________________________________

10. 10. 2016

Perspektíva pre rok 2016



Až v máji sa dostávam k mojim poznámkam z konca roka 2015. Sú to poznámky a komunikácia s blízkymi priateľmi o tom, čo som vnímal ako „niečo prorocké“ pre obdobie, v ktorom žijeme. A teraz sa pokúsim to zosumarizovať. Pre poctivosť chcem zdôrazniť, že toto nepredkladám ako prorocké zjavenie v zmysle daru proroctva, alebo prorockých skúseností (videnie, sen, atď...). Ide o niečo čo osobne vnímam, keď sa modlím a prichádza to do mojej mysle a srdca ako bremeno – teda modlím sa za to pomerne často.
Posledné dva roky boli v mojom živote veľmi ťažké a aj sa mi to všetko ťažko bilancuje. Nechcem o tom písať v tomto príspevku (niečo o tom je v našom liste priateľom a podporovateľom Máj 2016). Ale aj to je dôvod prečo sa dostávam k tomuto článku až teraz.
A teraz už k tomu, čo vnímam:
Najsilnejšie som vnímal slovo "zmena". Možno aj preto, že naozaj žijeme v prudkom víre zmien, ktoré sa valia jedna cez druhú na našu generáciu. Naša spoločnosť sa naozaj naplňuje napätím, neistotou, polarizáciou názorov... A pred očami sa nám dejú zmeny, ktorým by sme ešte pred niekoľkými mesiacmi ani neverili, že je to vôbec možné. Zrejme aj toto ma často vedie k modlitbám a pýtania sa Pána, že čo sa to vlastne deje. Prečo sa všetko tak radikalizuje okolo mňa? Prečo sa to všetko tak nečakane, radikálne a pomerne rýchlo mení? Mám pred očami „Manifestáciu na Majdane“, „Islamskú jar“, „Obsadenie Krymu“, „Islamský štát“, „utečeneckú krízu“ a mnoho iných vecí.... Európa sa doslova mení akoby zo dňa na deň. Čím ďalej tým viac nám „hnedne“ a zažíva ako prírodné tak aj spoločenské extrémy...
Keď sa modlím, doslova cítim tieto zmeny ako prudké búrky a víry. Je to množstvo zmien a je to rýchle. A práve v tej rýchlosti a množstve je obrovské nebezpečenstvo. Uvediem dve veci, ktoré nám hrozia. Pri modlitbách ich priam hmatateľne cítim. A okolo seba to žiaľ pozorujem:
1.     Jednak nám hrozí, že sa tými zmenami necháme pohltiť a viesť. Zmätú nás do nezmyselných debát, pozerania médií, do názorových vojen, k polarizácii našich postojov a názorov. Akoby nás tie témy naplnia a my sa stávame slepými pešiakmi v cudzej vojne... Udalosti v Ukrajine a na Kryme polarizujú aj kresťanov do proruských, alebo prozápadných postojov. Téma utečencov robí z niektorých kresťanov národne orientovaných a odhodlaných zavierať hranice a niektorí sa stávajú charitatívnymi spasiteľmi. Možno tieto dva príklady (a samozrejme je ich omnoho viac!) sa vám zdajú prehnané.  Schválne: koľko času ste venovali týmto otázkam v rozhovoroch, pozeraním spravodajstva a médií a na sociálnych sieťach v porovnaní s tým koľko ste sa za tieto veci modlili? Nuž a ten čas na modlitbách hovorí aj o miere zhrubnutia a zatvrdenia nášho srdca. Už nás máločo prekvapí, dojme, alebo nami pohne...
2.     A tu prichádzam k druhému nebezpečenstvu: strácame schopnosť sa zastaviť a v stíšení pred Bohom jasne vnímať Jeho vôľu. Jednak na to nemáme čas – a duševnú kapacitu, pretože sme zaneprázdnení už nie len životom, ale aj presýtení všetkým tým dianím naokolo. Tie zmeny zachvacujú aj cirkev a náš kresťanský svet. Pred očami sa nám menia aj doteraz nezmeniteľné veci aj v cirkvi. Za posledné roky sme videli pád svetoznámych služobníkov a pomerne veľa káuz, ktoré cirkev kompromitujú (nie len pred svetom, ale aj v očiach samotných kresťanov),  alebo obrátenie protestantských a aj niektorých charizmatických vodcov ku RKC (nechcem to teraz hodnotiť, ale je fakt, že čelíme novej realite prebudeneckých prúdov v rámci RKC, oproti ktorej bol protestantský svet od počiatkov reformácie bezvýhradne odmietavý), vidíme (znovu vďaka mediálnej globalizácii) množstvo vecí, ktoré sa nám nesmierne páčia a sympatizujeme s nimi, ale aj množstvo extrémnych a naozaj uletených prejavov v cirkvi. Zrazu chceme, alebo nechceme to a to... Sledujeme to, debatujeme o tom, píšeme na sociálnych sieťach, odmietame, alebo napodobňujeme, preberáme to, alebo ukazujeme ako extrém... Sme plní duchovných tém, učení o prebudení, ale nie plní toho, čo je Božou vôľou tu a teraz a pre mňa. Akoby rástla schizofrénia medzi tým, čomu veríme a tým, čo naozaj žijeme.
Neviem, či sa mi teraz podarilo trochu vám opísať ako tieto „vetry zmien“ citeľne vnímam a vidím okolo seba. Ale som unavený z nekonečných diskusií medzi kresťanmi o všetkých týchto veciach. Som ubolený ako veľmi nás radikalizujú a vedú k vzájomnému odmietaniu a pohrdnutiu.  A som znepokojený ako nás tieto vetry doslova okrádajú o Boha samotného. Práve počas modlitieb za toto všetko som si začal jasnejšie uvedomovať, že sú to „vetry zmien“, a že sa budú stupňovať ešte viac ako doteraz. Uvedomujem si že sme uprostred toho. Tie vetry nás napĺňajú množstvom tém a problémov, ktoré sa zdajú akútne a nevyhnutné na riešenie, preberanie, alebo boj proti nim. Takže veľa mojich modlitieb je za ochranu pred týmito hrozbami.

No a je tu začiatok októbra a až teraz sa dostávam k tomu, aby som svoje poznámky dokončil. Je mi to ľúto, ale verím, že je to stále rovnako aktuálne:

Ale je tu ešte niečo dôležitejšie, čo zrazu počas modlitieb začalo prichádzať do mojej mysle, srdca a úst: sú tu aj Božie zmeny, ktoré On chce a môže konať cez svoj ľud... Sú tu aj Božie vetry, ktoré vejú a hľadajú kresťanov, ktorí oproti nim nastavia plachty svojich životov, tak aby sa nimi nechali viesť. A za toto sa modlím oveľa viac: aby sme zakúsili Jeho zmeny a prijali Jeho vetry... Aj osobne, aj v zbore, aj v meste, aj v krajine.... Ako som sa za tieto Božie zmeny modlil, silne som vnímal niekoľko textov, ktoré sa pri tom stali akoby odrazovým mostíkom v mojich modlitbách. Niekedy sa mi stáva, že mi Duch Svätý dá konkrétny text ako základ mojich modlitieb. A pri tom prežívam jednak silne potvrdenie, že idem správnym smerom, a jednak rozumiem tým textom v novej hĺbke. Spomeniem teraz ten, pri ktorom som to prežil najsilnejšie:

Druhá kniha kroník 7:14 avšak môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím.
Práve to slovo „Avšak môj ľud...“ hovorí o tej zmene v Božom ľude. Pán nás povedie ku zmene. Budeme reagovať inak ako svet, inak ako väčšina. Inak ako je bežné v médiách. A za to sa modlím, aby sme vedeli konať a reagovať inak ako svet, inak ako len sa nechať strhnúť vlnami zmien okolo nás...
Tá zmena je aj v slove "Ľud môj". – Verím, že tou zmenou, tým Božím vetrom je to, že On nás volá naspäť do Jeho vlastníctva, do odovzdania sa Jemu a Jeho vôli. Bude to stále viac o Jeho Kráľovstve v našich srdciach a stále menej o tých našich kráľovstvách (cirkevných, teologických, formálnych...) na zemi. Aj preto sa budeme menej hnať za mnohými vetrami učení, za módnymi trendmi. Naša túžba nás bude tiahnuť za Kráľom samotným. Bude to stále viac o našej novej – zmenenej – identite synov Kráľovstva, synov Kráľa. Budeme volať: „Príď Tvoje kráľovstvo! Buď Tvoja vôľa! Posväť sa Tvoje meno...!“ Táto zmena povedie ku bázni pre Pánom. K novej úrovni spoznania Ho ako Kráľa. Preto aj naše konanie bude iné: pôjde o pokorenie sa, pokánie a volanie o milosť. Ide o  zmenu uhlu pohľadu a očakávania: Naše očakávanie zmeny od ľudí, vodcov, okolností... sa obráti na očakávanie zmeny od Boha. To samozrejme znamená, že sa otvoríme našej vlastnej zmene, lebo Boh začne s nami, s každým jedným z nás osobne. Uvedomíme si, že naša pomoc je od Hospodina. Ale to nie je jediná zmena. To je začiatok zmien. Zmena, o ktorú ide siaha ešte ďalej:  "Vyliečim jeho krajinu" – Je to zmena, ktorú urobí, ktorú chce urobiť Boh. "Jeho krajinu" - ide o viac ako náš osobný život, zbor, či mesto...  Verím, že nás Pán vedie k týmto zmenám k ich očakávaniu, ku viere, ku novej úrovni.
Takéto niečo je na mojom srdci a v mojich modlitbách.
Prosím, rozsudzujme a skúmajme Pánov hlas dnes ku nám.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára