________________________________

19. 7. 2011

Niekoľko slov o tanci

Niekoľko slov o tanci

Naše uctievanie by malo byť v duchu a pravde (Jn 4,23). Niekto môže v duchu a pravde sedieť, niekto ležať v bázni na tvári, niekto stáť, iný dvíhať ruky a ďalší tancovať. Zapojenie alebo nezapojenie tela nemusí znamenať, že prestávame uctievať v duchu a pravde. Je to o našom vnútornom postoji voči Bohu. Či sa hýbeme, či nie, On vie, či je v našom srdci chvála a uctievanie, alebo nie. Môžeme zo svojho tela vyžmýkať najnádhernejšie a najzložitejšie tanečné kreácie, aké sa len dajú zatancovať, a nemusí to byť uctievanie. Naopak, môžeme len nemo stáť, ani len neotvoríme ústa, len hľadíme do neba a uctievaním to byť môže.

Tak ako Boh, náš Stvoriteľ, je nekonečne, slovami nevystihnuteľne kreatívny, tak aj uctievanie, do ktorého nás vovádza, je často kreatívne a pestré – pretože my, Jeho stvorenia odrážame Jeho nádhernú slávu. A keďže časťou tejto kreativity, je aj môjmu srdcu nesmierne blízky tanec, je tu toto krátke vyučovanie. Jeho cieľom je načrtnúť pohľad na tanec ako súčasť oslavy a uctievania živého Boha tak, ako o ňom hovorí Božie slovo. Vybrala som niektoré z veršov, ktoré o tanci hovoria z rôznych pohľadov.

Úplne prvý verš, kde sa v Biblii spomína tanec je Prečo si tajne utiekol a vykradol si sa odo mňa a neoznámil si mi, aby som ťa bol mohol vyprevadiť s veselosťou a so spevmi, s bubnom a s harfou? (Gen 31,27) V tomto verši nešlo o náboženský tanec, išlo o tanec ako prirodzenú súčasť života starozákonných ľudí, ako o súčasť osláv, svadieb a podobne.

Tanec bol tiež súčasťou pohanských náboženských obradov. Sami Izraelci tancovali pred modlou, ktorú si zhotovili: A stalo sa, keď sa priblížil k táboru a keď uvidel teľa a kolotance, že sa rozpálil hnev Mojžišov a hodil dosky zo svojich rúk a rozbil ich pod vrchom. (Ex 32,19) Aj baalovi proroci, ktorí sa snažili uprosiť svojho boha, aby zoslal oheň na rozloženú obeť na oltári, pri ňom poskakovali (1Kr 18,26-28) – išlo o kultické poskakovanie a knísanie.

Tanec spomínaný v súvislosti s vierou v jediného živého Boha, som rozdelila na niekoľko skupín:

Oslava Božieho víťazstva

A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšli za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch.(Ex 15,20) Slovo použité v tomto verši znamená: tancovať, tanečník, krútiť sa, vyvádzať, jašiť sa. Na Máriin podnet tancovali ženy na oslavu prechodu Izraelcov cez Červené more. Z kontextu vidíme, že nešlo len o oslavu udalosti, ale hlavne o oslavu Boha, ktorý ich cez more previedol a porazil ich nepriateľov – Egypťanov. Mojžiš a Izraelci spievali pieseň (Ex 15,1-18) a Mária s niektorými ženami tancovala a tiež pri tom aj slovne vzdala Bohu slávu, keď povedala: Spievajte Hospodinu, lebo sa veľmi preslávil, kone a jazdcov vrhol do mora. (Ex 15,21).

Ďalší verš, ktorý chcem v tejto súvislosti spomenúť je 1 Samuel 18,6: A stalo sa, keď prišli, keď sa navracoval Dávid od zabitia Filištína, že vyšli ženy zo všetkých miest Izraelových, aby spievali, i tanečnice, v ústrety Saulovi, kráľovi, s bubny veselo a s cimbalmi. Izraelské ženy vítali takto mužov, ktorí sa vracali z vojny. Boj v histórii Izraelského národa bol z veľkej časti bojom náboženským a mnohokrát Izraelci v boji zažili zjavný mocný Boží zásah a dosahovali víťazstvo nie svojim mečom a silou ale Božou mocou. Takáto oslava mužov vracajúcich sa z boja nebola len oslavou ľudského ale aj Božieho víťazstva, ako to bolo aj v tomto prípade.

Radosť z Boha, zo vzťahu s Ním, z Jeho blízkosti

A Dávid tancoval z celej sily pred Hospodinom opásaný ľanovým efódom. (2 Sam 6,14) Slovo použité v tomto verši znamená krepčiť, tancovať, prudko sa točiť. A nielen Dávid, ale aj ďalší v sprievode tancovali a poskakovali (1 Kron 13,8). Okrem toho Izraelci každých šesť krokov zastali a obetovali vykŕmené teľa, teda nešlo len o nejaké radostné poskakovanie a tanec z radosti duše, ale išlo o viac – išlo o radosť v bázni, radosť z Boha, z Jeho veľkosti, Jeho prítomnosti v ich národe, ich životoch... Dávid sám o tejto udalosti povedal: ...pred Hospodinom som sa veselil. Ešte viac sa pokorím ako teraz a budem ponížený vo vlastných očiach... (2 Sam 6,21-22), čo hovorí o tom, že aj keď jeho tanec možno vyzeral výstredne (ako ho vnímala jeho manželka Míkal - 1 Kron 15,29), nebol vyvyšovaním samého seba. Bol to čin poslušnosti a pokory. Možno ho to stálo kus sebazaprenia niekoľko prvých sto metrov možno bojoval so svojou pýchou – veď bol kráľom a takto „vyvádzal“. Ale bol radšej poslušnejší Bohu ako svojim vlastným predstavám o tom, ako má kráľ vyzerať. Radšej bol sám sebou pred Hospodinom, ako by sa na niekoho hral. Bol ochotný vyzerať ako blázon, ale vzdal Bohu chválu z celej svojej sily.

Oslava Božej veľkosti a hrdinských skutkov

V Žalme 150,4 sa píše: Chváľte ho na bubon a kolotancom! Chváľte ho husľami a píšťalou! V predchádzajúcich veršoch sa píše, že ho týmto spôsobom máme chváliť pre Jeho hrdinské skutky a nesmiernu velebu.

Vďaka za spasenie a Božie skutky v našich životoch

Oslava Boha s vďakou, že nás stvoril, uzdravil, pomohol vyriešiť problém... a hlavne, že dal za nás svojho jediného Syna, aby sme sa mohli stať Jeho deťmi, je každému blízka. V Biblických časoch ľudia aj túto radosť vyjadrovali tancom. Hovorí o tom napr. Žalm 68, v ktorom Dávid ďakuje Bohu za to aký je, aké konkrétne sú Jeho zásahy v našich životoch (sirotám je otcom, vdovám zástupcom v.6,osamelých vracia domov, väzňov k blahobytu v.7, je nám Bohom záchrany v.21) Tento žalm hovorí o oslave Boha: Spravedliví pak veselíce se, poskakovati budou před Bohem, a plésati budou radostí. (v.4 Kralická)

V Sk 3,8 sa píše, že chromý od narodenia po svojom uzdravení vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha – slovo poskakujúc v tomto verši má v origináli význam: skákať, skočiť, vyskočiť, v prenesenom význame vytrysknúť ako prameň vody. Nepíše sa tu síce, že ten uzdravený človek od radosti tancoval, ale kto by od chromého od narodenia aj čakal nejaký tanec J Tento verš som sem zaradila preto, že ten človek bol tak plný radosti, že mu nestačilo len kráčať za apoštolmi a tam chváliť Boha, ale musel poskakovať plný nikdy nepoznanej energie a radosti z pohybu. Chvála len ústami nemohla vyjadriť plnosť vďaky, ktorú cítil k Bohu. A keďže konečne mohol používať aj svoje nohy, lebo boli uzdravené, tak ich použil ako najlepšie vedel a oslavoval Boha aj nimi.

Jeremiáš 31,3-4.13: Z diaľky sa mu zjavil Hospodin: Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť. Ešte ťa vystaviam a budeš vystavaná, panna Izrael. Ešte sa prizdobíš svojimi bubnami a vyjdeš v kole tých, čo sa veselia... Vtedy sa bude radovať panna vo veselom kole a mládenci a starci spolu. A obrátim ich zármutok na radosť a poteším ich a obveselím vyprostiac ich z ich trápenia duše. Jeremiáš v prorockom zasľúbení hovorí o tom, ako sa Boží ľud teší z Božej lásky aj tancom.

Prorocký tanec

Izraelci poznali prorockú chválu: Dávid s vedúcimi služby oddelil k službe synov Asáfových, Hémánových a Jedutúnových, ktorí mali prorockú zvesť hlásať na citarách, harfách a cimbaloch. (1 Kron 25,1) O Asáfovi sa ďalej píše, že podľa kráľovho návodu prorokoval a o Jedutúnovi, že prorocky hlásal vďaky a chvály ku cti Hospodinovej. Keďže na niektorých iných miestach vidíme úzke prepojenie medzi hudbou a tancom, môžeme sa domnievať, že možno títo muži niekedy pri prorokovaní aj tancovali alebo poskakovali, alebo že počas toho ako oni prorokovali, tancovali ženy s bubienkami.

V už spomínanej udalosti, keď prešli Izraelci cez Červené more, Mojžiš spieval pieseň (Ex 15), ktorá bola prorocká. Vo verši 20 sa píše: A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšli za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch.(Ex 15,20) Proroctvo bolo tlmočené aj skrze tanec. Bol tu jedným z nástrojov, ktorým bola prorocká zvesť hlásaná.

Tanec v svätosti

Žalm 68,25: Videli, Bože, Tvoje sprievody, sprievody môjho Boha, Kráľa, do svätyne.(Evanj.) Videli tvoje idenia, Bože, idenia môjho silného Boha, mojeho Kráľa v svätosti.(Roh.) a verš 26: Speváci tiahli vopred, hudci za nimi, uprostred bubnujúcich mladých žien. V týchto veršoch vidíme že Dávid dáva do úzkeho súvisu oslavu spevom, nástrojmi a tancom. Boli spolu v jednom sprievode smerujúcom do chrámu, pravdepodobne tento sprievod skončil až priamo v chráme. Na to nám ukazuje aj verš:

Žalmy 42,5: Keď sa rozpomínam na to, vylievam v sebe svoju dušu, že som chodieval so zástupom a vodieval som ich až do domu Božieho s hlasom spevu a chvály, slávnostné množstvo.

Pre mňa ako ženu, ktorá túži tancovať na Božiu chválu a slávu, nie je hlavný cieľ ich cesty, ale to, že sa to konalo v svätosti, že speváci, hudobníci a ženy, ktoré tancovali to robili z úcty k Bohu. Robili to v pokore pred Ním a nerobili nič vyzývajúce ani nič hriešne. Nepoužívali pohyb, spev alebo hru na nástroj na prilákanie pohľadu iných ale na vyvýšenie jediného živého Boha.

Tanec ako súčasť chvál

Tieto isté verše (Ž 68,25 a 26) tiež hovoria o tom, že tanec bol za panovania kráľa Dávida súčasťou chvál. Hovorí o tom aj verš 2 Sam 6,5: Dávid a celý dom Izraela tancovali pred Hospodinom z celej sily: s piesňami na citarách, harfách, bubnoch, na zvončekoch a cimbaloch.

Tanec v Božom dome

V podobenstve o márnotratnom synovi (Lukáš 15,11-34) sa po návrate strateného syna späť domov celý dom sa veselil: „v dome bola hudba i tanec“ (v25). Tak sa celé nebo veselí, keď sa niekto vráti k svojmu nebeskému Ockovi – Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie. (Lk 15,7) Podľa týchto veršov verím, že nebo je plné oslavy Boha aj tancom.

Oslava Božieho mena

Nech chvália jeho meno kolotancom! Pri bubne a pri citare nech mu spievajú žalmy! (Ž 149,3) Žalmista vyzýva Boží ľud aby chválil Božie meno nástrojmi a spevom a aj tancom.

V súčasnosti často vidíme, že kresťania používajú pri oslave Boha zástavy. V Žalme 20 verš 6 je použitá zástava priamo v súvislosti s chválou: Nech zaplesáme nad tvojou spásou a v mene nášho Boha vztýčime zástavu. Nech ti Hospodin splní všetky želania!

Samotné zástavy sú v Písme spomínané ešte v týchto súvislostiach:

Symbol Božieho ľudu – jeho príslušnosti:

Synovia Izraelovi budú táboriť každý pri svojom prápore pod odznakmi domu svojich otcov, opodiaľ vôkol stánu shromaždenia budú táboriť. (Num 2,2) 

Symbol Božieho ľudu – jeho vystrojenia a pripravenia k boju:

Krásna si ty, moja priateľko, jako mesto Tirca, pekná jako Jeruzalem, strašná jako voje s práporami. (Veľp 6,4) 

Symbol boja:

Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zodvihnem svoju ruku oproti národom a oproti ľuďom vyzdvihnem svoj prápor, a donesú tvojich synov vo svojom lone, a tvoje dcéry sa ponesú na pleciach. (Iz 49,22)

A Mojžiš vystavil oltár a nazval jeho meno: Hospodin môj prápor. (Ex 17,15) Oznamoval Božie víťazstvo a zároveň Boží boj proti Amálekovi: Hospodin bude bojovať proti Amálekovi z pokolenia na pokolenie (v.16)

Symbol Božieho víťazstva nad hriechom:

Nech plesáme v tvojom spasení, a v mene svojho Boha vztýčime prápor. Nech naplní Hospodin všetky tvoje prosby! (Ž 20,6) 

Volanie k ostražitosti:

Pozdvihnite prápor proti múrom Babylona, zosilnite stráž, postavte strážnych, pripravte úklady: lebo Hospodin aj umyslel aj učiní to, čo hovoril proti obyvateľom Babylona. (Jer 51,12) 

Volanie k Bohu, hlásanie evanjelia:

A stane sa toho dňa, že po koreni Izaiho, ktorý bude stáť za prápor národom, snažne sa budú dopytovať pohania, a miesto jeho odpočinutia bude samá sláva. (Iz 11,10) 

A vyzdvihne prápor národom a soberie zahnaných Izraelových a rozptýlené Júdove shromaždí od štyroch strán zeme. (Iz 11,12)

Prejdite, prejdite bránami, urovnávajte cestu ľudu, stavajte hradskú, odstráňte kamene, vztýčte koruhvu národom. Ajhľa, Hospodin dáva hlásať až do končín zeme: Povedzte dcére Sion: Ajhľa, prichádza tvoje spasenie, Jeho odmena je s Ním a Jeho odplata je pred Ním. (Iz 62,10) 

Symbol ďakovania, chvály a modlitby:

Nech plesáme v tvojom spasení, a v mene svojho Boha vztýčime prápor. Nech naplní Hospodin všetky tvoje prosby! (Ž 20,6) 

Ale teraz si dal tým, ktorí sa ťa boja, prápor, aby sa vyzdvihol pre tvoju pravdu. Sélah. (Ž 60,6) 

Znak Božej lásky k neveste - cirkvi:

Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska. (Veľp 2,4)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára