________________________________

27. 4. 2011

Poď sa strategicky modliť za veci neba na zemi!

Poď sa strategicky modliť za veci neba na zemi!


Snímka035Tak máme za sebou – myslím – že jedno z nádherných modlitebných stretnutí:

Kedy: v nedeľu 15.5.2011   v čase 17:00-19:00

Moderovanie: Michal Kevický

Chvály: Erik Stupka

O čo ide: Chceme sa strategicky modliť za konferenciu so Sergiom a Kathleen Scataglini 21.-22.5.2011.

Urobili sme tento krát tri modlitebné pasáže:

1. Pokánie a zástupné vyznávanie. Dlhšie nosím bremeno za niečo, čo pracovne nazývam „cudzí oheň“.

Cudzí oheň

 

Leviticus 10:1  Áronovi synovia Nádáb a Abíhú vzali každý svoju misu na uhlíky, dali do nej oheň, naň položili kadidlo a obetovali Hospodinovi neposvätný oheň, čo im Hospodin  neprikázal. 2  Preto vyšľahol oheň spred Hospodina a strávil ich, takže zomreli pred Hospodinom.3  Vtedy povedal Mojžiš Áronovi: Toto hovoril Hospodin: Voči tým, ktorí sú mi blízki, ukážem sa svätým a oslávim sa pred všetkým ľudom. Áron však mlčal.

 

Niečo, čo dávame Bohu, čím a prečo Mu slúžime, hoci On to od nás nechce, je Mu to ohavné a v konečnom dôsledku nás to od Neho oddeľuje.

Nádab

Abihú

meno

"dobrovoľne dal"

"on je môj otec"

popis

Ide o vlastnú vôľu, ambície a presvedčenia človeka. Dávame Bohu a robíme pre Neho to, čo si my myslíme, že je dobré a čo sa páči nám. V skutočnosti je to však často len snaha nahradiť týmto to, čo Boh od nás naozaj chce.

Ide o zdôraznenie Božej dobroty a Otcovskej lásky. Zameranie je na prosperitu, zasľúbenia, profitovanie z nasledovania Boha. Je to však na úkor celého zjavenia o Bohu, na úkor odovzdania sa Mu a nasledovania.

prejav

Navonok mnoho "dobrých" a obetavých akcií, projektov, programov. Je to však motivované vodcovstvom a reklamou a vlastnými ľudskými ambíciami.

Navonok príťažlivá atmosféra, nekonfliktné a na človeka zamerané vyučovanie, mnoho programov pre ľudí samotných. Silnou motiváciou sú potreby ľudí, ich prežívanie a očakávania.

dôsledky

všeobecná únava, strata motivácie, chvíľkové nadšenie, nejednota, vlažnosť...

kríza viery, sklamanie z Boha, absencia kríža a prinášania obete, absencia služby lásky...

Snímka043Bol to priestor pre osobné a zástupné pokánie. Vpredu sme nainštalovali dve väčšie sviece, ktoré symbolizovali cudzí oheň a niekoľko malých sviečok, ktoré symbolizovali Boží oheň v jeho deťoch. Prítomní mohli napísať konkrétne osobné či hriechy videné v cirkvi, ktoré im Duch Svätý zjavoval. tieto papieriky potom zahadzovať do pripravenej škatule. počas toho sme sa modlili osobne (kto potreboval osobné pokánie), v skupinkách, alebo nahlas  na mikrofón (ktorý bol každému k dispozícii)

2. Modlitby  za konkrétne potreby – tieto sme spravili v skupinkách po dvoch troch na týchto 8 stanovištiach v sále (ktoré sme vopred pripravili):

  • Scatagliniovci – manželstvo, rodinka, ich deti
  • ochrana pred útokmi zlého a jeho snahou ich zastaviť, či limitovať ich službu počas tohto ich turné v Európe a návštevy v Bratislave
  • posolstvo a skutky od Boha pre cirkev na Slovensku a v Bratislave skrze ich službu
  • Snímka029otvorené dvere pre Božie slovo v Bratislave, zlomenie odporu nepriateľa
  • zmena, prielom v osobných životoch aj v cirkvi
  • krst Duchom Svätým a ohňom pre jednotlivcov i zbory
  • vodcovia v cirkvi – očistenie od cudzieho ohňa a zakúsenie, prijatie Božieho ohňa
  • všetky praktické veci ohľadom organizácie konferencie, slúžiaci

3. Prorocké vyznania, proklamácie a modlitby

Táto tretia časť zafungovala spontánne. Vpredu bol mikrofón, a kto chcel prorokovať a proklamovať veci, ktoré mu Pán dal, mohol tak učiniť. Myslím, že najsilnejšie z tejto časti bolo Božie uistenie a povzbudenie ku jednote. K tomu nás v Bratislave povolal, to vložil do našich sŕdc, a to aj prirodzene porastie.


„Cesta k svätosti“ je téma argentínskeho prebudeneckého pastora Sergia Scatagliniho, ktorý nám bude slúžiť so svojou manželkou Kathleen 21.-22.5.2011 v Bratislave vo Veľkej sále Istropolisu. Verím, že ich služba v Bratislave môže byť Božou rečou a Jeho dotykom pre nás. Môže to byť „niečo z neba“ čo natrvalo zmení cirkev, mesto, národ... Ale môže to byť aj len ďalšia „tuctová“ kresťanská akcia. Závisí to od toho, ako sa k tomu postavíme už teraz a či sa za to budeme naliehavo modliť, ako nás k tomu vyzýva apoštol Pavel:

Rímskym 15:30  Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha: spolu so mnou zápaste o mňa pred Bohom v modlitbách, 31  aby som bol vytrhnutý (z rúk) neposlušných v Judsku a aby moja služba pre Jeruzalem bola príjemná svätým, 32  aby som tak s radosťou prišiel k vám, ak bude vôľa Božia, a odpočinul si s vami.

Efezským 6:18  V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých 19  aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia, 20  pre ktoré som poslom v putách, aby som ho otvorene hlásal, ako mi aj treba hovoriť.

Pavel vedel, že pre jeho službu sú modlitby strategické. Z jeho výziev je evidentné, že na to, aby naplnil Božiu vôľu vo svojej službe, je potrebné zviesť duchovný boj. Nech je rečník akokoľvek dobrý, ak chceme, aby slúžil v Pánovom pomazaní, aby diabol nemohol jeho službu prekaziť (1Tes 2,18), alebo narúšať, je potrebné, aby sa niekto modlil. Bez duchovného zápasu na modlitbách a nášho očakávania viery nezakúsime prielom, nech by nám prišiel slúžiť ktokoľvek.

Myslím, že túto skutočnosť tragicky podceňujeme. Spoliehame sa na slúžiacich zvučných mien, na naše organizačné schopnosti a na naše vlastné prostriedky. Vopred kalkulujeme, že na akciu so známym hosťom ľudia prídu, ale zároveň je nám vopred jasné, že na modlitebné stretnutie za takúto akciu ľudí nedostaneme (bojíme sa, že sála pre 1000 miest bude na túto akciu malá, ale na hore spomínané modlitebné zhromaždenie podporené všetkými organizujúcimi pastormi, prišlo asi 25 ľudí!!!). Čakáme, že niekto pomazaný nám prinesie pomazanie a prielom. Bez niekoho skrytého na kolenách zápasiaceho v agónii za ľudské duše sa to však nestane. Práve toto je možno tým najžalostnejším veršom Písma:

Ezechiel 22:30  Keď som hľadal aspoň jedného muža spomedzi nich, schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho.

Lenže ak sa má na zemi stať niečo „nebeské“, ak má prísť Božie kráľovstvo, ak naša krajina nemá byť zničená, ak nechceme prehrať boj o milióny ľudí...: Niekto sa musí modliť. Niekto to musí vybojovať. Niekto musí zaplatiť neviditeľnú cenu. Niekto musí pripraviť cestu. A tento boj je duchovný.

Verím, že ak vstúpime do takéhoto zápasu na modlitbách a v pôstoch, tak:

  • My sami zakúsime ako vzrastie naša viera a hlad. Budeme sa doslova nedočkavo tešiť, čo bude Boh robiť cez svojich služobníkov.
  • Zrejme týmto umožníme Bohu, aby k nám o našom meste hovoril a dal na naše srdce Jeho túžby. A zrazu sa už nebudeme modliť len za jednu konferenciu, ale za oveľa viac a väčších vecí.
  • Pripravíme naše vlastné srdce, aby sme vedeli prijať to, čo Boh chce hovoriť a robiť.
  • Pripravíme cestu Kráľovi Slávy do Bratislavy. V modlitbách sa naše oči uprú na Neho. Nebudeme sa lenivo a pasívne spoliehať na postavu známeho prebudeneckého kazateľa.
  • Takto pripravíme miesto pre jeho službu, atmosféru viery, hladu a očakávania. Vtedy služobník prináša omnoho viac ako si sám pripravil, lebo môže plynúť v pomazaní a nemusí zápasiť s mrazivou atmosférou nevery (ako napr. Pán Ježiš v Nazarete Mk 6,1-6).
  • Takto možno zneškodníme útoky zlého na Sergia a jeho rodinu a vytvoríme im niečo ako „duchovný koridor“.

Pozývam vás k takémuto duchovnému boju a zápasu v modlitbách za túto konferenciu, za naše mesto, ale aj za mňa a iných služobníkov v cirkvi. Myslím, že Boží Duch hľadá modlitebníkov v Bratislave mobilizuje strážcov na hradbách. A volá aj teba byť jedným z takýchto prorockých bojovníkov na kolenách.

Izaiáš 62:6  Na tvoje hradby, Jeruzalem, ustanovil som strážcov. Celý deň a celú noc, nikdy nesmú mlčať; vy, ktorí upozorňujete na Hospodina, nedoprajte si pokoja! 7  Ani Jemu nedajte pokoja, kým neupevní Jeruzalem a nespraví ho chválou na zemi.

Je čas „vyliezť na hradby“ a dovoliť Bohu, aby na nás položil Jeho bremeno pre duchovný boj a modlitby. Samozrejme, najskôr potrebujeme zo seba striasť našu mentalitu „konzumentov a fajnšmekrov“, ktorí sa chcú len prihriať pri cudzom ohni. Pozorovať a jemne zakúsiť cudzí olej, cudzie pomazanie je iste zaujímavé, ale nič nám to neosoží. Je tu však možnosť, aby si „strážiac na hradbach“ uvidel a aj mocne zakúsil ten oheň, ktorý má Boh pre toto mesto. A ja ti toto pozvanie od Božieho trónu tlmočím. Tak poď na vec! Za Boží ľud a Baránka!

poster

DB0500Knihu „Oheň jeho svatosti“ od Sergia Scatagliniho si môžete objednať napr. TU

Rozhovor s ním urobený v roku 2004 nájdete TU

Jeho vyučovanie na tému „Cesta ke svatosti“ si môžete v textovom formáte stiahnuť TU

 

 

 

 

 

22Na našej web stránke: www.nahravky.kvm.sk sú už k dispozícii nahrávky z tejto konferencie. Je potrebné sa registrovať a uhradiť poplatok 8 EUR.

Pri zakúpení tohoto on-line prístupu zároveň získavate prístup k nahrávkam z konferencií KvM 2009 (Ulf Ekman, Ake Carlson, Pavel Hanes) a KvM 2010 (Carlos Jimenez, Roland Seow, Alexander Barkóci).

26. 4. 2011

Chudobní duchom VI.

VI. Chudobní duchom

(Mt 5,3)

Stiahnuť kázeň

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

V knihe Philipa Yanseya „Ježíš, jak jsem ho neznal“ som pred rokmi objavil zoznam desiatich vlastností chudobných ľudí v porovnaní s bohatými a odvtedy sa k nemu sporadicky vraciam. Miesto slova „chudobní...“ dosadzujem svoje meno a prechádzam tento zoznam znovu. Stále som usvedčený z toho ako hlboko je vo mne zakorenené myslenie a postoje bohatých ľudí. Ako veľmi som ovplyvnený svetom a kultúrou doby, v ktorej žijem!

23

Šiesta z týchto vlastností znie:

Dokážu čakať, lebo si vypestovali nezlomiteľnú trpezlivosť z vedomia, že nie sú nezávislí.

Na prvý pohľad sa zdá pozícia bohatých, ktorí sú nezávislí na pomoci zvonku veľmi dobrá. Môžu mať všetko, čo chcú bez čakania, bojov, odriekania, viery... V skutočnosti však prichádzajú o niečo, čo by sme mohli nazvať vnútornou pevnosťou, hrdinstvom viery, skalopevnou vytrvalosťou. Pri nasledovaní Boha však práve toto potrebujeme. Je napr. zaujímavé vidieť, že Izraelci síce dostali zasľúbenú zem, ale museli o ňu vážne bojovať. Ako náhle prestali bojovať o zasľúbenú zem, odpadávali od Hospodina. Generácia, ktorá tieto boje nepoznala bola odpadlícka a Boh im musel vzbudzovať prirodzených nepriateľov, aby oni znovu hľadali Boha a boli na Ňom závislí (Sud 3,1-2).

Pán Ježiš je príkladom „chudoby v duchu“, ktorej ovocím je takáto vnútorná pevnosť a vytrvalosť v zápase. On sám prechádzal utrpením, aby sa tomuto učil (Žid 5,8). Jeho zápas v Getsemanskej záhrade mal pred sebou mnoho iných zápasov na modlitbách, pôstoch, na púšti, v samote, po nociach... On sa naučil úpenlivo volať k Otcovi a čakať vytrvalo v modlitbách. Samozrejme ani pre Neho, ani pre nás takéto zápasy nie sú ľahké. Ale práve toto nás učí poslušnosti a vytvára to v nás ohňom prepálenú vieru.

Naopak bohatí majú tendenciu prestať bojovať, žiť pohodlne, hľadať ľahšiu cestu, vyhýbať sa utrpeniam. Nevedia sa doslova tvrdohlavo modliť (ako chudobná vdova L 18,1-8). Nepostia sa. Nenesú bremeno za iných. Vyhýbajú sa púštiam. A keď prídu na nich ťažkosti a ťažký zápas sa stáva nevyhnutným, zastihne ich to nepripravených a je to doslova ako katastrofa.

Marek 14:26  A zaspievajúc pieseň vyšli na Olivový vrch. 27  A Ježiš im povedal: Všetci sa na mne pohoršíte tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce. 28  Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee. 29  Vtedy mu povedal Peter: Aj keby sa všetci pohoršili, ale nie ja. 30  A Ježiš mu riekol: Ameň ti hovorím, že dnes, tejto noci, prv než dva razy zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. 31  Ale on nadmier veľa hovoril: Ani keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Tak podobne aj všetci ostatní vraveli.

Pán tu cituje text z knihy proroka Zachariáša:

Zachariáš 13:7  Meču, zobuď sa na môjho pastiera a na muža, môjho druha, hovorí Hospodin Zástupov! Bi pastiera, a rozpŕchnu sa ovce, a potom zase obrátim svoju ruku na malých.

8  A stane sa po celej tejto zemi, hovorí Hospodin, že dve čiastky v nej budú vyplienené a zomrú, a tretia zostane ponechaná v nej.

9  Ale aj tú tretiu uvediem do ohňa a prepálim ich, ako prepaľujú striebro, a zkúsim ich, ako zkúšajú zlato. On bude vzývať moje meno, a ja ho vyslyším. Poviem: Je mojím ľudom, a on povie: Hospodin, môj Bôh.

Sloveso „bi pastiera“ je hifil imperatív od koreňa NKH a znamená: biť, ubiť, dobiť, bodnúť, raniť, zasiahnuť, tĺcť, utĺcť, prepadnúť, udrieť, zabiť, poraziť...

Kontext sa však netýka len pastiera, pastierov, alebo vodcov. Kontext hovorí, že vodcovia budú vystavení takejto bitke. Ale nie je to len o bitke samotnej. A nie je to len o pastieroch - vodcoch. Celé je to o Božom zámere prečistenia, preskúšania a výchovy. Výsledkom by malo byť to, že tu bude síce menej vyznávačov, ale tí, ktorí budú vyznávať svoju vieru, budú ju vyznávať opravdivo, zo srdca, z presvedčenia. Ich viera bude prepálená ohňom.

Paradoxne je to akoby Božia bitka a Jeho ruka namierená oproti jeho vlastným pastierom a oproti Jeho maličkým. Nie že by sa Bo na nás hneval, alebo by nám chcel uškodiť. Dúfam, že skutočnosť, že Boh je náš milujúci nebeský Otec je už pre nás axiómou. Dúfam, že už neriešime Jeho úprimné a čisté motívy ohľadom nás. Predsa však to vyzerá akoby nás bil. Je to Jeho dopustenie. Je to Jeho scenár, v ktorom jedine môžeme prejsť víťazne. Je to jediný spôsob ako môžeme Boha zakúsiť ďaleko hlbším spôsobom a zároveň odhaliť to, čo je v nás nevykúpené.

Toto prorocké slovo sa týkalo Izraela, Pána Ježiša a Jeho učeníkov, ale verím, že sa týka každej jeden generácie Božích detí. Je to proces, ktorým prechádza Jeho vlastný ľud. Proces prečistenia, výchovy a posvätenia. Proces, pri ktorom dve tretiny ľudí neobstoja.

Toto bola situácia v poslednom týždni pred ukrižovaním Pána. A verím, že aj dnes sme v tejto situácii.

Paradoxne však nečakáme bitku a vyhýbame sa bojom. Predstava, že by nás Boh skúšal sa nám zdá až poburujúca. Jeho výchovu si vysvetľujeme značne humanisticky.

Možno na odhalenie nášho humanistického spôsobu premýšľania – premýšľania bohatých – skúsim parafrázovať známy 23. žalm:

Keď som v problémoch tak sa obraciam k Pánovi ako môjmu Pastierovi. Veď by som predsa nemal mať nedostatku. Malo by sa mi dariť, nemal by som byť chorý a všetky nešťastia by sa mi mali vyhýbať... Vyberám si pastviny, ktoré mi vyhovujú a vyučovanie, ktoré sa mi páči. V cirkvi by som mal byť predsa vždy osviežený. Zvlášť hľadám občerstvujúce duchovné skúsenosti a snažím sa žiť spravodlivo na svojich cestách.

Ak by sa mi predsa len nepodarilo vyhnúť sa temným údoliam, budem sa spoliehať na to, že som predsa kresťanom a snáď Boh by ma v tom nenechal. Stôl si prestieram ďaleko od mojich protivníkov a túžim po tom aby Duch Svätý viac pôsobil v mojom živote, a aby som mal viac času pre službu Bohu. Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.

Marek 14:32  Potom prišli na pozemok, ktorého meno je Getsémane. A povedal svojim učeníkom: Poseďte tu, kým sa nepomodlím. 33  A pojal so sebou Petra, Jakoba a Jána a začal sa ľakať a veľmi teskniť. 34  A povedal im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte. 35  A poodíduc trochu dopredu padnul na zem a modlil sa, žeby, ak je vraj možné, odišla od neho tá hodina. 36  A hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné, odnes odo mňa tento kalich! Ale však nie to, čo ja chcem, ale čo ty. 37  Potom prišiel a našiel ich spať. A povedal Petrovi: Šimone, spíš? Či si nevládal bdieť jednu hodinu? 38  Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé. 39  A zase odišiel a modlil sa hovoriac tie isté slová. 40  A keď sa navrátil, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly obtiažené, a nevedeli, čo by mu mali odpovedať. 41  A prišiel po tretie a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Už je to tam! Prišla tá hodina; hľa, Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov. 2  Vstaňte, poďme! Hľa, už je blízko ten, ktorý ma zrádza.

1. Škola boja24

Pán Ježiš vedel, že je v boji. Bol to samozrejme jednak ľudský boj. Napätie medzi Jeho odporcami z radov náboženských vodcov kulminovalo. Rozhodnutie zradiť v Judášovi naplno dozrelo. Už toto samotné je strašne ťažký boj. Je to doslova bitka, v ktorej cítime nevraživosť a hnev, odmietnutie a kritiku, zákernosť a taktiku, pretvárku a zradu... Sú to reálne údery našej duši. A samozrejme bolo na spadnutie to kedy to prerastie v reálne údery a telesnú bitku, rany, ťažké ublíženie, mrzačenie a mučenie.

Bol to však aj duchovný boj, ktorého rozmery si nedokážeme predstaviť. Diabol použil všetok svoj arzenál proti Kristovi. Všetko vložil do toho zastaviť Ho, odradiť od trápenia a smrti. Pokúšal sa vyprovokovať Krista, aby použil svoje božstvo, a svoju vlastnú vôľu nezávisle od vôle Otca v nebi. Zrejme si ani nevieme predstaviť aká temnota to vlastne na Jeruzalem vtedy zostúpila. Pán Ježiš je v Getsemanskej záhrade posilňovaný anjelom z neba (L 22,43). Zrejme prebiehal ohromný duchovný zápas v nebeských oblastiach. Navyše Peter hovorí, že Kristus niesol na vlastnom tele všetky naše hriechy (1Pt 2,24). Túto ťažobu si naozaj vonkoncom nedokážeme predstaviť. On niesol všetku nečistotu, hnus, závislosť a porušenie hriechu! Možno trochu to zakúšame my ak vstupujeme do zástupného vyznávania hriechov a zápasu za niekoho. Predsa sa to však nedá porovnať s tým, čo podstúpil Pán a čo kulminovalo tým, že bol zavrhnutý spred Božej tváre. On totiž zobral na seba aj dôsledok našich hriechov a náš trest – našu smrť – naše zavrhnutie spred Boha.

Ako vidíme bol to obrovský duševný zápas, duchovný boj a samozrejme telesná krutá bitka.

A Písmo veľmi paradoxne o Kristovi v tejto súvislosti vyznáva:

Židom 2:10  Tak sa totiž patrilo Jemu, kvôli ktorému je všetko a skrze ktorého je všetko, aby po privedení mnohých synov do slávy aj Pôvodcu ich spasenia za cenu utrpení urobil dokonalým.

Židom 5:8  Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti.

Pán Ježiš, hoci bol dokonalým Božím Synom, potreboval prejsť takýmito bojmi, aby sa stal dokonalým a aby sa niečo naučil!

Aj keď máme otázky ako je to možné, že dokonalý Boží Syn potreboval tieto boje nie len ako nevyhnutné zlo, nie len ako prekážkovú dráhu, ale ako svoju vlastnú školu... Predsa len niekde v nás je ukrytý postoj: „No dobre, Pán to odtrpel preto, aby sme my nemuseli takto trpieť. On to zobral na seba. On je Spasiteľ. On tým musel prejsť. Ale mňa sa to nemusí týkať...“

Pozrime sa však na tieto miesta v Písme:

Matúš 10:24  Nie je učeník nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána.

Lukáš 6:40  Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ.

Tu Pán jasne povedal, že my nie sme a nebudeme viac ako On. A teda, že aj my budeme prechádzať tým, čím prechádzal On. Podobne ako On potreboval školu utrpení a bojov, potrebujeme ju aj my. Rovnako ako On aj my budeme otcom v nebi vedení a vychovávaní. Rovnakou cestou ku dokonalosti pôjdeme aj my.

A tento výrok apoštola Petra to jasne potvrdzuje:

1 Peter 2:21  lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.

Kde sme však zobrali to naše presvedčenie, že my by sme sa mali bojom vyhýbať. Nemali by sme zakúšať utrpenia. Nemali by sme bojovať duchovné zápasy a prežívať v nich ťažobu hriechu a boja za iné duše.

Prečo sme vnútorne orientovaní úplne opačne? Prečo dokonca v posledných desaťročiach vystúpili do popredia doktríny a učenia, ktoré sú v protiklade s týmto?

Verím, že prichádza čas, kedy nás práve kvôli tomuto vedie Duch Svätý ku chudobe duchom, ku ochote bojovať tieto boje, ku prepáleniu a osvedčeniu sa v utrpení a zápasoch. Je to škola boja, ktorú potrebujeme aj my. Potreboval ju náš Pán. O to viac ju potrebujeme aj my. V jeho prípade to však neboli jeho vlastné boje. Nebolo to utrpenie pre Jeho vlastné chyby. On v tej záhrade v noci nezápasil o svoje blaho a prosperitu. On sa nepokúšal zachraňovať seba. Nebojoval o požehnanie od Otca pre seba. Bol to Boží boj za ľudské duše. A do tohto boja sme pozvaní Duchom Svätým. Je to však na nás, či do takýchto zápasov vstúpime, alebo nie.

Diabol robí všetko pre to, aby nás zaneprázdnil našimi vlastnými bojmi a zápasmi o naše vlastné potreby, zápasy so sebou samými a s našimi hriechmi. On najviac nechce, aby sme sa dostali do Getsemane. A keď sa tam predsa len pretlačíme, bude sa snažiť nás uspať a potom priviesť k úteku a zrade.

2. Škola skúšok25

Tým že Pán Ježiš citoval proroctvo Zachariáša, jasne naznačil učeníkom (a dnes nám), že to bude o preskúšaní. Celý tento boj je skúškou, ktorá jasne odhalí, čo je v našich srdciach a nakoľko sme sa Bohu odovzdali a nakoľko nie.

Lukáš 22:31  Tu povedal Pán: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; 32  ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.

Pán to Petrovi otvorene hovorí: „Peter, vstupuješ do skúšky. Satan si ťa preoseje. A tentokrát neobstojíš. Ale ja sa za teba modlím, aby ťa toto odhalenie tvojej slabosti, tvoje zapretie Ma, aby ťa to priviedlo do bodu jasného obrátenia, poddania sa Bohu. Modlím sa, aby prišiel moment, kedy prestaneš veriť sebe, a začneš veriť mne. A potom budeš učiť tejto viere mnohých iných.“

Peter vstúpil do skúšky. Nebola vôbec ľahká. Bolo to doslova satanské preosiatie. Bolo to démonícke. V tej záhrade nedokázali bdieť. A nemyslím si, že to bolo pre únavu. Proste na nich prichádzal demonícky útok. Oči im tak oťaželi, že nemohli bdieť hoci by sa atmosféra od napätia dala krájať, hoci im Pán jasne hovoril, čo sa ide diať.

Verím, že podobný spánok je práve dnes tou najstrategickejšou zbraňou z pekla, ktorú diabol používa proti nám. On sa snaží nás uspať, udržať nás v stave, kedy:

  • o Kristovi všetko vieme, ale nie sme v Ňom, nežijeme s Ním v osobnom reálnom obecenstve
  • vieme o kresťanskom učení, doktrínach a Písme a predsa naše životy nie sú postavené na Jeho slove
  • vieme o tom, že by sme sa mali modliť, postiť, stáť v duchovnom boji... a predsa to nerobíme

Je to stav, kedy nie sme pripravení na boj, ťažkosti, utrpenia a zápasy. Je to stav užívania si Božieho požehnania akoby pre nás samých. Je to stav, kedy si myslíme, že Boh je tu pre nás a snažíme sa používať my Jeho pre naše úmysly.

Duch Svätý nás preto zobúdza ku chudobe duchom, ku bdeniu a modlitbám, ku pripravenosti bojovať a neutekať pred utrpeniami a zápasmi. Zobúdza v nás prvú lásku a vedie nás do takýchto skúšok, ktoré jasne ukážu ako na tom sme. Tieto skúšky nie sú ľahké. Ba dokonca to, čo odhalia je možno ešte ťažšie a horšie, lebo často potom čelíme realite našej úplnej skazenosti: vidíme svoj hriech, svoju zradu a zapretia Pána, svoju nemohúcnosť bez Pána žiť pre Neho...

Vedie nás to však do bodu, kedy sa Bohu odovzdávame; kedy kapitulujeme vo všetkých svojich ambíciách a silách; kedy sme zlomení pred Ním; kedy robíme skutočné pokánie; kedy sa rozhodujeme pre Jeho vôľu a plán s nami...

Getsemane znamená doslova „lis na olej“. Toto sú miesta, ktoré z nás vytlačia šťavu. Sú to také tlaky, ktoré odhalia to čo v nás je. Sú to skúšky, ktoré sú nevyhnutnou a nenahraditeľnou školou. Ako Pán, ako aj Peter, tak aj my potrebujeme túto školu. Možnože bez tejto školy, bez tejto skúšky by sme nikdy neprišli ku bodom obrátenia a odovzdania sa Bohu.

Pri tejto príležitosti doporučujem, aby ste si vypočuli kázeň „Ja spím, no srdce moje bdie“ vzácneho Božieho muža, Janka Krišku, ktorý v našej krajine slúžil. Veľa ľudí sa obrátilo práve skrze jeho službu. Zaiste bol silným evanjelistom, ale aj prorockým hlasom v národe. V tejto kázni vážne hovorí o stave spánku cirkvi, o tých, ktorí bdejú, aj o tom, ako Pán zobúdza z takéhoto spánku svoju cirkev.

3. Škola trpezlivosti26

V tomto čase v Getsemane bolo strategické nezaspať, ale bdieť:

Mk 14,38: Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé.

Pre nás je strategické bdieť a modliť sa a doslova v tom trpezlivo vytrvať. Toto robil Pán. Toto bol ten spôsob ako On čelil agónii a ťažobe, ktoré na Neho doliehala. Takto vstúpil do bodu, kedy prosil „Otče, nie moja vôľa, ale Tvoja vôľa nech sa stane“. Mohli by sme povedať, že toto bolo tým tajomstvom Pánovho úspechu, Jeho zmocnenia. Toto je ten spôsob ako v najkrízovejších a najťažších momentoch môžeme zakúsiť to najväčšie zmocnenie a požehnanie.

Práve preto Pán vyzýva svojich učeníkov ku bdeniu a modlitbe. On vedel, že to je jediný spôsob ako mohli v tú noc obstáť.

Práve v takýchto vyhrotených momentoch zápasu, boja, utrpení môže vytrysknúť skutočné volanie k Bohu z hĺbky nášho vnútra. Vtedy to už nie je bežná modlitba, ale existenčné volanie k Bohu. Myslím, že my len málokedy zakúšame takéto žeravé modlitby, hoci sme Písmom vyzývaní, aby naše modlitby boli „vylievaním našich sŕdc“. Práve na takéto modlitby prichádzajú z neba priam nepredstaviteľné odpovede. Takéto „srdcové“ modlitby sú tajomstvom našej vytrvalosti a trpezlivosti.

2. 4. 2011

Perspektíva roka 2007.

Perspektíva roka 2007.

Do roku 2007 som vstupoval s istým prorockým zážitkom. Aj keď som mu v plnej miere nerozumel a stále toto bolo pre mňa niečo nové pozerať sa na celý nasledujúci rok, predsa som to zaznamenal a zdieľal s ľuďmi. Bolo to na jednej strane zvláštne udivujúce – až som mal z toho strach. Predsa len to bolo vážne slovo a zrejme sa netýkalo len mňa. Na druhej strane mi to pomohlo jasne sa zacieliť práve na to, čo som vnímal ako strategické. Bolo to teda aj oslobodzujúce, pretože mi to bolo takým potvrdením. Bez tohto slova by som do niektorých vecí v roku 2007 nevstúpil. S týmto slovom som sa však odhodlal. A tu je tá skúsenosť v podobe ako som ju vtedy opísal:

Ako som sa v sobotu 30.12.2006 modlil, aby sme mali porozumenie Božej vôli aj pre ďalší rok, aby sme mali milosť vstupovať do stále väčšej hĺbky jednoty s našim Pánom..., objavil sa mi pred očami obraz orlích pazúrov. Najskôr som to nebral vážne. Snažil som sa sústrediť svoju myseľ na Pána a myslel som si, že je to len ďalšia rozptyľujúca myšlienka. Lenže ten obraz pokračoval ako kratučký film. Uvedomil som si že je to záber momentov ako sa orol vrhá na korisť, ako ju uchopuje. Vzápätí som mal v mysli porozumenie, že mi Pán ukazuje na moju schopnosť uchopiť to, čo mi zveril a do čoho ma povoláva. Vedel som, že je to pre mňa teraz dôležité, že práve o tomto bude pre mňa nasledujúci rok: Aby som sa všemožne zameral na to uchopiť pevne to, do čoho som povolaný; aby som bol pripravený doslova sa na to vrhnúť, stať sa lovcom, prenasledovateľom toho, čo pre nás Pán má. Zdieľam to s vami preto, lebo verím, že sa to asi netýka len mňa, ale možno je to kľúčové pre nás všetkých tento rok. Zrejme budeme mať jedinečnú (aj keď vôbec nie ľahkú, či lacnú) príležitosť už nie len sa za veci modliť a vedieť o tom, čo pre nás Pán má a do čoho nás povolal..., ale budeme mať príležitosť dotknúť sa tých vecí a doslova ich uchopiť, uloviť, získať, zrealizovať ich. Pri tom ako som sa za toto všetko modlil, myslel som na verš: Izaiáš 40:31  ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orli; bežia a nezomdlievajú, chodia a neustávajú.

Ak je to tak – a ja verím, že áno – potom je iste nesmierne dôležité získať aj krídla orlov očakávaním na Pána a oči orlov hlbokým porozumením Božiemu povolaniu a plánu, ktorý On s každým jedným z nás má. Ak je to tak – a ja verím, že áno – potom musíme rátať s tým, že nepriateľ bude robiť všetko preto, aby nám zabránil osobne a bytostne očakávať na Pána, porozumieť a zamerať svoje životy na Boží plán s nami a porozumieť tomu, čo Boh teraz robí a čo sa má onedlho diať. Nebude to pre nás vôbec jednoduché zmobilizovať všetky naše schopnosti uchopovať – loviť – získavať korisť (zvlášť, ak sme tieto schopnosti dlhodobo nepoužívali).

Keď tak nad tým uvažujem, prichádza mi na myseľ, že Pán nás povolal byť lovcami minimálne v jednej konkrétnej oblasti: Marek 1:17  A Ježiš im povedal: Poďte za mnou, a učiním vás rybármi ľudí. Tou oblasťou je evanjelizácia. Ak je pre nás obraz orla uchopujúceho korisť tento rok kľúčový – a ja verím že áno – potom nás zrejme čaká aj zmena v schopnosti (ktorá však nie je z nás) získavať ľudí pre Krista.

V každom prípade: Rozsudzujme spolu to, čo nám Pán hovorí! A ak v tejto perspektíve počujeme Jeho hlas, nezatvrďme svoje srdcia, ale urobme všetko pre to, aby sme sa poddali vedeniu Božieho Ducha a aby sme sa maximálne aj tento rok koncentrovali na to, čo Boh robí.

Verím, že pôjde o lov, uchopovanie, uchvacovanie, získavanie, silné držanie, nie len vecí, projektov, služieb, darov..., ale aj nových ľudí pre Krista. Ak je to tak – a ja verím, že áno – tak tento rok zrejme vzlietne na oblohu veľa orlov... Aj ty môžeš byť jedným z nich.

Toto slovo mi doslova „dalo krídla“ hlavne v dvoch oblastiach:

  1. Prvou bola pre mňa ročná 24-ka v Bratislave. Na tímovom stretnutí 16.1.2007 sme túto víziu formulovali takto: „Nepretržitá modlitba na jednom mieste, jeden rok, jedného Božieho ľudu, ktorý túži po zjavení Božej prítomnosti a usiluje sa o premenu cirkvi a spoločnosti. Miesto stretnutia s Ježišom.“ Doslova som sa na to vrhol. Vedel som na 100% že to máme spraviť, že to je tá prvá vec, ktorú potrebujeme uchopiť. Samozrejme už obraz orlích pazúrov napovedal, že to bude chcieť srdce lovca, že pôjde o boj. A s 24-kou to veru nebolo ľahké. Bol to projekt jedného roka a na prípravu sme potrebovali takmer rok.
  2. Druhou bola evanjelizácia. A toto bola tá nová vec roka 2007 v mojom živote. Dovtedy som doslova utekal pred evanjelizačnými akciami a odmietal som pozvania ku službe evanjelizácie. Necítil som sa na to. Toto slovo však vo mne naštartovalo niečo nové. Niečo v mojom vnútri. Bolo to svedectvo o mojom obrátení s jasným pozvaním neveriacich. Evanjelium vo mne začalo horieť. Bol to rok, kedy som viackrát vstúpil do tejto služby.

Výklady jazykov

Chcel by som tu tiež uviesť dva výklady jazykov, ktoré prijali modlitebnici v našom zbore:

Silvester 2006 (výklad jazykov)

Chcem vás viesť svojou rukou, poddajte sa mi. Túžim po vás, chcem vás učiť, moji ste, moji milovaní. Poďte do môjho svetla, deti moje. Plačem, keď vidím, ako sa trápite a nedôverujete mi. Som váš Boh, chcem pre vás dobré. Trestám a napomínam vás preto, že po vás túžim. Je to na dobré, poučte sa z toho. Veď ja vás nechcem biť, ale hladiť vás. Ja vám nikdy neublížim, nikdy vás nezatratím, posielam vám pomoc. Zdá sa vám môj dotyk tvrdý? Nechcem vás biť, poďte za mnou, dajte sa poučiť, som váš učiteľ. Nevyvyšujte sa jedni nad druhých, ale buďte si ako brat a sestra, buďte jednotní. Chcem vás viesť, učiť, hladiť. Chcem ísť pred vami, nasledujte ma. Ja vám dám poznať cesty života. Roztúžte sa po mne, vydajte mi svoje údy ku službe. Neslúžte už iným bohom, mamone, svojim žiadostiam! Volám vás, moji ste, moje deti, veď to ja som vás chodiť naučil. Chcem vás učiť ďalej. Chcem byt s vami, prebývať medzi vami. Ale znesiete moju prítomnosť? Naučte sa prebývať v mojej prítomnosti. Som s vami a zjavím vám viac. Tomu, kto chce, zjavím viac. Múdri budú múdrejší. Počínajte si múdro. Očistite si ruky a srdcia. Buďte verní. Dajte mi to najlepšie, čo máte, vy mi dávate len zbytky. Chcem vás celých. Dajte mi svoj čas. Ja som vám dal všetko. Vezmite si a budete žiť. Vo mne je život. Poďte za mnou, neobzerajte sa dozadu. Odložte polovičatosť, vydajte sa mi celí. Vo mne ste dedičmi večného života.

Máj 2007 (výklad jazykov)

Ste moje milované deti, túžim vás viesť, učiť, dvíhať vás a hladkať vás posadených na mojich kolenách. Chcem vám vyjaviť svoju lásku, veľmi po vás túžim, chcem byť s vami, chcem vašu lásku, nebojte sa ku mne priblížiť. Ja vám neublížim, nezraním vás. Ja vás uzdravím, olej veselia vylejem na vaše hlavy. Chcem, aby ste videli moju slávu. Chcem vám zjaviť viac ako ste doteraz poznali. Čakám na vás. Čakám na vás, nikoho od seba neodoženiem. Veď ste moji synovia a moje dcéry, ja som vás splodil. Či som vám nedal všetko? Poďte ku mne a poznajte ma. Poďte sa posilniť, poďte do môjho náručia, volám vás. Moja láska prúdi po zemi a uzdravuje - poďte v mojom prúde, posilní vás, uzdraví, milujte sa navzájom a milujte stvorenstvo, ktoré dychti po mojej láske, ale nepozná ma. Vo vás ma môže vidieť, túžim zjaviť svetu seba. Ja som Boh milosti, som spravodlivý Boh. Každý môže ku mne prísť. Túžim, aby bola moja láska zjavená na zemi. Aby ma spoznávali vo vás. Môj syn nemrel nadarmo, Jeho obeť zabezpečila život mnohým. Ešte mnoho ľudí Ma nepozná a ja chcem vyjaviť seba - volajte ich ku mne. Ja mam život. Volajte, kým je čas volania, neľakajte sa, ja som pri vás. Kto bude vo mne, obstojí. Deti moje, poďte ku mne a zjavujte ma svetu. Milujem vás. Neprestaňte sa navzájom milovať a naučte sa milovať svet, tých, ktorí vás nemilujú, aj pre nich mam život. Aj ich chcem nájsť, hovorte im o mne a nezabúdajte na lásku. Láska prikryje mnoho hriechov. Všetko, čo potrebujete som vám dal, vezmite si. Svet ma túži poznať. Ľudia hynú, pretože o mne nevedia. Poďte moji drahí, poďte, a zjavujte moju lásku.

Veže nad Bratislavou

V lete prišiel na Slovensko Robert Rummage so svojou rodinou, aby slúžili na rodinných táboroch, ktoré organizuje YWAM. Niečo málo o ňom a jeho rodine (údaje z r.2007): Robert a Amy Rummage a ich deti: Rachel 13r., Nathan 11r., Sarah 9r., Daniel 8r., Rebecca 5r., a Bethany 3r., žijú vo Fort Mill, Južnej Karolíne v Spojených štátoch Amerických. V r.1992 prišli na Slovensko ako novomanželia a ich prvé štyri deti sa narodili tu. Ako pôvodní zakladatelia rodinných táborov YWAM na Slovensku majú hlbokú túžbu povzbudzovať a vystrojovať celé rodiny, aby našli uzdravenie a smerovanie. Sú vodcami a pastormi v modlitebnej komunite, ktorá sa nazýva "The Cause" (Božia vec), ktorá pripravuje mladých ľudí a rodiny, aby rozvíjali svoj vzťah s Ježišom a pracovali na šírení spravodlivosti v spoločnosti.

Na začiatku augusta sme sa stretli s Robertom Rummage, aby sme sa s ním a niektorými ľuďmi, ktorí mali na srdci 24-ku v Bratislave, modlili. Zaviedli sme ho do miestnosti, ktorú sme plánovali prerobiť na miesto nonstop modlitieb. Pýtali sme sa Pána, po čom túži, na čo zamerať modlitby, čo by chcel inak, kde majú naše modlitby spôsobiť zmenu... Na tomto stretnutí nám Pán dal niekoľko obrazov a jedným z nich boli veže nad Bratislavou.

Wbratislava009Prvá z radu veží bola „NEČISTÁ“. V jej vnútri pevne zasadené žiadostivosť, nevera, smilstvo, perverzita. Vedeli sme, že je to tá, na ktorú chceme zamerať pozornosť. V tom videní kresťania ťahali tieto veže k zemi akoby tenkými povrazmi. Spočiatku to vyzeralo, akoby sa nedialo nič, akoby sme nemohli tými vežami ani len pohnúť. Potom sa však tá veža otriasla a padla k zemi. V tom videní nasledovali ďalšie veže. Nevedeli sme ich hneď identifikovať, ale vedeli sme, že máme začať s touto prvou vežou a postupne sa nechať viesť Pánom počas roka modlitieb ku ďalším...

A tak sme ju potom nainštalovali v modlitebnej miestnosti.

Chcel by som aj tu spomenúť službu Roberta Rummage v našom zbore. Bola tiež veľmi jasným slovom od Pána pre nás. Nájdete ju TU.

Prorocké sny

Tesne pred spustením 24-ky v Bratislave mi dve sestry popísali svoj sen ktorý im v auguste Pán dal. Bolo to zaujímavé. Dva sny v ten istý mesiac týkajúce sa mesta a toho, čo sme sa chystali spustiť.

No a tu je opis prvého sna:

Ahoj Michal, chcela by som ti napísať o videní, ktoré som mala v noci z 15. na 16. augusta. Verím totiž, že sa úzko dotýka práve chystanej 24/7 tu v BA. Budem sa snažiť opísať to čo najvernejšie, ale prepáč, dialo sa toho veľmi veľa, udalosti som videla z viacerých uhlov súčasne a pri tom sa odohrávali v rôznych svetoch. Ale gro hádam pochopíš. Začalo to ako sen.

Spala som a snívalo sa mi, že som vojak. Mala som meč, štít, prilbu a oblečená som bola ako tí barbarský bojovníci. Okolo mňa boli ďalší a všetci sme kráčali. Nevedela som kam ideme ani s kým budeme bojovať a či vôbec budeme bojovať. Bola som veľmi neistá. Predo mnou však kráčali nejaký muži a tak som ich nasledovala. Nebála som sa. Za mnou boli dvaja mladíci – ešte chlapci. Mohli mať tak 13 – 17 rokov. Bolo ich viac ako tých mužov vpredu. A báli sa.

Zároveň som túto situáciu videla z vtáčej perspektívy. Boli sme celý oddiel. Okolo bolo viacero oddielov rovnakých ako my a niektoré mali svojho kapitána. Tiež som videla nepriateľa. Bol početnejší, zbroj sa mu leskla a počula som smiech ako nami pohŕdal. Fakt bol totiž ten, že niektoré oddiely proste toho nepriateľa nevideli. Chodili krížom krážom okolo neho alebo priamo cez jeho tábor a predsa ho nevideli. Nemohli s ním bojovať. A boli tam tiež oddiely, ktoré iba stáli a bol im celý boj ľahostajný. Iba malá hŕstka sa pustila do skutočného boja. Boli to veľmi preriedené oddiely, ale silné.

Pomyslela som si, že nemáme šancu. Boli sme strašne neusporiadaní a naše brnenie vyzeralo také... používané. Špinavé, zaprášené a často dosekané štíty. No držali sme. Zrazu som sa vyniesla oveľa vyššie a uvidela som, že miesto kde bojuje tých zopár je uprostred obrovského mesta. Útočili priamo v strede na najväčšiu bastilu plnú vojakov. Vedela som, že jedinou našou šancou je dobyť túto bastilu a potom sa v nej usídliť. No okolo to vyzeralo strašne. Nebolo vidieť kúsok priestoru, kde by nebol nepriateľ. Všetci jeho vojaci boli ozbrojení rovnako a zúrili.

Myslím, že by bolo dobré načrtnúť plán toho mesta. Ako som povedala, v strede mesta bola bastila - mohutné opevnenie s vysokým cimburím. Okolo nej bolo pole a potom začínali domy. Celé mesto bolo rozdelené do častí – malých kráľovstiev. Každé malo svojho veliteľa a svoju farbu. Bolo vidieť, že jednotlivé časti navzájom spolupracujú, hoci sa nenávidia, pretože ich spoločným záujmom bolo zničiť nás.

Vtom som si uvedomila, že hoci nás počtom prevyšujú desaťnásobne, predsa len vyhrávame. Bola v nás taká nejaká sila... Naši vojaci bojovali na hradbách, ale už prenikli aj do bastily. Bojovalo sa všade, na schodoch, v sálach, na streche... vtedy povstal jeden z kapitánov a odviedol niekoľko oddielov. Šiel bojovať proti Juhu.

Vtedy sa obraz znovu zmenil. Tento krát som kráčala nočnými ulicami s gitarou na chrbte. Prišla som k veľkej dubovej bráne a zabúchala. Vpustili ma dnu. Vošla som do miestnosti... snáď to bola obývačka. Tu sedelo cca 15 ľudí, všetci ticho čakali. Nepamätám sa už kto všetko tam bol, iba teba si pamätám. Usadila som sa do kresla a tiež čakala. Vedela som, že sme sa tu všetci stretli na modlitby, no ešte sme nesmeli. Ešte sme museli chvíľočku počkať.

Zrazu všetko zmizlo. Vieš doteraz som videla všetko akoby odrazu, jednotlivé obrazy sa miešali a bolo toho naozaj veľa, no zrazu bolo všetko fuč. Zostala len betónová podlaha a vedľa mňa vpravo sedel nepriateľ. Pozoroval ma. Od strachu som úplne zdrevenela. Jeho pohľad... neviem to popísať, iba som proste vedela, že nenávidí všetko čo vidí, nenávidí aká som, nenávidí to čím som. Strach mi ochromil nielen telo, ale aj myseľ. Vtedy som už nespala, bola som hore, no nemohla som sa hnúť. Vtedy mi napadlo iba meno Ježiš. Pokúšala som sa ho vysloviť, zavolať, no z úst mi vyšiel iba čudný sipot. Zľakla som sa ešte viac, že ma začuje a okamžite zničí – skôr ako by som mohla zavolať. Ale neustále som myslela len na meno Ježiš. Vtedy sa stalo niečo zvláštne. Tá bytosť sa ku mne sklonila akoby zo zvedavosti, čo to vlastne mrmlem a vtedy som jasne a nahlas povedala: „Ježiš!“ a ono to utieklo. Otočila som sa, no videla som už len stenu.

A tam zase sedeli všetci tí ľudia a už sa modlili. Do miestnosti neustále vchádzali a vychádzali ľudia, spústa ľudí! Niektorí chodili po miestnosti, niektorí si sadali, opäť vstávali... no tí, čo tam boli prví sa nehýbali z miest. Neustále prebiehali modlitby a mňa naplnil Duch Svätý. Začala som sa nahlas modliť v jazykoch. Vtedy som videla, ako tí sediaci vlastne sedia na obrovských jeleních parohoch a mňa zachvátila radosť, pretože som vedela, čo to značí. Tieto modlitby som videla najdlhšie. Modlila som sa takto asi neviem 10 – 15 možno 20 minút, neviem, ale neustále som videla aj stenu v mojej izbe :) aj tú miestnosť aj tie parohy...

Čo to všetko znamená?

Pokúsim sa vyložiť to, čo viem. Ostatne, máš múdrosť, rozsudzuj.

Ocitli sme sa v boji. Celá 24/7 je jeden veľký boj nielen o Bratislavu. Do boja sú povolaní všetci, tí ktorí sú s Pánom už dlhšie a dosiahli múdrosť mužov, ako aj tí, ktorí sú ešte len mladíci. No deti v boji nemajú priestor. Nepripomínam to tak tebe, ako skôr sebe, aby som nebola príliš náročná na tých, ktorí ešte len začínajú spoznávať Krista.

Celý boj nie je srandou. Ideme sa biť s vycvičeným nepriateľom a dobre vyzbrojeným. Naša výzbroj je však tiež dobrá. Je vyskúšaná v predchádzajúcich časoch (používaná). Možno sa niektorí ľudia pozastavujú nad tým, že načo 24/7, je to extravagantné, je to také a onaké. Nuž, Pán nám dal extravagantnú zbroj, sme za „barbarov“. Hoci nás je pomenej, sme silnejší – divokejší a ja verím, že naše „divoké“ modlitby budú mocnou zbraňou proti nepriateľovi.

Tiež chcem upozorniť na to, že je tu viacero oblastí, za ktoré je potrebné sa modliť (rozdelené mesto do kráľovstiev), v každej je istá duchovná atmosféra a nepriateľ tam používa individuálnu taktiku (farby). No myslím, že by sme mali nájsť tú „bastilu“ – najdôležitejšiu oblasť a tú si podmaniť (netuším čo je tou oblasťou, hoci ten kapitán, ktorý sa neskôr odtrhol... bojoval proti Juhu, to značí otroctvo).

Naša taktika? Vidím veľkú silu malých spoločenstiev. Mnohé veľké oddiely (oddiel = spoločenstvo, skupinka) blúdili a hoci chceli bojovať, nemohli. Proste nepriateľa nevideli. Malé skupinky si uvedomujú, že sú malé, preto sa zameriavajú na jednu – dve veci, a do toho investujú všetko. A sú oveľa viac závislé na Bohu. Myslím, že je to docela dosť dobrá taktika. Domáce skupinky, malé stretká... to sú miesta, ktoré si Pán používa mocným spôsobom. On je tou silou v nás... lebo jeho sila sa dokonale prejavuje v našej slabosti. Mám takú matnú predstavu, že to budú práve takéto „mini skupče“ čo sa budú aktívne podieľať na 24/7 a Pán sa nechá nimi uprosovať.

Už sa neviem dočkať. Myslím, že nie som jediná :) čo sa doslova trasie na túto miestnosť. Nenechajte sa odradiť nepriateľom! Asi bude veľmi očumovať, čo sa to deje, ale modlím sa za vás všetkých a za každého, kto má prísť do 24/7 a staviam vás všetkých pod ochranu mena Ježiš. On je ten, ktorý víťazí. Na 100%. Amen.

No, vlastne toto znamenajú tie parohy. :) Je to istota, že všetko sa deje na sile a moci samého Boha a nie ľudí. On je ten, čo to všetko drží pohromade a preto som sa radovala a stále radujem. A žehnám vám. Ešte chvíľu a stretneme sa na modlitbách... neprestávajúcich modlitbách...

Maja z HC

A tu je druhý sen inej sestry:

Neviem presne pomenovať typ tohto duchovného zážitku. Udial sa v noci, koncom augusta 07. Bolo to niečo, ako mimoriadne silný sen. Zobudila som sa v noci o 3 ráno a chvíľu mi trvalo, kým som zistila, kde som a čo sa deje.

Píšem ho s odstupom niekoľkých mesiacov, ale pokúsim sa zachytiť najživšie momenty.

Išla som pešo zachmúrenou Bratislavou. Atmosféra bola napätá a ja som mala stiahnutý žalúdok kvôli tomu, čo som videla. Išla som časťou Trnávky, nejakým parčíkom a všimla som si bytosť, ktorá nebola vysoká, mala asi meter, v ruke niečo ako bejzbalovú palicu, ale zjavnú autoritu na mieste, kde sa pohybovala. Ako ľudia chceli prejsť na inú ulicu, tak ich zastrašovala. Ja som sa ponáhľala, dívajúc sa len pred seba, a kupodivu sa za mnou nerozbehla. Myslela som si, že si ma nevšimla, ale keď som prešla cez nejakú pasáž na inú ulicu, podobná bytosť bola aj tam. Tá ma tiež nechala prejsť. Všimla som si ale, že tá prvá zabehla za tou druhou a pýtala sa: ona nepatrí pod teba (do tvojho územia)?

Druhý jasný obraz sa týkal Kollárovho námestia. Viezla som sa v trolejbuse. Opäť atmosféra bola akoby z vojnového obdobia. Cestujúci sa trošku krčili za oknami a pozorovali sme, ako niekto okolo nás ťahá ťažké, delostrelecké zbrane.

(pozn.: o niekoľko málo týždňov mali Scientologisti stanové mestečko pred úradom vlády.)

Táto duchovná skúsenosť mi pripomenula pravdu z Písma – duchovný svet toho zlého je strategicky zorganizovaný. Zároveň ma postavila pred otázku: „ako je zorganizovaná cirkev a čo robí, aby strategicky odzbrojila naše mesto?“ Je to pre mňa výzva a verím, že som bola konfrontovaná touto výzvou aj z dôvodu, že z hľadiska mojej úlohy v tele Kristovom môžem niektoré veci aspoň trošku ovplyvniť.

Paulína Č.

A ešte jeden sen z novembra 2007:

Dnes (20.-21.11.) nad ránom sa mi sníval sen. Bola som zmetená najprv, ale na ranných modlitbách mi to potom postupne dochádzalo:

Zo zahraničia prichádzali rôzni ľudia, služobnici, niektorí z veľkej diaľky, z Ázie, úplné Iní ako my,

obdivovali sme ich, pozerali na nich s úctou a hovorili si jeden medzi druhým že „Pozri, je úžasné čo má a čo s tým robí, aké zujímavé....

Ale to bolo všetko. Nezmenení a spokojní že sme videli pekne predstavenie sme šli každý domov.

Potom prišlo vážne varovanie, že sa blíži vojna, všetci to počuli, všade to hučalo, VOJNA, pozor, vojna, VAROVANIE , pripravte sa ..

A každý nejako nezmeneným tempom vravel, že „Hej, veď hej, už sme počuli, už sme to tooooooolkokrát počuli....“ Ale nikto nič nerobil, všetci si šli po svojich bežných naučených líniách.

Ako keby sme si mysleli, že máme ešte  kopu času sa na to pripraviť, šli sme spokojní domov.

Ale než sme prišli k svojim domom, tak v uliciach bol čudný biely plyn,  Sarin, nervovoparalytický jed. Niečo, čo vás zabije, ak sa ho nadýchnete. Mysleli sme si že máme čas, ale nemali sme ŽIADNY, bolo to už VŠADE,  na uliciach, aj v našich domovoch, na schodoch, v izbách..., všade, úplne všade....

Jediné miesto, kde sa dalo nadýchnuť bola modlitebná komôrka, miesto intimity s Pánom, miesto kde kľačíte na kolenách hodiny a hodiny a čakáte na Jeho hlas a dotyk. Miesto, kde je len On a ty..... Iba tam bol zdravý vzduch, iba tam sa dalo žiť a dýchať.

D.

Myslím, že ani netreba dodávať nejaký výklad. Je to alarmujúci sen o tom, že ako kresťania si vôbec neuvedomujeme vážnosť situácie. Nereagujeme ani na poplach a výstrahy pred skutočnou vojnou. Dokonca si ani neuvedomujeme, že je to reálna vojna, v ktorej ide o život náš a životy mnohých.

V tomto sne je aj ukázaný ľstivý postup nepriateľa: paralyzuje, uspáva nás spôsobom, ktorý ani neregistrujeme. Je to tento svet, jeho myslenie a spôsoby. Jeho uponáhľanosť a rutina. Jeho hodnoty. To všetko je ako plyn, ktorý nás zabíja.

A stratégia boja: v žiadnom prípade si nenechať ukradnúť pravidelný čas osamote s Pánom.

Modlitebná miestnosť 24-365

A boj začal 9. Septembra 2007. Po roku príprav sme vstúpili do niečoho, o čom som do dnes presvedčený, že to bolo z neba.

ba24-365_01

ba24-365_02

ba24-365_09ba24-365_07

Aj keď sme sa na to pripravovali rok, predsa sme boli zaskočení. Prišli osobné útoky, rôzne problémy s miestnosťou, s ľuďmi – kresťanmi – ktorí sa vedeli správať aj dosť nekresťansky. Čelili sme realite, že hoci by vzhľadom na počet kresťanov mohli byť v Bratislave aj viaceré nonstop miestnosti, mali sme predsa len problém udržať túto jednu. Učili sme sa tejto realite stavu cirkvi čeliť. Asi každý sme sa s tým nejako vyrovnávali. Ale pre každého z nás to bolo boľavé.

Iné prorocké pohľady na rok 2007

Znovu som žasol ako veľmi kopíruje toto slovo Ricka Joynera, hoci bolo prijaté v inom kontexte a v inej krajine, to, čo som vnímal ja. A zvlášť teraz, keď sa na to pozerám s odstupom času.

Zápas o svätosť

Mojim veršom pre tento rok bol:

Žalmy 1:1  Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov<a>, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, 2  ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.

Až teraz však rozumiem ako prorocký bol tento text vtedy pre mňa! Vtedy na začiatku roka som si to vôbec neuvedomil. Nemohol som. Nevedel som, čo sa mi stane v modlitebnej miestnosti o 9 mesiacov po tom, ako som si tento text vytiahol na kartičke spomedzi desiatok iných. Zobral som to ako výzvu viac študovať Božie slovo.

17.septembra som sa nad ránom v modlitebnej miestnosti 24-365 ocitol v pokání. Ani neviem ako. Ani som to nečakal. O druhej ráno som prišiel a povedal som si, že začnem na začiatku. A to bolo miesto, kde sme nainštalovali vrecovinu a popol. Malo to byť miesto pokánia. Netušil som však, že tam Pán naozaj bude s ľuďmi takto konať. A nič netušiac som si tam kľakol. A veru som tam kľačal ďalšie dve hodiny. Boh so mnou jednal ako s prorokom Jonášom.

ba24-365_04

ba24-365_06ba24-365_05

Takto som to potom opísal:

Jonáš 1:3  Ale Jonáš vstal, aby utiekol do Taršíša zpred tvári Hospodinovej …

Útek Jonáša nespočíval v prvom rade v tom, že si to namieril na opačnú stranu, ako ho posielal Boh. Jeho útek spočíval v opustení miesta pred Božou tvárou. A nie len jeho! Aj ja som tak veľakrát opustil Božiu prítomnosť. Toľkokrát som ju stratil! Toľkokrát som ju vymenil za niečo iné. Za čas pred televízorom, za odpočinok, za mnohé aktivity a plný diár... Miesto „pred Božou tvárou“ je miesto: kde môžem cítiť Jeho pohľad; kde môžem načúvať Jeho hlasu; kde sa ma On môže dotknúť; kde Mu môžem hľadieť do očí; kde sa môžem pred Ním skláňať a uctievať Ho; kde sa môžem modliť... Je to úplne to najstrategickejšie miesto pre každého kresťana. Pre kazateľa zvlášť. A ja som ho opúšťal. Keď mi to Pán ukázal, bol som zhrozený: Zrazu som videl v akej miere som šiel „na vlastný výkon“, v zotrvačnosti, v rutine... Sám seba som okrádal (a nie len seba!!!) o čerstvý chlieb od Pána; o to, z čoho vlastne pramení život: Matúš 4:4  On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Duchovný život pramení z osobného vzťahu s Pánom. On je náš život. Keď som však ušiel spred Jeho tváre, ušiel som z miesta, kde pramení život. A zostala len tvárnosť pobožnosti (2Tim 2,5).

Jonáš 1:3  Ale Jonáš vstal, aby utiekol do Taršíša...

Keď utekám spred Božej tváre, bolo len otázkou času, kedy sa z mojej cesty do Ninive stane cesta do Taršíša. Kedy sa z mojej služby Bohu a ľuďom, stala služba mojim ambíciám, pýche, ctižiadosti, predstavám, očakávaniam, teológii... Taršíš predstavuje miesto bohatstva a slávy. Meno Taršíš znamená: žltý jaspis, zlatý kameň. Cesta do Taršíša je cestou snahy zbohatnúť a dosiahnuť svoju slávu. Keď o tom so mnou Pán milostivo hovoril, mohol som vidieť pyšné motívy, ktoré toľkokrát stáli za mojimi skutkami a službou, ktoré sa zvonku zdali tak zbožné a pokorné. Znovu som bol zhrozený, a volal som: „Bože odpusti mi, že som sa toľkokrát snažil zbohatnúť na Tvoj úkor; že som si privlastňoval slávu, ktorá patrí Tebe,; že som sa v Tvojom mene toľkokrát snažil činiť svoju vlastnú vôľu...“

Jonáš 1:5  ... Ale Jonáš bol sišiel dolu na odľahlé miesto lode, ľahol si a zaspal tvrdo.

Ani som nevedel ako som začal na tejto ceste robiť kompromisy, malé odbočky, malé uposlúchnutia žiadosti tela, poddanie sa lenivosti. V Božej prítomnosti som si v pokání zrazu uvedomoval, že som zaspal: Moje duchovné zmysly boli otupené, moje srdce ochladlo. Strácal som večer za večerom pri pive a televízore. Moja svieca už nehorela tak jasne a moje bedrá veru niekedy neboli opásané. Už som nebol kedykoľvek k dispozícii, pripravený stáť v službe. A to som bol ešte hrdý na to, že nie som zákonníkom, ktorý striktne háji pozície abstinencie. Alebo že „veď netreba to až tak preháňať“. Dnes už tvrdím opak. Aj keď viem, že svätosť zďaleka nespočíva v tom niečo robiť a niečo nerobiť. Svätosť nespočíva v nepití alkoholu. Ale ak chcem zápasiť o svätosť nášho Pána, o to byť Jemu podobný, viem, že to jednoducho bez abstinencie, odriekania sa, pôstu, zdržanlivosti... nejde.

Jonáš 4:5  A Jonáš vyšiel z mesta, sadol si na mieste od východu mesta, spravil si tam búdu a sadol si do nej, do tône, dokiaľ by neuvidel, čo bude s mestom.

Viackrát som v kázňach poukazoval na tvrdosť Jonášovho srdca; na to, ako dobre vedel o Božej milosti, a predsa v jeho srdci Božia milosť nebola... Pán mi však dal milosť uvidieť, že moje srdce je tiež v podobne nemilosrdnom stave. Mohol som vidieť ako som zaujal pozíciu nezaujatého pozorovateľa. Presne ako Jonáš! Aj ja som sa toľkokrát utiahol do svojho súkromia, anonymity... v akejsi otupelosti môjho srdca. Stratil som schopnosť byť zlomeným a plakať pre ľudí. Akoby ľudia v tisíckach neboli na ceste do večného zatratenia; akoby už nebolo chorých a trápených démonmi... Pozerám správy, počujem o obetiach katasrof a vojen, ale nič to so mnou nerobí... Odkedy som to videl, volám k Bohu o milosť, aby zlomil moje srdce pre ľudí tak ako je Jeho srdce pre nás zlomené. Veď mne toľkokrát viac záleží na tom, či mám kde bývať, alebo či mám pojazdné auto ako na ľuďoch! Podobne ako Jonáša neporovnateľne viac potešil ricínovník a tieň ako pokánie 120 tisícového mesta. Ako ďaleko je ešte moje srdce od Pánovho srdca! Aká nejednota medzi mnou a Ním. V pokání volám o milosť, aby moje srdce zmenil a zapálil Jeho ohňom pre stratené duše.

Jonáš 4:11  A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?

Toto Boh nehovorí len preto, aby ma informoval o tom, ako je Jeho srdce hnuté súcitom a milosrdenstvom (Mt 9,36). Viem, že toto je Jeho pozvanie pre mňa zdieľať s Ním Jeho lásku. On ma volá k tomu, aby som bol jedno s Ním (J 17,21-23) – jedna myseľ, ale aj jedno srdce. A ja chcem toto pozvanie prijať. Aj preto som zhrozený ako ľahko sa nechám zviesť z tejto cesty. Počujem ako sa pýta: „Koho pošlem? Kto pôjde?“ (Iz 6,8). Pýta sa ma znovu a znovu: „Pôjdeš?“ A ja v bázni, usvedčený a pokorený volám: „Áno, Pane! Zmiluj sa nado mnou! Chcem ísť! Tiahni ma za Tebou! Navráť ma pred Tvoju tvár! Navráť ma na Tvoje cesty! Roznieť moje srdce Tvojim ohňom!“

Táto skúsenosť v 24-ke ma voviedla do úplne iného zápasu o svätosť v mojom živote. A o tom mal byť zase ďalší rok 2008.

Ako byť zdravým stromom.

Pred časom mi Pán dal na srdce, aby som pripomínal to, čo On ku nám v posledných rokoch hovoril a čo s nami robil. Takto v rubrike “Prorocké pohľady” budú postupne pribúdať jednotlivé prorocké veci a prierez niektorými rokmi.

Ako pracujem na priereze rokom 2007, objavil som službu Roberta Rummage v našom zbore. Znovu si uvedomujem, že to bola jedna z najsilnejších služieb v našom zbore a dlho v nás rezonovala. Vnímali sme ju ako slovo od Pána pre nás. Dokonca sme vtedy urobili prepis nahrávky a uverejnili sme to v našom informátore.

Verím, že toto nebolo len slovo pre náš zbor a ak je to tak, iste bude Pán hovoriť skrze túto službu Rummageovcov aj dnes.

Tu si môžete stiahnuť túto kázeň (v zbore Viera BJB 5.8.2007) vo formáte MP3:

Nuž a takto sme to uverejnili v našom zborovom informátore v septembri 2007:


Michal Kevický: Pre mňa bola (a stále je) služba Roberta Rummage v auguste nesmierne alarmujúca a povzbudzujúca zároveň. Som presvedčený, že skrze neho zaznelo naozaj to, „čo Duch hovorí“ nášmu zboru (a nie len nášmu). Modlím sa za to, aby sme mali milosť počuť práve to, čo Duch hovorí cirkvi v Bratislave (Zj 3,22). A keď budeme počuť Jeho hlas, aby sme si nezatvrdili srdcia (Ž 95,8). A som tak veľmi vďačný Pánovi, že čas Jeho milosti ešte stále trvá, a že On nám posiela znovu a znovu svoje slovo.

T.Kriška: Už dlho som s nikým tak hlboko nesúzvučil ako práve s Robertom, keď nám slúžil. Naozaj si myslím, že k nám skrze neho hovoril Pán a že je to jedna z kľúčových služieb, ku ktorej by sme sa mali vracať. Zvlášť mi rezonovala tá skutočnosť, že ako evangelikálovia na Slovensku sme veľmi farizejskí: navonok je všetko v poriadku, ale vo vnútri sme prázdni.

Ako byť zdravým stromom.

Služba Roberta Rummage v zbore Viera BJB v Bratislave 5.8.2007.

Volám sa Robert a  keďže sme tu žili 7 rokov - poznám asi tak 50 % vašich tvárí.. Zakladali sme tu na Slovensku misijnú, mládežnícku organizáciu Mladež s misiou ( YWAM na Slovensku). Zbor Viera bol našou rodinou. Dnes sú tu so mnou naše deti: Rachel 13, Nátan 11, Sára 9, Daniel 8, Rebeka 5, Bethany 3, a manželka Amy.

Bože modlime sa aby si prišiel. Bože príď. Nechceme sa tu hrať na cirkev. Prídi Pane. Prídi. Chceme vedieť čo nám chceš povedať. Chceme byť tým, kým Ty chceš aby sme boli. Pane, prídi! Prídi Bože! Amen.

Chcel by som si zobrať pár sekúnd a vysvetliť ten dôvod prečo sme tu a čo sa dialo v podsedných 8 rokoch nášho života. Odchádzali sme preto aby sme si oddýchli, a mysleli sme si že sa vrátime v priebehu roka. Ale Pán Boh nás zastavil. Pamätáte si ako apoštol Pavel išiel na druhú misijnú cestu, mal svoj plán, a to nebol plán ísť do Macedónska? Ale Pán Boh ho vždy zadržiaval v tom čo on chcel robiť. Pretože prijal videnie muža – macedónca ktorý povedal: „Prídi k nám!“, vnímal, že mu tým Boh povedal: „Pôjdeš do Macedónska!“. Takže Pán Boh nám povedal, keď sme boli vo Washingtone D.C.: „Môj plán s vami je, aby ste tu zostali“. Tam som mal vyučovať o modlitbe a duchovnom boli. Stali sme sa časťou  tímu pastorov v jednom veľkom zbore. Pracovali sme tam 5 rokov s mladými ľuďmi. Kde sme však dostali najviac ovocia v našom duchovnom živote bola malá modlitebná skupinka. Časťou tejto modlitebnej skupinky bola tiež Jessica. Robila službu prostitútkam, išla cez Ywam služobne do Číny. A my sme si všimli, že ľudia, ktorí boli ako ona, boli vyslaní von, aby slúžili Pánovi. A práve táto služba, ktorú sme nasledovali niekoľko rokov sa presunula do Washigtonu D.C. Volá sa to Spravodlivosť – Dom modlitby. A aj keď sme boli časťou pastierskeho tímu, mnoho času sme trávili tým, že sme tam chodili ako rodina a modlili sme sa. Ta modlitebná komunita mala špecifické zameranie: – modliť sa za vládu. A čím viac sme to robili, tým viac oživili naše srdcia. Takže po čase sme zanechali kazateľskú službu a stali sme sa časťou modlitebného hnutia. A teraz pracujeme s organizáciou ktorá sa volá „Príčina“. A táto organizácia má modlitebný dom a pripravuje misionárov. Pán Boh robí úžasné veci na zemi. A je úžasné byť časťou toho.

Mám slovo pre zbor Viera. Včera som bol v Hernhute v Nemecku. A Hernhut znamená „Pozoruj Pána“. A je to miesto kde gróf Zinzendorf mal svoju komunitu. Moravskí bratia pochádzajú z tohto hnutia. Úžasné veci sa diali, keď Svätý Duch prišiel na toto spoločenstvo. Oni sa modlili ako „blázniví“ ľudia 100 rokov. A z tohto miesta vychádzali misionári ako šípy. A keď sa pozeráte spätne na ten vplyv, ktorý táto malá komunita mala, pýtate sa: „Čo to bolo?!?“. V piatok som sedel blízko kostí grófa Zinzendorfa, na malom cintoríne. Sedel som tam a modlil som sa: „Bože, ja nie som tento muž, nie som Zinzendorf... Bože, chcem byť tým najlepším ja, akým ma chceš urobiť. Chcem byť časťou tohto modlitebného hnutia. Chcem byť niečo čo vystreľuje šípy do celého sveta. Bože trénujem ľudí, aby sa prihovárali za iných. Potrebujem čerstvý oheň, čerstvé pomazanie...“ Jednoducho som tam sedel. Mnohokrát mi Pán Boh ukazuje veci keď pozorujem okolie. Tak som sa poobzeral a videl som strom. A ten strom mal nejaký typ choroby. Bol ako keby zvnútra prázdny. A okamžite Duch mi povedal: „Toto je o tom strome!“

Viete, pred rokom som bol na horolezeckej túre. V nádherných horách s potôčikom. A videl som tam strom. Keď som sa pozeral na ten strom, tak som bol v šoku, lebo z druhej strany bol prázdny. Ja som si vravel ako môže ten strom vôbec stáť. Zobral som si fotoaparát aby som si ho odfotil a vtedy som zbadal že z neho vychádzajú akési káble. A hovorím si: „Čo toto znamená?“. Uvedomil som si že niekto sa snažil káblom ovinúť strom a udržať ho tak pokope. Ale, po čase sa tieto káble stali súčasťou stromu. V ten deň pred rokom Boh hovoril ku mne: „Dávaj si pozor na náboženského ducha! Náboženský duch zožerie tvoj život z vnútra. Dávaj si pozor na tú vonkajšiu fasádu kresťanstva. Dávaj si pozor, aby si z vnútra nebol vyprázdnený!“ V ten deň, akoby Boh začal robiť chirurgickú operáciu na mne. Ja som začal plakať kvôli zákonníctvu a veciam, ktoré rástli v mojom srdci.

A ten minulý piatok v Hernhute pozerám na tie dva stromy na cintoríne. Na jednej strane chorý a na druhej strane silný, zdravý strom, ktorý je štíhlejší, nie je taký objemný ale je zdravý a vysoký. A Duch mi povedal: „Môj zámer pre zbor Viera je aby bol ako tento strom a nie ako tamten.“ To nie je len pre zbor Viera, ale aj pre zbory na Slovensku. Božím zámerom je aby ste boli silným stromom. Ako v 1. žalme: „strom zasadený pri tečúcich vodách, ktorý prináša svoje ovocie a jeho lístie nevädne.“ Ale ak to má byť, tak potrebujete byť hlboko zakorenení. Potrebujete vyťahovať tú vlhkosť z pôdy. Tá voda, čo je v pôde, sa musí stať vašou súčasťou. Musí prechádzať cez kmeň a cez výhonky.

Chcem sa modliť za toto slovo: „Bože ja vyhlasujem tvoje zámery pre tento zbor. Pre toto spoločenstvo kresťanov. Nech sú tými, ktorí sú zakorenení hlboko; ktorí sú zakorenení v Tvojom Svätom Duchu; ktorí každý deň berú znovu a znovu čerstvú vodu. Ja vyhlasujem život, Bože, pre každú rodinu. Život pre každého jednotlivca. Vyhlasujem život pre tento zbor, aby mal ten dobrý zámer. Aby toto nebol zbor s chorobou. Bože, ja hovorím že to prázdne vnútro nie je tento zbor – a ani nebude. Bože, ja vyhlasujem, že to bude zdravý strom. Bože, uzdrav nás. Bože, zober z nás toho náboženského ducha. Zober od nás to cudzie náboženstvo, ktoré popiera Tvoju moc. Hovorím: Božia moc do tohto zboru nech príde!“

Počas celej európskej histórie toto bol problém. Problém je v tom, že na začiatku máte niečo živé a veľmi skoro sa to stane len tieňom toho čo to pôvodne bolo. Nepotrebujem vám dávať lekcie s Európskej histórie. Vy ju poznáte. Máte Jána Husa. Máte Komenského. Máte grófa Zinzendorfa. Nie síce na Slovensku, ale v tejto oblasti. Moravská cirkev bola časťou zavrhnutých, ktorí boli naplnení Božím Duchom. Boli naplnení horlivosťou. Ja som počul príbehy ako za 10, 20 či 30 rokov veci vyšli a priniesli oheň. Zlý európsky príklad z histórie nemusí byť váš osud, zbor Viera. Poviem vám, že som tu späť po 5-6 rokoch. Aby som bol úprimný. Žil som vo Washingtone D.C., čo je hlavné mesto USA. Je to zároveň cenrum zábavy, podnikania a zaneprázdnenosti. Zaneprázdnenosť môže zobrať život z nás. Život z osoby, manželstva, rodiny a zboru. Chcem hovoriť ako udržať ten život v strome.

Intimita s Bohom, to je to s čím musíte začať. Bol som zaneprázdnený kazateľ a neustále som niečo robil. Pokúšal som sa žonglovať s mnohými vecami a uvedomil som si že som stratil intimitu. Deti (oslovil svoje deti), pamätáte sa ako sme sa vo Virginii modlili spolu s vami a hovorili sme: „Bože, ty máš niečo viac pre nás“. A cítili sme že Boh nás volá byť časťou toho Domu modlitby - medzinárodného Domu modlitby. Lenže v tom zbore vo Virgínii sme dostali určitý tréning a mali sme sa tam dobre ako rodina. A Boh povedal: „Teraz je ten čas. Choďte!“. Bolo to trochu náročné urobiť to. My sme si začali uvedomovať, že sme vo vynikajúcom zbore tam vo Virginii a naše deti dostali množstvo vynikajúceho tréningu. Vedeli napr., ako viesť iného k Ježišovi. Vedeli, ako sa ujať stratenej osoby, aby našla Boha. Ale niektoré z našich hodnôt - napr. život v Duchu Svätom a život s aktívnymi darmi Ducha Svätého - neboli v našich deťoch. Uvedomili sme si, že potrebujeme komunitu s takýmito hodnotami; že potrebujeme sa prisunúť bližšie k tomu ohňu, ktorý poznáme. Takže sme to urobili: Ako rodičia spolu s deťmi sme prešli cez ten istý tréning. Deti (znovu sa obracia na svoje deti), a vy ste boli na takom mieste , ktoré sa volá „Centrum vystrojovania deti“. A Sára vám povie čo sa dialo počas jedného dňa keď uctievali:

(Pokračuje Sára – 9 ročná) Jedného dňa keď sme uctievali, Boh mi dal videnie, že pôjdem jedného dňa do Číny. Videla som čínsku dedinu. A ja som šla do tej dediny. A keď som tam vošla prichádzali tie deti a ja som im slúžila a oni sa pýtali: „Čo je to za svetlo čo z teba vychádza?“ A ja som im povedala o Ježišovi. A po tom zhromaždení jedno dievča prišlo za mnou. A povedala že počas zhromaždenia Boh jej povedal, že pôjdem do Číny, keď budem mať 10 rokov a teraz mám 9 rokov.

(pokračuje Robert) Takže hádajte akú knihu čítala? Históriu Číny. Hádajte aký jazyk sa učí? Mandarínčinu. Hádajte čo je na jej stene v izbe? Obrázky Číny. Veľký čínsky múr. A keď sme predali dom a dali sme aj nejaké peniaze deťom a povedali sme im premýšľajte ako môžete investovať tieto peniaze pre národ. Čo si myslíte kam dala svoje peniaze? Sirotám v Číne. Dostali sme také poďakovanie od tých sirôt v Číne, s tým obrázkom malých čínskych detí. Ona seje pre svoju budúcnosť.

Takže v piatok keď sme boli v Hernhute a prechádzali sme sa po cintoríne, prechádzali sme sa miestom, kde boli hroby misionárov, ktorí slúžili v Číne. Tých Slovanov – Európanov, ktorí išli tam. Čo si myslíte za čo sme sa modlili? Môj duch povedal: „Bože, – urob to! Dávam ti moje deti. Ja nechcem aby sa hrali hry, ako bohaté deti. Ja chcem, a by boli bohaté v Duchu. Chcem, aby počuli Tvoj hlas. Chcem aby robili správne veci.“

Pre nás to znamenalo odložiť dobré zamestnanie a robiť hlúpe veci preto, aby sa naše deti dostali bližšie ku ohňu; aby tie hodnoty, ktoré vyznávame, boli praktizované. Možno to pre vás znamená ísť na Campfest spolu s vašimi deťmi... Možno tu bude znamenať ísť do tej miestnosti kde je 24-365 na Radlinského ulici. Bol som tam s Michalom Kevickým pred niekoľkými dňami. Mali sme k dispozícii kľúče od tej miestnosti a modlil som sa tam len niekoľko sekúnd a dostal som videnie. Veľmi jasný obraz: Všetky tie prázdne police, na ktorých boli predtým knihy (pretože to bolo predtým kníhkupectvo) - tieto všetky police boli plné chleba. Vedel som hlboko vo svojom srdci, že Pán Boh chce dať každému kto tam príde čerstvý pokrm. Možno že tam pôjdete vy sami v čase svojho zastavenia... Možno tam zoberiete svoje deti... Možno tam budete iba sedieť v Božej prítomnosti a praktizovať intimitu. A rozjímať nad Jeho slovom až dovtedy, kým sa nestane živým. Neviem ako to pre vás bude vyzerať, ale musíte to urobiť! Musíte!

Ona (ukázal na Sáru) je normálne dieťa. Bije sa so svojimi bratmi a sestrami a robí normálne detské veci... Ale ona počuje Boží hlas! Je tu veľa detí. Môžeš sa modliť aby tiež počuli Boží hlas a aby v budúcnosti počuli volanie Ducha Svätého:

Pane, ja prosím za tieto deti... Pane prosím, aby sa mohli učiť počuť Tvoj hlas. Daj im silu počuť. Ja sa modlím Pane, aby tieto deti poznali aké je Tvoje srdce. Modlím sa rodičov, aby vedeli čo majú robiť. Pane prosím ťa, aby si im dal tiež silu. Aby ich deti mohli rásť do koreňov (zakoreniť sa). Modlím sa za ich budúcnosť, aby bola dobrá, ktorá sa Tebe páči. Prosím, aby si im dal vízie a sny. Pane prosím, aby Tvoje slovo išlo priamo do ich duší. Amen.

Izaiáš 55:1  Hoj, všetci žízniví, poďte k vodám, a vy, ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte zbožie a jedzte! Poďte, kupujte bez peňazí a bez platu, víno a mlieko! 2  Prečo vynakladáte peniaze na to, čo nie je chlebom, a svoju prácu na to, čo nenasycuje? Nože ma poslúchnite a jedzte dobré, a nech sa kochá vaša duša v tuku!

Jedna vec, ktorá zabíja strom je staré slovo, starý chlieb. Starý chlieb, ktorý už nie je čerstvý. Dajte si čerstvý chlieb! „Dostal som to dnes, Bože. Dostal som to, aby som ťa počul Bože. Ja ťa musím počuť dnes!“ - Tento postoj nášho srdca musí byť: „Chcem ťa počuť Bože!“ Viete čo ďalšie zabíja strom? - Keď viera zomrie. Pre niektorých z vás viera zomrela. Mám veľmi silné slovo dnes: Cez veľmi vážne ťažkosti vášho života, začali ste pochybovať o Božej dobrote. Je tam bolesť zo vzťahov. Povedali ste: „Ja som volal na Teba, Bože, a Ty si neodpovedal!“ A tak niečo málo z viery zomrelo vo vás. A vaša viera je vyprázdnená ako ten strom, ktorý som videl. Takže čo urobíte, keď sa takéto niečo udeje? Ja vám poviem, čo vtedy robím: Ja nepozerám na tie odpovede, ktoré neprišli. Ja pozerám na tie odpovede, ktoré prišli. A ja sa pozerám na tú odpoveď. Na ten zázrak. Na ten prelom. Ja hovorím: „Bože, ja nerozumiem prečo sa neudialo tamto, ale ja viem že toto je to kto si Ty“ Ja rozhorľujem svoju vieru. Pred mesiacom som ešte nevedel, či pôjdem na túto cestu. Stále sme potrebovali veľmi veľa peňazí. Ja som bol znechutený. Bývame len 4 minúty od Morning star. To je náš domáci zbor. A náš Dom modlitby je neďaleko tohto miesta. Bola tam konferencia a ja som tam prišiel.  Bill Johnson, ktorý je kazateľom v Kalifornii - kde neustále vidia zázraky uzdravenia a  majú mocné evanjelizácie - bol tam a zdieľal sa a povedal: Môj syn je na 90 % hluchý. Ale keď sa ja modlím a niekto je uzdravený z hluchoty, ja nehovorím: „Prečo to neurobíš aj pre môjho syna?!!“ Ja sa pozerám do očí môjmu synovi, my si žmurkneme na seba, a povieme si: „O jeden deň bližšie“. A on sa pozerá na odpoveď. Ďakuje Bohu za to čo sa udialo. Nedovolí aby sa ich viera zlomila nad tým čo sa neudialo. Takže tí z vás, ktorí máte zlomenú vieru – chorobu viery, pretože je v tom vzťahová bolesť. Ja sa chcem modliť za vás. Ja budem prorokovať ku tejto chorej viere a proklamovať život:

Ja hovorím: viera nech príde! Viera nech príde v živého Boha! Viera vráť sa späť! Ty si dobrý Boh. My nerozumieme všetkému čo sa tu deje, ale vieme že si dobrý. Pane, hovoríme tejto chorobe: Povstaň viera!. Povstaň a choď v Ježišovom mene. Nech povstane Viera!

Tých, za ktorých sa modlím, ja chcem, aby ste mysleli na tu špecifickú požiadavku, ktorá je na vašom srdci a nevideli ste, že by sa udiala. Ja chcem, aby ste spojili moju vieru s vašou:

Bože, ktorý si mi dal peniaze na letenku sem... Bože, ktorý si uzdravil tú ženu pred 4 týždňami... Ja hovorím, že Ty si živý. Ja spájam svoju vieru s ich. Ja hovorím nech sa vrch presunie. Vrch presuň sa! My Ťa oslavujeme predtým než vidíme odpoveď. Pretože Ty si mocný; pretože Ty si dobrý a či už uvidíme odpoveď svojimi očami skôr alebo neskôr, my Ťa budeme oslavovať teraz. My ťa oslavujeme dnes. Amen.

Roznecujte svoju vieru! Máte také meno. Ste zbor „viery“. Zvykol som chodiť na Koncerty modlitieb a chvál - COPP. Pamätám sa ako sme boli pred rokmi tam v športovej hale Pasienky. Viete, kde som ja bol pred niekoľkými rokmi? Naše modlitebné hnutie bolo na obrovskom štadióne v Tenesse. Bolo tam 100 000 ľudí. Boli tam, lebo sa pôstili 40 dní. Pretože pred 40 rokmi v USA, bolo to, čo sa nazýva leto lásky. V San Farnciscu povstalo hnutie Hyppies. To leto lásky trvalo niekoľko dní. A potom prišlo leto túžby a slobodnej lásky, drog, východných meditácií. Títo hyppisáci dostali niečo. A používajúc muziku rozšírili víziu. Od toho leta pred 40 rokmi oni povedali: „Rozvedieme sa s Bohom Ameriky“. Po 40 rokoch kresťania v USA hovoria: „Počkajme chvíľu, zastavme sa. Je to 40 rokov čo sme blúdili po púšti. Robme pokánie za tento rozvod s Bohom. A znovu sa vráťme k Bohu, znovu si Ho zoberme.“ Je tu nová zmluva s Bohom. A dvanásť hodín sme boli v horúčave, 100 000 ľudí, a  robili sme pokánie od jedného hriechu k druhému. Za to že sme porušili svoje zmluvy s Indiánmi. Že sme dovolili otroctvo v našej krajine. Hriech za hriechom 12 hodín a potom sme si znovu zobrali Pána a obnovili sme záväzok zmluvy voči Nemu. A Ozeáš 2 hovorí: „Ja ťa budem prenasledovať, môj ľud vy ste moja nevesta. Vy obnovíte moju zmluvu so mnou. Už ma nebudete volať Pán alebo Baal, ale manžel.“ (Ozeáš 2,16-19) A keď som bol na tom štadióne s mojimi deťmi, hovoril som si: „To je ako koncerty modlitieb a chvál v Bratislave“. Joel 2.kap. hovorí, že keď je tvoja krajina v probléme, máš zvolať zhromaždenie. Zatrúb na trúbu nech všetci prídu do zhromaždenia a rob pokánie! Roztrhnite nielen svoje rúcha, ale aj svoje srdcia! Ja verím, že stále je čas pre Slovensko. Je čas, preto aby sme zvolali zhromaždenie, aby sme kolektívne ako kresťania robili pokánie. Je to čas, aby sme kolektívne vyhlasovali novú budúcnosť. Stále je tu budúcnosť v tomto zbore, aby boli kresťania zvolaní dohromady. Aby, ste dosiahli niečo nadprirodzené, ešte ste to neurobili, ešte nie ste hotoví. Takže dokiaľ som tu dnes, ostatok mojej skupiny je v Kalifornii v Pasadene. Pred niekoľkými dňami boli v San Franciscu (nasledujúci víkend budem spolu s nimi) -  mali sme tam dom modlitby počas dvoch rokov. Modlíme sa za tých, ktorí boli sexuálne zneužití, modlíme sa za homosexuálnu komunitu a verím, že o týždeň bude mať Boží Duch svoj vplyv v uliciach San Francisca. Pretože sme kolektívne robili pokánie a modlili sme sa a postili počas 40 dní. Po tomto zápase ideme na ulice. Vaša budúcnosť je v intimite s Bohom. Od neho prijať ako to robiť a kedy to robiť.

V knihe Sudcov Boh povolal nazirejcov, ktorí mali sľub voči Bohu, že ja chcem byť radikálne za Boha. A môj syn Nátan je obyčajné dieťa a chcem ho poprosiť, aby povedal o tom sľube, ktorý dal Bohu.

(Pokračuje Nátan - 11 ročný) Urobil som nazirejský sľub. V Biblii v Samsonových dobách keď ľudia boli v problémoch, Pán Boh si zavolal tých, ktorí boli odlišní od všetkých. A Samson bol jeden z nich. Samuel, ktorý pomazal Dávida za kráľa bol tiež nazirej. To, čo urobili nazirejci je, že sľúbili Bohu, že si nebudú strihať vlasy, nebudú piť opojný vínový nápoj, alebo čokoľvek čo je z hrozna a nebudú sa dotýkať mŕtvych tiel. A tie veci neboli a nie sú zlé ani dnes. Ale oni sa rozhodli, že sa budú chrániť týchto veci, aby boli oddelení od Boha. Takže ja a moji priatelia sme si povedali, že chceme byť takými. My chceme byť oddelení. Takže sme povedali Bohu, že nebudeme piť hroznový nápoj, nebudeme sa strihať a budeme iní. Už 2 roky to robím. Nestrihám si vlasy, nepijem hroznový nápoj a mám priateľov, ktorí to robia dlhšie. Sme obyčajné deti, ale chceme byť iní. Samozrejme dnes sa bežne nedotýkame mŕtvych tiel. Takže to sa trošku zmenilo a namiesto toho nepozerám filmy, kde zomierajú ľudia. Takže nejem sladkosti a nepijem minerálku. Nie že by to bolo niečo zlé piť minerálku a jesť sladkosti, ale ja chcem byť oddelený. Takže to nerobím a prosím Boha, aby prišiel ku mne, keď som úplne iní ako ostatní, aby bol vo mne.

Chcem poprosiť Nátana, aby sa modlil. Preto navrhujem, aby ste mali ten strom živý, aby ste žili v tejto bohatej Bratislave. Potrebujete poprosiť Boha – čoho sa máte vzdať, za čo sa budete pôstiť. Možno ten pôstiaci životný štýl znamená žiť v jednoduchšom dome, alebo jazdiť na jednoduchšom aute. Alebo zmenšiť to čo jem, lebo toto je to, čo viem o Bohu. Viem čo je nová zmluva. Ale On je ten istý Boh včera dnes i naveky. Samozrejme On je priťahovaný tam, kde vidí krv Ježišovu. Ale stále tiež má rád obete. Keď dobrovoľne obetujeme, keď žijeme pôstny životný štýl, On prichádza a bozkáva nás. Bozkáva nás zjavením. Ester sa pôstila a dostala zjavenie. Po tých 3 dňoch pôstenia dostala zjavenie ako sa má rozprávať s kráľom. Potom čo Eliáš sa pôstil 40 dní dostal zjavenie pomazať Elízea. Ježiš začal svoju službu 40 dňami pôstu. Chcem, aby Nátan sa za nás modlil. Pretože niekto z nás je povolaný k pôstnemu životnému štýlu, k radikálnemu životu s Bohom. Vzdať sa niektorých vecí, ktoré sa javia legitimne, preto aby sme mali viacej z Boha.

(Nátanova modlitba:) - Ježiš, ja Ťa prosím, aby si teraz prišiel ku týmto ľuďom. Ja chcem mať taký život, aký si Ty praješ. Pane, a ja Ťa prosím, aby teraz prišiel na nich Duch pôstneho života. Pane Ježiši, hovor k nim to, čo majú robiť. Pane, vysvetli im ako sa majú postiť a milovať Ťa. Ukáž im, ako ich miluješ. Ukáž im ako ich miluješ, keď obetujú kvôli Tebe veci, ktoré milujú. Aby sa vedeli vzdať jedla, televízie, minerálky alebo určitých nápojov. Modlím sa, aby si im dal silu, aby Ťa vedeli milovať. Aby sa vzdali veci, ktoré milujú, aby mohli milovať Teba viac. Pane, daj im trpezlivosť, aby zvládli tento beh. Aby vydržali bežať tento závod od začiatku do konca, aby sa nevzdávali pôstenia a aby odolávali pokušeniu. Amen.

Jednu vec, o ktorej chcem hovoriť, ktorá prináša chorobu stromu. To je čas púšte. V Piesni Šalamúnovej je milenecký príbeh, ktorý hovorí o ľudskej láske a sexualite. Tisícky rokov vodcovia cirkvi pozerali na tieto pasáže – „Viete to je obraz pána Ježiša a cirkvi“. Efeským 5 hovorí že obraz ľudskej lásky je obrazom Kristovej lásky ku cirkvi. A táto kniha je príbeh lásky a centrom tohto príbehu lásky je púšť. Na začiatku sa milenci zamilujú a hovoria si zamilované slová.  Boh je na prvom mieste ten ktorý nás miluje. On je milenec a chce každodenne šepkať vašu totožnosť, vaše meno. Keď prechádzate tým príbehom, prichádza tam scéna, keď milenec je preč. Keď nevesta je už vo svojej posteli a je pripravená spať. A On prichádza ku dverám a klope a ona nechce prísť ku dverám. Je to pre ňu nepohodlné a tak to neurobí. A potom si to rozmyslí a ide Ho hľadať. Zrazu cíti ako je osamotená a nemôže ho nájsť. Druhí ľudia sa jej pýtajú: „Čo to robíš? - Ja hľadám svojho milenca. Chcem mať s Ním dobrý čas“, ale oni sa z nej vysmievajú. Ona napriek tomu hovorí „Ja Ho stále milujem. Aj keď neviem kde je. Ja som sa rozhodla Ho milovať.“ A potom po krátkom čase púšte v 8. kapitole Piesni Šalamúnovej v 5 verši sa znovu stretajú, láska sa znovu roznecuje, sú tvárou v tvár. A tí, ktorí sa pozerajú na nich, hovoria: „Kto je to tá, ktorá vystupuje s púšte a opiera sa o svojho milého.“

Keď sme odišli zo Slovenska mali sme 4 deti. A to štvrté dieťa, ktoré sa nám tu narodilo malo určité problémy. Malo neurologické problémy, ktoré spôsobovali, že hlava ani mozog nerástli. Je v autistickom spektre, ale nie je úplným autistom, ale je mu dosť podobný. Pre nás to znamenalo vidieť, ako si malé dieťa, ktoré má 18 mesiacov, a je frustrované, búcha svoju hlavu o zem. To znamenalo chaos v našom dome! To znamená, že dlhšiu dobu nemôžeme ísť na ihrisko, pretože náš normálne vyzerajúci chlapček udrie nejaké dieťa, alebo napadne nejakého dospelého. Niekoho kto je v pozícii autority. Pozerajú sa na nás a povedia: „Čo je?!! Aké máte problémy s vaším dieťaťom?!!“ To znamenalo pre nás - rodičov, že sme plakali na svojich posteliach v noci. My sme si mysleli, že sme dobrí rodičia. Všetko, čo sa pokúšame robiť, nefunguje. To znamená, že osemročný chlapec nedokáže ovládať pohyby čriev. To znamená, že musel ísť do špeciálnej školy. To znamenalo, že my sme museli zmeniť svoj životný štýl. To znamená veľký tlak na moju ženu. Ja som sa vzdal svojho kazateľského miesta, aby som naplno pripravoval misionárov v modlitbe, a tak som mohol byť čiastočne doma. A boli celé obdobia púšte, cez ktoré sme s mojou manželkou prešli. Nepriateľ chce zobrať tieto časy púšte, tak ako na tom strome tie káble. Čo robíš práve vtedy? - Ja som sa rozhodol milovať svojho Milého. Ako to urobiť? Urob všetko to, čo je potrebné; hľadaj spoločenstvo s Bohom! Urob akúkoľvek zmenu, ktorá je potrebná a na druhej strane sa podopieraj o svojho Milého. My sa môžeme podopierať ako rodina. Sme síce ako keby trochu krívajúci. Preto, aby sme mohli prísť sem, museli sme veriť Bohu, že zaopatrí osobu, ktorá sa bude starať o nášho syna. Keď idete cez púšť, bude si to vyžadovať viacej viery. Dovoľte, aby som každému z vás povedal, ktorí prechádzate takýmto časom púšte: – Potrebujete hlboké korene! Je jediná vec, ktorá pomôže udržať ten strom, tak aby kvitol a mal lístie – aby mal hlboké korene. Keď sa cítime dole a v depresii, pretože je chaos v našom dome. Berieme celú našu rodinu a ideme do domu modlitby. Žalm 84 je naším rodinným žalmom a jeho slovami chcem moju kázeň zakončiť: „ Aké sú milé tvoje príbytky, o Hospodine mocností! Duša mi prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému.“ (Ž 84,2-3) A vy, ktorí ste v púšti alebo ňou prechádzate sa dokážte s tým identifikovať. „Moje srdce a moje telo plesá oproti Bohu silnému“. Autor tohto žalmu je kňazom v dome Hospodinovom, myslí dokonca na vtáča a lastovičku , ktorá si našla hniezdo, v ktorom zloží svoje mláďatá.(v. 4) „Oltáre tvoje Hospodine mocnosti“ (v. 4). My sme si vybudovali dom v blízkosti Domu modlitby. Doslova sme si postavili dom štyri minúty od Domu modlitby. A my ideme to tohto domu modlitby, kde dňom a nocou prebieha prihováranie sa a uctievanie. A niekedy tam nejdeme ako vodcovia. Jednoducho tam prídeme sadnúť si a piť z Božej prítomnosti. My držíme naše deti blízko Pánovho oltára. Zbor Viera, držte svoje deti blízko Pánovho oltára, bez ohľadu čo to bude stáť! Oni potrebujú zažiť jeho prítomnosť!

Zakončime modlitbou: „Pane, my sme si zvolili byť v Tvojej prítomnosti. My sme si zvolili Ťa hľadať; prebývať v Tvojej prítomnosti. My Ti dávame naše malé deti. Dávame Ti naše veľké deti. Bože, prosíme, aby v nás vyrástla tá istá modlitba z toho žalmu 84. Chceme byť v Tvojej prítomnosti! My musíme byť v Tvojej prítomnosti! Ja prorokujem nad mladou generáciou zboru Viera: Budete blízko Pánovho domu. Ja hovorím týmto otcom a matkám vo viere: Buďte uistení, že letíte. Hovorím, že náboženský duch nezvíťazí v tomto zbore. Hovorím, že tu budú hlboké korene a život z Božieho Ducha, ktorý sa bude hýbať cez tento strom. Hovorím, že tieto deti nebudú počuť len príbehy o tom, čo Boh urobil v minulosti, ale budú chodiť vo viere tesne vedľa svojich rodičov. Modlím sa, aby urobili novú históriu, aby robili nové veci.“

(Modlitba za kazateľov Michala a Tomáša) – „Pán vidí vaše srdce. Boh chce viac pre tento zbor ako vy. Boh je vodcom tohto zboru. Vy ste len správcovia. Volám čerstvý chlieb, nech títo muži počujú čerstvé slovo. Náboženský duch nebude jesť tieto stromy. Títo muži budú mužmi prvého žalmu. Vodcovia tohto zboru budú vodcami z prvého žalmu. Hovorím: každá osoba na tomto mieste a každá osoba, ktorá nie je na tomto mieste, ale je časťou tohto zboru, bude si budovať vzťah intimity s Bohom. A ako dôsledok tejto intimity príde zjavenie. Bože, – hlboké, hlboké korene. Vidím veľký hlavný koreň v strede. Vidím ako rastie. V jednej sekunde sa zväčšuje dvojnásobne. Pre veci ktoré má Boh uskladnené pre ľudí v tomto zbore. Potrebujú ten hlbší hlavný koreň, ktorý dosahuje po spodnú vodu a je napájaný. Ja žehnám týmto mužom a ich rodinám. Hovorím, že ich deti budú žiť ich hodnoty. Modlím sa za rodiny v tomto zbore. Žehnám im, a hovorím: že budú silné duby spravodlivosti, budú stromami s Izaiáša 61. kapitoly v Ježišovom mene. Amen.

Aplikácia pre skupinky: 

  1. INTIMITA: Je tvoj vzťah s Pánom intímny (živý, hlboký, inšpiratívny)?
  2. CERSTVY CHLIEB: Nechýba v tvojom živote čerstvý chlieb od Pána (Jeho slovo - reč ku tebe)?
  3. POST: Urobil si niekedy nazirejský sľub Bohu: Vzdal si sa niečoho, čo máš rád, aby si tak vyjadril a tým aj prehĺbil svoju lásku k Bohu?
  4. ZIVOTNE PUSTE: Neokradli ťa ťažké životné obdobia - nevypočuté modlitby - o živú vieru - dôveru Bohu? Zameriavaš sa viac na tie Božie odpovede na tvoje modlitby, ktoré si dostal, alebo na tie, ktoré ešte neprišli?
  5. DETI (pre rodičov): Privádzate deti k Božiemu oltáru - na miesto kde sami osobne zažijú a zakúsia Boha, Jeho dotyk, povolanie...?