________________________________

10. 9. 2010

Podobenstvo o 10-tich pannách. II. a III.časť

Podobenstvo o 10-tich pannách. II. a III.časť

(Mt 25,1-13)

Stiahnuť kázeň:

V rovnakom zmysle som hovoril o tomto podobenstve aj:

  1. na Konferencii pre duchovných poradcov v máji 2011:
    http://proroctvo.blogspot.sk/2011/05/laodicea.html
  2. na Konferencii o Duchu Svätom v októbri 2010:
    http://proroctvo.blogspot.sk/2010/10/on-mna-oslavi.html 

2

Matúš 10:16  Hľa, ja vás posielam ako ovce medzi vlkov. Tedy buďte opatrní jako hadi a prostí jako holubi.

Toto slovo o nutnosti byť aj opatrní a aj prostí (múdri a bez falše) je iste Pánovou rečou k nášmu zboru. Je to naozaj nevyhnutné na jednej strane mať schopnosť rozlíšiť a rozsúdiť veci, ktoré sa dejú a na druhej strane s detskou prostotou vo viere udržať svoju pozornosť – dôraz – na tom, čo je naozaj v Božom kráľovstve to hlavné – dôležité a podstatné.

Písmo jednoznačne hovorí o zmätku posledných dní, ktorý vytvoria rôzne duchovné extrémy v cirkvi sprevádzané množstvom nadprirodzených prejavov, ale aj odpadnutie – ochladnutie a prenasledovanie skutočne veriacich... V tomto všetkom nebudeme vedieť obstáť bez múdrosti, ktorá je zhora (Jk 3,17) a bez detskej viery, ktorá je podmienkou toho, aby sme vôbec mohli vstúpiť do vecí Božieho kráľovstva (Mt 18,3).

Myslím, že aj v podobenstve o 10-tich pannách nám Pán ukazuje nevyhnutnosť tejto kombinácie múdrosti a čistej detskej viery. Verím, že to je ten rozdiel medzi bláznivými a medzi múdrymi pannami.

Matúš 25:1  Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi. 2  Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. 3  Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja; 4  ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. 5  A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly. 6  Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety! 7  Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy. 8  A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. 9  Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! 10  A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere. 11  Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! 12  Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás! 13  Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.

 

Olej Ducha Svätého

4

Olej v celom Písme predstavuje obraz osoby a pôsobenia Ducha Svätého. Rozdiel medzi týmito pannami (kresťanmi...) je vlastne v konečnom dôsledku len jeden: Prítomnosť osoby Ducha Svätého v ich životoch.

Preto sme tak veľmi v týchto dňoch ohrození na jednej strane vlažnosťou a ochladnutím a na druhej strane rôznymi extrémnymi zavádzajúcimi prejavmi a hnutiami v cirkvi.

Ochladnutie nás okradne o oheň Ducha Svätého. Vlastne sa Ho dobrovoľne vzdávame poddávaním sa duchu tejto doby (konzumu, zaneprázdnenosti, ustarostenosti, obťažením svetskými starosťami, telesnosti...). Akonáhle ochladúvame vo svojej láske k Pánovi, či ľuďom, vzdávame sa účasti na spoločenstve s Duchom Svätým, ktorý nás stále pozýva a tiahne do horúceho, extravagantného nasledovania Pána.

Lenže aj falošná horlivosť je pre nás nesmierne nebezpečná. A síce z dvoch dôvodov:

1. Oklamanie – zavedenie. Pán Ježiš hovorí, že v poslednej dobe bude veľa falošných prorokov a učiteľov, veľa ľudí, ktorí o sebe budú tvrdiť, že oni sú tí „mesiášovia“ - teda pomazaní. Samozrejme sú tým myslené aj rôzne úplne sektárske a nekresťanské prejavy falošných – doslova duchovne falošných ľudí...

Verím však, že je tým myslený aj trend, ktorý dnes môžeme v cirkvi pozorovať: Trend dávania dôrazu na pomazanie, dary, prejavy, nadprirodzené... Oklamanie v tomto prípade nie je v tom, že by ľudia uverili niečomu falošnému, nekresťanskému, alebo niečomu čo by nebolo od Pána... Oklamanie spočíva v zameraní sa na tieto veci a v nasledovaní prejavov. V dôsledku to znamená vyvyšovanie poniektorých pomazaných a vezenie sa na „ich vlne“, ich pomazaní a zjavení. Oklamanie spočíva v tom, že ľudia budú chodiť z jednej výšiny na druhú, od jedného takéhoto pomazaného služobníka ku druhému... Ale nikdy nevstúpia do toho, čo práve pre nich má Pán. Nikdy nevstúpia do vlastného nasledovania Pána, do zaplatenia ceny za vlastné pomazanie...

Výsledok? - Síce nadšení a horlivo veriaci - túžiaci ľudia, ale nemajúci vlastného oleja v nádobách.

Vidieť úžasné pomazanie služobníkov a nadprirodzené prejavy Božej moci – a predsa nezostať len pasívnym pozorovateľom, konzumentom, či fanúšikom – ale vstúpiť do osobného horlivého hľadania Boha – do kopania svojej vlastnej studne – to bude tá múdrosť múdrych panien v posledných dňoch. To môže byť (a dúfam, že aj bude) naša múdrosť.

2. Uzavretosť – zatvrdenie. Veľa rozmýšľam nad tým, ako je vlastne možné, že znovuzrodení kresťania ochladnú – stratia svoju prvú lásku, stratia schopnosť holubíc – teda detskej, čistej a úprimnej viery – otvorenosti voči Duchu Svätému... Iste za tým bude aj ustarostenosť o veci sveta, alebo prenasledovanie.... Verím však, že jedným z vážnych dôvodov ochladnutia bude aj uzavretie sa mnohých kresťanov o proti práci Ducha Svätého v dôsledku videnia mnohých extrémov, chýb, zlých dôrazov v tzv. Charizmatickom svete.

Výsledok? - Síce opatrní a v dôrazoch biblicky vyvážení ľudia, ale predsa nemajúci oleja vo svojich nádobách.

Vidieť všetky tieto chyby - extrémy, nezrelosť, rozdelenia...atď. - a pri tom predsa detsky zostať otvorený Duchu Svätému bez predsudkov a opatrníckosti, bez pochybovania a skepticizmu... - to bude tá múdrosť múdrych panien v posledných dňoch. To môže byť (a dúfam, že aj bude) naša múdrosť.

Olej Svätého Ducha sa môže stať predmetom nášho obdivu, alebo kritiky. Múdrosťou však je to, keď mám olej Svätého Ducha vo svojich lampách, ale aj vo svojich nádobách.

Samozrejme Duch Boží nie je neživý olej – ktorý si môžeme vziať a nazhromaždiť. Duch Svätý je osoba – je to Niekto – je to Boh. Ak múdre panny mali olej do zásoby – vzali si ho – tz. že Duch Boží na nich mohol spočinúť – mohol ich naplniť. Tz. že Duch Boží chcel ísť s nimi – že mohol ísť s nimi.

Keď došlo na lámanie chleba – teda keď bláznivé panny zistili, že im lampy hasnú, zostala im jedna jediná možnosť: kúpiť si olej. Nie vrátiť sa domov do špajze!! Ale ísť a kupovať – teda platiť nejakú cenu.

Izaiáš 55:1  Hoj, všetci žízniví, poďte k vodám, a vy, ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte zbožie a jedzte! Poďte, kupujte bez peňazí a bez platu, víno a mlieko! 2  Prečo vynakladáte peniaze na to, čo nie je chlebom, a svoju prácu na to, čo nenasycuje? Nože ma poslúchnite a jedzte dobré, a nech sa kochá vaša duša v tuku! 3  Nakloňte svoje ucho a poďte ku mne! Počujte, a nech žije vaša duša! A učiním s vami večnú smluvu, rôznu milosť Dávidovu, vernú.

Niečo to stojí – a vôbec to nie je lacné – mať spoločenstvo s Duchom Svätým. Je to vzťah, ktorý si vyžaduje náš skutočný záujem (bytostný hlad a smäd) a našu aktívnu snahu budpvať toto spoločenstvo – vzťah s Ním.

 

Nádoby na olej

5

A to ma vedie k uvažovaniu o potrebe mať svoje vlastné nádoby na tento olej Ducha Svätého – teda mať vo svojom živote miesto – priestor pre Neho, kde On sám túži byť, čo doslova priťahuje Jeho prítomnosť.

Tá vec ktorá robí rozdiel medzi kresťanmi bláznivými a múdrymi je schopnosť z Božieho Ducha načerpať. Mať ten olej vo svojich nádobách. Roháčkov preklad doslova hovorí „Rozumné panny vzali si aj oleja vo svojich nádobách“ A ja som rozmýšľal nad tým čo sú to tie nádoby, lebo rozdiel medzi kresťanmi v posledných dňoch bude, a podľa mňa dneska je taký, že jedna časť panien má nejaké bremeno navyše, niečím sa trápi, niečo vlečie, niečo nosí, niečím sa zaoberajú navyše a druhá časť panien alebo kresťanov alebo cirkvi, chodí ako keby na ľahko, zľahčuje si ten kresťanský život. A niečo zanedbáva. A ten rozdiel sú tie nádoby s olejom. Ale my vieme že tie nádoby predstavujú Ducha Svätého. Duch Svätý je osoba. On nie je vec, ktorú by sme mohli zobrať. On je osoba a to podobenstvo hovorí o chodení a vzťahu s Duchom Božím. O zostávaní Ducha Svätého v nás. A o našom zostávaní v Božom Duchu. V tom podobenstve ten olej bol v nádobách. Čo sú to tie nádoby, ktoré dokážu prilákať, alebo vytvoriť priestor Duchu Svätému? Čo sú to tie nádoby kde Duch Svätý môže prísť. Lebo ja verím že ho neuzurpujeme, nedonútime Ho... - Čo je to kde Duch Boží chce zostávať? Čo sú to tie nádoby kde On chce byť zhromaždený, kde chce byť vo väčšej miere, chce byť tak nahustený...? Čo vytvára ten priestor pre Svätého Ducha v našom živote? Čo dáva priestor Svätému Duchu v našom živote? Verím, že v posledných dňoch, bude doba kedy každý jeden kresťan bude mať schopnosť doplniť si olej. Bude mať schopnosť mať osobný vzťah s Duchom Svätým. Kedy každý jeden kresťan bude musieť mať vlastný olej. To už nebude doba významných charizmatických vedúcich. Doba ojedinelých jednotlivých výnimočných charizmatických zhromaždení. Doba ojedinelých hnutí, alebo prebudení... To všetko sú spôsoby akými chce Boh svoju cirkev pripraviť, akými chce pripraviť každého jedného z nás nato mať vlastnú nádobu a vlastný olej. Keď som sa snažil odpovedať na tú otázku, tak som prišiel na niekoľko vecí.

Láska

Jedna s takých prvých vecí, ktoré máme tendenciu aj v dnešnej dobe opomínať ešte stále a nechávať ju za sebou a pritom je to dôležitá súčasť tej nádoby. Jeden s tých faktorov, ktoré vytvárajú priestor pre Svätého ducha je láska. Možno teraz niektorí z vás si poviete „ó vynikajúco, konečne niekto teraz na vyváženie témy o Duchu Svätom začne hovoriť o láske...“. Lebo to je taký trend v cirkvi. Aspoň bol v poslednej dobe, ale ja to nehovorím v tom móde, že „nepotrebujeme Svätého Ducha – potrebujeme lásku“. Ja len chcem dnes veľmi vážne povedať, že ak nebudeme mať lásku, nebudeme mať pripravenú nádobu pre olej. Aj naše skúsenosti s prebudeniami, navštíveniami, s duchovnými darmi, s výnimočnými pomazaniami a povolaniami, ktoré Boh dáva budú dočasné, chvíľkové a možno niekedy v niektorých mierach aj nebezpečné. Verím tomu, že to čo dnes opomíname je láska. A to či charizmatici, ktorí hovoríme „Duchu Svätý príď“ a horlíme verne za duchovné dary a horlíme za prejavy Ducha, alebo evangelikálovia, alebo druhá časť cirkvi, ktorá hovorí „Nepotrebujeme to nadprirodzené, potrebujeme lásku“. Myslím si, že obidve tie časti cirkvi postrádajú lásku. Evidentne. Apoštol Pavol v 1. liste Korintským vyučuje Korinťanov o duchovných daroch. To bola cirkev, v ktorej tie duchovné dary boli veľmi v popredí. Tá cirkev zažívala také prebudenia a obrodenie. Boli veľmi horliví a dávali tomu veľký priestor a veľmi si vážili slobodu. Slobodu vstúpiť do tých vecí. Apoštol Pavol ich vyučuje tomu, čo znamenajú tie duchovné dary ako môžu byť použité na všeobecný úžitok. Na budovanie cirkvi, tak aby tam bol poriadok, aby cirkev rástla ako telo spoločne. V závere tej dvanástej kapitoly Pavol hovorí „A snažte sa ešte za vyššími darmi a ja ukážem vám zvrchovanú cestu“ a potom nasleduje 13 kapitola, ktorá je hymnou lásky, kde apoštol Pavol hovorí, že „čo by som ľudskými jazykmi hovoril aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a znal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal a lásky by som nemal nič nie som. Čo by som rozdal všetok svoj majetok i telo si dal spáliť a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže. Fakt som si kládol otázku. Je vôbec možné hovoriť v jazykoch, prorokovať a mať nadprirodzené skúsenosti, mať duchovné dary, a je vôbec možné rozdať všetok svoj majetok a byť tak charitatívne a sociálne orientovaný a pritom nemať lásku? Mne to bolo až nepochopiteľné ale je to možné. Lásky by som nemal. Verím, že veľká časť tej nádoby, tej nádoby, ktorú potrebujeme je láska. To má byť charakteristikou nielen posledných dní – to má byť charakteristikou cirkvi. Podľa toho vás poznajú že sa budete milovať navzájom. A to je zároveň veľkým deficitom často krát cirkvi, keď Duch Boží hovorí cirkvi „Mám však proti tebe to, že si opustil svoju prvý lásku“. Skúmal som veľmi pozorne tých sedem cirkví v Zjavení Jána v prvých troch kapitolách. Pretože vykladači hovoria, že sedem cirkví predstavuje sedem historických etáp a sedem druhov zborov. Skúmajte to tak isto aj vy a neberte len moju informáciu. Ja vás chcem naviesť – pozrite sa aj vy do tých listov. Nenašiel som ani jednu výčitku, ani jednému s tých cirkevných zborov, žeby nemal duchovné dary, alebo pomazanie alebo nadprirodzené veci. To len na zamyslenie hovorím. Lebo ja som tak isto presvedčený, že ak sa budeme milovať ak budeme milovať Boha. Všetko ostatné bude – Boží Duch bude vanúť, bude mať priestor. Láska je tou napnutou plachtou, o ktorú sa vietor svätého Ducha môže oprieť. A preto čítame slová Pána: „Poďte ku mne všetci smädní“, všetci, ktorí ste roztúžení, ktorí milujete Boha, poďte k vodám! Myslím, že toto je tá vec o ktorej budeme čím ďalej tým viac uvažovať: ako môžeme dať priestor láske v našom živote. A podľa listu Rímskym 5 kapitola v piatom verši. Jednu z vecí, ktorú práve Duch Svätý robí je, že rozlieva Božiu lásku v našich srdciach. Tam je napísané „ nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný“ A dovolím si tvrdiť, že v posledných dňoch, preto mnoho panien, nebude mať olej, lebo budú mať deficit lásky, lebo posledné dni budú charakterizované dobami takzvaných mesiášov, takzvaných pomazaných. Takzvaných prorokov, takzvaných učiteľov, ktorí budú hovoriť „Poďte sem, toto je to správne učenie, tu je Kristus, tu je Jeho prítomnosť, ó tu je Jeho sláva, ó tu je sloboda, tu ľudia padajú pod mocou, tu sa ľudia smejú, tu sa dejú všetky tie veci - Poďte sem!“ A ľudia budú chodiť z jednej strany na druhú. Bude veľký chaos. Ešte väčší ako zažívame dnes. A myslím, že by bolo dobré sa začať orientovať podľa lásky. Mňa sa ľudia často krát pýtajú: „Na vašom zhromaždení sa často krát dejú charizmatické veci? Je tam sloboda?“ Viete, že sa ma ešte nikto nespýtal, že „či je v našom zhromaždení láska?“ Či sa tam naši ľudia cítia dobre?

Ešte budem s vami zdieľať jedno svedectvo: To bolo pred rokmi. Tomáš ešte nebol kazateľom v našom zbore. A prechádzali v rodine jednou veľmi vážnou situáciou kedy Janko ich syn bol veľmi chorý, ale chvála Bohu, dobre to dopadlo. Boli sme požiadaní aby sme sa modlili za celú tú situáciu a myslím, že vtedy bol Tomáš v našom zhromaždení a nahlas sme sa modlili. A ľudia sa modlili za uzdravenie, za zázrak... To je všetko v poriadku, ale potom po rokoch nám Tomáš hovoril: „Ľudia, nepočul som ani jednu modlitbu, aby sa môj syn zmieril s Bohom a v prípade, žeby sa mal stretnúť s Nebeským Otcom, aby bol pripravený sa s Ním stretnúť.“

To, čo vám chcem povedať je, že prechádzame nebezpečnými časmi a dávame ťažisko tam kde by nemalo byť. A pokladáme za dôležité to, čo by nemalo byť úplne kľúčové, dôležité a potrebné. Domnievam sa, že ak by sme mali v dnešnej dobe niečo hľadať za pomoci Svätého Ducha, pretože láska Božia nebude v našich srdciach rozliata iba ako skrze nádhernú prítomnosť Svätého Ducha, sko skrze to, keď nás On naplní, keď mu dáme priestor... Dovolím si tvrdiť, že keď máme niečo stíhať tak to má byť láska. Ak v posledných dňoch, kedy povstane prenasledovanie, kedy bude obrovské odpadnutie a mnoho kresťanov odíde od Boha. Je tam napísané „mnohí odídu, ochladne láska mnohých a neprávosť vyvrcholí“... Ak máme obstáť voči prenasledovaniu, obstáť voči duchu Antikrista, ktorý príde aby zviedol pokiaľ možno aj vyvolených. Ak máme obstáť v dobe kedy mnoho ľudí bude činiť zázraky a nadprirodzené prejavy. Ak máme obstáť v tej dobe tak potrebujeme niečo čo je trvalé. Súhlasíte so mnou? Ja nepoznám – a v Biblii som nenašiel - trvalejšiu vec ako je láska. V mojej službe som nenašiel trvalejšiu vec, ktorá by ma podržala v mojom manželstve, nenašiel som trvalejšiu vec, ktorá by ma podržala – iba lásku. Veľakrát som bol na tvári a prosil som Boha, aby som mohol odísť zo služby, lebo už som nevládal. Nepozdvihlo ma charizmatické hnutie. Áno prišiel Svätý Duch nádherným spôsobom, bol to On – jedinečný a neopakovateľný, ale tak že rozlial lásku a že mi niečo pripomenul. Pretože „láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, láska nezávidí, láska sa nevypína, nenadýma sa, nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádeje, všetko pretrpí, láska nikdy neprestane“. Ak chceš mať záruku, že tvoja lampa nezhasne v tvojich najkritickejších okamihoch života, ak chceš mať záruku, že obstojíš, tak tá záruka je v tom, že tá láska bude hýbať tvojím životom. Aj tvojimi hodnotami aj tvojou vierou. Aj tvojou teológiou aj všetkým. Láska nikdy neprestane.

Vhodné rozsudzovanie

Na margo toho čo sa všetko dnes deje vo svete. Na margo rôznych prebudení. Ja sám sa orientujem podľa tohto. Zoberte si túto trinástu kapitolu prvého listu korintským, túto charakteristiku lásky a keď skúmate nejaký jav v cirkvi, že sa dejú nadprirodzené veci. Niekedy to môžu byť hromadné uzdravenia, niekedy to môže byť Božia prítomnosť vytrhnutia a prorocké veci. Ale to, čo si vždy dávam otázku a čo pozorujem – je: Je to trpezlivé? Má to výdrž? Je to dobrotivé voči ľuďom? Je to dobré alebo je to drsné?

Poviem vám konkrétny prípad. Nechcem odsudzovať žiadne spektrum cirkvi, ale ak vás niekto odsúdi, že ste neprežili uzdravenie, len preto že nemáte vieru a ty zažiješ obrovský kopanec a poníženie, len preto, že nehovoríš v jazykoch. Cítiš sa ako piate koleso u voza. Chápete o čom hovorím? Je to dobré k ľuďom? Nezávidí – je tam súťaž? Je tam porovnávanie sa? Sú tam vnútorné napätia alebo je tam harmonická spolupráca? Láska sa nevypína - je tam pýcha? Je dávaný do popredia človek, teológia, tradícia alebo nejaké meno? Je tam niečo čo sa nadýma alebo je tam vyvyšovanie Pána? Všetko ostatné je pokladané za smeti. Mohol by som pokračovať v tom zozname. Berte to ako návod na rozsudzovanie vecí. Na druhej strane chcem povedať, že vždycky keď príde obnova v Duchu Svätom a prebudenie tak vždycky to bude strapaté a vždycky budú aj telesné prejavy. Vždy bude mnoho telesných vecí. Vždy na tom istom poli bude aj kúkoľ aj pšenica a to až dokonca. Preto potrebujeme byť múdri, ale aj opatrní, prostí aj jednoduchí. Takže myslím, že láska je veľkou časťou toho čo by sme mali mať, ako svoju nádobu. Duch Boží bude mať potom priestor na konanie, lebo sa hýbe tam kde je láska.

Sebectvo, konzum, izolovanosť...

Rád by som pokračoval druhou vecou, ktorá ju doplní. A druhá vec, ktorú máme tendenciu nechávať za sebou aj dnes je spoločenstvo. A žijeme veľmi individuálne kresťanstvo, nezávislé, často krát až „obyvačkové“. Pod tým rozumiem to že do svojej obývačky nepustím nikoho a iba ak tak na návštevu. A naše spoločenstvo, ktoré máme (naše vzťahy) nie sú záväzné a nie sú učenícke. Nemôžeme si povedať pravdu v láske do očí. Máme tendenciu opúšťať naše zhromaždenia. Zvlášť keď sme v nich zakúsili niečo nepríjemné. Keď sa nám tam niečo nepáči, keď sa nás niekto dotkne, keď zakúšame že v cirkvi sú tak podivné indivídua, ktoré sú tak iné ako som ja s tak inou teológiou a dôrazmi, s tak nepochopiteľnými prejavmi, ktoré sú za mojimi spoločenskými distingvovanými hranicami. Často krát máme tendenciu utiecť vtedy zo spoločenstva, alebo vytvoriť nejaké iné, ktoré je nám bližšie. Dnes vytvárame spoločenstvá na základe niečoho – vízie, teológie, navštívenia, darov, praxe zbožnosti. Vytvárame spoločenstvá na základe niečoho. Viete o čom snívam a verím, že to je Pánov sen a z písma som to vyrozumel. Pán si príde po jednu cirkev, ktorá bude fungovať ako jedno telo. A snívam o tom, že v posledných dňoch bude cirkev viac prepojená a bude vytvárať jednotu a harmóniu. Nebude to hluk nezávislých antagonisticky sa k sebe navzájom chovajúcich cirkevných zborov. Pán si príde po nevestu – po jedno telo. My často opúšťame toto spoločenstvo na základe toho čo som povedal ale aj na základe ducha doby.

Duch Antikrista totižto vnáša obrovský konzum. My žijeme len pre seba. Hľadáme naplnenie svojich potrieb.

Izolovanosť verzus spoločenstvo

Izolujeme sa od ostatného sveta, lebo ani na neho nemáme čas pri tom všetkom konzume a zháňaní si prostriedkov na to, aby sme naplnili svoje podľa ducha tejto doby. Ak diktuje duch tejto doby. Ako diktuje sociálna úroveň ako diktuje verejná mienka ako diktuje reklama atď. Naozaj žije štýlom, že nemáme navzájom na seba čas. Nemáme čas na učenícke vzťahy. Máš čas sa stretávať raz týždenne s niekým kto by ťa mentoroval? Kto by ťa učeníkoval? Kto by ťa viedol? Komu by si možno na raňajkách vždy raz za týždeň povedal ako žiješ. A máš ty na niekoho takýto pravidelný čas? Máš čas aspoň na skupinku? Tá už je menej osobná. Tam je už 5-10 ľudí a možno viac. Ale máš aspoň na skupinku čas? Možno mi povieš – ja nemám čas. Môj drahý - keď teraz nemáš čas – ja to poviem asi tak: „Bude mať potom čas Pán na teba?“ Bude ťa Pán poznať? Budeš ty poznať Pána? Budeš mať olej? Spoločenstvo je jedna s tých vecí, ktoré priťahuje pôsobenie Svätého Ducha. Veľakrát sme o tom hovorili a vyučovali, ale znovu vás chcem zaviesť do jedného nádherného prorockého textu v SZ, ktorý je Žalme 133. A už len keď poviem túto číslicu a vy už budete vedieť čo bude nasledovať. Znovu vám to chcem ukázať - Hľa aké dobré a aké milé je to keď bratia spolu bývajú. - Spolu žijú.- Ako výborný olej na hlave, čo steká na bradu, Áronovi na bradu. Čo steká na okraj jeho rúcha. Chceme, aby tiekol olej? Čerstvý olej? Chceme, aby sme ho mali vo svojich nádobách? Hľa aké milé je keď bratia spolu bývajú. Ako rosa Hermona čo padá na Sionské vrchy, lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky. Alebo v Roháčkovom preklade doslova "Hospodin tam prikázal požehnaniu" Možno dnes zmeníš svoje zameranie a prestaneš sa modliť za prebudenie a navštívenie a rôzne charizmatické veci, ktoré cirkev adekvátne veľmi potrebuje, ak niekedy - tak iste teraz - potrebujeme moc Svätého Ducha. Cirkev sa stala v dnešnej spoločnosti bezzubou, bezbrannou, bezmocnou. Nevidíme veľa uzdravení. Vidíme, že ľudia sú trápení chorobami a démonmi - nevieme im tak veľmi pomôcť. Potrebujeme Božiu moc podľa vás? Potrebujeme duchovné dary? Evidentne! Ale kde tečie olej? Kde bratia spolu bývajú. Preto si dovolím tvrdiť, že napriek tomu, že sme prežili mnoho prebudení a dnes je mnoho hnutí, ktoré obnovujú v cirkvi niečo, čo cirkev v priebehu dejín stratila. Hnutia, ktoré obnovujú nejaké učenia alebo doktríny. Hnutia, ktoré obnovia nejakú prax. Napríklad hnutie, ktoré prinieslo dar uzdravovania vo veľkej miere. Hnutie, ktoré prinieslo prorocké pomazania a prorocké skúsenosti. Alebo hnutie, ktoré v poslednej dobe hovorí o obnovení apoštolskej služby. Napriek tomu, že tie hnutia sú - dovolím si tvrdiť, že stále nepoznáme pôsobenie Svätého Ducha v plnej miere, preto že ešte stále je ešte cirkev tvorená na základe tých hnutí. A nie na základe toho, že bratia spolu bývajú. A keď to zakúsime, bude tiecť olej a budú sa diať, - ľudia drahí - tak nadprirodzené prejavy, že keby som vám o nich dnes povedal, tak mi neuveríte, že také niečo je možné. Ale ja verím tomu, že príde čas, kedy nebude treba, aby sa kládli ruky na chorých. A kedy z toho nebude v cirkvi divadlo. A kedy nebude úspešný ten služobník, ktorému padne čo najviac ľudí, keď na nich zloží ruky. Príde čas kedy nebudú klásť ruky, lebo tam bude Božia prítomnosť, lebo zostúpi Božia sláva. A kňazi nebudú môcť obstáť, lebo príde Boh a On bude konať. Ja snívam o tom. Moji drahí ja veľmi snívam o tom. Ja sám keď sa modlím za to. A poviem vám pravdu, že prechádzam vývojom - keď ma Boh povolal do služby som sa modlil: „Pane, vystroj ma mocou z výsosti nech som ten pomazaný Boží muž" a nebol som sám takto motivovaný. Hovoril som "Pane, ukáž tomuto svetu čo dokážeš skrze človeka, ktorý sa ti odovzdá." Aj Moody sa tak modlil a mnohí iní sa tak modlili, ale postupom času sa v poslednej dobe mení moja motivácia. Hovorím si "Pane, ja už neviem, nie som si až tak istý či chcem byť vpredu". Čo by som s tým robil? Či by som to zvládol? A čo by to robilo s mojou pýchou? Čo by to robilo z mojou identitou? A tak sa nazdávam že prichádza doba kedy Boží Duch bude konať veľmi mocne. Prichádza doba kedy to už nebude o jednotlivcoch. Kedy to budú naozaj tisícky ľudí. Prichádza doba kedy to bude tak bežné, že to nebude nejaký výnimočný piedestál alebo gloriola nejakých špeciálnych Božích pomazaní. Ale každé jedno Božie dieťatko bude chodiť v moci svätého Ducha. Ale prosím urobme priestor Svätému Duchu. Jedna vec, o ktorej som dnes hovoril, je láska v mojom a tvojom srdci. Motivácia - keď bude v nás Kristus vyformovaný tak to pritiahne svätého Ducha automaticky. Nie keď my budeme horliť aby Boží Duch prišiel, ale keď Kristus v nás bude vyformovaný. Pretože tak Boh miloval svet, že dal svojho milovaného syna Pána Ježiša Krista. To bola motivácia v Božom srdci. To bolo to prečo Pán Ježiš všetko robil. A Pán Ježiš hovorí "Nasledujte moje šľapaje" Skúsme nájsť tu základnú motiváciu tú základnú odpoveď na otázku "prečo?" Skúsme bojovať o to aby to bola láska.

Druhá vec je spoločenstvo. Neopúšťajme zhromaždenie, ale neopúšťajme naše vzťahy. Poďme prehĺbiť naše vzťahy. Poďme vytvoriť spoločenstvo kde bude chcieť Boží duch prísť. Letnice začali viete ako? Skutky 2 kapitola - keď boli spolu na jednom mieste. Zaznel zvuk z neba ako keď sa prudký vietor valí. Zostúpil na nich Boží Duch, keď boli na jednom mieste, keď boli spolu. A keď študujem prvú cirkev vidím tam túto lásku vidím tam tento oheň.

Je ešte viacej vecí, ktoré máme tendenciu dnes opomínať a dávať ich bokom. Pokladať ich za menej dôležité. Neviem prečo je to tak, ale mám pocit že horlivo sa snažíme slúžiť Bohu. Horlivo sa snažíme pritiahnuť svätého Ducha. Horlivo sa snažíme vstupovať do vecí Svätého Ducha do Jeho obdarovaní. Do všetkých tých vecí, ktoré zúfalo potrebujeme, ale mám pocit ako keby sme zabudli na to že, On chce prísť. My ho nepotrebujeme sťahovať z neba. On je poslaný. On sám po nás túži až po závisť. Jeho vietor je samozrejmosťou, keď budú naplnené nejaké podmienky, keď v nás bude Baránok Boží. Keď naša orientácia bude na Ženícha. Keď v nás bude Kristus vyformovaný.

Charakteristikou svätého Ducha, Jeho mentalitou je nebyť v popredí, ale ukazovať na Baránka. Jedno z mien svätého ducha je Duch Hospodinov. Izaiáš 11 kapitola je napísané prorocká výpoveď o mesiášovi o Ježišovi Kristovi. Spočinie na ňom Duch Hospodinov, Duch múdrosti a rozumnosti, Duch rady a sily, a Duch bázne pred Hospodinom. Sedem charakteristík svätého Ducha. A ja som mal pripravených sedem vecí na základe toho. Dnes som hovoril o dvoch:

  1. Duch Hospodinov. To je jeho mentalita, to je jeho charakteristika, ktorá nám evokuje ako keby Duch svätý bol niečo menej, ako keby Boh vlastnil svätého Ducha, lenže viete o čo ide, že Duch Svätý sa dáva k dispozícii Bohu. Je v plnej miere Hospodinov. Ide v záujme Hospodina. Ide v harmónii Božích zámerov. On je tu pre Hospodina. On je tu pre sediaceho na tróne a Baránka. A keď bude vo mne a v tebe pôsobiť Svätý Duch, tak ja a ty budeme Hospodinovi. Bude nás to viesť do toho, že sa oddelíme pre Boha. Že budeme vnímať to čo je Božie, že aj cirkev budeme vnímať ako Božiu. Svätý Duch nebude upútavať pozornosť na seba, ale vovedie nás do toho stať sa vlastníctvom Božím a objaviť všetko to čo Boh dáva nám do vlastníctva Duch Hospodinov.
  2. Dovolím si tvrdiť, že ten Duch rady spôsobuje tú stratégiu spoločenstva. To hebrejské slovíčko „rada“ znamená aj stratégia alebo plán. A kde nieto radcov sa plány rušia. Ak nebudeme spolu v jednote - rozdelený dom neobstojí. Ak nie sme v jednote, tak sme ako deravá nádoba, tak sme ako črepy na zemi. A prosíme Pane naplň túto nádobu svojim olejom. Ale Pán hovorí: „Vy ste ešte črepy, ale najprv vás musím pospájať, aby som mohol dať ten olej...“ Ak nám Pán má niečo zveriť a zvlášť ak to majú byť nadprirodzené veci, ak to majú byť duchovné dary, ak to majú byť pomazania, ktoré budú vytrhovať ľudí z vozíkov a kriesiť mŕtvych a prinášať nadprirodzené zjavenie, tak musíme byť hodnoverní – hodní Pánovej dôvery. Musíme byť hodný dôvery. A dôverní – hodní dôvery sme vtedy, keď obstojíme keď budeme jedným domom. Kedy to už nebude niekoľko domov. A v popredí nebudú naše záujmy, ale Pánove záujmy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára