7. 9. 2010

Lót I.

Cesta do Sodomy

1M 13,1-13

Vypočuj si kázeň

Toto slovo mi dával Pán na srdce uplynulý týždeň (28.9.-6.10.09). Aj keď som hľadal iné témy, tým viac ma práve toto slovo „prenikalo“. V poslušnosti Bohu to preto tlmočím (inak si na to vôbec netrúfam: 1. Jednak že sa sám pokladám za odpadlíka a toto slovo ma zasahuje 2. A jednak, že rozumiem tomu zápasu o vlastné srdce v dnešnej materialistickej a konzumnej dobe). Veľmi naliehavo prosím, otvorme Mu svoje srdcia. Verím, že On klope. On chce vojsť. On je Pán.

Lukáš 17:28  Aj podobne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli; 29  ale toho dňa, ktorého vyšiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a zahubil všetkých. 30  Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka. 31  Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech neschádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podobne, nech sa nevracia zpät! 32  Pamätajte na Lotovu ženu!

Pán Ježiš hovorí, že naše dni budú ako Lótove. Nepovedal, že to budú „dni Abrahámove“! Navyše: ja verím, že tieto slová sú namierené predovšetkým pre cirkev – pre kresťanov – pre nás. Pán Ježiš povedal: „Mnohí kresťania budú ako Lót robiť tie isté chybné kroky a padať v tých istých pokušeniach.“ Tieto slová sú pre nás otriasajúcim mementom: „Pamätajte na Lótovu ženu!“ To je príkaz. Jej príklad by mal byť pre nás výstrahou. Prečo som však ešte nikdy nepočul žiadnu kázeň na túto tému?! Všimnime si preto dnes tie rozhodnutia, ktoré viedli Lóta až do Sodomy...

Mimochodom, dnes je už overeným a dokázaným faktom existencia a krutý koniec týchto miest... Keby ste chceli vedieť viacej o tom čo sa vlastne s týmito mestami stalo, kde sa nachádzali, tak tu nájdete viac informácií:

http://www.b-a-n.cz/sodoma-a-gomora.html

Majetok

Lótova cesta do Sodomy začala kvôli majetku. Zrazu s Abrahámom boli tak bohatí, že nemohli bývať spolu. Prvým pokušením pre nich bola chudoba a hlad, kvôli ktorej odišli do Egypta. Druhým pokušením pre nich bola hojnosť, s ktorou sa z Egypta vracali naspäť:

Genesis 13:5  Ale aj Lot, ktorý išiel s Abramom, mal drobný dobytok, hovädá a stány.

6  A nemohla ich uniesť zem, tak aby boli mohli bývať spolu, lebo mali mnoho majetku a nemohli bývať spolu.

Toto miesto ma desí: Koľko zlých rozhodnutí som urobil práve kvôli materiálnym veciam – kvôli prebytku, hojnosti, bohatstvu? Koľko vecí som nadobudol a teraz sa mi stali trápením, ustarostenosťou, rozdelením od ľudí, zdrojom konfliktov a napätí???

Pozrime si niekoľko miest, ktoré v NZ hovoria práve o tomto nebezpečenstve:

Matúš 6:19  Neshromažďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú; 20  ale si shromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú; 21  lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.

Toto je jasná výpoveď – konštatovanie, že náš poklad bude vlastniť – nasmerovávať aj naše srdce. Je to výzva byť jasne a jednoznačne orientovaný na nebo a poklady, ktoré si zhromažďujeme tam.

Otázka nie je bohatstvo verzus chudoba. Otázkou je: Kde je naše srdce? Nakoľko som človek orientovaný na nebo? Nakoľko sa pripravujem na večný život v nebi? Nakoľko je moje srdce roztúžené po nebi? Nakoľko bije tými istými túžbami a bremenami ako Pánove srdce?

Nasledujúce miesto hovorí presne o situácii, kedy majetok štartoval a motivoval ľudí ku trápeniu, konfliktu, do ktorého chceli zatiahnuť aj Pána:

Lukáš 12:13  A ktosi zo zástupu mu povedal: Učiteľu, povedz môjmu bratovi, aby si rozdelil so mnou dedičstvo! 14  Ale on mu povedal: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliteľa nad vami? 15  A povedal im: Hľaďte a chráňte sa lakomstva! Lebo keď má niekto hojnosť, zato jeho život nie je z jeho majetku. 16  A povedal im aj podobenstvo a riekol: Ktoréhosi bohatého človeka zem hojne zarodila. 17  A rozmýšľal v sebe a povedal: Čo urobím? Lebo nemám, kde by som shromaždil svoju úrodu. 18  A povedal: Toto spravím: zborím svoje stodoly a nastaviam väčších a shromaždím tam všetky svoje plodiny a svoj majetok 19  a poviem svojej duši: Dušo, máš mnoho majetku, složeného na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa. 20  A Bôh mu povedal: Blázne, tejto noci požiadajú tvoju dušu od teba, a to, čo si nahotovil, čie bude? 21  Tak je to s tým, kto si shromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu.

Znovu cestou nie je chudoba. Je tu „len“ konštatovanie, že náš majetok (akokoľvek veľký, či malý) je ničím v porovnaní s večnosťou a tým, či obstojíme pred Pánom. Cestou je BYŤ BOHATÝ V BOHU. Z neho pramení náš život. Bez Neho len živoríme. Odpočinutie svojim dušiam nájdeme len keď radikálne priľneme k Nemu a berieme na seba Jeho bremeno, Jeho povolanie (Mt 11,28-29).

Otázka: Nakoľko s tvojim majetkom, výškou tvojho príjmu, štandardom bývania a sociálneho zabezpečenia, s rastom hodnoty tvojich nehnuteľností... – nakoľko rástlo tvoje bohatstvo v Bohu?! Nakoľko si rástol v poznaní Boha; v dôvernom počutí Jeho hlasu; v miere premenenia tvojho charakteru na Jeho obraz; v prinášaní ovocia Ducha; v službe ostatným darmi Ducha Svätého???

Nestalo sa ti náhodou to, že tvoje bohatstvo na tejto zemi zvábilo tvoje srdce a v konečnom dôsledku – aj keď zarábaš viac a bývaš lepšie – alebo sa o to aspoň snažíš – predsa len musíš konštatovať: „Nemám však čas pre Pána a už vôbec nie pre službu Jemu; a keď sa aj nejaký čas objaví, už fyzicky a duševne nevládzem. Moje srdce otupelo a ochladlo. Stratil som schopnosť byť Božím slovom vyrušený, dotknutý, dojatý... Stratil som schopnosť plakať za ľudí...“

Možno sa tiež – ako Lót v Sodome - chytáš za hlavu a hovoríš: „Ó, keby som mohol vrátiť čas! Keby som sa mohol znovu rozhodnúť, iste toto nekúpim, iste by som nešiel touto cestou... Iste by som neprišiel bývať práve sem.. Iste by som sa tu nikdy nebol usadil...“

Znovu zdôrazňujem: bohatstvo nie je ten problém, ani vlastné bývanie, či životná úroveň... Aj Abrahám bol nesmierne bohatý.. Otázka je: Je to Božie požehnanie pre mňa. Bolo to niečo, čo mi dal Pán, alebo niečo, čo som si uchvátil vo vlastnej žiadostivosti ja sám?

Príslovia 10:22  Požehnanie Hospodinovo je to, čo obohacuje, a nepridáva s ním trápenia.

Božie požehnanie OBOHACUJE A NEPRIDÁVA TRÁPENIE!!!

Bol čas, kedy som zreteľne počul ako mi Pán kládol na srdce: „Michal, čokoľvek si sám uchvátiš – získaš, budeš musieť sám aj udržiavať a starať sa o to, aby si to nestratil – a v konečnom dôsledku ťa to bude zväzovať. To, čo ti dám ja ťa obohatí a nepridá ti to trápenia, lebo to bude naozaj to, čo budeš potrebovať na ceste môjho povolania...“

Pozrime si ešte dve miesta, ktoré sú v tejto oblasti neprehliadnuteľne vážnym napomenutím:

1 Timoteovi 6:6  No, je naozaj veľkým ziskom pobožnosť so spokojnosťou. 7  Lebo nedoniesli sme ničoho na svet, a je zrejmé, že ani nemôžeme nič odniesť. 8  Ale keď máme pokrm a odev, tým sa spokojíme. 9  A tí, ktorí chcú byť bohatí, upádajú do pokušenia a osídla a do mnohých žiadostí nesmyselných a škodlivých, ktoré pohružujú ľudí do záhuby a do zatratenia. 10  Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúžili a tak zablúdili od viery a naplnili sami seba mnohými bolesťami.

Jakub 4:13  Nože teraz vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra pojdeme do toho a toho mesta a pobudneme tam rok a budeme kupčiť a získame, 14  vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom mizne. 15  Namiesto toho, čo by ste mali hovoriť: Keď bude Pán chcieť, a budeme žiť, aj učiníme toto alebo tamto.

Naozaj najdôležitejšou otázkou je pre nás to, či sú naše srdcia celé obrátené na Pána; či zostávame v Ňom – teda v autentickom a reálnom spoločenstve s Ním; a či žijem v Jeho vôli – povolaní pre môj život. Toto sa prejavuje SPOKOJNOSŤOU, RASTOM V POZNANÍ BOHA, USTAVIČNOU PREMENOU – RASTOM NA JEHO OBRAZ, ODPOČINKOM – NAŠIM HLBOKÝM USPOKOJENÍM V BOHU SAMOTNOM.

Znovu chcem zdôrazniť na rozdiel od Lóta – aj Abrahám bol nesmierne bohatý. Predsa však vidíme, že s ním jeho bohatstvo „nemávalo“ – on bol spokojný. Vôbec nerozmýšľal ako ešte viac zbohatnúť – ako pohodlnejšie zariadiť svoj život...:

- Abrahám putoval – žil v stanoch – ani ho len nenapadlo žiť v nejakom z tých pohanských kanánskych miest. On vedel, že celá krajina je jeho a je len otázkou času, kedy sa to stane skutočnosťou. Žil v Božom zasľúbení a čakal Boží spôsob a čas jeho naplnenia. Očakával mesto, ktorého staviteľom je Boh a nie človek (Žid 11,10).

- Investoval – teda takto by to zrejme videli dnešní finančníci – mal mnoho zlata a striebra – zhodnocoval svoj majetok v komoditách, ktoré dlhodobo napriek iným ekonomickým turbulenciám nestrácajú svoju hodnotu. Mohli by sme povedať: Abrahám investoval tak, aby ho to nijako nepripútalo ku kanánskemu životnému štýlu.

- Abrahám plánoval – putoval „po svojich stanovištiach – úsekoch“ – nechodil „len tak“ bezcieľne. Starostlivo s ohľadom na jeho rodinu, majetok, stáda plánoval svoju cestu vopred.

- Bol však motivovaný vierou – cieľom jeho putovania – centrom jeho života boli oltáre, na ktorých obetoval Bohu, pri ktorých vzýval Boha, modlil sa... Jeho majetok ho nepresmeroval, ani sa mu nestal cieľom... Jednoducho hľadal Boha.

Pre Lóta sa však stalo jeho zbohatnutie v Egypte osudným, pretože jeho stáda potrebovali životný priestor a preto, že ho už zrejme unavoval nomádsky spôsob života a „poškuľoval“ po mestskom životnom štýle. V jeho živote nebolo ani putovanie – svoj život len prežíval tu na zemi, nehľadal ono večné nebeské mesto; ani plánovanie – iba žiadosť tela a očí; ani oltár...

Konflikty

Potreba „životného priestoru“ vyvolala konflikty v Lótovom srdci. A možno nie len to. Lót vyrástol ako sirota – vychovávaný bol starým otcom. Potom sa dal na putovanie s Abrahámom, svojim strýkom. Kto vie – možno sa aj nádejal, že ho Abrahám urobí vo svojej bezdetnosti svojim dedičom...? Ak vôbec niekto, tak potom Lót bol alternatíva číslo jeden pre potencionálneho dediča. A možno to Abrahám takto zo začiatku aj poňal a vzal ho pre uspokojenie svojej potreby byť otcom... (Boh mu povedal: „Vyjdi zo svojho príbuzenstva!“ 1M 12,1). Možno HORKOSŤ V SRDCI Lóta začalo oveľa oveľa skôr ako „v 13.kap.1M“! Možno konflikty ohľadom pastvín a majetku boli len ďalšou kvapkou, ktorou však jeho pohár pretiekol:

Genesis 13:7  Tak povstala zvada medzi pastiermi dobytka Abramovho a medzi pastiermi dobytka Lotovho. A Kananej a Ferezej býval vtedy v zemi.

8  Preto povedal Abram Lotovi: Nech nie je, prosím, rozbroja medzi mnou a medzi tebou, medzi mojimi pastiermi a medzi tvojimi pastiermi, lebo sme mužovia-bratia.

Z textu je zrejmé, že išlo o viac než len problémik s tým kto kde bude pásť svoje stáda. Vo veci bolo niečo viac: horkosť, zášť, studená vojna... Hrozilo, že nenájdu riešenie, ba ani len komunikáciu... Vidíme to z toho, že nie Lót (ako mladší, ako synovec, ako chudobnejší, ako nemajúci tie zasľúbenia čo Abrahám o celej krajine, ako ten, ktorý sa „len pridal k putovaniu“...), ale Abrahám ide za Lótom!! A Abrahám ho doslova prosí, aby medzi nimi nebol rozbroj (hebr. MeRiBáH – 2M 17,1-7; Ž 95,8 !!!). Abrahám musel argumentovať: „veď sme príbuzní!“

Lótova horkosť v srdci je ďalším jeho (a aj našim) krokom do Sodomy. Myslím, že toto je náš najväčší problém dnes: HORKOSŤ V SRDCI. My to samozrejme zakrývame, pretvarujeme sa, tvrdíme, že my nie sme tí, čo spravili chybu... atď. Predsa nás však horkosť zabíja. A možno práve preto, že to nechceme vidieť, nechceme si to pripustiť, a tak sme si na ňu zvykli, že doslova tvorí obraz našej spravodlivosti v našich očiach.

Pozrime sa na jedno miesto v NZ, ktoré presne o tomto hovorí: Je to list Židom – 12.kapitola. Ona v prvých 11.veršoch hovorí o Božej výchove. 12.a13. verš je priamym pokračovaním:

Židom 12:12  Preto posilnite opustené ruky a zomdlené kolená vzpriamte 13  a robte priamu drahu svojimi nohami, aby to, čo je kuľhavé, nevybočilo, ale radšej bolo uzdravené.

Keď vieme, že nás Boh vychováva, aby sme mali účasť na Jeho svätosti (v.10), máme sa posilniť, vzpružiť z ochabnutosti... Čo spôsobuje, že sme ochabnutí, že máme podlomené kolená a ovisnuté ramená??? Aký recept je ďalej uvedený na posilnenie a nápravu?

Židom 12:14  Stíhajte pokoj so všetkými a posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána, 15  dozerajúc, aby niekto nezaostával od milosti Božej, aby nevyrástol nejaký koreň horkosti a nenarobil nepokoja a trápenia, a boli by ním poškvrnení mnohí!

Naše vzťahy a vnútorné postoje sú oblasťou, kde potrebujeme Pánovu výchovu. Práve kvôli tejto oblasti totiž buď stojíme, alebo padáme. Je našou povinnosťou STÍHAŤ POKOJ SO VŠETKÝMI. My musíme zápasiť v Pánovej láske o čistotu našich sŕdc.

Žiaľ často volíme iné riešenia: obhajobu vlastnými pravdami a právami; obvinenie iných; čakanie na to, že ten druhý sa mi ospravedlní; prerušenie vzťahu, kontaktu, spolupráce; zmena zboru... Pri tom si však pestujeme horkosť v srdci, pocit ukrivdenosti, vlastnú samospravodlivosť, zášť, hnev, neodpustenie... Zakrývame to eufemizmami ako: „Mám vlastný názor na vec; takto to prežívam; vnímam, že je v tom niečo duchovné; asi ide o v jeho živote o hriech; Pán ma vedie, aby som zmenil zbor...“ Pán však hľadí na srdce. Seba samých a možno ľudí v našom okolí oklameme, ale Boží Duch je zarútený - Jeho neoklameme.

S horkosťou v srdci však míňame posvätenie, BEZ KTORÉHO NIKTO NEUVIDÍ PÁNA!!! Teda strácame schopnosť Pána jasne vnímať, nechať sa Ním viesť a správne – múdro sa rozhodovať s ohľadom na Jeho povolanie a vôľu.

Pán Ježiš hovorí, že práve keď máme tendenciu súdiť iných, vidieť ich chyby – práve vtedy zrejme máme problém s vlastným brvnom v oku – s vlastnými očami a srdcom – s vlastnou horkosťou:

Matúš 7:1  Nesúďte, aby ste neboli súdení; 2  lebo jakým súdom súdite, takým budete súdení; a jakou mierou meriate, takou vám bude tiež odmerané. 3  A prečo vidíš ivierko v oku svojho brata a brvna vo vlastnom oku nepozoruješ? 4  Alebo jako povieš svojmu bratovi: Daj, nech vyjmem ivierko z tvojho oka, keď hľa, brvno je v tvojom vlastnom oku? 5  Pokrytče, najprv vyjmi brvno zo svojho oka a potom prezrieš, aby si vyňal ivierko z oka svojho brata.

HORKOSŤ V SRDCI je doslova satanova pasca – stará, známa, osvedčená a stále perfektne fungujúca. V tejto pasci chytení vstupujeme na naklonenú rovinku vlastných rozhodnutí, ktoré nás vedú preč z hlbokých vzťahov a spolupráce (kde chceme – nechceme vždy budeme čeliť zraneniam...). Kam? – Do Sodomy. Na miesto kde sa trápime a sme pre Pána úplne neužitoční.

Je zaujímavé v tomto svetle pozorovať ako v tejto situácii jednal Abrahám:

- Inicioval zmierenie – nečakal kým za ním príde Lót. Sám bol v tomto aktívny. Je jasné, že z jeho strany šlo o pokorenie sa. Ale je zaujímavé, že to považoval za tak dôležité... On si mohol povedať, že to nechá na Lótovi, že keď sa mu niečo nepáči, nech odíde... Predsa ide za Lótom a PROSÍ HO O ZMIERENIE. Abrahám si uvedomoval ako veľmi je dôležité, aby jeho srdce bolo čisté.

- Zdôraznil jednotu – bratstvo. Použil tento jeden zásadný argument. Nehovoril o výhodách dobrého susedského spolunažívania, alebo osobnej psychohygiene, či výhodnosti spoločného podnikania. Abrahám argumentuje príbuzenstvom.- a nie len to! Argumentuje bratstvom: teda duchovnou skutočnosťou, že majú jedného Boha, ktorý má jednu rodinu, jeden dom, jeden ľud.

- Navrhol riešenie – zrejme dlho nad tým uvažoval a modlil sa. Je evidentné, že na toto stretnutie šiel síce trápiaci sa, ale predsa situáciu mal premodlenú a premyslenú. Možno si uvedomil, že je predsa len jediným riešením rozchod. Nechcel však aby to bol rozvod, aby to bolo v zlom... Abrahám úplne otvoril dvere pre Lóta a bolo za tým jeho čisté srdce a dobrý úmysel.

Oddelenie sa

Lóta však horkosť v jeho srdci viedla ďalej ako k rozchodu. Vo vnútri ušiel od Abraháma. Nevidíme, že by kedy inicioval kontakt s ním. Naopak: Lót posúval svoje stany stále ďalej a menil svoj životný štýl stále viac. Abrahám ho síce zachraňoval keď bolo zle (1M 14) a modlil sa za neho (1M 18,16-23), ale nikde nevidíme že by o to Lót požiadal... Jeho horkosť ho zaviedla omnoho ďalej ako sám chcel ísť...

Genesis 13:9  Či nie je pred tebou celá zem? Oddeľ sa, prosím, odo mňa! Ak pojdeš naľavo, ja pojdem napravo, a keď pojdeš napravo, ja pojdem naľavo. 11  ... A tak sa oddelili brat od brata; 12  Abram býval v zemi Kanaána, a Lot býval v mestách toho okolia a posunoval svoje stány až po Sodomu.

Došlo k rozvodu. Brat opustil brata. Nešlo len o rozdelenie firmy a rodinného podnikania (kasu mali zrejme aj pred tým každý svoju). Nešlo len o odsťahovanie sa príbuzného od príbuzného. Nešlo len o fyzické – regionálne oddelenie sa... Išlo o duchovný rozvod – o zrušenie bratstva (samozrejme jednostranného zo strany Lóta).

Toto je ďalší krok do Sodomy, ktorý žiaľ často vedome, či nevedome robíme aj my. Pozrime si miesto v NZ, ktoré o tomto hovorí:

Židom 10:24  A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom 25  neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.

Z tohto textu je zrejmé, že pokušenie izolovať sa zo spoločenstva bolo desivo aktuálne už v dňoch prvotnej cirkvi – dokonca ako obyčaj. Už vtedy to bolo štandardným krokom mnohých kresťanov, ako utekali pred riešením vlastnej horkosti a pred životom vo svetle. Práve preto znelo vtedy (a aj dnes nám) práve toto varovanie tak dôrazne: NEOPÚŠŤAJTE SVOJE ZHROMAŽDENIA!!! Prečo? Lebo k nasledovaniu Pána v Jeho povolaní a ku nášmu duchovnému rastu nevyhnutne potrebujeme:

- Pozorovať sa navzájom. Teda byť na mieste spoločenstva lásky, kde som odhalený – pozorovateľný. Kde sa všetko stáva zjavným, kde sa neskrývam, nepretvarujem. Toto samozrejme nie je ani ľahké – a pokiaľ sme v tomto tele – ani príjemné. Je to však jediné bezpečné miesto pre nás. Akonáhle utečieme pred svetlom (J 3,19-21; 1J 1,6-7 !!), temnota nás oklame a zvedie – izoluje od bratov – a zavedie do Sodomy...

- Povzbudzovať sa k láske. Na mieste spoločenstva sme doslova postavení pred jedinú jednu alternatívu: milovať svojich súrodencov v Kristu. Nejde zďaleka len o slovné povzbudzovanie. Ide o spoločný život, kde sa navzájom „povzbudzujeme k láske“ práve svojimi slabosťami, vzájomnými zraneniami, vzájomnými nesympatiami... atď.

- Povzbudzovať sa k dobrým skutkom. V spoločenstve je takmer nemožné ostávať pasívny.. lebo sa nás silne dotýka každá potreba našich bratov. Ak naozaj žijeme transparentne a blízko seba, potom aj naozaj vidíme vzájomne svoje potreby a sme si navzájom k dispozícii, ku službe, ku pomoci, ku spolupráci...

Nečudo, že sme v permanentnom pokušení z takéhoto miesta zdrhnúť. Ak sme úprimní, musíme si dokonca priznať, že sa takéhoto spôsobu života bojíme. Vlastne vedome robíme rozhodnutia pokiaľ si pustíme ku sebe iných ľudí. Je zvláštne ako svetské štandardy určujú aj úroveň našich vzťahov v cirkvi. A tak aj dnes dochádza k ODDELENIU SA BRATA OD BRATA.

Takto dochádza k narušeniu jednoty Ducha Svätého medzi nami (Ef 4,1-3). Takto rušíme to, čo sa snaží Boží Duch v nás a medzi nami robiť – že nás totiž napája v jedno telo (1K 12,13). Takto zarmucujeme Ducha Svätého a uhášame Jeho oheň v nás, že totiž znižujeme hĺbku našich vzťahov, nášho spoločenstva – ba dokonca, že ho vedome rušíme. Bez LÁSKY a MILOVANIA BRATSTVA sme však neplodní v poznávaní Pána!

Ak sa oddelíme od bratov – od milovania bratstva – stávame sa neplodnými, nepoužiteľnými – presne ako Lót v Sodome: síce sa tam trápil hriešnymi výstrednosťami ľudí, predsa nikoho z nich nezachránil – dokonca stratil aj členov svojej rodiny...

Príležitosti

No a keď naše postoje a motívy začne ovplyvňovať majetok (tento svet, zamestnanie, bývanie...); keď neriešime horkosť vo svojom srdci; keď sa oddelíme od bratského spoločenstva... Potom sa pre nás príležitosti tohto sveta stanú neodolateľne krásne, pretože už nie sme schopní vidieť Pána, a rozsudzovať všetko v Jeho svetle...

Genesis 13:10  A Lot pozdvihol svoje oči a videl celé okolie Jordána, pretože bolo celé zavlažované, predtým než zkazil Hospodin Sodomu a Gomoru; celý ten kraj bol ako zahrada Hospodinova, jako Egyptská zem, ako ideš do Coára. 11  A Lot si vyvolil celé okolie Jordána a Lot sa rušal od východu...

Meno Lót znamená „závoj, zakrytie, zahalenie...“ (je použité napr. v Iz 25,7!). Je to takmer ako karikatúra čítať tento verš v hebr.: „Zakrytý závojom pozdvihol svoje oči a videl, že je to ako záhrada Hospodinova...“ Lót bol zaslepený. Nebol schopný vidieť realitu.

Apoštol Ján tieto závoje nazýva PRIATEĽSTVOM SO SVETOM:

1 Ján 2:15  Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. 16  Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. 17  A svet ide ta i jeho žiadosť, ale ten, kto činí vôľu Božiu, trvá na veky.

Priateľstvo so svetom (Jk 4,4; R 8,7; Mt 6,24) je závojom na našich očiach, mysli, srdci, vôli.... Ide o žiadosť tela, očí a o pýchu života. Tieto závoje dokážu úplne oslepiť.

Všimnime si však čo im dalo v Lótovom živote priestor: 1. orientácia – rozhodnutia podľa majetku... 2. Horkosť v srdci – neriešené konflikty 3. Oddelenie sa od brata – izolácia

Tiež je zaujímavé ako Abrahám reagoval na presne tieto isté príležitosti, ktoré mu dokonca osobne ponúkol kráľ Sodomy:

Genesis 14:21  A kráľ Sodomy povedal Abramovi: Daj mi ľud a majetok vezmi sebe. 22  Ale Abram povedal kráľovi Sodomy: Pozdvihol som svoju ruku k Hospodinovi, silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme, 23  že ani len niti ani remenca z obuvi, že nevezmem ničoho zo všetkého toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abrama...

Abrahám povedal jasné NIE priamo kráľovi Sodomy do očí. Pre Lóta to však bolo neodolateľne výhodné a lákavé – doslova to videl ako záhradu Hospodinovu – ako požehnanie od Boha.

Sodoma

Genesis 13:13    Ale Sodomänia boli zlí a hriešni, ktorí veľmi hrešili proti Hospodinovi.

Pozrime sa na to, čo vlastne považoval Lót v tejto zaslepenosti za požehnanie od Boha – za rajskú záhradu:

kráľ

mesto

1

BÉR (syn zlého)

SODOMA (horenie, pálčivosť)

2

BÍRSHA („s bezbožnosťou – neprávosťou“)

GOMORA (ponorenie)

3

SENÁB (nádhera otca)

ADAMA (červená zem)

4

SEMEBER (pyšný rozlet)

SÉBOIM (gazely)

5

BÉLA (zničenie)

Z(S)OAR (bezvýznamnosť)

Zdá sa to až neuveriteľné. Ako je to vôbec možné považovať takéto mestá za rajskú záhradu? – Jednoducho Lót disponoval naozaj len čisto telesným – svetským úsudkom.

clip_image002_thumb3

Pán Ježiš však jasne varuje nás. Toto isté nám horzí, takéto isté chyby a rozhodnutia na základe sveta a vlastného srdca; takéto isté oklamanie – doslova ZASTRETIE, zakrytie našich očí, mysle a srdca.

A ako sa Lótovi (alebo dnes nám, pokiaľ sme sa dostali na takéto miesto – situácie) v Sodome žilo?

Život v Sodome

- Hriešne prostredie. Už len život v hriešnom prostredí nás ovplyvňujem či to chceme, alebo, či si to pripustíme alebo nie. Je to vplyv. A keď je ustavičný a chýba aj vplyv svätosti spoločenstva vo svetle s veriacimi ľuďmi – vplyv Božieho slova – potom je to naozaj len otázka času, dokedy vydržíme obhajovať vlastné srdce a myseľ pred hriechom...

- Trápenie sa. 2 Peter 2:7  I spravedlivého Lota, strápeného až do ustania bezúzdnym životom bezbožníkov, vytrhol. 8  Lebo vidiac a čujúc, on spravedlivý, bývajúc medzi nimi, zo dňa na deň mučil ich bezbožnými skutkami spravedlivú dušu. V tomto texte sú použité slová hovoriace o veľmi krutom mučení. Ide o trápenie ako od choroby, démonov, či uštipnutia škorpiónmi...

- Narušené vzťahy. Skutočnosť, že jeho zaťovia ho nebrali vážne, že jeho vlastná žena lipla na živote v tom meste... a hriech incestu, ktorého sa dopustili jeho dcéry s Lótom... To všetko hovorí, že vzťahy v tejto rodine neboli v poriadku. Je zrejmé, že Lót NEMOHOL ZOBRAŤ SVOJU RODINU a odísť (ako Abrahám si to mohol vo svojej rodine dovoliť). Za Lótom nešli ani jeho najbližší. Nebol hlavou vo svojej vlastnej rodine.

- Pasivita v službe. Je zjavné, že sa mu nepodarilo nikoho z obyvateľov mesta ani len vystríhať, nie to šte získať ku spravodlivosti v Bohu. Lót tam nebol na misijnej ceste. V službe pre Boha bol pasívny. Veď tam šiel kvôli sebe a svojim žiadostiam. Boh ho tam neposielal.

- Duchovná otupelosť . O skaze tých miest nevedel Lót nič. Vôbec netušil, že sa blíži Boží súd. Nedokázal Boha počuť. Veď bolo zakrytie na jeho srdci, mysli a očiach. Boh mohol hovoriť o blížiacom sa súde s Abrahámom, ale nie s Lótom. Lót bol duchovne otuppelý a neschopný Boha počuť a viesť svoju vlastnú rodinu a deti. Všimnime si prečo Boh sa rozhodol „zdôveriť sa“ Abrahámovi: Genesis 18:19  Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, a tak budú ostríhať cestu Hospodinovu činiac spravedlivosť a súd, aby Hospodin uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom. Toto evidentne nemohol Boh povedať o Lótovi. Môže to povedať o mne – o tebe???

- Závislosť na vlastníctve. Najzreteľnejšie je to vidieť na Lótovej manželke, ktorá vo svojom vnútri nedokázala opustiť to mesto. Koniec koncov ale Lót sem posunoval svoje stany až kým jedného dňa nezanechal nomádsky spôsob života nadobro a nestal sa hrdým sodomčanom – dokonca starším toho mesta sediacim v bráne. A keď anjel Hospodinov naliehal na Lóta, on stále váhal... (1M 19,16)

Teraz sa možno pýtame:

- Stálo to tomu Lótovi za to? Bolo pre neho materiálne bohatstvo a zabezpečenie požehnaním?

- Stálo mu to za to pestovať si v srdci horkosť a vlastné pocity ukrivdenosti a samospravodlivosti?

- Stálo mu to za to oddeliť sa od brata? Stála mu za to tá intimita kedy sa nik do neho nestarie a nikto nevidí ako žije a nikomu to ani neprekáža?

- Stálo mu to za to ísť bývať do Sodomy? Bola to naozaj rajská záhrada? Bolo to Božie požehnanie pre neho???

Ako sa vyhnúť životu v Sodome?

  1. Nech majetok nie je rozhodujúcim faktorom! Buď od neho slobodný! Veď máš nádherné Božie zasľúbenia! Môžeš žiť vierou – samozrejme ak sa rozhodneš žiť nie pre seba, ale pre Boha... Veď On je aj tvojim milujúcim Otcom, ktorý sa o teba stará. Jemu môžeš 100% dôverovať... A ak majetok rastie, neprikladaj k nemu svoje srdce... Žalmy 62:11  Nedúfajte v útlak, neskladajte márnu nádej v lúpeži; ak rastie majetok, neprikladajte srdce.
  2. Neutekaj z konfliktov! Rieš ich! Nedopusti, aby sa uhniezdila v tebe horkosť. Je to satanova pasca. Aby sme sa z nej vymanili MUSÍME BY´T K SEBE DRASTISKY ÚPRIMNÍ. Lebo naše srdce je nesmierne zákerné: Jeremiáš 17:9  Najľstivejšie od všetkého je srdce a je neduživé na smrť. Kto ho pozná?! Práve preto sa musíme mať na pozore práve pred svojim vlastným srdcom a doslova revať k Bohu: Žalmy 51:12  Stvor mi čisté srdce, ó, Bože, a obnov priameho ducha v mojom vnútri. Zrejme ak máme problémy s horkosťou, neodpustením, ohováraním, šírením „svojich názorov“ o tých druhých, asi by sme mali robiť veľmi vážne a radikálne upratovanie vo svojom srdci a mysli: Žalmy 139:23  Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky 24  a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.
  3. Neizoluj sa zo spoločenstva v cirkvi! Neokradni sa o kľúčové vzťahy pre tvoj život! Zrejme práve vtedy kedy máme najviac chuť utekať, by sme mali zostať stáť. Samozrejme bez pokory a lásky nie je možné zostávať v bratskom spoločenstve. Buď sa stiahneme do úzadia – na okraj, alebo odídeme úplne. Dokonca niektorí menia bratov ako topánky. Dovoľme Duchu Svätému, aby nás spojil Jeho putom! Potom aj uvidíme nádherné nadprirodzené Jeho pôsobenie a požehnanie: Žalmy 133:1  <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Dávidova.>> Hľa, aké dobré a jaké milé je to, keď bratia prebývajú jednomyseľne spolu! 2  Je to jako výborný olej na hlave, ktorý steká na bradu Áronovu, ktorý steká na okraj jeho rúcha.3  Je to jako rosa Hermona, ktorá sostupuje na vrchy Siona. Lebo tam prikázal Hospodin požehnaniu, životu až na veky.
  4. Nenechaj sa oklamať výhodnými príležitosťami! Nerob kompromis s tvojou vierou a hodnotami! Nebuď priateľom sveta! Buď priateľom Božím! Zamiluj si Pána, Jeho Slovo, zvuk jeho hlasu, Jeho prítomnosť... Nech On je tvojou prvou láskou a všetko – VŠETKO OSTATNÉ – nech je smetím, stratou, odpadom v porovnaní s Ním samým. Bez prvej lásky k Pánovi sme táááák ohrození svetom. Ak nebudeme milovať Pána, zamilujeme si niekoho a niečo iné.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára