4. 12. 2016

Obrazy

Moje najnovšie obrazy. Všetky sú aj na predaj - píšte SEM . Viac mojich obrazov TU

Vločka - abstrakcia

Hra - abstrakcia

Príbeh - abstrakcia

Cesta - abstrakcia

10. 10. 2016

Cesta na druhú stranu II



Cesta na druhú stranu II

9. október 2016


Cesta na druhú stranu I





Cesta na druhú stranu I

11. september 2016


Perspektíva pre rok 2016



Až v máji sa dostávam k mojim poznámkam z konca roka 2015. Sú to poznámky a komunikácia s blízkymi priateľmi o tom, čo som vnímal ako „niečo prorocké“ pre obdobie, v ktorom žijeme. A teraz sa pokúsim to zosumarizovať. Pre poctivosť chcem zdôrazniť, že toto nepredkladám ako prorocké zjavenie v zmysle daru proroctva, alebo prorockých skúseností (videnie, sen, atď...). Ide o niečo čo osobne vnímam, keď sa modlím a prichádza to do mojej mysle a srdca ako bremeno – teda modlím sa za to pomerne často.
Posledné dva roky boli v mojom živote veľmi ťažké a aj sa mi to všetko ťažko bilancuje. Nechcem o tom písať v tomto príspevku (niečo o tom je v našom liste priateľom a podporovateľom Máj 2016). Ale aj to je dôvod prečo sa dostávam k tomuto článku až teraz.
A teraz už k tomu, čo vnímam:
Najsilnejšie som vnímal slovo "zmena". Možno aj preto, že naozaj žijeme v prudkom víre zmien, ktoré sa valia jedna cez druhú na našu generáciu. Naša spoločnosť sa naozaj naplňuje napätím, neistotou, polarizáciou názorov... A pred očami sa nám dejú zmeny, ktorým by sme ešte pred niekoľkými mesiacmi ani neverili, že je to vôbec možné. Zrejme aj toto ma často vedie k modlitbám a pýtania sa Pána, že čo sa to vlastne deje. Prečo sa všetko tak radikalizuje okolo mňa? Prečo sa to všetko tak nečakane, radikálne a pomerne rýchlo mení? Mám pred očami „Manifestáciu na Majdane“, „Islamskú jar“, „Obsadenie Krymu“, „Islamský štát“, „utečeneckú krízu“ a mnoho iných vecí.... Európa sa doslova mení akoby zo dňa na deň. Čím ďalej tým viac nám „hnedne“ a zažíva ako prírodné tak aj spoločenské extrémy...
Keď sa modlím, doslova cítim tieto zmeny ako prudké búrky a víry. Je to množstvo zmien a je to rýchle. A práve v tej rýchlosti a množstve je obrovské nebezpečenstvo. Uvediem dve veci, ktoré nám hrozia. Pri modlitbách ich priam hmatateľne cítim. A okolo seba to žiaľ pozorujem:
1.     Jednak nám hrozí, že sa tými zmenami necháme pohltiť a viesť. Zmätú nás do nezmyselných debát, pozerania médií, do názorových vojen, k polarizácii našich postojov a názorov. Akoby nás tie témy naplnia a my sa stávame slepými pešiakmi v cudzej vojne... Udalosti v Ukrajine a na Kryme polarizujú aj kresťanov do proruských, alebo prozápadných postojov. Téma utečencov robí z niektorých kresťanov národne orientovaných a odhodlaných zavierať hranice a niektorí sa stávajú charitatívnymi spasiteľmi. Možno tieto dva príklady (a samozrejme je ich omnoho viac!) sa vám zdajú prehnané.  Schválne: koľko času ste venovali týmto otázkam v rozhovoroch, pozeraním spravodajstva a médií a na sociálnych sieťach v porovnaní s tým koľko ste sa za tieto veci modlili? Nuž a ten čas na modlitbách hovorí aj o miere zhrubnutia a zatvrdenia nášho srdca. Už nás máločo prekvapí, dojme, alebo nami pohne...
2.     A tu prichádzam k druhému nebezpečenstvu: strácame schopnosť sa zastaviť a v stíšení pred Bohom jasne vnímať Jeho vôľu. Jednak na to nemáme čas – a duševnú kapacitu, pretože sme zaneprázdnení už nie len životom, ale aj presýtení všetkým tým dianím naokolo. Tie zmeny zachvacujú aj cirkev a náš kresťanský svet. Pred očami sa nám menia aj doteraz nezmeniteľné veci aj v cirkvi. Za posledné roky sme videli pád svetoznámych služobníkov a pomerne veľa káuz, ktoré cirkev kompromitujú (nie len pred svetom, ale aj v očiach samotných kresťanov),  alebo obrátenie protestantských a aj niektorých charizmatických vodcov ku RKC (nechcem to teraz hodnotiť, ale je fakt, že čelíme novej realite prebudeneckých prúdov v rámci RKC, oproti ktorej bol protestantský svet od počiatkov reformácie bezvýhradne odmietavý), vidíme (znovu vďaka mediálnej globalizácii) množstvo vecí, ktoré sa nám nesmierne páčia a sympatizujeme s nimi, ale aj množstvo extrémnych a naozaj uletených prejavov v cirkvi. Zrazu chceme, alebo nechceme to a to... Sledujeme to, debatujeme o tom, píšeme na sociálnych sieťach, odmietame, alebo napodobňujeme, preberáme to, alebo ukazujeme ako extrém... Sme plní duchovných tém, učení o prebudení, ale nie plní toho, čo je Božou vôľou tu a teraz a pre mňa. Akoby rástla schizofrénia medzi tým, čomu veríme a tým, čo naozaj žijeme.
Neviem, či sa mi teraz podarilo trochu vám opísať ako tieto „vetry zmien“ citeľne vnímam a vidím okolo seba. Ale som unavený z nekonečných diskusií medzi kresťanmi o všetkých týchto veciach. Som ubolený ako veľmi nás radikalizujú a vedú k vzájomnému odmietaniu a pohrdnutiu.  A som znepokojený ako nás tieto vetry doslova okrádajú o Boha samotného. Práve počas modlitieb za toto všetko som si začal jasnejšie uvedomovať, že sú to „vetry zmien“, a že sa budú stupňovať ešte viac ako doteraz. Uvedomujem si že sme uprostred toho. Tie vetry nás napĺňajú množstvom tém a problémov, ktoré sa zdajú akútne a nevyhnutné na riešenie, preberanie, alebo boj proti nim. Takže veľa mojich modlitieb je za ochranu pred týmito hrozbami.

No a je tu začiatok októbra a až teraz sa dostávam k tomu, aby som svoje poznámky dokončil. Je mi to ľúto, ale verím, že je to stále rovnako aktuálne:

Ale je tu ešte niečo dôležitejšie, čo zrazu počas modlitieb začalo prichádzať do mojej mysle, srdca a úst: sú tu aj Božie zmeny, ktoré On chce a môže konať cez svoj ľud... Sú tu aj Božie vetry, ktoré vejú a hľadajú kresťanov, ktorí oproti nim nastavia plachty svojich životov, tak aby sa nimi nechali viesť. A za toto sa modlím oveľa viac: aby sme zakúsili Jeho zmeny a prijali Jeho vetry... Aj osobne, aj v zbore, aj v meste, aj v krajine.... Ako som sa za tieto Božie zmeny modlil, silne som vnímal niekoľko textov, ktoré sa pri tom stali akoby odrazovým mostíkom v mojich modlitbách. Niekedy sa mi stáva, že mi Duch Svätý dá konkrétny text ako základ mojich modlitieb. A pri tom prežívam jednak silne potvrdenie, že idem správnym smerom, a jednak rozumiem tým textom v novej hĺbke. Spomeniem teraz ten, pri ktorom som to prežil najsilnejšie:

Druhá kniha kroník 7:14 avšak môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím.
Práve to slovo „Avšak môj ľud...“ hovorí o tej zmene v Božom ľude. Pán nás povedie ku zmene. Budeme reagovať inak ako svet, inak ako väčšina. Inak ako je bežné v médiách. A za to sa modlím, aby sme vedeli konať a reagovať inak ako svet, inak ako len sa nechať strhnúť vlnami zmien okolo nás...
Tá zmena je aj v slove "Ľud môj". – Verím, že tou zmenou, tým Božím vetrom je to, že On nás volá naspäť do Jeho vlastníctva, do odovzdania sa Jemu a Jeho vôli. Bude to stále viac o Jeho Kráľovstve v našich srdciach a stále menej o tých našich kráľovstvách (cirkevných, teologických, formálnych...) na zemi. Aj preto sa budeme menej hnať za mnohými vetrami učení, za módnymi trendmi. Naša túžba nás bude tiahnuť za Kráľom samotným. Bude to stále viac o našej novej – zmenenej – identite synov Kráľovstva, synov Kráľa. Budeme volať: „Príď Tvoje kráľovstvo! Buď Tvoja vôľa! Posväť sa Tvoje meno...!“ Táto zmena povedie ku bázni pre Pánom. K novej úrovni spoznania Ho ako Kráľa. Preto aj naše konanie bude iné: pôjde o pokorenie sa, pokánie a volanie o milosť. Ide o  zmenu uhlu pohľadu a očakávania: Naše očakávanie zmeny od ľudí, vodcov, okolností... sa obráti na očakávanie zmeny od Boha. To samozrejme znamená, že sa otvoríme našej vlastnej zmene, lebo Boh začne s nami, s každým jedným z nás osobne. Uvedomíme si, že naša pomoc je od Hospodina. Ale to nie je jediná zmena. To je začiatok zmien. Zmena, o ktorú ide siaha ešte ďalej:  "Vyliečim jeho krajinu" – Je to zmena, ktorú urobí, ktorú chce urobiť Boh. "Jeho krajinu" - ide o viac ako náš osobný život, zbor, či mesto...  Verím, že nás Pán vedie k týmto zmenám k ich očakávaniu, ku viere, ku novej úrovni.
Takéto niečo je na mojom srdci a v mojich modlitbách.
Prosím, rozsudzujme a skúmajme Pánov hlas dnes ku nám.

10. 7. 2016

Muzikál Doba ľadová (v mojom srdci) na tohtoročnom Campfeste V piatok O 23:50 v Humne






  Teším sa na vás.

7. 6. 2016

Obrazy


Posledné dva roky som stále viac unesená dokonalosťou Božieho stvorenia. Vidím ju všade - v steblách trávy, vo farbe kvetov na lúke, v hustých chumáčoch hmly, aj v rozmanitých tvaroch oblakov, ktoré plávajú na nebi. Nikdy pred tým som si neuvedomovala odtiene ich farby. Oloveno-šedá, ktorá sa mieša s kobaltovou modrou tesne pred búrkou, belasá, pretkaná závojom bielej uprostred letného dňa, žlto-oranžová až červená pri západe slnka. Ďakujem Bohu za farby. A nemám dosť slov na to, aby som Mu vyjadrila vďaku za to, že ma učí maľovať. Každý obraz je ako nové dobrodružstvo. Od nápadu po samotné umelecké dielo uplnynie niekedy sotva pár hodín, inokedy sú to celé mesiace. Ale tak či tak viem, že cez každý z nich hovorí On. Tento bod - to ako On hovorí k človeku, je pre mňa stále nepochopiteľný. Prekvapuje ma každý kúsok jeho reči. Fascinuje ma tým, nadchýňa, ale aj pokoruje a premieňa. A ja Ho stále viac milujem.


Tu sú niektoré z mojich najnovších obrazov. Dúfam, že nimi budete požehnaní:

 Baletky - abstrakcia

    Nočná obloha

   Premena

 Pod morom

Ak si chcete pozrieť viac z mojej tvorby, môžete tak urobiť tu

Ak by ste si chceli niektorý z mojich obrazov kúpiť, píšte SEM

20. 8. 2015

Spolu v Ňom

Spolu v Ňom (Campfest 2015)



Žalobca bratov.


Týmto menom je v Biblii pomenovaný diabol. On je, ktorý žaluje, stojí v opozícii, obviňuje - jednoducho stojí proti Nám, ktorí sme sa postavili na Božiu stranu a bojujeme za Boží ľud a Baránka. Toto je jedna z  jeho charakteristík, ktorá vlastne odhaľuje jeho snahu, jeho cieľ: zabrzdiť a pokiaľ je možné, tak aj zastaviť ľudí , ba aj celé cirkevné zbory v Božom povolaní...  Dnes vnímame, že jedna z démonských mocností, či kniežat nesie práve toto meno a túto taktiku boja proti Božím povolaným. Ovocie Žalobcu bratov je logicky a jednoducho žalovanie, súdenie, kritika, lož, ohováranie, očierňovanie, opozícia... Toto pôsobí rozvrat cirkvi zvnútra: rozdelenie, súťaživosť, konkurencia, neodpustenie, horkosti, predsudky - jedným slovom  nejednota. Skutočnosť, že toto všetko vidíme vo svojich cirkevných zboroch, vo vzťahoch, ktoré medzi sebou máme (či skôr nemáme), v ochote (či skôr neochote) spolupracovať, robiť veci v tomto meste spolu - toto všetko hovorí o tom, že máme dočinenia so Žalobcom bratov. Dlhodobé zajatie a oklamanie Žalobcom bratov v konečnej fáze prináša únavu, rozčarovanie, frustráciu, beznádej, sklamanie, zahorknutosť, nezávislosť. To je stav nejednoty. Stav, kedy sme Bohu takmer nepoužiteľní. Stav, kedy je Boží Duch zarmútený, lebo Žalobca bratov dostal miesto v našich  životoch.
Ako sa žalobcovi bratov podarilo (alebo darí) dostať u nás nejaké miesto? Čo mu otvára dvere?  Aká je jeho taktika? Keď som sa modlil za tieto veci, verím, že Boží Duch mi ukázal tri tróny, na ktorých tento Žalobca sedí, na ktoré sa chce dostať, o ktoré usiluje, ktoré sú piliermi jeho vlády. Taktika jeho boja je jednoduchá: chce nám dať do rúk jeho zbrane: obžalúvanie (miesto kňažských modlitieb a prímluv), súdenie (miesto pokorenia sa pred Pánom a odpustenia), kritiku (miesto povzbudenia) klamstvo (miesto hovorenia pravdy v láske), ohováranie (miesto držania si jazyka na uzde), opozíciu (miesto partnerstva a spolupráce)...

1. trón: JAZYK
Prvou oblasťou, kde Žalobca bratov dostáva priestor je náš jazyk:  čo, kde, s kým, o kom, o čom a ako hovoríme. Slová sú najväčším nástrojom, či ohňom, ktorý môže zapáliť aj veľkú horu. Stačí sa spýtať, čo nám vychádza z úst? Je to iným na budovanie? Nie sú naše slová šípmi, ktoré zraňujú? Pozor! - Je tu jedna dôležitá vec: Hriech, prázdne reči, či súdenie... to všetko nezačína na perách. Toto všetko má svoj počiatok v srdci človeka, pretože čím je preplnené srdce, to hovoria ústa (Mt 12,34).  Ak si Žalobca bratov používa naše ústa, nestačí ich zavrieť. Potrebujeme roztrhnúť svoje srdcia pred Pánom, dovoliť Bohu, aby sa nás dotkol svojim ohňom, aby nás zmenil. Všetci iste poznáme, čo hovorí Biblia o jazyku, vieme o prázdnych rečiach, vieme o ohováraní a súdení, vieme o tom, čo by v našich ústach vôbec nemalo byť..., predsa však tolerujeme hriech, predsa sa necháme ovládnuť okolím a prispôsobujeme sa väčšine. To, čo potrebujeme urobiť, aby z našich úst vychádzalo len to, čo je milé a dobré pred Pánom, je naozaj sa pokoriť pred Ním, vstúpiť do pôstov a volať: „Bože, zmeň ma, zmeň moje srdce, dotkni sa ma, očisti ma z mojej viny!“

2. trón:  MYSEĽ
Tieto tróny sú úzko spojené a niekedy je nemožné urobiť medzi nimi jasný rozdiel.  Pri tomto tróne chcem ukázať na spôsob myslenia. Moja otázka je: čo je centrom myslenia, okolo čoho sa odvíjajú myšlienky? Som to ja, alebo Ježiž? Keby som hovoril o očiach, tak by som sa pýtal na uhol pohľadu... Napr.: vidím brata X a pomyslím si: „To je ten, čo mi pred troma dňami (či  troma rokmi) urobil  to a to - stihnem prejsť rýchlo na druhú stranu cesty?“ V centre tohoto myslenia je moje ja  (moje ego), dôležité je to, čo sa stalo mne, nie je dôležité kto je ten brat X, je pre mňa dôležité to, čo mi urobil (prípadne neurobil)... To je príklad Žalobcu bratov, ktorý rád posudzuje, ohodnocuje a najradšej zo všetkého si pamätá všetky chyby a previnenia iných.  V takomto stave nevidím brata X ako toho, za ktorého tiekla Baránkova krv, ktorý je povolaný Bohom do niečoho iného, ktorému by som v tom mohol pomôcť alebo ho povzbudiť... Vidím vinníka  a nie brata...  Takýchto príkladov je veľa...

3. trón:  SÚDY (pevné názory, predsudky)
Na tomto tróne sedia pevné názory, či predsudky. Biblia im hovorí pevnosti v mysli, či priehradné múry. Toto sú stavby, ktoré už stoja a my si ani neuvedomujeme, že majú de fakto výkonnú moc. Jednoducho tieto hradby v mysliach automaticky rozhodujú o ľuďoch a veciach okolo nás podľa „svojich“ žalobníckych kritérií...  Už máme svoje škatuľky, do ktorých sme si ľudí okolo nás rozdelili. S niektorými sa nechcem ani stretnúť, s niektorými sa nerozprávam, niektorí sú pre mňa úskoprsí a nevidia to, čo ja, s niektorými sa nedá... atď. Hovorím o hradbách, ktoré nás stavajú do opozície proti ľuďom, do boja s ľuďmi, do boja proti niekomu, či niečomu.... Náš boj totiž nie je proti telu a krvi! Náš boj je bojom za Boží ľud a Baránka. Nebojujeme za názory, či predstavy, bojujeme za Ježiša, za Jeho ľud proti všetkej sile diabla. To je náš boj.  Ak je na tomto „tróne pevných názorov“ Žalobca bratov, potom sa dobrovoľne necháme zapriahnuť do boja proti vlastným bratom, potom bojujeme žabomyšie vojny o vlastné názory a pozície, potom už nie sme v armáde ktorú vedie Ježiš... A je na čase to zmeniť!!!

cesta VON
Ako môžu byť tieto tróny povalené? Aká je cesta VON z tohoto zajatia, zo žalárov a hrobov Žalobcu bratov: Kvôli tomuto stavu nám dnes Boh hovorí:  Obráťte sa ku mne celým svojim srdcom, a to v pôste, v plači a v náreku. A roztrhnite svoje svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojemu Bohu, lebo je milosrdný a ľútostivý, shovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé... (Joel  2,12-17) Cesta VON začína hlbokým pokáním, kde sa naozaj trhajú srdcia, kde sa jedná s tým, čo je vo vnútri a čo vidí Boh a nie len s tým, čo je vonku, a čo na nás vidia ľudia okolo nás. Toto je začiatok skutočného duchovného boja. Cesta VON je v plnom sebavydaní Bohu. Cesta VON začína tam, kde si poviem: „Ježiš, ja chcem patriť Tebe, chcem žiť Tebe a už nechcem hľadať to, čo je moje, už sa nechcem starať o svoj imidž, o svoje presvedčenie, o svoje názory.“  Cesta VON začína  vážnou a horlivou modlitbou: „Ježiš, nech moje oči vidia to, čo vidia Tvoje, nech moje uši počujú, čo Ty hovoríš, nech je v mojom srdci to, čo je v Tvojom srdci, nech moje ústa vravia to, čo je milé a dobré pred Tebou a moja myseľ nech má Tvoje myšlienky...“

___________________________________

Žalobca bratov:



  • Ak vedúci cítia podporu svojich ľudí, porastú do nových výšok. Ak sú zaťažení kritikou, budú len ťažko funkční
  • Väčšina kritikov v cirkvi sotvakedy viedla cirkev alebo vykonala (vybudovala) niečo významné.
  • Dve služby nepretržite prebiehajú pred Božím trónom: Jedna je služba prímluvy (intercession) a druhá žaloby (accusation). 
  • Ježiš žije, aby sa prihováral za svojich ľudí. Nakoľko zotrvávame s Ním, používa si nás na prímluvu za cirkev, za iných ľudí a za nás. Jeho dom má byť domom modlitby všetkých národov.
  • Jednota v cirkvi je najväčšou hrozbou satanovej vláde. Diabol vie veľmi dobre, že Ježiš dal autoritu akýmkoľvek dvom kresťanom, ktorí sa zhodnú: Otec im dá čokoľvek, za čo by prosili. Jednota nielen zvyšuje duchovnú autoritu, ale ju aj násobí. Jeden kresťan zaženie na útek tisíc démonov, ale dvaja spolu zaženú desaťtisíc.
  • Kritika je jeden z konečných prejavov pýchy. Pretože v sebe zahŕňa nadradenosť. Pýcha prináša niečo, čoho by sa akákoľvek racionálna ľudská bytosť mala báť najviac – Boží odpor. Písmo hovorí, že Boh sa stavia proti pyšným, ale dáva milosť pokorným. (Jak. 4,6). Osobne by som mal radšej proti sebe všetkých démonov z pekla ako Boha. 
  • Pozrite sa čo sa stalo deťom Izraela. Pre ich reptanie a sťažovanie Boh dopustil, aby prvá generácia, ktorá vyšla z Egypta strávila celý svoj život putovaním po púšti. Toto je hlavný dôvod, prečo tak veľa kresťanov nechodí v Božích zasľúbeniach a namiesto toho trávia svoje životy na suchých miestach a chodia okolo toho istého vrchu – tie isté staré problémy a slabosti – znova a znova.
  • Ak mám naozaj Ducha Kristovho, mám aj Jeho povahu...
  • O koľko veľkolepejšie by bolo naše vedenie, keby sme sa začali modliť za našich vodcov, namiesto toho, aby sme ich len kritizovali?


Rick Joyner: Prophpetic Visions for 21st Century (Prorocké vízie pre 21 storočie).



_____________________________________




Zvrhnutie Žalobcu bratov

Oni však nad zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až do smrti. (Zj 12,11)

Miesto toho, aby sme hovorili o ľudských hriechoch a chybách, musíme poprosiť Boha, aby boli naplnené naše spoločné potreby. Musíme vstúpiť do príhovorných modlitieb Ježiša Krista a horlivo sa prihovárať za tých, za ktorých Ježiš zomrel. V Zj 12 vidíme, ako prekonali Žalobcu bratov. Pozrime sa na každú dimenziu nášho víťazstva zvlášť:

Krv Baránkova: jedna krv tečie duchovne skrze každého z nás, doslova z nás robí jedno telo, ktoré má jeden spoločný zdroj očistenia a jeden zdroj života. Jedna krv z nás robí rodinu: vykúpení krvou a príbuzní skrze krv. Krv zaplatila za naše vykúpenie a pri útoku nepriateľa odzbrojuje jeho obviňovanie. Krv v nás vytvára postoj pokory a nie samospravodlivosti, pretože preliatie krvi ukazuje našu spoločnú potrebu Ježiša.

Slovo ich svedectva: to zahŕňa rozprávanie druhým o tom, čo pre vás Boh urobil, ale je to aj viac. „Svedectvom Ježišovým je Duch proroctva“ (Zj 19,10). Aby sme naozaj premohli nepriateľa, musíme žiť a jednať prorocky. To znamená, musíme sa navzájom vidieť tak, ako nás vidí Boh, vidieť „pri začiatku aj koniec“ oživený životom vízie, vzájomným vyznávaním svojej viery. Poznanie a hovorenie Božieho slova nás uspôsobuje k prekonávaniu nepresných predstáv o nepriateľovi.

Nemilovať svoj život až do smrti: nemôžeme premôcť satana a zároveň v sebe hromadiť sebaľútosť a sympatie k tomu, čo v nás potrebuje byť ukrižované. Naše víťazstvo sa dokoná v našej ochote ísť radšej na smrť, než zradiť svoje presvedčenie o pravde. Pavel povedal: „Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša“ (Sk 20,24). Tí, ktorí vytvárajú kráľovstvo, nerobia kompromisy so svojimi vlastnými „ranami“. Môžu byť ubolení, ale nestiahnu sa. Žijú vierou.

Žalobca musí byť zvrhnutý v prvom rade z našich myslí! Nesmieme tolerovať hľadanie chýb a obviňovanie. Musíme mať voči svojim bratom Božie srdce. Božie kráľovstvo a autorita Ježiša Krista bude vidieť na ľuďoch, ktorí sa za každú cenu rozhodli k modlitbám motivovaným láskou. Pretože, keď uvidia potrebu, miesto toho, aby boli kritickí, zrazia Žalobcu bratov a modlia sa!
Z knihy „Tři bitevní pole“ od Francisa Frangipana