________________________________

9. 9. 2010

Nebudem mať nedostatku.

Nebudem mať nedostatku. (Ž 23)

1

Sme Pánovými ovečkami a On je náš Pastier.

Žalmy 79:13  my sme Tvoj ľud; ovce Tvojej pastvy; budeme Ti naveky ďakovať, rozprávať Tvoju chválu z rodu na rod.
Žalmy 95:7 Lebo On je náš Boh, my ľud Jeho pastvy a ovce Jeho ruky.
Kiežby ste počuli dnes Jeho hlas!
Žalmy 100:3 vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy.

2

Formulácia „ovce Jeho pastvy“ jasne naznačuje existenciu Božej pastvy, ktorú On pre nás má. Ide o „Boží dostatok“.

„JAHVE ROJ“ = „Hospodin je môj pastier“ je jedno zo zjavených Božích mien v Písme:

Genesis 48:15 I požehnal Jozefa a riekol: Boh, pred ktorým chodili otcovia moji Abrahám a Izák, Boh, ktorý bol mojím pastierom po celý môj život až podnes,

Genesis 49:24 jeho luk však ostáva pevný a obratné sú paže jeho rúk, zásahom Mocnára Jákobovho, pre meno Pastiera, Skaly Izraela,

Izaiáš 40:11 Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie.

Jeremiáš 31:10 Národy, čujte slovo Hospodinovo; zvestujte na ďalekých ostrovoch a vravte: Ten, ktorý rozptýlil Izrael, zhromaždí ho, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.

Ezechiel 34:8 Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli -

Ezechiel 34:12 Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa.

Zachariáš 10:3 Proti pastierom vzplanul môj hnev a vodcov stáda potrestám; lebo Hospodin mocností navštívi svoje stádo, dom Júdov, a vystrojí ho ako svojho nádherného tátoša do boja.

Matúš 25:32 I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov,

Marek 6:34 Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému.

Ján 10:11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce.

Židom 13:20 Boh pokoja však, ktorý vzkriesil z mŕtvych Pastiera oviec, veľkého krvou večnej zmluvy, nášho Pána Ježiša,

1 Peter 2:25 Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší!

Zjavenie 7:17 lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.

Moje uvažovanie o téme „Božieho dostatku“:

  1. Naozaj nebudem mať v ničom nedostatku?
  2. Je moja predstava o „dostatku“ správna? Čo je vlastne dostatok?
  3. Čo ohrozuje „Boží dostatok“ v mojom živote? Je niečo, čo ma môže okradnúť o to, čo pre mňa má Boh?

3

Verím že Božie zaopatrenie sa týka úplne všetkých našich potireb, teda nie v prvom rade len tých materálnych. Boh sa stará:

● o materiálne potreby: jedlo, pitie, bývanie...

● duševné potreby: napr. potreba byť milovaný a milovať, byť užitočný, mať identitu...

● a samozrejme o duchovné potreby: sme duchovné bytosti stvorené Bohom na Jeho obraz, pre spoločenstvo s Ním. Túto potrebu neuspokojí nik, len On sám.

4

5

 

 

 

Aj keď sa Boh o nás dokonale stará,

predsa to vôbec nemusíme vidieť.

Exodus 16:18 Keď to potom merali ómerom, ten, čo nazbieral viacej, nemal nadbytok, a ten, čo menej, nemal nedostatok; každý nazbieral, koľko zjedol.

Deuteronomium 2:7 lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa po žehnal pri každom diele tvojich rúk. Pozná tvoje putovanie po tejto veľkej púšti; už štyridsať rokov je Hospodin s tebou, nemal si v ničom nedostatku.

Deuteronomium 8:9 do krajiny, kde nebudeš skromne jesť chlieb, nebudeš mať v nej v ničom nedostatok, do krajiny, v kameňoch ktorej je železo a z vrchov ktorej budeš ťažiť meď.

Nehemiáš 9:21 Štyridsať rokov si ich opatroval na púšti; nemali nedostatok. Plášte sa im nezodrali, ani nohy im nenapuchli.

Exodus 16:2  Celý zbor Izraelcov reptal proti Mojžišovi i Áronovi na púšti. 3  Izraelci im povedali: Keby sme radšej boli zomreli rukou Hospodinovou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtosti! Ale vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste hladom na smrť umorili celé toto zhromaždenie.

Numeri 14:1  Vtedy celý zbor začal hlasno nariekať, ľud plakal tej noci. 2  Proti Mojžišovi a Áronovi reptali všetci Izraelci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti; kiežby sme boli pomreli! 3  Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta? 4  A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!

„Boží dostatok“ pre Izraelcov na púšti znamenal:

● dostatok – nikto nemal málo,

● Božie požehnanie požehnanie,

● Božia blízkosť

● Božie vedenie,

● nádherný cieľ – smer – zmysel,

zdravie, sila.

Je rozdiel medzi mojou predstavou o dostatku a skutočným „Božím dostatkom“.

Ten rozdiel je VIERA, a síce osobné a ontímne poznanie „Boha dostatku“.

Nie je to len intelektuálna viera! Aj Izraelci vedeli o Bohu, dokonca boli divákmi Jeho nadprirodzeného konania.

Ide o osobnú vieru – o vzťah s Bohom – poznanie Boha.

Pán najlepšie vie, čo je pre nás to najlepšie. Ide o to, či Ho poznáme ako svojho Pastiera.

6

Žalmy 23:1 Žalm Dávidov. Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.

Žalmy 34:10 Bojte sa Hospodina, Jeho svätí, lebo nemajú nedostatku, čo sa Ho boja. 11 Levíčatá biedia a hladujú, ale tí, ktorí Hospodina hľadajú, nemajú nedostatku v ničom dobrom.

Dávid vedel o „Božom dostatku“, ktorý zahŕňal nie len požehnanie a starostlivosť, ale aj Božiu vôľu a plán s jeho životom a aj Božiu výchovu.

Nevedel o tom však len teoreticky (z čítania, počutia, bibl.škôl...). Dokonca ani nežil v dostatku tak aby vyznanie „nič mi nechýba“ bolo pravdivé. Jemu chýbalo veľa vecí.

Dávid nie len, že vedel o „Božom dostatku“, ale on poznal „Boha dostatku“.

Ide o taký druh viery, ktorá:

● sa bojí Boha, má bázeň, rešpekt, posvätnú úctivosť, vážnosť, uctievanie Boha

● hľadá Boha, túži po Ňom osobne, vzýva Ho, modlí sa. Je to osobná viera túžiaca, vyhľadávajúca osdobný vzťah, skúsenosť s Bohom.

● Má skutky. Je to akčná, konajúca, zápasiaca viera.

Nie je to vôbec viera obchodujúca s Bohom („niečo za niečo“) - naopak: je to viera poddávajúca sa Bohu, odovzdávajúca sa celá len a len Jemu a Jeho vôli. Akonáhle začneme používať vieru a Boha na napĺňanie svojich potrieb môže ísť o kresťanské čarodejníctvo.

A tiež to nie je viera, ktorá popiera realitu (úryvok z vtipu: „Čo urobí charizmatik, keď sa dostane do pekla? - Vierou prijme, že je v nebi a bude to vyznávať.“). Je to viera, ktorá čelí realite lebo pozná inú realitu, a síce realitu Boha.

Tiež nejde o napodobobanie viery niekoho iného. Ide o vlastnú, živú, osobnú vieru.

7

Marek 2:25  A On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní? 26  Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie je dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu?

Aj Dávid (alebo apoštol Pavel) čelil krutej, ťažkej, dokonca až drastickej realite života na zemi. Ale poznal „Boha dostatku“ - Pastiera – v sosobnom vzťahu: žil osobným modlitebným životom, premodlieval sa skrze realitu sveta k realite Boha. Vyznanie „Pán je môj Pastier – nebudem mať nedostatku“ - vzniklo v modlitbe. Žalmy nepatria k dogamatickej, teologickej literatúre. Žalmy sú ovocím modlitebného života ľudí.

Výrok Smitha Wiggleswortha, ktorý je nazývaný „apoštolom viery“: Nepohne mnou to, čo vidím a čo cítim, ale to čomu verím.

Ustarostenosť je najväčší nepriateľ Božieho najlepšieho.

8

Matúš 6:31  Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? 32  Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. 33  Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.

Filipským 4:19  Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša.

Ustarostenosť je tŕním, ktoré dusí našu vieru, Božie slovo – zasľúbenia v našom živote. O tomto tŕní hovorí Pán Ježiš v podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde:

Matúš 13:22  A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku.

  1. Starosti sveta, ustarostenosť o urgentné potreby pre život majú tendeciu úplne „presmerovať“ našu orientáciu na napĺňanie týchto potrieb. Potom často nevládzeme mať „bedrá opásané a sviece horiace“ (L 12,35), aby sme nasledovali Pána, slúžili mu, napĺňali veľké poverenie.
  2. Klam bohatstva, hriešne ubezpečenie, priľnutie k pohodliu, materiálnym istotám – to všetko má tendenciu oklamávať nás: myslíme si, že je všetko v poriadku, a pri tom to tak vôbec nemusí byť. Ani nevieme ako, a znovu nemáme „bedrá opásané a sviece horiace“ (L 12,35), lebo nie sme ochotní opustiť čokoľvek pre Ježiša, pre naplnenie a poslušnosť Jeho vôli – podobne ako bohatý mládenec (L 18,22-25)

Verím, že riešenie je nesiať do tohto tŕnia, ale preorať úhor:

Jeremiáš 4:3  Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4  Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky.

„Preorať úhor“ znamená urobiť niečo so svojim srdcom, niečo radikálne, čo odstráni to tŕnie a všetky naše hriešne žiadosti. Znamená to roztrhnúť svoje srdce pred samotným Bohom a odovzdať sa mu nanovo úplne celí a pustiť zo svojich rúk veci, ktoré sme robili na vlastnú pesť, podľa vlastných predstáv a plánov.

Realitu neba môžeme zakúšať aj uprostred reality sveta.

9

Filipským 4:11  Nehovorím to preto, že mám nedostatok; lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám. 12 Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. 13  Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.

2 Korintským 6:4  Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach,

Je to viera, ktorá nie len verí v Božie dokonalé zaopatrenie, ale ktorá pohŕda všetkým zaopatrením v porovnaní s Bohom samotným:

Dávid: Žalmy 27:4  Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.

Pavel: Filipským 3:8  A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal,

Mojžiš: Exodus 33:13  Teraz však, ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, daj mi, prosím, poznať svoje cesty, nech Ťa poznám, aby som našiel priazeň v Tvojich očiach, a ber ohľad na to, že tento národ je Tvojím ľudom. 14  On riekol: Osobne pôjdem pred tebou a dovediem ťa k odpočinku. 15  Povedal Mu: Ak by si nešiel osobne predo mnou, neveď nás odtiaľto!

Pán Ježiš: Ján 4:34  Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo. Ján 5:30  Ja nič nemôžem činiť sám od seba; súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, kto ma poslal.

Nedostatok si však môžeme spôsobovať aj sami: lenivosťou, pasivitou, sebectvom, pýchou, netrpezlivosťou .

10

Príslovia 6:6  Lenivec, choď k mravcovi, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel. 7  Hoci nemá kniežatá, ani dozorcu, ani panovníka, 8  chystá si v lete svoj chlieb, v žatve zbiera potravu. 9  Dokedy budeš vylihovať, lenivec? Kedy vstaneš zo svojho spánku? 10  Ešte trochu pospať, ešte trochu podriemať, trochu ruky zložiť a ležať 11 tvoja chudoba ťa prepadne ako tulák a nedostatok ako ozbrojenec.

LENIVOSŤ či v materiálnej oblasti, duševnej alebo duchovnej. Boh vždy spolupracuje s nami. On nám dáva veci, ale je nanás, či ich prijmeme, či pôjdeme po ne. Podobne ako Izraelci na púšti muselu zavčasu ráno vstávať a zbierať mannu. Je na nás či nebudeme leniví urobiť nevyhnutné a ešte viac, aby sme „pozbierali Božiu mannu“.

Pr 11:24 Niekto dáva priehrštím, a ešte mu pribúda, niekto šetrí viac, ako sa patrí, a má nedostatok.

SEBECTVO, SKÚPOSŤ vedie tiež k nedostatku. „Štedrého darcu miluje Boh“ (2 Korintským 9:7). Štedrosť je skutok -prejav viery. Sebectvo je prejavom nevery.

Pr 12:9 Lepšie je byť neváženým, a pracovať pre seba, ako sa robiť vznešeným, a mať nedostatok chleba.

PÝCHA, CTIŽIADOSŤ vedie tiež k nedostatku, lebo „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (1 Peter 5:5) Ak hľadáme viac svoju slávu, obdiv u ľudí, kariéru, staráme sa príliš o svoj immage – nie je to o hľadaní Božieho kráľovstva na prvom mieste.

Pr 14:23 Pri každej drine býva zisk, ale kde sú len reči, tam je nedostatok.

PASIVITA – keď nepodnikneme nič konkrétne, nič dostačujúce, aby sme nasledovali Pána. Keď len čakáme, že Božie požehnanie automaticky príde. Napr. aj do vzťahu s Pánom potrebujeme veľa investovať, makať na ňom – niekedy drieť. Otázka nie je čo všetko potrebujeme urobiť a do akej miery máme drieť. Otazka je: „Ako veľmi stojím o vzťah s Pánom?“ . Podobne je to aj v iných oblastiach.

Jak 1:4 Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.

NETRPEZLIVOSŤ – keď nevydržíme čakať; keď nedoťiahneme veci až do konca; keď sa necháme odradiť...

Okrádaním Boha okrádame sami seba a aj ľudí okolo nás.

11

Malachiáš 3:8  Či smie podvádzať človek Boha, keď vy podvádzate mňa? Vy sa však spytujete: Ako Ťa podvádzame? Desiatkami a pozdvihovanými obeťami. 9  Zasiahnutí ste kliatbou, a predsa ma podvádzate - vy, celý národ! 10  Prinášajte celé desiatky do pokladnice a v mojom dome bude poživeň; vyskúšajte ma týmto - vraví Hospodin mocností: Či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás až nadbytok požehnania! 11  Pohrozím pre vás kobylkám, takže vám neskazia plodiny zeme, a vinič vám nebude neplodný na poli - vraví Hospodin mocností. 12  Blahoslaviť vás budú všetky národy, lebo budete obľúbenou krajinou - vraví Hospodin mocností.

Bohu patrí úplne všetko, čo vlastníme. Desiatok je skutok viery a uctievania, ktorým vyjadrujeme svoju vieru a vďačnosť za Božie zaopatrenie.

Zasľúbenia spojené s prinesením desiatkov:

● bude poživeň v Božom dome – dostatok

● je to krok viery a uctievania – Boh nás doslova vyzýva robiť tento krok – je to krok do Jeho blízkosti – do spoznania toho, čo pre nás Boh má...

● okná nebies otvorené – tz. v Písme duchovné prebudenie

● nadbytok požehnania – nie len dostatok, ale nadbytok

● plodnosť – úspešnosť práce

● ochrana pred škodcami, nepriateľmi

● HLAS pre národy o Božom požehnaní

● obľúbená krajina, vyhľadávaná

Hrozí nám však aj falošný pocit dostatku!

12

Zjavenie 3:14  Anjelovi cirkevného zboru laodikejského napíš: Toto hovorí Amen, Verný a pravý svedok, Počiatok Božieho stvorenia: 15  poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! 16  Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst. 17  Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý,

2 Timoteovi 4:3  Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, 4  odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.

Laodicea bola bohaté mesto s vysokou životbnou úrovňou vďaka rozvinutému lekárskemu priemyslu a bankovníctvu. Zrejme to „nakvasilo“ aj kresťanov tam žijúcich. Samozrejme s tým bola spojená aj intelektuálna vyspelosť.

Dostatok v materiálnej a intelektuálnej oblasti, spojený s pýchou a duchovnou vlažnosťou sa môže stať oklamaním.

Možeme vyznávať, myslieť si, prežívať, že máme dostatok, a že nič viac nepotrebujeme, a predsa Boží pohľad na nás môže byť radikálne odlišný!

Prejavom takéhoto oklamania je duchovná vlažnosť....

Pri vyznaní: „Pán je môj Pastier, nič mi nechýba“ nejde o takýto falošný dojem dostatku.

K čomu som dospel pri tomto štúdiu „Božieho dostatku“ v Písme?

13

  1. Verím, že Pán je môj Pastier a chcem Ho  spoznávať stále viac.

Doslova: je nevyhnutné, aby som Ho osobne spoznával. Je to nutnosť: Židom 11:6  Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.

  1. Verím, že ma pasie a chcem to, čo On pre mňa má. Verím, že nebudem mať nedostatok v ničom, čo je pre mňa dobré.

Je dôležité urobiť rozhodnutie a v modlitbe ho vyjadrovať stále znovu: „Pane, chcem to, čo Ty pre mňa máš, lebo viem, že to je pre mňa to najlepšie.“

  1. Verím, že všetko čo mám, patrí Bohu a chcem to vyjadrovať uctievaním aj formou „desiatkov“.

Na túto tému môžeme mať rozne pohľady a názory. Môj pohľad a viera je však táto: Chcem Bohu prinášať celý desiatok do Jeho domu.

  1. Chcem bojovať s tým, čo ohrozuje „Boží dostatok“ v mojom živote.

Aj po tomto štúdiu si viac uvedomujem, že som lenivý, sebecký, pyšný, pasívny a netrpezlivý človek. Jednoducho s týmito vecami nemôžem nejednať.

Aplikácia:

  1. Ako si na tom v osobnom poznaní – zjavení – Pána, ako tvojho pastiera? Môžeš hovoriť o konkrétnych skúsenostiach s Jeho pasením?
  2. Môžeš ukázať tvoju vieru z tvojich konkrétnych skutkov (Jk 2,20-26)?
  3. Dávaš desiatky do Božieho domu tak ako nás k tomu Boh vyzval v Mal 3,10 (a toto ani Pán Ježiš nezrušil: Matúš 23:23; Lukáš 11:42 )? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?
  4. Ako bojuješ s nepriateľmi „Božieho dostatku“ v tvojom živote: lenivosťou, sebectvom, pasivitou a nevytrvalosťou?

Nebudem sa báť zlého.

Nebudem sa báť zlého. (Ž 23,4)

1

Hospodin je náš Pastier, nemusíme sa báť zlého.

Žalmy 23:1 Hospodin je môj pastier; nebudem mať nedostatku. 2 Pasie ma na zelených pažitiach; vodí ma popri tichých vodách. 3  Občerstvuje moju dušu; vodí ma po cestách spravedlivosti pre svoje meno. 4 Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.

2

Je pravda, že sa Dávid ničoho nebál? - Zrejme nie. Hovorí o tom aj obraz ktorý prirovnáva nás ľudí (a teda aj seba) k ovciam.

Ovce sú priam povestné svojim strachom: Sú to bojazlivé a plaché zvieratá – dokonca aj pri pohľade na to najmenšie zvieratko bude prchať celé stádo. Mnohokrát sú ovce zovreté úzkosťou tak silno, že sa nechajú od nejakého dravého zvieraťa zabiť bez toho, aby vydali čo i len hlásku, alebo že kvôli strachu potratia svoje nenarodené jahňa. Ovce sú úplne závislé na pastierovej ochrane. Nič neukľudní bojacu sa ovcu viac, ako to keď vidí nablízku svojho pastiera.

Dávid to vedel a vedel to aj o sebe, že je ako ovca úplne závislá od svojho pastiera. Zároveň poznal Boha ako svojho Pastiera. Vedel, že aj my môžeme byť strachom celkom paralyzovaní a bezmocní pred nepriateľom. Vedel, že aj my môžeme kvôli strachu “potratiť” Božie zámery pre naše životy.

Dávid poznal nie len Boha, ktorý mu hovorí “Neboj sa!”, ale poznal Boha, ktorý sa nebojí, pretože je jediným Bohom a nikto nie je ako On. Poznal Boha, u ktorého nič nie je nemožné, a ktorý je mocný. Vedel že Boh – ako jeho pastier – tiež používa palicu – ako zbraň voči nepriateľom, aby ho ochránil. Podobne ako Dávid – ako pastier mal takúto palicu. Túto palicu nikdy pastier nepoužil proti ovciam, ale len proti nepriateľom.

Boh – ako náš pastier – používa voči nám pastiersku palicu. Táto pastierska palica (zrejme aj Dávid mal takú) bola oveľa dlhšia a na konci zahnutá tak, aby ňo pastier mohol ovcu zachytiť, keby ju chcel vytiahnuť napr. z nejakej jamy. Táto palica znamenala pre ovce oporu, pomoc, záchranu, usmernenie...

Dávid vedel, že od Pána môže očakávať taúto ochranu a aj takúto pomoc a záchranu. V tom bolo jeho bezpečie, istota, potešenie.

Moje uvažovanie o téme „strachu“:

1.Čo je strach a čo spôsobuje?

2.Ako môžem prekonať svoj strach?

3.Čo urobiť ak sedím vo väzení strachu?

3 Zrejme pre nás všetkých je táto téma navýsosť aktuálna, pretože všetci viac, či menej čelíme strachu, zastrašeniu...

Zrejme tiež máme skúsenosti s tým, že ak jednáme v strachu, má to katastrofálne následky.

Takže otázka “čo robiť s mojim strachom?” je pre nás veľmi dôležitá.

Zdroje strachu

1.Prirodzený: logický, ktorý má opodstatnenie a chráni nás...

2.Psychický (zmyslový strach): obavy, úzkosti, tréma.

3.Neprirodzený (démonícky): iracionálny strach, fóbie, infantilný, skľučujúci, paralyzujúci.

4 Je dôležité pýtať sa a vyhodnostiť do akej miery nás náš strach ovplyvňuje, vedie, manipuluje...

Nepriateľ sa snaží tlačiť práve na naše slabé miesta – napr. na miesta našich strachov, aby ich pokiaľ možno, čo najviac prehĺbil a spravil si z nich svoju pevnosť, odkiaľ nás trápi, alebo manipuluje (Takto sa napr. z prirodzenej obavy o zdravie môže stať postupom času hypochondria – chorobná fóbia pred chorobami).

Dokonca sa mu často podarí „zamínovať“ prístupovú cestu ku koreňom našich strachov: Napr. keď nie sme ochotní odpustiť nejakému človeku, skrze ktorého sme boli zastrašovaní, keď tolerujeme hnev, horkosť, odsúdenie... Často, ak chceme skutočne jednať s oblasťami strachu v našich životoch, je potrebné aby sme sa vážne pokorili a boli ochotní a pripravení k pokániu.

Konanie v strachu

Pri porovnaní života Dávida a Saula vidíme kontrast doslova medzi vierou Dávida a strachom Saula. Obidvaja mali problém so strachom. U obidvoch vidíme dokonca aj možné korene ich strachu. A predsa je medzi nimi taký diametrálny rozdiel! Jeden totiž so svojim strachom jednal a bojoval, druhý to neriešil a strach vyrástol do enormných rozmerov a priniesol tragické ovocie.

5

Saul
Dávid

Konanie v strachu

Konanie vo viere

Neposlušnosť (1 Sam 15,24; Mt 25,25). Strach viedol Saula k otvorenej neposlušnosti Bohu.

Poslušnosť (1Sam 23,2. 9-12; 30,8; 2Sam 2,1; 5,19; 15,31; 24,10). Zrejme aj kvôli tomu bol Dávid nazvaný mužom podľa Božieho srdca, že on naozaj bol Bohu poslušný a za každých okolností hľadal Jeho vedenie.

Útek, ústup (1Sam 10,22; 1M 3,10; 1M 31,31; Neh 6,3). Už v deň volieb Saula za kráľa sa prejavil otvorene jeho strach: skryl sa za batožinu.

Čelil strachu napriek strachu (1Sam 17,32). A nie len ústami a nie len v skrytosti, ale verejne. Často je strach prekonaný práve „verejným“ spôsobom. Viera sa prejaví aj na verejnosti. Strach miluje skrytosť.

Tieseň, otroctvo (1Sam 16,14-23; Pr 29,25). Strach naozaj deptá a skľučuje človeka. Zvlášť, keď s ním nejednáme – podobne ako Saul. Jedného dňa mal vážne záchvaty, depresie – lebo Duch Boží od neho odstúpil. Ja verím, že to bolo kvôli jeho neochote k pokániu a kvôli tomu, že nejednal so svojim strachom.

Vnútorná sloboda (1Sam 16,13; 1Tim 1,7). Na Dávidovi spočinul Boží Duch a ten je Duchom moci, lásky a zdravého rozumu.

Izolovanosť (1Sam 18,12-16; 2M 2,15; 4,1). Saul sa bál Dávida, cítil sa ním ohrozený a tak sa od neho snažil izolovať. Strach nás takto oddelí práve od tých ľudí, ktorí sú pre nás tí najkľúčovejší.

Spolupráca (1Sam 24,1-16; 26,13-25). Dávid sa snažil o zmierenie aj so Saulom a vždy mu prejavoval úctu ako Božiemu pomazanému.

Pasivita (1Sam 17,17-39; 2 M 4,10; L 19,21). Saul bol pasívny oproti Goliášovi. Nevystúpil proti nemu. Strach ho zviazal. Radšej bol ochotný poskytnúť svoju výzbroj Dávidovi a tiež sľuboval odmenu pre víťaza.

Aktívne jednanie (1Sam 17,45-47). Dávid išiel do boja proti Goliášovi, naváhal. A nešiel zďaleka vo svojej mladíckej nerozvážnosti, či naivite! Šiel v mene svojho Boha – v Jeho autorite.

Tolerovanie zla (1Sam 28, 6-25; Zj 21,8). Saul najskôr nedokázal počkať na Samuela a sám obetoval; potom nepodstúpil všetko hubiacej kliatbe – dokonca z toho obetoval Hospodinu. Nakoniec bol ochotný prosiť o pomoc aj vešticu, čo bolo v Božích očiach ohavnosťou (5M 18,9-14). Hriech mal postupne narastajúcu tendenciu a vývoj – a všetko práve kvôli strachu, s ktorým nejednal!

Konfrontovanie zla – hriechu (2Sam 1,15; 4,9-12). Dávid konfrontoval hriech aj vo svojom živote (bol ochotný robiť úprimné a hlboké pokánie 2Sam 12,13-25) aj vo svojom okolí.

Šírenie strachu, malomyseľnosti (1Sam 17,33; 5M 20,8; Sud 7,3)

. Konanie v strachu rozmnožuje strach a nakazuje bojazlivosťou aj iných ľudí. Viera strachu je “nedá sa, nedokážeš to, nevydarí sa to, nemáme na to.....”

Vedenie ku viere (1Sam 22,2; 2Sam 23,8-38). Dávid sa stal vodcom. Dokonca ľudia z okraja spoločnosti sa pri ňom stávali hrdinami. Ľudia ho nasledovali.

Saul reagoval na tlak. Strach je reakciou na vonkajšie, či vnútorné tlaky. Konanie v strachu je vlastne v tomto zmysle púhym reagovaním.

Dávid jednal v čase tlaku. Viera je jednaním človeka v čase tlakov zvonka, či zvnútra napriek týmto tlakom. Konanie vo viere, je jednaním na základe poznania Boha a Jeho vedenia v danej situácii.

Víťazstvo nad strachom


Ž 23,4: ...nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.

6 Aj Dávid sa bál, pociťoval strach a nebolo mu všetko jedno. Víťazstvo nad strachom nie je zbavenie sa strachu.

Prekonať strach neznamená necítiť strach. Zrejme pokiaľ budeme žiť na zemi, tak aj strach viac, alebo menej budeme cítiť a zápasiť s ním.

Žalmy 55:3  Venuj mi pozornosť a vyslyš ma, zmietam sa vo svojich myšlienkach a vzdychám 4  pre krik nepriateľa a útlak bezbožníka, lebo váľajú na mňa nešťastie, napádajú ma v hneve. 5  Srdce sa mi zvíja v hrudi a popadli ma hrôzy smrti; 6  strach i chvenie prišli na mňa, úžas ma zastrel. 7  Tu povedal som: Kiežby som mal peruť ako holubica, zaletel by som a býval inde! 8  Veru, ďaleko by som ušiel, pobudol by som na púšti.

Dávid sa zrejme aj pri ovciach naučil prekonávať svoj strach a aktívne čeliť dravej zveri, či nepriateľom a zlodejom. A keďže úprimne a z hĺbky svojho srdca miloval Hospodina a hľadal Jeho tvár, tak sa naučil v Bohu nachádzať svoju pomoc (1Sam 30,6). Tiež sa naučil aj vyhľadávať Božie vedenie aj v tých najošemetnejších a najkritickejších situácií (1Sam 23,2. 9-12; 30,8; 2Sam 2,1; 5,19; 15,31; 24,10).

Z toho usudzujem, že schopnosť Dávida prekonávať jeho strach spočívala v:

  1. smelosti, ktorú načerpával v moci a autorite svojho Boha,
  2. láske k Bohu a láske Božej k nemu,
  3. poznaní Božieho vedenia – Jeho vôle v konkrétnych situáciách.

Dávid je vlastne unikátnym príkladom človeka, v ktorom pôsobí Duch moci, lásky a zdravého rozumu.

Rímskym 8:15  Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!

2 Timoteovi 1:7  Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania.

1.Prekonanie strachu.

Strachu sa nemusíme poddávať.

7

  1. Vo vzťahu s Bohom (2 Tim 1,7)

Dávid chodil v hlbokom spoločenstve s Bohom. Dokonca ako svoju jedinú a najväčšiu túžbu svojho života vyjadroval túžbu byť Bohu čo najbližšie (napr. Ž 27,4)

  1. V láske Božej (1 J 4,16-21)

Dávid miloval Boha viac ako seba, alebo ľudí. V láske je víťazstvo nad strachom. V Božej láske ku nám a v dôsledku toho našej lásky k ľuďom:

1 Ján 4:16  A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. 17  V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. 18  V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. 19  My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý. 20  Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je klamár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? 21  A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.

  1. V bázni Božej (Pr 16,6).

Dávid sa viac bál Boha ako ľudí. Mal hlbokú bázeň pred Bohom. Aj my by sme mali doslova pestovať bázeň pred Bohom v našich životoch a napr. študovať v Písme témy: bázeň Božia, súdna stolica Kristova, Božia svätosť...

  1. V Božej autorite (J 1,12)

Dávid vedel kedy má jednať v Božej autorite a vtedy tak aj urobil. Často aj my potrebujeme len jednať v autorite, ktorú nám Pán dal v duchovnom boji. Často sa len potrebujeme vzoprieť tomu zlému, a on utečie od nás:

Jakub 4:7  Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás.

1 Peter 5:9  vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete!

2.Zlomenie pút strachu.

V Baránkovej krvi je víťazstvo nad temnotou.

8

Do tohoto víťazstva môžeme vchádzať na základe toho, ako jednáme napr. S oblasťami strachu v našich životoch. Vypozoroval som, že sú potrebné minimálne tieto tri kroky ku slobode a zlomeniu pút strachu:

  1. Identifikácia strachu.

Predovšetkým je nesmierne potrebná správna, pravdivá a Duchom Svätým zjavená identifikácia. Potrebujeme zistiť aké sú skutočné korene nášho strachu, skrze čo, alebo koho ten strach vstúpil do nášho života. Potrebujeme dovoliť Duchu Svätému, aby odhalil a konfrontoval hriechy v našom srdci, ktoré sú s tým spojené a bránia zlomeniu pút tohoto strachu (napr. Často nie sme ochotní odpustiť ľuďom, ktorí nás zastrašovali, alebo prekonávame ku nim horkosť, hnev, odsúdenie...). Potrebujeme poznať naozaj skutočnú pravdu (J 8,32). Ak sa budeme vyhovárať na ľudí a okolnosti, ak budeme neochotní ku pokániu, ak budeme ospravedlňovať svoje hriešne postoje – dokonca svoje strachy... potom zrejme nebudeme môcť vstúpiť do víťazstva nad strachom.

  1. Pokánie, odpustenie a uzdravenie.

Cesta ku slobode je cestou do svetla, ktoré odhalí všetko hriešne v našom srdci. Preto ak chceme zlomiť putá strachu, musíme najskôr byť ochotní zlomiť putá hriechov. V oblasti strachu zrejme budeme mať veľa čo odpúšťať mnohým ľuďom. (Ak zápasíme so strachom z ľudí, doporučujem napísať mená všetkých ľudí, ktorých sa bojíme, odpúšťať im, ak sa niečim previnili proti nám a vyznavať tento strach ako hriech a prosiť Pána o zmenu a uzdravenie...)

  1. Zlomenie pút strachu v Božej autorite.

Ak sme správne identifikovali strach (aj s jeho počiatkom a kariérou) v našom živote, a ak sme robili úprimné pokánie a vyznania z vecí, ktoré zapríčiňovali strach, alebo bránili jeho prekonaniu; potom môžeme prikročiť k použitiu Božej autority a v mene Ježiš Kristus a v moci Baránkovej krvi môžeme zlomiť putá strachu a vyhlásiť tak slobodu a víťazstvo. Upozorňujem, že takmer pri každom takomto duchovnom boji nepriateľ veľmi neochotne opúšťa svoje pozície a často sa bude snažiť vrátiť, alebo útočiť. Potrebujeme byť pripravení aj k boju o zostávanie v slobode.

Porovnajme ako rozdielne jednali so svojim strachom Saul a Dávid:

Saul
Dávid

Nejednanie so strachom

Jednanie so strachom

Už v deň volieb Saula za kráľa sa prejavil otvorene jeho strach: skryl sa za batožinu (1Sam 10,22 ).

Tiež už z detstva si niesol ovocie odmietnutia a podcenenia od svojho otca a bratov – zrejme aj ako najmladší 8.syn. Dokonca priamo v deň boja s Goliášom bol nimi vážne spochybňovaný, ale predsa tomu vedel čeliť.

Tento strach mal zrejme niekde korene. Možno vo vzťahu s jeho otcom, ktorý bol udatným hrdinom (1Sam 9,1), a ktorému sa možno Saul márne snažil podobať – to je však len dohad.

Aj zo žalmov je jasné, že svoj strach predovšetkým premodlieval a prekonával v hlbokom spoločenstve s Bohom.

Saul mal možnosť robiť pokánie, ke´d ho prorok Samuel konfrontoval, ale neurobil tak nikdy. Len pripustil svoju chybu, vyhováral sa a vyjednával...

Bol ochotný robiť pokánie – napr. keď ho konfrontoval prorok Gád s jeho hriechmi. Aj vo vzťahu so Saulom je evidentné, že odmietol sa pomstiť, hnevať, nenávidieť. Dokonca sa staral aj o svoju rodinu, kde zrejme prežil veľa odmietnutia (1Sam 22,3-4).

Dal priestor strachu, ktorý ho izoloval a zachvacoval (a zrejme nie len voči Dávidovi). S týmto strachom nejednal, naopak jednal v tomto strachu a ten samozrejme len rástol.

V tiesni vždy hľadal Hospodina a nachádzal v Ňom posilnenie prekonať strach a jednať vo viere.

Vlastne nebol nik, kto by mu slúžil. Aj keď mal k dispozícii proroka Samuela, predsa sa ním nenechal viesť a zostával vo svojich presvedčeniach a vo svojom strachu.

Dovolil, aby ho hlboko ovplyvnili a aj učili proroci Samuel a Gád – dokonca aktívne do vzťahu s nimi vstupoval.

Čo som nechcel touto kázňou v žiadnom prípade povedať?

  1. Že je zlé, chybou, alebo hriechom, keď cítiš strach a keď s ním zápasíš! Naopak! Verím, že so strachom sa všetci viac menej boríme.
  2. Že víťazstvo znamená zbavenie sa, alebo necítenie strachu.
  3. Že každý strach má démonícky pôvod a že ho vieme zlomiť vyháňaním démonov! Naopak! Myslím, že ďaleko častejšie potrebujeme jednať so svojimi hriechmi a vnútornými zraneniami, ako s démonmi.
  4. Že každý druh depresie a strachu vieme riešiť duchovne. Zo skúsenosti viem, že mnohé stavy fóbií, depresií je potrebné riešiť aj vyhľadaním odbornej lekárskej starostlivosti, alebo klinickou liečbou.
  5. Že depresia je hriech. To by som depresívnym jednak klamal, a jednak by som ich ubil ešte hlbšie do temnoty. Depresia je stav duše, ktorý si vyžaduje dlhodobejšiu a často aj odbornú starostlivosť.

K čomu som dospel pri tomto štúdiu „Božieho dostatku“ v Písme?

  1. Verím, že len v autentickom, reálnom chodení s Pánom môžem odolávať strachom dnešnej doby.
  1. Verím, že potrebujem doslova pestovať bázeň pred Bohom a lásku v mojom srdci.
  1. Verím, že môžem uplatňovať Božiu autoritu a zbrane v duchovnom boji.
  1. Rozhodujem sa bojovať s každou hrozbou strachu v mojom živote.

9

Aplikácia:

  1. Nachádzaš v osobnom obecenstve s Pánom reálne posilnenie v čase takov a strachu? Vieš hovoriť o jednej konkrétnej takejto situácii a Pánovom posilnení v nej?
  2. Ako možeš prehĺbiť tvoju bázeň pred Bohom a tvoju lásku k Nemu? Čo chceš naozaj robiť v najbližšej dobe, aby tvoja bázeň a tvoja láska rástli?
  3. Vieš o Božej autorite a zbraniach, ktoré sú ti k dispozícii v duchovnom boji?
  4. V ktorej oblasti potrebuješ a chceš jednať so strachom v tvojom živote? Skúsil si ten strach identifikovať (jeho počiatok aj kariéru)?