________________________________

17. 2. 2013

5. Si tu pre Božie úmysly. JEREMIÁŠ

JEREMIÁŠ

5. Si tu pre Božie úmysly.

Kázeň (30.12.2012 v zbore BJB Viera) v MP3 je možné stiahnuť TU

Snímka1Tieto posolstvá začali vo mne povstávať na konci augusta 2012 pri štúdiu knihy proroka Jeremiáša. Sú pre mňa veľmi osobné a verím, že môžu byť na požehnanie i vám. Zároveň však doporučujem vrátiť sa k tým predchádzajúcim, pretože spolu súvisia a toto je 5.časť:

Jeremiáš 29:11  Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie. 12  Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. 13  A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom. 14  A dám sa vám najsť, hovorí Hospodin, a dovediem nazpät vašich zajatých a shromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás zahnal, hovorí Hospodin, a navrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odstehoval.
Tento text hovorí o tom, že Boh má úmysly, myšlienky, zámery, ktoré myslí o mne, o tebe, o našom zbore, o cirkvi v nejakom meste... Vždy to platí, že Boh má plán s nami. My tu nie sme pre seba. Sme tu pre Boží plán. My môžeme premýšľať nad svojou cestou, svojim životom, ale Hospodin chce viesť naše kroky:

Príslovia 16:9  Myseľ človek si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok.

Keď si toto uvedomujem, vedie ma to k tomuto osobnému vyznaniu:

„Nechcem nič iné ako to, čo chce Boh“

Ako kazateľ by som mohol mať ambície. Napr.: byť úspešný; získať mnoho ľudí; vybudovať taký, alebo hentaký zbor; urobiť také, alebo hentaké projekty... Ale desím sa týchto mojich ambícií, lebo som si zaumienil, že nechcem nič iba to čo je Božia vôľa pre môj život, pre tento zbor.

Neviem ako si na tom ty – možno v inom zamestnaní tiež môžeš mať svoje vlastné ambície – tiež ťa chcem poprosiť: Zaumieň si nemať, nedosahovať nič iné ako Božia vôľu! Začni sa vážne modliť tú modlitbu: Otče, buď Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi. Lebo je nejaká vôľa Božia v nebi aj čo sa týka tvojho života.

Teraz niečo k postave a posolstvu proroka Jeremiáša:

Bol jedným z posledných veľkých prorokov, ktorý oznamoval Boží súd pre krajinu, ktorá tvrdošijne odmietala vrátiť sa k Hospodinu. Jednou vetou jeho posolstvo znelo: „Už je pozde. Boží súd je neodvratný, vaše odpadlíctvo je nevyliečiteľné. Nechcete opustiť svoje hriechy, modlárstvo. Boh sa rozhodol, že zničí svoj vlastný chrám.“ Pre nás je to alarmujúce: Boh sa aj dnes môže rozhodnúť, že zničí svoju cirkev, že pohne niektorým zborom, pokiaľ nerobí pokánie a rúti sa zlým smerom:

Zjavenie 2:4  Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. 5  Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!

Viete, my môžeme pevne dúfať v Hospodina, len neviem prečo je to tak, že po čase si ako Božie dieťatká začíname trúfalo myslieť, že už sme znovuzrodení, už sme kresťania, chodíme do zbore, takže asi je všetko v poriadku. Ale toto neplatí. Tvojou nádejou je iba Boh sám. Iba On drží tvoj život.

Napriek tomu posolstvu Jeremiáša, on nebol nejaký zatrpknutý starý Pán, ktorý všetko kritizoval, ukazoval prstom, chodil zamračený... Áno, bolo mu dané prorokovať smutné posolstvo. Bol prorokom, ktorý mal vytŕhať, rúcať, hubiť, búrať, sadiť a stavať (Jer 1,10). 4x prinášal niečo deštruktívne a 2x niečo pozitívne.

Tu by som chcel tak trochu poopraviť obraz prorockej služby: prorocká služba nie je len zamračená, odsudzujúca, kritizujúca, ukazujúca prstom, konfrontujúca zlo... Pravá prorocká služba vždy prináša aj sadenie a stavanie. Pravá prorocká služba – prosím nebojme sa jej! – vždy prinesie konfrontáciu, napomenutie, ktoré nie je pohodlné, radikálne posolstvo: dokonca o tom, že Boh môže zničiť svoj vlastný chrám, môže nás rozohnať, rozptýliť – ak odmietame byť spolu a napĺňať Boží plán snami! Rozmýšľali ste o tom niekedy? Ani náš zbor nemusí vydržať a zostať. Boh nás môže rozptýliť: ak nebudeme v Božom pláne, ak sa odmietneme vydať jeden druhému...

Prvá cirkev v Jeruzaleme zakúsila nádherné prebudenie a vyliatia Ducha. Dostala však poverenie ísť do Judska, Samárie a až do posledných končín zeme. Lenže oni nešli. Bolo im dobre v ich prebudení a zrejme by sa z Jeruzalema nepohli. Prišlo Božie rozptýlenie skrze prenasledovanie.

A toto nám uniká: Ak my ako Božie dieťatká - draho kúpené krvou Baránkovou – žijeme sami pre seba, pre svoje vlastné životy a naháňame svoje vlastné plány, žijeme podľa agendy a hodnôt tohto sveta... Nám uniká, že na nás môžu prísť Božie súdy, ktoré samozrejme sú Jeho milosťou. On neprichádza aby nás odsúdil, alebo potrestal. Boh prichádza, aby nás priviedol naspäť k Nemu. Lebo:

Snímka3Jeremiáš 29:11  Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie.

A toto chcem jasne tlmočiť ako každému jednému z nás, tak aj tomuto zboru: Boh má s nami svoj jasný plán, zámer a úmysel – a ja naozaj nechcem nič iné. Pozývam vás: Poď hľadať tento Boží plán. Uisťujem ťa, že dobrý Boh má dobrý plán s tebou.

Božie úmysly pokoja.

V pôvodnom texte je tam napísané, že Boh má „plány pokoja“ – je tam použité slovo „šalom“ – plány smerujúce k blahu, k harmónii, k pokoju s Bohom a ľuďmi, k prospechu... Jeho plánom je dať ti pokoj:

Ján 14:27  Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!

Božie úmysly nesmerujú k zlému.

Božie úmysly s tebou nesmerujú ku zlému, ani ku zničeniu, deštrukcii, či nešťastiu, alebo hriechu. On má plán, aby na tvojom a mojom živote bol skutočný, večný pokoj. Aby si vedel že „ideš domov. To je to o čom píše aj apoštol Pavel:

Rímskym 5:1  A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. 2  Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. 3  No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, 4  vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. 5  A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.

Máme pokoj s Bohom, pokoj v srdci, v mysli, vo svedomí. Pokoj, ktorý dáva Boh Duch Svätý.

Božie úmysly ti dávajú budúcnosť a nádej.

Božím úmyslom s tebou je dať ti budúcnosť a nádej. Lepšie by to bolo prekladať slovom „posledné veci“, alebo „to, čo je po konci“. On má pre teba to, čo príde po všetkom. Má pre teba nádej – tz. Chce aby si vedel prečo si tu, odkiaľ a kam ideš, aby si vedel, že smeruješ domov, ideš si po odmenu, ideš do večnosti so svojim milujúcim nebeským Otcom. Boh má pre teba budúcnosť a pevnú nádej. A je obrovský rozdiel medzi nádejou tohto sveta a nádejou, ktorú dáva Boh:

Príslovia 23:18 ... lebo jestvuje budúcnosť a tvoja nádej nezhynie.

Príslovia 24:13  Syn môj, jedz med, lebo je dobrý, med z plástu je sladký tvojim ústam. 14  Vedz, že aj múdrosť je taká pre tvoju dušu. Ak ju nájdeš, máš budúcnosť. 15  Bezbožný, nerob úklady príbytku spravodlivého, nenič miesto, kde odpočíva, 16  lebo spravodlivý vstane, hoci by padol sedemkrát, bezbožní sa však rútia do nešťastia. 17  Neteš sa, ak padne tvoj nepriateľ, a ak sa potkne, nech ti srdce nejasá, 18 aby to Hospodin nevidel, aby sa Mu to neznepáčilo a aby neodvrátil svoj hnev od neho. 19  Nevzbĺkni hnevom proti zlosynom, nežiarli na bezbožných, 20  lebo zlý nemá budúcnosť, svieca (nádej) bezbožných zhasne.

Príslovia 24:21  Syn môj, boj sa Hospodina a kráľa, nespolčuj sa s tými, ktorí sa menia, 22  lebo ihneď nastane ich záhuba, a ktovie, kedy príde ich zánik?

Ale ty máš nádej vo večnosti, vo svojom Bohu. Boh je tvojou nádejou. Nenádejaš sa na peniaze, postavenie, známosti, zabezpečenie, dôchodkový systém. Tvojou nádejou je tvoj Boh. Je to tak?

Jeremiáš 29:11  Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie.

A ešte niečo málo k historickej súvislosti:

Toto všetko píše Jeremiáš v liste prvým presídlencom, ktorých zobral kráľ Nabukadnekar do Babylona. Medzi nimi bol vtedy mladučký Daniel, ktorého prorockú knihu tiež máme v Písme. Toto sa stalo v r. 605. K úplnému zničeniu Jeruzaleme a ďalším deportáciám došlo oveľa pozdejšie... Hneď v tomto roku tohto prvého presídlenia tých najlepších ľudí, im Jeremiáš napísal list, v ktorom je aj text nad ktorým práve uvažujeme. A jasne im predpovedal, že to bude trvať 70 rokov:

Jeremiáš 29:10  Lebo takto vraví Hospodin: Keď sa doplní sedemdesiat rokov pre Babyloniu, navštívim vás a splním pri vás svoje zasľúbenia, že vás navrátim na toto miesto.

Po 70 rokoch r.538 vydal kráľ Kýros edikt, ktorý umožňoval návrat židom. A r.535 sa vydala prvá výprava naspäť do Jeruzalema, aby ho znovu vybudovali. Presné prorocké slovo! Nie je to úžasné?

Božie úmysly so zborom Viera.

Teraz vieme, že Boh má s každým jedeným z nás, aj s našim zborom Jeho nádherné plány – úmysly smerujúce k blahu, dať nám budúcnosť a nádej. Vieme, že Boh má úmysel osláviť svoje meno skrze nás, priviesť do Jeho pokoja čo najviac ľudí skrze nás... Možno si to ani len nevieme predstaviť čo Boh s nami zamýšľa, aké veci chce prostredníctvom nás a v našom strede urobiť. Aj skrze proroctvá ktoré sme ako zbor dostali vidíme len niečo málo z toho, čo je na Božom srdci. Chcem ti povedať, že byť súčasťou tohto zboru neznamená len to, že si sem prídeš v nedeľu doobeda na chvíľu posedieť a zúčastniť sa nejakého anonymného zhromaždenia. Boh má zámer s týmto zborom a je to zaväzujúce pre nás. Ak tento zámer ignoruješ, ignoruješ Boha, ktorý tento zámer má. Ak chodíš do tohto zboru bez toho, aby si dal svoje srdce tomuto zboru, a bez toho aby si sa zaviazal vzťahom s ľuďmi v tomto spoločenstve, tak míňaš zámer, ktorý Boh má s týmto zborom! – Mne sa to tiež ťažko hovorí, lebo sú to vážne veci, ale máme za sebou 21 rokov ako zbor Viera. A ja sa pýtam: Dali sme seba jeden druhému? Zaviazali sme sa: „Pane, my sme tu, aby sme naplnili Tvoju vôľu.“? Alebo sem chodíme pre svoje vlastné očakávania o ideálnom zbore? Jeden chce dobré kázne, druhý starostlivosť o deti, tretí dobrú hudbu, štvrtý niečo iné... Ale vieš, čo chce Boh s nami? Vieš, aké je tvoje miesto v tom?

Tento verš Jer29,11 ma vždy napĺňal radosťou. Vo svojej Biblii ho mám vymaľované na žlto, ako všetky Božie zasľúbenia. Tento verš však mám vyfarbený žltou zvýrazňovačkou, aby doslova svietil. Vždy to bolo pre mňa také mocné, že Boh má aj so mnou svoje úmysly, a že sú tú dobré a dokonalé úmysly...

Ale tá druhá časť tejto nádhernej pravdy o Božích dobrých úmysloch s nami je, že je to zaväzujúce. Je to zaväzujúce! Ty jedného dňa budeš vydávať počet pred súdnou stolicou Kristovou. A dovolím si povedať, že nie len z toho, či si zhrešil, a ako si žil ako kresťan... Ale ty vydáš počet za tie hrivny, ktoré ti boli dané (L 19,11-27), za tie talenty, ktoré ti boli dané (Mt 25,14-30). To sú konkrétne veci. Boh od teba nebude chcieť nič viac ako to, k čomu ťa povolal, aký mal s tebou plán na tejto zemi. On sa bude pýtať ako si to naplnil. Je to zaväzujúce pre nás.

Dovoľte aby som to zdôraznil aj týmto príkladom: Mojžiš dostal od Boha takéto varovanie:

Exodus 23:20  Hľa, ja posielam anjela pred tebou, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. 21  Daj pozor na seba pred ním a poslúchaj jeho hlas, neprotiv sa mu, lebo vám neodpustí priestupky, veď moje meno je v ňom. 22  Ak však poslúchneš jeho hlas a budeš konať všetko, čo hovorím, budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem sužovať tvojich sužovateľov. 23  Lebo môj anjel pôjde pred tebou a dovediem ťa k Amorejcom, Chetejcom, Perizejcom, Kanaáncom, Chivijcom a Jebúsejcom, ktorých vykynožím.

Ak platí to, že Boh prebýva v každom jednom z nás, pretože každý jeden sme chrámom Ducha Svätého... Ak to platí, že tento zbor je miesto, kde si Boh vyvolil prebývať... Tak na jednej strane je to tá najnádhernejšia vec vo vesmíre: lebo máme Božiu prítomnosť a blízkosť; Božia tvár je obrátená na nás; On sa o nás stará ako o svoje dieťatká; On nám odpúšťa; On nás prijíma... Nie je to nádherné?

Na druhej strane však: Ak On je v našom strede, a my zároveň svojim hriechom dovoľujeme, aby medzi nami bolo to, čo zarmucuje Jeho Svätého Ducha; ak dovoľujeme, aby medzi nami bola pýcha; ak dovolíme, aby medzi nami bolo svetáctvo; ak dovolíme, aby medzi nami bola nejednota, súdenie jeden druhého... Toto hovorím s veľkou bázňou: Rozdelený dom neobstojí. Ako Boh zničil svoj chrám v Jeruzaleme, tak môže zničiť ktorýkoľvek cirkevný zbor, môže spôsobiť jeho rozptýlenie.

My sme tu pre Boží úmysel. A to je tá najkrajšia vec na svete a zároveň aj najohrozujúcejšia vec.

Božie úmysly sa nemusia naplniť.

Tento text o Božích úmysloch s nami pokračuje ďalej:

Jeremiáš 29: 12  Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. 13  A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom. 14  A dám sa vám najsť, hovorí Hospodin, a dovediem nazpät vašich zajatých a shromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás zahnal, hovorí Hospodin, a navrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odstehoval.
Teraz by som chcel z našich myslí, akoby skalpelom vyoperovať jednu falošnú predstavu akejsi predestinácie – predurčenia: že keď Boh má úmysel s niekým, tak ten sa určite naplní a určite sa stane; že sme bábkami v rukách Boha; že keď Boh dal prorocké slovo, tak ono sa určite naplní. Myslím, že toto je pohanská predstava a nemá s kresťanstvom takmer nič spoločné. Toto je osudovosť islamu, kde si človek nikdy nie je istý, ako na tom s Alahom je, a čo s ním Alah urobí, a ako s ním zamýšľa. Toto nie je kresťanstvo.

Tá správna predstava vyplývajúca z tohto textu je, že Boh má s každým plán: so mnou, s tebou, s týmto zborom... Ale tento Boží úmysel a plán sa nemusí stať. Je tu napísané, že keď sa budeme modliť, hľadať Boha celým srdcom, tak On sa nám dá nájsť a zmení náš údel. Božie úmysly sa nemusia naplniť. Boh so mnou aj s tebou má plán, ale zároveň so mnou aj s tebou spolupracuje – a tiež s našim zborom – na základe našej slobodnej vôle, na základe nášho srdca, našich túžob, našich rozhodnutí, našich presvedčení, na základe nášho hľadania, našej lásky a túžby... Boh ti nechce dať niečo o čo ty nestojíš. On chce spolupracovať spolu s tebou, lebo ťa stvoril a vyformoval. Lebo ťa stvoril pre Jeho úmysly. Jeho plány sú ti šité na tvoju mieru. Ty však máš právo povedať „ÁNO“ alebo „NIE“.

Ako neminúť Božie dobré úmysly.

Tieto isté slová skúmal po mnohých rokoch prorok Daniel. On bol medzi zajatcami babylonského kráľa a bol jedným z mládencov, ktorí boli vybratí pre vzdelávanie a službu kráľovi. Zastával pozíciu jedného z ministrov vlády. Zostával však aj v Babylone verný Bohu. Mal vo zvyku sa trikrát denne modliť k svojmu Bohu (Dan 6,11). Zvykol mať trikrát denne nerušený čas na modlitbu, kde sa naozaj koncentroval na Boha. Keď mal asi 70 rokov – zrejme to bol r.557 – teda 17 rokov pred tým, než sa prvá skupina vydala na cestu z Babylona do Jeruzalema - niekoľko rokov pred tým, než vôbec bolo počuť o nejakom Kýrosovi – skúmal tento Jeremiášov prorocký list a na základe neho sa pustil do modlitieb a pôstu:

Daniel 9:1  V prvom roku Dária, syna Ahasverovho, zo semena Médov, ktorý bol učinený kráľom nad kráľovstvom Chaldejov, 2  tedy v prvom roku jeho kraľovania ja Daniel som vyrozumel z kníh počet rokov, o ktorých sa bolo stalo slovo Hospodinovo k prorokovi Jeremiášovi, že sa za ne vyplnia spustošenia Jeruzalema, za sedemdesiat rokov. 3  A obrátil som svoju tvár k Pánu Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a pokornými prosbami v pôste, v smútočnom vreci a v popole. 4  A modlil som sa vrúcne Hospodinovi, svojmu Bohu, a vyznával som sa a vravel som...
Daniel toto prorocké slovo zobral úplne vážne, uveril tomuto slovu a rozhodol sa, že bude v tejto veci hľadať Boha, modliť sa a postiť. Rozhodol sa naplniť podmienky, ktoré s proroctvom a zasľúbením uvádzal Jeremiáš:

Jeremiáš 29: 12  Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. 13  A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom. 14  A dám sa vám najsť, hovorí Hospodin, a dovediem nazpät vašich zajatých a shromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás zahnal, hovorí Hospodin, a navrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odstehoval.

Sú tu Božie úmysly, je tu Boží plán. Je tu však aj cesta k nemu: Podmienky, ktoré môžeme naplniť. Podmienky, ktoré musíme naplniť, ak Božie úmysly nechceme minúť.

O týchto podmienkach jasne vyučoval aj Pán Ježiš:

Matúš 7:7  Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte, a otvorí sa vám; 8  lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klepe, sa otvorí. 9  Alebo kto je z vás človek, ktorý, keby ho jeho syn prosil o chlieb, by mu dal kameň? 10  Alebo aj keby ho prosil o rybu, či mu azda podá hada?! 11  Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je v nebesiach, dobré veci tým, ktorí ho prosia!
Boh je dobrý Otec. On má pre nás dobré veci. Má dobrý úmysel so mnou, s tebou, aj s našim zborom. O čo skôr nám to Boh chce zjaviť a dať nám tieto Jeho dobré veci, keď Ho budeme hľadať.

Z týchto textov je zrejmé, čo potrebujeme urobiť, aby sme neminuli Božie dobré úmysly, ktoré On má s nami.

Sú to tri praktické veci. Ak ich však nebudeme robiť naplno, ale len polovičato, nie z celého srdca, potom je dosť možné, že sa o Božích úmysloch s nami dozvieme až v nebi, a až tam nájdeme všetko to, čo Boh chcel skrze nás urobiť tu na zemi. Ale to už bude veľmi smutné, lebo bude pozde.

Snímka61. Modlitba.

Prvou praktickou podmienkou je modlitba. Pán Ježiš hovorí „Proste a dostanete. Lebo každý kto prosí, dostane.“ Tak aj Jeremiáš hovorí „Keď sa budete modliť...“.

My všetci vieme, že pre modlitbu v Písme nemáme žiadne obmedzenia. Pre modlitbu sa vzťahujú úžasné zasľúbenia. Každý jeden z nás môžeme urobiť niečo podobné ako Daniel.

Rozhodnutie pre denný rytmus času a miesta pre modlitbu.

Môžeme sa rozhodnúť žiť život modlitby a modliť sa pravidelne, plánovite, premyslene. Moje a tvoje rozhodnutie pre modlitbu je odstránením prvej prekážky. Ak sa pre modlitbu nerozhodneme, nebudeme sa modliť. Potrebuješ sa rozhodnúť, že sa budeš modliť, že si to naplánuješ a dáš ako pevný termín vo svojom kalendári. Je to tvoje rozhodnutie, ktorá hodina to bude. Je to tvoje rozhodnutie nájsť si modlitebné miesto, kde nebudeš rušený. Toto sa ti nestane náhodou.

Jediná modlitebná komôrka, ktorá ťa nájde sama od seba bez tvojho hľadania, je veľryba, ktorá pohltila proroka Jonáša, keď utekal pred Hospodinom. Boh ti môže dať takúto „pojazdnú modlitebnú komôrku“, keď Ho ignoruješ a utekáš od Neho. Vtedy prídu okolnosti do tvojho života, ktoré ťa donútia konečne z celého srdca volať k tvojmu Bohu...

Ja dúfam, že ty si nájdeš lepšiu komôrku, a že to urobíš skôr, než Boh bude musieť nastrojiť nejakú veľrybu, kvôli jeho milosti ku tebe a kvôli jeho láske, ktorou ťa miluje. Lebo On nechce aby si išiel do zahynutia. Lebo On nechce aby si minul jeho vôľu a Jeho plán s tebou. Toto sú Božie spôsoby, ako On jedná so svojimi milovanými dieťatkami: že nás vychováva; že prísne švihá každého, koho prijíma za syna. Lebo nás miluje.

Takže tou prvou praktickou vecou je tvoje rozhodnutie nájsť si každý deň konkrétny čas a miesto pre tvoju osobnú modlitbu, kde ťa nikto neruší a ty sa celým srdcom koncentruješ na Boha, voláš k Nemu z tvojho vnútra.

Neviem či máš takýto pravidelný čas a miesto...

Je dôležité, aby sme mali zaužívaný čas pre modlitbu v našom živote na dennej báze. Pokiaľ to nebude denne, vyjdeme z rytmu. Je to ako beh na dlhé trate: ak stratíme rytmus, strácame svoje sily.

Rozhodnutie pre zápas v modlitbe a pôste počas niekoľkých dní.

Daniel to mal zaužívané. A potom jedného dňa, po preskúmaní Jeremiášovho listu, sa rozhodol urobiť ešte niečo viac: rozhodol sa, že v tejto jednej veci sa bude modliť s pôstom a hľadať Božiu tvár. Aj my potom môžeme vstúpiť do občasnej báze, kedy sa sústredíme v modlitbe a pôste na niekoľko dní na nejakú vec, v ktorej hľadáme Boha a zápasíme o prielom, o Boží zásah. To je druhá praktická vec, ku ktorej ťa povzbudzujem. Verím, že bez takýchto zápasov sa neposunieme vpred ako zbor.

Modlitba zhody.

Tretia praktická vec je Pánove zasľúbenie ohľadom modlitby zhody dvoch ľudí:

Matúš 18:19  A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Toto je zvláštne zasľúbenie pre modlitbu v spoločenstve, s niekoľkými ďalšími, vernými, súzvučiacimi súrodencami.

To čo prakticky môžeš urobiť, je nájsť si takýchto modlitebných partnerov, s ktorými sa budeš modliť. A nie hocijako, ale v dohode, v zhode. Bude to premyslená modlitba. Budete vedieť presne za čo sa modlíte, dokonca tak presne, že Boh vám bude môcť konkrétne odpovedať.

Často sa Pán Ježiš spýtal človeka: „Čo chceš aby som ti urobil?“. Schválne: je teraz nejaká konkrétna vec, ktorá by z teba doslova vyletela ako odpoveď na takúto Ježišovu otázku? Vedel by si hneď zareagovať a povedať presne čo chceš, čo potrebuješ, za čo zápasíš....?

Modlitba nie je náhoda. Nie je to len „ako príde, tak bude...“. Modlitba nie je 1000 prázdnych slov. Modlitba je ako hrot šípu: je presne mierená, presne mienená, presne formulovaná, presne chcená... Nemodlíš sa len preto, aby si sa modlil. Ale modlíš sa za konkrétnu vec.

Máš takýchto modlitebných partnerov, s ktorými sa modlievaš za nejakú konkrétnu vec? Bolo to niekedy v tvojom živote, že si niekoho vyhľadal s prosbou, aby s tebou za niečo zápasil, aby ste spolu nejakú konkrétnu vec premodlili?

Snímka72. Hľadanie

Pán Ježiš nás vyzýva „Hľadajte a nájdete!“ a Jeremiáš: „Budete ma hľadať, a Ja sa vám dám nájsť, keď ma budete hľadať celým srdcom.“

V hebr. Má toto sloveso „hľadať“ tieto významy: dychtiť, hľadať, prehľadávať, vymáhať, požadovať, vyhľadávať, snažiť sa, pátrať, vyšetrovať..

V gr. toto sloveso „hľadať“ je možné prekladať aj: skúmať, uvažovať, vyšetrovať, usilovať, požadovať...

Vidíme, že to znamená cieľavedomé hľadanie Božieho kráľovstva, plánu.

Sloveso „nájsť“, ktoré je zasľúbením, zase v gr. znamená aj: poznať, pochopiť, objaviť, zaopatriť si, dosiahnuť...

Viac o tomto hľadaní a objavovaní Božieho plánu pre náš život hovoríme v sérii T.V.A.R., ktorej venujeme niekoľko týždňov, pretože to nie je možné bez skutočného prepátrania nášho života a skúmania, čo v našom živote je Božím rukopisom, a čo naopak je vysiatym kúkoľom nepriateľa:

Vždy ma prekvapuje jedna poznámka, ktorá je len akoby utrúsená o Pánovi Ježišovi v pasáži, kedy Pán Ježiš umýva učeníkom nohy pri poslednej večeri:

Ján 13:3  (Ježiš) vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide, 4  vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa.

Pán Ježiš to vedel. On naisto vedel, že vychádza od Otca a ide k Nemu a že to čo robí, je Otcov plán s Ním:

Ján 8:14  A Ježiš odpovedal a riekol im: I jestli ja svedčím sám o sebe, je moje svedoctvo pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ prichádzam alebo kam idem.

On vedel kto je, a kto nie je. Vedel, čo Mu Otec zveril. Vedel presne aká úloha Mu bola daná.

A toto je to, čo mám na mysli pod týmto „Hľadaním“: Je to otázka na mňa aj na teba: Vieš kto si? Vieš odkiaľ a kam ideš? Vieš ako ťa Boh predivne stvoril? Vieš napr. aký máš typ osobnosti, ako výnimočne ťa Boh utvoril? Vieš aké duchovné dary ti Boh dal? Údajne len 20% kresťanov vie o tom aké je ich obdarovanie. Hľadáš odpovede na tieto otázky? Vieš, aké veci ti Boh zveril a aký má plán s tvojim životom? Preskúmal si to?

Je napísané: „Nájdete ma, keď ma budete hľadať celým srdcom.“ Potrebujeme do tohto hľadania vložiť celé naše srdce. Lebo: „Kde je náš poklad, tam bude i naše srdce.“ (Mt 6,21)

Pre mňa hľadať Božie kráľovstvo na prvom mieste znamená každodenné nastavenie mysle. Nie je to len oddelený čas v modlitebnej komôrke, ale hľadanie je o tom, že tak proste myslíme, cítime ako Božie milované dieťatka. Pýtame sa: Páči sa to Pánovi? Je toto Pánova vôľa? Urobil by to Pán Ježiš? Naše vnútro je nastavené pre Božie kráľovstvo. Týmto hľadaním sa naše vnútro stáva citlivým rozlíšiť to čo je Božie a čo nie. Toto hľadanie by malo vyústiť k tomu, že žijeme pre večnosť, pre nebo, pre Boží zámer.

Toto hľadanie zvyknem prirovnávať k tomu, že je to ako keď ladíš rádio. A niekedy ho nevieme vyladiť hneď. Hľadáme konkrétnu stanicu a neviem ju nájsť. Čo vtedy urobíme? – Často to vzdáme. Buď prestaneme hľadať, alebo počúvame to, čo sme narýchlo naladili. Hľadanie Božieho kráľovstva však nie je na jeden deň. Trvá to podstatne viac času. Toto hľadanie pokračujeme až kým neobjavíme to Božie, až kým nemáme odpoveď od Boha, až kým si nie sme celkom istí. A keď to nájdeme, vtedy vieme odkiaľ a kam ideme; vieme, že pred nami ide Pán; vtedy horí naše vnútro. Samozrejme s týmto hľadaním je spojných množstvo strachov, zápasov, výziev, na ktoré nemáme, a ktoré sa dajú uchopiť len vo viere...

Keď sa naladíš na stanicu tohto sveta, tak: ťa to nebude nič stáť; pôjdeš za pohodlím; budeš robiť veci, na ktoré máš a pre ktoré si vystrojený; budeš robiť veci pre to, aby si bol úspešný; budeš sa snažiť vyhnúť prekážkam a nechceným situáciám ťažkostí v tvojom živote... Keď si vyladíš prvé, ľahko naladiteľné, pozemské rádio...

Ale keď sa začneš ladiť na Boží plán s tvojim životom, tak prvou skúškou bude už len to, či vydržíš ladiť ďalej, či to nevzdáš, či vydržíš čakať... Potom príde druhá skúška: Keď to vyladíš a začuješ, že Boh ťa povoláva, či to naozaj prijmeš. A keď to prijmeš a začneš vo viere riskovať a prídu prvé ťažkosti, ktorými ťa Boh bude skúšať... Budeš hľadať to Božie, alebo sa uspokojíš s tým ľahšie vyladiteľným.

Vieš, môžeš niekoľkokrát zakúsiť to ako si ťa Boh použije. Niekoľkokrát sa zviesť taxíkom.

Ale môžeš si spraviť vodičák a šoférovať sám svoje auto a zakúsiť tak jazdu v Božom povolaní pre tvoj život.

A verím, že toto môžeme zakúsiť nielen ako jednotlivci, ale aj ako zbor.

Snímka83. Klopanie

Tretia posledná vec je klopať:

Pre mňa to znamená niečo veľmi osobné. Klope sa na konkrétne dvere.

Pán Ježiš klope na tvoje dvere aby sa s tebou stretol:

Zjavenie 3:20  Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.

Pán Ježiš v našom texte hovorí: „Klopte a bude vám otvorené.“

Ty môžeš poprosiť o osobné zjavenie Pána, o osobné spoločenstvo s Ním. Môžeš zatúžiť po Ňom samotnom, po Jeho tvári.

Toto je tretia vec nášho modlitebného chodenia, alebo života, ktorú vám chcem zveriť:

Je zaujímavé, že – ako hovorí prorok Jeremiáš – Božie úmysly s nami sa nestanú, ak nebudeme hľadať Boha celým svojim srdcom:

Jeremiáš 29: 12  Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. 13  A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom.

Nejde len o hľadanie Božích úmyslov s nami! Aj pre židov v Babylone nešlo len o to dočkať sa návratu, horliť o znovuvybudovanie Jeruzalema, o postavenie chrámu, o obnovenie obetí, kňazov a levítov...

Božie úmysly objavíme až vtedy, keď budeme hladní po Bohu samom, keď budeme hľadať Jeho.

A k tomu ťa chcem povzbudiť: Popri tvojich modlitbách, popri tvojom hľadaní Božieho plánu pre tvoj život, hľadaj Boha samého. Buď roztúžený po Ňom. Môžeš si zaumieniť zaklopať na Jeho dvere. Môžeš sa roztúžiť po niečom osobnom medzi tebou a Ním. Písmo ti dáva toto pozvanie, toto zasľúbenie. Pán sa ti chce dať osobne nájsť.

Verím že toto je tretia nevyhnutná vec, ktorá sa musí stať, aby sa stali Božie plány so mnou, s tebou, s našim zborom:

Potrebujeme hľadať Pána samotného.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára