1. 8. 2011

Nielen pre umelcov

Nielen pre umelcov

Skoro celý čas môjho života s Bohom (pre zvedavých – je to 16 rokov, odkedy som odovzdala svoj život Pánovi Ježišovi) cítim neskutočné tiahnutie, volanie, aby som Mu dovolila voviesť ma do rôznych oblastí umenia. Ako prvý si pred rokmi zvolil tanec. Doslova ma uchvátil vanutím svojho drahého Ducha, keď som smela pobehovať po svojej internátnej izbe a točiť sa, či vyskakovať tak, akoby som Mu pohybom chcela povedať o všetkej svojej láske. A On ku mne hovoril o svojej. Veľmi rada na ten čas spomínam. Bol medzi mnou a Ním. Nikto iný tam nebol. Netrápila som sa tým, ako to vyzerá. Jednoducho som sa tešila, že Jemu sa to páči. Dnes si myslím, že práve v tom spočíva čistota Jeho umenia. Keď sa chceš páčiť len Jemu. Keď nepozeráš na dav, ktorý číta tvoju poviedku, počúva pieseň, ktorú si zložil alebo pozerá na scénku, v ktorej hráš. To je rozdiel medzi umením sveta a Božím umením – umenie sveta sa chce páčiť svetu. Ale Božie umenie vždy znovu a znovu vyvýši Boha. Netúži sa páčiť nikomu inému tak ako Jemu. A preto cezeň môže hovoriť. Lebo autorovi záleží len na Ňom. Na nikom a ničom inom. Stále sa k tomuto pohľadu nútim vracať. K tej čistote prostoty pred Bohom, pretože z nej ľahko môžem vypadnúť. A to nechcem. Ak chcem, aby cezo mňa hovoril, musím Mu to dovoliť. Nehovoriť mu do toho, ako to má byť, aby sa to páčilo iným. Nemanipulovať Ním, aby so mnou súhlasil. Stále a znovu len počúvať Jeho hlas a plynúť v jednote s Jeho Duchom. On aj tak najlepšie vie, kedy sa to komu bude a kedy nebude páčiť. Podstatné je, aby On mohol hovoriť, aby mal priestor, aby som bola len Jeho nádobou.

Nie je to vždy ľahké. Postaviť sa k tomu takto radikálne. Ale je to jediná možnosť, ako naozaj priniesť do umenia vanutie Božieho Ducha. Je to ako v každej inej oblasti života. Ak má Ježiš zvíťaziť, musíme Mu poddať naozaj všetko.

Ak si čokoľvek kedykoľvek robil pre Pána, viem, že si zažil aj veľa kritiky. A práve pre teba je týchto niekoľko riadkov – aby si vedel, že v tom nie si a nikdy si nebol sám. Vždy a všade, kade si prešiel, pri všetkom, čo si prežil a počul, bol tvoj Boh s tebou. Nastavoval svoju vlastnú tvár, keď sa na teba sypala nekonštruktívna a deštruktívna kritika, nastavoval svoje líce, aby naň ako na prvé padla „facka“. Keď som si dnes sadla k počítaču, vôbec som netušila, že budem písať takéto niečo. Myslela som, že si stiahnem e-maily, niečo prečítam a pôjdem spať. Ale nemohla som to urobiť. Pretože Boh chce vykúpiť umenie. Zrazu to vo mne zaznelo ako Jeho oheň a nechcelo zhasnúť. Jeho víťazstvo na kríži je víťazstvom aj pre tvoje povolanie do premeny umenia. Aj keď v ňom dnes vládne nečistota, hnus a špina, aj keď sa cezeň do životov ľudí vtiera temnota, ktorá ich plní, vlastní, opantáva, manipuluje nimi... Boh do umenia prináša čistotu, jas svojej slávy, rýdzosť Jeho slova. Viem, že to v tebe znie už dlho. Možno si to nevedel pomenovať, možno si sa bál tomu poddať, pretože je to príliš veľký a krásny plán. Ale je to tak, chce si použiť aj teba. Áno, teba – aj keď si ty sám zlyhal vo svojich očiach. Aj keď si podľahol tlaku kritiky, nepochopenia, strachu alebo si padol do pýchy. Aj teba, ktorý si ušiel pred Jeho volaním ako Jonáš, keď ho Pán volal do Ninive. Aj teba, ktorý si si povedal, že je to príliš veľké, že Jeho zasľúbenia pre tvoj život nie sú reálne, že na to nemáš. Aj teba, ktorý si pochyboval o Jeho láske a povedal si, že Jeho očistenie tvojho vlastného života nie je dokonalé, pretože sám seba nevieš prijať takého aký si. Aj teba, ktorý hľadíš do zeme a hovoríš: „Pane nie som hoden, aby si čo i len pozrel na mňa.“ Aj teba, ktorý si myslíš, že si len ako zrnko piesku, ako malinký poletujúci kúsoček prachu vo vetre a tvoj život je bezvýznamný.

Práve teba Boh volá. Ak teraz cítiš naliehanie Božieho Ducha, tak tieto riadky píšem práve kvôli tebe.

Boh si ťa vybral, aby si ťa použil. A veľmi pravdepodobne práve tam, kde si počúval, aký si neschopný, nedostatočný, nedokonalý. Tam, kde si to sám so sebou už vzdal, alebo tam, kde ani nesnívaš, že si ťa Boh môže použiť. Jeho plány s nami totiž vysoko prevyšujú naše myšlienky. Jeho plány nenaplánuješ. Môžeš do nich len vstúpiť.

Prečo si vybral práve teba?

Odpoviem, tak ako mi na túto otázku môj Pán rád odpovedá: „LEBO!“

Lebo On je Boh.

Lebo On robí nové veci v tvojom živote.

Lebo On si ťa vybral.

Lebo On ťa povolal.

Lebo On nepozerá na tvoje nedostatky ale na svoju hrdosť, že si Jeho synom alebo dcérou.

Lebo On ti dáva svoje dary, aby si nimi slúžil.

Lebo On sa na tebe oslávi. On si ťa použije, aby iní mohli o Ňom počuť spôsobom, ktorý vysoko prevýši hlas volania tohto sveta.

Lebo ty si ten pravý na úlohu, pre ktorú ťa vybral. On ťa sformoval, On ťa vedie a vyučuje, On do teba vložil svoje dary.

Lebo Pán túži, aby prorocký hlas znel mnohorakým spôsobom.

Lebo...

Umenie – hudba, tanec, divadlo, móda, film, výtvarné umenie – čokoľvek z toho dnes vo svete letí, všetko je to len plagiát, obyčajná hnusne pošpinená napodobenina toho, čo Boh pôvodne v umení túžil priniesť. On – Svätý Stvoriteľ, ktorý vytvoril nádheru našej planéty s rôznorodosťou všetkej fauny a flóry. Túžim vidieť Jeho dielo! Snívam o Jeho kráse, o čistote obrazov, filmu, hudby... Túžim vidieť zmenené životy dotknuté Jeho Duchom. Teší ma každá jedna pieseň, v ktorej počujem Jeho rukopis, každá kresba, kde vidím Jeho ťahy štetcom. Milujem prúd Jeho pomazania, na Jeho románoch či poviedkach. Tešia ma filmy, v ktorých znie Jeho hlas. A hoci je to šialené, pretože nemám potrebné schopnosti a danosti, túžim byť Jeho nástrojom v tom všetkom.

Chcem ťa dnes povzbudiť, aby si to nevzdával. Aby si pozeral na Neho – pôvodcu a dokonávateľa tvojej viery. Ak boli na tvojej ceste tí, ktorý ťa chceli potopiť, alebo možno aj podržať, len to neurobili natoľko jemne a vcítene, aby to tvoja umelecko-prorocká dušička vydržala bez zranení, prosím, odpusť im. Tvoje neodpustenie prinesie do diela, ktoré budeš tvoriť, horkosť. Zastaví prúd Božieho pomazania a Jeho slovo nebude môcť zaznieť. Stvoríš niečo pekné, bude to mať tvar, podobu umenia, po akom si sníval, ale bude to prázdne. Pretože Boh nebude v jeho strede.

Ak odpustíš a všetkým kým si sa poddáš svojmu nebeskému Otcovi, bude cez tvoje dielo tiecť rieka Božieho Ducha. Ničím nehatená. V Jeho plnosti. Pretože to už nebude tvoja práca, ale Jeho.

Znovu a znovu volám ako Izaiáš: „Tu som ja, pošli mňa!“ Aj jemu bolo úplne jasné, že na to nemá. Stál v Božej prítomnosti, všetko tam bolo tak nesmierne sväté a čisté. A on videl svoju hriešnosť. Ale Boh očistil jeho pery. Tak, ako očistil teba. A potom tam už len stál a volal – Pošli mňa! Pretože videl naliehavosť Božieho volania pre jeho národ. Videl Božiu lásku k jeho ľudu a zahorel ňou aj on sám. Už nemohol mlčať.

Preto, aj keď sa často zakoktávam, pretože hovorím príliš rýchlo, budem veriť, že môžem otvoriť ústa a On ich naplní. Preto, aj keď môj sloh nie je dokonalý, budem veriť, že môžem písať Jeho knihy. Preto, aj keď môj tanec nie je technicky perfektný, budem veriť, že On ma ponesie na svojich krídlach, a ja budem tancovať v ľahkosti Jeho Ducha. Preto,...

Lebo môj Boh miluje môj národ a hľadá, kto pôjde.

1 komentár: