________________________________

26. 4. 2011

Chudobní duchom VI.

VI. Chudobní duchom

(Mt 5,3)

Stiahnuť kázeň

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

V knihe Philipa Yanseya „Ježíš, jak jsem ho neznal“ som pred rokmi objavil zoznam desiatich vlastností chudobných ľudí v porovnaní s bohatými a odvtedy sa k nemu sporadicky vraciam. Miesto slova „chudobní...“ dosadzujem svoje meno a prechádzam tento zoznam znovu. Stále som usvedčený z toho ako hlboko je vo mne zakorenené myslenie a postoje bohatých ľudí. Ako veľmi som ovplyvnený svetom a kultúrou doby, v ktorej žijem!

23

Šiesta z týchto vlastností znie:

Dokážu čakať, lebo si vypestovali nezlomiteľnú trpezlivosť z vedomia, že nie sú nezávislí.

Na prvý pohľad sa zdá pozícia bohatých, ktorí sú nezávislí na pomoci zvonku veľmi dobrá. Môžu mať všetko, čo chcú bez čakania, bojov, odriekania, viery... V skutočnosti však prichádzajú o niečo, čo by sme mohli nazvať vnútornou pevnosťou, hrdinstvom viery, skalopevnou vytrvalosťou. Pri nasledovaní Boha však práve toto potrebujeme. Je napr. zaujímavé vidieť, že Izraelci síce dostali zasľúbenú zem, ale museli o ňu vážne bojovať. Ako náhle prestali bojovať o zasľúbenú zem, odpadávali od Hospodina. Generácia, ktorá tieto boje nepoznala bola odpadlícka a Boh im musel vzbudzovať prirodzených nepriateľov, aby oni znovu hľadali Boha a boli na Ňom závislí (Sud 3,1-2).

Pán Ježiš je príkladom „chudoby v duchu“, ktorej ovocím je takáto vnútorná pevnosť a vytrvalosť v zápase. On sám prechádzal utrpením, aby sa tomuto učil (Žid 5,8). Jeho zápas v Getsemanskej záhrade mal pred sebou mnoho iných zápasov na modlitbách, pôstoch, na púšti, v samote, po nociach... On sa naučil úpenlivo volať k Otcovi a čakať vytrvalo v modlitbách. Samozrejme ani pre Neho, ani pre nás takéto zápasy nie sú ľahké. Ale práve toto nás učí poslušnosti a vytvára to v nás ohňom prepálenú vieru.

Naopak bohatí majú tendenciu prestať bojovať, žiť pohodlne, hľadať ľahšiu cestu, vyhýbať sa utrpeniam. Nevedia sa doslova tvrdohlavo modliť (ako chudobná vdova L 18,1-8). Nepostia sa. Nenesú bremeno za iných. Vyhýbajú sa púštiam. A keď prídu na nich ťažkosti a ťažký zápas sa stáva nevyhnutným, zastihne ich to nepripravených a je to doslova ako katastrofa.

Marek 14:26  A zaspievajúc pieseň vyšli na Olivový vrch. 27  A Ježiš im povedal: Všetci sa na mne pohoršíte tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce. 28  Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee. 29  Vtedy mu povedal Peter: Aj keby sa všetci pohoršili, ale nie ja. 30  A Ježiš mu riekol: Ameň ti hovorím, že dnes, tejto noci, prv než dva razy zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. 31  Ale on nadmier veľa hovoril: Ani keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Tak podobne aj všetci ostatní vraveli.

Pán tu cituje text z knihy proroka Zachariáša:

Zachariáš 13:7  Meču, zobuď sa na môjho pastiera a na muža, môjho druha, hovorí Hospodin Zástupov! Bi pastiera, a rozpŕchnu sa ovce, a potom zase obrátim svoju ruku na malých.

8  A stane sa po celej tejto zemi, hovorí Hospodin, že dve čiastky v nej budú vyplienené a zomrú, a tretia zostane ponechaná v nej.

9  Ale aj tú tretiu uvediem do ohňa a prepálim ich, ako prepaľujú striebro, a zkúsim ich, ako zkúšajú zlato. On bude vzývať moje meno, a ja ho vyslyším. Poviem: Je mojím ľudom, a on povie: Hospodin, môj Bôh.

Sloveso „bi pastiera“ je hifil imperatív od koreňa NKH a znamená: biť, ubiť, dobiť, bodnúť, raniť, zasiahnuť, tĺcť, utĺcť, prepadnúť, udrieť, zabiť, poraziť...

Kontext sa však netýka len pastiera, pastierov, alebo vodcov. Kontext hovorí, že vodcovia budú vystavení takejto bitke. Ale nie je to len o bitke samotnej. A nie je to len o pastieroch - vodcoch. Celé je to o Božom zámere prečistenia, preskúšania a výchovy. Výsledkom by malo byť to, že tu bude síce menej vyznávačov, ale tí, ktorí budú vyznávať svoju vieru, budú ju vyznávať opravdivo, zo srdca, z presvedčenia. Ich viera bude prepálená ohňom.

Paradoxne je to akoby Božia bitka a Jeho ruka namierená oproti jeho vlastným pastierom a oproti Jeho maličkým. Nie že by sa Bo na nás hneval, alebo by nám chcel uškodiť. Dúfam, že skutočnosť, že Boh je náš milujúci nebeský Otec je už pre nás axiómou. Dúfam, že už neriešime Jeho úprimné a čisté motívy ohľadom nás. Predsa však to vyzerá akoby nás bil. Je to Jeho dopustenie. Je to Jeho scenár, v ktorom jedine môžeme prejsť víťazne. Je to jediný spôsob ako môžeme Boha zakúsiť ďaleko hlbším spôsobom a zároveň odhaliť to, čo je v nás nevykúpené.

Toto prorocké slovo sa týkalo Izraela, Pána Ježiša a Jeho učeníkov, ale verím, že sa týka každej jeden generácie Božích detí. Je to proces, ktorým prechádza Jeho vlastný ľud. Proces prečistenia, výchovy a posvätenia. Proces, pri ktorom dve tretiny ľudí neobstoja.

Toto bola situácia v poslednom týždni pred ukrižovaním Pána. A verím, že aj dnes sme v tejto situácii.

Paradoxne však nečakáme bitku a vyhýbame sa bojom. Predstava, že by nás Boh skúšal sa nám zdá až poburujúca. Jeho výchovu si vysvetľujeme značne humanisticky.

Možno na odhalenie nášho humanistického spôsobu premýšľania – premýšľania bohatých – skúsim parafrázovať známy 23. žalm:

Keď som v problémoch tak sa obraciam k Pánovi ako môjmu Pastierovi. Veď by som predsa nemal mať nedostatku. Malo by sa mi dariť, nemal by som byť chorý a všetky nešťastia by sa mi mali vyhýbať... Vyberám si pastviny, ktoré mi vyhovujú a vyučovanie, ktoré sa mi páči. V cirkvi by som mal byť predsa vždy osviežený. Zvlášť hľadám občerstvujúce duchovné skúsenosti a snažím sa žiť spravodlivo na svojich cestách.

Ak by sa mi predsa len nepodarilo vyhnúť sa temným údoliam, budem sa spoliehať na to, že som predsa kresťanom a snáď Boh by ma v tom nenechal. Stôl si prestieram ďaleko od mojich protivníkov a túžim po tom aby Duch Svätý viac pôsobil v mojom živote, a aby som mal viac času pre službu Bohu. Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.

Marek 14:32  Potom prišli na pozemok, ktorého meno je Getsémane. A povedal svojim učeníkom: Poseďte tu, kým sa nepomodlím. 33  A pojal so sebou Petra, Jakoba a Jána a začal sa ľakať a veľmi teskniť. 34  A povedal im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte. 35  A poodíduc trochu dopredu padnul na zem a modlil sa, žeby, ak je vraj možné, odišla od neho tá hodina. 36  A hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné, odnes odo mňa tento kalich! Ale však nie to, čo ja chcem, ale čo ty. 37  Potom prišiel a našiel ich spať. A povedal Petrovi: Šimone, spíš? Či si nevládal bdieť jednu hodinu? 38  Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé. 39  A zase odišiel a modlil sa hovoriac tie isté slová. 40  A keď sa navrátil, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly obtiažené, a nevedeli, čo by mu mali odpovedať. 41  A prišiel po tretie a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Už je to tam! Prišla tá hodina; hľa, Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov. 2  Vstaňte, poďme! Hľa, už je blízko ten, ktorý ma zrádza.

1. Škola boja24

Pán Ježiš vedel, že je v boji. Bol to samozrejme jednak ľudský boj. Napätie medzi Jeho odporcami z radov náboženských vodcov kulminovalo. Rozhodnutie zradiť v Judášovi naplno dozrelo. Už toto samotné je strašne ťažký boj. Je to doslova bitka, v ktorej cítime nevraživosť a hnev, odmietnutie a kritiku, zákernosť a taktiku, pretvárku a zradu... Sú to reálne údery našej duši. A samozrejme bolo na spadnutie to kedy to prerastie v reálne údery a telesnú bitku, rany, ťažké ublíženie, mrzačenie a mučenie.

Bol to však aj duchovný boj, ktorého rozmery si nedokážeme predstaviť. Diabol použil všetok svoj arzenál proti Kristovi. Všetko vložil do toho zastaviť Ho, odradiť od trápenia a smrti. Pokúšal sa vyprovokovať Krista, aby použil svoje božstvo, a svoju vlastnú vôľu nezávisle od vôle Otca v nebi. Zrejme si ani nevieme predstaviť aká temnota to vlastne na Jeruzalem vtedy zostúpila. Pán Ježiš je v Getsemanskej záhrade posilňovaný anjelom z neba (L 22,43). Zrejme prebiehal ohromný duchovný zápas v nebeských oblastiach. Navyše Peter hovorí, že Kristus niesol na vlastnom tele všetky naše hriechy (1Pt 2,24). Túto ťažobu si naozaj vonkoncom nedokážeme predstaviť. On niesol všetku nečistotu, hnus, závislosť a porušenie hriechu! Možno trochu to zakúšame my ak vstupujeme do zástupného vyznávania hriechov a zápasu za niekoho. Predsa sa to však nedá porovnať s tým, čo podstúpil Pán a čo kulminovalo tým, že bol zavrhnutý spred Božej tváre. On totiž zobral na seba aj dôsledok našich hriechov a náš trest – našu smrť – naše zavrhnutie spred Boha.

Ako vidíme bol to obrovský duševný zápas, duchovný boj a samozrejme telesná krutá bitka.

A Písmo veľmi paradoxne o Kristovi v tejto súvislosti vyznáva:

Židom 2:10  Tak sa totiž patrilo Jemu, kvôli ktorému je všetko a skrze ktorého je všetko, aby po privedení mnohých synov do slávy aj Pôvodcu ich spasenia za cenu utrpení urobil dokonalým.

Židom 5:8  Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti.

Pán Ježiš, hoci bol dokonalým Božím Synom, potreboval prejsť takýmito bojmi, aby sa stal dokonalým a aby sa niečo naučil!

Aj keď máme otázky ako je to možné, že dokonalý Boží Syn potreboval tieto boje nie len ako nevyhnutné zlo, nie len ako prekážkovú dráhu, ale ako svoju vlastnú školu... Predsa len niekde v nás je ukrytý postoj: „No dobre, Pán to odtrpel preto, aby sme my nemuseli takto trpieť. On to zobral na seba. On je Spasiteľ. On tým musel prejsť. Ale mňa sa to nemusí týkať...“

Pozrime sa však na tieto miesta v Písme:

Matúš 10:24  Nie je učeník nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána.

Lukáš 6:40  Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ.

Tu Pán jasne povedal, že my nie sme a nebudeme viac ako On. A teda, že aj my budeme prechádzať tým, čím prechádzal On. Podobne ako On potreboval školu utrpení a bojov, potrebujeme ju aj my. Rovnako ako On aj my budeme otcom v nebi vedení a vychovávaní. Rovnakou cestou ku dokonalosti pôjdeme aj my.

A tento výrok apoštola Petra to jasne potvrdzuje:

1 Peter 2:21  lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.

Kde sme však zobrali to naše presvedčenie, že my by sme sa mali bojom vyhýbať. Nemali by sme zakúšať utrpenia. Nemali by sme bojovať duchovné zápasy a prežívať v nich ťažobu hriechu a boja za iné duše.

Prečo sme vnútorne orientovaní úplne opačne? Prečo dokonca v posledných desaťročiach vystúpili do popredia doktríny a učenia, ktoré sú v protiklade s týmto?

Verím, že prichádza čas, kedy nás práve kvôli tomuto vedie Duch Svätý ku chudobe duchom, ku ochote bojovať tieto boje, ku prepáleniu a osvedčeniu sa v utrpení a zápasoch. Je to škola boja, ktorú potrebujeme aj my. Potreboval ju náš Pán. O to viac ju potrebujeme aj my. V jeho prípade to však neboli jeho vlastné boje. Nebolo to utrpenie pre Jeho vlastné chyby. On v tej záhrade v noci nezápasil o svoje blaho a prosperitu. On sa nepokúšal zachraňovať seba. Nebojoval o požehnanie od Otca pre seba. Bol to Boží boj za ľudské duše. A do tohto boja sme pozvaní Duchom Svätým. Je to však na nás, či do takýchto zápasov vstúpime, alebo nie.

Diabol robí všetko pre to, aby nás zaneprázdnil našimi vlastnými bojmi a zápasmi o naše vlastné potreby, zápasy so sebou samými a s našimi hriechmi. On najviac nechce, aby sme sa dostali do Getsemane. A keď sa tam predsa len pretlačíme, bude sa snažiť nás uspať a potom priviesť k úteku a zrade.

2. Škola skúšok25

Tým že Pán Ježiš citoval proroctvo Zachariáša, jasne naznačil učeníkom (a dnes nám), že to bude o preskúšaní. Celý tento boj je skúškou, ktorá jasne odhalí, čo je v našich srdciach a nakoľko sme sa Bohu odovzdali a nakoľko nie.

Lukáš 22:31  Tu povedal Pán: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; 32  ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.

Pán to Petrovi otvorene hovorí: „Peter, vstupuješ do skúšky. Satan si ťa preoseje. A tentokrát neobstojíš. Ale ja sa za teba modlím, aby ťa toto odhalenie tvojej slabosti, tvoje zapretie Ma, aby ťa to priviedlo do bodu jasného obrátenia, poddania sa Bohu. Modlím sa, aby prišiel moment, kedy prestaneš veriť sebe, a začneš veriť mne. A potom budeš učiť tejto viere mnohých iných.“

Peter vstúpil do skúšky. Nebola vôbec ľahká. Bolo to doslova satanské preosiatie. Bolo to démonícke. V tej záhrade nedokázali bdieť. A nemyslím si, že to bolo pre únavu. Proste na nich prichádzal demonícky útok. Oči im tak oťaželi, že nemohli bdieť hoci by sa atmosféra od napätia dala krájať, hoci im Pán jasne hovoril, čo sa ide diať.

Verím, že podobný spánok je práve dnes tou najstrategickejšou zbraňou z pekla, ktorú diabol používa proti nám. On sa snaží nás uspať, udržať nás v stave, kedy:

  • o Kristovi všetko vieme, ale nie sme v Ňom, nežijeme s Ním v osobnom reálnom obecenstve
  • vieme o kresťanskom učení, doktrínach a Písme a predsa naše životy nie sú postavené na Jeho slove
  • vieme o tom, že by sme sa mali modliť, postiť, stáť v duchovnom boji... a predsa to nerobíme

Je to stav, kedy nie sme pripravení na boj, ťažkosti, utrpenia a zápasy. Je to stav užívania si Božieho požehnania akoby pre nás samých. Je to stav, kedy si myslíme, že Boh je tu pre nás a snažíme sa používať my Jeho pre naše úmysly.

Duch Svätý nás preto zobúdza ku chudobe duchom, ku bdeniu a modlitbám, ku pripravenosti bojovať a neutekať pred utrpeniami a zápasmi. Zobúdza v nás prvú lásku a vedie nás do takýchto skúšok, ktoré jasne ukážu ako na tom sme. Tieto skúšky nie sú ľahké. Ba dokonca to, čo odhalia je možno ešte ťažšie a horšie, lebo často potom čelíme realite našej úplnej skazenosti: vidíme svoj hriech, svoju zradu a zapretia Pána, svoju nemohúcnosť bez Pána žiť pre Neho...

Vedie nás to však do bodu, kedy sa Bohu odovzdávame; kedy kapitulujeme vo všetkých svojich ambíciách a silách; kedy sme zlomení pred Ním; kedy robíme skutočné pokánie; kedy sa rozhodujeme pre Jeho vôľu a plán s nami...

Getsemane znamená doslova „lis na olej“. Toto sú miesta, ktoré z nás vytlačia šťavu. Sú to také tlaky, ktoré odhalia to čo v nás je. Sú to skúšky, ktoré sú nevyhnutnou a nenahraditeľnou školou. Ako Pán, ako aj Peter, tak aj my potrebujeme túto školu. Možnože bez tejto školy, bez tejto skúšky by sme nikdy neprišli ku bodom obrátenia a odovzdania sa Bohu.

Pri tejto príležitosti doporučujem, aby ste si vypočuli kázeň „Ja spím, no srdce moje bdie“ vzácneho Božieho muža, Janka Krišku, ktorý v našej krajine slúžil. Veľa ľudí sa obrátilo práve skrze jeho službu. Zaiste bol silným evanjelistom, ale aj prorockým hlasom v národe. V tejto kázni vážne hovorí o stave spánku cirkvi, o tých, ktorí bdejú, aj o tom, ako Pán zobúdza z takéhoto spánku svoju cirkev.

3. Škola trpezlivosti26

V tomto čase v Getsemane bolo strategické nezaspať, ale bdieť:

Mk 14,38: Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé.

Pre nás je strategické bdieť a modliť sa a doslova v tom trpezlivo vytrvať. Toto robil Pán. Toto bol ten spôsob ako On čelil agónii a ťažobe, ktoré na Neho doliehala. Takto vstúpil do bodu, kedy prosil „Otče, nie moja vôľa, ale Tvoja vôľa nech sa stane“. Mohli by sme povedať, že toto bolo tým tajomstvom Pánovho úspechu, Jeho zmocnenia. Toto je ten spôsob ako v najkrízovejších a najťažších momentoch môžeme zakúsiť to najväčšie zmocnenie a požehnanie.

Práve preto Pán vyzýva svojich učeníkov ku bdeniu a modlitbe. On vedel, že to je jediný spôsob ako mohli v tú noc obstáť.

Práve v takýchto vyhrotených momentoch zápasu, boja, utrpení môže vytrysknúť skutočné volanie k Bohu z hĺbky nášho vnútra. Vtedy to už nie je bežná modlitba, ale existenčné volanie k Bohu. Myslím, že my len málokedy zakúšame takéto žeravé modlitby, hoci sme Písmom vyzývaní, aby naše modlitby boli „vylievaním našich sŕdc“. Práve na takéto modlitby prichádzajú z neba priam nepredstaviteľné odpovede. Takéto „srdcové“ modlitby sú tajomstvom našej vytrvalosti a trpezlivosti.

1 komentár:

  1. to je uzasny clanok..Vysla som z hnutia viery a toto som tam nepocula...

    OdpovedaťOdstrániť