí neosetou.

t1 [Tento příkaz dostal Jr 13× (gram. je většinou ve formě inf. abs.: Jr 3:12; Jr 13:1; Jr 17:19; Jr 19:1; Jr 28:13!; Jr 35:2; pouze v Jr 13:4. Jr 13:6 jako impv.)] t2 h.: volej do uší Jeruzaléma; tj. k obyvatelům J.; srv. Jr 29:29; Jr 36:6; Iz 49:20; Gn 20:8p; Dt 5:1; Mt 3:5 v3 [h. vazba „Tak řekl H.“ je v Jr použita 150× (oproti 30× v Iz); Ex 4:22p] t4 n.: Vzpomínám; Jr 31:20; Jr 44:21 t5 n.: věrnost; h.: milosrdenství; Iz 40:6; Oz 6:4; Př 20:6; 2S 16:17 t6 h.: na tvé chození a Jr 3:4; Jr 22:21; Oz 2:17 b Dt 2:7

Snímka61.Oddanosť mladosti.

V jednej vete prostredníctvom Jeremiáša odhaľuje Boh svoje srdce. Prvé, na čo už len spomína - čo žiaľ nenachádzal ani počas veľkolepej Joziášovskej reformácie – je ODDANOSŤ MLADOSTI. Boh očakáva, že sa Mu naozaj detsky oddáme; že naša oddanosť bude z hĺbky vnútra; že sa Mu oddáme v srdci.

Verím, že práve toto sa ako prvé deje počas skutočných prebudení: prebúdza sa oddanosť Bohu, otvárajú sa srdcia ľudí, obnovuje sa osobný vzťah s Bohom, prebúdza sa duchovný hlad po Bohu, prichádza schopnosť Boha počuť. Ľudia sú usvedčení z vlažnosti, povrchnosti, kompromisov. Nie však na základe zákonníckeho usvedčenia, ale na základe konfrontácie Božou láskou. Vyznávanie hriechov má podobu búrania múrov, ktoré nás oddeľujú od Boha a nie len jednanie s pocitmi viny a hanby. Zrazu je všetko osobnou vecou medzi človekom a Bohom. Zrazu je znovu Boh našou najväčšou vášňou, lebo nás prebúdza jeho vášnivý láska ku nám.

Ide o oddanosť mladosti, oddanosť Jeho milovaných Božích detí. Oddanosť, ktorá vyplýva zo zjavenia toho, že Boh je náš milujúci nebeský Otec a my sme Jeho milované deti. Skutočné prebudenie prebúdza našu identitu synov a zjavuje nám Boha Otca. Vtedy Boží Duch vanie ako Duch synovstva.

Jeremiáš 3:12  Choď, krič tieto slová na sever a volaj: Navráť sa, Odpadlíčka, Izrael! - znie výrok Hospodinov - moja tvár sa nebude mračiť na vás, lebo som milostivý - znie výrok Hospodinov - nebudem sa hnevať naveky. 13  Len poznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si pobehávala svojimi cestami za cudzími bohmi pod každý zelený strom, no na môj hlas si nedávala - znie výrok Hospodinov. 14  Vráťte sa, odpadlí synovia! - znie výrok Hospodinov; lebo ja som vaším Pánom. Vezmem si vás, po jednom z mesta a po dvoch z čeľade, a privediem vás na Sion.

Jeremiáš 4:1  Ak sa chceš obrátiť, Izrael - znie výrok Hospodinov - navráť sa ku mne! A ak odstrániš svoje ohavnosti spredo mňa, a nebudeš blúdiť, 2  ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! úprimne, pravdivo a spravodlivo - vtedy sa Ním budú žehnať národy a budú sa Ním chváliť.

Verím, že toto je Božím volaním ku mne a ku tebe, ku našej generácii. On túži predovšetkým, aby sme sa navrátili ku Nemu, aby sme sa Mu oddali, aby sme znovu v srdciach boli ako deti voči Nemu. Aj preto k nám volá ako Otec. Oslovuje nás ako Otec. Jedná s nami ako Otec. Je to práve OTCOVA LÁSKA, ktorá nás prebúdza a obnovuje aj ako jednotlivcov, ako zbory a spoločenstvá. Je to OTCOVA LÁSKA, ktorá môže uzdraviť krajinu.

Vrátiť sa k Nemu znamená znovu Ho hľadať v osobnom vrúcom vzťahu a spoznávať Ho takého, aký On naozaj je, spoznávať Jeho slávu, Jeho meno, Jeho charakter, podstatu, Jeho srdce. Toto by malo byť volaním našich sŕdc, hlavným predmetom našich modlitieb:

„Otče, posväť sa Tvoje meno! Daj mi spoznať Ťa ako Otca, Tvoju lásku Otca vylej aj v mojom srdci. Tvoja láska Otcovská láska nech ma mení. Nech som naozaj Tvojim synom, naozaj vedený Tebou. Nech žijem na tejto zemi ako Tvoj syn. Otče, zjavuj mi seba. Premieňaj ma sebou samým...“

Snímka72. Láska zásnub.

Ďalšou túžbou Božieho srdca je naša SNÚBENECKÁ LÁSKA. Je to láska, ktorá ohraničuje vzťah medzi mužom a ženou. Zasnubuje muža k jeho žene a jeho ženu k nemu. SNÚBENECKÁ LÁSKA predstavuje jasnú hranicu, naše oddelenie sa pre Boha, pre BOŽIE KRÁĽOVSTVO, pre Jeho vôľu, plány a zámery s našim životom.

Túto hraničnú čiaru, oddelenie pre BOŽIE KRÁĽOVSTVO, v nás formuje naša láska. Je to vec nášho srdca, našej vnútornej motivácie, našich skutočných (nie len proklamovaných) hodnôt. Proste naše srdce „nie je na pokoji“ oproti potrebám sveta, oproti skutočnému stavu ľudí okolo, oproti tomu, čo cíti a čo chce Boh sám. Naše srdcia nie sú nedostupné, neduživé, tvrdé. Naše srdcia zmäkli Božou láskou a volajú po Božom konaní, po Jeho vláde, po Jeho pôsobení, po Jeho dotyku a pomoci.

Snúbenecká láska nás hlboko v našom vnútri oddeľuje pre Pána a teda už neslúžime dvom Pánom, nie sme obťažení starosťami o tento svet..., lebo hľadáme a voláme po BOŽOM KRÁĽOVSTVE. Snúbenecká láska robí naše srdce úrodnou pôdou, odstraňuje kamene, tvrdosť, tŕnie.

Jeremiášove volanie jeho generácii bolo namierené práve sem:

Jeremiáš 4:3  Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky.

Jeremiáš 4:14  Umy si srdce od zla, Jeruzalem, aby si sa zachránil. Dokedy budeš prechovávať v sebe svoje nešľachetné úmysly?

„Obriezka srdca“ je niečo čo sa deje v skutočnom prebudení. Vtedy prichádza zjavenie Pánovho srdca a my veľmi prirodzene a spontánne beriem na seba Jeho bremeno a Jeho jarmo. Vnímame Jeho zlomenosť pre ľudí, Jeho naliehavé klopanie a pozvanie pre každého človeka. Toto radikálne mení naše srdce. Z prirodzenej orientácie na seba samých, s náboženského konzumného postoja, z pozície pozorovateľov a zábudlivých poslucháčov a aj zo sebaistých a sebaspokojných náboženských ľudí sa stávajú „otroci Božej lásky“, ktorých srdce je obrezané, a ktorí volajú po tom byť Božími nádobami, nástrojmi, Božím požehnaním pre iných. Takéto prebudenie prebúdza túžbu byť požehnaním.

Našim volaním srdca je: „Otče, príď Tvoje kráľovstvo! Už nechcem o tebe len vedieť. Chcem Ťa vidieť ako prichádzaš a dotýkaš sa ľudí aj prostredníctvom mňa. Túžim vidieť ako sú ľudia spasení, uzdravení, oslobodení. Otče, nech sa dejú divy, znamenia a zázraky našimi rukami... Nech sú marené skutky diabla a zjavovaná svetu Tvoja vláda. Nech som Tvojou nádobou a nástrojom. Použi aj mňa. Aj mne zjavuj a vyuč ma Tvojmu kráľovstvu...“

Snímka83. Nasledovanie.

Boh očakáva, že Ho budeme NASLEDOVAŤ, doslova chodiť za Ním, že sa necháme Ním viesť, že o JEHO VÔĽU budeme naozaj stáť. Prečo? Lebo Jeho synovia zakúšajú Jeho vedenie. Lebo jeho ovce počujú a poznajú Pánov hlas a nasledujú Ho. Medzi nami a Bohom môže existovať konkrétna dôvernosť, vzťah, nádherná intimita, niečo spoločné. Medzi nami a Bohom môže vzniknúť a rásť skutočná vzájomná komunikácia. A Boh s tým počíta, očakáva to, túži po tom. On nie je Bohom kdesi ďaleko a ani takým nechce byť. Preto sa nám priblížil tak ako to len bolo možné. Preto si žiada prebývať priamo v nás. Preto s nami zdieľa Jeho vôľu a nazýva nás priateľmi.

Prostredníctvom Jeremiáša bolo tlmočené toto Božie volanie Jeho srdca po schopnosti Jeho detí počuť Jeho hlas, skutočne Ho poznať a nechať sa Ním viesť:

Jeremiáš 7:23  Ale toto som im prikázal: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Choďte vždy po ceste, ktorou vám kážem ísť, aby sa vám dobre vodilo. 24  No oni neposlúchali a nenaklonili si uši, ale nasledovali zámery svojho zatvrdnutého zlého srdca; obrátili sa mi chrbtom, a nie tvárou.

Jeremiáš 11:3  Povedz im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Prekliaty človek, ktorý neposlúcha slová tejto zmluvy, 4  čo som dal ako príkaz vašim otcom, keď som ich vyviedol z Egypta, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikazujem, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom, 5  aby som splnil prísahu, ktorú som dal vašim otcom, že im dám krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ako je to dnes. Na to som odpovedal: Amen, Hospodine!

Jeremiáš 9:22  Takto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! 23  Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu - znie výrok Hospodinov.

Zakúsenie Božieho oslovenia a obnovená schopnosť počuť Pánov hlas je tiež niečo, čo je ovocím skutočného prebudenia. Prebúdzajú sa oči a uši srdca, duchovný zrak a sluch. Zrazu prichádzajú svedectvá o vedení Duchom Svätým, o Jeho oslovení. Mohli by sme povedať že je to prebudenie duchovných darov. V skutočnosti keď sa prebudia srdcia ľudí voči Bohu, keď sú transformované láskou Otca, potom duchovné dary sa stávajú samozrejmosťou. Už ich nevyhľadávame, oni vyhľadávajú nás. Už im nevenujeme pozornosť, oni upriamujú našu pozornosť na Pána. Už nie sú len cirkevnou atrakciou pre veriacich, ale stávajú sa mocnými nástrojmi v žatve ľudí.

Našou horúcou modlitbou je: „Otče, buď Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi! Naplňuj ma poznaním Tvojej vôle, aby som kráčal hodný Teba a na Tvoju úplnú ľúbosť. Zjavuj mi skutky pre ktoré som tu, aby som ich vykonal, a pre ktoré si ma stvoril. Prosím, aby sa mi Tvoj hlas stal dôverne známy, aby som ťa počul každá jeden deň. Prosím o milosť, aby som ťa vedel okamžite poslúchnuť. Pane, nech je to viera ako moja reakcia na tvoj hlas. Nech ťa viem vo viere poslúchnuť, vo viere urobiť rozhodnutia, vo viere sa na Teba spoľahnúť. Prosím, aby tie veci pripravené v nebi na to, aby sa stali na zemi – aby nezostávali v nebi. Volám po Tvojej vôli, po Tvojich nebeských veciach, aby prišli na zem, aby sa stali prostredníctvom Tvojich detí. Daj mji vidieť prichádzať Tvoje kráľovstvo v moci. Túžim vidieť ako sa Tvoja vôľa deje...“

Skutočné verzus falošné prebudenie.

