________________________________

21. 10. 2012

1. Si tu pre Božiu slávu. JEREMIÁŠ

JEREMIÁŠ

1. Si tu pre Božiu slávu.

Kázeň (16.9.2012 v zbore BJB Viera) v MP3 je možné stiahnuť TU

1Jeremiáš v tomto bode povolania bol podľa textu mladík zrejme vo veku 12 až 17 rokov.

V tomto povolaní dostal Jeremiáš základy jeho viery a povolania. Mohli by sme to nazvať aj korene jeho a našej viery. Je to základ, na ktorom stojíme a z ktorého čerpáme.

Jeremiáš 1:5 Prv ako som ťa utvoril v lone matky, znal som ťa, a prv ako si vyšiel zo života, posvätil som ťa, za proroka národom som ťa dal.


Možno si myslíme, že toto povolanie sa týka iba Jeremiáša, že iba on bol takým oddeleným prorokom. Keď však hlbšie skúmame aj tento text v celej šírke Písma, zisťujeme, že toto sa týka každého človeka, že presne tieto veci sú napísané aj na iných miestach v Písme o každom jednom z nás.

Skôr ako prejdeme k tomuto nádhernému základu našej viery a povolania, chcem ukázať na dva extrémne postoje, ktoré idú v protiklade s týmto, a ktoré často mnohí kresťania považujú za kresťanské učenie o Bohu:

  1. Prvý extrém hovorí, že Boh každého jedného z nás stvoril a naplánoval všetko dopodrobna a my žijeme svoj život ako keď vlak ide po vopred postavených koľajniciach. Tento postoj hovorí o Božom predurčení – predestinácii. Tento postoj nás vedie k tomu, že hovoríme o osude a výsledkom je fatalizmus. Človeka nechá bezmocným, a beznádejným v čase ťažkých situácií. Vedie nás do rezignácie na to, čo sa deje a do horkosti a sklamania z Boha, o ktorom si myslíme, že on za to všetko môže, lebo to tak naplánoval a dopustil. Zdá sa nám, že Boh je autorom všetkého, čo sa nám deje. V konečnom dôsledku nás to okráda o vzťah s Bohom.
  2. Druhý extrém hovorí, že Boh síce stvoril Adama a Evu (prvých ľudí), ale my sa už len rodíme. Akoby Boh už nijako nezasahoval do nášho života. Tento postoj hovorí, že to čo nás ovplyvňuje a robí takými akí sme, sú DNA, dedičné vlastnosti po rodičoch, okolnosti života, ľudia, ktorí nás ovplyvňujú... Tento postoj nás vedie k hovoreniu o šťastí. A keď sa dostávame do ťažkých situácií tak o nešťastí. Vedie nás to k tomu, že vôbec nevieme o našej hodnote a identite v Bohu. Boh sa nám stáva ďalekým, nedostupným. Nerozumieme Mu. Nevidíme Jeho autorstvo v našom živote. Naopak snažíme sa nájsť svoju vlastnú hodnotu a cestu životom. V konečnom dôsledku nás to okráda o vzťah s Bohom.

Tento text však jasne hovorí, že Boh je iný! On na jednej strane je nepopierateľne našim autorom a na druhej strane my sme nepopierateľne slobodnými bytosťami, ktoré môžu a nemusia Božie autorstvo, vlastníctvo a vzťah s Ním prijať.

1. Boh je oslávený tým, že žiješ4

Každý z nás sme tu svedkami toho, že Boh je Stvoriteľ. Už len tým, že dýchame je Boh oslávený ako ten, ktorý nám dal život. Diabol by to chcel zmeniť aj v tvojom živote, ale nemôže. Aj keď sa mu to v mnohých iných prípadoch a osudoch ľudí darí. On je vrahom. On chce aby ľudia zomierali predčasne, aby sa deti nenarodili, aby skrze vojny a násilie ľudia neprirodzene zomierali. On chce tupiť práve toto najzákladnejšie Božie stvoriteľské dielo a dar života. Diabol nás chce usmrtiť, voviesť do smrti, vzdať sa života, nevážiť si život, zahorknúť na život...

Môj a tvoj postoj k životu, ku skutočnosti toho, že sme tu a dýchame je podľa mňa najzákladnejším prejavom uctievania, alebo potupenia Boha. Často považujeme za uctievanie špeciálny čas modlitieb a chvál či v súkromí, alebo na zhromaždeniach. Naše uctievanie však začína práve v tomto základnom postoji ku nášmu životu. Hovorím o tom preto, lebo nárast vplyvu Diabla je tak enormný v našej dobe! Vidíme taký obrovský nárast odporu voči životu, sme tak otupení nespočetnými správami o smrti ľudí a vidíme taký nárast depresií a psychických porúch! Tento vplyv ducha antikrista je tak silný, že aj ako kresťania často strácame chuť žiť, myslíme na samovraždu, strácame entuziazmus!

Práve preto hovorím toto: tvoje uctievanie začína tvojim postojom k životu. Si tu pre Božiu slávu. Oslavuješ Boha tým, že žiješ. Tým Mu vzdávaš česť ako Stvoriteľovi. Tým Ho ctíš.

Ak chceš Boha ctiť, zrejme tvoja najzákladnejšia doktrinálna modlitba by mala byť: „PANE, JA TI ĎAKUJEM, ŽE ŽIJEM.“ Modlil si sa niekedy takýmto spôsobom? „Pane som tak rád, že už len tým, že chodím po tejto zemi svedčím o Tebe ako Stvoriteľovi. Už len tým, že žijem zvestujem túto pravdu do ponebeských oblastí!“ Si naozaj vďačný Bohu za to, že žiješ, že chodíš po tejto zemi?

Tvoj život má Autora a teda má aj zmysel. Preto ako kresťan máš doslova chuť žiť. Si vďačný za to, že žiješ. Vnímaš, že tvoj život má zmysel, lebo ho započal Boh a síce s Jeho plánom a zámerom. Ty máš privilégium, máš milosť vstúpiť do Božích vecí, do Božieho príbehu! On ťa chce! Ty si tu pre Neho! Hodnota tvojho života nevyplýva z toho aký si, koľko toho máš, čo vlastníš, ako ťa vidia ostatní... Hodnota tvojho života vyplýva z toho kto si: si Božie kráľovské dieťa, On ťa stvoril, si Jeho milované dieťatko...

Ja ťa chcem pozvať – ak si začal strácať chuť žiť... Prosím: Vráť sa späť! Ak ťa diabol začal ťahať do nejakej smrti, alebo do depresie, do pochybností, do znechutenia... Volám ťa: Vráť sa k Bohu, ktorý do teba vdýchol život s Jeho plánom a zámerom, s Jeho vášňou a láskou ku tebe. Cti Ho ako Toho, ktorý je Boh života! Zvlášť ak si v situáciách, ktoré sú ťažké a hovoríš: „Bože kde si? Prečo sa to všetko deje?“ Možno nemám odpovede na tieto tvoje otázky, ale nenechaj si zobrať toto jedno – čo dostal aj Jeremiáš ako základné vybavenie pre jeho prorockú službu: „Jeremiáš, skôr ako si bol počatý, Ja som ťa poznal, ja som ťa vyformoval v živote matky, ja som to spôsobil, že si sa narodil, lebo ja mám s tebou plán, ja mám s tebou zámer. Aj keď nerozumieš prečo sa ti dejú všetky tie hrozné veci... Aj keď si možno znechutený zo všetkej krivdy, nespravodlivosti, korupcie...“. Stále zostáva v platnosti, že Boh je živý a preto žiješ aj ty. Boh ťa miluje. A je oslávený tým že žiješ.

Naopak: Ak si kresťan a želáš si smrť, si znudený, znechutený, otrávený... – Tak toto nie je uctievanie živého Boha! To mi skôr pripomína ducha antikrista, ktorý vie, že má krátke dni, že je porazený a snaží sa do tejto porážky a smrti strhnúť ľudí.

Keď Pán Ježiš hovoril o tých najťažších veciach posledných dní – súženiach, zemetraseniach, hlade, krviprelievaní, nepokojoch, vojnách – povedal svojim učeníkom:  “Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko kráľovstvo Božie. A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie“. (Lukáš 21:31.28.) Aj prorok Izaiáš hovoril o dobe, kedy na všetky národy prichádza temnota a tým istým dychom hovorí aj o tom, že nad Božím ľudom povstáva Božia sláva:  “Povstaň a svieť, Jeruzaleme! Lebo prišlo tvoje svetlo, a sláva Hospodinova vzišla nad tebou!  Lebo hľa, tma pokryje zem a mrákava národy, ale nad tebou vzíde Hospodin ako slnko rána, a jeho sláva sa bude vidieť nad tebou“. (Izaiáš 60:1-2) Verím, že toto bude rozdiel aj dnes medzi Božím ľudom a medzi svetom, ktorý nepozná Boha: Na Božích ľuďoch bude život, budú radi, že žijú, budú si to užívať, lebo to budú prijímať od Boha ako dar, lebo vedia, že Boh im dal život... A to ešte nehovorím o kresťanskej službe, o špeciálnom prorockom, alebo inom povolaní...! Už len tým, že dýchaš, že žiješ a chceš žiť uctievaš Boha.

2. Boh je oslávený tým, že pracuješ

5Druhá vec, ktorú dáva Boh Jeremiášovi na srdce ako základ pre jeho povolanie a službu – a ktorá je aj našou „povinnou základnou výbavou“ pre naše povolanie a službu Bohu – je: Boh má konkrétny plán s tebou. On hovorí: „Ja som ťa dal...“ – to znamená: “Ja som ťa stvoril, aby si pracoval, aby si bol činný, aby si konal dielo, ktoré som ti uložil konať, aby si bol aktívny ako Ja som aktívny, aby si tvoril, lebo si stvorený na Môj obraz...“

O tom nám hovorí druhá správa o stvorení človeka v knihe Genesis: Boh umiestnil človeka po jeho stvorení na tom najnádhernejšom mieste v rajskej záhrade, ktorá bola plná toho najnádhernejšieho ovocia, rastlín, stromov, neznečisteného vzduchu, s atmosférou bez ozónovej diery – mohli by sme povedať že ho umiestnil na tú najlukratívnejšiu dovolenkovú destináciu:

“Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil.“ (Genesis 2:15 )

Nie však na to aby dovolenkoval, ale aby toto miesto obrábal a strážil! Aby mal zodpovednosť.

Sme Božími kráľovskými deťmi. Tým prvým puncom Božieho autorstva je život. Sme tu pre Božiu slávu už tým, že žijeme. A pre nás je to preto výsadou žiť pre nášho Kráľa. Puncom Božieho autorstva je, že sme stvorení Ním na Jeho obraz. Nenarodili sme sa – ako to hovoria materialistickí filozofi - „tabula rasa“. Biblia hovorí, že keď sme sa narodili Boh už o nás vedel, už sme boli stvorení na Boží obraz, už bol do nás vložený jeho plán. Kniha Kazateľ hovorí, že Boh vložil do našich sŕdc večnosť (Kaz 3,11). Už keď si sa narodil niečo do teba bolo vložené.

Druhým puncom Božieho autorstva je, že sme stvorení pre to, aby sme pracovali. Aj v nebi budeme pracovať. Aj zo sociologického vedeckého hľadiska to vedci potvrdzujú, že ľudia strácajú zmysel žiť ak nie sú aktívni, ak niečo nerobia, ak nič nikomu neprinášajú, ak nemajú pocit, že sú užitoční...

Takto si stvorený: aby si pracoval, aby si tvoril. Toto dostal Jeremiáš na začiatku a toto potrebujeme uchopiť aj my. Hovorím o tom preto, lebo aj toto som prestal vidieť v cirkvi, prestal som to vidieť na Božích ľuďoch... Preto aj v súvislosti s týmto chcem odhaliť dva nesprávne extrémne koncepty, ktoré však vyznávajú mnohí kresťania:

  1. Prvé extrémne poňatie Boha je „Kráľovstvo potom“ - teda že Božie kráľovstvo ešte len príde, že celý tento svet hynie a aj jeho žiadosť hynie... Vedie kresťanov k tomu, že nevidia zmysel sa namáhať... Naopak: mnohí kresťania sú plní znechutenia, keď hovoria „všetko je zlé, všade je korupcia, nespravodlivosť, nevymožiteľnosť práva, nemá zmysel sa angažovať v politike, spoločnosti, v miestnej samospráve, na pracovisku, nemá zmysel na niečom pracovať...“ Alebo v kresťanských manželstvách znie „ja to urobím, keď on to urobí...“ Z myšlienok a postojov kresťanov cítiť často takúto nechuť, neochotu, sebeckosť, rezignácia, pasivita, nepriebojnosť, dezilúzia... Keď príde na to niečo urobiť, tak tam nie sme. A niekedy počujem veriacich ľudí odôvodňovať tieto postoje tým, že „celý svet hynie, tak prečo by som sa namáhal... Už aby ma Pán zobral... Ja to chcem už len nejako dožiť, dokrútiť to tu... A potom mi bude stačiť v nebi nejaká posledná rada...“ Toto sú však doslova nekresťanské postoje a myšlienky! Dokonca sú antikristovské. Keď to počujem z úst kresťanov, bolí ma to. Viete ako to bolí Boha, ktorý ťa stvoril, a ktorý je uctievaný tým, že pracuješ? Tvojim prístupom k práci je Boh uctievaný, tvojou chuťou pracovať, tvojou chuťou sa angažovať...  “A všetko, čokoľvek činíte, robte z duše jako Pánovi a nie ľuďom“ (Kolosenským 3:23) Ty môžeš uctievať Pána aj keď umývaš špinavý riad, alebo prebaľuješ dieťa. Môžeš Ho uctievať na tvojom pracovisku. A dovolím si povedať, že tvoje ovocie ťa nasleduje ako kresťana. Ty uctievaš Pána nie tým, že prídeš v nedeľu do zboru, alebo keď máš modlitebný čas, ale ovocie tvojho uctievania a tvojho života je na tvojej bezúhonnosti, na tom či doťahuješ veci, či si verný, či si spravodlivý, či si dobrý správca, či si zorganizuješ svoj čas, aby si čo najviac stihol, aby dobré ovocie bolo za tebou..., aby za tebou neboli chyby, aby za tebou nezostal smrad, zlá povesť, aby si nekazil meno tvojmu Bohu a tvojmu Pánovi... Boh je uctievaný tým aký máš prístup k práci, lebo ťa tak stvoril a niekde hlboko do tvojho vnútra to vložil. A teraz nemyslím pracovať len tam, kde ti to „naozaj dáva zmysel“: „ja sa zapojím do práce v zbore len vtedy keď mi to dá zmysel, keď pôjde o evanjelizáciu, keď budem vidieť ovocie...“ Pochop: Si Božie nádherné milované kráľovské dieťa. Uctievaš Boha všade čímkoľvek čo robíš. Buď veci robíš, alebo nerobíš pre tvojho Pána. Nie pre tvojho pastora (ktorý má pre teba tiež plán J), nie pre cirkev, nie pre tvoju odmenu, ktorú za to dostaneš...
  2. Druhý extrém poňatia Boha je „Kráľovstvo teraz“ – toto vyznávajú kresťania, ktorí sa snažia meniť tento svet s ambíciou ho ovládnuť. Ja si myslím, že aj toto je extrémny názor. Božie kráľovstvo je tu (L 17,21) a prichádza (Mk 11,10). Názor, že bude až potom niekedy, je nekresťanský. A názor, že ho budujeme teraz na tejto zemi, je tiež sám o sebe nekresťanský. Boh je oslávený tým, že pracuješ pre Neho. Potom Božie kráľovstvo má vplyv na tento svet cez naše životy.

Ja ťa chcem pozvať ak si stratil chuť k práci: Vráť sa k tomu, lebo Boh ťa tak stvoril! Obnov tvoje uctievanie Boha v tvojej pracovitosti!

3. Boh je oslávený tým, že Ho miluješ

6Treťou výbavou Jeremiáša bolo – a pre nás dnes je – skutočnosť, že Boh si nás oddelil – posvätil. Vlastne toto bolo aj zvesťou Jeremiášovej prorockej služby: On vola ľudí ku návratu k Bohu – „vráťte sa odpadlí synovia“ – „vykopali ste si deravé cisterny, ktoré neudržia vodu a opustili ste Boha, ktorý je prameňom živých vôd“. Jedno z prvých posolstiev Jeremiáša, ktoré tlmočil v Božom mene ľuďom, je:

Jeremiáš 2:1  Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: 2  Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. 3  Svätým bol Izrael Hospodinovi, bol prvotinou Jeho úrody.

Touto treťou „povinnou výbavou“ aj pre nás je láska k Bohu, ktorý nás miluje, osobný záujem o Neho, lebo On sa zaujíma o nás. Boh je oslávený tým, že Ho miluješ; že sa zaujímaš o to, čo má a čo nemá rád, čo si myslí, čo cíti; že Ho hľadáš tak osobne; že nadväzuješ osobný vzťah s Ním; že s Ním rozprávaš; a že si nenecháš ukradnúť skutočnosť, že On ťa miluje, a že On je dobrý Boh, že je verný, že ťa drží aj keby sa mal rútiť celý svet... Boh je oslávený tým, že Ho miluješ. A toto je tretia vec, ku ktorej sme povolaní. Nie sme tu len preto, aby sme Boha využívali; aby sme v Neho verili; aby sme sa k Nemu modlili; aby sme pre Neho pracovali a prinášali obete a financie... Toto všetko je dobré. Boh je aj takto oslávený... Ale Boh stále hľadí na teba a pýta sa ťa aj teraz: „Miluješ ma?“ toto je tretia vec, ktorú aj my potrebujeme dostať hlboko do nášho vnútra ak máme byť Bohom použiteľní. Musíme znovu nájsť chuť a zmysel žiť v našom Bohu. Musíme uctievať Boha našou prácou. A tou treťou vecou je: Musíme sa znovu zamilovať do nášho Boha a vrátiť sa k prvej láske. Nie len doktrinálne, nielen názormi, nie len hodnotami a predsavzatiami... Potrebujeme milovať Boha z hĺbky nášho srdca. Vtedy aj uvedieme do praxe mnohé naše dobré názory, či predsavzatia – keď to bude naozaj v osobnom vzťahu s Bohom – keď to bude pre Neho.

Záver:

Ako som povedal: „Božie kráľovstvo teraz“ samé o sebe nie je kresťanským názorom, lebo nás často vedie k uskutočňovaniu našich vlastných ambícií a predstáv a k ľudskému pretláčaniu kresťanských hodnôt do spoločnosti... Ani „Božie kráľovstvo potom“ samé o sebe nie je kresťanským názorom, lebo často nás vedie k pasivite a nezáujmu o tento svet a ľudí, ktorí okolo nás žijú... To čo považujem za naozaj kresťanský postoj je:

  1. Miluj Boha! Cti Ho tým, že žiješ; tým ako pracuješ, cti ho všetkým!
  2. A zober so sebou čo najviac ľudí do neba! My sme tu nato získať čo najviac ľudí pre Božie kráľovstvo.

Toto sú dve hodnoty, ktoré považujem naozaj za kresťanské.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára