________________________________

12. 11. 2012

3. Strategický návrat. JEREMIÁŠ

JEREMIÁŠ

3. Strategický návrat.

Kázeň (21.10.2012 v zbore BJB Viera) v MP3 je možné stiahnuť TU

Večer chvál, Banská Bystrica, 22.11.2012, video:

3

Pre mňa je nesmierne silným odkazom pravda, že Boh o každom jednom z nás vedel ešte skôr ako nás začal formovať v živote našej matky (Jer 1,5). On každého z nás stvoril s Jeho pečaťou, dotykom, zámerom, povolaním... Túžbou Jeho srdca bolo, aby sme tu boli pre Neho a On pre nás. A toto je doslova vpečatené v každom jednom z nás ďaleko hlbšie ako si myslíme. Sme stvorení pre spoločenstvo s Bohom, pre spoznávanie Boha, pre Boží plán s nami. A dostali sme nádherné utvrdenie od Pána, že On je s nami po všetky dni (Jer 1,8; Mt 28,20), že nás neopustí ani nezanechá (Žid 13,5). Otvorene nám hovorí, že to nebude ľahké, že budeme mať protivenstvá a súženia, že budeme prechádzať zápasmi (Jer 1,19)... Zároveň nás však ubezpečuje, že sme tu pre Jeho víťazstvo, že On nás vytrhne a zachráni, že On sa oslávi, že skrze neho v tomto všetkom zvíťazíme (R 8,37), že ak Ho milujeme, potom všetky veci nám spolu pôsobia na dobré (R 8,28). Tieto pravdy, na ktorých stál Jeremiáš, sú pre mňa tak mocným a nádherným odhalením toho prečo žijem! Verím, že toto je základ na ktorý sa v týchto posledných dňoch potrebujeme postaviť s plnou dôverou.

Jeremiášova služba trvala niečo vyše 40 rokov a z nášho uhlu pohľadu môžeme povedať, že nebol úspešným mužom. Bol Božím prorockým hlasom, ale takmer nikto ho nepočúvol, nikto sa podľa jeho slov nezariadil, takmer nikto si to nepustil k srdcu. Naopak: Obrátila sa proti nemu takmer celá krajina, politickí a náboženskí predstavitelia. Občas akoby svitla nádej, keď niektorí králi a vodcovia boli naozaj hlboko otrasení situáciou a osobne vyhľadali Jeremiáša, aby sa s ním radili. Potom však vidíme ako sa rozhodli úplne inak. A Jeremiáš sa na to všetko musel dívať. Nie len že niesol to najnaliehavejšie prorocké varovanie pred súdom, ba že ohlasoval prichádzajúci Boží súd na krajinu... Ale on sa musel pozerať, musel to prežívať spolu s ostatnými, ktorí sa nenechali varovať. Zažil zničenie Jeruzalema a chrámu, deportácie obyvateľstva do zajatia, dokonca neopustil ani zbytok zúfalcov, ktorí sa rozhodli napriek jeho rade utiecť do Egypta.

Samozrejme toto všetko bolo nesmierne ťažké a my si asi ani nevieme predstaviť čím všetkým musel v jeho vnútri prechádzať. Na jeho mieste by sme zrejme prorokovali len istý čas a potom by sme sa utekali zachrániť pred Božím súdom a nechali by sme všetkých ľudí napospas. Zrejme by sme si povedali „Komu niet rady, tomu niet pomoci“ a odišli by sme so služby postarajúc sa o seba samých, svoje bezpečie a svoju rodinu.

Jeremiáš však v tomto všetkom zostáva, Božie povolanie doslova horí v jeho kostiach a prechádza nesmiernym vnútorným trápením. Domnievam sa, že v jednom období (na ktoré sa teraz pozrieme) naozaj veľmi vážne aj on chcel utiecť, skončiť so službou, skryť sa z verejnej služby, žiť svoj obyčajný život... A keďže to (v rôznej forme a miere) hrozí aj nám, pozrime sa na to:

Jeremiáš 15:10 Oj, beda mne, moja matko, že si ma porodila, muža pravoty a muža sváru, s ktorým sa každý pravotí a vadí v celej zemi! Nepožičal som na úžeru, ani nepožičali mne, a jednako mi všetci zlorečia. 17  Nesedávam v shromaždení smejúcich sa veselých ani neplesám; pre tvoju ruku sedávam samotný, lebo si ma naplnil zúrivosťou. 18  Prečo je moja bolesť večná a moja rana od úderu smrteľná, ktorá sa nechce zahojiť? Či mi budeš ako klamlivý potok, ako nie verné vody?

  • Sklamanie zo života. Je paradoxné, že Jeremiáš začal svoju službu za jednej z najväčších reforiem a prebudení za kráľa Joziáša. Jeremiášova služba však konfrontovala vnútorné odpadlíctvo ľudí! Navonok zrejme prebiehalo prebudenie, ale Jeremiáš odhaľoval veľmi jasne odpadnutie sŕdc ľudí. Jeremiáš bol sklamaný vonkajšou okázalou náboženskou horlivosťou a osobným vnútorným vzťahovým odpadlíctvom. Zrazu vidí všetko to divadlo a pretvárku, pokrytectvo, korupciu. Komu by to nebralo chuť žiť? Kto by nebol rozčarovaný?
  • „Keby som sa nebol narodil“ - Na začiatku svojej služby dostal jasné Božie uistenie o Božom zámere s jeho životom. A zrazu si on sám praje, aby sa radšej nebol narodil... Toto považujem za veľmi nebezpečné – a síce keď aj ako kresťania by sme už radšej nežili, keď by sme to už chceli mať za sebou, keď si prajeme tu nebyť. Ak dáme priestor týmto postojom a myšlienkam, otvárame sa duchu smrti a samovraždy. Tieto myšlienky naozaj môžu udusiť v nás duchovný život, ba dokonca nás aj priviesť k predčasnej smrti.
  • „Nikto mi nerozumie...“ – Prepadali ho zrejme myšlienky sebaľútosti a výčitiek. Pretože koľko on slúžil iným a ako sa on nasadil pre iných! A napriek tomu všetci sa obrátili proti nemu. Nikto si to nevážil.
  • Konflikty. Bol prevalený všetkými tými konfliktami, odmietnutiami ľudí. Doslova sa otvárala jeho bolesť, horkosť...
  • Smútok. Naplňoval ho smútok, rezignácia, pesimizmus, skepticizmus.
  • Trúchlenie. Jeremiáš prechádzal vnútorným trápením, trúchlením, napätím... Dnes by sme to nazvali depresia, syndróm vyhorenia...
  • Osamelosť. Zaujímavé je toto nebezpečenstvo stiahnutia sa do seba, do svojej jaskyne. Je to snaha utiecť, skryť sa, izolovať sa, byť sám, a priori už neveriť a nedôverovať nikomu...
  • Hnev. Samozrejme v človeku povstáva hnev, jeho vlastné rozhorčenie, samo spravodlivosť a súdenie. Jeremiáš sa posúval tiež do pozície nie len hnevu Božieho, ale aj jeho vlastného. Bral si to osobne. A zrejme sa to ani nedá nebrať si osobne všetko to odmietnutie, vzdorovanie a posmech...
  • Vnútorná bolesť. Popisuje, akoby mal otvorenú ranu vo svojom vnútri, teda ustavičnú bolesť, zožieranie sa, psychické trápenie, ustavičné myšlienky bolesti, pocit zovretia. Zrejme tí, ktorí prechádzajú vyhorením v dôsledku dlhodobých konfliktov, odmietania a obvinenia... Tomu najlepšie rozumejú.
  • Zranenie. Veľmi boľavo niesol – a tomu iste všetci rozumieme – že bol odmietnutý a odvrhnutý, dokonca zradení jeho vlastnou rodinou – otcom, príbuznými...
  • Sklamanie v Bohu. No a v neposlednej rade v takýchto tlakoch nastupuje aj sklamanie z Boha, nedôvera, výčitky voči Bohu, spochybnenie Jeho dobroty a vernosti...

Možno sme aj my v takejto situácii – buď prechádzame podobným rozpoložením ako Jeremiáš, alebo máme okolo seba ľudí, ktorí sa takto „varia vo svojej vlastnej šťave“. A dostávame, alebo dávame napr. takéto rady: „potrebuješ si oddýchnuť, potrebuješ ísť na dovolenku, potreboval by si športovať, potreboval by si lepšie spravovať svoj čas, potreboval by si sa oženiť...“ alebo: „potrebuješ odpustiť, nemal by si si to tak brať, nájdi si priateľov, prehodnoť svoju službu, zváž, či si na tom pravom mieste a či robíš to, čo máš robiť, preskúmaj svoje motívy ku službe...“

Priznám sa, že ako aj Jeremiášovské vnútorné rozpoloženie mi viac než blízke, tak aj tieto podobné ľudské rady a recepty čo by som mal robiť (a samozrejme toto všetko nie sú zlé rady) som už veľa krát dostal a dostávam.

Jeremiáš však dostal Božiu odpoveď, ktorá bola úplne iná ako všetky naše recepty na neúspech, vyhorenie, depresiu, horkosť, osamelosť, hnev a sklamanie... A táto Božia odpoveď dostala aj mňa. Boh totiž nelieči len prejavy nášho stavu, ale kladie svoj prst na samotný koreň. Boh nerieši celý svet okolo nás a nemení okolnosti, ako by sme možno chceli, ale kladie svoj prst na naše srdce a odhaľuje zásadnú potrebu zmeny v tom najcentrálnejšom zameraní nášho srdca.

Jeremiáš 15:19  Preto takto hovorí Hospodin: Ak sa navrátiš, i ja ťa navrátim, a budeš stáť pred mojou tvárou, a keď oddelíš drahú vec od ničomnej, budeš ako moje ústa. Nech sa oni navrátia k tebe, ale ty sa nenavrátiš k nim. 20  A dám ťa tomuto ľudu za medený múr ohradný, a budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôžu, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a aby som ťa vytrhnul, hovorí Hospodin. 21  A vytrhnem ťa z ruky zlostníkov a vyslobodím ťa z hrsti násilníkov.

Niektoré preklady hovoria o potrebe obrátenia. V pôvodine je však v celom tomto kontexte použité jedno a to isté sloveso 4x a znamená navrátiť sa:

  1. AK SA NAVRÁTIŠ: Jeremiáš sa naozaj potreboval navrátiť k Bohu; do Božej prítomnosti; pred Božiu tvár; do Božieho povolania; ku viere/dôvere; ku odovzdaniu sa
  2. NAVRÁTIM ŤA (Božie dielo): Po jeho (a našom) návrate k Bohu, môže Boh navrátiť nás – doslova zapečatiť nás – udržať pri sebe: zostávanie v Bohu; zostávanie v prvej láske; čistota/posvätenie; stabilita; uzdravenie; pokora; úspech/použitie Bohom...
  3. TY SA NEVRACAJ K NIM: Jeremiáš (a aj my) potreboval vstúpiť do slobody od strachu, od ľudí; od sveta – ak mal byť Bohom použiteľný.
  4. ONI NECH SA NAVRÁTIA K TEBE: Jeremiáš mal žiť životným štýlom, ktorý ostatných vyzýva k návratu k Bohu. Bol povolaný buď zmeniť prúd verejnej mienky a životného štýlu jeho generácie, alebo sám ísť proti tomuto prúdu.

101. vzťah s Pánom

Navráť sa k Bohu! Je toto vôbec možné, že takýto prorok ako Jeremiáš, o ktorého prorockom obdarovaní a povolaní vôbec nemôžeme pochybovať, sa potrebuje navrátiť?! Je to možné, že prorok odišiel zo vzťahu s Bohom?! Táto Božia odpoveď však odhaľuje túto desivú skutočnosť: Jedna vec je obdarovanie a služba a úplne iná vec je osobný vzťah s Bohom, jednota s Jeho srdcom a ústami. Jeremiáš sa v tomto bode vzdialil od Boha. Neprišiel o obdarovanie a službu. Prišiel o intimitu a jednotu s Bohom. A toto sa stáva aj nám. Veľa krát slúžime v našom povolaní, obdarovaní, poverení... Ale ak sa vzdialime zo vzťahu s Bohom, zrazu slúžime z vlastného srdca... A možno z hnevu, smútku, sklamania. Preto to nazývam STRATEGICKÝ NÁVRAT.

Potrebujeme sa vrátiť celým svojim srdcom k Bohu: z myšlienok smrti, rezignácie, smútku, bolesti, hnevu, sklamania... Boh nám hovorí, že ak sa navrátime k Nemu, ak prestaneme v sebe živiť tieto myšlienky Žalobcu bratov, potom aj On nás navráti. Ale až keď my sa rozhodneme radikálne sa vrátiť. Potom keď my uvidíme to naše desivé odídenie od Boha, vzdialenosť od Neho. Ja som si takmer istý, že ak v nás povstávajú myšlienky na smrť, odchod, smútok a sklamanie..., potom zrejme odchádzame od Boha samotného.

Boh nám sľubuje, že On si nás navráti a obnoví našu pozíciu pred Jeho tvárou, obnoví naše srdce, našu schopnosť Ho počuť a vidieť Jeho ruku v našom živote. Toto v nás obnovuje On sám po tom, ako sa k Nemu vraciame.

Je pre nás desivo nebezpečné pokračovať v živote a službe v cirkvi bez vnútorného obrátenia srdca na Krista, bez úplného bytostného odovzdania s a Bohu, bez hľadania Boha samotného na prvom mieste. Verím, že naše povolanie, obdarovanie a ovocie služby nesmú byť na prvom mieste, nesmú sa stať našim cieľom, nesmieme sa s nimi identifikovať, nesmieme k nim priložiť svoje srdce, nesmieme z toho urobiť našu modlu...

Vlastne už aj to naše vnútorné rozpoloženie by nás malo alarmujúco varovať, že niečo nie je v poriadku, keď „sa varíme“ v hneve, sklamaní, smútku, bolesti, horkosti, myšlienkach na smrť, snahe utiecť... A v neposlednej rade vo výčitkách voči Bohu. Už aj toto je varovným signálom, že sme sa zrejme v srdci odcudzili Bohu, že zrejme Boh prestal byť našou „srdcovkou“, že sme sa zrejme v srdci posunuli od „Bože, som tu pre Teba“ ku „Bože, Ty by si tu mal byť pre mňa“ – od „Bože nie moja vôľa, ale Tvoja vôľa nech sa stane“ ku „Bože, nie Tvoja vôľa, ale moja vôľa nech sa stane.“

Preto sebe a teraz aj tebe tlmočím toto Božie volanie: NAVRÁŤ SA KU MNE! Ak sa navrátiš, aj ja ťa navrátim. Hľadaj ma celým svojim srdcom. Ak ma budeš hľadať celým srdcom, dám sa ti nájsť (Jer 29,13). Priblíž sa ku mne a ja sa priblížim k tebe (Jak 4,7-10). Verím, že je to teraz naozaj strategické vrátiť sa k Bohu celým našim srdcom, vrátiť sa do vzťahu s Ním, v ktorom my osobne poznávame Jeho – počujeme Ho, a v ktorom On poznáva nás – premieňa nás a vedie a je nami milovaný a uctievaný.

Oddeľ vzácne od ničomného! Daj tomu vzácnemu to prvé miesto!

Ďalšou výzvou od Boha pre Jeremiáša – a ja verím, že aj pre nás – je oddeliť vzácne od ničomného. Pôvodne to sloveso doslova znamená „vyniesť, vyviezť, vyvádzať, priniesť“. V tom istom tvare je použité napr.: v povinnosti Izraelcov zjesť celého pesachového baránka a nevyniesť nič z neho z domu (2M 12,14); alebo pri výzve priniesť do Božieho domu celý desiatok (5M 14,28); pri prosbe „vyveď moju dušu z úzkosti“ (Ž 143,11)... To znamená, že my potrebujeme niečo uchopiť a vyniesť, priniesť na to správne miesto.

Slovo „vzácne“ (v hebr. podstatné meno) má tieto významy: cena, ocenenie, drahocennosť, skvost, vzácnosť...

Slovo „ničomné“ (v hebr. particípium slovesa) zase doslova znamená: byť bezcenný, bez cti, ľahkomyseľný, márnotratný; a samotné particípum je označenie spustlíka, žráča a pijana (napr. Pr 23,20).

Keď som skúmal použitie týchto slov v SZ dospel som k veľmi zaujímavému zoznamu vzácnych a ničomných (márnych) vecí, ktoré sa dajú rozdeliť do troch oblastí. Tou prvou oblasťou je práve osobný vzťah s Bohom:

vzácne ničomné
počutie Boha (1Sam 3,1) vlažnosť
Božia milosť (Ž 36,8) ľudská spravodlivosť
poznanie Boha (Pr 20,15; 24,4) náboženstvo

1 Samuel 3:1  A mládenček Samuel posluhoval Hospodinovi pred Élim. A slovo Hospodinovo bolo vzácne v tých dňoch, a len málokde mal niekto prorocké videnie.

Žalmy 36:8 Jaká predrahá je tvoja milosť, ó, Bože, a preto sa synovia človeka utiekajú do tône tvojich krýdel.

Príslovia 20:15  Je zlato a množstvo periel; ale rty známosti sú drahocennou nádobou.

2. Vzťah s najbližšími

Je druhou oblasťou, na ktorú ľahko natrafíme ak skúmame výskyt slov „vzácne“ a „ničomné“:

vzácne ničomné
úcta v manželstve (Est 1,20) rozdelenie v manželstve
podriadenosť nepodriadenosť rodičom (5M 21,20)
pocta, odmena, úcta (Est 6,3.6.) trest, strata cti, vážnosti (Žal 1,8)

    Ester 1:20  A keď sa počuje výrok kráľov, ktorý dá vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, lebo je veľké, dajú všetky ženy svojim mužom úctu, od najväčšieho do najmenšieho.

Deuteronomium 21:20  a povedia starším jeho mesta: Tento náš syn je spurný a nepoddajný, nepočúva na náš hlas, je žráč a pijan.

Ester 6:3  Vtedy povedal kráľ: Aká česť a hodnosť sa dostala za to Mardocheovi?

Žalospevy 1:8  Cheth. Ťažko hrešila dcéra Jeruzalema, preto sa stala nečistou odlúčenou; všetci, ktorí ju ctili, opovrhujú ňou, pretože vidia jej nahotu. Aj ona vzdychá a obrátila sa nazpät.

Pri STRATEGICKOM OBRÁTENÍ mám na mysli aj obrátenie sa ku najbližším strategickým ľuďom: partner v manželstve, priatelia, spolupracovníci, rodina. Toto by malo byť na druhom mieste v rebríčku našich hodnôt. Bez najbližších strategických ľudí zrejme nenaplníme Pánove poslanie na tejto zemi. Neviem ak je to v iných zamestnaniach, ale uvedomujem si, že ako Boží služobníci sme zvádzaní práve v tejto oblasti. Zvlášť ak sa zameriame na našu službu, výsledky, úspech, postavenie... Teda zvlášť ak opúšťame Boha. Verím, že aj toto je jeden zo sprievodných prejavov opúšťania Boha: a síce opúšťanie najbližších, plytké vzťahy, nedostatok dobrého času s blízkymi, absencia priateľov, samota...

11A myslím, že to bola druhá vec, ktorá bola daná aj Jeremiášovi napriek tomu, že prechádzal tak ťažkými vecami. Napriek tomu, že ho odvrhla jeho vlastná rodina (Jer 12,6) a napriek tomu, že sa nemohol oženiť a mať manželku a vlastné deti (Jer 16,1), Boh mu dal minimálne (okrem iných, o ktorých možno nevieme) dvoch blízkych a verných priateľov, ktorí s ním zdieľali všetko, a v istých situáciách ho doslova zachránili:

  • Báruch, ktorý zapisoval a keď bolo treba tak aj čítal a zvestoval ľuďom to, čo Boh hovoril Jeremiášovi. Zrejme práve vďaka oddanosti a vernosti tohto muža máme k dispozícii knihu proroka Jeremiáša. A keď sa tak nad tým zamyslíme, tak práve vďaka Báruchovi môže Jeremiášova služba niesť ovocie a stále má vplyv. Počas Jeremiášovho života totiž jeho služba nepriniesla duchovné prebudenie jeho generácii. V písomnej podobe však ovplyvnila Daniela a generácie po ňom až d dnešných dní.
  • Ebed Melech bol eunuch z Etiópie (teda černoch) – kráľovský otrok (to je doslova preklad jeho mena a možno to ani nie je jeho meno, len fakt, že bol kráľovským otrokom) – ktorý Jeremiáša zachránil po tom, ako ho spustili do cisterny, na dne ktorej bolo bahno (Jer 38,7-13). Jeremiáš by sa tam buď utopil, alebo zahynul v dôsledku hladu a chladu.

Ku obidvom mal Jeremiáš aj prorocké slovo (Jer 39,15-18; 45,2-5). Zrejme tieto vzťahy pre nich všetkých veľa znamenali.

Verím, že STRATEGICKÝ NÁVRAT k Bohu bude zároveň znamenať aj návrat ku najbližším ľuďom, ktorých Boh privádza do nášho života. Intímny vzťah s Bohom zmení v prvom rade tieto vzťahy.

3. Zacielenie na povolanie

Treťou oblasťou, na ktorú sa vzťahuje použitie slov „vzácne“ a „ničomné“ je zmysel života, to prečo tu vlastne sme, za čím ideme, prečo žijeme:

vzácne ničomné
rozvážnosť (Pr 17,27) ľahkovážnosť (Jer 2,36)
usilovnosť (Pr 12,27) márnivosť (Pr 23,20-21)
smrť zbožných, martýrstvo (Ž 116,15) snaha vyhnúť sa utrpeniu

  Príslovia 17:27  Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
Jeremiáš 2:36  Ako celkom naľahko berieš, že meníš svoju cestu. Aj Egypt ťa sklame, ako ťa sklamala Asýria.

Príslovia 12:27  Nebude piecť ľstivý človek toho, čo ulovil; ale u pilného je vzácny majetok človeka.

Príslovia 23:20  Nebuď medzi pijanmi vína ani medzi žráčmi mäsa; 21  lebo pijan a žráč schudobneje, a driemota oblieka v handry.

Žalmy 116:15 Drahá je v očiach Hospodinových smrť jeho svätých.

12STRATEGICKÝ NÁVRAT je aj o strategickom zameraní, zacielení nášho života, čo sa prejaví tým, že vieme, prečo tu sme a náš život má zmysel, poslanie – konkrétnu misiu, pre ktorú tu sme. Ako náš Pán bol poslaná Otcom, tak poslal aj nás (J 17,18; 20,21). Je tu poslanie.

To s prejaví tak, že vo svojom vnútri sme pevní, nekolíšu nami trendy a príležitosti doby; a nezastavia nás prekážky a protivenstvá. Ak vieme, že Boh nás poslal, potom viem aj to, že on nám otvorí dvere a urobí cestu. Z toho dôvodu zostávame pevní – akoby chladní oproti vonkajším vplyvom. Z tohto dôvodu len tak nemeníme svoju cestu. Z tohto dôvodu veľmi usilovne pracujeme, lebo pristupujeme k životu ako ku svojmu poslaniu. Z tohto dôvodu sa nasadzujeme s obetavosťou, ba aj s rizikom života.

Z pasce: sklamania zo života, túžby utiecť a vzdať sa, z myšlienok na smrť, z hnevu, sklamania, horkosti, zranení, vyhorenia, depresie, sklamania v Bohu... – z týchto vecí nás vyvádza STRATEGICKÝ NÁVRAT:

  1. Do osobného vzťahu s Bohom a vydania sa Jemu…
  2. Do intímnych vzťahov s najbližšími…
  3. Ku Božiemu povolaniu – misii nášho života…

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára