2. 1. 2011

Perspektíva pre rok 2011

Perspektíva pre rok 2011

stiahnuť kázeň  (BJB Viera, 2.1.2011)

1

„Chudobní duchom“- Bohom vyhľadávaný a pre nás strategický postoj srdca.

Verím, že prechádzame procesom prípravy na to, čo Boh chce robiť v našej krajine. My by sme už možno chceli zakúšať veľké veci, prebudenia, zmeny celých miest, zakladanie nových zborov, obrátené zástupy, nonstop domy modlitby... Predsa však: nie je múdre pozerať pasívne na to čo nie je. A nie je ani múdre zostávať sklamaný s nostalgickými spomienkami na to, čo bolo na začiatku 90-tich rokov v našej krajine. Verím, že múdre je pochopiť to, čo Boh s nami robí teraz a neminúť to. Verím, že je to príprava. Príprava na dielo služby (Ef 4,12). Príprava na veľkú žatvu (J 4,35). Kľúčové v tejto príprave je schudobnieť:

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní v duchu<a>, lebo ich je kráľovstvo nebeské.

Posledné týždne viac uvažujem nad Pánovými výrokmi v Kázni na hore. Čítam znovu a znovu Blahoslavenstvá. A mám pocit akoby som vstupoval do iného sveta. Aký veľký rozdiel je v tom, čo považujeme za šťastie my, a čo Pán! Je viac než isté, že my si chceme zvoliť inú cestu. On však má pre nás dobrý dar, a dokonalý údel (Jk 1,17). On má s nami plán, konkrétne skutky, zámer... Preto nás Duch Svätý k tejto chudobe zámerne vedie. Do Jeho povolania totiž vieme vojsť len ako chudobní duchom. Možno najkratšia charakteristika tohto postoja by bola „odkázaní na milosť“. Verím, že preto koncom deväťdesiatich rokov prišlo akoby ochladnutie až stagnácia. Preto mnohí prešli odmietnutím. Preto toľko rozdelenia a zmätku v cirkvi, toľko sklamania z cirkvi, z vodcov... Preto na nás prichádzajú rozličné pokušenia. Akoby vždy bolo niečo, čo nás tlačí k zemi, čo nás pokoruje, čo nás brzdí... Nie je v tom však ani štipka zlomyseľnosti na Pánovej strane. Ako Pavol potreboval osteň, aj my ho potrebujeme, aby sme boli dostatočne chudobní v duchu a nepovyšovali sa. Pánove slová Pavlovi sú aj pre nás veľmi kľúčové:

2 Korintským 12:7  A aby som sa prevelikosťou zjavení príliš nepovyšoval, daný mi je osteň do tela, anjel satanáš, aby ma pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval. 8  Za to som trikrát prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, 9  a povedal mi: Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova. 10  Preto mám záľubu v slabostiach, v pohaneniach, v tiesňach, v prenasledovaniach, v úzkostiach za Krista; lebo keď som slabý, vtedy som mocný.

Stačí nám Božia milosť? Nie je to náhodou tak, že chceme – a možno ešte oveľa viac – mnoho iného?

My (seba nevynímajúc) možno hľadáme vodcov, vplyv, výsledky, početný rast, vlastné zborové priestory... Možno hľadáme osobné ambície, zabezpečenie rodiny, úspech v povolaní a práci... A možno hľadáme aj to byť Bohu k dispozícii v službe a snažíme sa o vzťah s Ním... Toto všetko iste úprimne hľadali aj Laodicejčania (Zj 3,14-22). Chceli byť bohatí, úspešní, vplyvní, moderní, relevantní, príťažliví... Boh však mohol „dvere neba“ otvoriť len cirkvi vo Filadelfii, hoci mali malú moc (Zj 3,7-13), a zrejme boli pre svet absolútne neatraktívni. On stále hľadá chudobných duchom, ktorí by mohli obdržať veci Jeho kráľovstva, ktoré naozaj nie sú z tohto sveta.

Preto verím, že prechádzame Pánovou prípravou, aby nám mohol zveriť veci neba. Postupne vo mne rastie presvedčenie, že je najvyšší čas „schudobnieť v duchu“, aby sme mohli tieto „otvorené dvere neba“ zakúsiť. Pán stále hľadá tých, ktorých srdcia by boli celé otvorené Jemu:

2 Kronická 16:9  Lebo oči Hospodinove chodia sem a ta po celej zemi, aby dokázal svoju silu pri tých, ktorých srdce je celé obrátené k nemu.

A tak sa modlím, aby sme tento rok „schudobneli“ v tom všetkom, čo pokladáme za bohatstvo my na zemi a „zbohatli v tom“, čo pokladá za bohatstvo náš Pán. A keďže viem, že náš Pán hľadí na naše srdce, verím, že práve tam sa bude diať táto zmena. Koniec koncov, myslím si, že Duch Svätý už dlho pracuje na takejto našej chudobe.

Pane, obráť moje (naše) srdce správnym smerom. Navráť ma (nás) tam, kde si Ty. Priveď moje (naše) srdce napäť ku Tebe. Kiež v Tebe nájdem€ to najväčšie uspokojenie, aby som (sme) už nehľadal(i) to, čo pre mňa (nás) nemáš Ty. Pane, pomôž mi (nám) „schudobnieť v duchu“, aby som (sme) zbohatol(li) v Tebe, aby si mi (nám) mohol zveriť Tvoje kráľovstvo, aby na mne (nás) bol zreteľný Tvoj dotyk, aby toto mesto, táto krajina, mohli zakúsiť nie len cirkevnú organizáciu, ale skutočnú Božiu milosť – niečo Tvoje – niečo nebeské. Amen.

Tak aj vás pozývam ku hnaniu sa za nebeskými pokladmi tento rok, aj keď nás to nepochybne povedie ku pohrdnutiu tými pozemskými.

Konkrétne mám na mysli tieto tri veci, o ktoré myslím, že v našej príprave, ktorou prechádzame, ide:

2Boh naozaj hľadá chudobných v duchu vedie nás k tejto chudobe.

Na to, aby sme niečo od Pána prijali, musíme to naozaj chcieť a zároveň veriť, že to pre nás On má. Je to postoj, kedy sme jednak na Jeho milosť odkázaní (lebo si nevieme a ani nechceme pomôcť sami a nahrádzať tak Jeho nenahraditeľné konanie), a jednak ju vieme prijať (teda nie sme zahľadení do seba, na svoju nehodnosť a úbohosť). Som šokovaný ako v pastorácii stretávam ľudí, ktorí chcú Boha použiť, nechať sa Ním požehnať, vytrhnúť z problémov..., ale nechcú sa Mu odovzdať a nie sú ochotní zomrieť sebe. A som šokovaný, keď stretávam ešte ďaleko viac ľudí, ktorí od Boha nevedia prijať ani len odpustenie, nie to ešte dotyk, či naplnenie Jeho Duchom, či povolanie, alebo vedenie..., pretože sú tak beznádejne väzňami odmietnutia, nehodnosti a výkonu. Možno preto, že je to akoby „slovenský model“ výchovy detí v rodinách a veľa ľudí vyrastá s pocitom, že všetko si musia zaslúžiť, a že boli odmietnutí a nepochopení svojimi najbližšími... Akokoľvek: Mnoho úprimných kresťanov, mnoho kresťanských vodcov obchoduje s Bohom, robia s Ním výmenný obchod, snažia sa Mu zapáčiť, ale vo vnútri sú deraví pocitom nehodnosti, neúspechu. Intimitu s Ním nahrádzajú drinou pre Neho. Jeho prítomnosť atmosférou dobrých akcií. Čas s Ním aktivitami. Samotu ľuďmi. Ticho hlukom. Očakávanie vopred jasným programom. Jedinečnosť napodobňovaním iných.

Je čas prestať hľadať čokoľvek iné a uspokojiť sa Jeho milosťou. Je najvyšší čas prijímať vierou milosť a prestať platiť za to, čo sa nedá kúpiť. Je čas prijať dar a vstúpiť do Pánovej extravagantnej lásky. Je čas schudobnieť v duchu.

Bohatstvo pýchy na jednej strane, alebo falošnej pokory na strane druhej musí ísť preč. Vlastne čokoľvek, čím nahrádzame Pánovu milosť a čo nás od nej oddeľuje musí ísť preč: naše vlastné ambície, naše túžby a plány, snaha sa páčiť iným, naše presvedčenia, spoliehanie sa na seba...

Dosť máme na Pánovej milosti. Nič viac nepotrebujeme. Toto je chudoba v duchu. Keď nám nepôjde o nič iné ako o Boha samotného, keď mu otvoríme srdcia a vyrovnáme chodník..., vtedy bude môcť prísť On sám – ako Kráľ slávy.

Zákerné je však to, že naša spoločnosť je naopak orientovaná na bohatstvo, úspech a vplyv. A my ani nevieme ako preberáme spôsob myslenia našej doby. Asi aj preto je toľko kresťanskej literatúr typu „Ako na to“, lebo hľadáme nie len úspech a víťazstvo, ale aj skratky k nim. Asi aj preto je trendom učiť sa vodcovstvu od sveta. Asi aj preto sú moderné dobré kresťanské kapely a dobrí rečníci, či kresťanskí umelci, alebo inak silne obdarovaní a vplyvní ľudia a pódiá... Je to však závislosť na Božej milosti? Je to naozaj očakávanie na Boha? Je to vec srdca?

Veľa som toho zažil pod pódiami, za nimi, a niečo aj na nich... Aj ja som v tomto kolotoči kresťanskej zábavy, a som ňou znepokojený. Aj ja si často pripadám, akoby som robil zabávača, roztlieskávača, povzbudzovača... Nehovorím, že mnohé z toho nie je Božie a pôsobenie Jeho milosti. Vôbec nie. Ani nechcem povzbudzovať ku kritike a odmietnutiu toho, čo dnes v cirkvi robíme. Aj keby to hneď bolo celé iba šou! Boh si to používa. Je to príprava. Necháva nás to totiž prázdnymi a to prázdno narastá až ku zlomenosti. Pódiá (či sedím pod nimi, alebo stojím a slúžim na nich, alebo som za nimi a viem, čo je v „zákulisí“...) ma privádzajú k ešte väčšiemu zúfalstvu a hladu.

A tu máme na výber: Rezignujeme a utečieme od pódií, od aktivít, z cirkvi, od vodcov, zo služby... , uspokojíme sa s tým a presvedčíme samých seba že tak toto je asi všetko? Alebo zostaneme kričiac kdesi v samote na Boha, až kým naozaj nebudeme zlomení pred Ním a nedostaneme niečo, čo nám už nikto nevezme?

Povzbudzujem vás k tejto druhej možnosti. Už nie je čas hľadať Pána tam, kde nie je. On sa dáva nájsť v skrytosti. On prichádza ku hladným a k tým, ktorí veria. A len On sám môže naplno uspokojiť dušu každého z nás. Bez Neho nás nič nadlho neuspokojí. Bez Neho náš hlad a smäd len porastie. Na jednej strane nie je príjemné byť hladným, smädným, neuspokojeným... No na strane druhej nás to privedie ku skutočným prameňom, ktoré nesklamú, lebo vyvierajú v nebi.

Chudobní duchom sa modlia: „Otče, posväť sa Tvoje meno!“ Oni prahnú po Bohu samom, po Jeho prítomnosti. A tak volajú, aby už Boh nebol „znesväcovaný“ ľudskými teológiami a praktikami. Volajú po Bohu, po tom aby Jeho meno bolo očistené, aby už nebolo len používané a zneužívané.

Preto Pán hovorí: Blahoslavení CHUDOBNÍ DUCHOM, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Možno preto máme problém rozumieť tomuto blahoslavenstvu, pretože CHUDOBU z princípu odmietame a snažíme sa kopírovať svetskú honbu za úspechom a šťastím v rôznom bohatstve tohto sveta.

Pán však zasľubuje - sprístupňuje svoje Kráľovstvo nebeské práve CHUDOBNÝM DUCHOM. Chudobní duchom totiž majú o Neho záujem. Chudobní duchom totiž nechcú len zBOHAtnúť. Oni už sú BOHAtí. Oni – aj keď nemajú toho na zemi mnoho - majú BOHA.

3Boh hľadá tých, ktorí žijú pre Jeho kráľovstvo.

Verím, že žijeme v dobe obnovy zjavenia Božieho kráľovstva. Už sa to deje niekoľko posledných desaťročí: po celom svete vznikli prúdy zjednocujúce cirkvi v jednotlivých mestách, vznikli rôzne siete zborov, vznikli mnohé nadzborové spolupráce jednotlivých vodcov, v cirkvi je menej cítiť denominačnú príslušnosť a kresťania sa viac vnímajú ako časť jedného Kristovho tela. Zároveň sa oveľa viacej vyučuje o tzv. všeobecnom kňazstve a špeciálnom Božom povolaní pre každého človeka. Boh v nás obnovuje mentalitu Jeho kráľovstva, Jeho kráľovských detí, Jeho vlastného ľudu, ktorý Mu patrí:

1 Peter 2:9  Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla, 10  ktorí ste kedysi neboli ani ľudom, ale teraz ste ľud Boží; ktorí ste neboli dostali milosrdenstva, ale teraz ste dostali milosrdenstvo.

My sme však ovplyvnení demokratickou spoločnosťou, v ktorej žijeme. Žijeme v demokratickej spoločnosti, kde máme slobodnú vôľu sa rozhodovať a hľadať si vlastnú cestu, kde rozhoduje väčšina, kde je vyzdvihnutá sloboda a ľudské práva. Je to systém vychádzajúci z humanizmu, založený na rešpekte a tolerancii. V strede týchto hodnôt je v podstate človek sám. Dokonca by sme mohli povedať, že ide o uctievanie človeka.

Božie kráľovstvo je však kráľovstvom, ktoré patrí a existuje len pre Kráľa samotného. V strede je Boh sám – Jeho vôľa, vláda, sláva... Ľudia sú Božím stvorením: sú stvorení na Pánov obraz. Sme tu pre Neho. Len v Ňom je naše naplnenie (šťastie, blahoslavenstvo), v Ňom je dôvod a zmysel našej existencie. Sme tu pre hlboké spoločenstvo s Ním, v ktorom Ho spoznávame, uctievame Ho, slúžime Mu... On nás stvoril s konkrétnym zámerom a plánom s nami. On je náš Dizajnér, Stvoriteľ.

Božie kráľovstvo je Božie panovanie – uplatňovanie Jeho vôle. Človek žijúci Božie kráľovstvo hľadá to, čo je Božou vôľou pre neho, Božím zámerom. Božie kráľovstvo je o sláve Boha – o Jeho uctievaní, vyvýšení... Človek žijúci v tomto kráľovstve uctieva svojho Stvoriteľa, hľadá Jeho slávu a koná všetko na Jeho slávu.

Demokracia, v ktorej žijeme nás ovplyvňuje jej hodnotami: Hľadáme to, čo je naše: svoje výhody, svoje cesty, svoje uplatnenie, svoje práva a pravdy; Uspokojujeme sa: s mienkou ľudí, s rozhodnutím väčšiny; Ako kresťania sme vnímaní len ako jedna z ciest a svetonázorov, ktorá je vhodná len dovtedy, kým sa nedotýka slobodnej vôle a hodnoty iných...

Niekedy mám pocit, že – ako kresťania – hľadáme „Božiu demokraciu“ a nie Božie kráľovstvo: človek v „demokratickej cirkvi“ je dôležitejší ako Boh; ľudské názory sú tu dôležitejšie ako Božie slovo; ľudská vôľa je prenikavejšia a lákavejšia ako Božia vôľa; rešpekt a tolerancia sú dôležitejšie ako láska a pravda...

Možno len stačí si položiť otázky:

- Na koľko je môj život (moje rozhodnutia, životný štýl...) postavený na Božom povolaní – na Jeho vedení?

- Nakoľko je postavený na mojej (prípadne ľudskej...) mienke a na rozhodovaní podľa svetskej múdrosti?

- Som tam, kde ma Boh chce mať?

- Robím to, k čomu ma Boh povolal (obdaroval)?

- Je Boh oslávený mojim životom?

- Sú ľudia dotknutí Božím dotykom prostredníctvom môjho života?

Pán však hovorí: Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je KRÁĽOVSTVO nebeské. Možno aj preto máme problém plne porozumieť tomuto blahoslavenstvu, pretože v našej mysli a srdci je koncept demokracie a nie kráľovstva, pretože skôr sme orientovaní na niečo ľudské ako na niečo Božie, sme možno viac orientovaní na seba ako na Boha...

Chudobní duchom sa modlia „Otče, príď Tvoje kráľovstvo.“ Je to modlitba odovzdania sa a poddania sa Bohu. Táto modlitba nás kladie na Boží oltár. Chudobní duchom získavajú – zakúšajú KRÁĽOVSTVO. Zrejme aj preto, lebo ich srdce bije pre Boha samotného, lebo v Bohu je ich poklad. Boh je naozaj KRÁĽOM v ich živote a žijú ako občania KRÁľOVSTVA nebeského.

4Boh hľadá tých, čo túžia po veciach neba.

Verím, že Boh sa nemení a stále má pre nás všetko to o čom čítame v Písme. Stále sú aktívni Jeho anjeli. Nebeské vojsko stále operuje po celej zemi. Keby sme mali možnosť nahliadnuť do duchovného sveta, asi by sme boli šokovaní, že aj keď sa nám to prirodzene nezdá, predsa je tam rušno a obrovský duchovný zápas gigantických bytostí a armád. Boh stále dáva svojim dieťatkám prorocké sny a aj nadprirodzené vedenie a múdrosť. Boh neprestal byť tým, ktorý koná divy znamenia a zázraky. Ba dokonca si myslím, že viacerí už nevedomky pohostili anjelov.

Myslím, že nárast duchovnej aktivity – Božej i diabolskej – vidíme jednak v mnohých prebudeniach po svete a náraste cirkvi a jednak aj v náraste okultizmu a rôznych duchovných alternatív.

Diabol prichádza teatrálne, strháva pozornosť, uvádza do úžasu, rozptyľuje a zvádza ľudí komediálnymi kúskami jeho posluhovačov. Sľubuje bohatstvo, nadprirodzené poznanie a vplyv. Ba dokonca sľubuje harmóniu, pokoj a zdravie... jeho marketing je veľmi úspešný. Využíva konzum, zábavu a duchovný hlad. Ľudia, ktorí sa tomuto otvorili, však aj tak zostávajú ešte viac hladní, znudení, prázdni, nepokojní, vydesení strachmi, zgniavení úzkosťou, zotročení obradmi a manipuláciou v rôznych okultných, či alternatívnych komunitách. Keď však vidím podobné praktiky aj v cirkvi, som viac než znepokojený. Je to však realita našich dní.

Božia armáda zasahuje úplne inak. Božie kráľovstvo k nám neprichádza tak, aby sme ho pozorovali. Anjeli a Duch Svätý konajú často neviditeľne práve preto, aby viditeľným bol Pán. Preto nie je múdre orientovať sa na rôzne nadprirodzené prejavy a skúsenosti. Aj tak sa im nevyhneme pokiaľ hľadáme Pána a sme Mu poslušní. Pokiaľ zvestujeme Jeho kráľovstvo slovami, skutkami a životom, potom Jeho kráľovstvo aj prichádza.

Verím, že je čas naplno rátať s vecami neba. Pán nás vedie, aby sme sa modlili: „ Otče, buď Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi.“ Verím, že Boh hľadá mužov a ženy, ktorí sa neuspokoja so svojimi prirodzenými možnosťami, ktorí nebudú chcieť byť len podobní svetu v jeho umení a zábave. Verím, že aj svet hľadá veci neba. My sa možno snažíme ľudí upútať umením, hudbou, zábavou... Snažíme sa byť relevantní, nízkoprahoví, príťažliví, zrozumiteľní. A na tom iste nie je nič zlého. Rovnako aj apoštol Pavel bol pripravený urobiť čokoľvek, aby zvesť evanjelia bola čo najprijateľnejšia pre ľudí. Predsa však: aj svet hľadá nebo. Aj ľudia vo svete sú hladní po svojom Stvoriteľovi:

Rímskym 8:19  Lebo túžobné vyzeranie stvorenstva očakáva zjavenie synov Božích. 20  Lebo stvorenstvo je podriadené márnosti, a nepodriadilo sa dobrovoľne, ale pre toho, ktorý ho podriadil, 21  v nádeji, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené od služby porušenia v slobodu slávy detí Božích. 22  Lebo vieme, že celé stvorenstvo spolu vzdychá a spolu bolestí jako v pôrode až doteraz.

Boh hľadá mužov a ženy, ktorí hľadajú Jeho samotného, ktorí žijú pre Neho ako Jeho vlastníctvo, a ktorí túžia po veciach neba, pretože tam je ich domov. Boh túži vo svojej sláve prebývať v strede svojho ľudu. On túži po nás ďaleko viac, ako my tomu veríme, ako my po Ňom.

Verím, že žijeme v dobe, kedy sa naša pozornosť viac obracia na nebo, na druhý Pánov príchod, na Jeho mocné pôsobenie, ktoré nijako my sami nevieme vypôsobiť, ani nahradiť. Toto je čas prípravy aj na konanie divov, znamení a zázrakov. Pán nás pripravuje na dielo služby, na chodenie v Jeho nadprirodzenej moci a pomazaní, na službu duchovnými darmi...

Mohol by nám dnes dôverovať? Mohol by nám teraz zveriť tieto nadprirodzené veci? Čo by s nami urobili prorocké dary, alebo dary uzdravení? Zostali by sme pokorní, zlomení a hľadajúci len a len Pána samotného? Zostali by sme verní? Nezneužili by sme to?

Pán nás pripravuje na nebeské veci práve tak, že nás učí byť a zostávať chudobnými v duchu, závislými na Ňom, odkázanými na Jeho milosť, zamilovaní do Neho, milujúcimi iných Jeho láskou. Keď sa modlíme „buď Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi“, tak sa nemodlíme len za veci neba, ale aj lásku, motiváciu, postoje a hodnoty neba. Táto modlitba je modlitbou o zmenu na Pánov obraz. Je to však modlitba chudobných duchom.

Ako bude táto príprava pokračovať, ako budeme schudobnievať v duchu, ako sa budeme odovzdávať Bohu ako Jeho vlastníctvo a zakúšať tak Jeho kráľovstvo..., tak bude pribúdať aj množstvo zakúsení neba, vyliatí Ducha, duchovných darov, divov, zázrakov, aktivity anjelov... Chudobní duchom však už tomu nebudú venovať veľa pozornosti, bude to pre nich samozrejmosťou. Chudobní duchom budú stále hľadieť na svojho Pána a uspokojení budú v Jeho milosti. Chudobní duchom si budú vychutnávať žatvu, lebo budú zlomení pre Pána. Boh im bude môcť dôverovať a zveriť svoje kráľovstvo.

 

3 komentáre:

  1. Pán s nami,mám otázku z evanjelia podľa Marka 10:17,18 Ked vyšiel na cestu, pribehol ktosi k Nemu, a padnúc pred Ním na kolená, spýtal sa Ho: co robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života? 18 Ježiš mu povedal: čo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh.Otázka:Prečo sa Ježiš opýtal mládenca,že prečo Ho menuje dobrým?Ako to myslel?Neviem si tento verš vysvetliť,ved na iných miestach spomínal,že kto videl Jeho ,videl Otca.Je na toto vôbec odpoved?kedy začne fungovať E poradňa na horiacom kri?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ÁNO. JE TO NA PRVÝ POHĽAD PARADOXNÉ MIESTO. PODOBNÉ JE TO, KEDY SA PÁN DÁVA POKRSTIŤ JÁNOM KRSTITEĽOM KRSTOM POKÁNIA. PRE MŇA SÚ TO NAOZAJ MIESTA, KTORÉ POTVRDZUJÚ FAKT, ŽE JEŽIŠ TU NA ZEMI ZOBRAL NA SEBA V PLNOSTI ĽUDSKÚ PODSTATU A VZDAL SA BOŽEJ. NUŽ A ĽUDSKÁ PODSTATA JE SKRZ NASKRZ SKAZENÁ HRIECHOM. HOCI PÁN JEŽIŠ NEZHREŠIL, ČELIL KAŽDÉMU POKUŠENIU TAK AKO AJ MY.
    ČO SA VŠAK TÝKA TOHTO MIESTA V PRÍBEHU O BOHATOM MLÁDENCOVI, TAM JE EVIDENTNÉ AJ TO, ŽE TENTO MLÁDENEC NAZÝVAL JEŽIŠA DOBRÝM, AKO ČLOVEKA, AKO RABÍNA A UČITEĽA. NEROZOZNÁVAL V ŇOM MESIÁŠA. TEDA HĽADAL NIEČO DOBRÉ V ČLOVEKU. A SAMOZREJME CHCEL SA O TO DOBRÉ AKO ČLOVEK POKÚŠAŤ. PODĽA MŇA V TOMTO JE PODSTATA, PREČO SA PÁN JEŽIŠ TAK RÁZNE DIŠTANCOVAL OD OZNAČENIA TOHTO HORLIVÉHO MLADÍKA. TEN MLÁDENEC (A MY VŠETCI SPOLU S NÍM) SI MUSEL UVEDOMIŤ, ŽE Z ČLOVEKA A Z ĽUDSKÉHO NÁBOŽENSTVA, Z HORLIVEJ ĽUDSKEJ SNAHY O DOBRO..., NIKDY NIČ DOBRÉHO NEVZÍDE. DOBRÝ JE JEDINE BOH. ČLOVEK MÔŽE NIEČO DOBRÉHO UČINIŤ JEDINE V BOHU. JEDINE KEĎ K NEMU PRÍDE, PADNE NA KOLENÁ V POKÁNÍ, V JASNOM ZISTENÍ, ŽE JE TOÁLNE SKAZENÝ, ŽE POTREBUJE MILOSŤ, A ŽE BEZ BOHA NIČ NEMÔŽE UROBIŤ.
    AJ PRETO V TOMTO PRÍBEHU ZAČUJEME VETU: „U ĽUDÍ JE TO NEMOŽNÉ, ALE NIE U BOHA, PRETOŽE PRE BOHA JE VŠETKO MOŽNÉ“.

    SAMOZREJME, PÁN JEŽIŠ BOL A JE OBRAZOM OTCA – AKO JEHO SYN, AKO MESIÁŠ. V TOMTO ZMYSLE JE ROVNAKO DOBRÝ AKO OTEC – JE ODRAZOM JEHO DOBROTY. LENŽE TOTO TEN MLÁDENEC Z NÁŠHO PRÍBEHU VÔBEC NEROZOZNÁVAL. ON V JEŽIŠOVI NEVIDEL BOHA OTCA. ON SA NA NEHO TAK VÔBEC NEPOZERAL. ANI NEMAL OD NEHO TIETO OČAKÁVANIA.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. PRIPÁJAM EŠTE KOMENTÁR Z NOVOTNÉHO BIBLICKÉHO SLOVNÍKA K HESLO „DOBRÝ“, KDE SA AJ K TOMUTO VYJADRUJE:

    ________________________________________
    Heslo : Dobrý
    Strana: 127
    PDF : slovnik_novotny.pdf/127/137
    rojem dobrý je ve SZ spojován s pojmem osobního Boha. Bůh je dobrý [ 1Pa 16:34; 2Pa 5:13; Ž 118:1], protože prokazuje dobro, jež pozůstává ve spásných činech minulosti [ Ex 18:9; Nu 10:29 - Nu 10:32; Oz 8:3 ; Oz 14:2]
    i v budoucnosti v mesiášském eonu [ Jr 32:42; Iz 52:7].
    Poněvadž je Bůh dobrý, t. j. poněvadž jeho cílem je spása člověka, je dobré všecko, co žádá na člověku [ Mi 6:8]: činiti soud, milovat milosrdenství a pokorně chodit s Bohem. Dobrý je zákon Boží, protože přináší život [ Dt 30:15; Př 4:2; Neh 9:13]. Kdo tedy zachovává zákon Hospodinův, činí dobré [ 2Pa 19:11]. Dobré je vše, co vyšlo z ruky Boží [ Gn 1:10 , Gn 1:18 , Gn 1:21 , Gn 1:25 , Gn 1:31].
    I v NZ je spása označována jako »budoucí dobré« [ Žd 9:11 ; Žd 10:1], jež se stalo v Ježíši Kristu přítomností. Zvěstovat toto dobré je splněním proroctví z Iz 52:7; sr. Ř 10:15. Podle Mk 10:17 a L 18:18 by se zdálo, že Ježíš odmítá přívlastek »dobrý«. Ale už Mt 19:17, pravděpodobně, aby tomuto domnění čelil, formuluje v řeckém textu [viz Žilkův překlad!] Ježíšovu otázku jinak: »Proč se mne ptáš, co je dobré? Jen jeden je dobrý«. Chce tím naznačit, že dobré není něco abstraktního, že musí být spojeno s osobním Bohem — jedině dobrým — že činit dobré znamená hledat »toho dobrého «, od něhož pochází spása [život] a vzdát mu čest a pokořit se před ním.
    Je-li dobrý jen Bůh a je-li dobrem jen spása a hodnoty spásy, je přirozeno, že ničemu na světě nelze přisouditi přívlastek »dobrý«. A člověk přirozeně, t. j. sám od sebe nemůže činit dobré [ Ř 7:18n], i když jsou na světě relativně dobří a zlí [ Mt 5:45 ; Mt 12:34n]. Ale pokud zůstávají lidé vé sféře smrti a hříchu, nemohou před Bohem, jedině dobrým, obstát. Jen v Kristu je člověku dána možnost nového života a rozeznat, co je dobro [ Ř 12:2], nésti ovoce v každém dobrém činu [ Ko 1:10] a usilovat o dobro mezi sebou a ke všem [ 1Te 5:15]. Dobro, na něž myslí Pavel, je láska. Jen ten, kdo žije v lásce, založené na činu Kristově, může míti »dobré svědomí« [ Sk 23:1; 1Tm 1:5 , 1Tm 1:19; 1P 3:16 , 1P 3:21] a jistotu, že vše bude sloužiti k jeho spáse [dobrému Ř. 8,28 sr. Gn 50:19 - Gn 50:20; Fp 1:6]. [Podle TWNT.]
    ________________________________________
    TAK NEVIEM, ČI TO TROCHU NAPOMOHLO VYJASNENIU...
    V KAŽDOM PRÍPADE SOM PRESVEDČENÝ, ŽE BOŽÍ DUCH NÁS SPOĽAHLIVO VOVÁDZA DO VŠETKEJ PRAVDY.

    OdpovedaťOdstrániť