9. 9. 2010

Nebudem sa báť zlého.

Nebudem sa báť zlého. (Ž 23,4)

1

Hospodin je náš Pastier, nemusíme sa báť zlého.

Žalmy 23:1 Hospodin je môj pastier; nebudem mať nedostatku. 2 Pasie ma na zelených pažitiach; vodí ma popri tichých vodách. 3  Občerstvuje moju dušu; vodí ma po cestách spravedlivosti pre svoje meno. 4 Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.

2

Je pravda, že sa Dávid ničoho nebál? - Zrejme nie. Hovorí o tom aj obraz ktorý prirovnáva nás ľudí (a teda aj seba) k ovciam.

Ovce sú priam povestné svojim strachom: Sú to bojazlivé a plaché zvieratá – dokonca aj pri pohľade na to najmenšie zvieratko bude prchať celé stádo. Mnohokrát sú ovce zovreté úzkosťou tak silno, že sa nechajú od nejakého dravého zvieraťa zabiť bez toho, aby vydali čo i len hlásku, alebo že kvôli strachu potratia svoje nenarodené jahňa. Ovce sú úplne závislé na pastierovej ochrane. Nič neukľudní bojacu sa ovcu viac, ako to keď vidí nablízku svojho pastiera.

Dávid to vedel a vedel to aj o sebe, že je ako ovca úplne závislá od svojho pastiera. Zároveň poznal Boha ako svojho Pastiera. Vedel, že aj my môžeme byť strachom celkom paralyzovaní a bezmocní pred nepriateľom. Vedel, že aj my môžeme kvôli strachu “potratiť” Božie zámery pre naše životy.

Dávid poznal nie len Boha, ktorý mu hovorí “Neboj sa!”, ale poznal Boha, ktorý sa nebojí, pretože je jediným Bohom a nikto nie je ako On. Poznal Boha, u ktorého nič nie je nemožné, a ktorý je mocný. Vedel že Boh – ako jeho pastier – tiež používa palicu – ako zbraň voči nepriateľom, aby ho ochránil. Podobne ako Dávid – ako pastier mal takúto palicu. Túto palicu nikdy pastier nepoužil proti ovciam, ale len proti nepriateľom.

Boh – ako náš pastier – používa voči nám pastiersku palicu. Táto pastierska palica (zrejme aj Dávid mal takú) bola oveľa dlhšia a na konci zahnutá tak, aby ňo pastier mohol ovcu zachytiť, keby ju chcel vytiahnuť napr. z nejakej jamy. Táto palica znamenala pre ovce oporu, pomoc, záchranu, usmernenie...

Dávid vedel, že od Pána môže očakávať taúto ochranu a aj takúto pomoc a záchranu. V tom bolo jeho bezpečie, istota, potešenie.

Moje uvažovanie o téme „strachu“:

1.Čo je strach a čo spôsobuje?

2.Ako môžem prekonať svoj strach?

3.Čo urobiť ak sedím vo väzení strachu?

3 Zrejme pre nás všetkých je táto téma navýsosť aktuálna, pretože všetci viac, či menej čelíme strachu, zastrašeniu...

Zrejme tiež máme skúsenosti s tým, že ak jednáme v strachu, má to katastrofálne následky.

Takže otázka “čo robiť s mojim strachom?” je pre nás veľmi dôležitá.

Zdroje strachu

1.Prirodzený: logický, ktorý má opodstatnenie a chráni nás...

2.Psychický (zmyslový strach): obavy, úzkosti, tréma.

3.Neprirodzený (démonícky): iracionálny strach, fóbie, infantilný, skľučujúci, paralyzujúci.

4 Je dôležité pýtať sa a vyhodnostiť do akej miery nás náš strach ovplyvňuje, vedie, manipuluje...

Nepriateľ sa snaží tlačiť práve na naše slabé miesta – napr. na miesta našich strachov, aby ich pokiaľ možno, čo najviac prehĺbil a spravil si z nich svoju pevnosť, odkiaľ nás trápi, alebo manipuluje (Takto sa napr. z prirodzenej obavy o zdravie môže stať postupom času hypochondria – chorobná fóbia pred chorobami).

Dokonca sa mu často podarí „zamínovať“ prístupovú cestu ku koreňom našich strachov: Napr. keď nie sme ochotní odpustiť nejakému človeku, skrze ktorého sme boli zastrašovaní, keď tolerujeme hnev, horkosť, odsúdenie... Často, ak chceme skutočne jednať s oblasťami strachu v našich životoch, je potrebné aby sme sa vážne pokorili a boli ochotní a pripravení k pokániu.

Konanie v strachu

Pri porovnaní života Dávida a Saula vidíme kontrast doslova medzi vierou Dávida a strachom Saula. Obidvaja mali problém so strachom. U obidvoch vidíme dokonca aj možné korene ich strachu. A predsa je medzi nimi taký diametrálny rozdiel! Jeden totiž so svojim strachom jednal a bojoval, druhý to neriešil a strach vyrástol do enormných rozmerov a priniesol tragické ovocie.

5

Saul
Dávid

Konanie v strachu

Konanie vo viere

Neposlušnosť (1 Sam 15,24; Mt 25,25). Strach viedol Saula k otvorenej neposlušnosti Bohu.

Poslušnosť (1Sam 23,2. 9-12; 30,8; 2Sam 2,1; 5,19; 15,31; 24,10). Zrejme aj kvôli tomu bol Dávid nazvaný mužom podľa Božieho srdca, že on naozaj bol Bohu poslušný a za každých okolností hľadal Jeho vedenie.

Útek, ústup (1Sam 10,22; 1M 3,10; 1M 31,31; Neh 6,3). Už v deň volieb Saula za kráľa sa prejavil otvorene jeho strach: skryl sa za batožinu.

Čelil strachu napriek strachu (1Sam 17,32). A nie len ústami a nie len v skrytosti, ale verejne. Často je strach prekonaný práve „verejným“ spôsobom. Viera sa prejaví aj na verejnosti. Strach miluje skrytosť.

Tieseň, otroctvo (1Sam 16,14-23; Pr 29,25). Strach naozaj deptá a skľučuje človeka. Zvlášť, keď s ním nejednáme – podobne ako Saul. Jedného dňa mal vážne záchvaty, depresie – lebo Duch Boží od neho odstúpil. Ja verím, že to bolo kvôli jeho neochote k pokániu a kvôli tomu, že nejednal so svojim strachom.

Vnútorná sloboda (1Sam 16,13; 1Tim 1,7). Na Dávidovi spočinul Boží Duch a ten je Duchom moci, lásky a zdravého rozumu.

Izolovanosť (1Sam 18,12-16; 2M 2,15; 4,1). Saul sa bál Dávida, cítil sa ním ohrozený a tak sa od neho snažil izolovať. Strach nás takto oddelí práve od tých ľudí, ktorí sú pre nás tí najkľúčovejší.

Spolupráca (1Sam 24,1-16; 26,13-25). Dávid sa snažil o zmierenie aj so Saulom a vždy mu prejavoval úctu ako Božiemu pomazanému.

Pasivita (1Sam 17,17-39; 2 M 4,10; L 19,21). Saul bol pasívny oproti Goliášovi. Nevystúpil proti nemu. Strach ho zviazal. Radšej bol ochotný poskytnúť svoju výzbroj Dávidovi a tiež sľuboval odmenu pre víťaza.

Aktívne jednanie (1Sam 17,45-47). Dávid išiel do boja proti Goliášovi, naváhal. A nešiel zďaleka vo svojej mladíckej nerozvážnosti, či naivite! Šiel v mene svojho Boha – v Jeho autorite.

Tolerovanie zla (1Sam 28, 6-25; Zj 21,8). Saul najskôr nedokázal počkať na Samuela a sám obetoval; potom nepodstúpil všetko hubiacej kliatbe – dokonca z toho obetoval Hospodinu. Nakoniec bol ochotný prosiť o pomoc aj vešticu, čo bolo v Božích očiach ohavnosťou (5M 18,9-14). Hriech mal postupne narastajúcu tendenciu a vývoj – a všetko práve kvôli strachu, s ktorým nejednal!

Konfrontovanie zla – hriechu (2Sam 1,15; 4,9-12). Dávid konfrontoval hriech aj vo svojom živote (bol ochotný robiť úprimné a hlboké pokánie 2Sam 12,13-25) aj vo svojom okolí.

Šírenie strachu, malomyseľnosti (1Sam 17,33; 5M 20,8; Sud 7,3)

. Konanie v strachu rozmnožuje strach a nakazuje bojazlivosťou aj iných ľudí. Viera strachu je “nedá sa, nedokážeš to, nevydarí sa to, nemáme na to.....”

Vedenie ku viere (1Sam 22,2; 2Sam 23,8-38). Dávid sa stal vodcom. Dokonca ľudia z okraja spoločnosti sa pri ňom stávali hrdinami. Ľudia ho nasledovali.

Saul reagoval na tlak. Strach je reakciou na vonkajšie, či vnútorné tlaky. Konanie v strachu je vlastne v tomto zmysle púhym reagovaním.

Dávid jednal v čase tlaku. Viera je jednaním človeka v čase tlakov zvonka, či zvnútra napriek týmto tlakom. Konanie vo viere, je jednaním na základe poznania Boha a Jeho vedenia v danej situácii.

Víťazstvo nad strachom


Ž 23,4: ...nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.

6 Aj Dávid sa bál, pociťoval strach a nebolo mu všetko jedno. Víťazstvo nad strachom nie je zbavenie sa strachu.

Prekonať strach neznamená necítiť strach. Zrejme pokiaľ budeme žiť na zemi, tak aj strach viac, alebo menej budeme cítiť a zápasiť s ním.

Žalmy 55:3  Venuj mi pozornosť a vyslyš ma, zmietam sa vo svojich myšlienkach a vzdychám 4  pre krik nepriateľa a útlak bezbožníka, lebo váľajú na mňa nešťastie, napádajú ma v hneve. 5  Srdce sa mi zvíja v hrudi a popadli ma hrôzy smrti; 6  strach i chvenie prišli na mňa, úžas ma zastrel. 7  Tu povedal som: Kiežby som mal peruť ako holubica, zaletel by som a býval inde! 8  Veru, ďaleko by som ušiel, pobudol by som na púšti.

Dávid sa zrejme aj pri ovciach naučil prekonávať svoj strach a aktívne čeliť dravej zveri, či nepriateľom a zlodejom. A keďže úprimne a z hĺbky svojho srdca miloval Hospodina a hľadal Jeho tvár, tak sa naučil v Bohu nachádzať svoju pomoc (1Sam 30,6). Tiež sa naučil aj vyhľadávať Božie vedenie aj v tých najošemetnejších a najkritickejších situácií (1Sam 23,2. 9-12; 30,8; 2Sam 2,1; 5,19; 15,31; 24,10).

Z toho usudzujem, že schopnosť Dávida prekonávať jeho strach spočívala v:

  1. smelosti, ktorú načerpával v moci a autorite svojho Boha,
  2. láske k Bohu a láske Božej k nemu,
  3. poznaní Božieho vedenia – Jeho vôle v konkrétnych situáciách.

Dávid je vlastne unikátnym príkladom človeka, v ktorom pôsobí Duch moci, lásky a zdravého rozumu.

Rímskym 8:15  Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!

2 Timoteovi 1:7  Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania.

1.Prekonanie strachu.

Strachu sa nemusíme poddávať.

7

  1. Vo vzťahu s Bohom (2 Tim 1,7)

Dávid chodil v hlbokom spoločenstve s Bohom. Dokonca ako svoju jedinú a najväčšiu túžbu svojho života vyjadroval túžbu byť Bohu čo najbližšie (napr. Ž 27,4)

  1. V láske Božej (1 J 4,16-21)

Dávid miloval Boha viac ako seba, alebo ľudí. V láske je víťazstvo nad strachom. V Božej láske ku nám a v dôsledku toho našej lásky k ľuďom:

1 Ján 4:16  A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. 17  V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. 18  V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. 19  My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý. 20  Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je klamár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? 21  A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.

  1. V bázni Božej (Pr 16,6).

Dávid sa viac bál Boha ako ľudí. Mal hlbokú bázeň pred Bohom. Aj my by sme mali doslova pestovať bázeň pred Bohom v našich životoch a napr. študovať v Písme témy: bázeň Božia, súdna stolica Kristova, Božia svätosť...

  1. V Božej autorite (J 1,12)

Dávid vedel kedy má jednať v Božej autorite a vtedy tak aj urobil. Často aj my potrebujeme len jednať v autorite, ktorú nám Pán dal v duchovnom boji. Často sa len potrebujeme vzoprieť tomu zlému, a on utečie od nás:

Jakub 4:7  Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás.

1 Peter 5:9  vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete!

2.Zlomenie pút strachu.

V Baránkovej krvi je víťazstvo nad temnotou.

8

Do tohoto víťazstva môžeme vchádzať na základe toho, ako jednáme napr. S oblasťami strachu v našich životoch. Vypozoroval som, že sú potrebné minimálne tieto tri kroky ku slobode a zlomeniu pút strachu:

  1. Identifikácia strachu.

Predovšetkým je nesmierne potrebná správna, pravdivá a Duchom Svätým zjavená identifikácia. Potrebujeme zistiť aké sú skutočné korene nášho strachu, skrze čo, alebo koho ten strach vstúpil do nášho života. Potrebujeme dovoliť Duchu Svätému, aby odhalil a konfrontoval hriechy v našom srdci, ktoré sú s tým spojené a bránia zlomeniu pút tohoto strachu (napr. Často nie sme ochotní odpustiť ľuďom, ktorí nás zastrašovali, alebo prekonávame ku nim horkosť, hnev, odsúdenie...). Potrebujeme poznať naozaj skutočnú pravdu (J 8,32). Ak sa budeme vyhovárať na ľudí a okolnosti, ak budeme neochotní ku pokániu, ak budeme ospravedlňovať svoje hriešne postoje – dokonca svoje strachy... potom zrejme nebudeme môcť vstúpiť do víťazstva nad strachom.

  1. Pokánie, odpustenie a uzdravenie.

Cesta ku slobode je cestou do svetla, ktoré odhalí všetko hriešne v našom srdci. Preto ak chceme zlomiť putá strachu, musíme najskôr byť ochotní zlomiť putá hriechov. V oblasti strachu zrejme budeme mať veľa čo odpúšťať mnohým ľuďom. (Ak zápasíme so strachom z ľudí, doporučujem napísať mená všetkých ľudí, ktorých sa bojíme, odpúšťať im, ak sa niečim previnili proti nám a vyznavať tento strach ako hriech a prosiť Pána o zmenu a uzdravenie...)

  1. Zlomenie pút strachu v Božej autorite.

Ak sme správne identifikovali strach (aj s jeho počiatkom a kariérou) v našom živote, a ak sme robili úprimné pokánie a vyznania z vecí, ktoré zapríčiňovali strach, alebo bránili jeho prekonaniu; potom môžeme prikročiť k použitiu Božej autority a v mene Ježiš Kristus a v moci Baránkovej krvi môžeme zlomiť putá strachu a vyhlásiť tak slobodu a víťazstvo. Upozorňujem, že takmer pri každom takomto duchovnom boji nepriateľ veľmi neochotne opúšťa svoje pozície a často sa bude snažiť vrátiť, alebo útočiť. Potrebujeme byť pripravení aj k boju o zostávanie v slobode.

Porovnajme ako rozdielne jednali so svojim strachom Saul a Dávid:

Saul
Dávid

Nejednanie so strachom

Jednanie so strachom

Už v deň volieb Saula za kráľa sa prejavil otvorene jeho strach: skryl sa za batožinu (1Sam 10,22 ).

Tiež už z detstva si niesol ovocie odmietnutia a podcenenia od svojho otca a bratov – zrejme aj ako najmladší 8.syn. Dokonca priamo v deň boja s Goliášom bol nimi vážne spochybňovaný, ale predsa tomu vedel čeliť.

Tento strach mal zrejme niekde korene. Možno vo vzťahu s jeho otcom, ktorý bol udatným hrdinom (1Sam 9,1), a ktorému sa možno Saul márne snažil podobať – to je však len dohad.

Aj zo žalmov je jasné, že svoj strach predovšetkým premodlieval a prekonával v hlbokom spoločenstve s Bohom.

Saul mal možnosť robiť pokánie, ke´d ho prorok Samuel konfrontoval, ale neurobil tak nikdy. Len pripustil svoju chybu, vyhováral sa a vyjednával...

Bol ochotný robiť pokánie – napr. keď ho konfrontoval prorok Gád s jeho hriechmi. Aj vo vzťahu so Saulom je evidentné, že odmietol sa pomstiť, hnevať, nenávidieť. Dokonca sa staral aj o svoju rodinu, kde zrejme prežil veľa odmietnutia (1Sam 22,3-4).

Dal priestor strachu, ktorý ho izoloval a zachvacoval (a zrejme nie len voči Dávidovi). S týmto strachom nejednal, naopak jednal v tomto strachu a ten samozrejme len rástol.

V tiesni vždy hľadal Hospodina a nachádzal v Ňom posilnenie prekonať strach a jednať vo viere.

Vlastne nebol nik, kto by mu slúžil. Aj keď mal k dispozícii proroka Samuela, predsa sa ním nenechal viesť a zostával vo svojich presvedčeniach a vo svojom strachu.

Dovolil, aby ho hlboko ovplyvnili a aj učili proroci Samuel a Gád – dokonca aktívne do vzťahu s nimi vstupoval.

Čo som nechcel touto kázňou v žiadnom prípade povedať?

  1. Že je zlé, chybou, alebo hriechom, keď cítiš strach a keď s ním zápasíš! Naopak! Verím, že so strachom sa všetci viac menej boríme.
  2. Že víťazstvo znamená zbavenie sa, alebo necítenie strachu.
  3. Že každý strach má démonícky pôvod a že ho vieme zlomiť vyháňaním démonov! Naopak! Myslím, že ďaleko častejšie potrebujeme jednať so svojimi hriechmi a vnútornými zraneniami, ako s démonmi.
  4. Že každý druh depresie a strachu vieme riešiť duchovne. Zo skúsenosti viem, že mnohé stavy fóbií, depresií je potrebné riešiť aj vyhľadaním odbornej lekárskej starostlivosti, alebo klinickou liečbou.
  5. Že depresia je hriech. To by som depresívnym jednak klamal, a jednak by som ich ubil ešte hlbšie do temnoty. Depresia je stav duše, ktorý si vyžaduje dlhodobejšiu a často aj odbornú starostlivosť.

K čomu som dospel pri tomto štúdiu „Božieho dostatku“ v Písme?

  1. Verím, že len v autentickom, reálnom chodení s Pánom môžem odolávať strachom dnešnej doby.
  1. Verím, že potrebujem doslova pestovať bázeň pred Bohom a lásku v mojom srdci.
  1. Verím, že môžem uplatňovať Božiu autoritu a zbrane v duchovnom boji.
  1. Rozhodujem sa bojovať s každou hrozbou strachu v mojom živote.

9

Aplikácia:

  1. Nachádzaš v osobnom obecenstve s Pánom reálne posilnenie v čase takov a strachu? Vieš hovoriť o jednej konkrétnej takejto situácii a Pánovom posilnení v nej?
  2. Ako možeš prehĺbiť tvoju bázeň pred Bohom a tvoju lásku k Nemu? Čo chceš naozaj robiť v najbližšej dobe, aby tvoja bázeň a tvoja láska rástli?
  3. Vieš o Božej autorite a zbraniach, ktoré sú ti k dispozícii v duchovnom boji?
  4. V ktorej oblasti potrebuješ a chceš jednať so strachom v tvojom živote? Skúsil si ten strach identifikovať (jeho počiatok aj kariéru)?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára