________________________________

10. 9. 2010

Podobenstvo o 10-tich pannách. V.časť

Podobenstvo o 10-tich pannách. V.časť

Bdejte!

(Mt 25,1-13)

Tak už s istotou viem, že práve tieto kázne "sa stratili" pri archivovaní a prenášaní na iný server.
V rovnakom zmysle som však hovoril o tomto podobenstve aj:

  1. na Konferencii pre duchovných poradcov v máji 2011:
    http://proroctvo.blogspot.sk/2011/05/laodicea.html
  2. na Konferencii o Duchu Svätom v októbri 2010:
    http://proroctvo.blogspot.sk/2010/10/on-mna-oslavi.html 

10

Veľa sa hovorí o prebudení v poslednej dobe. Vlastne už niekoľko rokov. A slovíčko prebudenie v mnohých z vás evokuje niečo, čoho sa už neviete dočkať, niečo, čo trpezlivo, niektorí až netrpezlivo, na modlitbách vymodlievajú, očakávajú. Niektorí, keď počujú slovíčko prebudenie, tak si vzdychnú s povzdychom, že tých slov o prebudení tu už bolo, proklamácií o prebudení tu už bolo. A niektorí možno ani neviete, čo je to prebudenie a myslíte si, že budem hovoriť o zobúdzaní sa z postele, zo spánku po noci. Ale predsa by som chcel dnes hovoriť o prebudení. Už sme si asi zo päť krát otvárali podobenstvo o desiatich pannách v ev. Matúša v 25 kapitole prvých 13 veršov:

Matúš 25:1  Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi. 2  Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. 3  Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja; 4  ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. 5  A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly. 6  Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety! 7  Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy. 8  A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. 9  Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! 10  A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere. 11  Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! 12  Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás! 13  Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.

Je to podobenstvo o desiatich pannách, ktoré vyšli v ústrety ženíchovi. Päť bolo rozumných alebo múdrych a päť bolo bláznivých, pochabých. Rozdiel medzi nimi bol v tom, že jedna skupina si zobrala olej v nádobách so sebou na cestu a druhá skupina si zobrala len lampičky so zásobou oleja, ktorý bol v nej. A potom, keďže ženích dlho neprichádzal a noc postúpila, všetky zdriemli. Najskôr len tak máličko, jedným okom. A potom zaspali. Až ich zobudil obrovský krik „Ajhľa ženích!“ A všetkých desať nerobilo nič iné po prebudení - starali sa len o jednu jedinú vec, o to, aby mali pripravenú lampu nielen svietiacu, nielen blikajúcu, ale doslova ozdobenú. A samozrejme päť bláznivých panien, kým spali tak sa im olej minul, a keď sa zobudili, už ho nemali a nestihli sa pripraviť.

Hlavný fokus podobenstva

A ja som už zo päťkrát s vami nad tým uvažoval a teraz som rozmýšľal, kde je pointa v tom podobenstve, čo je hlavný bod. A dlho som si myslel, že je to v tom rozdiele medzi nimi, v oleji. Veľa sme hovorili o Duchu Svätom. O tom aké miesto má On v našom živote, a keď som dlho rozmýšľal nad tým podobenstvom, tak som si uvedomil, že asi ten hlavný fokus, hlavný bod a zmysel podobenstva nie je v tom zobrať si olej v nádobách, ale v tom, že všetky panny zaspali.

Bdejte!

Tam totiž to podobenstvo končí výzvou „Bdejte, lebo neviete, v ktorý čas, v akú hodinu príde Pán.“ Pán Ježiš nekončí aplikáciou „zoberte si olej v nádobách“ alebo „myslite na vzťah s Duchom Svätým“, ale Pán Ježiš to zakončuje výpoveďou: „Preto bdejte, nespite!“ A teraz by som rád krátko pohovoril o tom stave, keď spíme.

Spánok verzus prebudenie

Ja osobne si myslím, že spíme. Dokonca si myslím, že ja spím. Teraz vám káže spiaci kazateľ, ktorý zúfalo čaká na prebudenie. List Efezským 5,14 hovorí „Všetko, čo sa stáva zjavným je svetlo, preto prebuď sa kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus.“ To, čo sa ti stane po prebudení je, že sa ti zaskvie Kristus alebo Boh. Preklad „bude ti svietiť Kristus“, On sa stane zrazu tak hmatateľným, tak blízkym, že všetko ostatné bude zatienené, všetko ostatné stratí zmysel, stratí hodnotu v porovnaní s Ním, s Jeho prítomnosťou a zrazu takýto prebudený človek vníma Pánov dotyk, vníma Jeho oči na sebe Jeho pohľad a zrazu je odhalený hriech, všetko sa stáva zjavným a zrazu už nie je možné ten hriech vyargumentovať, nazvať ho iným menom, pozametať pod koberec, vyhovoriť sa na iných, obviniť iných. Zrazu už neobstoja ani také rozhodnutia ako zavrieť sa doma do súkromia, opustiť jeden zbor, navštevovať druhý tretí, štvrtý, piaty zbor. Zrazu všetky podobné riešenia útekov a únikov stratia zmysel, lebo je tam Kristus, ktorý všetko vidí. Jeho pohľad je na teba upriamený a ty nikam neujdeš pred Jeho pohľadom a vidíš v Jeho očiach Jeho nádhernú lásku. Že napriek tomu, že vidí až na dno tvojej duše, tak ťa miluje. Miluje ťa. V Jeho očiach nenájdeš pohrdnutie. V Jeho očiach nenájdeš zdvihnuté pravé obočie s výčitkou: „Vidíš? Vravel som ti to! Vidíš, aký si nehodný? Vidíš, aký si biedny? Vidíš? Znovu trikrát si ma zaprel...“

Ja verím tomu, že v Jeho očiach nájdeš hlbokú lásku a prijatie a napriek tomu o to viac, o to viac ťa tvoje zlyhanie a tvoj hriech bude bolieť a to viac budeš odhodlaný zbaviť sa čohokoľvek, čo by zarmútilo tvojho milovaného Pána, ktorý ťa tak miluje.

Prebudenie je stav, kde takto vidíš Krista, a kde sa ti On stane skutočným, a kde On ovplyvní tvoje hodnoty, tvoj voľný čas a tvoje záujmy, celú orientáciu tvojho života, všetko sa ti stane smetím ako apoštolovi Pavlovi a budeš všetkým pohŕdať pre nekonečne vzácnu známosť o svojom Pánovi a budeš bláznom v očiach sveta a ľudia okolo teba si budú ťukať na čelo a budú ti hovoriť „Nepreháňaj to, nebuď trápny“, a tebe to bude jedno, teba to bude bolieť, že tí ľudia nemajú tú skúsenosť, ktorú máš ty. Budeš zlomený pre nich láskou Kristovou, ale za nič na svete nebudeš chcieť prísť o Pánovu lásku a Jeho priazeň. Toto je prebudenie a rád by som dnes hovoril o tom prebudení a najskôr by som vám chcel ukázať, že prečo si myslím, že spíme. Chcel by som vám to ukázať na jednom príklade, a síce na príklade cirkevného zboru v Korinte.

Spiaci kazateľ vám káže, ja si naozaj myslím, že my ako cirkev v Európe spíme. My nebdieme. Rád by som ukázal, aký je ten stav, kedy na jednej strane vieš všetko o Kristovi, chodíš do zboru, možno dávaš desiatky, možno sa snažíš zo všetkých síl postarať sa o svoju rodinu a možno si teraz v pozícii „Čo ešte viac môžem urobiť alebo dať?“, možno sa ti to zdá až nemožné. A napriek tomu v takomto stave predsa len môžeme spať.

V prvom liste Korintským apoštol Pavel prišiel do Korintu s jediným predsavzatím – nič iného nevedieť iba Krista. A mnohí si myslia, že to bolo preto, lebo sa vracal z Atén z veľmi filozofického premúdreného mesta, kde kázal na aeropágu a snažil sa filozoficky podávať evanjelium. A mnohí si myslia, že do toho Korintu išiel so sklamaním z Atén a s rozhodnutím, že už nebude filozofovať, ale že bude hovoriť iba Kristov kríž. Počuli ste už niekedy takýto postoj? Niektorí z vás áno. Ale ja tomu neverím. Apoštol Pavel nikdy nerobil kompromis. Ale išiel do úplne inej kultúry a do úplne iného mesta. Bol Židom Žid, Grékom Grék, pohanom pohan. Snažil sa priblížiť ľuďom, ale Korint bolo jedno z najhriešnejších miest, najkozmopolitnejších, to znamená, že v ňom boli všetky kultúry. Bola to križovatka všetkých národov. Okolo tam boli Gréci, Rimania, Egypťania, Sýrčania, dokonca sa to dotýkalo Európy, bola to križovatka a on išiel s týmto. Strávil tam 18 mesiacov, rok a pol a bol to veľmi ťažký čas. Zažil absolútne odmietnutie od židovskej komunity a preto sa obrátil k pohanom. A aj z úvodu prvej kapitoly 1. Korintským je zjavné, že asi neoslovil tých múdrych ľudí, asi neoslovil tých bohatých, asi neoslovil tých vplyvných a vysoko postavených. Zrejme sa mu podarilo osloviť naozaj veľmi prostých a jednoduchých ľudí a mnohí z nich boli otroci a pri tomto prenasledovaní, pri týchto tlakoch v Korinte to môžete čítať v Skutkoch, sa mu zjavil Pán a  povedal mu „Neboj sa, neublížia ti.“  Hrozilo mu v Korinte fyzické násilie a likvidácia a Pán sa mu zjavil a hovoril mu: „Zostaň v tomto meste, mám tu mnoho ľudí.“ A preto tam zostal rok a pol a dal všetko, dal celé svoje srdce do toho, aby vybudoval tú cirkev. Nerobil nič iné, len tam budoval cirkev. Budoval tých ľudí a nechcel vedieť nič iné len Ježiša Krista, toho Ukrižovaného. Môžeme si byť istí, že v Korinte kázal kríž. To bolo rozhodnutie, ktoré proklamoval a teraz po osemnástich mesiacoch odišiel znovu do Ázie, mal tam veľmi ťažký čas v meste Efez, a kde tak isto prebiehal obrovský duchovný boj a duchovný zápas. Už pracoval na inom poli, bol zameraný na iný zbor a mal za sebou ďalšie založené zbory. Celá starosť, bremeno bolo na ňom a zrazu z domu Chloes, z nejakej domácnosti, boli oznámené nejaké informácie o tom ako Korinťania žijú. Po tom, čo rok a pol do nich investoval. 1. kap. 11 „Ľudia z domu Chloe mi oznámili bratia o vás, že sú spory medzi vami, myslím totiž na to, že každý z vás hovorí „ja som Pavlov, ja Apollov, ja Kéfasov, ja však Kristov.“

Vznikli frakcie, apoštol Pavol si mohol povedať, toľko som do nich investoval, toľko som im kázal kríž a oni aj tak hľadia na vodcov. Vidíte ten rozdiel? Kázal som im Krista a oni hľadia na vodcov svojich frakcií, z ktorých každý predstavoval nejaký dôraz. Jeden múdrosť, druhý charizmatické hnutie, tretí evangelikálne hnutie, štvrtý službu oslobodenia a vnútorného uzdravenia a podľa toho, kto sa k čomu prikláňal a čo mu bolo bližšie, toho vodcu si idealizoval, zvolil za svojho vodcu a vznikli frakcie. Stratili vieru? Prestali byť kresťania? Prestali nosiť desiatky alebo robiť všetky tie dobré veci?

Nie, zaspali, v jednej veci boli otupení, už ich rozlišovanie nebolo ostré, už ich pohľad nebol na Kristovi, už im nesvietil Kristus, už im svietil Pavol, Kéfas alebo Apollo alebo niektorý z tých vodcov tej frakcie.

Rozdelenie – prejav spánku

Druhá kapitola im hovorí o múdrosti, o zjavení, o tom ako Boh má pripravené pre nich ďaleko viac ako si vedia predstaviť. Tretia kapitola hovorí o tom, že sú telesní. A Pavel tam píše v druhom verši: „Mliekom som vás kŕmil, nie tvrdým pokrmom, to by ste ešte mnohí nemohli zniesť ani teraz nemôžete, lebo ste telesní, keď sú žiarlivosti a sváry medzi vami. Či nie ste telesní a neobcujete príliš ľudsky?“ Ďalšia vec, Pavel si mohol povedať „Kázal som im kríž a oni nie a nie dospieť. Všetko absorbovali svojou mysľou, robili si poznámky, nakúpili si skriptá, nakúpili si kazety, nakúpili si videá, všetko absorbovali svojou mysľou a napriek tomu sú telesní, napriek tomu nejdú dopredu, ich charakter sa nemení, ich postoje sa nemenia, ich slovník sa nemení a vedia sa navzájom škriepiť a navzájom sa urážať.“

A znovu myslím, že toto je prejav spánku, keď im nesvieti Kristus, ale ich vlastné pravdy a práva, názory, predsudky, teológia, forma zbožnosti, všetko na základe čoho sa dnes cirkev štiepi a vytvára frakcie. Už viete prečo si myslím, že spíme? A nevieme to ľudom vysvetliť. Choďte kázať evanjelium a prvé, čo sa vás ľudia spýtajú „Prečo je cirkev rozdelená?“ A mňa to bolí. Zatiaľ pokračuje miernym tempom trend rozdelenia. Som rád že na Slovensku tento trend poklesol. V iných národoch nám vodcovia a pastori hovoria smerom k nám, na Slovensko, že buďte radi, čo máte. Buďte radi, že máte v Bratislave také spoločenstvo pastorov a vedúcich. A keď niekde vycestujem a hovorím, aké my tu máme vzťahy, že sa stretávame ako pastori v Bratislave a v akom širokom spektre, tak mi nechcú veriť, že je to vôbec možné.

Pýcha – prejav spánku

V štvrtej kapitole čítame o pýche Korintských. V niektorých prekladoch máte aj názov „pýcha Korintských“ a 18. verš znie „Niektorí spyšneli, pretože neprichádzam k vám, ale čoskoro prídem, ak ma bude chcieť a spoznám nie reč nadutých, ale ich moc.“ Niektorí sa postavili proti Pavlovi a vážne napádali jeho apoštolstvo a hovorili „Pavel nestojí za veľa, my tu máme múdrejších.“ a Pavel im jasne píše o pýche. Dokázali súdiť svojich vodcov, dokázali sa vzdať dedičstva a Pavel im tam píše, v tej istej kapitole 15. verš „Lebo keby ste mali aj 10 tis. vychovávateľov v Kristu, otcov však nemáte mnoho, ja som vás evanjeliom splodil v Kristu Ježišovi.“ Pýcha, ktorá odmietne otcovstvo. Pýcha v cirkvi sa prejavuje tým, že nefunguje učeníctvo. Nie sú synovia a otcovia. Ja si myslím, že spíme.

Hriech v cirkvi – prejav spánku

Piata kapitola – hriech smilstva. Pavel píše „vôbec počuť, že je medzi vami smilstva, a to takého, aké nebolo ani medzi pohanmi,“ skutočný hriech smilstvo, mimomanželský pohlavný styk a možno perverzný styk, a toto máme v cirkvi dnes, len sa o tom nehovorí. Len sa o tom možno kazatelia boja hovoriť a možno len s hrôzou pozorujeme ako mladí ľudia. Prídu do cirkvi, ale v skutočnosti hriech vládne v ich životoch.

Spíme? Ja si myslím, že áno. To boli kresťania, ktorí smilnili, to boli kresťania, ktorí nikomu nepovedali, že majú mimo manželstva nejaký pomer s niekým, alebo že si tajne ťukajú na internete a pozerajú porno a sú na ňom tvrdo závislí, alebo že sú závislí na alkohole, alebo že sú závislí na jedle. Obžerstvo je hriech. Počuli ste, žeby v nejakom európskom cirkevnom zbore bol niekto daný pod kázeň kvôli obžerstvu? Nie. Ja si myslím, že spíme.

Súdne spory medzi kresťanmi – prejav spánku

Šiesta kapitola - súdy pred neveriacimi. Tam môžete čítať o tom, že mali majetkoprávne a občianskoprávne spory kresťania medzi sebou a svoje účty si vyrovnávali pred verejnými súdmi. A robili absolútnu hanbu. Svietil im Kristus? Myslíte, že im svietil Kristus? Nie. Boli ale kresťania? Boli.

A mohol by som pokračovať ďalej, siedma kapitola „manželstvá“ a Pavel išiel na kolená zlomený a volal: „Bože, ja som si zaumienil nevedieť nič iné len Krista, ty vieš, že som nefalšoval Tvoje slovo. S chvením, s trasením som im kázal. So slzami som ich vyučoval. A oni hľadia na vodcov a nič sa nepohlo v ich charaktere, v ich vzťahoch a je tam konkrétny hriech smilstva a vyrovnávajú si svoje účty na súdoch pred neveriacimi a mužovia so ženami, manželia s manželkami sa hádajú o právach a povinnostiach v rámci manželstva a vynucujú si navzájom sexuálny život alebo neveriaci resp. veriaci odchádzajú, rozvádzajú sa len preto, že ich partner je neveriaci a nezdá sa im dosť duchovný.“ A Pavel sa modlil „Bože zmiluj sa, Pane zobuď ten zbor.“

A viete, ja by som nerád dostal 1. list Korintským poštou. Keby apoštol Pavol písal list cirkevnému zboru Viera, tajne dúfam, že by to nebol 1. list Korintským, lebo keby som pokračoval kapitolu za kapitolou, tak by sme videli, že píše síce kresťanom, ale spiacim, ktorým sa neskvel Kristus, ale vodcovia. Nejaké pravdy a práva, hriech alebo sebectvo, materializmus, kvôli ktorému zaprú svoju vieru a idú sa radšej súdiť pred neveriacimi. Alebo žiadostivosť, kvôli ktorej majú problémy v manželstve, alebo duchovné dary (13-14 kapitola) znovu píše im o tom, oni boli takí horliví, tam sa také duchovné dary prejavovali a znovu pýtam sa, svietil im Kristus? Pri tom všetkom?

A ani po tomto liste nedostal dobré správy, zrejme apoštol Pavel dostal skôr zlé správy o tom, že sa niektorí ľudia postavili doslova oproti nemu. A 2. list Kor., ktorý je úplne iný, a ktorý hovorí o  prebudení, 2,1 hovorí „Tak som sa teda rozhodol v sebe, že neprídem k vám opäť v zármutku.“ To jeho opäť hovorí o jeho druhej nečakanej návšteve. Prišiel tam kvôli všetkým tým sporom. Medzi prvým a druhým listom Korintským, to znamená, že tá jeho druhá návšteva dopadla veľmi zle. Možno to bola výmena názorov, možno absolútna konfrontácia, niektorí ho odmietli, dokonca z tých ďalších veršov 2. kap. 2. listu Kor. sa zdá, že tam bol konkrétny človek, ktorý sa mu postavil oproti a utrápený zrejme odišiel a písal ešte jeden list, ktorý sa nezachoval a to je napísané v 2. Kor. 2,4 „Písal som vám veľmi stiesnený a skľúčený v srdci s mnohými slzami, nie aby ste sa rmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorou vás milujem nadovšetko.“ Ja som nevidel ten list, nie je nám zachovaný, ale vieme ako to Pavel písal. Písal im veľmi stiesnený, skľúčený v srdci, so slzami, nie aby ste sa rmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorou vás milujem nadovšetko.

Ja verím tomu, že Pavel mal pred očami znovu kríž a videl krvácajúceho Baránka za všetky tie hriechy a znovu vnímal obrovskú Božiu lásku k tomu cirkevnému zboru. Pavel im mohol napísať – striasam prach, zo svojich nôh, odmietate ma ako otca, odmietate ma ako apoštola, volíte si hriech, nechcete sa pohnúť, končím s vami, odchádzam za tými, ktorí budú naozaj prijímať moju službu, a kde budem vidieť, že má aj efekt. A napriek tomu im Pavel toto nepíše. Ja vám nehovorím o spiacej cirkvi preto, aby sme boli v nejakom mraku depresie, alebo odmietnutí a hovorili si, že koniec, sme na tom úplne zle. Pavel im píše, nie aby sa rmútili, ale aby poznali lásku, ktorou ich on miluje, ktorú on cíti od Krista ku nim. On im písal o láske Baránka, písal im o krvi, ktorá za nich tiekla.

Jedine Pánova láska, Baránok.... nás zobúdza

Moji drahí, ja verím, že toto jediné nás môže zobudiť. Nezobudí nás to, že si alarmujúco budeme uvedomovať náš stav. Ja sa domnievam, že mnohí z nás vieme, že spíme. Ako som sa s vami zdieľal posledné dva roky, mnohí z vás mi povedali, že nie sú spokojní so svojim duchovným životom, že nie ste spokojní s tým ako zakúšate Krista a ako sa vám darí víťaziť možno nad hriechom. Ja to viem, viete to aj vy. Je to tak? Ale nezobudí nás nejaké bubnovanie, dokonca nás nezobudí ani katastrofa ak nejaká príde, nezobudí nás ani keď padne finančný ekonomický trh v Amerike, Európe alebo Japonsku alebo kdekoľvek sa to prorokuje. Moji ľudia nezobudí nás nič zvonku, jediné, čo nás zobudí je láska Kristova. To je to, keď vidíš, že na teba tečie Jeho krv z kríža, keď vidíš, že On zomieral tvoju smrť, keď uvidíš a nazrieš do Jeho očí a uvidíš, že On ťa vrúcne miluje a je zlomený pre teba a plače pre teba. To jediné ťa môže zobudiť k pokániu. Všetko ostatné ťa môže zobudiť k zármutku, k depresii, k znechuteniu a ešte k väčšiemu spánku alebo rezignácii. Je to tak?

Prebudenie ku pokániu

Takže dnes by som k vám chcel hovoriť o skutočnom prebudení. Nie o prebudení na ešte hlbší spánok, ale o prebudení do skutočného vzťahu s Pánom. Ja verím, že ten zbor v Korinte zažil prebudenie. Po tom liste, ktorý sa nám nezachoval, ktorý písal so slzami stiesnený v srdci, možno na kolenách, možno zakúšal obrovský duchovný zápas a boj, možno podobne ako Pán Ježiš v Getsemane. Nevieme, čo bolo v tom liste, ale veríme, že v tom zbore nastalo prebudenie, radikálna zmena, ktorú nedocielil ani jeho prvý list, ani jeho druhá osobná návšteva. Ale niečo sa stalo. 2. Kor. 7 od 8. verša „a tak ak som vás aj zarmútil v liste, neľutujem, keď som aj ľutoval, vidím totiž, že vás ten list zarmútil, čo aj len nakrátko. A teraz sa radujem, nie preto, že ste sa rmútili“ – rozumiete? Pavel ich nechcel dostať na kolená, Pavel ich nechcel pritlačiť k múru usvedčením z hriechu tak, žeby Korinťania museli povedať „Dobre Pavel, máš pravdu, preargumentoval si nás, sme hriešni, spíme, je tu hriech, sme telesní, nedospievame, máme zlý dôraz na duchovné dary, nerozumieme vzkrieseniu“ a všetko to, o čom bol 1. list Korintským. Rozumiete, ale Pavel toto nechcel docieliť, on ich nechcel zarmútiť. My nepotrebujeme počuť, že sme hriešni, my vieme, že sme hriešni. My vieme, že zlyhávame. Je to tak? – „...radujem sa, nie preto, že ste sa rmútili, ale že ste sa rmútili na pokánie.“ – hovorí o niečom špeciálnom. V tom zbore, došlo k niečomu, čo konečne malo zmysel pre nich, pre ich duchovný život. Zármutok na pokánie, to znamená, že môže byť zármutok, ktorý nikdy nespôsobí skutočné pokánie. Môže vyzerať zbožne, môže mať pretiahnutú náboženskú tvár, môže mať masku pobožnosti, ale za tým v skutočnosti môže byť: znechutenie, depresia, rezignácia, nevera, alebo neuvedomenie si kým sme v Kristu, a že za nás tiekla Baránkova krv. V skutočnosti za tým môže byť falošný pocit viny, ktorý nám zväzuje ruky, aj nohy aj všetko. A my už nemáme dych na to sa modliť, niekomu slúžiť, rozumiete? Existuje zármutok, ktorý nie je na pokánie, aj keď má formu pobožnosti. „Rmútili ste sa totiž podľa vôle Božej...“ - je možné rmútiť sa aj nie podľa vôle Božej. „Ale vy ste sa rmútili podľa vôle Božej...“ tam došlo k prebudeniu „aby ste nemali v ničom pre nás škody...“ - doslovný preklad z pôvodiny znamená „aby moja služba vám nebola na škodu.“ Aj služba veľkého apoštola Pavla by mohla spôsobiť iba škodu, ak by to tí ľudia prijali zle, ako zármutok, ktorý nie je na pokánie. A teraz to vysvetľuje desiaty verš: „lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie“ a tam je v pôvodine slovíčko, ktoré znamená záchranu, nielen spasenie, že tvoje meno je napísané v knihe života. Oni neriešili znovu svoje znovuzrodenie. Oni potrebovali vyznať hriech, ale aj byť z neho zachránení, oslobodení, očistení. To sú dve roviny. Prvá vec je, že my vyznávame svoje hriechy, aby nám Boh odpustil. A druhá vec je, že to pokánie nepotrebuje Boh, ale my, aby sa nás Boh mohol Boh dotknúť, z toho hriechu nás oslobodiť a ukázať nám, prečo do neho padáme, čo spúšťa mechanizmus, proces hriechu. 1. Jána 1, 9 je verš, ktorý by sme mali úplne všetci vedieť naspamäť, a  je tam napísané: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil.“

Zármutok na pokánie

Môžeme si byť 100% istý aj dnes, keď veľa hovorím o hriechu, my si môžeme byť istý, že môžeme prísť k Pánovi a On nám chce odpustiť, On nám odpustí každý hriech, lebo Jeho Baránkova krv tiekla. „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil.“ A ten verš pokračuje ďalej – „a očistil nás“ – to znamená pokánie, ten zármutok na pokánie je zlomenosť, ktorej dovolíš Bohu, aby sa ťa dotkol, možno, aby ťa uzdravil, aby ti možno ukázal na pravé skutočné dôvody, prečo padáš v hriechu. To je zármutok na pokánie. Ak len vyznávame hriechy, je nám odpustené, lebo Boh je verný a spravodlivý, aby nám odpustil, môžeme si byť tým istý, ale možno za dva dni padneme do toho istého. Rozumiete? Lebo nezažijeme vyslobodenie, záchranu z toho. A ja verím tomu, že ak máme zakúsiť Pánov dotyk, musí dôjsť k zármutku a zlomenosti, ktorá je na spasenie.

Budem pokračovať v 2. Kor. 7 „lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie a to netreba ľutovať, ale zármutok sveta pôsobí smrť. Ajhľa už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vyvolalo u vás, akú obranu, akú nevôľu, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, akú odvetu, vo všetkom dokázali ste sa čistými v tejto veci.“ Došlo tam k prebudeniu, k stavu kedy tí Korinťania povedali nie len „Pane, odpusti nám,“ ale kedy Korinťania možno zvádzali zápas, možno v pôstoch, na tvári volali „Bože, zmiluj sa!“ Ja verím tomu, že to prebudenie dochádza vtedy, keď vidíme Baránka, keď vidíme Pána Ježiša Krista ukrižovaného pre nás. A robíme pokánie nie preto, že sme smutní zo seba, nie preto, že si chceme napraviť svoj imidž u Boha, nie preto, že chceme odpustenie, nie preto, že nechceme prísť o Božiu priazeň a požehnanie v iných oblastiach nášho života, ale keď pokánie robíme s pohľadom na Pána Ježiša Krista, keď pokánie nie je našim obchodovaním s Bohom ale keď si uvedomíme, že sme milovaní a že On zomieral našu smrť, a keď si uvedomíme, že náš hriech bol zatlčeným klincom v Jeho ranách. Keď neprichádzam k Pánovi s vyznaním len kvôli tomu, že mne je z toho nepríjemne, len preto, že ja nesiem zlé následky toho hriechu, len preto, že manželka sa na mňa hnevá pretože som jej ublížil. Ale keď som dotknutý bolesťou, ktorou bol Pán zranený mojim hriechom, ale zároveň som obklopený Jeho nekonečnou láskou.

Pán Ježiš nestojí nad tebou s bičom, On ťa miluje. On ťa miluje. On nás nechce dotlačiť do kúta, On nás chce objať. On presne vie prečo si sa dostal do toho stavu, v ktorom si. On ti dokonale rozumie, a tam kde si sa ťa chce dotknúť. On vie že spíš. Božie slovo hovorí „prebuď sa kto spíš a zaskvie sa ti Kristus.“ Myslím, že to je výsledkom pokánia, zármutku na pokánie, keď sa nám zaskvie Kristus.

Ako manželia niekedy robíme tú chybu, že sa ospravedlním za svoju chybu svojej manželke, ale urobím to takým štýlom, že „odpusti“ ale za slovíčkom odpusti sa skrýva veta „Daj mi už pokoj!“ Odpusti, ale už ďalej nekomunikujme. Odpusti, ale nie je za tým porozumenie toho, čo som v skutočnosti spôsobil. Niekedy je takéto naše pokánie pred Bohom. Len po vrchu. Len formálne. Len takzvane právne si to dajme do poriadku s Pánom. A Pavel píše, teší sa z toho, že Korinťania sa rmútili na spasenie, na pokánie, že to spôsobilo zmenu, zobudilo ich to. A oni dokázali jednať s každou jednou z tých vecí, o ktorých píše 1. list Korintským. A bol to velikánsky balík. „Vo všetkom ste sa dokázali čistými...“ a ďalej hovorí „rmútili ste sa len nakrátko...“ to neznamená, že máme teraz pestovať kresťanský sadomasochizmus a bičovať sa „ja biedny, ja hriešny,“ nie. Skutočný zármutok na pokánie ťa privedie pod kríž a ty tam budeš ďaleko viac zlomený ako kdekoľvek inde a usvedčený a bude ťa to neskutočne bolieť, lebo na teba bude hľadieť Baránok a  budeš vedieť, že je to pohľad plný lásky a budeš rozumieť tomu, že On zomieral miesto teba. Ten zármutok je možno na okamih, ak nezakúsime zármutok na pokánie, v ktorom sa nás naozaj môže Boh aj dotknúť, nielen vymazať náš hriech, ale dotknúť sa zdroja, dôvodu pádov do toho hriechu, kedy Boh bude môcť odstraňovať z nás ako rakovinový nádor našu pýchu a naše sebectvo, rozumiete? Kde dôjde k absolútnej zmene optiky, kde dôjde k našej smrti, kde na kolenách si uvedomíme „Ježišu, veď Ty si zomrel a ja som zomrel spolu s Tebou. A nežijem už ja, ale žiješ vo mne Ty,“ a to si uvedomíš len v tom hlbokom zármutku na pokání, kde si zlomený. Vtedy sa to stane tvojou realitou. Vtedy hovoríš „Ježišu, Ty si zomrel moju smrť. Ja už nemusím zomierať.“

Rozumiete? Často robíme tú chybu, že sa naučíme tie verše naspamäť a odriekame ich ako mantru. Keď sa to len naučíš naspamäť, to ešte neznamená, že si to zažil, ešte si nezakúsil svoju Getsemane, ešte si nebol pod krížom, nezakúsil si svoju smrť, nebol tam zármutok na pokánie. A preto sa možno niektorí rmútime už niekoľko rokov. A sme nespokojní so sebou samými. Zármutok na pokánie netrvá dlho. Aj keď je neporovnateľne bolestivejší.

A keď zakúsime smrť s Kristom a vidíme ako On zomrel miesto nás, a keď tam zomrieme sebe, tak príde radosť a potešenie. To je hneď v nasledujúcich veršoch. „A teraz sa radujem, že ste potešení a potešili ste Títa do takej miery, že to nevydržal a docestoval za mnou, aby mi podal správu.“

Ja viem, že som hovoril dnes možno o hriechu a ukázal som stav, že spíme. Ale ja vám chcem ukázať iný obraz:

Pohľad na Baránka nás skutočne zobúdza

Pozrime sa na Baránka, na toho, ktorý bol prebodnutý pre nás. To jediné nás zobudí zo spánku. Pavel písal svoje listy nie preto, aby rmútil kresťanov, nie preto, aby z nich spravil úbožiakov, ktorí nad sebou iba plačú a sťažujú sami sebe svoju situáciu. Pavel im písal v bolesti a slzách, aby im ukázal kríž. Aby im ukázal Baránka. Ak nás toto nezobudí, ľudia, nezobudia nás ani finančné krízy, ani prírodné katastrofy, ani nič iné, iba toto nás duchovne zobudí. A ja vás chcem k tomu pozvať aj dnes. Budeme mať príležitosť hľadieť na kríž, hľadieť na to ako On hľadí na nás. Budeme mať milosť zakúsiť, ako sa On na nás pozrie.

Pohľad na Jeho rany, a pohľad do Jeho očí

Keď hľadíš len na Jeho rany, tak to ešte stále môže spôsobiť zármutok podľa sveta na smrť. Keď hľadíš na Jeho rany, môžeš byť tlačený pocitom viny, nehodnosti, úbohosti a povieš si „Čo som to ja za kresťana, žijem takýto človek a miesto mňa zomieral Pán na kríži.“ Ja ťa chcem dnes pozvať, aby si pozrel nielen na Jeho rany, ale pozrel sa Mu do očí. Nebude to fyzický zážitok a nebudeš vidieť akej farby sú Jeho oči. Ja doteraz neviem, akej farby má oči, ale cítim Jeho pohľad na sebe. A ide o to , že keď sa Mu pozrieš do očí, tak budeš môcť zakúsiť oceán lásky a budeš môcť vidieť, že ťa miluje, že to je preto, že ťa miluje. A že ti chce odpustiť, dokonale ti rozumie. Nebudeš cítiť ani štipku odmietnutia. Áno budeš sa cítiť ako ten najšpinavší, a predsa nebudeš sa chcieť pohnúť ani o milimeter, naopak budeš bežať k Nemu. Neviem vám to vysvetliť. To je absolútny paradox. Ale pozri sa Mu do očí.

Príbeh o bohatom mládencovi. Prišiel za Ním mládenec, ktorý sa Ho pýtal – dobrý Majstre, čo mám činiť, aby som bol dedičom večného života – a Pán Ježiš mu povedal prikázania – a mládenec Mu povedal: „to všetko činím od mladosti“ a Pán Ježiš sa na neho zahľadel a povedal mu „Choď a predaj všetko, čo máš – VŠETKO – a nasleduj ma.“ A bohatý mládenec ako zareagoval? Odišiel smutný. Smutný podľa sveta. Smútok sveta je nehodnosť, odvrhnutie, nie som dosť dobrý, nedokážem to, neviem to urobiť, neviem sa vzdať všetkého. Chápete? Ev. podľa Marka zachytáva jeden detail: Tu sa Ježiš zahľadel na neho,“ – moja otázka je, čo si myslíte, že bolo v Pánových očiach? Iba Marek si to všimol, evanjelium podľa Marka a Marek to popísal. Ja keď som sa vžil do tej situácie Pána Ježiša, ako vidí odchádzajúceho mladíka, ktorý sa nedokáže vzdať všetkého, aby ho nasledoval, tak by som si myslel, že v Jeho očiach bude smútok, ľútosť, sklamanie, rozčarovanie, pohrdnutie, horkosť, zdvihnuté pravé obočie „ja som vedel, že ty si to nikdy od svojej mladosti nemyslel vážne s tými prikázaniami.“ Viete, čo bolo v Jeho očiach? Marek to popisuje veľmi dokonale „Tu zahľadel sa Ježiš na neho a zamiloval si ho.“ Vedel, že odchádza, vedel, že sa nevládze vzdať všetkého, vedel, že nestáva sa Jeho nasledovníkom. Videl chrbát toho mládenca, otočil sa Mu chrbtom. Je tu napísané „zamiloval si ho.“ Marek tam asi niekde blízko stál a pozeral sa do Ježišových očí a ja by som bol veľmi rád, keby si ty bol dnes blízko a pozrel sa Ježišovi do očí. On sa zahľadí na teba, ja verím, že týmto istým štýlom. Zamiloval si ťa. Už dávno si ťa zamiloval. Možno keby tam pár okamihov mládenec vydržal a pozrel sa Pánovi do očí, tak by sa neotočil chrbtom, ale to je len moja úvaha, „evanjelium podľa Kevického“.

Je ešte spomenuté, že keď Peter trikrát zaprel Pána Ježiša a zakikiríkal kohút, Pán sa na neho pozrel, stretli sa im oči a Peter horko zaplakal. Ja neverím, že v Ježišových očiach uvidel výčitku, videl lásku, prijatie, zamiloval si ho a zaplakal. To je zármutok na spasenie, keď plačeš nie preto, že si odmietnutý a nie si dosť dobrý a stále máš oči upriamené len na seba a na svoje krízy a na svoje bolesti a to ako ti ublížili iní, ale keď plačeš, lebo si milovaný a prijatý napriek tomu aký si. Zármutok na spasenie.

Podobenstvo o 10-tich pannách. IV.časť

Podobenstvo o 10-tich pannách. IV.časť

VŠETKO…

(Mt 25,1-13)

Tak už s istotou viem, že práve tieto kázne "sa stratili" pri archivovaní a prenášaní na iný server.
V rovnakom zmysle som však hovoril o tomto podobenstve aj:

  1. na Konferencii pre duchovných poradcov v máji 2011:
    http://proroctvo.blogspot.sk/2011/05/laodicea.html
  2. na Konferencii o Duchu Svätom v októbri 2010:
    http://proroctvo.blogspot.sk/2010/10/on-mna-oslavi.html 

6

7

8

9

Vyhlásenie „s jasným cieľom“

(Rick Warren)

Dnes prekračujem hranicu.

Som unavený z potácania sa

a skončil som s nerozhodnosťou.

Rozhodol som sa,

voľba padla a je nezvratná.

Idem Božou cestou.

Neexistuje návrat!

Zbytok môjho života budem slúžiť

Božím cieľom, s Božím ľudom,

na Božej planéte a na Božiu slávu.

Využijem svoj život, aby som

oslavoval jeho prítomnosť,

budoval jeho charakter,

bol časťou jeho rodiny,

prejavoval jeho lásku

a komunikoval jeho Slovo.

Keďže moja minulosť bola odpustená

a teraz má môj život jasný cieľ

a očakávaný domov v nebesiach,

odmietam strácať viac(ej) času a energie

na plytké žitie,

rozmýšľanie o zbytočnostiach,

rozprávanie o prízemných veciach,

bezmyšlienkové konanie,

zbytočné ľutovanie sa,

zraňujúce urážanie,

alebo pochybujúce obavy.

Namiesto toho budem

vyvyšovať Boha,

rásť k dospelosti,

pomáhať v službe

a napĺňať moje poslanie

ako člen Božej rodiny.

Keďže život je prípravou na to,

čo nasleduje, budem si ceniť

uctievanie Boha viac ako bohatstvo,

„my“ viac ako „ja“,

charakter viac ako pohodlie,

službu viac ako postavenie

a ľudí viac ako majetok,

pozíciu či potešenie.

Viem čo je najdôležitejšie

a urobím pre to všetko, čo môžem.

Odo dnes urobím všetko čo môžem,

s tým čo mám – pre Ježia Krista.

Nebudem uchvátený kultúrou,

manipulovaný kritikmi,

motivovaný pochvalou,

odradený problémami,

oklamaný pokušením

ani zahanbený diablom.

Budem bežať môj beh o závod

s očami upretými na cieľ,

nie na okolie, alebo spolubežcov.

Keď prídu ťažkosti a budem unavený,

necúvnem, neustúpim, nevzdám sa

a nevrátim sa späť.

Budem postupovať vpred s Božou milosťou.

Som vedený Duchom, hnaný cieľom

a zameraný na moju úlohu,

takže nemôžem byť podplatený,

nepristúpim na kompromisy a neskončím,

kým nedosiahnem cieľa.

Som trofejou Božej úžasnej milosti,

preto budem milosrdný ku každému,

vďačný za každý deň a štedrý so všetkým,

čo mi Boh zveril.

Môjmu Pánovi a Spasiteľovi,

Ježišovi Kristovi hovorím:

Akokoľvek, kedykoľvek, kdekoľvek

a čokoľvek ma požiadaš urobiť,

moja odpoveď je dopredu: ÁNO.

Kamkoľvek ma povedieš

a čokoľvek ma to bude stáť,

som pripravený.

Kedykoľvek. Kamkoľvek. Akokoľvek.

Čokoľvek ma to bude stáť Pane, čokoľvek.

Chcem byť Tebou použitý takým spôsobom,

aby som v ten posledný deň

mohol od teba počuť:

„Dobre vykonané, dobrý a verný sluha.

Poď ďalej a večná oslava môže začať!“

 

Podobenstvo o 10-tich pannách. II. a III.časť

Podobenstvo o 10-tich pannách. II. a III.časť

(Mt 25,1-13)

Stiahnuť kázeň:

V rovnakom zmysle som hovoril o tomto podobenstve aj:

  1. na Konferencii pre duchovných poradcov v máji 2011:
    http://proroctvo.blogspot.sk/2011/05/laodicea.html
  2. na Konferencii o Duchu Svätom v októbri 2010:
    http://proroctvo.blogspot.sk/2010/10/on-mna-oslavi.html 

2

Matúš 10:16  Hľa, ja vás posielam ako ovce medzi vlkov. Tedy buďte opatrní jako hadi a prostí jako holubi.

Toto slovo o nutnosti byť aj opatrní a aj prostí (múdri a bez falše) je iste Pánovou rečou k nášmu zboru. Je to naozaj nevyhnutné na jednej strane mať schopnosť rozlíšiť a rozsúdiť veci, ktoré sa dejú a na druhej strane s detskou prostotou vo viere udržať svoju pozornosť – dôraz – na tom, čo je naozaj v Božom kráľovstve to hlavné – dôležité a podstatné.

Písmo jednoznačne hovorí o zmätku posledných dní, ktorý vytvoria rôzne duchovné extrémy v cirkvi sprevádzané množstvom nadprirodzených prejavov, ale aj odpadnutie – ochladnutie a prenasledovanie skutočne veriacich... V tomto všetkom nebudeme vedieť obstáť bez múdrosti, ktorá je zhora (Jk 3,17) a bez detskej viery, ktorá je podmienkou toho, aby sme vôbec mohli vstúpiť do vecí Božieho kráľovstva (Mt 18,3).

Myslím, že aj v podobenstve o 10-tich pannách nám Pán ukazuje nevyhnutnosť tejto kombinácie múdrosti a čistej detskej viery. Verím, že to je ten rozdiel medzi bláznivými a medzi múdrymi pannami.

Matúš 25:1  Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi. 2  Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. 3  Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja; 4  ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. 5  A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly. 6  Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety! 7  Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy. 8  A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. 9  Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! 10  A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere. 11  Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! 12  Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás! 13  Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.

 

Olej Ducha Svätého

4

Olej v celom Písme predstavuje obraz osoby a pôsobenia Ducha Svätého. Rozdiel medzi týmito pannami (kresťanmi...) je vlastne v konečnom dôsledku len jeden: Prítomnosť osoby Ducha Svätého v ich životoch.

Preto sme tak veľmi v týchto dňoch ohrození na jednej strane vlažnosťou a ochladnutím a na druhej strane rôznymi extrémnymi zavádzajúcimi prejavmi a hnutiami v cirkvi.

Ochladnutie nás okradne o oheň Ducha Svätého. Vlastne sa Ho dobrovoľne vzdávame poddávaním sa duchu tejto doby (konzumu, zaneprázdnenosti, ustarostenosti, obťažením svetskými starosťami, telesnosti...). Akonáhle ochladúvame vo svojej láske k Pánovi, či ľuďom, vzdávame sa účasti na spoločenstve s Duchom Svätým, ktorý nás stále pozýva a tiahne do horúceho, extravagantného nasledovania Pána.

Lenže aj falošná horlivosť je pre nás nesmierne nebezpečná. A síce z dvoch dôvodov:

1. Oklamanie – zavedenie. Pán Ježiš hovorí, že v poslednej dobe bude veľa falošných prorokov a učiteľov, veľa ľudí, ktorí o sebe budú tvrdiť, že oni sú tí „mesiášovia“ - teda pomazaní. Samozrejme sú tým myslené aj rôzne úplne sektárske a nekresťanské prejavy falošných – doslova duchovne falošných ľudí...

Verím však, že je tým myslený aj trend, ktorý dnes môžeme v cirkvi pozorovať: Trend dávania dôrazu na pomazanie, dary, prejavy, nadprirodzené... Oklamanie v tomto prípade nie je v tom, že by ľudia uverili niečomu falošnému, nekresťanskému, alebo niečomu čo by nebolo od Pána... Oklamanie spočíva v zameraní sa na tieto veci a v nasledovaní prejavov. V dôsledku to znamená vyvyšovanie poniektorých pomazaných a vezenie sa na „ich vlne“, ich pomazaní a zjavení. Oklamanie spočíva v tom, že ľudia budú chodiť z jednej výšiny na druhú, od jedného takéhoto pomazaného služobníka ku druhému... Ale nikdy nevstúpia do toho, čo práve pre nich má Pán. Nikdy nevstúpia do vlastného nasledovania Pána, do zaplatenia ceny za vlastné pomazanie...

Výsledok? - Síce nadšení a horlivo veriaci - túžiaci ľudia, ale nemajúci vlastného oleja v nádobách.

Vidieť úžasné pomazanie služobníkov a nadprirodzené prejavy Božej moci – a predsa nezostať len pasívnym pozorovateľom, konzumentom, či fanúšikom – ale vstúpiť do osobného horlivého hľadania Boha – do kopania svojej vlastnej studne – to bude tá múdrosť múdrych panien v posledných dňoch. To môže byť (a dúfam, že aj bude) naša múdrosť.

2. Uzavretosť – zatvrdenie. Veľa rozmýšľam nad tým, ako je vlastne možné, že znovuzrodení kresťania ochladnú – stratia svoju prvú lásku, stratia schopnosť holubíc – teda detskej, čistej a úprimnej viery – otvorenosti voči Duchu Svätému... Iste za tým bude aj ustarostenosť o veci sveta, alebo prenasledovanie.... Verím však, že jedným z vážnych dôvodov ochladnutia bude aj uzavretie sa mnohých kresťanov o proti práci Ducha Svätého v dôsledku videnia mnohých extrémov, chýb, zlých dôrazov v tzv. Charizmatickom svete.

Výsledok? - Síce opatrní a v dôrazoch biblicky vyvážení ľudia, ale predsa nemajúci oleja vo svojich nádobách.

Vidieť všetky tieto chyby - extrémy, nezrelosť, rozdelenia...atď. - a pri tom predsa detsky zostať otvorený Duchu Svätému bez predsudkov a opatrníckosti, bez pochybovania a skepticizmu... - to bude tá múdrosť múdrych panien v posledných dňoch. To môže byť (a dúfam, že aj bude) naša múdrosť.

Olej Svätého Ducha sa môže stať predmetom nášho obdivu, alebo kritiky. Múdrosťou však je to, keď mám olej Svätého Ducha vo svojich lampách, ale aj vo svojich nádobách.

Samozrejme Duch Boží nie je neživý olej – ktorý si môžeme vziať a nazhromaždiť. Duch Svätý je osoba – je to Niekto – je to Boh. Ak múdre panny mali olej do zásoby – vzali si ho – tz. že Duch Boží na nich mohol spočinúť – mohol ich naplniť. Tz. že Duch Boží chcel ísť s nimi – že mohol ísť s nimi.

Keď došlo na lámanie chleba – teda keď bláznivé panny zistili, že im lampy hasnú, zostala im jedna jediná možnosť: kúpiť si olej. Nie vrátiť sa domov do špajze!! Ale ísť a kupovať – teda platiť nejakú cenu.

Izaiáš 55:1  Hoj, všetci žízniví, poďte k vodám, a vy, ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte zbožie a jedzte! Poďte, kupujte bez peňazí a bez platu, víno a mlieko! 2  Prečo vynakladáte peniaze na to, čo nie je chlebom, a svoju prácu na to, čo nenasycuje? Nože ma poslúchnite a jedzte dobré, a nech sa kochá vaša duša v tuku! 3  Nakloňte svoje ucho a poďte ku mne! Počujte, a nech žije vaša duša! A učiním s vami večnú smluvu, rôznu milosť Dávidovu, vernú.

Niečo to stojí – a vôbec to nie je lacné – mať spoločenstvo s Duchom Svätým. Je to vzťah, ktorý si vyžaduje náš skutočný záujem (bytostný hlad a smäd) a našu aktívnu snahu budpvať toto spoločenstvo – vzťah s Ním.

 

Nádoby na olej

5

A to ma vedie k uvažovaniu o potrebe mať svoje vlastné nádoby na tento olej Ducha Svätého – teda mať vo svojom živote miesto – priestor pre Neho, kde On sám túži byť, čo doslova priťahuje Jeho prítomnosť.

Tá vec ktorá robí rozdiel medzi kresťanmi bláznivými a múdrymi je schopnosť z Božieho Ducha načerpať. Mať ten olej vo svojich nádobách. Roháčkov preklad doslova hovorí „Rozumné panny vzali si aj oleja vo svojich nádobách“ A ja som rozmýšľal nad tým čo sú to tie nádoby, lebo rozdiel medzi kresťanmi v posledných dňoch bude, a podľa mňa dneska je taký, že jedna časť panien má nejaké bremeno navyše, niečím sa trápi, niečo vlečie, niečo nosí, niečím sa zaoberajú navyše a druhá časť panien alebo kresťanov alebo cirkvi, chodí ako keby na ľahko, zľahčuje si ten kresťanský život. A niečo zanedbáva. A ten rozdiel sú tie nádoby s olejom. Ale my vieme že tie nádoby predstavujú Ducha Svätého. Duch Svätý je osoba. On nie je vec, ktorú by sme mohli zobrať. On je osoba a to podobenstvo hovorí o chodení a vzťahu s Duchom Božím. O zostávaní Ducha Svätého v nás. A o našom zostávaní v Božom Duchu. V tom podobenstve ten olej bol v nádobách. Čo sú to tie nádoby, ktoré dokážu prilákať, alebo vytvoriť priestor Duchu Svätému? Čo sú to tie nádoby kde Duch Svätý môže prísť. Lebo ja verím že ho neuzurpujeme, nedonútime Ho... - Čo je to kde Duch Boží chce zostávať? Čo sú to tie nádoby kde On chce byť zhromaždený, kde chce byť vo väčšej miere, chce byť tak nahustený...? Čo vytvára ten priestor pre Svätého Ducha v našom živote? Čo dáva priestor Svätému Duchu v našom živote? Verím, že v posledných dňoch, bude doba kedy každý jeden kresťan bude mať schopnosť doplniť si olej. Bude mať schopnosť mať osobný vzťah s Duchom Svätým. Kedy každý jeden kresťan bude musieť mať vlastný olej. To už nebude doba významných charizmatických vedúcich. Doba ojedinelých jednotlivých výnimočných charizmatických zhromaždení. Doba ojedinelých hnutí, alebo prebudení... To všetko sú spôsoby akými chce Boh svoju cirkev pripraviť, akými chce pripraviť každého jedného z nás nato mať vlastnú nádobu a vlastný olej. Keď som sa snažil odpovedať na tú otázku, tak som prišiel na niekoľko vecí.

Láska

Jedna s takých prvých vecí, ktoré máme tendenciu aj v dnešnej dobe opomínať ešte stále a nechávať ju za sebou a pritom je to dôležitá súčasť tej nádoby. Jeden s tých faktorov, ktoré vytvárajú priestor pre Svätého ducha je láska. Možno teraz niektorí z vás si poviete „ó vynikajúco, konečne niekto teraz na vyváženie témy o Duchu Svätom začne hovoriť o láske...“. Lebo to je taký trend v cirkvi. Aspoň bol v poslednej dobe, ale ja to nehovorím v tom móde, že „nepotrebujeme Svätého Ducha – potrebujeme lásku“. Ja len chcem dnes veľmi vážne povedať, že ak nebudeme mať lásku, nebudeme mať pripravenú nádobu pre olej. Aj naše skúsenosti s prebudeniami, navštíveniami, s duchovnými darmi, s výnimočnými pomazaniami a povolaniami, ktoré Boh dáva budú dočasné, chvíľkové a možno niekedy v niektorých mierach aj nebezpečné. Verím tomu, že to čo dnes opomíname je láska. A to či charizmatici, ktorí hovoríme „Duchu Svätý príď“ a horlíme verne za duchovné dary a horlíme za prejavy Ducha, alebo evangelikálovia, alebo druhá časť cirkvi, ktorá hovorí „Nepotrebujeme to nadprirodzené, potrebujeme lásku“. Myslím si, že obidve tie časti cirkvi postrádajú lásku. Evidentne. Apoštol Pavol v 1. liste Korintským vyučuje Korinťanov o duchovných daroch. To bola cirkev, v ktorej tie duchovné dary boli veľmi v popredí. Tá cirkev zažívala také prebudenia a obrodenie. Boli veľmi horliví a dávali tomu veľký priestor a veľmi si vážili slobodu. Slobodu vstúpiť do tých vecí. Apoštol Pavol ich vyučuje tomu, čo znamenajú tie duchovné dary ako môžu byť použité na všeobecný úžitok. Na budovanie cirkvi, tak aby tam bol poriadok, aby cirkev rástla ako telo spoločne. V závere tej dvanástej kapitoly Pavol hovorí „A snažte sa ešte za vyššími darmi a ja ukážem vám zvrchovanú cestu“ a potom nasleduje 13 kapitola, ktorá je hymnou lásky, kde apoštol Pavol hovorí, že „čo by som ľudskými jazykmi hovoril aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a znal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal a lásky by som nemal nič nie som. Čo by som rozdal všetok svoj majetok i telo si dal spáliť a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže. Fakt som si kládol otázku. Je vôbec možné hovoriť v jazykoch, prorokovať a mať nadprirodzené skúsenosti, mať duchovné dary, a je vôbec možné rozdať všetok svoj majetok a byť tak charitatívne a sociálne orientovaný a pritom nemať lásku? Mne to bolo až nepochopiteľné ale je to možné. Lásky by som nemal. Verím, že veľká časť tej nádoby, tej nádoby, ktorú potrebujeme je láska. To má byť charakteristikou nielen posledných dní – to má byť charakteristikou cirkvi. Podľa toho vás poznajú že sa budete milovať navzájom. A to je zároveň veľkým deficitom často krát cirkvi, keď Duch Boží hovorí cirkvi „Mám však proti tebe to, že si opustil svoju prvý lásku“. Skúmal som veľmi pozorne tých sedem cirkví v Zjavení Jána v prvých troch kapitolách. Pretože vykladači hovoria, že sedem cirkví predstavuje sedem historických etáp a sedem druhov zborov. Skúmajte to tak isto aj vy a neberte len moju informáciu. Ja vás chcem naviesť – pozrite sa aj vy do tých listov. Nenašiel som ani jednu výčitku, ani jednému s tých cirkevných zborov, žeby nemal duchovné dary, alebo pomazanie alebo nadprirodzené veci. To len na zamyslenie hovorím. Lebo ja som tak isto presvedčený, že ak sa budeme milovať ak budeme milovať Boha. Všetko ostatné bude – Boží Duch bude vanúť, bude mať priestor. Láska je tou napnutou plachtou, o ktorú sa vietor svätého Ducha môže oprieť. A preto čítame slová Pána: „Poďte ku mne všetci smädní“, všetci, ktorí ste roztúžení, ktorí milujete Boha, poďte k vodám! Myslím, že toto je tá vec o ktorej budeme čím ďalej tým viac uvažovať: ako môžeme dať priestor láske v našom živote. A podľa listu Rímskym 5 kapitola v piatom verši. Jednu z vecí, ktorú práve Duch Svätý robí je, že rozlieva Božiu lásku v našich srdciach. Tam je napísané „ nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný“ A dovolím si tvrdiť, že v posledných dňoch, preto mnoho panien, nebude mať olej, lebo budú mať deficit lásky, lebo posledné dni budú charakterizované dobami takzvaných mesiášov, takzvaných pomazaných. Takzvaných prorokov, takzvaných učiteľov, ktorí budú hovoriť „Poďte sem, toto je to správne učenie, tu je Kristus, tu je Jeho prítomnosť, ó tu je Jeho sláva, ó tu je sloboda, tu ľudia padajú pod mocou, tu sa ľudia smejú, tu sa dejú všetky tie veci - Poďte sem!“ A ľudia budú chodiť z jednej strany na druhú. Bude veľký chaos. Ešte väčší ako zažívame dnes. A myslím, že by bolo dobré sa začať orientovať podľa lásky. Mňa sa ľudia často krát pýtajú: „Na vašom zhromaždení sa často krát dejú charizmatické veci? Je tam sloboda?“ Viete, že sa ma ešte nikto nespýtal, že „či je v našom zhromaždení láska?“ Či sa tam naši ľudia cítia dobre?

Ešte budem s vami zdieľať jedno svedectvo: To bolo pred rokmi. Tomáš ešte nebol kazateľom v našom zbore. A prechádzali v rodine jednou veľmi vážnou situáciou kedy Janko ich syn bol veľmi chorý, ale chvála Bohu, dobre to dopadlo. Boli sme požiadaní aby sme sa modlili za celú tú situáciu a myslím, že vtedy bol Tomáš v našom zhromaždení a nahlas sme sa modlili. A ľudia sa modlili za uzdravenie, za zázrak... To je všetko v poriadku, ale potom po rokoch nám Tomáš hovoril: „Ľudia, nepočul som ani jednu modlitbu, aby sa môj syn zmieril s Bohom a v prípade, žeby sa mal stretnúť s Nebeským Otcom, aby bol pripravený sa s Ním stretnúť.“

To, čo vám chcem povedať je, že prechádzame nebezpečnými časmi a dávame ťažisko tam kde by nemalo byť. A pokladáme za dôležité to, čo by nemalo byť úplne kľúčové, dôležité a potrebné. Domnievam sa, že ak by sme mali v dnešnej dobe niečo hľadať za pomoci Svätého Ducha, pretože láska Božia nebude v našich srdciach rozliata iba ako skrze nádhernú prítomnosť Svätého Ducha, sko skrze to, keď nás On naplní, keď mu dáme priestor... Dovolím si tvrdiť, že keď máme niečo stíhať tak to má byť láska. Ak v posledných dňoch, kedy povstane prenasledovanie, kedy bude obrovské odpadnutie a mnoho kresťanov odíde od Boha. Je tam napísané „mnohí odídu, ochladne láska mnohých a neprávosť vyvrcholí“... Ak máme obstáť voči prenasledovaniu, obstáť voči duchu Antikrista, ktorý príde aby zviedol pokiaľ možno aj vyvolených. Ak máme obstáť v dobe kedy mnoho ľudí bude činiť zázraky a nadprirodzené prejavy. Ak máme obstáť v tej dobe tak potrebujeme niečo čo je trvalé. Súhlasíte so mnou? Ja nepoznám – a v Biblii som nenašiel - trvalejšiu vec ako je láska. V mojej službe som nenašiel trvalejšiu vec, ktorá by ma podržala v mojom manželstve, nenašiel som trvalejšiu vec, ktorá by ma podržala – iba lásku. Veľakrát som bol na tvári a prosil som Boha, aby som mohol odísť zo služby, lebo už som nevládal. Nepozdvihlo ma charizmatické hnutie. Áno prišiel Svätý Duch nádherným spôsobom, bol to On – jedinečný a neopakovateľný, ale tak že rozlial lásku a že mi niečo pripomenul. Pretože „láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, láska nezávidí, láska sa nevypína, nenadýma sa, nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádeje, všetko pretrpí, láska nikdy neprestane“. Ak chceš mať záruku, že tvoja lampa nezhasne v tvojich najkritickejších okamihoch života, ak chceš mať záruku, že obstojíš, tak tá záruka je v tom, že tá láska bude hýbať tvojím životom. Aj tvojimi hodnotami aj tvojou vierou. Aj tvojou teológiou aj všetkým. Láska nikdy neprestane.

Vhodné rozsudzovanie

Na margo toho čo sa všetko dnes deje vo svete. Na margo rôznych prebudení. Ja sám sa orientujem podľa tohto. Zoberte si túto trinástu kapitolu prvého listu korintským, túto charakteristiku lásky a keď skúmate nejaký jav v cirkvi, že sa dejú nadprirodzené veci. Niekedy to môžu byť hromadné uzdravenia, niekedy to môže byť Božia prítomnosť vytrhnutia a prorocké veci. Ale to, čo si vždy dávam otázku a čo pozorujem – je: Je to trpezlivé? Má to výdrž? Je to dobrotivé voči ľuďom? Je to dobré alebo je to drsné?

Poviem vám konkrétny prípad. Nechcem odsudzovať žiadne spektrum cirkvi, ale ak vás niekto odsúdi, že ste neprežili uzdravenie, len preto že nemáte vieru a ty zažiješ obrovský kopanec a poníženie, len preto, že nehovoríš v jazykoch. Cítiš sa ako piate koleso u voza. Chápete o čom hovorím? Je to dobré k ľuďom? Nezávidí – je tam súťaž? Je tam porovnávanie sa? Sú tam vnútorné napätia alebo je tam harmonická spolupráca? Láska sa nevypína - je tam pýcha? Je dávaný do popredia človek, teológia, tradícia alebo nejaké meno? Je tam niečo čo sa nadýma alebo je tam vyvyšovanie Pána? Všetko ostatné je pokladané za smeti. Mohol by som pokračovať v tom zozname. Berte to ako návod na rozsudzovanie vecí. Na druhej strane chcem povedať, že vždycky keď príde obnova v Duchu Svätom a prebudenie tak vždycky to bude strapaté a vždycky budú aj telesné prejavy. Vždy bude mnoho telesných vecí. Vždy na tom istom poli bude aj kúkoľ aj pšenica a to až dokonca. Preto potrebujeme byť múdri, ale aj opatrní, prostí aj jednoduchí. Takže myslím, že láska je veľkou časťou toho čo by sme mali mať, ako svoju nádobu. Duch Boží bude mať potom priestor na konanie, lebo sa hýbe tam kde je láska.

Sebectvo, konzum, izolovanosť...

Rád by som pokračoval druhou vecou, ktorá ju doplní. A druhá vec, ktorú máme tendenciu nechávať za sebou aj dnes je spoločenstvo. A žijeme veľmi individuálne kresťanstvo, nezávislé, často krát až „obyvačkové“. Pod tým rozumiem to že do svojej obývačky nepustím nikoho a iba ak tak na návštevu. A naše spoločenstvo, ktoré máme (naše vzťahy) nie sú záväzné a nie sú učenícke. Nemôžeme si povedať pravdu v láske do očí. Máme tendenciu opúšťať naše zhromaždenia. Zvlášť keď sme v nich zakúsili niečo nepríjemné. Keď sa nám tam niečo nepáči, keď sa nás niekto dotkne, keď zakúšame že v cirkvi sú tak podivné indivídua, ktoré sú tak iné ako som ja s tak inou teológiou a dôrazmi, s tak nepochopiteľnými prejavmi, ktoré sú za mojimi spoločenskými distingvovanými hranicami. Často krát máme tendenciu utiecť vtedy zo spoločenstva, alebo vytvoriť nejaké iné, ktoré je nám bližšie. Dnes vytvárame spoločenstvá na základe niečoho – vízie, teológie, navštívenia, darov, praxe zbožnosti. Vytvárame spoločenstvá na základe niečoho. Viete o čom snívam a verím, že to je Pánov sen a z písma som to vyrozumel. Pán si príde po jednu cirkev, ktorá bude fungovať ako jedno telo. A snívam o tom, že v posledných dňoch bude cirkev viac prepojená a bude vytvárať jednotu a harmóniu. Nebude to hluk nezávislých antagonisticky sa k sebe navzájom chovajúcich cirkevných zborov. Pán si príde po nevestu – po jedno telo. My často opúšťame toto spoločenstvo na základe toho čo som povedal ale aj na základe ducha doby.

Duch Antikrista totižto vnáša obrovský konzum. My žijeme len pre seba. Hľadáme naplnenie svojich potrieb.

Izolovanosť verzus spoločenstvo

Izolujeme sa od ostatného sveta, lebo ani na neho nemáme čas pri tom všetkom konzume a zháňaní si prostriedkov na to, aby sme naplnili svoje podľa ducha tejto doby. Ak diktuje duch tejto doby. Ako diktuje sociálna úroveň ako diktuje verejná mienka ako diktuje reklama atď. Naozaj žije štýlom, že nemáme navzájom na seba čas. Nemáme čas na učenícke vzťahy. Máš čas sa stretávať raz týždenne s niekým kto by ťa mentoroval? Kto by ťa učeníkoval? Kto by ťa viedol? Komu by si možno na raňajkách vždy raz za týždeň povedal ako žiješ. A máš ty na niekoho takýto pravidelný čas? Máš čas aspoň na skupinku? Tá už je menej osobná. Tam je už 5-10 ľudí a možno viac. Ale máš aspoň na skupinku čas? Možno mi povieš – ja nemám čas. Môj drahý - keď teraz nemáš čas – ja to poviem asi tak: „Bude mať potom čas Pán na teba?“ Bude ťa Pán poznať? Budeš ty poznať Pána? Budeš mať olej? Spoločenstvo je jedna s tých vecí, ktoré priťahuje pôsobenie Svätého Ducha. Veľakrát sme o tom hovorili a vyučovali, ale znovu vás chcem zaviesť do jedného nádherného prorockého textu v SZ, ktorý je Žalme 133. A už len keď poviem túto číslicu a vy už budete vedieť čo bude nasledovať. Znovu vám to chcem ukázať - Hľa aké dobré a aké milé je to keď bratia spolu bývajú. - Spolu žijú.- Ako výborný olej na hlave, čo steká na bradu, Áronovi na bradu. Čo steká na okraj jeho rúcha. Chceme, aby tiekol olej? Čerstvý olej? Chceme, aby sme ho mali vo svojich nádobách? Hľa aké milé je keď bratia spolu bývajú. Ako rosa Hermona čo padá na Sionské vrchy, lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky. Alebo v Roháčkovom preklade doslova "Hospodin tam prikázal požehnaniu" Možno dnes zmeníš svoje zameranie a prestaneš sa modliť za prebudenie a navštívenie a rôzne charizmatické veci, ktoré cirkev adekvátne veľmi potrebuje, ak niekedy - tak iste teraz - potrebujeme moc Svätého Ducha. Cirkev sa stala v dnešnej spoločnosti bezzubou, bezbrannou, bezmocnou. Nevidíme veľa uzdravení. Vidíme, že ľudia sú trápení chorobami a démonmi - nevieme im tak veľmi pomôcť. Potrebujeme Božiu moc podľa vás? Potrebujeme duchovné dary? Evidentne! Ale kde tečie olej? Kde bratia spolu bývajú. Preto si dovolím tvrdiť, že napriek tomu, že sme prežili mnoho prebudení a dnes je mnoho hnutí, ktoré obnovujú v cirkvi niečo, čo cirkev v priebehu dejín stratila. Hnutia, ktoré obnovujú nejaké učenia alebo doktríny. Hnutia, ktoré obnovia nejakú prax. Napríklad hnutie, ktoré prinieslo dar uzdravovania vo veľkej miere. Hnutie, ktoré prinieslo prorocké pomazania a prorocké skúsenosti. Alebo hnutie, ktoré v poslednej dobe hovorí o obnovení apoštolskej služby. Napriek tomu, že tie hnutia sú - dovolím si tvrdiť, že stále nepoznáme pôsobenie Svätého Ducha v plnej miere, preto že ešte stále je ešte cirkev tvorená na základe tých hnutí. A nie na základe toho, že bratia spolu bývajú. A keď to zakúsime, bude tiecť olej a budú sa diať, - ľudia drahí - tak nadprirodzené prejavy, že keby som vám o nich dnes povedal, tak mi neuveríte, že také niečo je možné. Ale ja verím tomu, že príde čas, kedy nebude treba, aby sa kládli ruky na chorých. A kedy z toho nebude v cirkvi divadlo. A kedy nebude úspešný ten služobník, ktorému padne čo najviac ľudí, keď na nich zloží ruky. Príde čas kedy nebudú klásť ruky, lebo tam bude Božia prítomnosť, lebo zostúpi Božia sláva. A kňazi nebudú môcť obstáť, lebo príde Boh a On bude konať. Ja snívam o tom. Moji drahí ja veľmi snívam o tom. Ja sám keď sa modlím za to. A poviem vám pravdu, že prechádzam vývojom - keď ma Boh povolal do služby som sa modlil: „Pane, vystroj ma mocou z výsosti nech som ten pomazaný Boží muž" a nebol som sám takto motivovaný. Hovoril som "Pane, ukáž tomuto svetu čo dokážeš skrze človeka, ktorý sa ti odovzdá." Aj Moody sa tak modlil a mnohí iní sa tak modlili, ale postupom času sa v poslednej dobe mení moja motivácia. Hovorím si "Pane, ja už neviem, nie som si až tak istý či chcem byť vpredu". Čo by som s tým robil? Či by som to zvládol? A čo by to robilo s mojou pýchou? Čo by to robilo z mojou identitou? A tak sa nazdávam že prichádza doba kedy Boží Duch bude konať veľmi mocne. Prichádza doba kedy to už nebude o jednotlivcoch. Kedy to budú naozaj tisícky ľudí. Prichádza doba kedy to bude tak bežné, že to nebude nejaký výnimočný piedestál alebo gloriola nejakých špeciálnych Božích pomazaní. Ale každé jedno Božie dieťatko bude chodiť v moci svätého Ducha. Ale prosím urobme priestor Svätému Duchu. Jedna vec, o ktorej som dnes hovoril, je láska v mojom a tvojom srdci. Motivácia - keď bude v nás Kristus vyformovaný tak to pritiahne svätého Ducha automaticky. Nie keď my budeme horliť aby Boží Duch prišiel, ale keď Kristus v nás bude vyformovaný. Pretože tak Boh miloval svet, že dal svojho milovaného syna Pána Ježiša Krista. To bola motivácia v Božom srdci. To bolo to prečo Pán Ježiš všetko robil. A Pán Ježiš hovorí "Nasledujte moje šľapaje" Skúsme nájsť tu základnú motiváciu tú základnú odpoveď na otázku "prečo?" Skúsme bojovať o to aby to bola láska.

Druhá vec je spoločenstvo. Neopúšťajme zhromaždenie, ale neopúšťajme naše vzťahy. Poďme prehĺbiť naše vzťahy. Poďme vytvoriť spoločenstvo kde bude chcieť Boží duch prísť. Letnice začali viete ako? Skutky 2 kapitola - keď boli spolu na jednom mieste. Zaznel zvuk z neba ako keď sa prudký vietor valí. Zostúpil na nich Boží Duch, keď boli na jednom mieste, keď boli spolu. A keď študujem prvú cirkev vidím tam túto lásku vidím tam tento oheň.

Je ešte viacej vecí, ktoré máme tendenciu dnes opomínať a dávať ich bokom. Pokladať ich za menej dôležité. Neviem prečo je to tak, ale mám pocit že horlivo sa snažíme slúžiť Bohu. Horlivo sa snažíme pritiahnuť svätého Ducha. Horlivo sa snažíme vstupovať do vecí Svätého Ducha do Jeho obdarovaní. Do všetkých tých vecí, ktoré zúfalo potrebujeme, ale mám pocit ako keby sme zabudli na to že, On chce prísť. My ho nepotrebujeme sťahovať z neba. On je poslaný. On sám po nás túži až po závisť. Jeho vietor je samozrejmosťou, keď budú naplnené nejaké podmienky, keď v nás bude Baránok Boží. Keď naša orientácia bude na Ženícha. Keď v nás bude Kristus vyformovaný.

Charakteristikou svätého Ducha, Jeho mentalitou je nebyť v popredí, ale ukazovať na Baránka. Jedno z mien svätého ducha je Duch Hospodinov. Izaiáš 11 kapitola je napísané prorocká výpoveď o mesiášovi o Ježišovi Kristovi. Spočinie na ňom Duch Hospodinov, Duch múdrosti a rozumnosti, Duch rady a sily, a Duch bázne pred Hospodinom. Sedem charakteristík svätého Ducha. A ja som mal pripravených sedem vecí na základe toho. Dnes som hovoril o dvoch:

  1. Duch Hospodinov. To je jeho mentalita, to je jeho charakteristika, ktorá nám evokuje ako keby Duch svätý bol niečo menej, ako keby Boh vlastnil svätého Ducha, lenže viete o čo ide, že Duch Svätý sa dáva k dispozícii Bohu. Je v plnej miere Hospodinov. Ide v záujme Hospodina. Ide v harmónii Božích zámerov. On je tu pre Hospodina. On je tu pre sediaceho na tróne a Baránka. A keď bude vo mne a v tebe pôsobiť Svätý Duch, tak ja a ty budeme Hospodinovi. Bude nás to viesť do toho, že sa oddelíme pre Boha. Že budeme vnímať to čo je Božie, že aj cirkev budeme vnímať ako Božiu. Svätý Duch nebude upútavať pozornosť na seba, ale vovedie nás do toho stať sa vlastníctvom Božím a objaviť všetko to čo Boh dáva nám do vlastníctva Duch Hospodinov.
  2. Dovolím si tvrdiť, že ten Duch rady spôsobuje tú stratégiu spoločenstva. To hebrejské slovíčko „rada“ znamená aj stratégia alebo plán. A kde nieto radcov sa plány rušia. Ak nebudeme spolu v jednote - rozdelený dom neobstojí. Ak nie sme v jednote, tak sme ako deravá nádoba, tak sme ako črepy na zemi. A prosíme Pane naplň túto nádobu svojim olejom. Ale Pán hovorí: „Vy ste ešte črepy, ale najprv vás musím pospájať, aby som mohol dať ten olej...“ Ak nám Pán má niečo zveriť a zvlášť ak to majú byť nadprirodzené veci, ak to majú byť duchovné dary, ak to majú byť pomazania, ktoré budú vytrhovať ľudí z vozíkov a kriesiť mŕtvych a prinášať nadprirodzené zjavenie, tak musíme byť hodnoverní – hodní Pánovej dôvery. Musíme byť hodný dôvery. A dôverní – hodní dôvery sme vtedy, keď obstojíme keď budeme jedným domom. Kedy to už nebude niekoľko domov. A v popredí nebudú naše záujmy, ale Pánove záujmy.

Podobenstvo o 10-tich pannách I.časť

Podobenstvo o 10-tich pannách. I.časť

(Mt 25,1-13)
 
V rovnakom zmysle som hovoril o tomto podobenstve aj:
  1. na Konferencii pre duchovných poradcov v máji 2011: http://proroctvo.blogspot.sk/2011/05/laodicea.html
  2. na Konferencii o Duchu Svätom v októbri 2010: http://proroctvo.blogspot.sk/2010/10/on-mna-oslavi.html 
 
1
Matúš 10:16  Hľa, ja vás posielam ako ovce medzi vlkov. Tedy buďte opatrní jako hadi a prostí jako holubi.
Často počujeme o tom ako veľmi – ako nevyhnutne – potrebujeme aj opatrnosť (múdrosť, predvídavosť...) hadov a aj prostotu (nefalšovanosť, čistotu...) holubíc. Je to naozaj nevyhnutné aby sme vedeli obstáť v tejto dobe. Mňa to veľmi zaujalo a rozmýšľal som o tejto opatrnosti – múdrosti. Ako príklad takejto múdrosti sa používa aj podobenstvo o desiatich pannách. O piatich z nich sa doslova hovorí ako o opatrných – múdrych – a je tam použité to isté slovo. Keď som však nad týmto podobenstvom začal hlbšie rozmýšľať a modliť sa, bol som doslova „vyvedený z miery“ vážnosťou tých vecí, ktoré mi Pán ukazoval. Dnes by som sa chcel zdieľať s vami o prvej časti tohto podobenstva.
Matúš 25:1  Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi. 2  Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. 3  Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja; 4  ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. 5  A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly. 6  Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety! 7  Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy. 8  A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. 9  Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! 10  A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere. 11  Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! 12  Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás! 13  Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.

Vtedy bude...

Toto podobenstvo je iné ako iné podobenstvá, ktoré hovoria „Božie kráľovstvo je podobné ...“. Toto podobenstvo hovorí o tom, čomu bude podobné kráľovstvo Božie v posledných dňoch – v dňoch pred Pánovým príchodom – pred vytrhnutím cirkvi.
Aj kontext tohto podobenstva je vlastne vyučovanie o posledných dňoch. Celá 24-kapitola hovorí o tom, čo sa vtedy bude diať:
  • Mnohí budú o sebe tvrdiť „ja som mesiáš“ (Mt 24,4-5) – a veľmi mnohých zvedú
  • V týchto dňoch budú vojny, hlad, choroby... (Mt 24,7-8) – a to je ešte len počiatok bolestí podľa Pánových slov... Teda je zrejmé že tieto veci sa budú stupňovať a spôsobia neistotu a zmätok a vážne globálne problémy.
  • Ďalšou charakteristikou je prenasledovanie (v.10).
  • Falošní proroci (v.11), ktorí zvedú mnohých
  • Ochladnutie mnohých veriacich a odpadnutie od viery. Verím, že to bude mať podobu náboženstva – možno nejakej organizovanej odpadlej cirkvi – ako písal Pavel, keď sa snažil vykresliť obraz týchto posledných dní – ktoré má len tvárnosť pobožnosti, ale postráda moc Božiu (2Tim 3,5)...
  • Celosvetová evanjelizácia a obrovská žatva – prebudenie (v.14)
Toto je v stručnosti pozadie toho času, o ktorom je podobenstvo o desiatich pannách. No a tu čítame, že v tej dobe bude každý kresťan mať vlastnú lampu! Už nebudú žiť zo svetla iných ľudí, už nebudú len vo vleku, nebudú len pozorovateľmi v cirkvi a účastníkmi zhromaždení... Veľmi čakám a modlím sa za to, aby sme práve toto začali robiť už teraz: aby sme zobrali každý svoju vlastnú lampu a čo najviac ju rozsvietili...

Jeden zo súčasných trendov v cirkvi.

Myslím, že dnes zakúšame niečo z toho, že sú mnohí vyzdvihovaní v cirkvi ako „pomazaní“... Dnes sa potýkame s prorockou službou, ktorá ak aj nie je falošná, tak nás zastihuje nepripravených a v dôsledku toho je pre nás aj zavádzajúca, lebo nevieme čo s tým...
Podľa mňa výpoveď „Mnohí budú o sebe tvrdiť ja som mesiáš“ neznamená len to, že povstanú falošní spasitelia v podobe vodcov siekt, ktorí povedú ľudí k hromadným samovraždám, alebo iným zvodom... Iste, sme a aj budeme svedkami takýchto samozvaných spasiteľov.
Ale myslím, že je tu skôr mienený trend v cirkvi (keďže Pán v týchto rečiach hovoril k učeníkom a cirkvi...), ktorý dáva dôraz, bude uprednostňovať a vyzdvihovať službu pomazaných služobníkov. „Mesiáš“ znamená „pomazaný“. Teda mnohí budú práve toto vyzdvihovať a týmto sa zviditeľňovať.
Pomazanie je Božia moc a my ju nesmierne potrebujeme ku službe. Boh pomazáva svojich služobníkov. Boh povoláva apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastierov a učiteľov... (Ef 4,11) Lenže nie na to, aby upútavali pozornosť na seba, na prejavy, na nejakú doktrínu, teológiu, prax, či trandíciu... ale preto, aby „pripravovali svätých na dielo služby“ (Ef 4,12).
Dnes však vidím trend v Európe, ale aj v Amerike, že sa dáva dôraz na pomazanie. Kresťania vyhľadávajú službu pomazaných tak ako v sekulárnom živote službu lekárov, či právnikov, či servisu... Máme spotrebnú mentalitu a hľadáme rýchle instantné riešenia. Nuž a pomazaní služobníci sa preto pre nás stávajú nie (len) pomocou, ale aj hrozbou:
  • Ich služba je síce mocná, ale vedie nás ku osobnej pasivite – jednoducho žijeme zo skúseností a zjavení iných, ale postrádame vlastnú skúsenosť s Pánom, neplatíme cenu za svoju vlastnú transformáciu a čakáme, že nás pomazanie zmení... (Ľahšie je prísť na „pomazané zhromaždenie“ , kde sa niekto za mňa pomodlí a čakať že toto spôsobí veľké veci; ako osobne zápasiť v modlitbách a pôstoch a vo vernej službe o osobnú premenu a Pánove navštívenie...)
  • Tento trend nás vedie aj ku sklamaniu zo svojho zboru (života, služby...) - keď nevidíme také isté pomazanie vo svojom zbore a svojej službe... (Niekedy mám pocit že požehnanie a povzbudenie, ktoré si ľudia prinesú z rôznych konferencií je priamo úmerné ich rozčarovaniu a sklamaniu z toho, že to, čo bolo na tej ktorej konferencii nie je aj v ich zbore...)
  • Tento trend – a zvlášť v dobe ľahkej prístupnosti ku informáciám skrze médiá – nás zvádza pozorovať to, čo sa deje inde, snažiť sa o to, napodobňovať to, cestovať za tým... vidieť v tom riešenie a odpovede našich vlastných potrieb. To nás okráda o autentické veci, ktoré má Boh pre nás - o hľadanie Božej tváre pre nás samých, pre náš zbor, naše mesto, náš národ...
  • Čakáme, že takýto pomazaní – a takéto pomazanie – sa prenesie a spôsobí vytúžené zmeny. Skrátka čakáme rýchle, lacné, bezbolestné riešenie v podobe „preneseného prebudenia“.
Myslím, že teraz zakúšame zmätok, ktorý je v cirkvi týmto trendom spôsobovaný. Tento zmätok je spôsobený:
  • Vyzdvihovaním pomazania a pomazaných naozaj nezdravým spôsobom, obdivovaním, nesúdením, nerozlišovaním, napodobňovaním... atď.
  • Odmietaním, odsúdením tými, ktorí už zakúsili aj negatívne veci, sklamanie a rozčarovanie z chýb takýchto vodcov a hnutí...
Tento zmätok je jedným z dôvodov, prečo kresťania nemajú vlastné lampy – prečo nemajú v nich olej Svätého Ducha. My potrebujeme múdrosť a nefalšovanosť, aby sme neboli zvedení, aby pre nás služba pomazaných Božích bola prínosom a obohatením. Potrebujeme pomazanie ku službe. Ale pomazanie nikdy nenahradí:
  • naše učeníctvo – nasledovanie Pána v osobnom vzťahu
  • náš osobný čas s Pánom pri Jeho nohách, osobnú skúsenosť s Bohom,
  • Božie povolanie – keď On do nás volí niečo z Jeho túžob, bremien, snov, slz – či smiechu...
  • proces premeny charakteru a – trpezlivé a vytrvalé – nesenie ovocia Ducha,
  • spoločenstvo s veriacimi ľuďmi – konkrétny zbor,
  • službu, do ktorej nás Pán postavil – vernú, stabilnú službu na jednom mieste, v jednom zbore.
  • ...
Preto tak veľmi čakám na to, ako postupne každý jeden z nás vezmeme svoju lampu a vstúpime do dobrodružstva chodenia s Bohom. Netrpezlivo čakám na ten deň kedy vezmú svoje lampy práve tí ľudia, ktorí v tomto zmätku svoje lampy odložili:
  1. Sú to ľudia, ktorí sa nasadili lojálne pre svoj zbor – dokonca do takej miery, že priniesli mnohé osobné obete a ich služba sa podpísala do nejakej miery na ich zdravotnom stave, alebo stave ich rodín. Po čase si však povedali „dosť“, vyhoreli, sklamali sa vo vodcoch, sklamali sa v ľuďoch a vzťahoch keď zistili, že sú dobrí len vtedy keď slúžia iným a len preto, že slúžia iným. Sklamali sa keď videli, že iní odchádzajú, že iní sa k tomu nestavajú zodpovedne. Vytvorili zbor v zbore. Vytvorili tzv piatu kolóniu: vyhoretých, pasívnych, sklamaných, rezignovaných, prizerajúcich sa... Odložili svoju lampu a povedali si: „teraz nech svietia iní, my sme sa vyčerpali...“.
  2. Sú to ľudia, ktorí zakúsili a správne rozsúdili rôzne zlé učenia, dorazy a prax... Keďže sa nevedeli stotožniť s tým, čo videli v zbore, odišli s cieľom už nikdy nebyť časťou žiadneho zboru, už nikdy neniesť spoluzodpovednosť, už nikdy nevstúpiť do záväzku a možno ani do žiadneho iného zboru... Ich lampa zhasla... alebo slabo bliká už len im samotným, pre ich vlastnú potrebu a podľa ich predstáv...
  3. Sú to ľudia, ktorí zakúsili a správne rozsúdili rôzne zlé učenia, dorazy a prax... A rozhodli sa zboriť falošné oltáre založiť nové zbory... V mene nápravy, rozsúdenia, ozdravenia, správneho učenia, či praxi... vznikli nové zbory. Ich základným kameňom a víziou však nebol Ježiš, ale nejaká pravda, teológia, presvedčenie... Sú to zbory presvedčené o svojej exkluzivite, výnimočnosti považujúce iných za tých, ktorí sa mýlia, ktorí robia chyby... Takto vyrástlo mnoho horkých koreňov a horkých zborov. A lampy? Ich lampy vrhajú nie svetlo, ale tmu rozdelenia a prozelytickej náboženskej horlivosti...
  4. Sú to ľudia, ktorí zakúsili a správne rozsúdili rôzne zlé učenia, dorazy a prax. Nezaložili však nové zbory, ale nové vzbury... Stali sa vodcami v mene očistenia, oslobodenia, odhalenia... Takto vzniklo mnoho neprijatia, horkosti, rozdelenia a nejednoty v zboroch. Lampy sa stali zbraňou v bratovražednom boji.
Dnes toto všetko vytvára mnoho neporozumenia a chaosu, mnoho rozdelenia a nejednoty v cirkvi. Zároveň však mnoho rezignácie, sklamania, pasivity, odchodov ľudí... Mnoho, mnoho zhasnutých, či len slabulinko blikajúcich lámp.
Som však presvedčený, že keď títo ľudia – títo tak rôzne a hrozne oklamaní a zavedení! – títo, ktorí zakúsili také chyby vo vodcovstve, učení a praxi! – títo, ktorí prešli v dôsledku toho tak hlbokými krízami! - títo, ktorí tak veľmi padli v nesprávnej aplikácii hoci aj správneho rozsúdenia! - Keď títo ľudia povstanú v posledných dňoch zo svojho oklamania a zavedenia, zo svojich kríz, zo svojej vzbury... Keď títo ľudia vezmú každý svoju vlastnú lampu a vyjdú v ústrety Ženíchovi... Verím, že to bude znamenať absolútnu zmenu vo vodcovstve, učení a praxi... Budú to prepálené kamene, ktoré Pán vráti do svojej stavby. Budú to ľudia, ktorí už nebudú chcieť urobiť znovu tie isté chyby. Budú to vodcovia, ktorí už nebudú hľadať svoje vlastné záujmy a pretláčať svoje presvedčenia – ktorí budú mať pred sebou Ženícha a všetko budú robiť pre Neho...
Preto sa za to tak modlím a čakám na tieto dni. Cirkev vtedy povstane k dospelosti. Jej orientácia, jej charakter... Všetko bude prepálene ohňom skutočného obrátenia a pokánia. Cirkev vtedy povstane z rozdelenia, z pýchy, z hľadania svojho vlastného... Už to nebude „Park kultúry a oddychu“, už to nebude nejaký „kresťanský klub“. Cirkev povstane ako dospelá žena – nevesta zasnúbená jednému jedinému Ženíchovi – už nebudeme koketovať s inými milencami...

Lampy.

Verím, že lampa v tomto podobenstve – horiaca lampa – znamená schopnosť kresťana počuť Pánov hlas a nasledovať Ho. Lampa znamená osobnú skúsenosť (Fil 1,9), osobný, intímny – priateľský - partnerský vzťah a chodenie s Pánom (J 15,15) – zostávanie v Ňom (J 8,31). Je to napojenie ratolesti na Vínny kmeň (J 15,5), počutie hlasu Pastiera a nasledovanie Ho (J 10,4.27.). Lampa znamená státie a kráčanie na vlastných nohách viery.
Verím však, že v jadre je to hlavne o tej schopnosti Pána osobne počuť:
Žalmy 119:105  Nun. Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.
Svietiaca lampa znamená vášeň pre Božie slovo a schopnosť počuť Pána skrze Písmo. Počutie Jeho hlasu nás totiž vedie a pôsobí skutočnú, živú vieru schopnú skutkov viery:
Rímskym 10:17  Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie.
Mnohí usudzujú že lampa je Biblia v živote kresťana. Myslím si však že nejde len o to. Väčšina kresťanov vlastní dnes Bibliu. Ale len poniektorí ju vášnivo študujú a kopú v nej až kým nenájdu ten poklad – keď zakúsia ako k ich vnútru znie Pánov hlas. Lampa je schopnosť z Písma (LOGOS) získať Pánov hlas (RÉMA).
2 Peter 1:19  Aj máme pevnejšie slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste, dokiaľ by sa nerozvidnel deň, a nevzišla dennica vo vašich srdciach, ...
Ako pozorne hľadíme do Božieho slova ako na sviecu, tak môžeme zakúsiť ako sa to slovo dotkne nášho vnútra, ako skrze to slovo príde osobne zjavenie, ako sa doslova – ako píše Peter – rozsvieti v celom našom vnútri svetlo. A už to nebude len informácia z dobrej kresťanskej literatúry, či dobrej kázne... Bude poklad, ktorý sme my osobne vykopali, a ktorý nám nikto nevezme, ktorý obstojí aj v dobe ťažkostí a skúšok...
Preto verím, že podobenstvo o desiatich pannách hovorí o dobe (pre nás dnes asi) nevídanej lásky a vášne k Božiemu slovu, a v dôsledku toho o čase, kedy každý kresťan bude zakúšať ako Ho Pán vyučuje svojim cestám (Ž 25,4-5; 27,11; 86,11...), svojmu povolaniu, svojej vôli... všetkému.
Mimochodom aj proroctvo Joela o vyliatí Ducha Svätého v posledných dňoch hovorí o dôsledku tohto vyliatia a síce o enormnom náraste zjavenia, prorockých skúseností...
Joel 2:28  A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia,
Aj v knihe Daniel nájdeme proroctvo o dobe posledných dní: nárast porozumenia a zjavenia Božieho ľudu:
Daniel 12:4  Ty však, Daniel, ukry tieto slová a zapečať knihu až po posledný čas! Mnohí budú skúmať a poznanie sa rozmnoží.
Svietiaca lampa však bude mať prenesmierny vplyv aj v oblasti evanjelizácie – pretože už to nebude len svetlo na vlastné použitie. Naplno sa uskutoční Pánovo slovo, že budeme svetlom sveta. Lebo už nebudeme mať len vedomosť evanjelia a nebudeme ľuďom len teoreticky odovzdávať pravdy evanjelia. Budeme mať skutočné svetlo evanjelia a kráčať v ňom... To svetlo – a zvlášť na pozadí zmietajúceho sa sveta v ohromných krízach a temnote posledných dní – bude jasne svietiť všade naokolo...
Čo spôsobí toto všetko? Prečo zrazu kresťania zoberú (objavia) svoje vlastné lampy? - Verím, že to bude – a do veľkej miery sa to už aj deje – pre tieto dôvody:
  • Neistota. Vojny, katastrofy a epidémie prinesú do sveta neistotu. A pocítia to zrejme aj tie dnes ešte najstabilnejšie ekonomické systémy... Zrejme už nebudeme mať na čo sa spoliehať. V dobe neistoty jedinou istotou a oporou bude Pán. Neistota nás donúti hľadať Jeho tvár.
  • Prenasledovanie. Podobne ako prví kresťania zakúsili prenasledovanie a to spôsobilo, že boli poslušní veľkému povereniu ísť do všetkých končín sveta. Prenasledovanie nikdy cirkev nezastavilo. Naopak. Vždy ju pohlo ku skutočnému nasledovaniu Pána.
  • Prebudenie verzus odpadnutie. Tieto dva javy budú podľa Písma súčasne prebiehať v posledných dňoch. Na jednej strane bude evidentné odpadnutie, pretože mnohí predsa len dajú v tlakoch prednosť svetu pred Pánom. No na druhej strane mnohí naopak budú o to viac hľadať Pánovu tvár.
Verím však, že my by sme nemali čakať na to, kedy budeme okolnosťami posledných dní donútení buď k odpadnutiu, alebo zúfalému hľadaniu Božej tváre v ochote všetko stratiť kvôli svojej viere... Múdrosťou dnes je pripraviť sa na toto všetko a už dnes zapustiť do Krista hlboké korene (Kol 2,7). Múdrosťou dnes je vziať svoju lampu, rozsvietiť ju, starať sa o ňu horlivo, používať ju, chodiť v jej svetle, zariadiť si život v jej svetle.
Múdrosťou dnes je hľadať Pánovu tvár a neuspokojiť sa s ničím menej ako s osobnou skúsenosťou s Ním, s počutím Jeho hlasu, s poznaním Jeho srdca, s okúsením Jeho dotyku...
On je tým uholným kameňom a my v Ňom potrebujeme mať hlbočizné základy (Mt 7,24-27). Ak postavíme naše životy na piesku – hoci aj s dokonalými vedomosťami o kresťanských doktrínach – neobstojíme v tom čase, ktorý prichádza.
Múdrosť dnes je:
  • neuspokojiť sa s teóriou, s vedomosťami, ktoré neaplikujeme – je to síce svetlo – ale nekráčame v ňom...
  • neuspokojiť sa s cudzím poznaním , skúsenosťami a zjavením, za ktoré zaplatil cenu niekto iný, a ktoré my ani nevieme aplikovať – a síce nás nadchne, ale nič viac... - je to síce svetlo, ale z cudzích lámp...
  • neuspokojiť sa so stavom, kedy nevieme k čomu nás Boh povolal, k akým skutkom, k akej službe... - je najvyšší čas rozsvietiť svoju lampu.

Vyšli v ústrety Ženíchovi...

Je ešte jedna charakteristika kresťanov tej doby a síce veľmi jasná orientácia na Pána každého jedného kresťana. On bude inšpiráciou, víziou, cestou, teológiou, praxou... všetkým. Všetci vyjdú v ústrety Ženíchovi! - Teda ostatné veci nechajú za svojim chrbtom. Urobia významné rozhodnutie orientovať svoje životy výhradne na Pána. Budú to dni, kedy kresťania – cirkev – bude mať mentalitu nevesty – ženy zasnúbenej jednému mužovi – ženy milujúcej jedného muža.
Myslím, že toto ešte stále v plnej miere nepoznáme a dnes nezakúšame. Ešte neviem čo znamenajú Pavlove slová:
Kolosenským 3:23  Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom, …
2 Korintským 11:2  Lebo horlím za vás horlením Božím; veď zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás ako čistú pannu predstavil Kristovi.
Dnes ešte veľa vecí robíme nie pre Krista, ale pre ľudí; pre svoj zisk; pre uznanie a prijatie ľudí; pre potvrdenie svojej hodnoty; pre hľadanie svojej identity; alebo z povinnosti; donútení okolnosťami...
A zrejme aj preto zakúšame toľko sklamania. Zrejme aj preto sme tak rozčarovaní zo svojich chýb a ešte viacej z chýb iných kresťanov. Zrejme aj preto je so životom v cirkvi dnes spojené toľko horkosti, zranení.
Ak nevychádzame v ústrety Ženíchovi... potom je ženíchom niekto iný... Potom to nie je o Baránkovej svadbe. Potom to možno ani nie je Božie kráľovstvo... Viem že tieto moje úvahy sú príliš tvrdé... Ale ďaleko tvrdšie sú dôsledky oklamania, kedy si myslíme, že slúžime Bohu a pri tom slúžime sebe, svojej kariére, svojmu postaveniu v spoločenstve, svojim vzťahom, svojim presvedčeniam...
Toto podobenstvo hovorí o čase, kedy všetkých takýchto milencov necháme za sebou a vyjdeme v ústrety svojmu Pánovi ako Ženíchovi. Bude to doba – a mnohí veriaci toto vo väčšej menšej miery zakúsili a zakúšajú už dnes – kedy budeme akoby jednou nohou v nebi. Naša orientácia na nebo bude tak silná. Naše vnímanie Pánovho srdca. Naše jasné oddelenie sa pre Neho. Doslova Mu vyjdeme v ústrety.
Nie však štýlom, že odídeme zo zamestnania, služby, zboru v presvedčení, že každú chvíľu príde Pán... Nie! Do poslednej chvíle Mu budeme verní. Do poslednej chvíle budeme stáť vo vernosti, v službe, v spoločenstve, v zbore... Ja verím, že do poslednej chvíle toto všetko budeme potrebovať: aj stáť v spoločenstve a vykazateľných vzťahoch, aj stáť v službe Pánovi, aj si plniť všetky svoje povinnosti. Do neba nebudeme utekať. Tam budeme vzatí – doslova prenesení.
Ani nebudeme vystierať ruky do večnosti preto, že si budeme žiadať zomrieť, lebo budeme tak unavení, sklamaní, frustrovaní zo všetkého. Nie! Pán si nepríde po rezignovanú, pasívnu, útrpne sediacu, porazenú, skeptickú, či zahorknutú cirkev! Pán si príde po víťaznú nevestu, ktorá vierou premáha zlé, ktorá si ustrážila svoje srdce pre Neho čisté, ktorá je slobodná od ducha smrti a rezignácie, ktorá je odhodlaná vo všetkom obstáť na Pánovu slávu...
Verím, že niečo z toho, čo to znamená vyjsť v ústrety Ženíchovi vidíme na príklade apoštola Pavla:
Filipským 1:21  Lebo mne je žiť Kristus a zomrieť zisk. 22  Ale ak práve žiť v tele mi je na užitok práce, nevedel by som povedať, čo by som vyvolil. 23  Ale oboje ma tiahne: mám žiadosť zomrieť a byť s Kristom, lebo to by bolo o mnoho lepšie, 24  ale zostať ešte v tele je potrebnejšie pre vás.
1. Jedno tiahnutie je tiahnutie do neba: byť už s Pánom – a to bude omnoho lepšie. Vedel to Pavel – a verím, že toto bude tiahnutie, ktoré budeme pociťovať čím ďalej, tým viacej aj my... On sa stane našou túžbou. On bude našou odmenou. On bude našim nebom!
Dnes mnohí chcú ísť do neba a tešia sa na čas tam, na super atmosféru, nové – oslávené telo, na mnohých príbuzných, na oblak svedkov... Ale to nie je ten správny – alebo najsprávnejší tlak. To nie je všetko. To nie je to, čo bude horieť v kostiach generácii kresťanov v posledných dňoch...
Pavel hovorí o tlaku byť už s Kristom. On mal vášeň pre Krista. Miloval svojho Pána. Pre neho bolo nebo všade, kdekoľvek by mohol byť s Ním. Toto tiahnutie je tiahnutie za Ženíchom. Je to mentalita nevesty.
2. Druhé tiehnutie je zostať až dokonca a dobehnúť beh, dobojovať boj, naplniť svoje povolanie, zavŕšiť svoju poslušnosť Kristovi, vykonať Jeho skutky.
Mnohí si dnes veľmi zakladajú na svojej službe. Ba dokonca tak veľmi, že bude pre nich ťažké ju opustiť.
Pavel však bol tiahnutý zostať v službe na zemi kvôli Kristovi – vo vzťahu ku Nemu. Keďže s Ním zdieľal srdce, tak prechovával ku cirkvi tú istú vášeň ako Kristus a bol ochotný – ako Ženíchov priateľ (J 3,29) – urobiť všetko preto, aby cirkev (a každý jeden veriaci) bola pripravená ako nevesta zasnúbená Ženíchovi, zamilovaná, posvätená, pripravená... hodná Kráľa kráľov.
Tento tlak by som nazval „mentalita Ženíchovho priateľa“. Budeme na jednej strane nevestou a na druhej strane Ženíchovými priateľmi – družbami – ktorí pomáhajú neveste sa pripraviť.
A bude to viac než povinnosť, viac než učenie... Bude to vášeň, tiahnutie z dvoch strán. Bude to vyjdenie v ústrety Ženíchovi. Aj vo vlastnom srdci a živote, aj v službe iným.
V dôsledku tohto tiahnutia na jednej strane priľneme ku Kristovi ako ku svojmu Milému; a na druhej strane opustíme iných milencov a odmietneme koketovať s Pánovou nevestou. Už nebude nikto kto by si chcel privlastniť slávu pre seba; kto by chcel stáť na pódiu pre vlastnú slávu, či obdiv ľudí; kto by slúžil Pánovi zo zištných dôvodov; kto by pôsobil rozdelenie; kto by bol koreňom horkosti; kto by zakladal vlastnú „ministriess“ len preto, že sa s nikým nezhodol; kto by spôsoboval vzburu...
Keď bude Ženích v popredí, keď vyjdeme všetci v ústrety Jemu, potom naozaj aj cirkev – my sami – budeme viac a viac podobní nádhernej, čistej neveste, ktorá sa obliekla do čistého, bieleho kmentu a očistila od všetkých poškvŕn a vrások.
Efezským 5:27  a postavil si cirkev slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.
Zjavenie 19:7  Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a jeho manželka sa prihotovila. 8  A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravedlivosti svätých.
Toto však nie je – a rozhodne by nemala byť – len hudba posledných dní bezprostredne pred vytržením cirkvi. Toto by mala byť naša vášeň dnes. Vášeň nevesty pre Ženícha a vášeň Ženíchovho priateľa pre Jeho cirkev – čo je v podstate vášeň Krista pre Jeho cirkev.
Múdrosťou dnes je vyjsť v ústrety Ženíchovi: zamilovať sa do Pána a oddeliť sa pre Neho; nechať za sebou – opustiť iných milencov, ktorí majú tendenciu uspokojovať naše srdce a dávať nám dočasné, chvíľkové uspokojenia...
Lukáš 21:34  A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboly obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň.
Múdrosťou dnes je prestať cirkev zneužívať ako miesto svojho prospechu, obohacovania sa, úspechu, slávy, potvrdenia; Je čas získať k cirkvi tú istú vášeň (vieru, presvedčenie, víziu, zmysel...), akú má ku nej náš Pán.

Záver:

Som presvedčený, že ak vezmeme svoje lampy a vyjdeme v ústrety Ženíchovi, vyhneme sa mnohým pokušeniam doby týchto dní; nájdeme východisko z pádoch v dôsledku týchto pokušení (chaosu, zmätku, sklamaní...); a pripravíme sa na to, čo sa ešte má onedlho diať – a to bude vskutku obrovská výzva a skúška... Je čas sa pripraviť, mať bedrá opásané a sviece horiace, bdieť...

Aplikácia:

  1. Horí a svieti tvoja lampa? Máš osobnú skúsenosť vo svojom živote s tým ako ťa Pán vedie a vyučuje? Počuješ Jeho hlas? Nasleduješ Ho?
  2. Vyšiel si v ústrety Ženíchovi? Si zamilovaný do Pána? Oddeľuješ sa pre Neho? Nachádzaš v Ňom hlboké uspokojenie? Vnímaš a zdieľaš s Ním Jeho lásku – vášeň – k cirkvi – Jeho neveste?