31. 5. 2011

VII. Chudobní duchom

VII. Chudobní duchom

(Mt 5,3)

1. časť: Stiahnuť kázeň

2. časť: Stiahnuť kázeň

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

V knihe Philipa Yanseya „Ježíš, jak jsem ho neznal“ som pred rokmi objavil zoznam desiatich vlastností chudobných ľudí v porovnaní s bohatými a odvtedy sa k nemu sporadicky vraciam. Miesto slova „chudobní...“ dosadzujem svoje meno a prechádzam tento zoznam znovu. Stále som usvedčený z toho ako hlboko je vo mne zakorenené myslenie a postoje bohatých ľudí. Ako veľmi som ovplyvnený svetom a kultúrou doby, v ktorej žijem!

27

Siedma z týchto vlastností znie:

Nemajú prehnaný pocit vlastnej dôležitosti ani prehnanú potrebu súkromia..

Nikodém tiež v niečom predstavuje postoje bohatých: On prichádza za Ježišom tajne, v noci, zo strachu pred židmi. Hoci bol váženým mužom, ktorý mal zrejme vysoké postavenie! Prichádza len v noci. Len tajne. Jeho povesť, spoločenské konvencie, postavenie boli pre neho v tej dobe dôležitejšie. Nebol slobodný v tom nasledovať Pána a byť s Ním bez obmedzení, stále. Sám seba vlastne okrádal o Pánovu prítomnosť a limitoval tak mieru svojho nasledovania.

Bohatí majú tendenciu zakladať si na svojom súkromí a postavení. Na jednej strane je pre nich dôležité, čo si o nich myslia iní, ich postavenie v spoločnosti, ich imidž a povesť... Na druhej strane však horko ochraňujú svoju intimitu a súkromie. Budujú svoj vlastný hrad, kde nikoho nepustia.

Chudobní nemajú tieto možnosti a preto tým ani nie sú zaťažení. Oni nemajú čo stratiť. Ako slepý od narodenia, ktorého Ježiš uzdravil. On nemal potrebu to tajiť. Ani sa nebál farizejov, keď na neho útočili. Povedal: “Jedno viem: bol som slepý a teraz vidím.” Chudobní duchom nemajú nič vzácnejšie ako to, čo majú v Pánovi. Pre nich spoločenské postavenie nezohráva rolu. Pre nich osobná dôležitosť, či zápas o svoj svet a súkromie nie sú pokušením. Možno aj práve preto si Pán zvolil za učeníkov tak jednoduchých ľudí, ktorí boli vnímaní ako prostí a neučení (Sk 4,13).

Apoštol Pavol hovorí ešte o jednom ohrození „bohatých duchom“, keď hovorí o generácii posledných dní:

2 Timoteovi 3:1  Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. 2  Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, 3  neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, 4  zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. 5  Budú sa tváriť po bož ne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj.

Pavel hovorí o „divokých časoch“ a to vyjadrenie je slovo označujúce divoké zvieratá – šelmy. Hovorí o nebezpečnej dobe a divokých - dravých ľuďoch. Na podiv však nehovorí o neveriacich ľuďoch. Pre nich je to totiž prirodzené, že sa správajú ako „bez Boha na svete“ (Ef 2,12). Hovorí o generácii veriacich ľudí, hlásiacich sa k Bohu: „budú sa tváriť pobožne“. Charakteristika týchto ľudí má však spoločného menovateľa. PREHNANÝ POCIT VLASTNEJ DOLEŽITOSTI A PREHNANÁ POTREBA SÚKROMIA. Sú to elektrickí kresťania dnešnej doby: Voči usvedčeniu z hriechu vykazujú značný ODPOR; svojou kritickosťou šíria okolo seba NAPATIE; v ich duchovnom raste nastal niekde SKRAT; ich vzťahy sú „bezpečne“ IZOLOVANÉ; a keď sa ich niekto dotkne, tak KOPÚ... A toto sme my: Sme sebeckí a pyšní. Sme prehnane na seba citliví. Neznášame kritiku. Urážame sa. Uzatvárame sa do seba. Utekáme v konfliktoch preč namiesto toho, aby sme ich riešili. Máme obrovské problémy s odpúšťaním. Zápas o zmierenie nepostupujeme. Sympatickejší je nám zápas o našu jedinečnosť, individuálny rozvoj a seba uplatnenie.

Verím, že téma o „chudobe duchom“ nie je len téma. Je to niečo, čo teraz robí Duch Svätý a k čomu nás tiahne. On nás vedie k schudobneniu z našej pýchy a sebectva. Tiahne nás do bodu, kedy sa vzdávame seba, svojich práv a právd. Vedie nás pred Baránka. Obnovuje nám Jeho zjavenie ako Pána a Ženícha. Robí nás pred Ním mäkkými, poddajnými, tvarovateľnými (ako hlinu v rukách hrnčiara), závislými (ako sú ovce na svojom pastierovi). Zmena, ktorá nastáva, keď sme na tvári pred Baránkom, mení aj naše postoje a vzťahy medzi nami. Takto sme zrazu schopní uvidieť Božie kráľovstvo, Pánovu nevestu, Jeho cirkev. Takto znovu začíname rozumieť potrebe jednoty medzi nami a nevyhnutnosti života v spoločenstve. „Chudobní duchom“ toto vidia, lebo oni idú za Baránkom. Sú Mu odovzdaní. Sú v Jeho rukách. Nenávidia hriech, lebo si zamilovali Božiu spravodlivosť. Nehľadia na seba, lebo vedia, že nič nevedia a nič bez Pána nemôžu. Sú na Ňom závislí. Majú len jedinú túžbu, jedinú vlastnú hodnotu a spravodlivosť a tiež aj jedinú odmenu: Pána samotného.

„Bohatí duchom“ toto nevidia. Oni vidia len seba. Pestujú kult svojej osobnosti. Držia svoju vlastnú samospravodlivosť. Sú presvedčení o svojej pravde. Opevňujú sa vysokým nepreniknuteľným múrom. So doslova nedotknuteľní, čo sa týka usvedčenia z hriechu. Sú majstrami v sebaospravedlňovaní sa a preborníkmi v odsúdení iných. Samozrejme aj oni vyznávajú vieru, aj oni sa snažia slúžiť Bohu. Ich ovocie a skutky však odhaľujú ich pravú podstatu. Pre Pána sú nepoužiteľní.

1. Vyznanie srdca28

Nikodém predstavuje muža, ktorý postupne vychádzal z takejto ulity „bohatých duchom“.

Bol členom synedria. Nedá sa s istotou zistiť, odkedy existoval tento najvyšší židovský úrad. Je možné, že jeho pôvod siaha až do perzskej doby, ale jednoznačne je dosvedčený až pre helénsku dobu. Spočiatku boli jeho členmi kňazi a presbyteri, hlavy najvplyvnejších rodín Jeruzalema. V prvom storočí pred Kristom pristúpili ku kňazom a starším ešte zákonníci. V tomto zložení sa spomína synedrium často v Novej zmluve, predovšetkým v príbehu Ježišovho utrpenia. Niekedy sa spomínajú len dve skupiny: veľkňazi (= vrchní kňazi) a zákonníci, resp. len veľkňazi (=vrchní kňazi). Vždy sa však pritom myslí na najvyšší židovský úrad, ktorý sa schádzal pod predsedníctvom veľkňaza, aby riešil všetky svetské a duchovné záležitosti, ktoré sa týkali židovského obyvateľstva. Od čias Ezdráša a Nehemiáša židovské vedenie sa skladalo z troch skupín: kňazi, "starší" (hlavy patricijských rodín) a zákonníci.  Tieto tri zložky tvorili synedrium v dobe Ježiša a apoštolov.

Nikodém hrozne riskoval už aj touto nočnou návštevou Ježiša. Evidentne o svoje vysoké a vplyvné postavenie nechcel prísť. Evidentne bol držaný v šachu spoločenskými konvenciami. On nemusel takto riskovať. Prípadne si mohol povedať: „na takéto veci nemám čas, som príliš zaneprázdnený“. Nikodém, ako drvivá väčšina straších – a členov synedria – mohol úplne minúť stretnutie, spoznanie a odovzdanie sa Mesiášovi.

A práve v tomto je to nebezpečenstvo dnes: zrejme drvivá väčšina kresťanov minie osobné stretnutie a chodenie s Ježišom.

Nikodém nám tlmočí krédo týchto kresťanov bohatých duchom:

Ján 3:1  Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. 2  Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním.

„MY VIEME“, my rozumieme. Jediný výrok, a tak dobre charakterizuje našu dobu a presvedčenie bohatých duchom: „Nech mi nikto nič nehovorí, nech ma nikto nepastoruje... JA to viem.

Nikodém však dostal odpoveď od Pána, ktorá je jediným liekom na tento postoj. Je to jediný krok ku chudobe duchom:

Ján 3:3  Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.

Ján 3:5  Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.

Toto je ten jediný krok od VIEM ku VIDÍM a VSTUPUJEM: Potrebujeme sa narodiť znovu. Padnúť pred Bohom v presvedčení, že sme skazení, že potrebujeme Jeho milosť a nový život, nové srdce od Neho. Našim najväčším ohrozením je to všetko, čo vieme.

1 Korintským 8:1  ... Ale poznanie vedie k namyslenosti, láska však buduje.

Aj my sme dnes ohrození práve pocitom, že všetko vieme. Lenže poznanie nám nič neosoží pokiaľ sa nespojí s novým stvorením v Kristovi, so skúsenosťou s Božou milosťou a Jeho transformujúcim dotykom.

Myslím, že veľmi dobrým textom pre hrdinov, ktorí premáhajú zvod pýchy a bohatstva je práve tento:

Príslovia 30:1  Slová Ágúra, syna Jákeho z Massy. Výrok muža: Unavil som sa, Bože, unavil som sa, Bože, a som na konci. 2  Som hlúpejší ako ktorýkoľvek človek a nemám ani ľudský rozum, 3  ani som sa nenaučil múdrosti, ani som nezískal poznanie o Najsvätejšom.

Je to výrok muža – v origináli je použité slovo „hrdina, bohatier“. Toto je ten postoj chudobných duchom, ktorí padajú pred Bohom na tvár a volajú: „Pane, som sprostejší ako ktokoľvek. Nemám nič, čo by pred Tebou obstálo. Potrebujem Tvoju milosť.“

A toto nás povedie ku skúsenosti, o ktorej hovoril Ježiš Nikodémovi. V tomto postoji zrazu padnú lupiny z našich očí, uvidíme svoj skutočný stav, a uvidíme Pána a Jeho pohľad Jeho očí na nás. Zrazu to budeme vidieť. Bude to skutočná skúsenosť. Niečo nové sa stane v našom srdci. A stane sa to práve vtedy kedy padneme pred Ním ako najsprostejší, najhriešnejší. Pán nám bude môcť dať niečo nové, nový pohľad, nové odhalenie nášho srdca. Zrazu sa pohneme od VIEM do stavu kedy VIDÍME, kedy to MÁME.

Verím, že tento nočný dialóg s Ježišom Nikodéma zmenil. Niečo sa s ním stalo. Posunulo ho to k úplne inému pohľadu. Možno práve v tú noc sa začalo rúcať všetko náboženské presvedčenie a všetka Nikodémova nedobytná múdrosť. Možno si vtedy začal uvedomovať rozdiel medzi VIEM a VIDÍM. Možno začal vidieť svoju slepotu, svoj nedostatok.

2. Vyznanie viery29

A napovedá tomu aj druhé dejstvo Nikodémovho príbehu, ako ho nám odkrýva evanjelium podľa Jána. V tomto druhom dejstve vidíme Nikodéma, ako prvýkrát ide proti prúde verejne. A bola to tá najnepriaznivejšia doba. Ešte nepriaznivejšia ako bola možno v čase, kedy za Ježišom prišiel tajne v noci. Teraz už naozaj dozrelo presvedčenie medzi staršími, že Ježiša treba zajať, zastaviť, odstrániť. V synedriu doslova bublala voči nemu nevraživosť a závisť.

Ján 7:50  Tu Nikodém, ktorý predtým prišiel k Ježišovi, hoci bol jedným z nich, im povedal: 51  Či náš zákon súdi človeka skôr, než ho vypočuje a zistí, čo robí? 52  Odpovedali Mu: Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že nieto proroka z Galiley. 53  A každý odišiel do svojho domu.

Vidíme, že Nikodém zjavne nebol strhnutý prúdom nenávisti a žiarlivosti voči Ježišovi spolu s ostatnými členmi synedria. Oni boli natoľko zaslepení svojim presvedčením, že už nemali ani zmysel pre spravodlivosť. Boli natoľko osobne zaujatí, natoľko naplnení svojim hnevom, že sa už ani len nepokúšali o objektivitu. Vôbec sa nesnažili zistiť skutočný stav vecí, skutočnú pravdu. Vôbec neskúmali do hĺbky Písma. A pri tom im Písmo jasne svedčilo, že práve Galilea uvidí Božie svetlo – Mesiáša a Jeho spásne konanie:

Izaiáš 8:23  Lebo neostane vyčerpaná krajina, ktorá je v úzkosti. Ako v minulosti Hospodin opovržlivo zaobchádzal s krajinou Zebúlún a s krajinou Naftálí, v budúcnosti ku cti privedie prímorskú cestu, Zajordánsko a pohanskú Galileu.

Izaiáš 9:1  Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. 2  Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť<a>, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť. 3  Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. 4  Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa. 5  Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. 6  Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.

Jednoducho prepadli svojim presvedčeniam. Vidíme tu postoj „bohatých duchom“. V tomto stave sa často dnes ako kresťania – ako cirkev nachádzame: nevidíme a ani nechceme vidieť pravdu, lebo sme presvedčení, že ju máme. Ženie nás naše vlastné presvedčenie, hnev. Cítime sa ohrození a vedieme konkurenčný boj.

Nikodém však bol „chudobný duchom“. Jeho presvedčenie VIEM sa zmenilo na osobnú skúsenosť s Bohom. On mohol vyznávať VIDÍM – ZAKÚŠAM. V tú noc, kedy tajne hovoril s Ježišom, našiel cestu ku chudobe duchom. A teraz vidíme jej nádherný prejav:

Chudobný duchom:

  • nie je strhnutý vlastnými názormi a presvedčeniami
  • nie je hnaný žiarlivosťou a hnevom
  • nevedie boj proti ľuďom
  • nerobí politický boj
  • stojí na Božom slove, a do hĺbky skúma Písma.

3. Nasledovanie30

Tretie dejstvo v príbehu Nikodéma nám odhaľuje nádherné dôsledky „chudoby duchom“, ktorá postupne dozrieva a spôsobuje doslova hrdinskú odhodlanosť a ochotu nasledovať Božie povolanie napriek akýmkoľvek okolnostiam a možným problémom.

Ján 19:38  Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol učeníkom Ježišovým, ale tajným pre strach zo Židov, požiadal Piláta, aby mohol sňať telo Ježišovo; a Pilát privolil. Prišiel teda a sňal Jeho telo. 39  A prišiel aj Nikodém, ktorý prvý raz v noci prišiel k Nemu, a priniesol asi sto funtov myrhy zmiešanej s aloe. 40  Potom vzali telo Ježišovo a zavinuli ho aj s tými voňavými vecami do plátna, ako je u Židov v obyčaji pochovávať. 41  Na mieste, kde Ho ukrižovali, bola záhrada, a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikdy nikto neležal. 42  Tam teda položili Ježiša, keďže bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko.

Bohatí duchom zostávajú v otroctve svojho strachu. Nie sú ochotní svoju vieru vyznávať v prenasledovaní. Mlčia, ak by si mali spôsobiť problémy. Skrývajú sa, aby neboli konfrontovaní. Zostávajú v pasivite, aby nemuseli priniesť obete. Nebudú riskovať stratu svojho postavenia v spoločnosti. Budú sa prispôsobovať situácii a politike. Nepôjdu proti prúdu.

Boh dáva povstávať svojej armáde práve z „chudobných duchom“. Oni totiž spoznajú Boha osobne, sú Mu odovzdaní a v dôsledku toho v nich dozrieva hrdinská odhodlanosť a viera čeliť hoci aj armáde.

O tomto dôsledku „chudoby duchom“ – totiž o hrdinskej odhodlanosti a viere – prorokoval Daniel – keď hovoril práve o našich dňoch:

Daniel 11:32  A tých, ktorí sa bezbožne chovajú voči smluve, zvedie k pokrytstvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo.

Iba chudobní duchom dospejú k hrdinskej odvahe, viere a odhodlanosti čokoľvek stratiť pre Pána. Bohatí duchom sa prispôsobia väčšine; utečú pred ťažkosťami; nedokončia svoj beh; prehrajú svoj boj.

Aj preto je dnes toto Božie volanie ku chudobe duchom pre nás úplne kľúčové. Ak dnes schudobnieme zo všetkých našich istôt a hodnôt a urobíme Pána svojim jediným pokladom, časom v nás dozrie hrdinská viera. Ak sa dnes pokoríme a ak sa postoj pokory stane charakterom nášho srdca, Pán nás časom bude môcť povýšiť.

Ak však dnes budeme pokračovať ďalej bez akejkoľvek radikálnej zmeny, bez povšimnutia na toto Božie volanie, potom čas odhalí krízu našej viery. Prichádzajúce rieky, vetry a príval (Mt 7,24-27) nás zaskočia ako zlodej v noci (Zj 16,15).

27. 5. 2011

Nebuď vlažný!

Nebuď vlažný!

20.3.2011 Otvorené stretko spoločenstva eSPé v Sliači

1

Stánok stretnutia

2M 33,1-11 ( 2M 33,12-23; 34,5-9 )

Aj keď sa s nami Boh vonkoncom nehrá na skrývačku, predsa Ho potrebujeme vážne a vášnivo hľadať. Celé Písmo je plné výziev „Hľadajte moju tvár!“ ale aj zasľúbení „...a ja sa vám dám nájsť...“. Jednoducho ten, kto pristupuje k Bohu musí veriť, že On je, a že odplatí tým, ktorí Ho horlivo hľadajú (Žid 11,6). Prečo je to tak? A ako Ho máme hľadať? Aj toto je ďalšia z lekcií, ktorým sa učil Mojžiš. No a z jeho príkladu sa môžeme niečo naučiť aj my:

Miesto stretnutia.

Znie to možno príliš fantasticky, ale Boh sa chce s tebou stretnúť. On o teba nie len stojí, ale túži byť s tebou. Má pre teba miesto, kde sa s tebou chce stretnúť. Častokrát sa s Ním minieme len preto, že tomuto neuveríme. Duch Boží však vždy bude v tvojom vnútri vydávať svedectvo o tejto skutočnosti.

Princíp hladu.

Svätý Duch chce roznecovať tvoj hlad po Bohu. Neurobí však všetko za nás. Záleží na tom, do akej miery sme hladní, ako veľmi chceme osobne Boha poznať... Hlad je najlepší kuchár. Bez hladu sa nikam nedostaneš.

Prekonanie vzdialenosti.

Vôbec to nie je ľahké, lacné, ľahko dostupné, bežné, všedné. O toto sa bojuje. Je to ďaleko, a tú vzdialenosť treba prekonať. Treba platiť cenu. Nik miesto nás tú cestu neprekoná.

Na ceste zmien.

Pri hľadaní Boha, nachádzame seba. Zisťujeme svoj skutočný stav, aké je naše srdce.... Je to nemilosrdný zápas o zmenu srdca a mysle. Ide o to odstraňovať to, čo zarmucuje Božieho Ducha...

Prah môjho stanu.

Musím opustiť svoj stan, ak chcem ísť do stánku stretnutia. Veci, ktoré majú tendenciu uhášať Svätého Ducha...

Stretnutie.

Spoločenstvo s Duchom Svätým v sebe zahŕňa Jeho prítomnosť, partnerstvo, Jeho pôsobenie, účasť – zdieľanie, dokonca aj spoločné tajomstvá.

Prebúdzanie hladu

Ak pôjdeme po tejto ceste, isto iste sa k nám pridajú ďalší ľudia, ktorí povedia „Aj ja to chcem!“. Staneme sa živým príkladom, ktorí ľudia budú prirodzene nasledovať.

8. 5. 2011

Žena hriešnica

Žena hriešnica

služba v Komárne BJB 7.-8.5.2011

Príbeh jednej ženy

Kým je pre teba Ježiš?

stiahnuť MP3

stiahnuť MP3

1 2

3

4

5

6

7

8

7. 5. 2011

LAODICEA

LAODICEA

Konferencia pre duchovných poradcov 2011 (5. – 8. 5.)

I. Posledné dni – strategická výzva

stiahnuť MP3

1

POZVANIE DO INTIMITY:

Zjavenie 3:20  Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.

V origináli je použité slovo „tĺcť, búchať...“. Nejde teda len o tichulinké, zdvorilostné zaklopkanie. Pán intenzívne búcha. Je to niečo čo nás až vyrušuje, čo je nám nepríjemné, nepohodlné. Pretože je to výzva k stretnutiu sa s Ním ako Baránkom a k zobratiu kríža. Je to výzva k plateniu ceny, neseniu bremena, k pôstom, plaču, k zlomenosti. Otvoriť tieto dvere nie je ľahké. Paradoxne však zrejme nikde nenájdeme hlbšie uspokojenie ako v takomto intímnom spoločenstve s Baránkom, kedy bojujeme Jeho boje, plačeme Jeho slzy a kedy s Ním stojíme v zápase o obnovenie cirkvi a záchranu stratených.

Presne táto výzva je nádherne opísaná v knihe Veľpieseň, ktorú považujem za Bibliu v Biblii. Je to nádherná prorocká kniha o našom vzťahu s Kristom a našom duchovnom raste a povolaní.

Veľpieseň 5:2  Ja spím, no srdce moje bdie. Čuj! Môj milý klope: Otvor mi, sestra, milovaná moja, holubica moja, moja dokonalá, lebo mám hlavu rosou premočenú a kadere nočnými kropajami. 3  Vyzliekla som si sukňu, prečo ju znova obliekať? Umyla som si nohy, prečo ich znova zašpiniť? 4  Môj milý siahol rukou cez otvor a city sa vzbúrili vo mne. 5  Vstala som otvoriť môjmu milému a moje ruky zvlhli myrhou, i moje prsty myrhou tekutou na kľučke závory. 6  Otvorila som svojmu milému, ale môj milý sa obrátil a odišiel. Bola som bez seba, keď hovoril. Hľadala som ho, ale nenašla. Volala som - ale neozval sa mi. 7  Našli ma strážcovia, čo chodia po meste. Zbili ma a doráňali; strhli zo mňa ručník strážcovia hradieb. 8  Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, ak nájdete môjho milého, čo mu poviete? Že som chorá od lásky!

Táto časť hovorí o našej situácii v posledných dňoch: je to stav duchovného spánku, kedy Pán sa nám zjavuje ako Ženích a Baránok, pozýva nás do intimity s Ním a vyzýva nás vziať kríž.

Každému z nás hrozí obrovské nebezpečenstvo: duchovný spánok. Zažil to Noe, Samson, bláznivé panny s podobenstva Pána Ježiša, či učeníci v Getsemanskej záhrade... Je to spánok, pri ktorom naše srdce bdie, ale naše telo, či duša nás predsa len prevalcuje. Kvôli tomu nás NZ vyzýva, aby sme bdeli, aby sme boli v strehu, pripravení...

Ako sa vyhnúť tomuto spánku? – Náš vnútorný človek musí byť silnejší, musí byť živený, trénovaný a zmocňovaný Duchom Svätým, aby bol silnejší ako iné vplyvy na náš život; predovšetkým silnejší ako rutina, spokojnosť, pohodlnosť...

Pán klope na naše dvere...

V takomto stave duchovného spánku máme výhovorky. Rozmýšľame skôr spôsobom prečo nie, ako prečo áno.

Pán prichádza ako Baránok – ktorý trpí (L 22,44). Ak Ho máme vpustiť v tejto podobe, znamená to pre nás obeť, vzdanie sa pohodlia, súkromia, svojich práv... Je to nasledovanie jeho šľapají (1Pt 2,21).

Tým sú výhovorky ešte pochopiteľnejšie a ťažšie prekonateľné.

V predchádzajúcej etape duchovného rastu kresťan spoznával kríž pre svoje vykúpenie, aby porozumel čoho sa mu z Božej milosti dostalo (Veľp 3,6-5,1). Teraz je konfrontovaný výzvou: „Zober svoj kríž a nasleduj ma!“

V tejto etape potrebujeme zažiť čosi z tej noci v Getsemanskej záhrade, čosi zo zavrhnutia Bohom a ľuďmi, ktoré Ježiš prežil, čosi z bremena, ktoré niesol...

Pán nás oslovuje ako:

  • Sestru – tz. že je v nás Boží život, sme Božími deťmi
  • Priateľku: - tz. že poznáme Božiu vôľu
  • Holubicu – tz. dielo Božieho Ducha v nás – Jeho charakter
  • Ale nie ako manželku: pretože čaká na našu odpoveď, aby sa uistil, či vojdeme do jednoty s Ním aj v tejto oblasti

Výhovorky

Sukňa: v prechádzajúcej etape sme spoznali kríž a moc vzkriesenia, uvedomili sme si, že sa musíme vyzliecť z telesnosti a prekonali sme obrovskú púšť duše kým, sme sa oslobodili od seba samých a kým sme sa vyzliekli. Ak však teraz máme vstať a otvoriť dvere Pánovi, musíme si obliecť kríž – vziať ho na seba – už nie len ho spoznávať, ale zažívať. A s tým je spojené utrpenie, nepochopenie a hanba. To je druhá vec, ktorú kríž v nás pôsobí a ak chceme spoznávať Pána ďalej a byť s Ním v jednote, potrebujeme žiť aj túto časť kríža

Nohy: v predchádzajúcej etape nám Pán umyl nohy, aby nám ukázal svoju vôľu pre život v čistote v posvätení. Často máme snahu už nikdy si ich nezašpiniť a silou – mocou sa snažíme zostať čistý. Výsledkom takejto snahy je izolácia od sveta v konečnom dôsledku neposlušnosť Pánovi. Ak chodíme vo svetle, ako Boh je vo svetle – stále budeme potrebovať očistiť nohy – očistenie od hriechu... Existuje však znečistenie, ktorým nás pošpinia ľudia, a ktoré ťažko nesieme a nie sme veľmi ochotní takémuto znečisteniu čeliť...

Z toho vyplýva, že ide o kresťana, ktorý sa uspokojí s vlastnými skúsenosťami, a nie je ochotný prežiť F 3,10: mať účasť na Jeho utrpeniach. V tomto štádiu už nechce meniť svoj duchovný stav. Je spokojný s tým, čo dosiahol – v tom spočíva klam duchovného spánku.

Vstup do tejto etapy totiž vyzerá ako strata pozície, ktorú sme dosiahli. Ide možno o stratu dôvery, cti, vážnosti, obľúbenosti, slávy, postavenia. Zrazu sa zdá, že Pán nás volá „do horšieho“. Jeho cesta sa radikálne zúžila.

Ak máme za Pánom ísť, musíme byť ochotní vždy všetko stratiť kvôli Nemu.

Otvorenie dverí

Pán siahol na dvere – dotkol sa srdca kresťana. Keby Mu neotváral kvôli tvrdosti srdca, Pán by o neho nestál, ale išlo o telesnú slabosť prijať Pánovu výzvu a vtedy nám Pán dáva túto možnosť okúsiť Ho – z čiastky zažiť to, čo zažil On.

Často keď odmietneme utrpenie, nepochopenie a hanbu pred ľuďmi – Pán nám ukáže ako sa toto isté dotklo Jeho života.

Vyznanie kresťana: city sa vzbúrili vo mne. Toto sa naozaj dotkne našich najhlbších citov omnoho viac ako čokoľvek iné – videnie prebodnutej Pánovej ruky.

Vtedy kresťan vstáva, aby otvoril svoje srdce – stáva sa ochotným zobrať kríž, nasledovať Pána, prijať aj nepochopenie, utrpenie a hanbu – závora Jeho srdca – jeho vôľa doslova zvlhla Pánovou smrťou na kríži – Jeho utrpením.

Pán však odišiel – aj z tohto vidíme, že jedná s nami úplne inak ako na začiatku: Vtedy nás formoval a to nás viedlo k poslušnosti. Teraz čaká poslušnosť, aby nás mohol formovať. Preto nám dá pocítiť aj horkosť neposlušnosti.

Nastáva hľadanie Pána – aj v tom je niečo z Getsemanskej noci – už to nie je hľadanie na uliciach a námestiach – je to hľadanie pred Božou tvárou, v súkromí.

Strážcovia: keď prvýkrát hľadala Pána, vtedy jej pomohli, povzbudili ju, poučili... (Veľp 3,1-4) Teraz však oni našli ju a reagujú opačne. Nepochopili ju a ešte zväčšili pocit jej viny a sklamanie zo seba samej. Mysleli si, že niečo nie je v poriadku v jej živote, podobne ako Jóbovi priatelia obvinili Jóba, ktorého ranil Pán. Dokonca jej vzali plášť – odhalili ju, ohovorili, obvinili...

Aj toto je súčasťou nasledovania Pána – je to Jeho zámer, aby sme zažili od vlastných, starších bratov takéto nepochopenie, zranenie a pošpinenie. Týmto prešiel náš Pán a zrejme týmto skôr či neskôr budeme prechádzať aj my.

Keď nenachádzame pomoc u duchovne vyspelých, často sa obraciame na tých, ktorí síce nie sú tak vyspelí ako my, možno sú v prvej etape duchovného rastu, ale majú pre nás čas a pochopenie.

Preto tie slová „ak nájdete môjho milého“ - jeruzalemské dcéry Ho ešte nenašli, nespoznali tak ako my.

To čo sa s nami deje je, že sme chorí od lásky, lebo ju postrádame, túžime po nej. V stavoch vyprahnutosti – a zvlášť nepochopenia, utrpenia a hanby – zúfalo hľadáme Pánovu lásku. Je to jeden zo zámerov týchto skúseností: aby sme sa stali ešte zamilovanejšími do Pána.

Títo menej vyspelí kresťania – aj preto, že vidia zmenu na našich životoch – sa pýtajú na Pána, chcú o Ňom vedieť, chcú Ho spoznať ako my sme Ho spoznali a tým nás vedú aby sme hovorili a pripomenuli si svoje skúsenosti, poznanie a zjavenie. Možno je v tomto štádiu tak veľmi dôležité viesť iných do hlbšieho vzťahu s Pánom po ceste, ktorou sme sami prešli... Zrejme od nováčikov dostaneme otázku: Kto je Pán? Aký vlastne je? – a nás samých to povedie k hlbokému premýšľaniu.

Toto všetko sa deje na pozadí toho, ako Pán s nami zdieľa Jeho bremeno pre cirkev a stratených. Dáva nám vidieť náš skutočný biedny stav. Zakúšame Jeho bolesť. Plačeme po obnove cirkvi. Sme sklamaní a ubolení úpadkom. Keď však o tom hovoríme, stretávame sa s nepochopením, odmietnutím a dokonca obvineniami z pýchy, uletenosti, nedospelosti... Je len málo takýchto prorockých strážcov a modlitebníkov. Ich bolesť a osamotenosť je tým väčšia, že vidia niečo, čo väčšina vidieť nechce; hovoria niečo, čomu väčšina nerozumie...

Práve toto je strategická výzva posledných dní: Pán búcha na tvoje dvere, lebo hľadá a pozýva práve teba k zobratiu tohto kríža. Volá mňa a teba, aby sme sa stali takýmito nosičmi Jeho bremena a aby sme spolu s Ním pracovali na kolenách a zápasili o obnovenie uprostred úpadku.

Tu je záznam kázne Dávida Wilkersona, ktorý toto klopanie Pána nazval „volanie po trápení“:

II. Posledné dni – charakteristika

stiahnuť MP3

2

2 Timoteovi 4:3  Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, 4  odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.

2Tim 4,3-2 – je doslova desivý text a dúfam, že nás zobúdza z akéhokoľvek falošného pokoja a idealistických predstáv o cirkvi – o sebe. Je to Pavlovo prorocké predpovedanie o cirkvi v posledných dňoch (a vonkoncom v NZ nie ojedinelé!!!). Je to predpoveď o všeobecnom – celoplošnom odpadnutí, ktoré doslova sa stane akoby normou a niečím normálnym na istý čas:

  • Kresťania doslova neznesú pravé učenie – bude im neprirodzené, neprijateľné
  • budú si zháňať učiteľov – teda vo všeobecnosti bude štandardom, že s Bohom budú chcieť mať sprostredkovaný kontakt
  • bude to obdobie lídrov, formotvorných učiteľov a osobností – teda vplyv ľudského vodcovstva a politiky
  • vnútornou silou, motiváciou, reklamou, vplyvom však bude žiadosť – žiadosti ľudí samotných (vonkoncom nie Boh)
  • doslova sa ľudia odvrátia od samotného Krista – ako osoby – On je pravda. Prijmú skôr koncept teologickej, teoretickej, formálnej, inštitucionálnej pravdy... Aj preto bude veľa právd – veľa prúdov – veľa rozdelenia a veľa zmätku.
  • naopak obrátia sa k bájkam: niečomu pravde podobnému – fiktívnemu – falošnému

O tomto všeobecnom jave v cirkvi – zvlášť v posledných dňoch – hovoril aj Pán Ježiš: Matúš 24:12  Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých. Zvlášť tento príbeh je rovnako ako Pavlove slová desivý a otriasajúci:

Matúš 7:21  Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 22  Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a v tvojom mene démonov vyháňali a v tvojom mene mnoho divov nečinili? 23  A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti!

Pánove slová sú: „nepoznám vás“ – a v origináli je použité sloveso o osobnom dôvernom vzťahu – týmto slovesom bol napr. označený vzťah medzi mužom a ženou.

Fenoménom dneška je, že opúšťame Pánovu prítomnosť – Jeho samotného. Odchádzame spred Jeho tváre (podobne ako Jonáš). Odvraciame svoj sluch – svoje uši od Neho. Nemáme na Neho osobne čas. Nahrádzame Ho aktivitami a službou, či akciami a programami... Vieme všetko o Ňom, hovoríme o Ňom, svedčíme o Ňom, spievame o Ňom...

On však stojí pri dverách a klope a čaká kedy niekto začuje Jeho hlas – Jeho osobne, kedy niekto bude naozaj stáť o Neho a bojovať o Jeho prítomnosť a vedenie vo svojom živote...

A práve toto – verím – je jedna z najväčších výziev dneška pre nás – laodicejčanov – cirkev posledných dní – európanov...

Žijeme v dobe, kedy je na výsosť aktuálna výzva pre nás práve to, aby sme počuli osobne Pánov hlas, otvorili Mu dvere a mali s Ním intímne spoločenstvo.

Zjavenie 3:14  A anjelovi sboru Laodičanov napíš: Toto hovorí Ameň, ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Božieho: 15  Znám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! 16  Takto, že si vlažný, ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. 17  Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. 18  Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl. 19  Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a učiň pokánie. 20  Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou. 21  Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne. 22  Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!

Presne toto bola výzva cirkvi v Laodicei, ktorá reprezentuje cikrev posledných dní – a ja verím, že sme to práve my, pre koho je práve list zboru v Laodicei určený. Naša mentalita je:

  • spokojnosť so sebou samým
  • uspokojenie v bohatom poznaní všetkého o Bohu
  • Obrovské materiálne, technické, finančné zdroje... Príležitosti... Politická a náboženská sloboda
  • Nezávislosť a rozdelenie (nehľadáme vzájomnú závislosť a pomoc)
  • Duchovná vlažnosť
  • Pasivita v Božom určení, povolaní, zámere
  • Ndostatočné skutky, absencia kríža
  • Vonkajšia zbožnosť a vnútorný rozklad, kríza, hirešnosť
  • Nedostatok rozlíšenia, prorockého videnia
  • Absencia Božej prítomnosti, slávy, Jeho premieňajúceho pôsobenia a usvedčenia

Pán však mocne klope na naše dvere, na dvere našich sŕdc!!! Snáď ani nikdy nebola Jeho výzva a klopanie tak naliehavé ako je tomu dnes – a toto bude ešte viac narastať. Pán túži mať svoj oddelený ľud. On chce bývať v našom strede a v každom jednom zo svojich detí. Povolaní sme práve k tomu Ho intímne poznať a byť Ním intímne poznaní vo vzájomnom vzťahu. Preto klope na naše srdcia. Preto bude tento tlak narastať. Nebude doslova možné zostávať v tom istom stave.

III- Posledné dni – manuál k pastorácii v cirkvi v posledných dňoch

stiahnuť MP3

3

List vlažnému zboru v Laodicei (Zj 3,14-22)

Laodicea = VLÁDA ĽUDU – DEMOKRACIA – mienenie laikov - väčšiny

ľUD

„Ó LAOS“

Ľud, zástup, ľudia (napr. na rozdiel od vodcov), národ, ľud Boží

MIENKA

„DIKEA“

Zvyk, mienka

Meno mesta nám hovorí o jednej charakteristike bezbožnosti: o vláde ľudí – ide o:

  • Vôľu ľudí
  • Rozhodovanie ľudí
  • Hodnoty ľudí
  • Demokraciu
  • Vládu – vedenie – väčšiny
  • Ľudskú spravodlivosť
  • Ľudský súd

Tz. náboženstvo, ktoré postráda stále viac Boha, Jeho moc, zjavenie, vedenie...

Zjavenie 3:15  Znám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! 16  Takto, že si vlažný, ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst.

LAODICEA (neďaleko mesta Kolosy a Hieropolis):

  • Ležalo na hlavnej obchodnej ceste – preto sa stalo významným v obchode. Artikle: látky z čiernej ovčej vlny, lekárske maste a prášky.
  • Laodicea mala svoje bohatstvo aj z úrodnej pôdy a z pastvín, kde sa pásli ovce, ktoré ju preslávili svojou čistou čiernou vlnou.
  • Prosperujúce obchodné stredisko. Keď bola r.61 po Kristu zničená zemetrasením, dokázali ľudia sami mesto znovuvybudovať bez pomoci Ríma.
  • Bankové a zmenárenské stredisko
  • Očné lekárstvo (zdravotná škola) – známa hlavne očná masť.
  • Chýbala mu však dostatočná a trvalá zásoba dobrej vody – tú museli dovážať
  • Hieropolis mal liečivé horúce pramene
  • Kolosy mali zase studenú a čerstvú vodu
  • Kol 2,1-3: Už Pavel bojoval boj za toto mesto, aby tu došlo k upevneniu ich sŕdc spojením v láske, aby tak mohli porozumieť kto je Kristus – z toho je zrejmé, že už vtedy nešli do hĺbky, do praxe – boli povrchní, vlažní...
  • Kol 4,12-13: takisto Epafras zápasil v modlitbách aj za Laodiceu – a stálo ho to mnoho námahy.

STUDENÝ

„PSYCHROS“

Chladný, studený

HORÚCI

„DZESTOS“

Variaci – vrelý, horúci

VLAŽNÝ

„CHLIARÓS“

vlažný

VYPĽUŤ

„EMESAI“

Vypľuť, zvracať

KEĎ HOVORÍŠ:

Zjavenie 3:17  Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho

1. SOM BOHATÝ

PLOUSIOS EIMI: som bohatý – mienené ako meno. Takto vyzerali, takto boli nazývaní, takto sami seba vnímali. Mienka o sebe, videnie seba, rozsudzovanie...

2. ZBOHATOL SOM

PEPLOUTÉKA: zbohatol som. Sú hrdí, pyšní na seba, vidia, že prešli procesom zbohatnutia, rastu, prosperity, rozmnoženia.

Nevedia, že Boh to vidí ako proces ochladnutia.

3. NIČ NEPOTREBUJEM

OUDEIN CHREIAN ECHÓ: nič – nijakú potrebu (nutnosť, nedostatok, núdza) – nemám (nedržím, nevlastním, nie som povinný...)

Nemali potrebu. Neprežívali ju. Boli spokojní. Dokonca nevideli ani svoju povinnosť voči Bohu. Už ich neviedlo nič na kolená, do pôstov, hľadania, horlivosti...

BOŽÍ POHĽAD: NEVIEŠ, ŽE SI:

Zjavenie 3:17  ... a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý.

Biedny TALAIPÓROS: úbohý, biedny, utrápený, nešťastný

R 7,24: „Biedny ja človek“ – výkrik Pavla, keď videl, že vo svojich údoch pôsobí iný zákon a zotročuje jeho myseľ hriechom a tak nečiní dobré, čo chce, ale robí zlé, čo nechce.

Zrejme ide o biedu telesnosti a hriešnosti – slabosti – mdlobe nášho tela.

Táto bieda nás vedie nie len ku slabosti bojovať proti hriechu a telesnosti, ale v dôsledku toho aj k pocitom viny, zlyhania a odsúdenia.

To nás okráda o smelosť, radosť, dúfanlivosť, vieru – a aj o odpočinok v Duchu Svätom.

Pavol keď videl túto biedu – ukázal z nej CESTU VON: 8.kap.Rimanom: Duchovný život, Duchovné myslenie, vedenie Duchom, oživenie Duchom, synovstvo v Duchu, chodenie podľa Ducha...

Mizerný na poľutovanie ELEEINOS: poľutovaniahodný, úbohý – s kým treba mať súcit, zľutovanie.

1 Korintským 15:19  Ak len v tomto živote nadejeme sa na Krista, vtedy sme biednejší od všetkých ľudí.

Pavel toto slovo spomína v súvislosti s večnosťou, so vzkriesením Krista a nás. Je možné, že v Laodicei sa vytratilo vnímanie, túžba, očakávanie a skúsenosť s nebom, s večnosťou...

Chudobný PTÓCHOS: žobrajúci núdzny, chudobný, úbohý

Galatským 4:9  Ale teraz poznajúc Boha, ba čo viac, poznaní súc od Boha, jakože sa opät obraciate k bezvládnym a biednym živlom, ktorým chcete zase slúžiť znova?

PROBLÉM GALATSKÝCH:

Dni, mesiace, sviatočné obdobia, roky – to všetko zachovávali: TRADÍCIA bez srdca, navonok, náboženstvo, forma – niečo, v čom žili farizeji.

Nepovoľnosť pravde – omámenie – oklamanie – vietor učenia skutkov zákona. Stratila sa im VIERA a DUCH SVÄTÝ

Slepý TYFLOS: slepý

Ján 9:39  A Ježiš povedal: Ja som prišiel na súd na tento svet, aby tí, ktorí nevidia, videli, a tí, ktorí vidia, boli slepí. 40  A počuli to niektorí z farizeov, ktorí boli s ním, a povedali mu: Či sme azda aj my slepí? 41  A Ježiš im povedal: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu, ale teraz hovoríte: Vidíme, a preto váš hriech zostáva.

Pán Ježiš tu hovorí o náboženskej pýche farizejov, v ktorej sa pokladali za jediných „ktorí vidia“. Pri tom však nevideli ani Jána Krstiteľa a ani Ježiša a ani cirkev.

2 Peter 1:5  A tak práve preto vynaložte na to všetku snahu a poskytujte vo svojej viere chrabrú ctnosť a v ctnosti známosť 6  a v známosti zdržanlivosť a v zdržanlivosti trpezlivosť a v trpezlivosti pobožnosť 7  a v pobožnosti milovanie bratstva a v milovaní bratstva lásku. 8  Lebo keď to máte a množí sa vám to, nestavia vás to zaháľčivých ani neužitočných do známosti nášho Pána Ježiša Krista. 9  Lebo ten, u koho niet týchto vecí, je slepý a krátkozraký, zabudol na očistenie od svojich niekdajších hriechov.

Zdroj týchto vlastností je v tom, že sme očistení od dávnych hriechov, že vieme o milosti, o kríži, o krvi, o Pánovej láske – a to nie len teoreticky – dogmaticky.

Nahý GYMNOS: nahý, bez vrchného odevu, slabo oblečený, nezahalený

Zjavenie 16:15  Hľa, prijdem ako zlodej! Blahoslavený, kto bdeje a ostríha svoje rúcho, aby nechodil nahý, a aby nevideli jeho hanby.

Je zrejmé, že ide o rúcho spasenia, o oblečenie, ktoré nám dáva Boh (Iz 61,10; Kol 3,10):

  • R 13,12: výzbroj svetla
  • R 12,14: „oblečte sa v Pána Ježiša Krista (G 3,27)
  • Kol 3,10; Ef 4,24: v nového človeka
  • Ef 6,10: celú výzbroj Božiu (1Tes 5,8)
  • Kol 3,12; 1Pt 5,5: srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť
  • Zj 19,8: do čistého kmentu – spravodlivé skutky svätých

TRI VÝZVY K OBCHODU:

Zjavenie 3:18  Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl.

41. Kúp si ohňom prepáleného zlata!

Boli síce nesmierne bohatí – majetkom a vzdelaním – vedeli obchodovať... Potrebovali však:

ŽIVÚ VIERU (1Pt 1,7) – potrebovali spojiť Slovo s Vierou. Toto spojenie pôsobí preskúšanie, pretavenie, prečistenie. Vystaví nás ohňu ťažkostí, nepohodlia, nepochopenia, či prenasledovania, sebazapierania...

Individualizmus: prameňom a arbitrom hodnôt je jednotlivec

Identita v Kristovi; Závislosť jednotlivca na spoločenstve; Pravda nie je páčivá...

Zomrieť hriechu (hľadanie hodnoty, neistota spasenia, pasivita, rezignácia, mentalita otroka)

52. Kúp si biele rúcho!

Ide o čistotu našich motívov, úmyslov, srdca. Ide o odev spasených.

Antropocentrizmus: cieľom všetkých vecí a snažení je človek, Psychológia namiesto teológie. Reklamné metódy evanjelizácie. Sociologické chápanie cirkvi.

Zomrieť zákonu (hľadanie prijatia lásky, zákonníctvo, kvas farizejov, nejednota, chladná láska... )

63. Kúp si očnú masť, aby si videl!

Potrebujeme tiež zjavenie od Ducha Svätého – zďaleka nie len vedomosti a učenie...

Scientizmus: vedecké metódy je možné aplikovať vo všetkých sférach poznania a praxe, Teológia ako návod na ovládnutie, „How to...“ literatúra ® „determinizmus“

Božia sloboda a suverenita, Božia transcendencia a svätosť, Modlitba ako meditácia a čakanie na Boha

Zomrieť svetu (hľadanie slobody, svetskosť, vonkajšia tvárnosť pobožnosti... )

VÝZVA K POKÁNIU:

Zjavenie 3:19  Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a učiň pokánie.

74. Rozhorli sa a kajaj sa!

Horlivosť a pokánie je začiatkom všetkých Božích vecí! Je to výzva Božieho milujúceho srdca.

Sekularizovaná eschatológia: ťažisko kresťanskej nádeje je v skvalitnení života na zemi, Social Gospel ; teológia prosperity; dispenzacionizmus; revival pre hospodársky rast...

Nenapraviteľnosť sveta; Nové nebo a nová Zem; Vzkriesenie a stretnutie s Kristom...

Zomrieť sebe (hľadanie identity, ľudská vôľa, politika, kontrola, súperenie, konkurenčný boj...)

POZVANIE DO INTIMITY:

Zjavenie 3:20  Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.

85. Otvor dvere!

Pravda je v celej pravde – nie vo vytrhnutých častiach.

Pravda nie je len obsah poznania, ale aj postoj, ktorým poznávame.

Pravda presahuje rámec sveta, ako ho teraz poznáme.