________________________________

1. 12. 2011

Obrovia, ktorým čelíš.

Víkend duchovnej obnovy

25.-27.11.2011

nahrávky v MP3:

  1. PREBOJOVAŤ SA KU PRAMEŇU – M.Kevický  túto poslednú časť sa nepodarilo nahrať v dostatočnej kvalite. Toto vyučovanie s nahrávkou z inej akcie nájdete TU.

    clip_image002[6]1

DÁVIDOV PRÍBEH, ILUSTRÁCIA BOŽIEHO PRÍBEHU

Každý z nás pozná príbeh o Dávidovi, mladom a odvážnom chlapcovi, ktorý zabil filištínskeho obra, Goliáša(l Samuelova 17). Bez pochýb, keď Dávid už ako starší muž premýšľal nad svojím životom, práve táto spomienka bola v jeho pamäti jednou z najdominantnejších. Možno sa sám sebe čudoval: „Ako som sa mohol postaviť tvárou v tvár Goliášovi, keď nikto iný, moji bratia ba dokonca ani Saul neboli ochotní to urobiť?" Ako Dávid sám priznal, na túto veľkú chvíľu ho pripravili niektoré menšie ale predsa formujúce kroky viery. Dávid hovorí Saulovi: " Tvoj služobník bol pastierom pri stáde svojho otca. Keď prišiel lev alebo medveď a odvliekol ovcu zo stáda, pustil som sa za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy... Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník" (1. Sam. 17:34-36).

clip_image001[5]Ešte pri pasení stáda Boh obrúsil Dávidove prirodzené telesné dary a Bohom dané schopnosti. Keď sa pozrieme späť, vidíme, že Dávid si asi uvedomil aj to, že okrem bojových schopností mu pasenie oviec umožňovalo rozvíjať aj dar hudby, poézie a modlitby. Dávid investoval dlhé hodiny, ktoré strávil na judských kopcoch, do kultivovania svojho osobného vzťahu s Bohom. Boh použil tieto stránky Dávidovho života a dal nám niektoré z najintímnejších a srdcom najviac precítených vyznaní v celom Písme, Žalmy.

Dávidov život vidíme z horšej stránky cez zamotanú sieť podvodných incidentov s Batšebou, Uriášom a Nátanom (2 Sam. 11-12). Čo má Boh spoločné s písaním Dávidovho príbehu a týmto hrozným zlyhaním? Veľa. Boh použil aj Dávidov hriech, aby mu ukázal, že hoci bol Božím pomazaným kráľom, nebol povznesený nad Boží kráľovský zákon. Dávid sa musel zodpovedať tak ako všetci ostatní. Boh to tiež použil, aby mu ukázal jednu stranu svojho milosrdenstva, ktorú Dávid pred tým nepoznal, aj keď to bolo tvrdé milosrdenstvo. Dávid vedel, že si zaslúži zomrieť, ale Boh ušetril jeho život. Avšak dieťa Dávida a Batšeby zomrelo a Dávidova vlastná rodina sa následkom tejto udalosti naďalej rozpadávala.

Všetky tieto príhody v Dávidovom živote sú formujúce. Vzťahy a skúsenosti zmenili jeho život. Boh napísal do Dávidovho životného príbehu nové kapitoly a tie mu pomohli stať sa tým, kým bol. Rovnako ako Dávidov, aj naše životy rozprávajú veľké príbehy. Je to preto, že Nebeský autor koná svoju prácu, píše do našich sŕdc cez vzťahy a skúsenosti svoje majstrovské diela transformácie.

DÔLEŽITOSŤ IDENTITY

Identita človeka sa týka toho, ako sa daný jedinec vidí a vníma. Identita je vnútornou mapou jeho bytosti a všetko, čo robí, robí v harmónii s touto vnútornou mapou. Okraje mapy vytvárajú určité vedúce princípy, ktoré určujú, ako sa človek prejaví. Hranice na našej vnútornej mape vymedzujú rôzne veci, napríklad osobné prežívanie vlastnej hodnoty, zhodnotenie svojich schopností, slabých a silných stránok, náš pohľad na to, ako a kde sa začleňujeme do spoločnosti. Väčšinou sa pohybujeme v týchto medziach: pôsobíme v rámci hraníc našej rozvinutej osobnej identity. Niekedy sa snažíme oklamať iných tým, že zamaskujeme svoju totožnosť a navonok sa prezentujeme spôsobmi, o ktorých hlboko vo vnútri vieme, že nie sú v súlade s tým, za koho sa sami považujeme. Takéto konanie nie je uvedomelou snahou zdravého rozširovania hraníc našich vnútorných máp. Je to skôr lacná imitácia, ktorá zaberá miesto skutočnému rastu a rozvoju.

Pozitívny a primeraný zmysel vlastnej totožnosti je nevyhnutný pre každý zdravý a produktívny život. Je pravdepodobné, že bez kladného zmyslu osobnej identity sa človek bude prikláňať k jednému z dvoch extrémov. Alebo nebude život prežívať naplno zo strachu, že nebude dosť dobrý, alebo bude agresívne presadzovať svoje, len aby dokázal svoju dokonalosť.

Toto sa týka každého, ale dvojnásobne vodcov, pretože hlavným prínosom kresťanského vodcu je pomôcť druhým naplniť Boží zámer v ich živote, v cirkvi alebo v službe, ktorú robia.

Jednou zo zložiek našej osobnej totožnosti je prežívanie osobnej hodnoty a významu. Keďže žijeme vo svete poznačenom úpadkom naše prežívanie dôležitosti bude sotva vždy v súlade s našimi predstavami. Tento nedostatok si bolestivo uvedomujeme a tak sa púšťame do hľadania väčších hodnôt, aby sme obohatili svoju identitu. Toto skúmanie, ktoré sa týka do istej miery každého z nás, je ovplyvnené tromi hlavnými oblasťami:

(1) Ako vidíme realitu

Môžeme sa pozerať na situácie, udalosti a ľudí okolo nás dvomi spôsobmi - môžeme ich brať ako ohrozenie našej dôležitosti alebo ako príležitosti. Pozeráme sa na ne alebo z perspektívy strachu, alebo s dôverou. Život môžeme vidieť aj ako uzavretý systém, v ktorom ocenenie, prijatie a pochvala, ktoré prijímajú iní, sú nám neprístupné. Alebo sa na život môžeme pozerať ako na otvorený systém, v ktorom veci ako pochvala a prijatie môžu narásť do záslužnej úrovne. Nech sa rozhodneme pre ktorýkoľvek z týchto pohľadov, ovplyvní to naše hodnotenie konkrétnych udalostí a skúseností. Náš pohľad na realitu spôsobuje, že máme "selektívne vnímanie". Vidíme to, čo chceme vidieť v ľuďoch aj v udalostiach. Následkom tohto náš pohľad na realitu môže byť veľmi odlišný od pohľadu iného človeka v tej istej situácii.

clip_image002(2) Čo robíme

Robíme veci, ktoré nám podľa nás dávajú zmysel našej totožnosti a dôležitosti, po ktorých túžime. Napríklad mnohí ľudia, pravdepodobne väčšina, ho získava dosahovaním cieľov, svojou prácou. Je to však o niečom inom, ako len o jednoduchom spravodlivom uspokojivom pocite dobre vykonanej práce. To, o čo sa tu jedná, je zúfalé hľadanie identity, zmyslu, hodnoty. A na dosiahnutie tohto pocitu si myslíme, že musíme:

  • byť úspešní
  • mať veci pod kontrolu
  • mať moc
  • byť potrební
  • byť vážení
  • atď.

Život sa takto môže stať neradostnou skúsenosťou, pretože môže sa niekto cítiť dostatočne úspešný, mocný, alebo primerane vážený?

(3) Ako sa správame k iným

Osobný deficit, ktorý pociťujeme, sa stáva motiváciou pre naše konanie voči iným. Máme tendenciu snažiť sa od iných získať to, čo podľa nás potrebujeme na to, aby sme založili svoju identitu na uspokojivom základe. Chceme ich ocenenie, lásku, rešpekt, pochvalu, priateľstvo, prítomnosť, pozornosť... Nikdy však nemáme dosť, a tak sa neustále snažíme získať od nich to, čo si myslíme, že potrebujeme. Niekde však prekročíme hranicu, ktorá oddeľuje legitímnu túžbu potešiť nás a nelegitímnu, manipulatívnu snahu prinútiť ich, aby nám dali to, čo tak veľmi chceme.

Tieto základné problémy sa týkajú tohto:

  • Ako hodnotíš seba?
  • Komu dôveruješ? Komu sa chceš páčiť?
  • Aký je zmysel tvojho života?
  • Máš miesto vo svojom živote? Ako si včlenený do štruktúry spoločnosti?

Ak sa chce človek stať služobníkom-vodcom, musí byť ochotný. Len kresťan – a zvlášť vodca, ktorý má istotu vo svojej identite v Kristovi, má zdroje, z ktorých môže nezištne rozdávať. Práve vodca, ktorý sa cíti stotožnený so svojou identitou, dokáže čeliť kritike a osobným útokom, pretože vie čeliť pravde, aj keď má väčšina iný názor.

Zamyslite sa nad príkladom Krista, s súvislostiach s touto oblasťou. Vo vrchnej dvorane (Ján 13:1) sa Ježiš pokorí a slúži apoštolom tým, že im umýva nohy. Umýva nohy mužov, o ktorých vie, že Ho zradia (Ján 13:21), zaprú (Ján 13:38) a opustia. Ján naznačuje, že práve to, že Ježiš pozná pravdu, Mu dáva silu slúžiť týmto mužom.

prevzaté z:

“Usmernenie vodcu”
© Andrew B. Seidel
Center For Christian Leadership
Dallas Theological Seminary
3909 Swiss Avenue
Dallas, Texas 75204
(214) 841-3514

 

 

2

3

4

5

6

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára