31. 5. 2011

VII. Chudobní duchom

VII. Chudobní duchom

(Mt 5,3)

1. časť: Stiahnuť kázeň

2. časť: Stiahnuť kázeň

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

V knihe Philipa Yanseya „Ježíš, jak jsem ho neznal“ som pred rokmi objavil zoznam desiatich vlastností chudobných ľudí v porovnaní s bohatými a odvtedy sa k nemu sporadicky vraciam. Miesto slova „chudobní...“ dosadzujem svoje meno a prechádzam tento zoznam znovu. Stále som usvedčený z toho ako hlboko je vo mne zakorenené myslenie a postoje bohatých ľudí. Ako veľmi som ovplyvnený svetom a kultúrou doby, v ktorej žijem!

27

Siedma z týchto vlastností znie:

Nemajú prehnaný pocit vlastnej dôležitosti ani prehnanú potrebu súkromia..

Nikodém tiež v niečom predstavuje postoje bohatých: On prichádza za Ježišom tajne, v noci, zo strachu pred židmi. Hoci bol váženým mužom, ktorý mal zrejme vysoké postavenie! Prichádza len v noci. Len tajne. Jeho povesť, spoločenské konvencie, postavenie boli pre neho v tej dobe dôležitejšie. Nebol slobodný v tom nasledovať Pána a byť s Ním bez obmedzení, stále. Sám seba vlastne okrádal o Pánovu prítomnosť a limitoval tak mieru svojho nasledovania.

Bohatí majú tendenciu zakladať si na svojom súkromí a postavení. Na jednej strane je pre nich dôležité, čo si o nich myslia iní, ich postavenie v spoločnosti, ich imidž a povesť... Na druhej strane však horko ochraňujú svoju intimitu a súkromie. Budujú svoj vlastný hrad, kde nikoho nepustia.

Chudobní nemajú tieto možnosti a preto tým ani nie sú zaťažení. Oni nemajú čo stratiť. Ako slepý od narodenia, ktorého Ježiš uzdravil. On nemal potrebu to tajiť. Ani sa nebál farizejov, keď na neho útočili. Povedal: “Jedno viem: bol som slepý a teraz vidím.” Chudobní duchom nemajú nič vzácnejšie ako to, čo majú v Pánovi. Pre nich spoločenské postavenie nezohráva rolu. Pre nich osobná dôležitosť, či zápas o svoj svet a súkromie nie sú pokušením. Možno aj práve preto si Pán zvolil za učeníkov tak jednoduchých ľudí, ktorí boli vnímaní ako prostí a neučení (Sk 4,13).

Apoštol Pavol hovorí ešte o jednom ohrození „bohatých duchom“, keď hovorí o generácii posledných dní:

2 Timoteovi 3:1  Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. 2  Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, 3  neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, 4  zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. 5  Budú sa tváriť po bož ne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj.

Pavel hovorí o „divokých časoch“ a to vyjadrenie je slovo označujúce divoké zvieratá – šelmy. Hovorí o nebezpečnej dobe a divokých - dravých ľuďoch. Na podiv však nehovorí o neveriacich ľuďoch. Pre nich je to totiž prirodzené, že sa správajú ako „bez Boha na svete“ (Ef 2,12). Hovorí o generácii veriacich ľudí, hlásiacich sa k Bohu: „budú sa tváriť pobožne“. Charakteristika týchto ľudí má však spoločného menovateľa. PREHNANÝ POCIT VLASTNEJ DOLEŽITOSTI A PREHNANÁ POTREBA SÚKROMIA. Sú to elektrickí kresťania dnešnej doby: Voči usvedčeniu z hriechu vykazujú značný ODPOR; svojou kritickosťou šíria okolo seba NAPATIE; v ich duchovnom raste nastal niekde SKRAT; ich vzťahy sú „bezpečne“ IZOLOVANÉ; a keď sa ich niekto dotkne, tak KOPÚ... A toto sme my: Sme sebeckí a pyšní. Sme prehnane na seba citliví. Neznášame kritiku. Urážame sa. Uzatvárame sa do seba. Utekáme v konfliktoch preč namiesto toho, aby sme ich riešili. Máme obrovské problémy s odpúšťaním. Zápas o zmierenie nepostupujeme. Sympatickejší je nám zápas o našu jedinečnosť, individuálny rozvoj a seba uplatnenie.

Verím, že téma o „chudobe duchom“ nie je len téma. Je to niečo, čo teraz robí Duch Svätý a k čomu nás tiahne. On nás vedie k schudobneniu z našej pýchy a sebectva. Tiahne nás do bodu, kedy sa vzdávame seba, svojich práv a právd. Vedie nás pred Baránka. Obnovuje nám Jeho zjavenie ako Pána a Ženícha. Robí nás pred Ním mäkkými, poddajnými, tvarovateľnými (ako hlinu v rukách hrnčiara), závislými (ako sú ovce na svojom pastierovi). Zmena, ktorá nastáva, keď sme na tvári pred Baránkom, mení aj naše postoje a vzťahy medzi nami. Takto sme zrazu schopní uvidieť Božie kráľovstvo, Pánovu nevestu, Jeho cirkev. Takto znovu začíname rozumieť potrebe jednoty medzi nami a nevyhnutnosti života v spoločenstve. „Chudobní duchom“ toto vidia, lebo oni idú za Baránkom. Sú Mu odovzdaní. Sú v Jeho rukách. Nenávidia hriech, lebo si zamilovali Božiu spravodlivosť. Nehľadia na seba, lebo vedia, že nič nevedia a nič bez Pána nemôžu. Sú na Ňom závislí. Majú len jedinú túžbu, jedinú vlastnú hodnotu a spravodlivosť a tiež aj jedinú odmenu: Pána samotného.

„Bohatí duchom“ toto nevidia. Oni vidia len seba. Pestujú kult svojej osobnosti. Držia svoju vlastnú samospravodlivosť. Sú presvedčení o svojej pravde. Opevňujú sa vysokým nepreniknuteľným múrom. So doslova nedotknuteľní, čo sa týka usvedčenia z hriechu. Sú majstrami v sebaospravedlňovaní sa a preborníkmi v odsúdení iných. Samozrejme aj oni vyznávajú vieru, aj oni sa snažia slúžiť Bohu. Ich ovocie a skutky však odhaľujú ich pravú podstatu. Pre Pána sú nepoužiteľní.

1. Vyznanie srdca28

Nikodém predstavuje muža, ktorý postupne vychádzal z takejto ulity „bohatých duchom“.

Bol členom synedria. Nedá sa s istotou zistiť, odkedy existoval tento najvyšší židovský úrad. Je možné, že jeho pôvod siaha až do perzskej doby, ale jednoznačne je dosvedčený až pre helénsku dobu. Spočiatku boli jeho členmi kňazi a presbyteri, hlavy najvplyvnejších rodín Jeruzalema. V prvom storočí pred Kristom pristúpili ku kňazom a starším ešte zákonníci. V tomto zložení sa spomína synedrium často v Novej zmluve, predovšetkým v príbehu Ježišovho utrpenia. Niekedy sa spomínajú len dve skupiny: veľkňazi (= vrchní kňazi) a zákonníci, resp. len veľkňazi (=vrchní kňazi). Vždy sa však pritom myslí na najvyšší židovský úrad, ktorý sa schádzal pod predsedníctvom veľkňaza, aby riešil všetky svetské a duchovné záležitosti, ktoré sa týkali židovského obyvateľstva. Od čias Ezdráša a Nehemiáša židovské vedenie sa skladalo z troch skupín: kňazi, "starší" (hlavy patricijských rodín) a zákonníci.  Tieto tri zložky tvorili synedrium v dobe Ježiša a apoštolov.

Nikodém hrozne riskoval už aj touto nočnou návštevou Ježiša. Evidentne o svoje vysoké a vplyvné postavenie nechcel prísť. Evidentne bol držaný v šachu spoločenskými konvenciami. On nemusel takto riskovať. Prípadne si mohol povedať: „na takéto veci nemám čas, som príliš zaneprázdnený“. Nikodém, ako drvivá väčšina straších – a členov synedria – mohol úplne minúť stretnutie, spoznanie a odovzdanie sa Mesiášovi.

A práve v tomto je to nebezpečenstvo dnes: zrejme drvivá väčšina kresťanov minie osobné stretnutie a chodenie s Ježišom.

Nikodém nám tlmočí krédo týchto kresťanov bohatých duchom:

Ján 3:1  Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. 2  Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním.

„MY VIEME“, my rozumieme. Jediný výrok, a tak dobre charakterizuje našu dobu a presvedčenie bohatých duchom: „Nech mi nikto nič nehovorí, nech ma nikto nepastoruje... JA to viem.

Nikodém však dostal odpoveď od Pána, ktorá je jediným liekom na tento postoj. Je to jediný krok ku chudobe duchom:

Ján 3:3  Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.

Ján 3:5  Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.

Toto je ten jediný krok od VIEM ku VIDÍM a VSTUPUJEM: Potrebujeme sa narodiť znovu. Padnúť pred Bohom v presvedčení, že sme skazení, že potrebujeme Jeho milosť a nový život, nové srdce od Neho. Našim najväčším ohrozením je to všetko, čo vieme.

1 Korintským 8:1  ... Ale poznanie vedie k namyslenosti, láska však buduje.

Aj my sme dnes ohrození práve pocitom, že všetko vieme. Lenže poznanie nám nič neosoží pokiaľ sa nespojí s novým stvorením v Kristovi, so skúsenosťou s Božou milosťou a Jeho transformujúcim dotykom.

Myslím, že veľmi dobrým textom pre hrdinov, ktorí premáhajú zvod pýchy a bohatstva je práve tento:

Príslovia 30:1  Slová Ágúra, syna Jákeho z Massy. Výrok muža: Unavil som sa, Bože, unavil som sa, Bože, a som na konci. 2  Som hlúpejší ako ktorýkoľvek človek a nemám ani ľudský rozum, 3  ani som sa nenaučil múdrosti, ani som nezískal poznanie o Najsvätejšom.

Je to výrok muža – v origináli je použité slovo „hrdina, bohatier“. Toto je ten postoj chudobných duchom, ktorí padajú pred Bohom na tvár a volajú: „Pane, som sprostejší ako ktokoľvek. Nemám nič, čo by pred Tebou obstálo. Potrebujem Tvoju milosť.“

A toto nás povedie ku skúsenosti, o ktorej hovoril Ježiš Nikodémovi. V tomto postoji zrazu padnú lupiny z našich očí, uvidíme svoj skutočný stav, a uvidíme Pána a Jeho pohľad Jeho očí na nás. Zrazu to budeme vidieť. Bude to skutočná skúsenosť. Niečo nové sa stane v našom srdci. A stane sa to práve vtedy kedy padneme pred Ním ako najsprostejší, najhriešnejší. Pán nám bude môcť dať niečo nové, nový pohľad, nové odhalenie nášho srdca. Zrazu sa pohneme od VIEM do stavu kedy VIDÍME, kedy to MÁME.

Verím, že tento nočný dialóg s Ježišom Nikodéma zmenil. Niečo sa s ním stalo. Posunulo ho to k úplne inému pohľadu. Možno práve v tú noc sa začalo rúcať všetko náboženské presvedčenie a všetka Nikodémova nedobytná múdrosť. Možno si vtedy začal uvedomovať rozdiel medzi VIEM a VIDÍM. Možno začal vidieť svoju slepotu, svoj nedostatok.

2. Vyznanie viery29

A napovedá tomu aj druhé dejstvo Nikodémovho príbehu, ako ho nám odkrýva evanjelium podľa Jána. V tomto druhom dejstve vidíme Nikodéma, ako prvýkrát ide proti prúde verejne. A bola to tá najnepriaznivejšia doba. Ešte nepriaznivejšia ako bola možno v čase, kedy za Ježišom prišiel tajne v noci. Teraz už naozaj dozrelo presvedčenie medzi staršími, že Ježiša treba zajať, zastaviť, odstrániť. V synedriu doslova bublala voči nemu nevraživosť a závisť.

Ján 7:50  Tu Nikodém, ktorý predtým prišiel k Ježišovi, hoci bol jedným z nich, im povedal: 51  Či náš zákon súdi človeka skôr, než ho vypočuje a zistí, čo robí? 52  Odpovedali Mu: Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že nieto proroka z Galiley. 53  A každý odišiel do svojho domu.

Vidíme, že Nikodém zjavne nebol strhnutý prúdom nenávisti a žiarlivosti voči Ježišovi spolu s ostatnými členmi synedria. Oni boli natoľko zaslepení svojim presvedčením, že už nemali ani zmysel pre spravodlivosť. Boli natoľko osobne zaujatí, natoľko naplnení svojim hnevom, že sa už ani len nepokúšali o objektivitu. Vôbec sa nesnažili zistiť skutočný stav vecí, skutočnú pravdu. Vôbec neskúmali do hĺbky Písma. A pri tom im Písmo jasne svedčilo, že práve Galilea uvidí Božie svetlo – Mesiáša a Jeho spásne konanie:

Izaiáš 8:23  Lebo neostane vyčerpaná krajina, ktorá je v úzkosti. Ako v minulosti Hospodin opovržlivo zaobchádzal s krajinou Zebúlún a s krajinou Naftálí, v budúcnosti ku cti privedie prímorskú cestu, Zajordánsko a pohanskú Galileu.

Izaiáš 9:1  Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. 2  Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť<a>, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť. 3  Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. 4  Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa. 5  Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. 6  Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.

Jednoducho prepadli svojim presvedčeniam. Vidíme tu postoj „bohatých duchom“. V tomto stave sa často dnes ako kresťania – ako cirkev nachádzame: nevidíme a ani nechceme vidieť pravdu, lebo sme presvedčení, že ju máme. Ženie nás naše vlastné presvedčenie, hnev. Cítime sa ohrození a vedieme konkurenčný boj.

Nikodém však bol „chudobný duchom“. Jeho presvedčenie VIEM sa zmenilo na osobnú skúsenosť s Bohom. On mohol vyznávať VIDÍM – ZAKÚŠAM. V tú noc, kedy tajne hovoril s Ježišom, našiel cestu ku chudobe duchom. A teraz vidíme jej nádherný prejav:

Chudobný duchom:

  • nie je strhnutý vlastnými názormi a presvedčeniami
  • nie je hnaný žiarlivosťou a hnevom
  • nevedie boj proti ľuďom
  • nerobí politický boj
  • stojí na Božom slove, a do hĺbky skúma Písma.

3. Nasledovanie30

Tretie dejstvo v príbehu Nikodéma nám odhaľuje nádherné dôsledky „chudoby duchom“, ktorá postupne dozrieva a spôsobuje doslova hrdinskú odhodlanosť a ochotu nasledovať Božie povolanie napriek akýmkoľvek okolnostiam a možným problémom.

Ján 19:38  Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol učeníkom Ježišovým, ale tajným pre strach zo Židov, požiadal Piláta, aby mohol sňať telo Ježišovo; a Pilát privolil. Prišiel teda a sňal Jeho telo. 39  A prišiel aj Nikodém, ktorý prvý raz v noci prišiel k Nemu, a priniesol asi sto funtov myrhy zmiešanej s aloe. 40  Potom vzali telo Ježišovo a zavinuli ho aj s tými voňavými vecami do plátna, ako je u Židov v obyčaji pochovávať. 41  Na mieste, kde Ho ukrižovali, bola záhrada, a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikdy nikto neležal. 42  Tam teda položili Ježiša, keďže bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko.

Bohatí duchom zostávajú v otroctve svojho strachu. Nie sú ochotní svoju vieru vyznávať v prenasledovaní. Mlčia, ak by si mali spôsobiť problémy. Skrývajú sa, aby neboli konfrontovaní. Zostávajú v pasivite, aby nemuseli priniesť obete. Nebudú riskovať stratu svojho postavenia v spoločnosti. Budú sa prispôsobovať situácii a politike. Nepôjdu proti prúdu.

Boh dáva povstávať svojej armáde práve z „chudobných duchom“. Oni totiž spoznajú Boha osobne, sú Mu odovzdaní a v dôsledku toho v nich dozrieva hrdinská odhodlanosť a viera čeliť hoci aj armáde.

O tomto dôsledku „chudoby duchom“ – totiž o hrdinskej odhodlanosti a viere – prorokoval Daniel – keď hovoril práve o našich dňoch:

Daniel 11:32  A tých, ktorí sa bezbožne chovajú voči smluve, zvedie k pokrytstvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo.

Iba chudobní duchom dospejú k hrdinskej odvahe, viere a odhodlanosti čokoľvek stratiť pre Pána. Bohatí duchom sa prispôsobia väčšine; utečú pred ťažkosťami; nedokončia svoj beh; prehrajú svoj boj.

Aj preto je dnes toto Božie volanie ku chudobe duchom pre nás úplne kľúčové. Ak dnes schudobnieme zo všetkých našich istôt a hodnôt a urobíme Pána svojim jediným pokladom, časom v nás dozrie hrdinská viera. Ak sa dnes pokoríme a ak sa postoj pokory stane charakterom nášho srdca, Pán nás časom bude môcť povýšiť.

Ak však dnes budeme pokračovať ďalej bez akejkoľvek radikálnej zmeny, bez povšimnutia na toto Božie volanie, potom čas odhalí krízu našej viery. Prichádzajúce rieky, vetry a príval (Mt 7,24-27) nás zaskočia ako zlodej v noci (Zj 16,15).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára