Muzikál: Doba ľadová (v mojom srdci)

Spolu v Ňom

Spolu v Ňom (Campfest 2015)

Žalobca bratov.

Týmto menom je v Biblii pomenovaný diabol. On je, ktorý žaluje, stojí v opozícii, obviňuje - jednoducho stojí proti Nám, ktorí sme sa postavili na Božiu stranu a bojujeme za Boží ľud a Baránka. Toto je jedna z  jeho charakteristík, ktorá vlastne odhaľuje jeho snahu, jeho cieľ: zabrzdiť a pokiaľ je možné, tak aj zastaviť ľudí , ba aj celé cirkevné zbory v Božom povolaní...  Dnes vnímame, že jedna z démonských mocností, či kniežat nesie práve toto meno a túto taktiku boja proti Božím povolaným. Ovocie Žalobcu bratov je logicky a jednoducho žalovanie, súdenie, kritika, lož, ohováranie, očierňovanie, opozícia... Toto pôsobí rozvrat cirkvi zvnútra: rozdelenie, súťaživosť, konkurencia, neodpustenie, horkosti, predsudky - jedným slovom  nejednota. Skutočnosť, že toto všetko vidíme vo svojich cirkevných zboroch, vo vzťahoch, ktoré medzi sebou máme (či skôr nemáme), v ochote (či skôr neochote) spolupracovať, robiť veci v tomto meste spolu - toto všetko hovorí o tom, že máme dočinenia so Žalobcom bratov. Dlhodobé zajatie a oklamanie Žalobcom bratov v konečnej fáze prináša únavu, rozčarovanie, frustráciu, beznádej, sklamanie, zahorknutosť, nezávislosť. To je stav nejednoty. Stav, kedy sme Bohu takmer nepoužiteľní. Stav, kedy je Boží Duch zarmútený, lebo Žalobca bratov dostal miesto v našich  životoch.

Ako sa žalobcovi bratov podarilo (alebo darí) dostať u nás nejaké miesto? Čo mu otvára dvere?  Aká je jeho taktika? Keď som sa modlil za tieto veci, verím, že Boží Duch mi ukázal tri tróny, na ktorých tento Žalobca sedí, na ktoré sa chce dostať, o ktoré usiluje, ktoré sú piliermi jeho vlády. Taktika jeho boja je jednoduchá: chce nám dať do rúk jeho zbrane: obžalúvanie (miesto kňažských modlitieb a prímluv), súdenie (miesto pokorenia sa pred Pánom a odpustenia), kritiku (miesto povzbudenia) klamstvo (miesto hovorenia pravdy v láske), ohováranie (miesto držania si jazyka na uzde), opozíciu (miesto partnerstva a spolupráce)...

1. trón: JAZYK

Prvou oblasťou, kde Žalobca bratov dostáva priestor je náš jazyk:  čo, kde, s kým, o kom, o čom a ako hovoríme. Slová sú najväčším nástrojom, či ohňom, ktorý môže zapáliť aj veľkú horu. Stačí sa spýtať, čo nám vychádza z úst? Je to iným na budovanie? Nie sú naše slová šípmi, ktoré zraňujú? Pozor! - Je tu jedna dôležitá vec: Hriech, prázdne reči, či súdenie... to všetko nezačína na perách. Toto všetko má svoj počiatok v srdci človeka, pretože čím je preplnené srdce, to hovoria ústa (Mt 12,34).  Ak si Žalobca bratov používa naše ústa, nestačí ich zavrieť. Potrebujeme roztrhnúť svoje srdcia pred Pánom, dovoliť Bohu, aby sa nás dotkol svojim ohňom, aby nás zmenil. Všetci iste poznáme, čo hovorí Biblia o jazyku, vieme o prázdnych rečiach, vieme o ohováraní a súdení, vieme o tom, čo by v našich ústach vôbec nemalo byť..., predsa však tolerujeme hriech, predsa sa necháme ovládnuť okolím a prispôsobujeme sa väčšine. To, čo potrebujeme urobiť, aby z našich úst vychádzalo len to, čo je milé a dobré pred Pánom, je naozaj sa pokoriť pred Ním, vstúpiť do pôstov a volať: „Bože, zmeň ma, zmeň moje srdce, dotkni sa ma, očisti ma z mojej viny!“

2. trón:  MYSEĽ

Tieto tróny sú úzko spojené a niekedy je nemožné urobiť medzi nimi jasný rozdiel.  Pri tomto tróne chcem ukázať na spôsob myslenia. Moja otázka je: čo je centrom myslenia, okolo čoho sa odvíjajú myšlienky? Som to ja, alebo Ježiž? Keby som hovoril o očiach, tak by som sa pýtal na uhol pohľadu... Napr.: vidím brata X a pomyslím si: „To je ten, čo mi pred troma dňami (či  troma rokmi) urobil  to a to - stihnem prejsť rýchlo na druhú stranu cesty?“ V centre tohoto myslenia je moje ja  (moje ego), dôležité je to, čo sa stalo mne, nie je dôležité kto je ten brat X, je pre mňa dôležité to, čo mi urobil (prípadne neurobil)... To je príklad Žalobcu bratov, ktorý rád posudzuje, ohodnocuje a najradšej zo všetkého si pamätá všetky chyby a previnenia iných.  V takomto stave nevidím brata X ako toho, za ktorého tiekla Baránkova krv, ktorý je povolaný Bohom do niečoho iného, ktorému by som v tom mohol pomôcť alebo ho povzbudiť... Vidím vinníka  a nie brata...  Takýchto príkladov je veľa...

3. trón:  SÚDY (pevné názory, predsudky)

Na tomto tróne sedia pevné názory, či predsudky. Biblia im hovorí pevnosti v mysli, či priehradné múry. Toto sú stavby, ktoré už stoja a my si ani neuvedomujeme, že majú de fakto výkonnú moc. Jednoducho tieto hradby v mysliach automaticky rozhodujú o ľuďoch a veciach okolo nás podľa „svojich“ žalobníckych kritérií...  Už máme svoje škatuľky, do ktorých sme si ľudí okolo nás rozdelili. S niektorými sa nechcem ani stretnúť, s niektorými sa nerozprávam, niektorí sú pre mňa úskoprsí a nevidia to, čo ja, s niektorými sa nedá... atď. Hovorím o hradbách, ktoré nás stavajú do opozície proti ľuďom, do boja s ľuďmi, do boja proti niekomu, či niečomu.... Náš boj totiž nie je proti telu a krvi! Náš boj je bojom za Boží ľud a Baránka. Nebojujeme za názory, či predstavy, bojujeme za Ježiša, za Jeho ľud proti všetkej sile diabla. To je náš boj.  Ak je na tomto „tróne pevných názorov“ Žalobca bratov, potom sa dobrovoľne necháme zapriahnuť do boja proti vlastným bratom, potom bojujeme žabomyšie vojny o vlastné názory a pozície, potom už nie sme v armáde ktorú vedie Ježiš... A je na čase to zmeniť!!!

cesta VON

Ako môžu byť tieto tróny povalené? Aká je cesta VON z tohoto zajatia, zo žalárov a hrobov Žalobcu bratov: Kvôli tomuto stavu nám dnes Boh hovorí:  Obráťte sa ku mne celým svojim srdcom, a to v pôste, v plači a v náreku. A roztrhnite svoje svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojemu Bohu, lebo je milosrdný a ľútostivý, shovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé... (Joel  2,12-17) Cesta VON začína hlbokým pokáním, kde sa naozaj trhajú srdcia, kde sa jedná s tým, čo je vo vnútri a čo vidí Boh a nie len s tým, čo je vonku, a čo na nás vidia ľudia okolo nás. Toto je začiatok skutočného duchovného boja. Cesta VON je v plnom sebavydaní Bohu. Cesta VON začína tam, kde si poviem: „Ježiš, ja chcem patriť Tebe, chcem žiť Tebe a už nechcem hľadať to, čo je moje, už sa nechcem starať o svoj imidž, o svoje presvedčenie, o svoje názory.“  Cesta VON začína  vážnou a horlivou modlitbou: „Ježiš, nech moje oči vidia to, čo vidia Tvoje, nech moje uši počujú, čo Ty hovoríš, nech je v mojom srdci to, čo je v Tvojom srdci, nech moje ústa vravia to, čo je milé a dobré pred Tebou a moja myseľ nech má Tvoje myšlienky...“

___________________________________

Žalobca bratov:

• Ak vedúci cítia podporu svojich ľudí, porastú do nových výšok. Ak sú zaťažení kritikou, budú len ťažko funkční
• Väčšina kritikov v cirkvi sotvakedy viedla cirkev alebo vykonala (vybudovala) niečo významné.
• Dve služby nepretržite prebiehajú pred Božím trónom: Jedna je služba prímluvy (intercession) a druhá žaloby (accusation). 
• Ježiš žije, aby sa prihováral za svojich ľudí. Nakoľko zotrvávame s Ním, používa si nás na prímluvu za cirkev, za iných ľudí a za nás. Jeho dom má byť domom modlitby všetkých národov.
• Jednota v cirkvi je najväčšou hrozbou satanovej vláde. Diabol vie veľmi dobre, že Ježiš dal autoritu akýmkoľvek dvom kresťanom, ktorí sa zhodnú: Otec im dá čokoľvek, za čo by prosili. Jednota nielen zvyšuje duchovnú autoritu, ale ju aj násobí. Jeden kresťan zaženie na útek tisíc démonov, ale dvaja spolu zaženú desaťtisíc.
• Kritika je jeden z konečných prejavov pýchy. Pretože v sebe zahŕňa nadradenosť. Pýcha prináša niečo, čoho by sa akákoľvek racionálna ľudská bytosť mala báť najviac – Boží odpor. Písmo hovorí, že Boh sa stavia proti pyšným, ale dáva milosť pokorným. (Jak. 4,6). Osobne by som mal radšej proti sebe všetkých démonov z pekla ako Boha. 
• Pozrite sa čo sa stalo deťom Izraela. Pre ich reptanie a sťažovanie Boh dopustil, aby prvá generácia, ktorá vyšla z Egypta strávila celý svoj život putovaním po púšti. Toto je hlavný dôvod, prečo tak veľa kresťanov nechodí v Božích zasľúbeniach a namiesto toho trávia svoje životy na suchých miestach a chodia okolo toho istého vrchu – tie isté staré problémy a slabosti – znova a znova.
• Ak mám naozaj Ducha Kristovho, mám aj Jeho povahu...
• O koľko veľkolepejšie by bolo naše vedenie, keby sme sa začali modliť za našich vodcov, namiesto toho, aby sme ich len kritizovali?

Rick Joyner: Prophpetic Visions for 21^st Century (Prorocké vízie pre 21 storočie).

_____________________________________

Zvrhnutie Žalobcu bratov

Oni však nad zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až do smrti. (Zj 12,11)

Miesto toho, aby sme hovorili o ľudských hriechoch a chybách, musíme poprosiť Boha, aby boli naplnené naše spoločné potreby. Musíme vstúpiť do príhovorných modlitieb Ježiša Krista a horlivo sa prihovárať za tých, za ktorých Ježiš zomrel. V Zj 12 vidíme, ako prekonali Žalobcu bratov. Pozrime sa na každú dimenziu nášho víťazstva zvlášť:

Krv Baránkova: jedna krv tečie duchovne skrze každého z nás, doslova z nás robí jedno telo, ktoré má jeden spoločný zdroj očistenia a jeden zdroj života. Jedna krv z nás robí rodinu: vykúpení krvou a príbuzní skrze krv. Krv zaplatila za naše vykúpenie a pri útoku nepriateľa odzbrojuje jeho obviňovanie. Krv v nás vytvára postoj pokory a nie samospravodlivosti, pretože preliatie krvi ukazuje našu spoločnú potrebu Ježiša.

Slovo ich svedectva: to zahŕňa rozprávanie druhým o tom, čo pre vás Boh urobil, ale je to aj viac. „Svedectvom Ježišovým je Duch proroctva“ (Zj 19,10). Aby sme naozaj premohli nepriateľa, musíme žiť a jednať prorocky. To znamená, musíme sa navzájom vidieť tak, ako nás vidí Boh, vidieť „pri začiatku aj koniec“ oživený životom vízie, vzájomným vyznávaním svojej viery. Poznanie a hovorenie Božieho slova nás uspôsobuje k prekonávaniu nepresných predstáv o nepriateľovi.

Nemilovať svoj život až do smrti: nemôžeme premôcť satana a zároveň v sebe hromadiť sebaľútosť a sympatie k tomu, čo v nás potrebuje byť ukrižované. Naše víťazstvo sa dokoná v našej ochote ísť radšej na smrť, než zradiť svoje presvedčenie o pravde. Pavel povedal: „Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša“ (Sk 20,24). Tí, ktorí vytvárajú kráľovstvo, nerobia kompromisy so svojimi vlastnými „ranami“. Môžu byť ubolení, ale nestiahnu sa. Žijú vierou.

Žalobca musí byť zvrhnutý v prvom rade z našich myslí! Nesmieme tolerovať hľadanie chýb a obviňovanie. Musíme mať voči svojim bratom Božie srdce. Božie kráľovstvo a autorita Ježiša Krista bude vidieť na ľuďoch, ktorí sa za každú cenu rozhodli k modlitbám motivovaným láskou. Pretože, keď uvidia potrebu, miesto toho, aby boli kritickí, zrazia Žalobcu bratov a modlia sa!

Z knihy „Tři bitevní pole“ od Francisa Frangipana