Stánok Dávidov

(Am 9,11-12; Sk 15,13-21)
Stiahnuť kázeň
Jeden z Božích zámerov pre posledné dni...

Skutky 15:16 Potom sa navrátim a zase vystavím padlý stán Dávidov i jeho zboreniny znova vybudujem a postavím ho rovno,17 aby pozostalí z ľudí vyhľadali Pána i všetky národy, nad ktorými bolo vzývané moje meno, hovorí Pán ktorý činí toto všetko.
Toto prorocké slovo proroka Ámosa sa stalo potvrdením Božieho zámeru a konania medzi pohanmi (nežidmi) pre prvú cirkev. Na apoštolskom konvente ho Jakub citoval práve pre potvrdenie skutočnosti, že Boží plán spasenia sa naozaj týka všetkých ľudí zo všetkých národov.
Prvá časť verša sa týka obnovy „stánku Dávidovho“. Doteraz som sa stretol s dvoma výkladmi toho, čo tento stánok Dávidov znamená: Predovšetkým ide o Cirkev, ktorú tvoria veriaci v Krista ako Spasiteľa - ľudia zo všetkých národov. V druhom rade ide aj o obnovenie vlády Dávidovského potomka, ktorým je Kristus.
Predsa mi to však akosi „vŕtalo v hlave“. Myslím, že to nie je celý obraz toho, čo je touto prorockou výpoveďou myslené. Dokonca si myslím, že neviem a ani nedokážem mať predstavu toho, čo to bude znamenať, keď Pán naozaj v plnosti obnoví rozpadlý stánok Dávidov... Predsa som však začal pátrať, čím bol tento Dávidov stánok výnimočný, že sa stal synonymom – označením – termínom technikom toho, čo Boh chce v posledných dňoch obnoviť.

PREČO práve stánok Dávidov???

· Prečo nie „stánok Mojžišov“? - Veď ten bol úplne prvý a do detailu vyrobený presne podľa Božieho návodu – vzoru, ktorý Mojžišovi Boh ukázal!
· Prečo nie „chrám Šalamúnov“? - Veď to bola murovaná stavba, architektonický unikát tej doby, nahonosnejsia stavba s takmer nevyčísliteľnou hodnotou zariadenia a výzdoby!
· Prečo nie tzv. „druhý chrám“? Veď ten postavili navrátilci z Babylonského zajatia na pôvodnom mieste v spustošenom, vypálenom meste, za cenu obrovských obetí a hrozieb od nepriateľov?
· Prečo práve Dávidov stánok, ktorý stál le niekoľko rokov; ktorý z pôvodného Mojžišovho stánku mal len truhlu zmluvy a snáď nejaké nádoby...? Veď to bol takmer obyčajný stan, ktorý Dávid rozprestrel nad truhlou zmluvy! Navyše za čias kráľa Dávida to ani nebolo jediné ústredné miesto obetí a vzývania Boha! - Významnou bola v tých časoch aj výšina v Gibeóne.
Predsa však to, čo Boh vyhľadáva, a čo chce obnoviť je niečo čo mal práve Dávidov stánok a nie žiadny iný. Čo to bolo?

Stánok Dávidov:

1 Kronická 25:1 Krome toho oddelil Dávid a velitelia vojska pre službu synov Azafových, Hémanových a Jedutúnových, ktorí by prorokovali pri citarách, pri harfách a pri cymbaloch. A ich počet, počet mužov práce, podľa ich služby, bol nasledujúci: 2 Zo synov Azafových: Zakkúr, Jozef, Netaniáš a Ašaréla, synovia Azafovi, pod správou Azafa, prorokujúceho na rozkaz kráľov. 3 Čo do Jedutúna. Synovia Jedutúnovi: Gedaliáš, Ceri, Izaiáš, Chašabiáš, Mattitiáš a Šimei, šiesti, pod správou svojho otca Jedutúna, ktorý prorokoval pri citare spolu s oslavovaním a chválením Hospodina. 4 Čo do Hémana. Synovia Hémanovi: Bukkiáš, Mattaniáš, Uziel, Šebuel, Jerimót, Chananiáš, Chanáni, Eliata, Giddalti, Romamtiézer, Jošbekáša, Malloti, Hotír a Machaziót. 5 Tí všetci boli synmi Hémana, vidiaceho kráľovho v slovách a veciach Božích, a boli nato, aby vyvyšovali roh spasenia. A Bôh dal Hémanovi štrnásť synov a tri dcéry. 6 Tí všetci boli pod správou svojho otca, postavení k spevu v dome Hospodinovom s cymbalmi, s harfami a s citarami, ustanovení k službe v dome Božom podľa rozkazu kráľovho, Azaf, Jedutún a Héman. 7 A ich počet bol spolu s ich bratmi, vycvičenými v speve Hospodinovom, všetko majstri, počtom dvesto osemdesiatosem. 8 A tak hádzali losy o poradie svojej služby spolu, jako malý, tak veľký, majster s učňom.
Stánok Dávidov podľa1Kron 25,1-8 mal výnimočnú službu prorockých modlitieb a chvál s týmito charakteristikami:
· Ustavičná služba modlitieb a chvál (1 Kron 16,37). Išlo naozaj o „nonstop“ službu v stánku Dávidovom. Verím však, že nie je ale tak dôležité dodržať ustavičnú reťaz modlitieb a chvál. Bola to však jedna z charakteristík!
· Prorocké zjavenie. Nešlo len o modlitby a piesne. Išlo naozaj o niečo inšpirované priamo Bohom, čo sa stávalo pre ľudí zvesťou Božieho slova, zjavením, povzbudením a proklamovaním Božej vlády a Jeho úmyslov pre jednotlivcov, židovský, ale aj okolité národy. (Nám sa zachovalo mnoho žalmov týchto ľudí a aj kráľa Dávida samotného)
· Umenie spojené s uctievaním a zvestovaním. Takto slúžili naozaj hudobne nadaní a vzdelaní ľudia. Zrejme to bola špička vtedajšieho umenia. Navyše vieme, že slúžili s novými nástrojmi, ktoré práve vtedy vynašiel kráľ Dávid! Išlo o niečo úplne nové, čerstvé a autentické. (Podobne ako je známe, že mnohé prebudenia priniesli nové piesne a aj štýl hudby)
· Úzke prepojenie so sekulárnym svetom (armádou, biznisom...). Túto službu neustanovili kňazi! Nešlo o „vnútrocirkevnú“, či čisto len duchovnú záležitosť! Túto službu ustanovil kráľ Dávid so svojimi vojenskými hodnostármi. Išlo o prepojenie úzkej spolupráce sekulárnej oblasti (armáda, politika, obchod...) a duchovnej (Boží vplyv, Božie požehnanie, Božie zámery a vôľa...).
· Systém a poriadok. Bola to precízne zorganizovaná a exkluzívna služba, ku ktorej boli špeciálne vybratí ľudia podľa mena.
Táto nonstop modlitebná služba prebiehala niekoľko rokov pred postavením Šalamúnovho chrámu. Vrcholom bolo manifestovanie sa Božej slávy pri otváraní Šalamúnovho chrámu do takej miery, že kňazi nemohli stáť v službe (2 Kron 5-6)! Verím, že k takémuto Božiemu navštíveniu nedošlo kvôli veľkoleposti Šalamúnovej stavby, ani kvôli cene zlata a striebra použitého pri stavbe a zariadení, ani kvôli zvieracím obetiam... Ale práve kvôli týmto hlbokým jednotným prorockým modlitbám a chválam (2 Kron 6,13-14).

Historický príklad

Nedá mi nespomenúť jeden konkrétny a najznámejší príklad takéhoto „Dávidovho stánku“ a síce dom modlitby moravských bratov. Ich modlitebná ustavičná reťaz fungovala vyše sto rokov. Ako k tomu to fenoménu došlo?
· r. 1722 ponúkol gróf Zinzendorf útočište moravským exulantom na svojom panstve. Pricestovali tam stúpenci rôznych reformačných hnutí unikajúcich prenasledovaniu a násilnej rekatolizácii. Začal ich aj viesť a učiť. Pomohol im ustanoviť funkčnú organizáciu života v komunite. Viedol ich k hľadaniu jednoty napriek roznym teologickým rozdielom. Toto jeho vedenie vyústilo do „bratskej zmluvy“, do ktorej 12.5.1727 vstúpila pod jeho vedením celá komunita moravanov. Mali jedno krédo: „Vo veciach podstatných jednota, vo veciach nepodstatných sloboda, vo všetkom láska.“
· V lete 1727 začali zakúšať mocné vyliatie Svätého Ducha. 10.8.1727 bolo celé ich zhromaždenie premožené zjavenou Božou prítomnosťou. Všetci prítomní padli na zem. 12.8.1727 pri Večeri Pánovej zakúsili ešte mocnejší dotyk a cítili mocnú kristovu blízkosť. To ich životy úplne zmenilo.
· Dostali túžbu po nepretržitej modlitbe modlitbe. Ľudia všetkých vekových kategórií sa začali organizovať do modlitebných skupiniek trvajúcich dňom i nocou. 26.8.1727 sa zišlo 24 manželských párov a urobili sľub modliť sa 24 hodín denne v smenách. Toto ohromujúce modlitebné hnutie sa rýchlo rozšírilo a trvalo vyše sto rokov.
· Krátko po tomto modlitebnom zameraní, sa začali zameriavať na stratené duše a dostalispaľujúcu túžbu vidieť ako hriešnici prichádzajú k spaseniu skrze Ježiša Krista. Z modlitebného hnutia povstalo misijné hnutie. Za 20 rokov následne vyslali viac misionárov než protestanti a anglikáni za dobu uplynulých 200 rokov. Každý 6.moravan bol poslaný na misiu...
A to je presne to, o čom hovorí prorok Ámos:
1. obnovení domu modlitby (stánok Dávidov)
2. a o obrátení ľudí zo všetkých národov.
Tieto dve veci úzko súvisa: Verím, že aj v Európe uvidíme velikú žatvu duší až potom ako sa nasadíme v modlitebnom hnutí. Verím, že Pán aj v našej dobe volá po obnovení „stánku Dávida“, aby sa mohli obrátiť milióny ľudí k Nemu ako k Spasiteľovi. Stánok Dávida – dom modlitieb – nás pripraví a vypudí do misie.

Tajomstvo modlitebného života

My zrejme dnes nevieme, ako sa v plnosti obnoví stánok Dávidov vo všetkých jeho historických charakteristikách. Aj keď už dnes sme svedkami mnohých domov modlitieb po celom svete, ktoré napĺňaju 24-hodinovú ustavičnú reťaz. Dokonca v Bratislave (r.2007/08) máme jednu miestnosť zariadenú pre tento účel. Strieda sa však v nej len asi 10% všetkých kresťanov Bratislavy. Verím, že to zďaleka ešte nie je to, čo Boh chce, aby to bolo. Ale je to cesta k tomu. Je to niečo ako počiatok ďaleko väčšieho – pre nás dnes až nepredstaviteľne ďaleko väčšieho – modlitebného nasadenia cirkvi. Túžobne na to čakám...
Čo však nám už dnes môže výrazne pomôcť pripraviť sa na tieto veci je práve tajomstvo, ktoré je v menách modlitebníkov ustanovených v tomto Dávidovom stánku. Tie mená – každé jedno – totiž má význam. Zoznam týchto mien sa dá čítať nie len ako zoznam mien, ale malými zmenami samohlások sa dá čítať ako veta s konkrétnym významom: ako krédo – vyznanie viery. Niektorí vykladači SZ sa dokonca domnievajú, že títo traja predáci (Asaf, Jedutún a Héman) dávali svojim synom mená účelovo, aby vytvorili niečo ako rodové krédo.

Jadro tejto služby v stánku Dávidovom tvorili traja predáci. Ich mená predstavujú tri veľmi dôležité oblasti nášho modlitebného života. Nazval by som ich doslova „DNA modlitieb“:
Ásaf = „zberač úrody“
Jédutún = „uctievanie“
Héman = „plný viery“

Buď „zberačom úrody“!

Ak sa má náš modlitebný život prehlbovať, najskôr sa potrebujeme naučiť objavovať a vidieť všetko, čo nám Boh dáva, čo vykonal v našom živote! Potrebujeme zhromažďovať Božiu úrodu Jeho požehnaní.
Mená Asáfových synov nám pomôžu vidieť pohoblasti toho, čo to znamená zhromažďovať úrodu Božieho požehnania: Tučným písmom je zvýraznený význam meny jeho synov. Pokúsil som sa to prečítať ako jednu vetu – jedno vyznanie – uvádzam to však ako jednu z možností takéhoto čítania:
Asáf mal 4-roch synov a ich mená za sebou znamenajú asi toto:
1. Budem si pamätať (pripomínať),
2. čo všetko mi Boh pridal nad moje očakávanie a predstavy,
3. čo všetko mi Boh daroval,
4. a ako ma Boh drží vo svojej ruke.

Toto je nesmierne dôležitým tajomstvom hlbokých modlitieb: Ďakovanie. Čím viac ďakujeme (pripomíname si) Bohu za všetko, čo nám pridal, čo nám daroval a ako nás drží vo svojej ruke...; tým viac sme schopní to vidieť, uvedomovať si to... A tým viac sme vďační... A tým viac je uvolnená naša viera a dôvera v Božie zaopatrenie a starostlivosť... Tým viac spoznávame a utvrdzujeme sa v Jeho láske ku nám...
Ak prestávame ďakovať, prestávame aj vidieť, čo všetko Boh v našom živote robil a robí ...; a potom prestávame aj s vierou hľadieť do budúcnosti...
Tento nádherný aspekt modlitby vyjadruje Ž 103 (celý, ale ja uvediem jeho začiatok):
Žalmy 103:1 Dávidov. Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! 2 Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!
Iste každému z nás len a len pomôže z času na čas rekapitulovať celý náš život a doslova zhromaždiť všetko Božie konanie v našom živote. Je dobré si napr. nakresliť časovú os svojho života so všetkými medzníkmi, dôležitými dátumami, obdobiami, ľuďmi... a pri tom všetkom si vypísať všetko, v čom vidíme jasné Božie milostivé konanie s nami. Keď to občas robím, som doslova šokovaný z toho ako zrazu vidím Boží prst v okolnostiach, situáciách, vzťahoch... môjho života.

Buď „uctievačom“!

Meno Jedutún znamená „chválič“. Druhou dôležitou oblasťou nášho modlitebného života je chvála. Nejde však len o slová, či piesne... Znovu ide o našu skutočnú schopnosť spoznávať osobne Boha. Mená Jedutúnových synov nám znovu pomáhajú vidieť, čoho všetkého sa chvála týka. - Znovu sa pokúsim o zostavenie vyznávajúcej vety z mien týchto synov, ktorých význam je zvýraznený tučným písmom:

Boh je veľký (mocný slávny),
On si stavia (buduje) vo mne svoj príbytok,
je mojím spasením,
dokonale ma pozná a najlepšie vie zvážiť (posúdiť), čo je pre mňa to najlepšie,
a obdarúva ma len dobrými darmi.

Toto je nádherný a praktický návod ako a za čo môžeme chváliť – uctievať nášho Boha:
· Za to aký Boh je. Toto je stále aktuálnym dôvodom ku chvále v každom čase: Boh je veľký, slávny, mocný....
· Za to Kto Boh je vo vzťahu ku nám.... A toto je naozaj niečo, čo ma stále znovu a znovu doslova premáha a dojíma: Boh ma miluje, túži po mne do takej miery, že bol ochotný obetovať to najvzácnejšie, aby vo mne mohol prebývať. On si dáva so mnou tú prácu, trpezlivú výchovu, aby si zo mňa vybudoval svoj príbytok... Veď to je fantastické!!! Šokujúce – ba priam až neuveriteľné...!! - Óóó, kto by Ho nechválil?
· Za to, čo Boh robil a robí v mojom živote... Za to ako ma zachránil a znovu a znovu zachraňuje. On je mojim spasením. Ako Ho uctievame za Jeho činy záchrany v konkrétnych ťažkých okamihoch v našom živote, zároveň dostávame akoby krídla viery, úplne iný pohľad aj na naše súčasné problémy..
· Za to, čo Boh chce, čo je Jeho vôľa.... Ide o vyznanie: „Pane, ty vieš najlepšie, čo potrebujem, ty jediný vieš zvážiť, čo je dobré, milé a dokonalé teraz... v tejto veci... pre mňa...“ V uctievaní MUSÍ ísť o naše poddanie sa Bohu – o poddávanie sa našej vôle Božej vôli.... Ak sa však máme vedieť skutočne Bohu vydať a poddať sa Jeho vôli, naozaj potrebujeme presvedčenie viery hlboko v srdci, že Božia vôľa pre mňa je dokonale dobrá.
· Za to, čo Boh pre mňa má – za Jeho plány, zámery s mojim životom, pre ktoré ma obdaroval. Aj Pavel neustále zveleboval svoju službu, ktorú mu Boh medzi pohanmi zveril a chváli Boha ustavične za milosť, že ho uznal za hodným postaviac ho do tej služby... Vedomie Božieho povolania, objavenie a aplikovanie Jeho darov – to sú veci, ktoré nás uvolnia do chvály a uctievania veľmi osobne.

Buď „plný viery“!

Héman znamená: plný viery, verný, stály, pravdivý, nemenný...
Pre život modlitby je nevyhnutná naša osobná a praktická viera, ktorá by sa týkala všetkých oblastí nášho života. Uvediem niekoľko veršov z listu Židom, ktoré o tejto skutočnosti jasne vypovedajú:
Židom 10:35 Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu. 36 Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. 37 Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať. 38 A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša. 39 Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.
Židom 11:6 A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom.
Bol som prekvapený, ako prakticky to vyjadrujú mená Hémanových synov. Znovu uvádzam jednu z viacerych možností, ako by sme mohli čítať mená týchto synov vo vete, ktorá by bola vyznaním viery – krédom (význam mien uvádzam tučným písmom):
Boh ma úplne vyprázdnil¹, aby som mohol prijať Jeho dary². On je mojou silou³ a ja som Jeho otrokom⁴. On je vyvýšený⁵ nado všetko a predsa bol láskavý⁶ aj ku mne, a je mi milostivý⁷. Boh prišiel⁸ ku mne a preto som urobil veľké veci⁹. Ako Pomocníka som Ho vyvýšil¹⁰, keď som bol posadený v ťažkostiach¹¹. Vyslovil som¹²veľmi veľa (hojne)¹³prorockých zjavení (vízií, videní, snov)¹⁴.

1. Veriť Bohu znamená všetko ostatné v porovnaní s Ním pokladať za smeti – podobne ako Pavol (Fil 3,7-10). Ide o ochotu stratiť čokoľvek v poslušnosti Bohu. Je to vlastne výzva byť podobní v zmýšľaní nášmu Pánovi, ktorý všetko opustil pre nás, stal sa služobníkom... (Fil 2,5-11). Práve toto miesto nazývajú biblickí exegéti slovom „kenósis“, čo doslova znamená „vyprázdenie“. Náš modlitebný život bude o niečom úplne inom, ak budeme ochotní k takémuto vyprázdeniu sa z našich vlastných záujmov, právd, práv...
2. Verím, že len vtedy dokážeme naozaj prijímať a zakúšať Božie dary. Viera sa po týchto daroch vystiera. Viera horlivo usiluje o Božie dary (1K 14,1). S takouto vierou je modlitba niečím žeravým, naliehavým, roztúženým...
3. Tí, ktorí očakávajú na Hospodina nachádzajú novú silu (Iz 40,31). Očakávajú však tí, ktorí veria. Viera má podobu našej slabosti a absolútnej závislosti na Bohu. Niekedy skutočná viera nevypadá ako úspech, či víťazstvo. Skôr naopak! V našej slabosti a závislom očakávaní na Božiu pomoc sa však dokazuje Božia moc (2K,9-10). Modlitba človeka totálne odkázaného na Božiu pomoc vyzerá inak ako to my bežne zažívame. Takáto modlitba je úpenlivým kričaní k Bohu...
4. Viera sa poddáva Bohu až extrémnym spôsobom. Kto verí v Božie povolanie a zakúsil ho, ten už nechce prežiť svoj život nijako inak ako len v tomto povolaní. S takouto vierou ide ruka v ruke hlboké sebavydanie sa Bohu. Aj Pavel seba nazýva nie len služobníkom, ale doslova otrokom (R 1,1). Dobrovolne sa vzdáva svojej vôle v presvedčení, že tá Božia je pre neho tá najlepšia.
5. Viera vidí Boží trón vysoko vyvýšený – vidí Božiu všemohúcnosť. Nuž a s týmto pohľadom veriaci človek stojí oproti ťažkým okolnostiam života úplne iným spôsobom. Viera nevidí len Goliáša, či opevnené Jericho, či Červené more, alebo púšť, či prameň s horkou vodou...atď. Viera vidí Boha vyvýšeného nad všetkými zdanlivo nepohnuteľnými a neprekonateľnými prekážkami, okolnosťami... Preto aj modlitba viery má úplne iný „kaliber“ ako bežná modlitba...
6. Viera vidí Božie láskave konanie s nami, kedy On s nami zachádza ako so svojimi milovanými synmi... Viera vidí láskavosť Božiu aj v zdanlivo krutej a prísnej Božej výchove... (Žid 12,4-11) Viera si dokáže totiž uvedomovať Boží výchovný proces a preto úplne inak sa vysporiadava so životnými okolnosťami.
7. Viera vidí skutočnosť, že nebyť Božej milosti sme „nikto a nič“. Preto aj zažíva a vie prijímať Božiu milosť. Často sa snažíme svojim výkonom a aktivitou, či službou zapáčiť sa Bohu a na tom si budovať svoju identitu.... To je však tak zavádzajúce!!! Skutočná viera vie, že sme na Božiu milosť úplne odkázaní, a že bez Pána nič nemôžeme činisť. Skutočná viera nikdy nebude dúfať v sily a schopnosti človeka. A modlitba takejto viery sa vždy ponesie priamo k Bohu. Takáto modlitba možno bude vyslovená v zlomenosti, zakríknutosti a pokore niekde v úzadí, ale nebo ju bude počuť veľmi dobre....
8. Viera je o zakúšaní Boha, Jeho dotyku, Jeho prítomnosti. Viera je priamo o Ňom osobne, nie len o Ňom teoreticky... Aj keď teória – poznanie je tiež dôležité! Lenže Boh nás pozýva ku skúsenosti s Ním (Ž 34,9), do vzťahu s Ním, do osobného kontaktu a chodenia s Ním... Ó ako sa zmení modlitba človeka, keď k nemu príde Pán tak výnimočným osobným spôsobom, ako to vie len On!!!
9. Len v takejto viere – kedy ku nám príde Boh, kedy je na nás Jeho dotyk, dokážeme konať Jeho skutky, Jeho vôľu, niečo presahujúce naše schopnosti, niečo, čo Ho oslávi a prinesie ľuďom slobodu. V tejto súvislosti mám na mysli verš: Daniel 11:32 A tých, ktorí sa bezbožne chovajú voči smluve, zvedie k pokrytstvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo.
10. Viera sa opiera o pomoc u Boha (Ž 121), na Neho hľadí, od Neho očakáva. Modlitba viery sa opiera o Boha, o Jeho zasľúbenia, o Jeho Slovo. Takéto modlitby nie sú len túžbou, či slabou nádejou..., ale presvedčením o veciach, ktoré nie je vidieť (Žid 11,1). Doslova viera pozná a oslovuje Boha ako Pomocníka. Takáto modlitba kričí o pomoc – nie však v beznádejnom zúfalstve a hrôze, ale v presvedčení a viere v Boha, ktorý prichádza na pomoc.
11. A to zvlášť v situáciách, kedy sme doslova „posadení v ťažkostiach“, kedy prechádzame púšťou, problémami, bojmi... Práve vtedy viera vyvyšuje Boha ako Pomocníka. Modlitby viery nás ochránia pred upadnutím do zúfalstva. Beznádeje, reptania, sebaľútosti obviňovania Boha, alebo ľudí.... Modlitba viery vyvýši Boha ako Pomocníka, ako Záchrancu, ako Cestu....
12. Viera je o proklamácii, vyslovení, použití jazyka a slov (hovorených, spievaných, písaných...). Myslím, že toto je ešte stále slabo objavené tajomstvo viery. Náš jazyk je – môže byť - nástrojom viery (ale aj nevery a hriechu!!!). Kde je viera, tam ústa hovoria z plnosti srdca (L 6,45) slovo viery (R 10,8). Moc našich slov si slabo uvedomujeme a tým pádom nepoznáme ani moc Božích slov... Viera to však môže zmeniť. Takáto viera mení modlitbu a napĺňa ju objavovaním moci Božieho slova v našich ústach.
13. Hojnosť, plnosť je charakteristikou Božieho požehnania (1K 1,5), ku ktorému máme prístup skrze vieru. Najlepším vyjadrením tohto faktu je, že viera „naplní“ náš modlitebný život. Kde je viera tam nie je plytkosť, úbohosť, vlažnosť... Kde je viera, tam je modlitebný život plný, bohatý a obohacujúci, pretekajúci, prekypujúci...
14. Viera je o prorockom vnímaní. Definoval by som to ako zakúšanie a spoznávanie Božieho srdca a úmyslov. Prorocké nie je len o predpovedaní budúcnosti, či spoznávaní – zjavení skrytých vecí. Prorocké je o našej jednote s Pánom, o zjednocovaní našich sŕdc a úmyslov s tými Pánovými. Prorocké je o osobnej známosti, poznaní Pána takým spôsobom, že nás to potom mení na Jeho obraz, že nám to pomáha vstupovať do Jeho vôle. Kde je viera, tam sú aj prorocké skúsenosti. A toto sa už deje!!! Vstupujeme do doby, kedy prorocké slovo nebude málo časté a prorocké slovo zriedkavé, ako to bolo doteraz (a za čias kňaza Éliho: 1Sam 3,1).

Záver

Neviem ako Pán obnoví v posledných dňoch všetky historické charakteristiky Dávidovho stánku. Aj keď niečo z toho už vidíme, verím, že zďaleka sme ešte nezažili také modlitebné nasadenie a bremeno, na aké nás Pán pripravuje a aké bude nevyhnutné, ak má dôjsť k veľkej žatve v Európe.
Predsa však môžeme osobne prehlbovať svoj modlitebný život aj pomocou tajomstva mien Dávidových prorockých modlitebníkov a chváličov:
Buďme zhromažďovateľmi úrody všetkých Božích požehnaní, darov a Jeho starostlivosti o nás! Ďakujme Mu! Myslime na na všetky Jeho zásahy v našom živote! Rekapitulujme svoje životy a v modlitbách a v ďakovaní objavujme Božie rameno v našich životoch. Boží Duch nás iste vovedie do všetkej pravdy – aj do reality toho ako nás Boh drží, žehná, obdarúva a pridáva ďaleko viac nad naše očakávania....
Buďme uctievačmi Boha! Chváľme Ho za to Kto On je; Aký je vo vzťahu ku nám; za to, čo On robil a robí; za jeho dokonalú vôľu a plán pre náš život; za Jeho dary a povolanie, službu, do ktorej nás ustanovil...
Buďme ľuďmi viery, ktorí budú ochotní čokoľvek pre Krista opustiť; ktorí prijmú a budú horlivo usilovať o Jeho dary; ktorí dostanú vo svojej slabosti silu od Pána; ktorí sa odovzdajú radikálne Bohu; ktorí budú veriť v Božiu zvrchovanú vládu a moc; ktorí budú rozlišovať a prijímať Božiu láskavú výchovu; ktorí nebudú dúfať v seba, ale v Božiu milosť; ktorí zakúsia Boží dotyk a budú zmocnení k čineniu Božej vôle; ktorí budú hľadať a nájdu pomoc v Bohu aj v obdobiach ťažkostí; v ústach ktorých bude proklamované slovo viery...

Aplikácia:

· Oddeľ si tento týždeň čas na to, aby si rekapituloval svoj život (aspoň jeho časť) a hľadal všetko to, ako Boh v tvojom živote jednal! Zapíš si tie najdôležitejšie veci a ďakuj za ne svojmu Bohu! Začni ďakovaním každý čas tvojich modlitieb!
· Skús použiť chválu a uctievanie podľa návodu mien Jédutunových synov a nájdi si tento týždeň čas, kedy budeš môcť Pána nerušene uctievať.
· Aké slovo viery (zasľúbenie), akú vieru v srdci máš teraz v tvojej situácii, v ktorej si (osobné prežívanie, vzťahy – rodina, zamestnanie)? Čo teraz Boh robí v tvojom živote? Čím prechádzaš a kde je v tom všetkom (kým je v tom všetkom pre teba) Boh?