Ešte raz aj týmto spôsobom ukazujem ten priepastný rozdiel medzi skutočným a falošným prebudením, medzi tým, čo hľadá Boh a tým, k čo sme zvádzaní my.

Snímka9

Si tu pre Boha.

Toto prosté tvrdenie vyjadruje Božiu túžbu ohľadom mňa i teba. Si tu pre Neho. V skutočnom prebudení sa prebúdzaš pre Neho:

  • Oddávaš sa Mu ako Jeho dieťatko. Zakúšaš jeho lásku Otca. A to ťa úplne premieňa. Jeho láska sa stáva pre teba najväčším pokladom. Jeho láska uzdravuje tvoju hodnotu a identitu Božieho milovaného dieťatka. V skutočnom prebudení sa stávaš Božím synom.
  • Oddeľuješ sa pre Boha a celé Jeho kráľovstvo. Ocitáš sa v realite Jeho kráľovstva. Vnímaš Jeho vládu, Jeho nado všetko vyvýšený trón. Toto sa stáva aj na tejto zemi pre teba väčšou realitou ako tento svet a jeho systém. Stávaš sa Božím kráľovským dieťaťom – Jeho služobníkom, nádobou, vojakom, nevestou... Vidíš tento svet a ľudí kolo teba tak ako tvoj Boh. Prebúdza sa tvoje srdce k tomu čo je na Božom srdci.
  • Poznávaš Pána veľmi konkrétne a počuješ Jeho hlas. Zakúšaš jeho vedenie. Jeho hlas sa ti stáva známym a vstupuješ do toho dobrodružstva nasledovania Jeho vedenia. To ťa robí Božím nástrojom, jeho rukami, nohami a ústami na tejto zemi.

Takéto prebudenie prichádza s mnohým plačom a smiechom, s pokáním a vyslobodením, s vyznaním hriechov a zmenou životov. Sloboda, radosť je trvalá a rastie ako lesný požiar.

Takéto prebudenie prináša zlomenosť pre svet a ľudí. Prebúdza evanjelistov a pastierov. A pri tom vôbec nerešpektuje steny cirkevných budov a zhromaždení, lebo sa pozerá očami Božieho kráľovstva. S tým je spojené zvestovanie evanjelia kráľovstva v Božej moci a autorite. Povstáva kultúra Kráľovstva.

Takéto prebudenie spôsobí explóziu duchovných darov. Počutie Pána, zakúsenie Jeho nadprirodzeného vedenia a pôsobenia sa stane normálnym. Duchovné dary a vôbec všetky tie nadprirodzené veci však nebudú cieľom, nebudú objektom nášho obdivu. Svet sa stane poľom žatvy a ľudia zrelou pšenicou. Pôjde nám len o to včas zožať celé pole.

Takúto pečať a víziu prebudenia vkladá Boh do môjho srdca. Po tomto túžim. Toto čakám. A toto prichádza. A ja a ty sme pripravovaní pre túto žatvu.

Takže zákonnícky „hon na čarodejnice“, boj za „čisté učenie“, taký alebo hentaký model vodcovstva, či budovania cirkevnej organizácie.. - ma vôbec nelákajú. Ani veľké „ministriess“, sluSnímka10žobníci veľkých mien, veľké organizácie, rekordné počty, či také alebo hentaké umenie a profesionalita a všetky možné moderné reklamné techniky. A ani ma neláka „stať sa niekým“ v očiach ľudí, cirkvi, či sveta... Pre toto všetko (a mnohé iné) tu nie som.

To, čo chcem z hĺbky svojej duše, je byť tu pre Boha.

A aj ty si to môžeš vo svojom srdci zaumieniť, lebo koniec koncov:

Si tu pre Boha.