________________________________

20. 9. 2010

Zvíťazil Lev z kmeňa Júdy.

Zvíťazil Lev z kmeňa Júdy.

Zjavenie Jána 5.kapitola

Stiahnuť kázeň

1

Verím, že Ján prijal veľmi dôležitú lekciu v tomto Pánovom vytržení. Zjavenie Baránka je tým najstrategickejším. Takto sme vlastne spasení: obklopení temnotou našej hriešnosti hľadíme na kríž – tam je nám zjavený Boží Baránok, ktorý berie na seba naše hriechy – skrze Jeho obeť na kríž nás Boh prijíma (roztrhnutá opona) – zároveň zisťujeme, že vstupujeme na svätú pôdu Božieho kráľovstva (zemetrasenie – zomierame svetu) – a zakúšame, ako nám Pán dáva nové srdce a svojho Ducha (kamenná hradba nášho srdca puká).

Jánova lekcia je však o tom aby Boží Baránok pre nás aj naďalej zostával tou úzkou bránkou a úzkou cestou, na ktorej k Nemu NIČ viac nebudeme pridávať.

Takže to, ako je Jánovi zjavený Pán Ježiš ako Víťaz – Lev z kmeňa Júdy – je Boží Baránok. A vidíme tu tri charakteristiky:

1.Boží Baránok – zabitý – ukrižovaný

2.Majúci plnosť autority a moci

3.Majúci plnosť Ducha Svätého poslaného na celú zem

A práve toto bolo skúsenosťou aj Pánových učeníkov po Jeho vzkriesení:

234

Aj po vzkriesení Pána Ježiša sa s Ním učeníci stretávajú ako s ukrižovaným. Toto jednoducho je a aj musí vždy zostať skutočnosťou. Myslím, že kedykoľvek by sme zabudli na Pánove ukrižovanie – Jeho rany – kedykoľvek by v nás bol o Ňom obraz bez Jeho rán, strácame úplný základ našej viery, ale aj kotvu, aby sme naozaj nasledovali Baránka.

Myslím, že sa nám to deje. Toľko veľa vecí nám dnes zatieňuje Pánov kríž! Sme zmietaní teológiou „dobrého Boha“, prosperity, Božského uzdravenia, alebo naopak teológiou nejakého vzdialeného, prísneho Boha, ktorému musíme slúžiť bigotným, predpismi a tradíciami zošnurovaným náboženstvom...

Keď Pán po svojom vzkriesení prichádza k ustrašeným a zmäteným učeníkom, najskôr im ukazuje ruky, nohy, bok... Ukazuje im svoje rany – On ich má aj v novom vzkriesenom a oslávenom tele. V nebi Jeho rany zosstávajú. Jeho utrpenie na kríži zostáva v centre. Vôbec tu nie je snaha čím skôr na toto utrpenie zabudnúť a vymazať ho zo spomienok. Vôbec nedošlo k tomu, že by teraz po vzkriesení Pán bol len víťaziacim „Levom“, ktorý svojim revom každého pochybujúceho presvedčí a ohúri nadprirodzenými prejavmi moci.

Pán aj po svojom vzkriesení zostáva Baránkom ukrižovaným s ranami na svojom tele.

Aj po Jeho vzkriesení – a aj my všetci – potrebujeme mať pred očami Jeho rany, Jeho utrpenie, Jeho kríž. Len takto vieme s Ním zomierať (hriechu, zákonu, svetu, sebe samým), len takto ho budeme vedieť nasledovať braním svojho kríža.

Som znepokojený ako je dnes cieľom nášho kresťanstva byť požehnaným, zdravým, prosperujúcim, zabezpečeným... Na jednej strane toto všetko pre nás Pán má... Na druhej strane sa pýtam: Kde je naše nasledovanie, náš kríž, naše rany (a vôbec ochota byť zranený, alebo vôbec riskovať to, že budem aj zranený...).

S Pánovým vzkriesením je vzkriesené Jeho utrpenie a pre nás cesta kríža...

5

Ako Ján videl Baránka majúceho 7 rohov, ktoré symbolizujú plnosť autority a moci, tak aj učeníci po vzkriesení počuli od Pána práve toto:

Matúš 28:18  A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi. 19  A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha 20  učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Ameň.

Pán potvrdzuje svoju autoritu a moc učeníkom po vzkriesení a poveruje ich poslaním. Pán je vzkriesený ako Pán Pánov, ktorý má pre každého jedného z nás aj povolanie a poverenie v Jeho mene, v Jeho neobmedzenej autorite a moci.

S Pánovým vzkriesením je vzkriesené naše povolanie a vyslanie v Jeho autorite a moci. Pánove vzkriesenie je vlastne našim vyslaním. Je to samozrejme o radosti zo vzkrieseného... Ale je to aj o výzve prijať Jeho povolanie, je to o zodpovednosti.

Je vzkriesená naša skutočná identita, s ktorou sme boli stvorení... A síce byť tu na zemi Božím kráľovstvom, Božími kňazmi, Jeho svedkami, vyslancami, reprezentantmi....

6

Tretia vec, ktorú Ján videl v súvislosti s Božím Baránkom, je,  že mal plnosť Svätého Ducha – poslaného na celú zem. Vlastne na toto Pán Ježiš pripravoval svojich učeníkov v tom poslednom období pred svojim ukrižovaním. Hovoril im o Duchu Svätom – o tomto obrovskom Otcovom zasľúbení....

Keď Pán navštívil svojich učeníkov po svojom vzkriesení, ukázal im svoje rany (zrejme spolu aj veľa hovorili o tom, čo podstúpil, čo to pre Neho znamenalo, a čo to znamená pre nás...), potom ich jasne poveril povolaním a uistením, že On je ten, ktorý má všetku vládu a moc na nebi i na zemi (to nebola možnosť, ale príkaz – samozrejmosť: po Pánovom vzkriesení sa náš život stal poslaním – máme jediný a hlboký zmysel nášho ďalšieho života tu na zemi – máme jasný cieľ, účel....

Tu však Pán neskončil... Zároveň učeníkov vyzýva, aby prijali Ducha Svätého. Znovu opakuje to, na čo ich pripravoval. Znovu im kladie na srdce prijatie Ducha Svätého – a ani toto nie je pre nich len alternatívou a možnosťou! To nie je len pre letničných, či charizmatikov! Toto je príkaz pre všetkých, ktorí veria v ukrižovaného a vzkrieseného Pána Ježiša Krista.

Pán nás krstí Duchom Svätým a ohňom. A pre nás je to nevyhnutnosť zakúsiť.

7

Vzkriesený Pán sa učeníkom, ale i nám zjavuje

1.Ako ukrižovaný Baránok

2.Ako Ten, ktorý má všetku vládu a moci na nebi i na zemi a posiela nás ako Jeho svedkov

3.Ako Ten, ktorý na nás vylieva Ducha Svätého v plnosti

Pre mňa to znamená, že práve v týchto troch veciach musím byť po celý svoj život aktívny. Mali by zostať ako „top 3“ hodnoty v mojom rebríčku; ako 3 najzákladnejšie dogmy a články mojej viery.

1.Nikdy nespustím z očí Pánov kríž – to ma jednak vytrhne z mojich priepastí, to ma udrží na Pánovej ceste, a to mi aj pomôže zostávať zlomeným a pokorným...

2.Nikdy neprestanem na prvom mieste byť motivovaný Pánovým bremenom a povolaním ku žatve duší. To ma vytrhne z môjho konzumu, z materializmu, pohodlia, bezpečia... To mi pomôže, aby Božia milosť nebola pri mne daromná. Takto objavím Boží plán pre môj život, Božie obdarovanie a Pánov jedinečný dizajn v mojom živote, miesto služby, spoločenstvo....

3.Nikdy neprestanem piť zo živých vôd Svätého Ducha. Nič iné ma neuspokojí. Ničím iným to nenahradím. Nech sa deje čokoľvek okolo, moje srdce zostane duchu Svätému otvorené, citlivé a povoľné. Budem aktívnym hľadačom spoločenstva s Duchom Svätým a Jeho vedenia. Budem mať svoj vlastný prameň, svoju vlastnú nádobu s olejom...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára