7. 9. 2010

Požehnania a úskalia prorokov

Seminár, Miro Tóth a Michal Kevický, Campfest 2010

Stiahnuť nahrávku MP3 

1

4

Prečo Ho nepočujem a necítim?

Seminár, Campfest 2010

Stiahnuť nahrávku MP3 

Toto jedna z najčastejších otázok a pastoračných problémov, s ktorými sa stretávam. aj preto pristupujem ku hľadaniu odpovedí na túto otázku s obrovským rešpektom. myslím, že nájsť odpoveď vôbec nemusí byť ľahké a riešenie tohto probléme zväčša nie je v nejakom krátkom a jasnom recepte. je toho mnoho, čo môže spôsobovať našu hluchotu, alebo Pánove odmlčanie sa.

Preto aj toto vyučovanie a body sú len chabým pokusom možno trochu posvietiť do tmy.

1

1. Prvým dôvodom je to, že často ľudia čakajú niečo nereálne, niečo, čo si sami predstavujú, že asi takto by to malo byť – toto by mali cítiť..., ale v skutočnosti je to o niečom inom.. Často ľudia čakajú, že stále budú doslova cítiť Pána a počuť Jeho hlas akusticky, alebo tak výrazne, ako On málokedy k človeku hovorí... V skutočnosti vnímame Pána vo svojom duchu (R 8,16), hlboko vo vnútri. V duši (pocitmi) vnímame Pána ojedinele, alebo výnimočne. Preto aj Pánov hlas ku nám je na 90% tichým jemným hlasom v našom vnútri. Skrátka my potrebujeme žiť vierou (Ab 2,4; R 1,17; Gal 3,11; Žid 10,38) a vo viere sa držať toho, čo Boží Duch pôsobí v našom duchu. Keď k nám Pán hovorí, často to nie je tak, že to 100% vieme a že už ani nepotrebujeme vieru, lebo veď On prehovoril.... Nie! Väčšinou potrebujeme vieru. Jeho hlas je jemný a tichý v našom duchu. A my sa potrebujeme naučiť poznávať Jeho hlas a vo viere ho nasledovať. Takže tu je často najväčší problém: čakáme niečo iné, ako Pán v nás pôsobí...

2

2. Druhým častým dôvodom je, že ľudia neodovzdajú svoj život Pánovi... Veria a vedia o Ňom, chcú byť požehnaní, chcú Mu slúžiť... Myslia si, že jednoducho keď veria, všetko je “ok”. Lenže Pán povedal, že ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva (J 3,1-7). Každý človek potrebuje nie len uveriť, ale aj v pokání odovzdať celý svoj život Pánovi a požiadať Ho, aby On prevzal vládu nad Jeho životom, aby On odpustil a očistil každý hriech. Pán takúto modlitbu vždy vypočuje (J 6,37) - veď On sám si nás k sebe priťahuje (J 6,44). Potrebujeme Pána učiniť naozaj svojim Pánom a vo viere sa Mu celí odovzdať a vyznať svoje hriechy a prosiť o očistenie skrze Baránkovu krv. Keď Pán odpustí, vtedy príde a  nastane taký hlboký pokoj v našom vnútri a istota, ubezpečenie, doslova presvedčenie, že Pán nás prijal. Naozaj v našom srdci nastane hlboká zmena. Často v tomto momente ľudia začnú vnímať Pána, veď vidia obrovskú zmenu vo svojom vnútri. Aj svet okolo nich je krajší, farby výraznejšie... Prečo? Lebo zakúsili Božiu milosť, pokoj a istotu, že On ich vzal do dlaní. Táto skúsenosť je nazývaná ako znovuzrodenie, spasenie, obrátenie, odovzdanie života Pánovi... Je však naozaj katastrofálne, že mnoho ľudí sa snaží ísť za Pánom, veria v Neho, chodia do cirkvi, spoliehajú sa, že keďže boli ako nemluvňatá pokrstení, že Mu patria.. Ale to nie je pravda, pokiaľ sa nenarodili znova a pokiaľ sami neodovzdali svoje životy vedome, vo viere Bohu.

3

3. Tretím dôvodom je že ľudia aj chcú odovzdať život Pánovi, ale nerobia skutočné, úprimné a hlboké pokánie zo svojich hriechov a nie sú ochotní hriech opustiť. Chcú aj Pána, ale aj svet. Ale nedá sa slúžiť dvom Pánom. Časté veci, ktoré ľudia nechcú vyznať a meniť: vzťah ku rodičom, ale aj iné vzťahové hriechy  (neúcta, zneváženie, lož, hnev, nenávisť, neodpustenie...); hriechy spojené s otvorením sa démonom (rôzne cudzie náboženstvá, kulty, meditácie, okultizmus, špiritizmus, čarodejníctvo...); hriechy spojené s morálnou nečistotou (sexuálna nečistota, mimomanželský sexuálny život, nevera, ale aj krádeže, či klamstvo...)

4

4. Častým dôvodom je tiež to, že ľudia nevedia prijať Božie odpustenie a milosť, ktorá je zaplatená krvou Pána Ježiša. Z jedného dôvodu: nevedia a nechcú odpustiť samým sebe a Božiu milosť si chcú nejako zaslúžiť, či odčiniť. Často sú to ľudia, ktorí mali nesmierne prísnu výchovu od rodičov, alebo ktorí zažili od rodičov (často od otca) odmietnutie, alebo ktorí sú stále obviňovaní pocitom viny a myšlienkami od nepriateľa, že spáchali neodpustiteľný hriech... Títo ľudia sú stále spochybňovaní ohľadom vzťahu Boha ku nim, pretože sami seba nevedia prijať a odpustiť si a prestať si vyčítať veci, alebo uvoľniť sa zo svojich komplexov a mindrákov a zranení...

5

5. Piatym dôvodom je zapletenie sa do hriechov, ktoré otvorili dvere démonom, ako je napr. satanizmus, mágia, čarodejníctvo, okultizmus.... Dnes je obrovská ponuka pre ľudí hľadajúcich nadprirodzené duchovné zážitky, schopnosti... Málokto však vie, že duchovný svet je desivo reálny. A zvlášť tieto démonicky zaťažené hriechy môžu spôsobovať v živote takéhoto človeka hluchotu a slepotu - necitlivosť voči Bohu a Jeho hlasu...

6

6. Ešte chcem spomenúť jeden dôvod pomerne častý, a síce, že nie sme ochotní vykročiť za Pánom. Deje sa to hlavne po čase prvej lásky, kedy nás Pán volá k nasledovaniu, k zrieknutiu sa vecí sveta zo svojho srdca, ku prijatiu Jeho povolania. toto je často doslova zápasom našej duše. ak nie sme ochotní zo svojich väzení vyjsť a vážne nasledovať Pána do slobody a do Jeho povolania, potom sa nám často stane, že zrazu hľadáme Pána a nevieme Ho nájsť. Viac o tomto si môžete vypočuť aj vo vyučovaní o jednotlivých etapách duchovného rastu (v predmetoch prorockej školy na tomto blogu)

7

Lót III.

Nebezpečenstvo rezignácie.

1M 19,18-30

Vypočuj si kázeň

clip_image002

Boh ťa tam nenechá!

Boh zatrasie otrasiteľnými vecami v tvojom živote.

Pán si pripraví svoju nevestu..

Zastaví Bileámov ženúcich sa za ziskom, Jonášov na úteku...

LEBO ŤA MILUJE

Nie je čas váhať!

Genesis 19:17  A stalo sa, keď ich vyviedli von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený!

NIE JE ČAS VÁHAŤ. Je to čas radikálnych rozhodnutí v bázni, vo vedomí Božieho súdu, v pkání, vo vedomí Jeho povolania....

Matúš 16:26  Lebo čože to osoží človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil? Alebo jaké výmenné dá človek za svoju dušu?

Matúš 16:25  Lebo kto by si chcel zachrániť život<a>, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.

Matúš 5:29  Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla.

Matúš 5:30  A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla.

1 Korintským 3:10  ... 15  ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň.

2 Korintským 6:14  Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravedlivosť s neprávosťou? Alebo jaké je obecenstvo svetla s temnosťou? 15  A jaký súhlas Krista s Beliálom? Alebo jaký má podiel verný s neverným? 16  A jaká je shoda medzi chrámom Božím a medzi modlami? Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, jako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom. 17  Preto vyjdite zpomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem 18  a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.

  1. UTEČ! Radikálne sa od toho oddeľ a nehľaď na dôsledky! Jasne urob zmeny, ktoré ťa oddelia od sveta a svetskosti v jeho povahe. Postav hranice.
  2. NEPOZERAJ SA NA TO! Nedívaj sa na to, čo ponúka tento svet! Nevenuj mu pozornosť! Nezaoberaj sa svetom. (často totiž sčitujeme straty... Spočítaj zisk!!!) Mysli na to, čo je v nebi a hľadaj to, čo je v nebi! Maj pred očami odmenu! Maj pre sebou Pána!
  3. NEZOSTÁVAJ V TOM! Nezastavuj sa v duchovnom raste, zápase, boji. Nedávaj si dovolenku. Nezaspi! Bdej!
  4. UTEČ NA VRCH! Bež do intímneho vzťahu Boha Otca! Staň sa Jeho dieťatkom, buď tu oddelená pre Neho! Utekaj k Nemu!

Uteč na vrch!

Genesis 19:17  ... Uteč ta na vrch...!

• koráb Noeho pristál na vrchu arart

• Abrahám vyzvaný obetovať syna na vrchu...

• Mojžišovi sa Boh zjavil pri vrchu Chóreb v horiacom kri

• Áron sa stretol s Mpojžišom pri vrchu Chóreb...

• 2M 17,10 boj Jozuu s amalekom – Mojžiš dvíhal ruky na vrchu..

• 2M 24,12 – Boh Mojžišovi... (5M 9,9...) Exodus 24:12  A Hospodin riekol Mojžišovi: Vyjdi ku mne hore na vrch a buď tam, a dám ti kamenné dosky a zákon a prikázanie, ktoré som napísal, učiť ich.

• po zničení prvých dosiek znovu pozvanie na vrch (5M 10,1)

• kliatba a požehnanie na vrchu Ébal a Garizim

• Joz 2,16 – vyzvedači po úteku z Jericha sa skrývali na pohorí tri dni...

• Józua postavil Hosp. oltár na vrchu Ébal

• premenenie Ježiša na vrchu

Nebezpečenstvo rezignácie.

Genesis 19:18  A Lot im povedal: Nie, prosím, môj pane. 19  Hľa, prosím, tvoj služobník našiel milosť v tvojich očiach, a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si učinil so mnou, že si zachoval moju dušu živú. Ale ja nebudem môcť utiecť na vrch. Aby ma tedy nepostihlo to zlé, a zomrel by som! 20  Hľa, prosím, toto mesto je blízko, kam by som mohol utiecť, a to je malé. Prosím tedy, dovoľ, aby som ta utiekol, lebo však je malé, a moja duša bude žiť. 21  A riekol mu: Hľa, vyslyšal som ťa i čo do tejto veci, aby som nepodvrátil mesta, o ktorom si hovoril. 22  Ponáhľaj sa, uteč ta, lebo nebudem môcť vykonať nič, dokiaľ ta nedojdeš. Preto nazvali meno toho mesta Coár <Malé>.

Isto iste sme Bohom milovaní. Môžeme si byť istí Jeho láskou, Jeho vernosťou voči nám. Aj keď máme pocit, že sme sa Mu spreneverili, že sme všetko pokazil a nezaslúžime si nič iné ako Jeho odsúdenie... On prichádza, aby nás vyslobodil a obnovil náš vzťah s Ním, naše chodenie v Jeho povolaní.

To že si Lót vybral pre svoju záchranu mestečko Coár a nechcel utekať na vrch – do hôr je tiež pre nás mementom – výstrahou. Presne v tomto istom pokušení totiž sme aj my. Radšej upadáme do bezvýznamnosti, malosti vo svojich očiach, do rezignácie, pocitov zlyhania, sebaľútosti... O tomto je toto mestečko. Cóár znamená „malosť, bezvýznamnosť...“. Boh nás chce vyzdvihnúť z tohto hriešne skazeného údolia. Chce aby sme sa povzniesli nad toto prízemné – svetské zmýšľanie. Chce nás priviesť na miesto bezpečia a oddelenosti, kde budeme všetko vidieť z nadhľadu Jeho uhlu pohľadu, Jeho múdrosti.

Žiaľ často robíme túto Lótovskú chybu: keď už konečne vidíme, že sme takmer všetko pokazili, a že o všetko prichádzame, že sme minuli Boží zámer pre svoj život, tak sa necháme zdolať depresiou a rezignujeme.

Boh nás však vyvádza preto, aby nás obnovil. Vedie a posiela nás na vysoké miesta, kde nás znova postaví na Skalu – na Krista ako uholný kameň nášho života. Boh nám dáva novú šancu. Stále má s nami plán.

Lót II.

Vyvedenie zo Sodomy

1M 18,16-33; 19,1-29

Vypočuj si kázeň

Toto slovo mi dával Pán na srdce uplynulý týždeň (28.9.-6.10.09). Aj keď som hľadal iné témy, tým viac ma práve toto slovo „prenikalo“. V poslušnosti Bohu to preto tlmočím (inak si na to vôbec netrúfam: 1. Jednak že sa sám pokladám za odpadlíka a toto slovo ma zasahuje 2. A jednak, že rozumiem tomu zápasu o vlastné srdce v dnešnej materialistickej a konzumnej dobe). Veľmi naliehavo prosím, otvorme Mu svoje srdcia. Verím, že On klope. On chce vojsť. On je Pán.

Cesta do Sodomy

Tak isto ako Lót, aj my máme tendenciu (pokušenie) robiť tie isté chybné kroky (odbočky), ktoré nás nasmerujú do Sodomy:

  1. MAJETOK ako hlavný faktor našich rozhodnutí, uvažovania – orientácia na seba zabezpečenie – existenčná ustarostenosť ako motív našich strategických rozhodnutí (zamestnanie, bývanie, životný štýl, priatelia...)
  2. HORKOSŤ v srdci – neodpustenie, hnev, zášť, súdenie, mienka... Videnie a hľadanie chýb – brvno v oku.
  3. ODDELENIE – IZOLACIA – brat od brata – opustenie bratského spoločenstva, obecenstva vo svetle
  4. PRÍLEŽITOSTI – často na prvý pohľad aj dobré a užitočné veci (záľuby, dovolenky, lepšie bývanie, funkcie, spoločenské akcie, alebo aj rozmanité kresťanské konferencie a akcie...), ktoré nás ale v konečnom dôsledku okrádajú o to najdôležitejšie (vzťah s Bohom, jasná orientácia na poslušnosť Jeho vôli a povolaniu, rodina). Ide teda o: rozptýlenie pozornosti, zaneprázdnenosť, zabremenenosť inými vecami, zodpovednosťami – v dôsledku toho obmedzené duchovné vnímanie a rozsudzovanie – absencia vnímania Božieho vedenia – počutia Jeho hlasu.

Život v Sodome

Tak isto ako Lótovi, aj nám sa v takomto prostredí, na takýchto miestach žije nesmierne ťažko:

¡ Hriešne prostredie. Dusivý a ustavičný vplyv hriechu a nečistoty. Toto pomaličky dusilo Lóta – jeho duchovný život – možno aj bez toho aby si to vôbec uvedomoval.

- Trápenie sa. Trápenie ohľadom boja o čistotu a trápenie s pocitmi viny, nečistoty a nehodnosti. Lótove svedomie a zároveň hranice v oblasti jeho čistoty dostávali poriadne zabrať.

- Narušené vzťahy. Vzťahy bez hĺbky a svätosti, len na základe existencie a materiálnych vecí, len svetská úroveň vzťahov. Vidíme, že vzťahy v Lótovej rodine boli naozaj len formálne. Postrádali Božiu prítomnosť a aj Božiu bázeň.

- Pasivita v službe. Pasivita – neplodnosť v službe – nemota – nedostatočnosť príkladu bez slov. Lót svojim životom neovplyvnil pozitívne nikoho vo svojom okolí.

- Duchovná otupenosť. Neschopnosť rozsudzovať a vidieť skutočný stav vecí. Lót si vôbec neuvedomoval že „sedí na časovej bombe“, ktorá už čoskoro vybuchne – vôbec si neuvedomoval blížiaci sa Boží súd – považoval to za normálne.

- Závislosť na vlastníctve. Paralyzovanosť – neschopnosť k radikálnym krokom ku slobode. Lót sám by zrejme odtiaľ nikdy dobrovoľne neodišiel. Bol príliš pripútaný ku všetkým tým veciam.

Boh nás však v Sodome nenechá!

Pán Ježiš o posledných dňoch hovorí, že budú ako Noachove a Lótove:

Lukáš 17:26  A jako bolo vo dňoch Noeho, tak bude aj vo dňoch Syna človeka; 27  jedli, pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a prišla potopa a zahubila všetkých. 28  Aj podobne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli; 29  ale toho dňa, ktorého vyšiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a zahubil všetkých. 30  Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka. 31  Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech neschádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podobne, nech sa nevracia zpät! 32  Pamätajte na Lotovu ženu! 33  Ktokoľvek by hľadal zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a ktokoľvek by ju ztratil, splodí ju k životu.

Všimnime si, že pred samotným koncom sa budú diať dve veci:

  1. Noachovia budú stavať koráby a zhromažďovať v nich obrovské množstvo duší. Často sa zameriavame len na to, že v posledných dňoch bude obrovské odpadnutie kresťanov (2Tes 2,3; Mt 24,10-12; 1Tim 4,1-3; 1J 2,18-19) a obrovské prenasledovanie z ich strany a čiastočne zo strany sveta (J 15,20-21; J 16,2; L 21,12.16-17). Často hovoríme v súvislosti s poslednými dňami len o prírodných katastrofách, epidémiách nových chorôb a vojnách (Mt 24,6-7). To všetko je evidentne pravda. Ale zabúdame, že zároveň to budú dni obrovských prebudení, hnutí, cirkví (Noachova archa bola na ten čas div sveta), ktoré budú mať nesmierne kvalitatívne i kvantitatívne rozmery. Pán Ježiš hovoril, že budeme robiť väčšie skutky ako On (J 14,2); že mnohí poslední budú prví – teda, že mnohí hriešnici, kriminálnici, úbožiaci sa obrátia (Mt 19,30; 20,16; 21,31; L 14,23). V posledných dňoch bude Pán zhromažďovať úrodu žatvy do obrovitánskych stodôl. Budú to dni žatvy – aj kúkoľa, ale aj pšenice (Mt 13,24-30.36-43).
  2. Boh bude vyvádzať Lótov zo Sodomy. Bude prebúdzať vlažných, svetsky žijúcich kresťanov, ktorí sa nechali zlákať materiálnymi vecami. Áno budú to dni veľkého odpadnutia – a odpadúvať od viery, svätosti a poslušnosti Bohu budú práve kresťania!!! Dokonca verím, že možno vznikne falošná cirkev s tvárnosťou pobožnosti, ale postrádajúca skutočnú Božiu prítomnosť vo svojom strede (2Tim 3,1-9). Náboženstvo bolo a je ópiom ľudstva. Ale pevne verím – nosiac toto bremeno – že to budú dni milosti pre mnohých márnotratných synov, bohatých mládencov, Lótov, Jonášov, Bileámov. Boh urobí všetko preto, aby nás zachránil, aby nás priviedol naspäť na Jeho cesty. Postupom času bude stále jasnejší rozdiel medzi tými, ktorí s Bohom a pre Boha naozaj žijú a medzi tými, ktorí o Ňom len vedia a myslia si, že Boh je tu pre nich.

Preto s bázňou tlmočím toto posolstvo, lebo pevne verím, že toto sa už dnes deje. Preto kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkvi! A preto ak dnes počujeme Jeho hlas, nezatvrdzujme si srdcia, ako izraelci na púšti!

Uvažujme chvíľu nad týmito fantastickými výpoveďami – zasľúbeniami Božieho slova:

Filipským 1:6  a práve preto dôverujem, že ten, ktorý započal vo vás dobré dielo, ho aj dokoná a zachová až do dňa Ježiša Krista...

Židom 12:1  Preto aj my, keď máme taký veľký oblak svedkov okolo seba, složme každé bremeno a ľahko obkľučujúci hriech a tak s trpezlivosťou bežme pred nami ležiaci beh o závod 2  hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša, ktorý miesto radosti, ktorá ležala pred ním, strpel kríž opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho.

1 Peter 5:10  Ale Bôh každej milosti, ktorý nás povolal do svojej večnej slávy v Kristu Ježišovi, keď ešte málo potrpíte, on sám vás dokoná, upevní, zmocní, položí na pevný základ.

1 Tesalonickým 5:23  A on sám, Bôh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď prijde náš Pán Ježiš Kristus. 24  Verný je ten, ktorý vás volá, ktorý aj učiní.

2 Timoteovi 1:12  ...pre ktorú príčinu aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril, aj som presvedčený, že má moc ostrážiť to, čo uložil u mňa, do tamtoho dňa.

Filipským 2:13  lebo je to Bôh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu.

Títovi 2:11  Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom, 12  ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a aby sme rozumne a spravedlive a pobožne žili na tomto svete...

Židom 12:4  Ešte ste sa nesprotivili až do krvi v borbe proti hriechu 5  a zabudli ste na napomenutie, ktoré vám hovorí jako synom: Môj synu, nepohŕdaj kázňou Pánovou ani neumdlievaj, keď si ním káraný!? 6  Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna. 7  Ak znášate kázeň, Bôh sa vám podáva jako synom. Lebo kdeže je nejaký syn, ktorého by nekáznil otec? 8  Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoložňatá a nie synovia. 9  A potom: svojho tela otcov sme mali za kázniteľov a ostýchali sme sa; či sa tedy o mnoho viacej nepodriadime Otcovi duchov, aby sme žili?! 10  Lebo tamtí na málo dní, podľa toho, jako sa im videlo, káznili; ale on na užitok, dostať podiel na jeho svätosti. 11  A pravda niktoré káznenie, keď je prítomné, nevidí sa byť radostným, lež smutným; ale pozdejšie pokojným ovocím spravedlivosti odpláca tým, ktorí ním boli vycvičení.

Efezským 5:25  Vy, mužovia, milujte svoje ženy, jako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, 26  aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom, 27  aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná.

Zjavenie 19:7  Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a jeho manželka sa prihotovila. 8  A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravedlivosti svätých.

Nie je to fantastické? Nie je to prenádherné?!! Boh v nás započal svoje dobré dielo a On ho aj dokoná! To On má moc zachovať to, čo nám zveril! To Boh nás bude vychovávať ako Otec svoje deti! To Pán si bude pripravovať svoju nevestu na Jeho svadbu!

Na jednej strane je to nádherné, zároveň je to však aj desivé, pretože z uvedeného je jasné, ŽE PÁN NÁS NENECHÁ V SODOME – A TEDA UROBÍ VŠETKO PRETO, ABY NÁS ODTIAĽ DOSTAL. A to vôbec nemusia byť ľahké, alebo príjemné veci. Radujeme sa keď nás oslobodzuje od kliatieb, alebo démonov, keď nás uzdravuje z chorôb, keď nás požehnáva všetkým potrebným, keď nás vytrhuje zo súžení, či dlhov... Lenže On nás bude zachraňovať a oslobodzovať aj od nás samých, bude nás vytrhovať z našich žiadostí a ciest, bude nás uzdravovať zo sebectva, pohodlnosti a pýchy...

Bude nás vyvádzať ako Lóta zo Sodomy: zachráni nás možno na poslednú chvíľu. Utrpíme obrovské straty, možno budeme doslova musieť utekať pred skazou. Možno pri tom stratíme blízkych.

Bude nás zachraňovať ako márnotratných synov: Vrátime sa k Nemu úplne zúbožení, skrúšení, skrachovaní... ale pokorení dostatočne natoľko, aby sme si vstúpili do seba, priznali si chybu a vrátili sa k Nemu naspäť. Možno už nebudeme mať ani nádej na obnovu, odpustenie... On nás práve vtedy objíme a pozdvihne. To bude chvíľa pre Jeho spasenie.

Bude nás zachraňovať ako bohatých mládencov: Po mnohých odvráteniach sa v neschopnosti pre Ježiša všetko opustiť a vzdať sa zbytočného bohatstva a zdedeného majetku – sa predsa vrátime k Nemu. Pán si bohatého mládenca zamiloval (Mk 10,21)! U neho je to možné, aby aj bohatý mládenec našiel slobodu k nasledovaniu Jeho šľapají! Ja tomu verím a volám k Bohu o túto milosť, pretože sme na tom práve tak ako tento bohatý mládenec.

Bude nás zachraňovať ako Bileámov: Jeho anjel sa nám postaví do cesty a my nebudeme vedieť ísť ďalej. Zastaví nás aj cez neúspech a prekážky. Bude k nám hovoriť aj cez oslicu, bude konfrontovať skutočnú motiváciu nášho srdca. Ja verím, že mnohí Bileámovia (Boží proroci zvábení mrzkou odmenou za kompromis a neposlušnosť Bohu 2Pt 2,15-16) sa takto dajú Bohu zachrániť...

Bude nás zachraňovať ako Jonáša: Spôsobí doslova pohromy, búrky... Neveriaci ľudia nami budú triasť a budú nás zobúdzať a pýtať sa prečo sa nemodlíme, keď máme Všemohúceho Boha... Neveriaci ľudia nás hodia cez palubu, aby sme sa konečne dostali do Pánových rúk, do situácii, kedy budeme na Neho úplne odkázaní.

Toto všetko zrejme často bude vyzerať ako zmätok, ako nešťastia a pohromy, ako neúspech a zlyhania, ako pády a krachy, ako choroby a nehody, ako prenasledovanie a odmietnutie ľuďmi... V skutočnosti však Pán bude zachraňovať Lótov. To čo nás bude na prvý pohľad ohrozovať a znepokojovať, čo nás možno pripraví o peniaze, zdravie a úspech... v skutočnosti často bude Pánova zachraňujúca sieť. On nás bude zachraňovať pre nami samotnými, pred našimi cestami, našimi plánmi, našim vlastným srdcom s jeho žiadosťami...

Boh nás nesmierne miluje.

Nie však preto, aby nás iba obvinil, zrazil na kolená, usvedčil a dokázal nám, že sme nehodní... Nie! On to robí preto, lebo nás miluje. Uvažujme o Lótovi! V momente kedy ho Pán vyvádza konečne zo Sodomy, si mohol povedať: Som úplne neúspešný človek, totálna troska: opustil som cestu viery, zahodil som do koša vzťah a učeníctvo s otcom viery – Abrahámom – a to len kvôli chvíľkovému pôžitku!! Zle som sa oženil. Zle som vychoval svoje dcéry. Všetko som stratil. Z bohatého pastiera – pozdejšie obchodníka a politika – sa stal jaskynný muž. Lót mohol prepadnúť najväčšej depresii. Ale to je iba čiastočný pohľad – a veľmi povrchný.

Ako sa modlím – niekedy kričím - o milosť pre Lótov (a sám som jedným z nich!!!), vnímam naliehanie od Ducha Svätého v tom, aké je dôležité, aby sme v tomto všetkom - aj pri tomto posolstve o Božej zachraňujúcej milosti pre Lótov – porozumeli, že JE TO O JEHO LÁSKE. Som presvedčený, že pochopenie a prijatie Božej lásky je teraz to najkľúčovejšie. Akonáhle porozumieme, že Boh nás vášnivo a žiarlivo miluje, že On je aj zožierajúcim ohňom, budeme schopní porozumieť aj tomu, že Jeho láska zrejme nebude vyhovovať našej telesnosti a hriechu. ALE JE TO PRÁVE JEHO LÁSKA, KTOREJ TERAZ ČELÍME. Ak odmietneme Jeho lásku, až potom budeme čeliť Jeho hnevu.

Pochopme to! Jeho láska nás vyslobodzuje z pekla aj za cenu utrpení a strát (1K 13,4-8). Nie strach pred peklom, ale láska k Bohu nás vytrhne od zlého (1J 4,15-19). Nie strach pred diablom, ale bázeň pred Bohom nás vytrhne od zlého (Pr 16,6). Nie Božia prísnosť, ale Jeho dobrotivosť nás vedie k pokániu (R 2,4).

Boh nás miluje: kvôli nám robí nepochopiteľné ústupky a veci. Pozrime sa na to, ako jedinečne bol Lót Bohom milovaný:

  • Lót mohol putovať s Abrahámom – bol prikrytý ním, bol vlastne tiež dedičom/účastníkom zmluvy a zasľúbení – tiež sa mohol stať mužom viery. Uvažujme nad tým chvíľku: Lót bol jediným človekom, ktorý mohol s Abrahámom putovať z jeho rodiny. Inak mal Abrahám príkaz vyjsť zo svojho príbuzenstva a domu otca (1M 12,1). A pri tom s ním neputoval ako sluha. Lót bol jeho príbuzný – zrejme mu bol ako syn... Lót nemohol povedať, že by nebol privilegovaný, že by pred Ním Boh niečo ukryl...
  • kvôli Lótovi Abrahám neodchádza sám - v Abrahámovi mal otca – mohol byť časťou jeho domu – lebo nemal vlastného otca. Zrejme preto ho Abrahám vzal so sebou – s Boh na to nepovedal nič – nezakázal mu to!!! Lót bol milovaný a prijatý ako syn. Možno s ním Abrahám aj počítal ako s potencionálnym dedičom. V každom prípade voči nemu cítil povinnosť ako jeho blízky príbuzný – ako jeho strýko – sa o neho postarať a pomôcť mu, keďže jeho vlastný otec už nežil. Lót isto iste zažil veľa otcovskej lásky, opatery, starostlivosti, múdrosti, príkladu – aj keď nie od vlastného otca... A Abrahám ho nikdy nevyháňal. Nevidíme tam ani náznak ničoho negatívneho z Abrahámovej strany... A ani Boh do toho nezasiahol. Boh to dovolil. Boh to Lótovi doprial. Boh sa takto cez Abraháma Lóta dotýkal a žehnal ho.
  • kvôli Lótovi sa Abrahám vzdáva práva výberu, pokoruje sa a prosí o zmierenie – a otvára mu celú krajinu – hoci celá krajina je zasľúbená jemu... Toto je nádherné miesto, ktoré ukazuje ako sa Lót stretol s Božou nepodmienečnou a štedrou láskou Božou cez Abraháma. Lót mohol jasne (a zrejme nie len v tomto momente) zakúsiť prijatie, odpustenie, milosť, lásku a múdrosť od Abraháma. Evidentne Lót nie je obeťou odmietnutia a nenávisti, zloby, alebo krutej zrady. Naopak. Lót vychádza z harmonického prostredia a rodiny Abraháma. Vychádza ako zbohatlík, ako zámožný muž...
  • kvôli Lótovi Abrahám vstupuje do vojny, aby ho zachránil keď bol vo vojne zajatý a vrátil mu tak všetko naspäť – hoci mohol neriskovať a nechať ho v tom. Lót znovu dostáva jasný dôkaz jednak Abrahámovej a jednak aj Božej lásky. Kvôli nemu Abrahám zmobilizoval 318 mužov, vstúpil do rizika vojenského konfliktu – a teda aj prípadnej prehry, či straty svojho vlastného života a majetku. Zo slov Melchísedeka je jasné kto dal Abrahámovi víťazstvo (1M 14,20) – bol to Boh! Boh nenechal Lóta v tom zajatí. Zrejme by bol z Lóta otrok a už nikdy by sa odtiaľ nebol dostal a už vôbec nie s celým jeho majetkom.
  • kvôli Lótovi boli tie mestá Sodomy a ich králi Abrahámom obnovené – dostali novú šancuhoci mohol byť takto na nich vykonaný súd aj bez prírodnej katastrofy a zničenia celého toho kraja. Kvôli Lótovi boli obnovené hriešne mestá!!! Samozrejme mohol to byť okamih vážneho zastavenia pre tie mestá a ich kráľov – ako aj pre Lóta, ale evidentne tomu tak nebolo. Fakt, že kvôli Lótovi Boh dal novú šancu aj takým skazeným mestám je priam zarážajúci. Boh mohol zastaviť Abraháma a povedať mu, že nech nevyslobodzuje Lóta... Dokonca z reakcie Abraháma na ponuku kráľa Sodomy vidíme, že Abrahám si uvedomoval s kým jedná (1M 14,21-24). Abrahám zrejme vedel že s Lótom zachraňuje aj hriešne skazených ľudí...
  • kvôli Lótovi sú poslaní anjeli do Sodomy – doslova je odtiaľ nasilu vyvedený – hoci on by odtiaľ sám nikdy nevyšiel!!! Snáď jasnejší dôkaz a prejav o Božej zachraňujúcej láske Lót nemohol dostať. Iste si mohol uvedomiť skutočnosť, ako veľmi Bohu na ňom záleží. Veď nikto iný nebol odtiaľ vyvedený!
  • kvôli lótovi Boh upustil od súdu nad mestom Cóárhoci to mesto bolo na zozname k zničeniu a hoci sa zaň Lót ani nemodlil, len sa mu zdalo vhodné a zrejme sa mu nechcelo úplne všetko opustiť... Pri to všetkom si ešte Lót vyberá kde sa chce zachrániť!! A Boh mu v tom vyhovel!!! Boh chcel zničiť všetky tie mestá, ale kvôli Lótovi zmenil svoj úmysel a jedno mesto ponechal. A to sa zaň Lót ani nemodlil, len prosil, aby tam mohol utiecť. Je zarážajúce ako veľmi sme Bohom milovaní, ako veľmi berie ohľad na nás, ako nám vychádza v ústrety.

Nebezpečenstvo rezignácie.

Isto iste sme Bohom milovaní. Môžeme si byť istí Jeho láskou, Jeho vernosťou voči nám. Aj keď máme pocit, že sme sa Mu spreneverili, že sme všetko pokazil a nezaslúžime si nič iné ako Jeho odsúdenie... On prichádza, aby nás vyslobodil a obnovil náš vzťah s Ním, naše chodenie v Jeho povolaní.

To že si Lót vybral pre svoju záchranu mestečko Coár a nechcel utekať na vrch – do hôr je tiež pre nás mementom – výstrahou. Presne v tomto istom pokušení totiž sme aj my. Radšej upadáme do bezvýznamnosti, malosti vo svojich očiach, do rezignácie, pocitov zlyhania, sebaľútosti... O tomto je toto mestečko. Cóár znamená „malosť, bezvýznamnosť...“. Boh nás chce vyzdvihnúť z tohto hriešne skazeného údolia. Chce aby sme sa povzniesli nad toto prízemné – svetské zmýšľanie. Chce nás priviesť na miesto bezpečia a oddelenosti, kde budeme všetko vidieť z nadhľadu Jeho uhlu pohľadu, Jeho múdrosti.

Žiaľ často robíme túto Lótovskú chybu: keď už konečne vidíme, že sme takmer všetko pokazili, a že o všetko prichádzame, že sme minuli Boží zámer pre svoj život, tak sa necháme zdolať depresiou a rezignujeme.

Boh nás však vyvádza preto, aby nás obnovil. Vedie a posiela nás na vysoké miesta, kde nás znova postaví na Skalu – na Krista ako uholný kameň nášho života. Boh nám dáva novú šancu. Stále má s nami plán.

Mám nádej, že práve takto zachránení Lótovia budú nesmierne použití Bohom, pretože už budú veľmi dobre poznať zradnosť svojho srdca a už nebudú veriť sebe, ale svoju vieru plne vložia do Krista. Verím, že práve takíto stroskotanci budú tými najpokornejšími a najmúdrejšími vodcami.

Pozrime sa teraz na tri veci, ktoré sa dejú pri vyvádzaní Lótov zo Sodomy:

Modlitba

Genesis 18:22  ...Ale Abrahám stál ešte vždy pred Hospodinom. 23  A Abrahám pristúpil a povedal: Či azda zahladíš spravedlivého s bezbožným?

Boh nás miluje. Je spravodlivý sudca.. Je však aj náš Spasiteľ – Záchranca. On má moc vyslobodiť Lótov. On to chce a bude robiť (2Pt 2,9). NIEKTO SA VŠAK MUSI MODLIŤ!!! Niekto, komu sa Boh bude môcť zveriť so svojimi plánmi a súdmi. Niekto, kto si získa Božiu dôveru (vierou, zmluvným vzťahom, poslušnosťou). Boh stále hľadá tých, ktorých srdce bude celé obrátené na Neho (2Kron 16,9; 1Sam 16,7; Sk 13,22) – ktorí budú Jeho priateľmi ako Abrahám bol Jeho priateľom (2Kron 20,7), alebo Mojžiš (2M 33,11). Pán Ježiš nás nazýva dôvernými priateľmi – pozýva nás do takéhoto vzťahu (J 15,14-16). Boh sa v tomto stále nemení: stále chce s niekým zdieľať svoje srdce – plány (Am 3,7). Toto sa deje aj teraz: Boh hľadá, s kým by zdieľal svoje bremeno za Lótov dnešnej doby, a za hriešne mestá Európy... Akonáhle zostaneme stáť pred jeho tvárou v hlbokej agónii modlitby, môžeme doslova zachrániť milióny ľudí... Abrahám takýto moment využil, aby sa modlil:

  1. Iniciatívne zostal v Božej prítomnosti – zareagoval na Božiu prítomnosť: Abrahám zostal stáť pred Božou tvárou. Nepovedal si: „Čo už. Nech Hospodin urobí ako rozhodol. Asi má pravdu. Dobre im tak - sodomčanom hriešnym. Nič iné si nezaslúžia...“ Naopak: Na Abraháma doľahlo bremeno. Viete prečo? Lebo aj pre Boha je to bremeno. Pán to nerobí s radosťou... Nie je mu to jedno. Jemu je ľúto spôsobiť pohromu a skaziť nejaké mesto (Jon 4,11). Jeho vôľou je, aby všetci boli spasení (1Tim 2,4). A práve o toto ide: Abrahám nepočul iba informáciu!!! On zachytil Božie srdce – Boží zármutok. V Abrahámovom srdci totiž bolo niečo z Božieho srdca. A práve v tomto spojení sŕdc vzniká tá skutočná, nedefinovateľná, hlboká, vášnivá a predsa úctivá, roztrasená a predsa mocná modlitba...
  2. V Božej bázni: Abrahám nebol trúfalcom, ale ani sebeckým obchodníkom. Zdieľal vlastne s Bohom Jeho srdce – bremeno za ľudí. Nešlo len o Lóta!!! Vlastne Abrahám nezjednával vôbec len kvôli Lótovi – to by asi išiel ešte do nižších čísel. Stál v Božej bázni. Vedel, že sám je nehodný, ale predsa, že ho Boh berie veľmi vážne, že ho miluje a prijíma... Vedel, že to Boh začal túto komunikáciu, túto dôveru. Vlastne to Boh „hodil rukavicu“ Abrahámovi a čakal ako Abrahám zareaguje. A Abrahám si to uvedomoval: „Veď Boh to mohol urobiť aj bezo mňa a bez mojich argumentov a modlitieb“. Tento fakt asi na zemi nepochopíme, že Boh nás takto zapája do Jeho plánov, že si nechá do nich od nás hovoriť, že doslova čaká a chce, aby sme spolu s ním niesli bremená a modlili sa...
  3. V Božej spravodlivosti: apeloval na Božiu spravodlivosť, hľadal Božiu slávu... Toto by nemohol robiť, keby intímne nepoznal a nemal už dovtedy skúsenosti s Božím srdcom – Jeho charakterom – Jeho spravodlivosťou. Možno práve preto je tak málo „Abrahámov modlitebníkov“, lebo je málo „Abrahámov uctievačov“, ktorí stavajú oltár, aby osobne – hlbokým spôsobom zakúšali Boha na vlastnej koži.

Modlitba nie sú len formulky a slová. – Boh sa rozpomenul na Abraháma, nie na jeho modlitbu za Lóta (1M 19,29). Toto tajomstvo priateľstva s Bohom – tajomstvo modlitby spravodlivého je veľké. Som presvedčený, že si nedokážeme ani len predstaviť ako veľmi je takáto modlitba takéhoto Božieho priateľa mocná. Zrejme by sme sa inak modlili a žili, keby sme si uvedomovali, že na tom záleží, či milióny ľudí budú spasené, alebo nie; či mestá Európy budú navštívené katastrofou, alebo prebudením. Doslova vojny môžu byť zastavené takouto modlitbou.

Jakub 5:16  Teda vyznávajte si jeden druhému hriechy a modlite sa druh za druha, aby ste boli uzdravení. Mnoho vládze modlitba spravedlivého pôsobiaca. 17  Eliáš bol človek, ktorý trpel podobným ako my, a modlil sa horlivo, žeby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. 18  A zase sa modlil, a nebo dalo dážď, a zem vydala svoju úrodu.

Verím, že pre vyvedenie Lótov zo Sodomy je nevyhnutná práve takáto modlitba. Je to na každom z nás byť Božím priateľom. On nie je prijímačom osôb. Hľadá priateľov, dôverníkov, uctievačov, modlitebníkov... Hľadá tých, ktorí sa postavia do trhliny za krajinu, mestá, aby neboli zničené.

Ezechiel 22:30  A hľadal som človeka zpomedzi nich, ktorý by spravil ohradu a postavil sa v medzeru pred mojou tvárou za tú zem, aby som ju nezkazil, ale som nenašiel.

Izaiáš 59:16  Keď tedy videl, že niet človeka, a predesil sa, že nie je nikoho, kto by sa prihovoril a zastal, preto mu pomohlo jeho rameno, a jeho spravedlivosť, tá ho podoprela.

Dokonca jeden jediný muž môže zachrániť celé mesto:

Jeremiáš 5:1  Zbehajte ulice Jeruzalema a nože vidzte a zveďte a hľadajte po jeho námestiach, či najdete muža, či je voľakto taký, kto by činil súd, kto by hľadal pravdu, a odpustím mu, Jeruzalemu.

Slovo svedectva

A toto je už krok, ktorí musia urobiť Lótovia. Presne k tomuto dochádza v momente, kedy sa Boh dotýka Lóta, aby ho vyviedol zo Sodomy: navracia slovo evanjelia do jeho úst:

Genesis 19:12  A mužovia riekli Lotovi: Či tu máš ešte niekoho? Zaťa alebo svojich synov alebo svoje dcéry, ale všetkých, ktorých máš v tomto meste, vyveď z tohoto miesta. 14  Vtedy vyšiel Lot a hovoril svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohoto miesta, lebo Hospodin zkazí mesto. Ale v očiach jeho zaťov to bolo, jako keby žartoval.

Vlastne to o čo postupom času Lót úplne prišiel bolo Božie slovo v jeho ústach. Prestal o Bohu hovoriť, prestal sa modliť, prestal evanjelizovať – vydávať svedectvo o tom, ako Boh koná v jeho živote. Zrejme ani nemal žiadne svedectvo. Už prestal prežívať bremeno slova. Božie slovo už nebolo v jeho kostiach ohňom. Za tých 20 rokov, čo odišiel od Abraháma zrejme Božie slovo ani nepočul, a ani nezvestoval. Nepotreboval to, necítil potrebu. Doslova onemel. Bol ako Adam, ktorý hľadel na svoju manželku – Evu – ako sa necháva oklamať hadom a je zo zakázaného ovocia, ale nepovedal nič. Nemota a pasivita sú asi najväčšie pasce pre mužov.

Keď ťa však Boh oslobodzuje, keď sa ťa dotýka, keď ťa navštívi skrze anjelov, keď sa ti rúca celý svet a zostáva ti holý život... – vtedy si zrazu uvedomuješ, že naopak všetko ostatné je stratou a smetím, a že práve Boh je pre teba témou číslo jeden. Vtedy už MUSÍŠ O ŇOM HOVORIŤ! Vtedy ti je jedno, čo si o tebe iní myslia. Už ti nejde o tvoju povesť, či prestíž.

Verím, že sa potrebujeme dostať do tejto polohy – do tohto stavu, kedy sa to v našom živote – srdci takto vyhrotí. Kedy tým najdôležitejším, najvzácnejším bude pre nás Boh sám. V takýchto momentoch obnovíme stratené umenie modlitby, viery, lásky...

Zjavenie 12:10  A počul som veľký hlas na nebi, ktorý hovoril: Teraz sa stalo spasenie a moc a kráľovstvo spasením, mocou a kráľovstvom nášho Boha a vláda vládou jeho Krista, lebo je svrhnutý žalobník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou. 11  A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva a nemilovali svojej duše až do smrti.

Keby sme mali v ústach Božie slovo, nedostali by sme sa do Sodomy!

Vyjsť zo Sodomy znamená v prvom rade vziať Božie slovo do svojich úst.

- V štúdiu Písma. Je žalostné ako kresťania slabo poznajú a osobne študujú Bibliu! Ako málo času si na to vyčleníme. Ako sa uspokojujeme len so sprostredkovanými informáciami a cudzími vedomosťami. A pri tom Božie slovo je mečom v našej ruke. Bez Biblie sme úplne duchovne bezbranní.

- V modlitbách. Keď otvárame Bibliu, vieme otvoriť aj svoje ústa v modlitbách, lebo zrazu vidíme, čo všetko nám Boh zasľúbil, aké nádherné je Jeho spasenie, aký slávny a svätý je On...!!! Potom beriem do úst Jeho slovo a stojíme v modlitbách a uctievaní. Potom naše modlitby „majú šťavu“, sú inšpirované, vdýchnuté Duchom... A aj my sami si to uvedomíme, lebo sa nám modlí s Bibliou v ruke, mysli a ústach úplne inak...

- V rodine – vo svedectve, zvesti. Je žalostné pozorovať stav Lótovej rodiny. Je evidentné, že tam Božie slovo neznelo. Nebola tam Božia bázeň, ani Božie hodnoty. Ako mužovia v tomto zrejme najviac zlyhávame dnes: nie sme kňazmi, prorokmi a kráľmi v našich rodinách. Neprinášame Božie slovo z neba, Božie vyučovanie a Jeho vplyv do našich manželstiev, rodín... Všimnime si len kde našli aanjeli Abraháma (1M 18,1) a kde našli Lóta (1M 19,1)!!! Abrahám bol aj cez deň doma, ale Lót ani večer nebol doma! Toto je žalostný obraz absencie mužov v ich vlastnej rodine. Lót možno mal dobrý pocit, že veď vykonáva verejnú funkciu staršieho (poslanca v mestskom zastupiteľstve) – tí totiž sedávali v bránach mesta – predsa však nikoho zo Sodomy nezachránil. Naopak: strácal aj svoju rodinu.

- Sme doslova povolaní a povinní hovoriť. Boh s nami jedná. Ak žijeme s Ním, poznávame Ho na všetkých svojich cestách. Ak je to tak, potom stále máme o čom hovoriť, lebo máme veľa svedectiev o Božom konaní, výchove, zaopatrení, vedení... Ak si to nechávame len pre seba, sme doslova sviecou postavenou pod nádobu. Boh nás však povolal svietiť všetkým naokolo. Potrebujeme však hovoriť. Len osobný príklad zďaleka nestačí (aj keď je nevyhnutný).

- Potrebujeme veci pomenovať pravým menom. Božie slovo – Biblia nás vedie v jasnom rozlišovaní a pomenovaní vecí pravým menom. Len s Bibliou si uvedomujeme priepastný rozdiel medzi Božím kráľovstvom a týmto padlým vekom. Lenže: Kto nás viac ovplyvňuje? Kto má na nás väčší vplyv? Som presvedčený, že ak nevenujeme pozornosť Biblii, ale viac televízoru, verejnej mienke, spoločenským konvenciám, politike..., potom sme viac podobní svetu a naša myseľ nie je obnovovaná (R 12,1-2). Ak nečítame s vierou a bázňou Bibliu, potom interrupciu nazveme „právom voľby ženy“; homosexualitu „inou sexuálnou orientáciou“... atď.

- Potrebujeme tak ako nás vyzýva Boh, vyzývať v láske a vo viere iných. Boh nás posiela tak ako poslal Pána Ježiša, aby sme kázali Jeho evanjelium každému stvoreniu. Je to naša povinnosť ísť a kázať. Nie je to vecou profesionálnych plno úväzkových kazateľov. Všetci sme v Božom kráľovstve na plný úväzok! Pokiaľ prestaneme kázať Božie slovo je len otázkou času kedy budeme potrebovať aby znovu kázal niekto evanjelium nám.

Rodina.

Skôr než prejdeme k tretiemu kroku záchrany Lótov, chcel by som uviesť porovnanie rodín Abraáma a Lóta. Bol som šokovaný, keď mi toto Boží Duch ukazoval. Ten rozdiel je obrovský a najlepšie hovorí o kontraste a dopadoch života v Sodome na vlastnú rodinu.

Rodina Abraháma

Rodina Lóta

1

Vízia, povolanie: Abrahám mal víziu od Boha – povolanie týkajúce sa celej jeho rodiny.

Orientácia na materiálne vlastníctvo (istoty): Lót sa nechal zlákať bohatou oblasťou Okolia Jordána – nebolo to na Boží popud- vedenie.

2

Rodina ho nasledovala najdramatickejšie to vidíme jednak z nomádskeho sťahovavého spôsobu života; jednak z ochoty ísť do vojny; jednak z ochoty ku obriezke.

On nasledoval svoju rodinu – aj keď to nie je explicitne vyjadrené, cítime, že Lót posúval svoje stany až do Sodomy nie len kvôli svojej ambícii... Koniec koncov, bola to jeho manželka, ktorá nedokázala zo Sodomy odísť – môžeme predpokladať, že ona aj bola dôvodom, prečo sa dostal Lót až tam...

3

Životný štýl oddelenosti: Abrahámova rodina bola svojim životným štýlom oddelená od komunít v Kanaáne tej doby. Vytvorili si svoju vlastnú komunitu, v ktorej jasne určovali hodnoty.

Životný štýl sekularizácie a synkretizmu: Lótova rodina sa „zabývala“ uprostred tej najvýstrednejšej komunity, kde zostať neovplyvnený vlastne ani nebolo možné...

4

Viedol rodinu do zmluvy s Bohom (obriezka) - v tejto rodine bola jednoznačná orientácia pre odovzdanie sa Bohu – oddelenie sa pre Neho. Obriezka bola vonkajším a veľmi silným znamením zasvätenia sa Bohu...

Viedol rodinu do závislosti - zmluvy so svetom: Lót svojou pasivitou a životom v Sodome vlastne svoju rodinu viedol práve do tohto životného štýlu. Nezastavil zlý vplyv. Nevidíme žiadnu jeho snahu o zápas oddelenosti pre Boha.

5

V rodine bol oltár, miesto obete, modlitby, uctievania: Je úchvatné sledovať ako Abrahám hľadal Boha, staval oltáre, obetoval... A pri tom nikde nečítame o tom, že by to Boh od neho chcel, že by mu to predpísal nejaký zákon...

Lót nestaval oltár: Nikde nie je zmienka spojenia Lóta s oltárom. Dokonca ani s Abrahámovým. Lót to musel vidieť a vedieť o tom, ale nikdy sa nepridal, nikdy to sám iniciatívne neurobil...

6

Rodinní priatelia: Abrahám mal zmluvných priateľov (1M 14,13.24.). Mohol sa obrátiť na nich o pomoc napr. v prípade vojny o vyslobodenie Lóta. Tým mal aj zabezpečené nejaké istoty a dobrých susedov.

Rodina bez pomoci priateľov: Naopak okolo rodiny Lóta nevidíme žiadne „spriaznené duše“. Naopak: Útoky na to, že tam nepatrí, že je tam cudzinec (1M 19,9) - hoci tam býval asi 20 rokov!

7

Rodinné zázraky: Abrahámova rodina prežila s Bohom či svoje chyby, alebo veľké víťazstvá. Dokonca zakúsili zázrak, keď sa im narodil Izák. To bola ľudsky nemožná vec. Toto všetko utužovalo ich duchovný život a formovalo ich charakter.

Iba bežný život: Lótovci nezažili nič zvláštne: ani víťazstvo, ani pokánie – poučenie sa z chýb y hriechov. Akurát keď ich Abrahám vyslobodil z moci Kedorláomera. Ale nevidíme, že by ich to nejako zmenilo – zastavilo. Žili ďalej ako predtým.

8

Sára - príklad viery: Sára bola súčasťou Božieho povolania spolu s Abrahámom. V NZ je jasne predstavená ako vzor viery – svedok viery (Žid 11,11-12).

Lótova žena - výstražný príklad nevery: Nevieme ani jej meno, ani pôvod. Nie je napísané kedy sa Lót ženil. Vlastne jeho žena sa spomína až v Sodome. Je možné, že bola sodomčanka... Akokoľvek v NZ je jasným výstražným príkladom nevery, spútanosti so svetom, obzerania sa naspäť...

9

Abrahám bol doma (pri návšteve anjelov 1M 18,1). Bol k dispozícii pre svojich najbližších, niesol zodpovednosť a mal dokonalý prehľad o svojej rodine.

Lót nebol doma (pri návšeteve anjelov 1M 19,1) ani večer. Sedel v bráne. Zrejme vykonával funkciu staršieho mesta. Alebo len z domu utekal.

10

Deti dedia vieru - došlo k nasledovaniu: Či Izák, alebo aj Izmael – jasne dedia vieru a sú aktívni v nasledovaní a hľadaní Boha. Vlastne tieto kultúry existujú dodnes ako najsilnejšie (židia a moslimovia).

Deti žijú po svojom - nie sú dedičmi viery Moábci aj Amónci rovnako ďalej zmiešavali vieru v jedného Boha s inými vplyvmi (5M 23,4-7). Veľmi evidentným je pri jeho potomkoch sexuálna nečistota: Lótove dcéry sa dopustili incestu; moábky na púšti zvádzali izraelcov ku smilstvu a potom ku modlárstvu (evidentná kultická sexuálna nečistota).

Postoj Abraháma a Lóta k ich vlastnej rodine vlastne bol (a dodnes je) rozhodujúcim faktorom – kvalifikáciou pre priateľstvo s Bohom. Toto bol ten dôvod, pre ktorý sa Boh rozhodol zdôveriť sa Abrahámovi so svojimi plánmi. Toto bol ten dôvod, pre ktorý vôbec mohol Abrahám stáť v modlitbe pred Božou tvárou:

Genesis 18:17  A Hospodin riekol: Či budem tajiť pred Abrahámom, čo učiním, 18  keďže Abrahám istotne bude veľkým národom a mocným, a budú v ňom požehnané všetky národy zeme?! 19  Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, a tak budú ostríhať cestu Hospodinovu činiac spravedlivosť a súd, aby Hospodin uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom.

VYVEDENIE LÓTA ZO SODOMY SA PRETO MUSÍ STAŤ AJ JEHO PRIVEDENÍM (NÁVRATOM) K JEHO VLASTNEJ RODINE A K PREVZATIU ZODPOVEDNOSTI MUŽA: MANŽELA, OTCA – KŇAZA, KRÁĽA A PROROKA VO SVOJEJ DOMÁCNOSTI.

Ako cez oheň

Treťou nevyhnutnou vecou pre záchranu Lótov je radikálny a úplný útek – oddelenie sa zo Sodomy:

Genesis 19:17  A stalo sa, keď ich vyviedli von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený!

NIE JE ČAS VÁHAŤ. Je to čas radikálnych rozhodnutí v bázni, vo vedomí Božieho súdu, v pokání, vo vedomí Jeho povolania.... Akonáhle s nami bude Boh takto jednať, uvedomíme si, že nie je iný spôsob ako sa zachrániť. Vlastne utiecť pred svetským spôsobom života môžeme omnoho skôr ako v okamihu katastrof, alebo vážnych životných udalostí. Len dovoľme, aby sa nás Boh dotýkal a vezmime vážne Jeho slovo a Jeho povolanie. Uvažujme nad týmito radikálnymi výpoveďami v Písme:

Matúš 16:26  Lebo čože to osoží človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil? Alebo jaké výmenné dá človek za svoju dušu?

Matúš 16:25  Lebo kto by si chcel zachrániť život<a>, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.

Matúš 5:29  Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla.

Matúš 5:30  A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla.

1 Korintským 3:10  ... 15  ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň.

Ja verím, že už si nemôžeme ďalej upokojovať svedomie, že „nejako bolo a nejako bude...“, už nemôžeme relativizovať Božie zasľúbenia a prikázania. Verím, že už nie je čas obracať sa chrbtom k tomu, k čomu nás Boh povoláva. Zvlášť ak nám Boží Duch vydáva o tom svedectvo v našom duchu, že niečo nie je v poriadku; že nie sme plne uspokojení v Bohu; že sme si nie istí; že postrádame pokoj a radosť, ktoré sme kedysi v Pánovi mali; že už naše srdce nehorí tak pre Boha ako kedysi horelo....

Ak vieme že sme posunuli hranice smerom k Sodome, ak sme sa stali hrdými sodomčanmi (Laodicejčanmi: Zj 3,14-22), potom neodkladajme radikálne rozhodnutia, pokánie a hľadanie Božej tváre na zajtra. Potom je čas oddeliť sa zo sveta – resp. svet vyhostiť zo svojho srdca a spôsobu života.

2 Korintským 6:14  Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravedlivosť s neprávosťou? Alebo jaké je obecenstvo svetla s temnosťou? 15  A jaký súhlas Krista s Beliálom? Alebo jaký má podiel verný s neverným? 16  A jaká je shoda medzi chrámom Božím a medzi modlami? Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, jako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom. 17  Preto vyjdite zpomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem 18  a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.

  1. UTEČ! Radikálne sa od toho oddeľ a nehľaď na dôsledky! Jasne urob zmeny, ktoré ťa oddelia od sveta a svetskosti v jeho povahe. Postav hranice a spáľ mosty so svetom, aby si sa už nemohol vrátiť naspäť. Žiaľ, že vo svojej vlažnosti sa stávame racionalizujúcimi a relativizujúcimi všetko, čo naopak Boh vo svojom slove radikalizuje a polarizuje. Niekedy mám pocit, akoby sme schválne „obrusovali hrany evanjelia“, aby sme neboli „príliš radikálni“, aby sme boli „prijateľní - relevantní - pre tento svet“. Výsledkom je niečo čím opovrhuje svet omnoho viac a čo ani nás vonkoncom neuspokojuje: náboženstvo bez Boha. Boh si však chce použiť iba čisté, posvätené a upotrebiteľné nádoby. Je dosť možné, že pokiaľ sa nevyčistíme zo všednosti, budeme pre Boha nepoužiteľní... Lenže On nás v takomto stave nenechá. Keď nie Jeho volanie, keď nie Jeho slovo a Jeho Duch, keď nie vážne životné okolnosti, potom nás zobudia možno prírodné katastrofy a také zmeny v spoločnosti, ktoré nikto nečaká a nepredvída... Dajme sa zachrániť - ako to kázal Peter – z tohto skazeného pokolenia (Sk 2,37-41). Potrebujeme doslova utiecť zo zaneprázdnenosti a stresu do hľadania skutočnej autentickej Božej prítomnosti a Jeho vedenia v našich životoch:

Izaiáš 30:15  Lebo takto hovorí Pán Hospodin, Svätý Izraelov: Keď sa obrátite a upokojíte sa, budete zachránení; v utíšení sa a v dúfaní bude vaša sila. Ale nechcete, 16  lež hovoríte: Nie, ale na koňoch utečieme. Preto aj budete utekať! Na rýchlych ujdeme. Preto aj budú rýchli tí, ktorí vás budú stíhať. 17  Jeden tisíc pred okríknutím jedného, pred okríknutím piatich budete utekať, dokiaľ len nezostanete jako stĺp na temene vrchu a jako prápor na kopci. 18  A preto bude očakávať Hospodin, aby sa zmiloval nad vami, a preto sa vyvýši, aby sa zľutoval nad vami - ; lebo Hospodin je Bohom súdu. Blahoslavení sú všetci, ktorí očakávajú na neho.

  1. NEPOZERAJ SA NA TO! Nedívaj sa na to, čo ponúka tento svet! Nevenuj mu pozornosť! Nezaoberaj sa svetom. (často totiž sčitujeme straty... Spočítaj zisk!!!) Mysli na to, čo je v nebi a hľadaj to, čo je v nebi! Maj pred očami odmenu! Maj pre sebou Pána! Toto je to varovanie Pána Ježiša: „Pamätajte na Lótovu ženu!“ Je pre nás obrovskou výzvou nepozerať očami – nezahľadieť sa na tento svet, ale naopak: Hľadieť na Pána – sústrediť sa na nebo a na to, čo je v nebi. A toto sa nám samé od seba len tak nestane. Ak neurobíme nič, potom isto iste budeme mať pred očami svet. Naň totiž ani nemusíme hľadieť – nemusíme ho hľadať – svet máme stále pred očami, desivo nás obklopuje každý deň jeho realita. Ak však chceme nehľadieť na svet, musíme vedome – samozrejme v boji o vlastné srdce a myseľ – a s pomocou Ducha Svätého znovu a znovu zameriavať pozornosť na Pána. A to chce zápas, chce to čas, chce to aktivitu, chce to spoločenstvo s inými veriacimi a ich povzbudenie...

Matúš 6:19  Neshromažďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú; 20  ale si shromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú; 21  lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce. 22  Sviecou tela je oko. Keby tedy bolo tvoje oko prosté, celé tvoje telo bude svetlé; 23  ale keby bolo tvoje oko zlé, celé tvoje telo bude tmavé. Ak tedy svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, jaká veľká bude sama tma?24  Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕžať a druhým pohŕdať - nemôžete slúžiť Bohu i mamonu.

Kolosenským 3:1  A tak jestli ste vstali z mŕtvych s Kristom, hľadajte veci, ktoré sú hore, kde sedí Kristus po pravici Boha; 2  na to myslite, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.

  1. NEZOSTÁVAJ V TOM! Nezastavuj sa v duchovnom raste, zápase, boji. Nedávaj si dovolenku. Nezaspi! Bdej! Aj preto nebolo pre Lóta šťastné riešenie utieknuť sa do Cóáru. Vlastne ani tam dlho nevydržal. Už si bol vedomí radikalitou Božích súdov, Jeho lásky a svätosti... My jednoducho nemôžeme zostať niekde na ceste duchovného rastu zostať stáť. Je tak žalostné vidieť, že drvivá väčšina znovuzrodených kresťanov len spomína na prvé roky po obrátení, ako na čas prvej lásky, ktorý je v nenávratne preč!!! Tak mnohí dokonca popisujú svoj stav, ako „vytriezvenie“, ako „stav vyššej zrelosti a dospelosti“ a iným ešte horúcim kresťanom predpovedajú: „veď vás to prejde... aj vy ochladnete...“ Stav spokojnosti, vedomie, že sme na tom dobre, pocit, že nikoho nepotrebujeme, sú najmarkantnejšie črty odpadnutia a ochladnutia. Toto by nás malo naopak znepokojovať:

Zjavenie 3:14  A anjelovi sboru Laodičanov napíš: Toto hovorí Ameň, ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Božieho: 15  Znám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! 16  Takto, že si vlažný, ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. 17  Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. 18  Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl. 19  Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a učiň pokánie. 20  Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou. 21  Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne. 22  Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!

  1. UTEČ NA VRCH! Bež do intímneho vzťahu Boha Otca! Staň sa Jeho dieťatkom, buď tu oddelený pre Neho! Utekaj k Nemu! Vlastne toto je tajomstvo a záruka úspechu. My by sme sa mohli akokoľvek snažiť, z vlastných síl by sme porušeniu vo svete nijako neušli. Našou záchranou nie je len útek a oddeľovanie sa od svetskosti. V skutočnosti naša záchrana je v radikálnom obrátení sa na Pána. On je našou spravodlivosťou, vykúpením a posvätením. Pokiaľ nebudeme utekať k Nemu, potom nijako neutečieme pred vlastným srdcom, mysľou a hriechom. Len v Ňom je naša záchrana. Nepotrebujeme len uzdravenie z fyzických chorôb, vytrhnutie z dlhov, záchranu manželstva, záchranu našich detí... To všetko je síce akútna a veľmi boľavá potreba... To čo však najviac potrebujeme, je byť my sami osobne zachránení v Ňom. Až potom môže Pán uzdravovať a vytrhovať nás z našich ciest, keď sa Mu celí odovzdáme, keď Mu dovolíme aby nás zachránil pred nami samými, pred našim vlastným srdcom. Vďaka Bohu je tu Vrch, kde môžeme bežať, je tu miesto, ktoré pre nás Boh má...

Lukáš 10:27  A on odpovedal a riekol: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysli a svojho blížneho jako samého seba.

Matúš 11:28  Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. 29  Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam; 30  lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké.

Matúš 28:18  A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi. 19  A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha 20  učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Ameň.

Tým vrchom, kde sa môžeme zachrániť je Ježiš sám. Len v Ňom nájdeme odpočinutie svojim dušiam. A berúc na seba Jeho bremeno a jarmo chytáme Jeho vietor do našich plachiet. Ale to už tu nie sme pre seba. To už je stav, kedy žijeme pre Neho a milujeme ľudí tak ako ich On miluje...

Jediná záchrana pre Lótov v dnešnej dobe je život v centre Božej vôli pre ich životy – je to život v Božom povolaní.

Lót I.

Cesta do Sodomy

1M 13,1-13

Vypočuj si kázeň

Toto slovo mi dával Pán na srdce uplynulý týždeň (28.9.-6.10.09). Aj keď som hľadal iné témy, tým viac ma práve toto slovo „prenikalo“. V poslušnosti Bohu to preto tlmočím (inak si na to vôbec netrúfam: 1. Jednak že sa sám pokladám za odpadlíka a toto slovo ma zasahuje 2. A jednak, že rozumiem tomu zápasu o vlastné srdce v dnešnej materialistickej a konzumnej dobe). Veľmi naliehavo prosím, otvorme Mu svoje srdcia. Verím, že On klope. On chce vojsť. On je Pán.

Lukáš 17:28  Aj podobne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli; 29  ale toho dňa, ktorého vyšiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a zahubil všetkých. 30  Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka. 31  Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech neschádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podobne, nech sa nevracia zpät! 32  Pamätajte na Lotovu ženu!

Pán Ježiš hovorí, že naše dni budú ako Lótove. Nepovedal, že to budú „dni Abrahámove“! Navyše: ja verím, že tieto slová sú namierené predovšetkým pre cirkev – pre kresťanov – pre nás. Pán Ježiš povedal: „Mnohí kresťania budú ako Lót robiť tie isté chybné kroky a padať v tých istých pokušeniach.“ Tieto slová sú pre nás otriasajúcim mementom: „Pamätajte na Lótovu ženu!“ To je príkaz. Jej príklad by mal byť pre nás výstrahou. Prečo som však ešte nikdy nepočul žiadnu kázeň na túto tému?! Všimnime si preto dnes tie rozhodnutia, ktoré viedli Lóta až do Sodomy...

Mimochodom, dnes je už overeným a dokázaným faktom existencia a krutý koniec týchto miest... Keby ste chceli vedieť viacej o tom čo sa vlastne s týmito mestami stalo, kde sa nachádzali, tak tu nájdete viac informácií:

http://www.b-a-n.cz/sodoma-a-gomora.html

Majetok

Lótova cesta do Sodomy začala kvôli majetku. Zrazu s Abrahámom boli tak bohatí, že nemohli bývať spolu. Prvým pokušením pre nich bola chudoba a hlad, kvôli ktorej odišli do Egypta. Druhým pokušením pre nich bola hojnosť, s ktorou sa z Egypta vracali naspäť:

Genesis 13:5  Ale aj Lot, ktorý išiel s Abramom, mal drobný dobytok, hovädá a stány.

6  A nemohla ich uniesť zem, tak aby boli mohli bývať spolu, lebo mali mnoho majetku a nemohli bývať spolu.

Toto miesto ma desí: Koľko zlých rozhodnutí som urobil práve kvôli materiálnym veciam – kvôli prebytku, hojnosti, bohatstvu? Koľko vecí som nadobudol a teraz sa mi stali trápením, ustarostenosťou, rozdelením od ľudí, zdrojom konfliktov a napätí???

Pozrime si niekoľko miest, ktoré v NZ hovoria práve o tomto nebezpečenstve:

Matúš 6:19  Neshromažďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú; 20  ale si shromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú; 21  lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.

Toto je jasná výpoveď – konštatovanie, že náš poklad bude vlastniť – nasmerovávať aj naše srdce. Je to výzva byť jasne a jednoznačne orientovaný na nebo a poklady, ktoré si zhromažďujeme tam.

Otázka nie je bohatstvo verzus chudoba. Otázkou je: Kde je naše srdce? Nakoľko som človek orientovaný na nebo? Nakoľko sa pripravujem na večný život v nebi? Nakoľko je moje srdce roztúžené po nebi? Nakoľko bije tými istými túžbami a bremenami ako Pánove srdce?

Nasledujúce miesto hovorí presne o situácii, kedy majetok štartoval a motivoval ľudí ku trápeniu, konfliktu, do ktorého chceli zatiahnuť aj Pána:

Lukáš 12:13  A ktosi zo zástupu mu povedal: Učiteľu, povedz môjmu bratovi, aby si rozdelil so mnou dedičstvo! 14  Ale on mu povedal: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliteľa nad vami? 15  A povedal im: Hľaďte a chráňte sa lakomstva! Lebo keď má niekto hojnosť, zato jeho život nie je z jeho majetku. 16  A povedal im aj podobenstvo a riekol: Ktoréhosi bohatého človeka zem hojne zarodila. 17  A rozmýšľal v sebe a povedal: Čo urobím? Lebo nemám, kde by som shromaždil svoju úrodu. 18  A povedal: Toto spravím: zborím svoje stodoly a nastaviam väčších a shromaždím tam všetky svoje plodiny a svoj majetok 19  a poviem svojej duši: Dušo, máš mnoho majetku, složeného na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa. 20  A Bôh mu povedal: Blázne, tejto noci požiadajú tvoju dušu od teba, a to, čo si nahotovil, čie bude? 21  Tak je to s tým, kto si shromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu.

Znovu cestou nie je chudoba. Je tu „len“ konštatovanie, že náš majetok (akokoľvek veľký, či malý) je ničím v porovnaní s večnosťou a tým, či obstojíme pred Pánom. Cestou je BYŤ BOHATÝ V BOHU. Z neho pramení náš život. Bez Neho len živoríme. Odpočinutie svojim dušiam nájdeme len keď radikálne priľneme k Nemu a berieme na seba Jeho bremeno, Jeho povolanie (Mt 11,28-29).

Otázka: Nakoľko s tvojim majetkom, výškou tvojho príjmu, štandardom bývania a sociálneho zabezpečenia, s rastom hodnoty tvojich nehnuteľností... – nakoľko rástlo tvoje bohatstvo v Bohu?! Nakoľko si rástol v poznaní Boha; v dôvernom počutí Jeho hlasu; v miere premenenia tvojho charakteru na Jeho obraz; v prinášaní ovocia Ducha; v službe ostatným darmi Ducha Svätého???

Nestalo sa ti náhodou to, že tvoje bohatstvo na tejto zemi zvábilo tvoje srdce a v konečnom dôsledku – aj keď zarábaš viac a bývaš lepšie – alebo sa o to aspoň snažíš – predsa len musíš konštatovať: „Nemám však čas pre Pána a už vôbec nie pre službu Jemu; a keď sa aj nejaký čas objaví, už fyzicky a duševne nevládzem. Moje srdce otupelo a ochladlo. Stratil som schopnosť byť Božím slovom vyrušený, dotknutý, dojatý... Stratil som schopnosť plakať za ľudí...“

Možno sa tiež – ako Lót v Sodome - chytáš za hlavu a hovoríš: „Ó, keby som mohol vrátiť čas! Keby som sa mohol znovu rozhodnúť, iste toto nekúpim, iste by som nešiel touto cestou... Iste by som neprišiel bývať práve sem.. Iste by som sa tu nikdy nebol usadil...“

Znovu zdôrazňujem: bohatstvo nie je ten problém, ani vlastné bývanie, či životná úroveň... Aj Abrahám bol nesmierne bohatý.. Otázka je: Je to Božie požehnanie pre mňa. Bolo to niečo, čo mi dal Pán, alebo niečo, čo som si uchvátil vo vlastnej žiadostivosti ja sám?

Príslovia 10:22  Požehnanie Hospodinovo je to, čo obohacuje, a nepridáva s ním trápenia.

Božie požehnanie OBOHACUJE A NEPRIDÁVA TRÁPENIE!!!

Bol čas, kedy som zreteľne počul ako mi Pán kládol na srdce: „Michal, čokoľvek si sám uchvátiš – získaš, budeš musieť sám aj udržiavať a starať sa o to, aby si to nestratil – a v konečnom dôsledku ťa to bude zväzovať. To, čo ti dám ja ťa obohatí a nepridá ti to trápenia, lebo to bude naozaj to, čo budeš potrebovať na ceste môjho povolania...“

Pozrime si ešte dve miesta, ktoré sú v tejto oblasti neprehliadnuteľne vážnym napomenutím:

1 Timoteovi 6:6  No, je naozaj veľkým ziskom pobožnosť so spokojnosťou. 7  Lebo nedoniesli sme ničoho na svet, a je zrejmé, že ani nemôžeme nič odniesť. 8  Ale keď máme pokrm a odev, tým sa spokojíme. 9  A tí, ktorí chcú byť bohatí, upádajú do pokušenia a osídla a do mnohých žiadostí nesmyselných a škodlivých, ktoré pohružujú ľudí do záhuby a do zatratenia. 10  Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúžili a tak zablúdili od viery a naplnili sami seba mnohými bolesťami.

Jakub 4:13  Nože teraz vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra pojdeme do toho a toho mesta a pobudneme tam rok a budeme kupčiť a získame, 14  vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom mizne. 15  Namiesto toho, čo by ste mali hovoriť: Keď bude Pán chcieť, a budeme žiť, aj učiníme toto alebo tamto.

Naozaj najdôležitejšou otázkou je pre nás to, či sú naše srdcia celé obrátené na Pána; či zostávame v Ňom – teda v autentickom a reálnom spoločenstve s Ním; a či žijem v Jeho vôli – povolaní pre môj život. Toto sa prejavuje SPOKOJNOSŤOU, RASTOM V POZNANÍ BOHA, USTAVIČNOU PREMENOU – RASTOM NA JEHO OBRAZ, ODPOČINKOM – NAŠIM HLBOKÝM USPOKOJENÍM V BOHU SAMOTNOM.

Znovu chcem zdôrazniť na rozdiel od Lóta – aj Abrahám bol nesmierne bohatý. Predsa však vidíme, že s ním jeho bohatstvo „nemávalo“ – on bol spokojný. Vôbec nerozmýšľal ako ešte viac zbohatnúť – ako pohodlnejšie zariadiť svoj život...:

- Abrahám putoval – žil v stanoch – ani ho len nenapadlo žiť v nejakom z tých pohanských kanánskych miest. On vedel, že celá krajina je jeho a je len otázkou času, kedy sa to stane skutočnosťou. Žil v Božom zasľúbení a čakal Boží spôsob a čas jeho naplnenia. Očakával mesto, ktorého staviteľom je Boh a nie človek (Žid 11,10).

- Investoval – teda takto by to zrejme videli dnešní finančníci – mal mnoho zlata a striebra – zhodnocoval svoj majetok v komoditách, ktoré dlhodobo napriek iným ekonomickým turbulenciám nestrácajú svoju hodnotu. Mohli by sme povedať: Abrahám investoval tak, aby ho to nijako nepripútalo ku kanánskemu životnému štýlu.

- Abrahám plánoval – putoval „po svojich stanovištiach – úsekoch“ – nechodil „len tak“ bezcieľne. Starostlivo s ohľadom na jeho rodinu, majetok, stáda plánoval svoju cestu vopred.

- Bol však motivovaný vierou – cieľom jeho putovania – centrom jeho života boli oltáre, na ktorých obetoval Bohu, pri ktorých vzýval Boha, modlil sa... Jeho majetok ho nepresmeroval, ani sa mu nestal cieľom... Jednoducho hľadal Boha.

Pre Lóta sa však stalo jeho zbohatnutie v Egypte osudným, pretože jeho stáda potrebovali životný priestor a preto, že ho už zrejme unavoval nomádsky spôsob života a „poškuľoval“ po mestskom životnom štýle. V jeho živote nebolo ani putovanie – svoj život len prežíval tu na zemi, nehľadal ono večné nebeské mesto; ani plánovanie – iba žiadosť tela a očí; ani oltár...

Konflikty

Potreba „životného priestoru“ vyvolala konflikty v Lótovom srdci. A možno nie len to. Lót vyrástol ako sirota – vychovávaný bol starým otcom. Potom sa dal na putovanie s Abrahámom, svojim strýkom. Kto vie – možno sa aj nádejal, že ho Abrahám urobí vo svojej bezdetnosti svojim dedičom...? Ak vôbec niekto, tak potom Lót bol alternatíva číslo jeden pre potencionálneho dediča. A možno to Abrahám takto zo začiatku aj poňal a vzal ho pre uspokojenie svojej potreby byť otcom... (Boh mu povedal: „Vyjdi zo svojho príbuzenstva!“ 1M 12,1). Možno HORKOSŤ V SRDCI Lóta začalo oveľa oveľa skôr ako „v 13.kap.1M“! Možno konflikty ohľadom pastvín a majetku boli len ďalšou kvapkou, ktorou však jeho pohár pretiekol:

Genesis 13:7  Tak povstala zvada medzi pastiermi dobytka Abramovho a medzi pastiermi dobytka Lotovho. A Kananej a Ferezej býval vtedy v zemi.

8  Preto povedal Abram Lotovi: Nech nie je, prosím, rozbroja medzi mnou a medzi tebou, medzi mojimi pastiermi a medzi tvojimi pastiermi, lebo sme mužovia-bratia.

Z textu je zrejmé, že išlo o viac než len problémik s tým kto kde bude pásť svoje stáda. Vo veci bolo niečo viac: horkosť, zášť, studená vojna... Hrozilo, že nenájdu riešenie, ba ani len komunikáciu... Vidíme to z toho, že nie Lót (ako mladší, ako synovec, ako chudobnejší, ako nemajúci tie zasľúbenia čo Abrahám o celej krajine, ako ten, ktorý sa „len pridal k putovaniu“...), ale Abrahám ide za Lótom!! A Abrahám ho doslova prosí, aby medzi nimi nebol rozbroj (hebr. MeRiBáH – 2M 17,1-7; Ž 95,8 !!!). Abrahám musel argumentovať: „veď sme príbuzní!“

Lótova horkosť v srdci je ďalším jeho (a aj našim) krokom do Sodomy. Myslím, že toto je náš najväčší problém dnes: HORKOSŤ V SRDCI. My to samozrejme zakrývame, pretvarujeme sa, tvrdíme, že my nie sme tí, čo spravili chybu... atď. Predsa nás však horkosť zabíja. A možno práve preto, že to nechceme vidieť, nechceme si to pripustiť, a tak sme si na ňu zvykli, že doslova tvorí obraz našej spravodlivosti v našich očiach.

Pozrime sa na jedno miesto v NZ, ktoré presne o tomto hovorí: Je to list Židom – 12.kapitola. Ona v prvých 11.veršoch hovorí o Božej výchove. 12.a13. verš je priamym pokračovaním:

Židom 12:12  Preto posilnite opustené ruky a zomdlené kolená vzpriamte 13  a robte priamu drahu svojimi nohami, aby to, čo je kuľhavé, nevybočilo, ale radšej bolo uzdravené.

Keď vieme, že nás Boh vychováva, aby sme mali účasť na Jeho svätosti (v.10), máme sa posilniť, vzpružiť z ochabnutosti... Čo spôsobuje, že sme ochabnutí, že máme podlomené kolená a ovisnuté ramená??? Aký recept je ďalej uvedený na posilnenie a nápravu?

Židom 12:14  Stíhajte pokoj so všetkými a posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána, 15  dozerajúc, aby niekto nezaostával od milosti Božej, aby nevyrástol nejaký koreň horkosti a nenarobil nepokoja a trápenia, a boli by ním poškvrnení mnohí!

Naše vzťahy a vnútorné postoje sú oblasťou, kde potrebujeme Pánovu výchovu. Práve kvôli tejto oblasti totiž buď stojíme, alebo padáme. Je našou povinnosťou STÍHAŤ POKOJ SO VŠETKÝMI. My musíme zápasiť v Pánovej láske o čistotu našich sŕdc.

Žiaľ často volíme iné riešenia: obhajobu vlastnými pravdami a právami; obvinenie iných; čakanie na to, že ten druhý sa mi ospravedlní; prerušenie vzťahu, kontaktu, spolupráce; zmena zboru... Pri tom si však pestujeme horkosť v srdci, pocit ukrivdenosti, vlastnú samospravodlivosť, zášť, hnev, neodpustenie... Zakrývame to eufemizmami ako: „Mám vlastný názor na vec; takto to prežívam; vnímam, že je v tom niečo duchovné; asi ide o v jeho živote o hriech; Pán ma vedie, aby som zmenil zbor...“ Pán však hľadí na srdce. Seba samých a možno ľudí v našom okolí oklameme, ale Boží Duch je zarútený - Jeho neoklameme.

S horkosťou v srdci však míňame posvätenie, BEZ KTORÉHO NIKTO NEUVIDÍ PÁNA!!! Teda strácame schopnosť Pána jasne vnímať, nechať sa Ním viesť a správne – múdro sa rozhodovať s ohľadom na Jeho povolanie a vôľu.

Pán Ježiš hovorí, že práve keď máme tendenciu súdiť iných, vidieť ich chyby – práve vtedy zrejme máme problém s vlastným brvnom v oku – s vlastnými očami a srdcom – s vlastnou horkosťou:

Matúš 7:1  Nesúďte, aby ste neboli súdení; 2  lebo jakým súdom súdite, takým budete súdení; a jakou mierou meriate, takou vám bude tiež odmerané. 3  A prečo vidíš ivierko v oku svojho brata a brvna vo vlastnom oku nepozoruješ? 4  Alebo jako povieš svojmu bratovi: Daj, nech vyjmem ivierko z tvojho oka, keď hľa, brvno je v tvojom vlastnom oku? 5  Pokrytče, najprv vyjmi brvno zo svojho oka a potom prezrieš, aby si vyňal ivierko z oka svojho brata.

HORKOSŤ V SRDCI je doslova satanova pasca – stará, známa, osvedčená a stále perfektne fungujúca. V tejto pasci chytení vstupujeme na naklonenú rovinku vlastných rozhodnutí, ktoré nás vedú preč z hlbokých vzťahov a spolupráce (kde chceme – nechceme vždy budeme čeliť zraneniam...). Kam? – Do Sodomy. Na miesto kde sa trápime a sme pre Pána úplne neužitoční.

Je zaujímavé v tomto svetle pozorovať ako v tejto situácii jednal Abrahám:

- Inicioval zmierenie – nečakal kým za ním príde Lót. Sám bol v tomto aktívny. Je jasné, že z jeho strany šlo o pokorenie sa. Ale je zaujímavé, že to považoval za tak dôležité... On si mohol povedať, že to nechá na Lótovi, že keď sa mu niečo nepáči, nech odíde... Predsa ide za Lótom a PROSÍ HO O ZMIERENIE. Abrahám si uvedomoval ako veľmi je dôležité, aby jeho srdce bolo čisté.

- Zdôraznil jednotu – bratstvo. Použil tento jeden zásadný argument. Nehovoril o výhodách dobrého susedského spolunažívania, alebo osobnej psychohygiene, či výhodnosti spoločného podnikania. Abrahám argumentuje príbuzenstvom.- a nie len to! Argumentuje bratstvom: teda duchovnou skutočnosťou, že majú jedného Boha, ktorý má jednu rodinu, jeden dom, jeden ľud.

- Navrhol riešenie – zrejme dlho nad tým uvažoval a modlil sa. Je evidentné, že na toto stretnutie šiel síce trápiaci sa, ale predsa situáciu mal premodlenú a premyslenú. Možno si uvedomil, že je predsa len jediným riešením rozchod. Nechcel však aby to bol rozvod, aby to bolo v zlom... Abrahám úplne otvoril dvere pre Lóta a bolo za tým jeho čisté srdce a dobrý úmysel.

Oddelenie sa

Lóta však horkosť v jeho srdci viedla ďalej ako k rozchodu. Vo vnútri ušiel od Abraháma. Nevidíme, že by kedy inicioval kontakt s ním. Naopak: Lót posúval svoje stany stále ďalej a menil svoj životný štýl stále viac. Abrahám ho síce zachraňoval keď bolo zle (1M 14) a modlil sa za neho (1M 18,16-23), ale nikde nevidíme že by o to Lót požiadal... Jeho horkosť ho zaviedla omnoho ďalej ako sám chcel ísť...

Genesis 13:9  Či nie je pred tebou celá zem? Oddeľ sa, prosím, odo mňa! Ak pojdeš naľavo, ja pojdem napravo, a keď pojdeš napravo, ja pojdem naľavo. 11  ... A tak sa oddelili brat od brata; 12  Abram býval v zemi Kanaána, a Lot býval v mestách toho okolia a posunoval svoje stány až po Sodomu.

Došlo k rozvodu. Brat opustil brata. Nešlo len o rozdelenie firmy a rodinného podnikania (kasu mali zrejme aj pred tým každý svoju). Nešlo len o odsťahovanie sa príbuzného od príbuzného. Nešlo len o fyzické – regionálne oddelenie sa... Išlo o duchovný rozvod – o zrušenie bratstva (samozrejme jednostranného zo strany Lóta).

Toto je ďalší krok do Sodomy, ktorý žiaľ často vedome, či nevedome robíme aj my. Pozrime si miesto v NZ, ktoré o tomto hovorí:

Židom 10:24  A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom 25  neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.

Z tohto textu je zrejmé, že pokušenie izolovať sa zo spoločenstva bolo desivo aktuálne už v dňoch prvotnej cirkvi – dokonca ako obyčaj. Už vtedy to bolo štandardným krokom mnohých kresťanov, ako utekali pred riešením vlastnej horkosti a pred životom vo svetle. Práve preto znelo vtedy (a aj dnes nám) práve toto varovanie tak dôrazne: NEOPÚŠŤAJTE SVOJE ZHROMAŽDENIA!!! Prečo? Lebo k nasledovaniu Pána v Jeho povolaní a ku nášmu duchovnému rastu nevyhnutne potrebujeme:

- Pozorovať sa navzájom. Teda byť na mieste spoločenstva lásky, kde som odhalený – pozorovateľný. Kde sa všetko stáva zjavným, kde sa neskrývam, nepretvarujem. Toto samozrejme nie je ani ľahké – a pokiaľ sme v tomto tele – ani príjemné. Je to však jediné bezpečné miesto pre nás. Akonáhle utečieme pred svetlom (J 3,19-21; 1J 1,6-7 !!), temnota nás oklame a zvedie – izoluje od bratov – a zavedie do Sodomy...

- Povzbudzovať sa k láske. Na mieste spoločenstva sme doslova postavení pred jedinú jednu alternatívu: milovať svojich súrodencov v Kristu. Nejde zďaleka len o slovné povzbudzovanie. Ide o spoločný život, kde sa navzájom „povzbudzujeme k láske“ práve svojimi slabosťami, vzájomnými zraneniami, vzájomnými nesympatiami... atď.

- Povzbudzovať sa k dobrým skutkom. V spoločenstve je takmer nemožné ostávať pasívny.. lebo sa nás silne dotýka každá potreba našich bratov. Ak naozaj žijeme transparentne a blízko seba, potom aj naozaj vidíme vzájomne svoje potreby a sme si navzájom k dispozícii, ku službe, ku pomoci, ku spolupráci...

Nečudo, že sme v permanentnom pokušení z takéhoto miesta zdrhnúť. Ak sme úprimní, musíme si dokonca priznať, že sa takéhoto spôsobu života bojíme. Vlastne vedome robíme rozhodnutia pokiaľ si pustíme ku sebe iných ľudí. Je zvláštne ako svetské štandardy určujú aj úroveň našich vzťahov v cirkvi. A tak aj dnes dochádza k ODDELENIU SA BRATA OD BRATA.

Takto dochádza k narušeniu jednoty Ducha Svätého medzi nami (Ef 4,1-3). Takto rušíme to, čo sa snaží Boží Duch v nás a medzi nami robiť – že nás totiž napája v jedno telo (1K 12,13). Takto zarmucujeme Ducha Svätého a uhášame Jeho oheň v nás, že totiž znižujeme hĺbku našich vzťahov, nášho spoločenstva – ba dokonca, že ho vedome rušíme. Bez LÁSKY a MILOVANIA BRATSTVA sme však neplodní v poznávaní Pána!

Ak sa oddelíme od bratov – od milovania bratstva – stávame sa neplodnými, nepoužiteľnými – presne ako Lót v Sodome: síce sa tam trápil hriešnymi výstrednosťami ľudí, predsa nikoho z nich nezachránil – dokonca stratil aj členov svojej rodiny...

Príležitosti

No a keď naše postoje a motívy začne ovplyvňovať majetok (tento svet, zamestnanie, bývanie...); keď neriešime horkosť vo svojom srdci; keď sa oddelíme od bratského spoločenstva... Potom sa pre nás príležitosti tohto sveta stanú neodolateľne krásne, pretože už nie sme schopní vidieť Pána, a rozsudzovať všetko v Jeho svetle...

Genesis 13:10  A Lot pozdvihol svoje oči a videl celé okolie Jordána, pretože bolo celé zavlažované, predtým než zkazil Hospodin Sodomu a Gomoru; celý ten kraj bol ako zahrada Hospodinova, jako Egyptská zem, ako ideš do Coára. 11  A Lot si vyvolil celé okolie Jordána a Lot sa rušal od východu...

Meno Lót znamená „závoj, zakrytie, zahalenie...“ (je použité napr. v Iz 25,7!). Je to takmer ako karikatúra čítať tento verš v hebr.: „Zakrytý závojom pozdvihol svoje oči a videl, že je to ako záhrada Hospodinova...“ Lót bol zaslepený. Nebol schopný vidieť realitu.

Apoštol Ján tieto závoje nazýva PRIATEĽSTVOM SO SVETOM:

1 Ján 2:15  Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. 16  Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. 17  A svet ide ta i jeho žiadosť, ale ten, kto činí vôľu Božiu, trvá na veky.

Priateľstvo so svetom (Jk 4,4; R 8,7; Mt 6,24) je závojom na našich očiach, mysli, srdci, vôli.... Ide o žiadosť tela, očí a o pýchu života. Tieto závoje dokážu úplne oslepiť.

Všimnime si však čo im dalo v Lótovom živote priestor: 1. orientácia – rozhodnutia podľa majetku... 2. Horkosť v srdci – neriešené konflikty 3. Oddelenie sa od brata – izolácia

Tiež je zaujímavé ako Abrahám reagoval na presne tieto isté príležitosti, ktoré mu dokonca osobne ponúkol kráľ Sodomy:

Genesis 14:21  A kráľ Sodomy povedal Abramovi: Daj mi ľud a majetok vezmi sebe. 22  Ale Abram povedal kráľovi Sodomy: Pozdvihol som svoju ruku k Hospodinovi, silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme, 23  že ani len niti ani remenca z obuvi, že nevezmem ničoho zo všetkého toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abrama...

Abrahám povedal jasné NIE priamo kráľovi Sodomy do očí. Pre Lóta to však bolo neodolateľne výhodné a lákavé – doslova to videl ako záhradu Hospodinovu – ako požehnanie od Boha.

Sodoma

Genesis 13:13    Ale Sodomänia boli zlí a hriešni, ktorí veľmi hrešili proti Hospodinovi.

Pozrime sa na to, čo vlastne považoval Lót v tejto zaslepenosti za požehnanie od Boha – za rajskú záhradu:

kráľ

mesto

1

BÉR (syn zlého)

SODOMA (horenie, pálčivosť)

2

BÍRSHA („s bezbožnosťou – neprávosťou“)

GOMORA (ponorenie)

3

SENÁB (nádhera otca)

ADAMA (červená zem)

4

SEMEBER (pyšný rozlet)

SÉBOIM (gazely)

5

BÉLA (zničenie)

Z(S)OAR (bezvýznamnosť)

Zdá sa to až neuveriteľné. Ako je to vôbec možné považovať takéto mestá za rajskú záhradu? – Jednoducho Lót disponoval naozaj len čisto telesným – svetským úsudkom.

clip_image002_thumb3

Pán Ježiš však jasne varuje nás. Toto isté nám horzí, takéto isté chyby a rozhodnutia na základe sveta a vlastného srdca; takéto isté oklamanie – doslova ZASTRETIE, zakrytie našich očí, mysle a srdca.

A ako sa Lótovi (alebo dnes nám, pokiaľ sme sa dostali na takéto miesto – situácie) v Sodome žilo?

Život v Sodome

- Hriešne prostredie. Už len život v hriešnom prostredí nás ovplyvňujem či to chceme, alebo, či si to pripustíme alebo nie. Je to vplyv. A keď je ustavičný a chýba aj vplyv svätosti spoločenstva vo svetle s veriacimi ľuďmi – vplyv Božieho slova – potom je to naozaj len otázka času, dokedy vydržíme obhajovať vlastné srdce a myseľ pred hriechom...

- Trápenie sa. 2 Peter 2:7  I spravedlivého Lota, strápeného až do ustania bezúzdnym životom bezbožníkov, vytrhol. 8  Lebo vidiac a čujúc, on spravedlivý, bývajúc medzi nimi, zo dňa na deň mučil ich bezbožnými skutkami spravedlivú dušu. V tomto texte sú použité slová hovoriace o veľmi krutom mučení. Ide o trápenie ako od choroby, démonov, či uštipnutia škorpiónmi...

- Narušené vzťahy. Skutočnosť, že jeho zaťovia ho nebrali vážne, že jeho vlastná žena lipla na živote v tom meste... a hriech incestu, ktorého sa dopustili jeho dcéry s Lótom... To všetko hovorí, že vzťahy v tejto rodine neboli v poriadku. Je zrejmé, že Lót NEMOHOL ZOBRAŤ SVOJU RODINU a odísť (ako Abrahám si to mohol vo svojej rodine dovoliť). Za Lótom nešli ani jeho najbližší. Nebol hlavou vo svojej vlastnej rodine.

- Pasivita v službe. Je zjavné, že sa mu nepodarilo nikoho z obyvateľov mesta ani len vystríhať, nie to šte získať ku spravodlivosti v Bohu. Lót tam nebol na misijnej ceste. V službe pre Boha bol pasívny. Veď tam šiel kvôli sebe a svojim žiadostiam. Boh ho tam neposielal.

- Duchovná otupelosť . O skaze tých miest nevedel Lót nič. Vôbec netušil, že sa blíži Boží súd. Nedokázal Boha počuť. Veď bolo zakrytie na jeho srdci, mysli a očiach. Boh mohol hovoriť o blížiacom sa súde s Abrahámom, ale nie s Lótom. Lót bol duchovne otuppelý a neschopný Boha počuť a viesť svoju vlastnú rodinu a deti. Všimnime si prečo Boh sa rozhodol „zdôveriť sa“ Abrahámovi: Genesis 18:19  Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, a tak budú ostríhať cestu Hospodinovu činiac spravedlivosť a súd, aby Hospodin uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom. Toto evidentne nemohol Boh povedať o Lótovi. Môže to povedať o mne – o tebe???

- Závislosť na vlastníctve. Najzreteľnejšie je to vidieť na Lótovej manželke, ktorá vo svojom vnútri nedokázala opustiť to mesto. Koniec koncov ale Lót sem posunoval svoje stany až kým jedného dňa nezanechal nomádsky spôsob života nadobro a nestal sa hrdým sodomčanom – dokonca starším toho mesta sediacim v bráne. A keď anjel Hospodinov naliehal na Lóta, on stále váhal... (1M 19,16)

Teraz sa možno pýtame:

- Stálo to tomu Lótovi za to? Bolo pre neho materiálne bohatstvo a zabezpečenie požehnaním?

- Stálo mu to za to pestovať si v srdci horkosť a vlastné pocity ukrivdenosti a samospravodlivosti?

- Stálo mu to za to oddeliť sa od brata? Stála mu za to tá intimita kedy sa nik do neho nestarie a nikto nevidí ako žije a nikomu to ani neprekáža?

- Stálo mu to za to ísť bývať do Sodomy? Bola to naozaj rajská záhrada? Bolo to Božie požehnanie pre neho???

Ako sa vyhnúť životu v Sodome?

  1. Nech majetok nie je rozhodujúcim faktorom! Buď od neho slobodný! Veď máš nádherné Božie zasľúbenia! Môžeš žiť vierou – samozrejme ak sa rozhodneš žiť nie pre seba, ale pre Boha... Veď On je aj tvojim milujúcim Otcom, ktorý sa o teba stará. Jemu môžeš 100% dôverovať... A ak majetok rastie, neprikladaj k nemu svoje srdce... Žalmy 62:11  Nedúfajte v útlak, neskladajte márnu nádej v lúpeži; ak rastie majetok, neprikladajte srdce.
  2. Neutekaj z konfliktov! Rieš ich! Nedopusti, aby sa uhniezdila v tebe horkosť. Je to satanova pasca. Aby sme sa z nej vymanili MUSÍME BY´T K SEBE DRASTISKY ÚPRIMNÍ. Lebo naše srdce je nesmierne zákerné: Jeremiáš 17:9  Najľstivejšie od všetkého je srdce a je neduživé na smrť. Kto ho pozná?! Práve preto sa musíme mať na pozore práve pred svojim vlastným srdcom a doslova revať k Bohu: Žalmy 51:12  Stvor mi čisté srdce, ó, Bože, a obnov priameho ducha v mojom vnútri. Zrejme ak máme problémy s horkosťou, neodpustením, ohováraním, šírením „svojich názorov“ o tých druhých, asi by sme mali robiť veľmi vážne a radikálne upratovanie vo svojom srdci a mysli: Žalmy 139:23  Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky 24  a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.
  3. Neizoluj sa zo spoločenstva v cirkvi! Neokradni sa o kľúčové vzťahy pre tvoj život! Zrejme práve vtedy kedy máme najviac chuť utekať, by sme mali zostať stáť. Samozrejme bez pokory a lásky nie je možné zostávať v bratskom spoločenstve. Buď sa stiahneme do úzadia – na okraj, alebo odídeme úplne. Dokonca niektorí menia bratov ako topánky. Dovoľme Duchu Svätému, aby nás spojil Jeho putom! Potom aj uvidíme nádherné nadprirodzené Jeho pôsobenie a požehnanie: Žalmy 133:1  <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Dávidova.>> Hľa, aké dobré a jaké milé je to, keď bratia prebývajú jednomyseľne spolu! 2  Je to jako výborný olej na hlave, ktorý steká na bradu Áronovu, ktorý steká na okraj jeho rúcha.3  Je to jako rosa Hermona, ktorá sostupuje na vrchy Siona. Lebo tam prikázal Hospodin požehnaniu, životu až na veky.
  4. Nenechaj sa oklamať výhodnými príležitosťami! Nerob kompromis s tvojou vierou a hodnotami! Nebuď priateľom sveta! Buď priateľom Božím! Zamiluj si Pána, Jeho Slovo, zvuk jeho hlasu, Jeho prítomnosť... Nech On je tvojou prvou láskou a všetko – VŠETKO OSTATNÉ – nech je smetím, stratou, odpadom v porovnaní s Ním samým. Bez prvej lásky k Pánovi sme táááák ohrození svetom. Ak nebudeme milovať Pána, zamilujeme si niekoho a niečo iné.