14. 3. 2012

Perspektíva pre rok 2012

Perspektíva pre rok 2012

Snímka1Strategické zameranie

Naša príprava pokračuje. Je to príprava nevesty pre svojho Ženícha – príprava na stretnutie s Ním. Je to však aj príprava na žatvu. A to je čas, kedy Boh bude vylievať svojho Ducha v posledných dňoch na každé telo a kedy bude Jeho kráľovstvo zjavované v Jeho moci a sláve. Pán túži vzbudiť novú vlnu prebudenia – neporovnateľne väčšiu ako bola tá, ktorú sme zakúsili v našej krajine na začiatku 90-tych rokov.

Stále zostáva naliehavým schudobnieť v duchu pre to, aby nám Boh mohol zveriť veci Jeho nebeského kráľovstva. Ak nebudeme chudobní duchom, zrejme minieme to čo bude robiť, zrejme nebudeme Ním použiteľní, ba dokonca zrejme napriek tomu, že sme kresťania sa postavíme proti tomu, čo Boh bude robiť. O tomto všetko sme hovorili v minulom roku. Prosím vracajme sa stále k tomu. Chudoba duchom je pre nás naozaj nesmierne kľúčová. Božie kráľovstvo je dostupné práve chudobným duchom.

A to, o čo ide, čo pre nás Pán má, čo nám chce zveriť, čo tento svet nemá a zúfalo potrebuje..., je Božie kráľovstvo. Preto chudoba duchom. Lebo je čas hľadať Božie kráľovstvo:

Matúš 6:33  Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.

V kontexte je táto výzva protikladom ku ustarostenosti o veci potrebné pre život na tejto zemi. Hľadať Božie kráľovstvo znamená bytostne osobne veriť v Božie - doslova Otcovské – zabezpečenie. Vlastne už teraz zakúšame, že máme len dve možnosti:

  1. Buď zakúsime Boha osobne, spoznáme Ho ako Otca. Naša viera v Neho bude osobným odovzdaním sa Jemu s absolútnou dôverou v Jeho zabezpečenie. Vtedy sa vymaníme so všeobecného strachu o živobytie. Vtedy sa začneme zaujímať o Božie povolanie. Urobíme vážne rozhodnutia viery ohľadom bývania, práce a životnej úrovne. Vtedy aj budeme zakúšať skutočnosť, že Boh sa o svoje deti stará, a že na Jeho cestách je naozaj najbezpečnejšie.
  2. Alebo naša viera v Boha (akokoľvek teologicky dobre podložená) predsa len podľahne všeobecnému strachu o živobytie a naše rozhodnutia budú podľa premýšľania tohto sveta. To nás však môže okradnúť o Božie povolanie (lebo si zvolíme svoje vlastné, ktoré sa nám bude zdať ako príťažlivejšie, či rozumnejšie...) a v konečnom dôsledku aj o zakúsenie Božieho zabezpečenia (keďže sme sa rozhodli „zabezpečiť sa sami“).

Stále je však čas milosti a možnosť schudobnieť v duchu a hľadať Božie nebeské kráľovstvo. Je tu čas spoznávať Pána ako Kráľa. Práve uprostred padania bežných sociálnych istôt, straty zamestnania, ekonomickej neistoty, nepokojov a rôznych katastrof... Môžeme spoznávať Kráľa kráľov, ktorý je našou jedinou istotou, a ktorý nám dáva Jeho 100%-né zasľúbenia pre tých, čo v Neho veria:

Izaiáš 28:16  Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený! (R 9,23; 1Pt 2,6)

Ján 6:35  Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.

Ján 7:38  Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa.

Ján 14:12  Veru, veru vám hovorím: Kto verí vo mňa, tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť, pretože ja idem k Otcovi...

1 Ján 5:5  Kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží.

Viera je spôsob ako žijeme v Božom kráľovstve a zakúšame Pána ako Kráľa.

Nuž a strach – ustarostenosť – je zase „viera kráľovstva tohto sveta“ a tá nás vedie ku klaňaniu sa našim potrebám.

Obdobie prípravy a mobilizácie

Ako v dejinách Izraela, alebo prvej cirkvi, tak aj dnes vidíme, že sú obdobia, ktoré sa striedajú. Boh akoby pôsobil v takých vlnách. Sú obdobia hojnosti (Jeho požehnania, pokoja, prosperity) a obdobia sucha (nedostatku, nepokojov...) Sú aj obdobia zvláštnych Božích navštívení (Sk 1,7).

Áno, potrebujeme rozumieť v akom období práve sme. Oveľa viacej však potrebujeme rozumieť aj nasledujúcim obdobiam. Boh nám dáva obdobia prosperity aj na to, aby nás pripravil na obdobia sucha. A to ako sa správame počas týchto období ovplyvní aj to či minieme, alebo neminieme Jeho zvláštne navštívenia (Jeho príležitosti ku misii, ku zvestovaniu evanjelia, prebudenia, obdobia reformácie a obnovenia...).

Verím, že teraz prichádzame obdobím prípravy a mobilizácie. Pán si pripravuje „svojich 7 tisíc“, ktorí sa neklaňajú dnešným moderným Bálom. My máme tendenciu vidieť a hľadieť na tých známych vodcov, cirkvou ustanovené autority. Myslím si však, že Boh si pripravuje svoju vlastnú armádu obyčajných kresťanov, do ktorých by to nikto nepovedal, že by mohli byť apoštolmi a prorokmi posledných dní. Pripravuje ich v skrytosti, na tých pre nás najnepravdepodobnejších miestach, v jednoduchej vernosti v malom, v praktickej viere, v autentickej službe lásky ľuďom v ich okolí. Myslím, že budeme veľmi prekvapení, keď „príde ich čas“ a Boh ich pozdvihne do verejnej služby.

Toto obdobie je aj mobilizáciou ku prvej láske. Myslím, že ani nejde o veľké akcie, projekty, konferencie a iné verejné stretnutia. Tieto sú tiež dôležité a sú akoby výkrikom potreby mobilizácie cirkvi do modlitieb, pôstov a prvej lásky. Bojím sa však, že v skutočnosti takéto akcie mobilizáciu len predstierajú a v konečnom dôsledku nás oberajú o čas a prostriedky a dávajú nám falošný pocit toho, že na Pánovu mobilizáciu naozaj odpovedáme. Skutočná mobilizácia sa udeje len a len v osobnej modlitebnej komôrke. Začína v našom srdci. Začína v skrytosti. Ba dokonca sa odvážim povedať, že začína skoro ráno každý jeden deň. Táto mobilizácia je Pánovou otázkou: „Miluješ ma? Miluješ ma viac ako toto všetko? Koho pošlem, kto pôjde? Kto sa postaví do trhliny v modlitbe za svoje mesto a krajinu? Kto bude hľadať moju tvár? Kto bude naozaj hľadať mňa a nie len to čo je odo mňa? Komu budem môcť dôverovať?...“ Táto otázka smeruje k jednotlivcovi a k jeho srdcu. Smeruje ku tebe. Otázka ani nie je čo urobia vodcovia a čo urobí zbor. Otázka znie: Čo urobíš ty.

Prosím rozsudzujme to. Verím, že je najvyšší čas mobilizovať jednotlivcov k ich osobnému prielomu a prebudeniu. Len toto ich vtiahne do životného štýlu modlitby, služby a evanjelizácie. Verím, že už by sme individuálnu vlažnosť (pasivitu) nemali zakrývať kolektívnou horlivosťou (aktivitou). Je to výzva najmä pre nás – „pastierov Jeho ľudu“ – či naozaj vystrojujeme kresťanov (jednotlivcov) ku dielu služby (Ef 4,12), alebo nastrorujeme kresťanom (skupinám) nové aktivity.

Vodcom v cirkvi

V tomto období sa veľa modlím práve za vodcovstvo chudobných duchom, za našu obnovu a obnovu cirkvi v jeho plánoch a zámeroch pre nás. Stále prežívam toto bremeno potreby obnovenia. Pán so svojimi súdmi obnovuje najskôr cirkev, najskôr nás – vodcov. Aj keď sa modlím a aj keď toto píšem, vyznávam, že ja som ten prvý, kto potrebujem Pánove obnovenie. Aj ja mám tendenciu ísť po svojich cestách a teda viesť tadiaľ aj tých, na ktorých mám vplyv, a za ktorých mám zodpovednosť. Toto nebezpečenstvo zákernosti môjho srdca je bremenom, pod ktorým volám o milosť Pánových súdov a Jeho vedenia a obnovenia. Tak veľmi je dôležité, aby to čo ako vodcovia robíme a hovoríme bolo naozaj to čo robí a hovorí náš Pán! Veď to robíme v Jeho mene. Veď vedieme Jeho ľud draho kúpený Jeho krvou!

Ako vodcovia zrejme vieme, že súd nad nami bude omnoho ťažší, a že sa od nás viacej očakáva. Myslím, že si to aj bytostne budeme stále viac uvedomovať. Toto je totiž čas prípravy a mobilizácie predovšetkým pre nás. Cítim to tak, že teraz je pre nás ešte čas milosti vrátiť sa zo svojich ciest, plánov, ambícií, ku Pánovi. Je čas obrátiť sa od našich presvedčení (teológie, paradigiem, denominačných dôrazov, foriem...) o Pánovi ku Pánovi samotnému. On buduje svoju cirkev. On je Kráľ. Jeho je kráľovstvo sláva i moc. A od nás očakáva a bude stále viac so žiarlivosťou vyžadovať:

  • Aby sme budovali Jeho cirkev a nie svoje vlastné cirkvi
  • Aby sme boli služobníkmi Jeho kráľovstva a nie našich vlastných kráľovstiev
  • Aby sme vzdávali slávu jemu a nevyhľadávali slávu pre seba od ľudí
  • Aby sme stáli naozaj v Jeho službe v Jeho moci a nie v našich službách z našich vlastných síl

O tomto všetkom by som chcel v nasledujúcom období viac hovoriť a písať. Je to niečo, čo sa ma asi najviac dotýka v mojom srdci.

Nie je to moja kritika vodcovstva. Je to moje volanie za seba a za iných vodcov v modlitbách. Je to bremeno, aby nás Pán milostivo obnovil. Je to volanie „Príď Tvoje kráľovstvo!“.

Snímka2Na prvom mieste

Božie kráľovstvo sa inak hľadať nedá, ako tak, že ho postavíme úplne na to NAJPRVŠIE MIESTO v našom živote. Nestačí, že s tým súhlasíme, že o tom vieme, ba ani to, že to chceme. Myslím, že ako kresťania proklamujeme mnoho dobrých hodnôt, ktoré v skutočnosti prakticky vôbec nežijeme. Dať niečo na PRVÉ MIESTO znamená urobiť to záležitosťou srdca, vecou prvej lásky a zároveň to dennodenne rozmieňať na praktické skutky a rozhodnutia.

Verím, že „na prvom mieste“ znamená orientáciu nášho srdca na Pána – Kráľa – samotného. Všetko ostatné sa nám v porovnaní s Ním stáva smetím. Ako prichádza On – Kráľ – prichádza viac aj zjavenie o tom, že On prichádza ako Ženích pre svoju nevestu. O tom je vlastne podobenstvo o 10-tich pannách, ktoré je podobenstvom o Božom kráľovstve v posledných dňoch. Vyučovanie o tom nájdete tu:

Znovu sa vraciam k postoju chudobných duchom: práve oni dávajú Kráľa na prvé miesto. Nie sú bohatí na nič iné. Nehľadajú bohatstvo v ničom inom. Zakladajú si na pravom BOHatstve v BOHu.

Pán hľadá chudobných duchom. Oni totiž naozaj o Neho stoja. Oni sa nenechajú zviesť inými vecami ani keď sa v ich živote a službe dostaví obrovský úspech a demonštrácia Božích darov. Ich koreň je totiž v modlitebnej komôrke ( Modlitebná komôrka chudobných duchom ). Takýto chudobní duchom budú vytrvalou a mocnou modlitebnou armádou ( Modlitba chudobných duchom ). Takýchto chudobných duchom bude môcť pozdvihnúť aj do vodcovstva ( Vodcovstvo chudobných duchom ).

Snímka3Božie kráľovstvo

Ako sa odovzdávame Kráľovi, mení to celú našu optiku. Získavame viac Jeho pohľad (na seba, na iných ľudí, na cirkev...), získavame schopnosť vnímať Jeho kráľovstvo:

  • Viac vnímame Božie povolanie a obdarovanie – či u seba, alebo u iných. Samozrejme vnímame aj prirodzené talenty ľudí, ich vplyv, ich denominačné pozadie, teológiu a rozdiely. Náš pohľad však odhaľuje a sústreďuje sa na „to Božie“ v ľuďoch. Tým viac ich potom vieme prijať, modliť sa za nich.
  • Takisto aj cirkev už nevidíme iba z toho nášho pozemského pohľadu ako spektrum nezlučiteľných cirkevných organizácií, z ktorých niektoré doslova navzájom bojujú, niektoré evanjelium doslova kompromitujú... Vidíme aj v nich Božie kráľovstvo. Vidíme aj kúkoľ dozrievajúci spolu s pšenicou (Mt 13,24-30; 37-43). Na jednej strane nás toto rozdelenie, nezrelosť a kúkoľ ďaleko viac bolí, ale na druhej strane sa stávame viac horlivcami za jednotu Ducha medzi Božím ľudom.
  • Náš zápas o jednotu už nie je prozelytickým bojom za nejakú formu, či pravdu, učenie, tradíciu, alebo prax... Už to nie je boj proti ľuďom. Už to nie je zápas o jednotu, ktorá v konečnom dôsledku pôsobí ešte väčšie napätie a rozdelenie. Stávame sa bojovníkmi za Boží ľud, za jednotu v Božom dome, za jednu jedinú nevestu pre jediného Kráľa. Prestávame súdiť ľudí. Naopak: prijímame – prežívame Boží súd.
  • Videním Jeho kráľovstva v nás rastie Božia bázeň a úcta. To sa prejaví napríklad vo vzťahu ku vrchnostiam – politike (vyučovanie o tom TU), alebo ľuďom okolo nás vôbec. Zrazu z nás padajú závoje predsudkov, rasizmu a nejakej „denominačnej xenofóbie“. Hľadíme na ľudí s bázňou voči ich Stvoriteľovi, s úctou k Jeho dielu a s láskou, ktorou On miluje svet (J 3,16).

Snímka4Jeho spravodlivosť – obdobie Pánových zmien a obratov

Ako sa modlím, vnímam, že Pán nás bude v tejto dobe viesť ku zmenám a obratom v našom živote a službe. Mám na mysli pokroky v línii Jeho plánu a povolania. Sú to zmeny a obraty, ktoré nám dá On. Prirodzene by sme možno ani tieto chodníky a otvorené dvere neuvideli. Je to niečo „z hora“ pre nás.

Takýmto míľnikom a obratom v živote Pána bol moment kedy sa dáva Jánom Krstiteľom pokrstiť (Mt 3,13-17). Bol to vlastne Jeho vstup do verejnej služby. Jeho úplne jedinečné „áno“ Jeho Otcovi v nebi. Nemusel to urobiť, ale chcel to urobiť, aby tak naplnil „celú – všetku spravodlivosť“ (vyučovanie o tomto nájdete TU).

Takýmto obratom boli usmernenia, ktoré zakúsil Jozef prostredníctvom anjelskych upozornení v snoch (Mt 1,20-21; 2,13. 19-20. 22-23). Tieto sny vždy zmenili to, čo by on prirodzene urobil. Tieto sny ho viedli inou cestou – tou Božou.

Podobne apoštol Pavol v jednom momente chcel pokračovať v Pánovom povolaní do Ázie a potom do Bytínie. Zdalo sa mu to ako to najlepšie a najprirodzenejšie. Boží Duch mu to však nedovolil. Nejakým spôsobom vnímal červenú. A zrazu v jednom momente po Pánovom usmernení cez prorocký sen vedel, že má pokračovať do Macedónie (Sk 16,6-10).

V jednom momente si Peter ani len nevedel predstaviť, že by s pohanmi čo i len jedol. V druhom momente po Pánovom navštívení cez videnie ide kázať evanjelium pohanom (Sk 10,9-23).

To sú len niektoré príklady takýchto momentov Pánových zmien a obratov v životoch ľudí. Verím, že niečo podobné chce robiť v našich životoch. Budú to Jeho usmernenia a zmeny – obraty.

Pre niektorých to bude Božia múdrosť do ich práce. Zakúsia ako im Boh dá nadprirodzené nápady – doslova objavy – ako robiť veci inak a lepšie. Pre iných to bude praktické východisko z dlhov, alebo iných bezvýchodiskových situácií. Ako k nemu budú Jeho deti volať, tak On ich vyslyší a vytrhne z trápení Jeho slávnym – doslova „kráľovským“ spôsobom.

Pre niektorých to bude pozdvihnutie do nejakej úplne novej pozície, alebo práce, či služby. Podobne ako Boh v istých momentoch dvíhal Jozefa v Egypte. Títo ľudia dovtedy ani nerozumeli tomu, prečo sú tam kde sú; možno prechádzali nejakým trápením; možno stáli v službe ktorá nebola tá pravá... A zrazu porozumejú na čo ich vlastne Boh postupne pripravoval, keď On ich do toho pozdvihne.

Modlím sa, aby sme neminuli tieto Pánove zmeny a obraty.

Je čas hľadať Božie kráľovstvo:

Matúš 6:33  Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára