________________________________

4. 2. 2013

4. Si tu pre Boha. JEREMIÁŠ

JEREMIÁŠ

4. Si tu pre Boha.

Kázeň (12.12.2012 v zbore ECM v Petržalke) v MP3 je možné stiahnuť TU

Snímka1Boh povoláva proroka Jeremiáša vo výnimočnej dobe jednej z najväčších reformácií aká sa vôbec udiala za čias judských kráľov. Bolo to presne po roku kedy mladučký kráľ Joziáš začal s obrovskou náboženskou obnovou. Celé roky som čítal tieto kapitolky o Joziášovi so zatajeným dychom. Čo všetko Boh môže urobiť cez jedného jediného mladíka, ktorý sa rozhodne celkom sa Mu vydať! Schválne: Poďme sa na to pozrieť:

2 Kronická 34:1  Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tridsaťjeden rokov v Jeruzaleme. 2  A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, a chodil po cestách Dávida, svojho otca, a neuchýlil sa ani napravo, ani naľavo. 3  Ôsmeho roku svojho kraľovania, keď bol ešte len chlapec, začal hľadať Boha Dávida, svojho otca, a dvanásteho roku začal čistiť Judsko a Jeruzalem od výšin a hájov, od rytín a sliatin.

Po 57-ich rokoch modlárstva za čias kráľov Menašeho a Ámona nastupuje chlapec, ktorý sa po 8 rokoch rozhodol hľadať Boha. Celé to začína v čase temna, úpadku, modlárstva – a to jedným 16 ročným mladíkom. Vždy ma fascinuje na Božích prebudeniach v celej histórii ako začínajú v obyčajnej zlomenosti jednoduchých ľudí. Takmer vždy sa dá vystopovať, že sa niekde niekto rozhodol v skrytosti modliť, že niekto prestal byť spokojný so situáciou, a začal od seba samého s obrovskou túžbou po Bohu samom:

2 Králi 23:25  A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a všetkou silou podľa celého zákona Mojžišovho. Ani po ňom nebol jemu podobný.

Ako 20 ročný začal Joziáš s reformáciou, ktorá po 6 rokoch vyústila do slávnosti Paschy, aká nemala obdobu od čias proroka Samuela (teda dobrých 350 rokov!):

2 Kronická 35:17  Prítomní Izraelci svätili v tom čase paschu a sviatok nekvasených chlebov sedem dní. 18  Podobná pascha sa v Izraeli nesvätila od čias proroka Samuela. A nijaký izraelský kráľ nesvätil takú paschu, akú svätil Joziáš, kňazi, levíti, celé Judsko, prítomní Izraelci a obyvatelia Jeruzalema. 19  Táto pascha sa svätila v osemnástom roku Joziášovej vlády.

Je to udivujúci a strhujúci príbeh! 16 ročný mladík, ktorý sa rozhodne celým srdcom hľadať Boha, vedie o 10 rokov celú krajinu do slávnosti Paschy aká nemala obdobu ani za kráľov Dávida a Šalamúna!

Pri čítaní záznamov o tejto reformácii kráľa Joziáša (2Kr 22-23; 2Kron 34-35), som vždy mal pred očami jedno z najmocnejších prebudení. Vidím mladíka, ktorý hľadá Boha; ktorý začína s obnovou chrámu; ktorý nekompromisne čistí celú krajinu od modlárstva; ktorý objavuje knihu zákona a stavia svoj život na Božom slove; ktorý dostáva prorocké slovo od prorokyne Chuldy; ktorý obnovuje kompletný systém služby kňazov a levítov; a ktorý zvoláva celú krajinu, dokonca aj severné spustošené kmene Izraela, ku jedinečnej slávnosti Paschy. A toto všetko sa deje v priebehu 10-tich rokov!

Prečo však táto reformácia nezachránila Júdsko pred Božím súdom?! Prečo ani výnimočná Joziášova horlivosť nepriniesla skutočnú zmenu ľudských sŕdc?! Prečo sa táto reformácia nestala skutočným prebudením, ktoré by naozaj vytrhlo krajinu z modlárstva a iných hriechov?!

2 Králi 23:25  A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a všetkou silou podľa celého zákona Mojžišovho. Ani po ňom nebol jemu podobný. 26  Hospodin však jednako neupustil od svojho veľkého pálčivého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho hneval Menašše. 27  Hospodin riekol: Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj dom, o ktorom som povedal, že tam bude moje meno.

Ako som spomenul na začiatku - v prvom roku tohto reformačného ťaženia Joziáša Boh povoláva proroka Jeremiáša. Prečo však o Jeremiášovi nie je v 2Kr a 2Kron žiadna zmienka okrem toho, že zložil trúchlospev na Joziáša po jeho smrti (2Kron 35,25)?! Prečo nevidíme Joziáša a Jeremiáša bok po boku, v konkrétnej spolupráci?! Prečo v knihe proroka Jeremiáša v prvých kapitolách - ktoré takmer s istotou spadajú do tohto obdobia Joziášovskej reformácie – nečítame nič o nejakej reformácii, či prebudení?!

Ako som nad tým uvažoval, ako som sa modlil a znovu a znovu čítal o kráľovi Joziášovi, ale aj prvé kapitoly knihy proroka Jeremiáša, začal som vidieť rozdiel medzi Joziášovou ľudskou reformáciou a medzi tým, po čom Boh túžil a čoho hovorcom bol prorok Jeremiáš.

Verím, že pre nás dnes to má kľúčový význam z dvoch dôvodov a aj preto toto posolstvo znovu a znovu prinášam:

  1. Pomôže nám to porozumieť prečo mnohé naše reformačné snahy – akokoľvek úprimné a dobre myslené – skončili opätovným ochladnutím a evidentne zďaleka nepriniesli to, po čom sme túžili a po čom túžil Boh sám.
  2. Pomôže nám to v budúcnosti vidieť tieto pasce do ktorých chce nepriateľ polapiť každé Božie hnutie. Pomôže nám to v budúcnosti sa vyhnúť úskaliam, kde stroskotalo už toľko dobrých a úprimných reformácií a hnutí.

Pozrime sa však najskôr na hlavné dôrazy Joziášovskej reformácie:

Snímka21.Boj proti modlám.

Je zaujímavé, že aj keď Joziáš vo svojich 16-tich rokoch začína úprimne hľadať Boha samého, jeho reformácia, ktorú začal ako 20-ročný, nebola „ZA Boha“, ale „PROTI modlám“.

2 Kronická 34:3  V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako mladík, začal hľadať Boha svojho otca Dávida, a v dvanástom roku začal očisťovať Judsko a Jeruzalem od výšin, ašér, tesaných a liatych modiel. 4  Za jeho prítomnosti zrúcali oltáre baalov a posekali kadidlové oltáre, ktoré boli hore na nich. Ašéry, tesané a liate modly rozdrvil, rozomlel a roztrúsil na hroby tých, ktorí im obetovali. 5  Kosti kňazov spálil na oltároch, a tak očistil Judsko a Jeruzalem. 6  V okolí miest Menaššeho, Efrajima, Šimeóna až po Naftálího a v ich zrúcaninách 7  zbúral oltáre a ašéry, tesané modly rozbil na márne kusy, vysekal všetky kadidlové oltáre na celom území Izraela. Potom sa vrátil do Jeruzalema.

Myslím, že toto je prvá, najrafinovanejšia a najviac zničujúca pasca Božieho prebudenia či jednotlivca, alebo skupín ľudí: keď po autentických začiatkoch v Duchu Svätom postupne prejdeme ku vlastnej agende a potom končíme v telesnom náboženskom úsilí.

Galatským 3:1  Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! 2  Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha, a či zo zvestovania viery? 3  Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom? 4  A koľko ste pretrpeli nadarmo? A ozaj, nadarmo. 5  Ale či Ten, ktorý vám dáva Ducha a robí divy medzi vami, (robí to) skutkami zákona, alebo zvestovaním viery?

Začíname tým, že vo viere prijímame Božiu milosť a vstupujeme vo viere do osobného vzťahu s Ním, do odovzdania sa Jemu. Tieto začiatky niekedy voláme aj „čas prvej lásky“. Je to čas, kedy sme do Pána zamilovaní, kedy sme objavili Jeho, kedy Ho spoznávame a sme z toho úplne premožení. Zrazu Ho zakúšame na vlastnej koži a ocitáme sa v realite Božieho kráľovstva ako Božie kráľovské deti. Mnohí takto začínajú. Mnohí si pamätajú na tento „romantický čas“ s Pánom, kedy nič nebolo pre nich dôležitejšie ako Pán sám, ako Jeho láska, Jeho prítomnosť, Jeho dotyk... Koľko sme sa len vtedy namodlili a koľko času strávili len tak v slove, alebo v uctievaní! Vôbec nám nebolo zaťažko skoro ráno vstať, aby sme tento prvý čas venovali len a len Bohu samému. Nehovoriac o tom ako sme verili v Jeho mocné pôsobenie.

Ako často však vidím, že postupne začíname presadzovať nejaké svoje dôrazy, presvedčenia čo sa týka teológie, alebo formy zbožnosti. Postupne si privlastňujeme nejakú oblasť služby za „tú svoju“. Postupne začíname horliť „ZA niečo“, čo sa podľa nás Boha týka. Už sa toľko nemodlíme, už nie sme toľko v slove a v uctievaní a ráno už možno nevstávame. Ale svoju horlivosť presúvame do niečoho iného ako je Boh sám. Zrazu horlíme za nejaké učenie; za nejakú skupinu v cirkvi; za nejakého služobníka; za nejakú službu... A samozrejme, keď sa rozhorlíme „ZA niečo“, zrazu sa ocitáme v boji „PROTI niečomu“ inému; zrazu bojujeme „PROTI ľuďom“; zrazu v bratoch vidíme nepriateľov; zrazu dávame dôraz na čistotu učenia a praxe; zrazu vidíme chyby u tých druhých (čo zrejme nezdieľajú s nami spoločné hodnoty a názory); zrazu vedieme v mene reformácie a očistenia síce náboženský boj, ktorý sa zdá úplne biblický a správny, ale v skutočnosti v tom všetkom už nie je Boh sám, Jeho láska; Jeho svätosť.

Túto pascu nazývam ZÁKONÍCTVO. Presne ako u Galaťanov, aj u nás začína zákoníctvo vtedy, kedy už pred našimi očami nie je Kristus sám; kedy Ho už nevidíme ako ukrižovaného namiesto nás; kedy zabúdame, že len milosťou sme spasení skrze vieru; kedy začíname klásť dôraz na skutky; kedy prestávame vo viere nasledovať Pána...

Samozrejme toto sa neudeje zo dňa na deň. Do zákoníctva sa postupne a nebadane presúvame dlhší čas. Aj preto je to tak rafinované a nebezpečné. Navonok totiž vyznávame tú istú vieru, spievame tie isté piesne, vystupujeme rovnako, chodíme do toho istého zboru, a zdá sa že sme ďaleko múdrejší a skúsenejší, dokonca Bohom používaní v službe, kedy sú za nami výsledky a ovocie... Vo vnútri však sme sa odcudzili Bohu, ochladli sme, stratili sme nevinnú detinskú vieru. Vo vnútri sme sa možno stotožnili so svojou službou, alebo teológiou, či pozíciou v cirkvi. Vo vnútri sme sa možno stali dravými vlkmi. Zvonku to však nevidieť. Zvonku to môže vyzerať ako biblická a oprávnená horlivosť, ktorá sa nasadzuje a platí veľkú cenu.

V skutočnosti však môže ísť o stratu „prvej lásky“ a službu „dravých vlkov“. Pred týmto varoval Pavel starších v cirkvi v Efeze a toto konfrontoval po rokoch apoštol Ján v tejto istej cirkvi:

Skutky 20:29  Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. 30  Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.

Zjavenie 2:4  Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.

Je naozaj zaujímavé, že vidíme Joziáša výrazne horliť „PROTI modlám“. Navonok to vyzerá ako správne, korektné, biblické čistenie chrámu a krajiny. Navonok sa nám zdá toto úsilie a hnutie ako reformácia, ako prebudenie. Čo však videl Boh v tom istom čase? Aké slovo dával prorokovi Jeremiášovi?

Boh konfrontuje túto reformáciu ako odpadnutie od Neho:

Jeremiáš 2:13  ...lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.

Na jednej strane sú odstraňované modly, no na druhej strane nie sú navrátené srdcia ľudí naspäť k Bohu. Ako je to možné? – Proste boli presvedčení, že náboženská reformácia – zmena navonok – zmenila aj ich vzťah s Bohom, ich vnútro. Mysleli si, že je všetko v poriadku:

Jeremiáš 2:35 ... tvrdíš: Nevinná som, veď Jeho hnev sa odvrátil odo mňa. Ajhľa, podrobím ťa súdu, pretože tvrdíš: Nezhrešila som.

Ako je to možné? V čase tak veľkej reformácie? V čase čistenia krajiny od modlárstva? Ako je možné, že nedošlo ku skutočnému pokániu, uvedomeniu si skutočného stavu? Ako je možné, že to nešlo hlbšie? Naopak: výsledkom bolo oklamanie; chybné presvedčenie o vlastnej bezhriešnosti; vlastná samospravodlivosť...

Jeremiáš 3:10  Ani napriek tomu všetkému sa jej sestra Júda, Nevernica, nevrátila ku mne z celého srdca, ale len naoko - znie výrok Hospodinov.

Často je naša vonkajšia horlivosť za zmeny „len na oko“. Odstránenie modiel ešte nevráti naše srdcia naspäť k Bohu. Odstránenie modiel ešte vôbec nemusí znamenať vykorenenie modlárstva z nášho srdca. Modlárstvo totiž začína tam, kde sa odvraciame, odcudzujeme, vzďaľujeme od Boha vo svojom srdci. Modlárstvo začína vtedy keď prestávame zo srdca uctievať Boha, ktorý jediný je hoden chvály. A ak je to tak, tak najskôr potrebujeme byť uzdravení z nášho odpadlíctva, aby sme vedeli skutočne zavrhnúť naše modly a obnoviť uctievanie Boha.

Snímka32. Boží chrám, Písmo, truhla zmluvy.

Ďalším dôrazom Joziášovej reformácie bola obnova Božieho chrámu, nájdenie knihy zákona (Písma), prenesenie truhly zmluvy naspäť do Božieho domu, obnovenie služby kňazov a levitov, a obnovenie obetného systému:

2 Kronická 34:8  V osemnástom roku svojej vlády kvôli očisteniu krajiny a chrámu vyslal Šáfána, syna Acaljovho, Maaseju, veliteľa mesta, a Jóácha, syna Jóácházovho, kancelára, opraviť dom Hospodina, svojho Boha. 9  Keď prišli ku hlavnému kňazovi Chilkijovi, odovzdali peniaze, odvedené pre Boží dom, ktoré zozbierali levítski strážcovia prahov od Menaššeho, Efrajima a zvyšku Izraela i z celého Judska, Benjamínska a od obyvateľov Jeruzalema. 10  Odovzdali ich robotníkom, ktorí mali dozor v dome Hospodinovom. Tí ich zasa vydávali robotníkom, ktorí pracovali v dome Hospodinovom, aby ho opravili a odstránili jeho kazy. 11  Z peňazí dávali tesárom a staviteľom na zakúpenie otesaných kameňov a dreva na väzbu a na hrady pre budovy, ktoré judskí králi nechali spustnúť. 12  Mužovia statočne pracovali na diele. Jachat a Obadja, levíti z Meráríovcov, Zecharja a Mešullám z Kehátovcov boli nad robotníkmi vrchným dozorom. A levíti, odborníci v hre na hudobné nástroje, 13  boli nad nosičmi bremien a usmerňovali všetkých robotníkov pri akejkoľvek práci. Niektorí levíti boli zasa pisármi, úradníkmi a vrátnikmi.

Znovu na prvý pohľad sa zdá o ušľachtilé snaženie a Božiu obnovu. Naozaj na tom nie je nič zlého vyčistiť Boží dom a obnoviť službu uctievania a zvestovania slova. Naopak: je to potrebné obnoviť službu v Božom dome, organizáciu, systém a poriadok; je potrebné mať dobré miesto na stretávanie Božieho ľudu – oddelené miesto pre uctievanie; je dobré mať jednotný spôsob uctievania Boha; je dobé umožniť ľuďom aby slúžili Bohu a prinášali obete...

V dnešnej dobe je toto všetko úsilie o nájdenie a realizovanie toho správneho modelu budovania zboru; tých správnych štruktúr a cirkevnej organizácie; uvoľnenie ľudí v službe – či už „profesionálov“ na nejaký úväzok, alebo laikov – dobrovoľníkov; dbanie o správne vyučovanie a uctievanie ľudí a zapojenie ich do nejakého učeníckeho procesu; hľadanie čo najvhodnejších a kultúrne najrelevantnejších spôsobov evanjelizácie... Často som zaskočený ako veľa úsilia tomu venujeme. Niekedy sa cítim úplne prevalcovaný záplavou: mnohých modelov a systémov budovania zboru; mnohých teórií vodcovstva; mnohých trendov v uctievaní, alebo vyučovaní.

To všetko je na jednej strane naozaj kľúčové a dobré, no na druhej strane to nie je to najdôležitejšie a tiež to má potenciál okradnúť nás o Boží život v nás, o Božiu prítomnosť. Ak sa necháme uniesť modelmi, princípmi, systémami a štruktúrami.., môže sa nám stať, že hoci v úprimnej snahe a horlení predsa len budeme budovať ľudské NÁBOŽENSKÉ DIELO. Túto druhú pascu nazývam jedným slovom NÁBOŽENSTVO – a myslím tým úprimnú snahu o budovanie „Božieho domu“ pre človeka, pre ľudí – teda nie pre Boha samého. Je to stav keď sa Boží dom stáva ľudským. Už nejde o ZBOŽNOSŤ – skutočne Boží dom, uctievanie Boha samotného v duchu a v pravde. Zo ZBOŽNOSTI sa stáva NÁBOŽENSTVO.

Boh prostredníctvom proroka Jeremiáša tento nebezpečný posun konfrontoval a môžeme vidieť ako slepí a odmietaví boli ľudia v Jeremiášovej dobe. Ako len boli vo svojom „náboženskom horlení a systémoch“ neprístupní Bohu samému!

Vodcovia:

Jeremiáš 2:8  Kňazi nepovedali: Kde je Hospodin? A tí, ktorí berú do ruky zákon, ma nepoznali, pastieri zradne odstúpili odo mňa, a proroci prorokovali skrze Bála a odišli za vecami, ktoré neprospejú.

Jeremiáš 2:26  Jako sa hanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa budú hanbiť, dom Izraelov, oni, ich kráľovia, ich kniežatá a ich kňazi aj ich proroci, 27  ktorí hovoria drevu: Ty si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil. - Lebo sa obrátili ku mne chrbtom a nie tvárou. Ale keď im je zle, hovoria: Nože vstaň a zachráň nás! 28  A kdeže sú tvoji bohovia, ktorých si si narobil? Nech tedy vstanú, ak ťa zachránia, keď prišlo na teba zlé! Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda! 29  Prečo sa pravotíte so mnou? Vy všetci ste zradne odstúpili odo mňa, hovorí Hospodin.

Joziáš vo svojej reformácii síce obnovil službu kňazov a levítov, uvoľnil systém vodcov a služobníkov..., ale skutočný stav odhalený v Božom svetle bol desivý: systém služobníkov bol síce po mnohých rokoch obnovený, ale služobníci nie; Boží dom bol uprataný a úplne zfunkčnený model jeho fungovania, ale Boh to nazval odpadlíctvom a modlárstvom; síce existovali kňazi, pastieri – vodcovia a dokonca aj proroci, ale títo všetci boli plne uspokojení svojim vlastným náboženským systémom a nehľadali Boha.

Chrám Hospodinov:

Jeremiáš 7:4  Nenadejte sa na lživé slová, že vraj chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je to. 5  Lebo ak naozaj budete činiť tak, aby vaše cesty a vaše skutky boly dobré, ak naozaj budete konať súd medzi mužom a medzi jeho blížnym, 6  ak neutisknete pohostína, siroty a vdovy a nijakým činom nevylejete nevinnej krvi na tomto mieste a za inými bohmi nepojdete sebe na zlé, 7  vtedy spôsobím to, že budete bývať na tomto mieste, v zemi, ktorú som dal vašim otcom od veku až na veky. 8  Hľa, vy sa nadejete na lživé slová, bez toho, že by prospely. 9  Či azda budete kradnúť, zabíjať, cudzoložiť, prisahať falošne, kadiť Bálovi a chodiť za inými bohmi, ktorých neznáte, 10  a potom prijdete a postavíte sa pred mojou tvárou v tomto dome, nad ktorým je menované moje meno, a poviete: Sme vytrhnutí; aby ste mohli páchať všetky tie ohavnosti? 11  Či je tento dom, nad ktorým je menované moje meno, pelešou lotrov vo vašich očiach? Hľa, vidím i ja, hovorí Hospodin. 12  Lebo nože iďte na moje miesto, ktoré je v Šíle, kde som bol dal tam na počiatku bývať svojmu menu, a vidzte, čo som mu učinil pre zlosť svojeho ľudu Izraela! 13  A tak teraz pretože páchate všetky tie skutky, hovorí Hospodin, a pretože som vám hovoril vstávajúc skoro za rána a hovoriac znova a znova, a nepočuli ste, a keď som vás volal, neozvali ste sa, 14  preto učiním domu, nad ktorým je menované moje meno, na ktorý sa vy nadejete, a miestu, ktoré som vám dal i vašim otcom, ako som učinil Šílu.

Po obnovení chrámu Hospodinovho v Jeruzaleme mohli mať ľudia po mnohých desaťročiach konečne miesto kde mohli uctievať Boha a prinášať Mu obete. Zrejme to bola obrovská vec Joziášovej reformácie, ktorá znovu pozdvihla náboženské povedomie a zrejme aj vlastenectvo (nacionalizmus) spojené s náboženstvom. (Ako často to pri národných reformáciách a obnovách vidíme: ľudia sa utiekajú k starým tradíciám a svoju identitu odvodzujú od národnej príslušnosti a náboženstva...!!!). Zrazu si hrdo hovorili: „Máme chrám Hospodinov!“

Boh však prostredníctvom proroka Jeremiáša konfrontuje túto náboženskú zaslepenosť a tvrdo odhaľuje svoj zámer radšej zničiť svoj vlastný chrám, ako ho ponechať v kurze náboženskej pretvárky, za ktorou je všetka možná skazenosť.

Aj preto sa bojím horlenia za akýkoľvek dobrý model budovania zboru, pretože za akýmkoľvek modelom a štruktúrou zboru môže byť niečo, čo je Bohu odporné a čo v konečnom dôsledku spôsobí pád.

Truhla zmluvy.

Truhla zmluvy a jej prevezenie do obnoveného Božieho domu boli veľkou vecou Joziášovej reformácie:

2 Kronická 35:3  A riekol Levitom, ktorí vyučovali všetok izraelský ľud, svätým Hospodinovi: Dajte truhlu svätosti do domu, ktorý vystavil Šalamún, syn Dávidov, izraelský kráľ. Nebude vám bremenom, ktoré by ste museli nosiť na pleciach; teraz len slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, a jeho ľudu Izraelovi.

Truhla zmluvy bola tým najposvätnejším predmetom v Božom dome. Reprezentovala samotnú Božiu prítomnosť a bola v tej najsvätejšej svätyni – na mieste kde mohol vstúpiť jeden jediný človek (veľkňaz) a aj to len raz za rok. Nečudo, že predstavovala pre ľudí Jeremiášovej doby predmet ich nádeje a istoty. Konečne po mnohých rokoch mohli byť uspokojení, lebo truhla zmluvy bola na svojom mieste.

A predsa, akokoľvek sväto to vyzeralo, Bohu nebolo príjemné, že sa ľudia takto upierajú k predmetu ako ku svojej nádeji a istote.

Jeremiáš 3:16  A stane sa, keď sa rozmnožíte a rozplodíte v zemi v tých dňoch, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Truhla smluvy Hospodinovej, ani nevstúpi na srdce, ani si nespomenú na ňu ani ju nebudú postrádať ani jej viacej nespravia.

Keď nad týmto všetkým uvažujem, cítim bázeň: Čo všetkou je takouto truhlou zmluvy pre nás dnes? Čo pokladáme za nenahraditeľné a úplne najdôležitejšie? Na čom v našich náboženských modeloch si zakladáme viac ako na Bohu samom? Čím sme Ho nahradili?

Snímka43. Slávnosť Paschy.

Treťou silnou črtou Joziášovej reformy bola slávnosť Paschy. Vlastne to bolo vyvrcholenie – výsledok jeho obnovy. Bola to tá najväčšia slávnosť Paschy za posledných 350 rokov.

2 Kronická 35:16  V ten deň bola zriadená celá služba Hospodinova svätením paschy a prinášaním spaľovaných obetí na oltári Hospodinovom podľa nariadenia kráľa Joziáša. 17  Prítomní Izraelci svätili v tom čase paschu a sviatok nekvasených chlebov sedem dní. 18  Podobná pascha sa v Izraeli nesvätila od čias proroka Samuela. A nijaký izraelský kráľ nesvätil takú paschu, akú svätil Joziáš, kňazi, levíti, celé Judsko, prítomní Izraelci a obyvatelia Jeruzalema. 19  Táto pascha sa svätila v osemnástom roku Joziášovej vlády.

Ako som uviedol v úvode: Je to udivujúci a strhujúci príbeh! 16 ročný mladík, ktorý sa rozhodne celým srdcom hľadať Boha, vedie o 10 rokov celú krajinu do slávnosti Paschy aká nemala obdobu ani za kráľov Dávida a Šalamúna! Pri čítaní záznamov o tejto reformácii kráľa Joziáša (2Kr 22-23; 2Kron 34-35), som vždy mal pred očami jedno z najmocnejších prebudení. Vidím mladíka, ktorý hľadá Boha; ktorý začína s obnovou chrámu; ktorý nekompromisne čistí celú krajinu od modlárstva; ktorý objavuje knihu zákona a stavia svoj život na Božom slove; ktorý dostáva prorocké slovo od prorokyne Chuldy; ktorý obnovuje kompletný systém služby kňazov a levítov; a ktorý zvoláva celú krajinu, dokonca aj severné spustošené kmene Izraela, ku jedinečnej slávnosti Paschy. A toto všetko sa deje v priebehu 10-tich rokov!

Ani skutočnosť že táto oslava Paschy bola doslova fenomenálna nemení nič na skutočnosti, že nebola vyjadrením žiadnej hlbšej zmeny a pokánia ľudí. Akokoľvek to bol heroický výkon takéto niečo zorganizovať po toľkých rokoch modlárstva a temnoty, predsa to nijako nezmenilo situáciu vážneho celonárodného odpadnutia. A to je desivá skutočnosť, ktorá odkrýva ďalšiu pascu skutočného Božieho konania a prebudenia v národe: Túto pascu nazývam ĽUDSKÁ AMBÍCIA. Predstavuje všetky ohurujúce úspechy, akcie, počty zúčastnených, sumy preinvestovaných peňazí... Bojím sa, že za väčšinou toho, čo dnes moderne nazývame vodcovstvo, je veľa ĽUDSKEJ AMBÍCIE.

Tak veľmi chceme byť úspešní a tak veľmi nás strhujú príklady úspešných ľudí. Toto samé osebe nie je zlé. Pascou je však sústrediť sa na úspech samotný. My môžeme byť nesmierne úspešní pokiaľ sa odovzdáme Bohu a On nás ako zlomené nádoby pre ľudí môže použiť! Ten však, kto je zlomený pre Boha a ľudí už nehľadá svoj úspech; už nie je motivovaný vlastným úspechom. Je veľký rozdiel medzi tým, keď nás úspech nasleduje a medzi tým, keď úspech prenasledujeme my.

Pomoc odinakiaľ.

Jeremiáš 2:36  Ako celkom naľahko berieš, že meníš svoju cestu. Aj Egypt ťa sklame, ako ťa sklamala Asýria. 37  Aj odtiaľ odídeš s rukami nad hlavou, lebo Hospodin zavrhol tých, ktorým si dôverovala, a nebudeš mať s nimi úspech.

Jeremiáš odhaľoval koreň ĹUDSKEJ AMBÍCIE a stále znovu si ho bolestne uvedomoval, keď ľudia odmietali počuť Boha. Musel sa len smutne prizerať ako sa celý národ spoliehal podľa politickej situácie či na Egypt, alebo Asýriu. Znovu a znovu odkrýval nahotu tzv. viery v Boha, keď konfrontoval politické divadlo spoliehania sa na okolité národy. Nikto sa vážne neutiekal k Bohu. Nikto vážne nezobral Jeremiášove varovanie a usmernenie. Naopak: obviňovali ho z vlastizrady, buričstva, oslabovania ľudí v boji proti nepriateľom. Nikto netušil, že povstáva nová politická mocnosť- Babylon – a ona je nástrojom Božieho súdu. ĽUDSKÁ AMBÍCIA im nedovolila prijať Jeremiášovský koncept poddania sa, zajatiu, okupácii... ĽUDSKÁ AMBÍCIA ich hnala stále hľadať nejaké riešenia sebazáchrany a úspechu.

Kadidlo, zápaly, obete.

Jeremiáš 6:20  Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné.

Je evidentné, že Joziášovská obnova chrámu a obetného systému bola viac než len provizóriom, alebo niečím bežným. Naopak: pri obetovaní a uctievaní používali tie najdrahšie komodity, ktoré boli vtedy na trhu: kadidlo zo Sáby a vonná trstina. A zabitých zvierat pri obetiach zrejme tiež nebolo málo (napr. pri svätení Paschy to boli tisíce 2Kron 35,7-9).

Je to paradoxné, ale akokoľvek veľa títo ľudia do bohoslužieb a obetí investovali, Bohu to vôbec nebolo milé. Vlastne ĽUDSKÁ AMBÍCIA Mu nikdy nebola príjemná. Navonok je to síce okázalé a drahé, moderné a veľkolepé. Ale v skutočnosti to nie je uctievaním po akom Boh túži. V skutočnosti to nejde z hĺbky srdca. V skutočnosti to nie je naozaj pokorením sa a zlomenosťou. V skutočnosti to nie je pokáním nesúcim ovocie zmeneného života.

Toto ma naozaj desí. Úplne rovnako sme zvádzaní ĽUDSKOU AMBÍCIOU aj my. Úplne rovnako sledujem tieto isté trendy okolo seba. Ako veľmi si potrpíme: na priebehu zhromaždení; na mieste, kde sa stretávame; na tom, aby nám slúžili skvelí rečníci; na tom aby to bolo „in“ a „kultúrne relevantné“; na perfektnej hudbe; na profesionáloch v službe... Aké drahé zvukové aparatúry máme! Aké zložité projekcie a mediálne prostriedky používame! Ako sa snažíme udržať tempo s kultúrou zábavného priemyslu!

Tak často som počul zdôvodnenie: „Boh si predsa zaslúži to najlepšie“. Áno, je to tak. On je hoden toho najlepšieho. Ale On hľadá nie to najlepšie tohto sveta a jeho výdobytkov! On hľadá to najlepšie tvojho a môjho srdca. Keď Mu však namiesto seba samých ponúkame produkciu akokoľvek dobrej kresťanskej kultúry a profesionality, zrejme nikdy nezakúsime Jeho skutočnú slávu v našom strede.

Zhromaždenia.

Jeremiáš 7:9  Či budete kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, kadiť Baalovi a chodiť za inými bohmi, ktorých ste nepoznali, 10  a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý nesie moje meno, a poviete: Sme chránení! a potom ďalej páchať chcete tieto ohavnosti? 11  Či tento dom, ktorý nesie moje meno, je vo vašich očiach pelešou lotrovskou? Ja sám som to videl - znie výrok Hospodinov.

Jeremiáš 11:15  Čo chce môj miláčik v mojom dome? Uskutočňovať nekalé úmysly? Či sľuby a posvätné mäso odstránia od teba pohromu? Budeš potom plesať? 16  Zelenou olivou s krásnym, úhľadným ovocím pomenoval ťa Hospodin, ale v hučaní veľkej búrky zapáli na nej oheň, a tak poškodia jej vetvy.

Tragickou realitou ĽUDSKEJ AMBÍCIE sú pokrytecké zhromaždenia. Navonok vyzerajú neskutočne dobre. Ľudia sa tam hrnú, nadšene spievajú, počúvajú kázeň za kázňou... Ale život nikoho z nich sa radikálne nezmenil. Krádeže, cudzoložstvo, neúprimnosť, klamstvo... Toto vidí Boh. My vidíme nádherné zhromaždenia. My vidíme to čo chceme vidieť.

Je zaujímavé ako Pán Ježiš toto konfrontoval úplne rovnako ako Jeremiáš (L 19,45-48). Čo by povyháňal z našich zhromaždení a zborov? Sú naše zbory domom modlitby? Nie sme skôr domom kresťanského priemyslu a zábavy? Sú naše zbory o tom, čo chcem Boh, alebo o tom, čo chceme my?

Prvé vety Jeremiášovho posolstva.

Pri čítaní záznamov o reformácii kráľa Joziáša (2Kr 22-23; 2Kron 34-35), som vždy mal pred očami jedno z najmocnejších prebudení. A možno aj účastníci tejto reformácie prežívali eufóriu z obnovy a zmien, ktoré sa diali.

Už prvé slová posolstva proroka Jeremiáša však hovoria, že to čo ľudia považovali za reformáciu a prebudenie, Boh videl inak:

Snímka5


Čakal som, že sa Jeremiáš pripojí k reformácii kráľa Joziáša; že bude povzbudzovať v boji proti modlárstvu; že bude podporovať obnovu chrámu a dôležitosť uctievania Boha; že tú obrovskú slávnosť Paschy aspoň spomenie... Ako sme videli, opak bol pravdou: boj proti modlám neodstránil modlárstvo zo sŕdc a teda ani nadlho z ulíc...; to, čo sa dialo v chráme – akokoľvek to bolo okázalé a štedré – nebolo Bohu príjemné; a veľká slávnosť – akokoľvek ohurovala rozmermi – „smrdela človečinou“.

Jeremiáš v prvej vete odhaľuje to, čo Boh hľadá. Ja verím, že práve tieto veci sú podstatou skutočného prebudenia. O toto by nám malo ísť.

Tiež však verím, že proti tomuto podnikne nepriateľ akékoľvek útoky. Dokonca si myslím, že nepriateľ bude podnecovať falošné prebudenia: prebudenia zákonníckeho boja proti modlám; prebudenia plné vonkajšej nábožnosti; prebudenia podnietené ľudskou ambíciou.

Poďme sa však pozrieť práve tým smerom, ktorým sa pozerá Boh, teda na to, na čo hľadí On, čo hľadá On, čo je milé Jemu, na čo spomína, čo vyhľadáva...

Tak ešte raz tieto prvé vety Jeremiášovho proroctva v Českom študijnom preklade (aj s jeho poznámkami):

Jeremjáš 2:1 Stalo se ke mně Hospodinovo slovo: 2 Jdit1 a (21volej k Jeruzalému:)t2 (Toto praví Hospodin:)v3 Pamatujit4 na tebe, na oddanostt5 tvého mládí,a na lásku tvého zasnoubení, (kdy jsi za mnou chodila)t6 pustinou,b zemí neosetou.

t1 [Tento příkaz dostal Jr 13× (gram. je většinou ve formě inf. abs.: Jr 3:12; Jr 13:1; Jr 17:19; Jr 19:1; Jr 28:13!; Jr 35:2; pouze v Jr 13:4. Jr 13:6 jako impv.)] t2 h.: volej do uší Jeruzaléma; tj. k obyvatelům J.; srv. Jr 29:29; Jr 36:6; Iz 49:20; Gn 20:8p; Dt 5:1; Mt 3:5 v3 [h. vazba „Tak řekl H.“ je v Jr použita 150× (oproti 30× v Iz); Ex 4:22p] t4 n.: Vzpomínám; Jr 31:20; Jr 44:21 t5 n.: věrnost; h.: milosrdenství; Iz 40:6; Oz 6:4; Př 20:6; 2S 16:17 t6 h.: na tvé chození a Jr 3:4; Jr 22:21; Oz 2:17 b Dt 2:7

Snímka61.Oddanosť mladosti.

V jednej vete prostredníctvom Jeremiáša odhaľuje Boh svoje srdce. Prvé, na čo už len spomína - čo žiaľ nenachádzal ani počas veľkolepej Joziášovskej reformácie – je ODDANOSŤ MLADOSTI. Boh očakáva, že sa Mu naozaj detsky oddáme; že naša oddanosť bude z hĺbky vnútra; že sa Mu oddáme v srdci.

Verím, že práve toto sa ako prvé deje počas skutočných prebudení: prebúdza sa oddanosť Bohu, otvárajú sa srdcia ľudí, obnovuje sa osobný vzťah s Bohom, prebúdza sa duchovný hlad po Bohu, prichádza schopnosť Boha počuť. Ľudia sú usvedčení z vlažnosti, povrchnosti, kompromisov. Nie však na základe zákonníckeho usvedčenia, ale na základe konfrontácie Božou láskou. Vyznávanie hriechov má podobu búrania múrov, ktoré nás oddeľujú od Boha a nie len jednanie s pocitmi viny a hanby. Zrazu je všetko osobnou vecou medzi človekom a Bohom. Zrazu je znovu Boh našou najväčšou vášňou, lebo nás prebúdza jeho vášnivý láska ku nám.

Ide o oddanosť mladosti, oddanosť Jeho milovaných Božích detí. Oddanosť, ktorá vyplýva zo zjavenia toho, že Boh je náš milujúci nebeský Otec a my sme Jeho milované deti. Skutočné prebudenie prebúdza našu identitu synov a zjavuje nám Boha Otca. Vtedy Boží Duch vanie ako Duch synovstva.

Jeremiáš 3:12  Choď, krič tieto slová na sever a volaj: Navráť sa, Odpadlíčka, Izrael! - znie výrok Hospodinov - moja tvár sa nebude mračiť na vás, lebo som milostivý - znie výrok Hospodinov - nebudem sa hnevať naveky. 13  Len poznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si pobehávala svojimi cestami za cudzími bohmi pod každý zelený strom, no na môj hlas si nedávala - znie výrok Hospodinov. 14  Vráťte sa, odpadlí synovia! - znie výrok Hospodinov; lebo ja som vaším Pánom. Vezmem si vás, po jednom z mesta a po dvoch z čeľade, a privediem vás na Sion.

Jeremiáš 4:1  Ak sa chceš obrátiť, Izrael - znie výrok Hospodinov - navráť sa ku mne! A ak odstrániš svoje ohavnosti spredo mňa, a nebudeš blúdiť, 2  ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! úprimne, pravdivo a spravodlivo - vtedy sa Ním budú žehnať národy a budú sa Ním chváliť.

Verím, že toto je Božím volaním ku mne a ku tebe, ku našej generácii. On túži predovšetkým, aby sme sa navrátili ku Nemu, aby sme sa Mu oddali, aby sme znovu v srdciach boli ako deti voči Nemu. Aj preto k nám volá ako Otec. Oslovuje nás ako Otec. Jedná s nami ako Otec. Je to práve OTCOVA LÁSKA, ktorá nás prebúdza a obnovuje aj ako jednotlivcov, ako zbory a spoločenstvá. Je to OTCOVA LÁSKA, ktorá môže uzdraviť krajinu.

Vrátiť sa k Nemu znamená znovu Ho hľadať v osobnom vrúcom vzťahu a spoznávať Ho takého, aký On naozaj je, spoznávať Jeho slávu, Jeho meno, Jeho charakter, podstatu, Jeho srdce. Toto by malo byť volaním našich sŕdc, hlavným predmetom našich modlitieb:

„Otče, posväť sa Tvoje meno! Daj mi spoznať Ťa ako Otca, Tvoju lásku Otca vylej aj v mojom srdci. Tvoja láska Otcovská láska nech ma mení. Nech som naozaj Tvojim synom, naozaj vedený Tebou. Nech žijem na tejto zemi ako Tvoj syn. Otče, zjavuj mi seba. Premieňaj ma sebou samým...“

Snímka72. Láska zásnub.

Ďalšou túžbou Božieho srdca je naša SNÚBENECKÁ LÁSKA. Je to láska, ktorá ohraničuje vzťah medzi mužom a ženou. Zasnubuje muža k jeho žene a jeho ženu k nemu. SNÚBENECKÁ LÁSKA predstavuje jasnú hranicu, naše oddelenie sa pre Boha, pre BOŽIE KRÁĽOVSTVO, pre Jeho vôľu, plány a zámery s našim životom.

Túto hraničnú čiaru, oddelenie pre BOŽIE KRÁĽOVSTVO, v nás formuje naša láska. Je to vec nášho srdca, našej vnútornej motivácie, našich skutočných (nie len proklamovaných) hodnôt. Proste naše srdce „nie je na pokoji“ oproti potrebám sveta, oproti skutočnému stavu ľudí okolo, oproti tomu, čo cíti a čo chce Boh sám. Naše srdcia nie sú nedostupné, neduživé, tvrdé. Naše srdcia zmäkli Božou láskou a volajú po Božom konaní, po Jeho vláde, po Jeho pôsobení, po Jeho dotyku a pomoci.

Snúbenecká láska nás hlboko v našom vnútri oddeľuje pre Pána a teda už neslúžime dvom Pánom, nie sme obťažení starosťami o tento svet..., lebo hľadáme a voláme po BOŽOM KRÁĽOVSTVE. Snúbenecká láska robí naše srdce úrodnou pôdou, odstraňuje kamene, tvrdosť, tŕnie.

Jeremiášove volanie jeho generácii bolo namierené práve sem:

Jeremiáš 4:3  Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky.

Jeremiáš 4:14  Umy si srdce od zla, Jeruzalem, aby si sa zachránil. Dokedy budeš prechovávať v sebe svoje nešľachetné úmysly?

„Obriezka srdca“ je niečo čo sa deje v skutočnom prebudení. Vtedy prichádza zjavenie Pánovho srdca a my veľmi prirodzene a spontánne beriem na seba Jeho bremeno a Jeho jarmo. Vnímame Jeho zlomenosť pre ľudí, Jeho naliehavé klopanie a pozvanie pre každého človeka. Toto radikálne mení naše srdce. Z prirodzenej orientácie na seba samých, s náboženského konzumného postoja, z pozície pozorovateľov a zábudlivých poslucháčov a aj zo sebaistých a sebaspokojných náboženských ľudí sa stávajú „otroci Božej lásky“, ktorých srdce je obrezané, a ktorí volajú po tom byť Božími nádobami, nástrojmi, Božím požehnaním pre iných. Takéto prebudenie prebúdza túžbu byť požehnaním.

Našim volaním srdca je: „Otče, príď Tvoje kráľovstvo! Už nechcem o tebe len vedieť. Chcem Ťa vidieť ako prichádzaš a dotýkaš sa ľudí aj prostredníctvom mňa. Túžim vidieť ako sú ľudia spasení, uzdravení, oslobodení. Otče, nech sa dejú divy, znamenia a zázraky našimi rukami... Nech sú marené skutky diabla a zjavovaná svetu Tvoja vláda. Nech som Tvojou nádobou a nástrojom. Použi aj mňa. Aj mne zjavuj a vyuč ma Tvojmu kráľovstvu...“

Snímka83. Nasledovanie.

Boh očakáva, že Ho budeme NASLEDOVAŤ, doslova chodiť za Ním, že sa necháme Ním viesť, že o JEHO VÔĽU budeme naozaj stáť. Prečo? Lebo Jeho synovia zakúšajú Jeho vedenie. Lebo jeho ovce počujú a poznajú Pánov hlas a nasledujú Ho. Medzi nami a Bohom môže existovať konkrétna dôvernosť, vzťah, nádherná intimita, niečo spoločné. Medzi nami a Bohom môže vzniknúť a rásť skutočná vzájomná komunikácia. A Boh s tým počíta, očakáva to, túži po tom. On nie je Bohom kdesi ďaleko a ani takým nechce byť. Preto sa nám priblížil tak ako to len bolo možné. Preto si žiada prebývať priamo v nás. Preto s nami zdieľa Jeho vôľu a nazýva nás priateľmi.

Prostredníctvom Jeremiáša bolo tlmočené toto Božie volanie Jeho srdca po schopnosti Jeho detí počuť Jeho hlas, skutočne Ho poznať a nechať sa Ním viesť:

Jeremiáš 7:23  Ale toto som im prikázal: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Choďte vždy po ceste, ktorou vám kážem ísť, aby sa vám dobre vodilo. 24  No oni neposlúchali a nenaklonili si uši, ale nasledovali zámery svojho zatvrdnutého zlého srdca; obrátili sa mi chrbtom, a nie tvárou.

Jeremiáš 11:3  Povedz im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Prekliaty človek, ktorý neposlúcha slová tejto zmluvy, 4  čo som dal ako príkaz vašim otcom, keď som ich vyviedol z Egypta, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikazujem, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom, 5  aby som splnil prísahu, ktorú som dal vašim otcom, že im dám krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ako je to dnes. Na to som odpovedal: Amen, Hospodine!

Jeremiáš 9:22  Takto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! 23  Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu - znie výrok Hospodinov.

Zakúsenie Božieho oslovenia a obnovená schopnosť počuť Pánov hlas je tiež niečo, čo je ovocím skutočného prebudenia. Prebúdzajú sa oči a uši srdca, duchovný zrak a sluch. Zrazu prichádzajú svedectvá o vedení Duchom Svätým, o Jeho oslovení. Mohli by sme povedať že je to prebudenie duchovných darov. V skutočnosti keď sa prebudia srdcia ľudí voči Bohu, keď sú transformované láskou Otca, potom duchovné dary sa stávajú samozrejmosťou. Už ich nevyhľadávame, oni vyhľadávajú nás. Už im nevenujeme pozornosť, oni upriamujú našu pozornosť na Pána. Už nie sú len cirkevnou atrakciou pre veriacich, ale stávajú sa mocnými nástrojmi v žatve ľudí.

Našou horúcou modlitbou je: „Otče, buď Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi! Naplňuj ma poznaním Tvojej vôle, aby som kráčal hodný Teba a na Tvoju úplnú ľúbosť. Zjavuj mi skutky pre ktoré som tu, aby som ich vykonal, a pre ktoré si ma stvoril. Prosím, aby sa mi Tvoj hlas stal dôverne známy, aby som ťa počul každá jeden deň. Prosím o milosť, aby som ťa vedel okamžite poslúchnuť. Pane, nech je to viera ako moja reakcia na tvoj hlas. Nech ťa viem vo viere poslúchnuť, vo viere urobiť rozhodnutia, vo viere sa na Teba spoľahnúť. Prosím, aby tie veci pripravené v nebi na to, aby sa stali na zemi – aby nezostávali v nebi. Volám po Tvojej vôli, po Tvojich nebeských veciach, aby prišli na zem, aby sa stali prostredníctvom Tvojich detí. Daj mji vidieť prichádzať Tvoje kráľovstvo v moci. Túžim vidieť ako sa Tvoja vôľa deje...“

Skutočné verzus falošné prebudenie.

Ešte raz aj týmto spôsobom ukazujem ten priepastný rozdiel medzi skutočným a falošným prebudením, medzi tým, čo hľadá Boh a tým, k čo sme zvádzaní my.

Snímka9

Si tu pre Boha.

Toto prosté tvrdenie vyjadruje Božiu túžbu ohľadom mňa i teba. Si tu pre Neho. V skutočnom prebudení sa prebúdzaš pre Neho:

  • Oddávaš sa Mu ako Jeho dieťatko. Zakúšaš jeho lásku Otca. A to ťa úplne premieňa. Jeho láska sa stáva pre teba najväčším pokladom. Jeho láska uzdravuje tvoju hodnotu a identitu Božieho milovaného dieťatka. V skutočnom prebudení sa stávaš Božím synom.
  • Oddeľuješ sa pre Boha a celé Jeho kráľovstvo. Ocitáš sa v realite Jeho kráľovstva. Vnímaš Jeho vládu, Jeho nado všetko vyvýšený trón. Toto sa stáva aj na tejto zemi pre teba väčšou realitou ako tento svet a jeho systém. Stávaš sa Božím kráľovským dieťaťom – Jeho služobníkom, nádobou, vojakom, nevestou... Vidíš tento svet a ľudí kolo teba tak ako tvoj Boh. Prebúdza sa tvoje srdce k tomu čo je na Božom srdci.
  • Poznávaš Pána veľmi konkrétne a počuješ Jeho hlas. Zakúšaš jeho vedenie. Jeho hlas sa ti stáva známym a vstupuješ do toho dobrodružstva nasledovania Jeho vedenia. To ťa robí Božím nástrojom, jeho rukami, nohami a ústami na tejto zemi.

Takéto prebudenie prichádza s mnohým plačom a smiechom, s pokáním a vyslobodením, s vyznaním hriechov a zmenou životov. Sloboda, radosť je trvalá a rastie ako lesný požiar.

Takéto prebudenie prináša zlomenosť pre svet a ľudí. Prebúdza evanjelistov a pastierov. A pri tom vôbec nerešpektuje steny cirkevných budov a zhromaždení, lebo sa pozerá očami Božieho kráľovstva. S tým je spojené zvestovanie evanjelia kráľovstva v Božej moci a autorite. Povstáva kultúra Kráľovstva.

Takéto prebudenie spôsobí explóziu duchovných darov. Počutie Pána, zakúsenie Jeho nadprirodzeného vedenia a pôsobenia sa stane normálnym. Duchovné dary a vôbec všetky tie nadprirodzené veci však nebudú cieľom, nebudú objektom nášho obdivu. Svet sa stane poľom žatvy a ľudia zrelou pšenicou. Pôjde nám len o to včas zožať celé pole.

Takúto pečať a víziu prebudenia vkladá Boh do môjho srdca. Po tomto túžim. Toto čakám. A toto prichádza. A ja a ty sme pripravovaní pre túto žatvu.

Takže zákonnícky „hon na čarodejnice“, boj za „čisté učenie“, taký alebo hentaký model vodcovstva, či budovania cirkevnej organizácie.. - ma vôbec nelákajú. Ani veľké „ministriess“, sluSnímka10žobníci veľkých mien, veľké organizácie, rekordné počty, či také alebo hentaké umenie a profesionalita a všetky možné moderné reklamné techniky. A ani ma neláka „stať sa niekým“ v očiach ľudí, cirkvi, či sveta... Pre toto všetko (a mnohé iné) tu nie som.

To, čo chcem z hĺbky svojej duše, je byť tu pre Boha.

A aj ty si to môžeš vo svojom srdci zaumieniť, lebo koniec koncov:

Si tu pre Boha.