13. 6. 2011

Vodcovstvo chudobných duchom

Vodcovstvo chudobných duchom

Mobilizácia 2011, Konferencia modlitby a pôstu 10.-12.6.

stiahnuť kázeň

 

33

image_thumb5

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Úvod

Na úvod by som chcel zdôrazniť čo vôbec nechcem a naopak čo chcem týmto vyučovaním dosiahnuť – o čo mi naozaj ide:

  • Toto vyučovanie nie je odborným vyučovaním o vodcovstve a nijako nechce suplovať vyučovanie o zručnostiach a vystrojení vodcov.
  • Uvedomujem si že pojmy „vodca, vodcovia, vodcovstvo“ je trochu chúlostivé a mnohí neradi tieto pojmy v cirkvi používajú. Myslím týmto označením všetkých, ktorí stoja v službe na pozíciách vplyvu a zodpovednosti – a samozrejme zvlášť ľudí zamestnaných v cirkvi na plný úväzok.
  • Áno, je pravda, že my sami by sme sa nemali nazývať „vodcami“ (Mt 23,10), na druhej strane je napísané „Poslúchajte si vodcov...“ (Žid 13,7.17.24.). Preto používam tento pojem nie na vyvýšenie vodcov, ale na ich identifikovanie.
  • Vonkoncom nechcem týmto vyučovaním vzbudiť ďalšie súdenie vodcov, ich kritizovanie a odmietanie. Toho – verím – už bolo v našej krajine naozaj dosť.
  • Naopak: chcel by som podnietiť skutočné modlitebné nasadenie za vodcov (Kol 4,3; 1Tes 5,25; 2Tes 3,1; Žid 13,18) a postoj úcty voči nim (1Tes 5,12-13; 2Tim 5,17-19) tak ako sme k tomu Písmom vyzývaní.
  • Ak sa aj odvažujem hovoriť o niektorých úskaliach vodcov, hovorím tak z vlastnej skúsenosti a poznania svojho vlastného srdca.
  • Toto vyučovanie je vlastne mojim volaním, keď sa modlím za seba a vodcov v našej krajine. Je to vlastne modlitba. Vzniklo na modlitbách a dúfam, že zostane modlitbou aj vašich sŕdc.

1. Práca pre Pána34

Doteraz som tento príbeh o obrátení Saula zaraďoval medzi príbehy o obrátení, znovuzrodení. A teda predchádzajúci život Saula som pokladal za jeho „starý život“, za „život hriešnika“. Vlastne som sa doteraz nikdy nestretol s inou aplikáciou tohto textu. Predsa sa však odvažujem tento príbeh pozdvihnúť aj do inej roviny do roviny vodcovstva v cirkvi.

Saul totiž nebol obyčajný hriešnik, ktorý zo sveta – zo života „bez Boha na svete“ – zrazu prišiel k Bohu. Nie. Saul bol jedným z najhorlivejších náboženských vodcov svojej doby. Horlil za podanie svojich otcov. Snažil sa byť dokonalým v dodržiavaní zákona. Slúžil Bohu. Naplno zo všetkých svojich síl a podľa svojho najlepšieho presvedčenia.

Filipským 3:5  Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, 6  horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona.

Galatským 1:13  Veď iste počuli ste, ako som si voľakedy počínal v židovstve, že som nadmieru prenasledoval a ničil cirkev Božiu. 14  A prevýšil som v židovstve mnohých vrstovníkov svojho rodu, tak že som nad všetkých horlil za podanie otcov.

1 Timoteovi 1:12  Ďakujem Tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal verným, postaviac ma do (svojej) služby, 13  hoci som bol predtým rúhačom, prenasledovateľom a násilníkom; ale dostalo sa mi milosti, lebo som to robil z nevedomosti v nevere.

Saul pracoval pre Pána. Pán mu však povedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu.“ Saul bol presvedčený, že slúži Bohu, že pracuje pre Neho, v Jeho záujme, pre Jeho kráľovstvo. Opak bol však pravdou! Bol jedným z vodcov, ktorí síce pracovali pre Pána, ale nie s Ním. Pracoval pre Pána, ale vôbec Ho nepoznal. Vôbec nevedel kto vlastne Boh je, aké je Jeho srdce a čo je naozaj Jeho vôľou.

Saul predstavuje aj nás: vodcov, ktorí sa snažíme pre Pána pracovať, ale bez Neho, bez osobnej transformujúcej skúsenosti a vzťahu s Ním. Pracujeme pre Pána z vlastných síl, podľa vlastných presvedčení a z vlastných ambícií.

Toto je hrozné zistenie! Snáď by som tomu ani neuveril, že je to vôbec možné, keby ma Pán v istých momentoch mojej služby nezastavil podobne ako Saula. Jeho svetlo vtedy nebolo príjemné. Bolelo. Oslepovalo. Predsa však to bolo to najmilostivejšie, čo som mohol v Pánovej prítomnosti zakúsiť: tendenciu môjho srdca od Neho utekať, využívať Ho pre svoje ciele a ambície.

Myslím, že toto je jedno z našich veľkých úskalí ako vodcov: práca pre Pána bez Pána.

Saulov príklad nám aj odhaľuje jednu z možných vnútorných motivácií vodcov:

Galatským 1:14  A prevýšil som v židovstve mnohých vrstovníkov svojho rodu, tak že som nad všetkých horlil za podanie otcov.

Je evidentné, že Saula hnala dopredu túžba prevýšiť iných vrstovníkov, iných vodcov. On vlastne súťažil. Hnal sa za osobným úspechom, postavením, obdivom, slávou. Preto horlil „nad všetkých“. Otázka nebola či horlí a pracuje v súlade s Božou vôľou a povolaním. On riešil otázku, či je „nad ostatných“, či prevyšuje, či ich predbieha. Zrejme sa vtedy dvakrát netešil z úspechu iných. Zrejme sa necítil dobre v prítomnosti iných vodcov. Zrejme mal s nimi napätia a konflikty. Jeho srdce voči nim nebolo otvorené. Asi málokomu dôveroval.

To je obraz vodcov, ktorí pracujú pre Pána bez Neho.

Asi po 25-tich rokoch po svojom obrátení píše niečo, čo je – myslím – pre nás dôležité:

1 Timoteovi 1:13  hoci som bol predtým rúhačom, prenasledovateľom a násilníkom; ale dostalo sa mi milosti, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. 14  A navyše sa (vo mne) rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. 15  Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý; 16  ale práve preto sa mi dostalo milosti, aby Ježiš Kristus na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť, aby to bolo príkladom pre tých, ktorí budú veriť v Neho k životu večnému.

Pavel píše, že jeho „obrátenie“ je príkladom pre nás. Týka sa nás. Je pre nás na výsosť aktuálne. Prečo? Lebo podobne ako v židovstve boli mnohí vodcovia zvedení k prozelytickej horlivej práci pre Boha, ktorá v skutočnosti šla proti Bohu, tak aj v našom dnešnom kresťanstve nám hrozí toto isté. Aj my môžeme byť „na svojej ceste do Damašku“.

Viaceré texty NZ túto desivú skutočnosť potvrdzujú: Mt 7,15-23; 16,6; 25,1-13.,31-46; Zj 3,14-22

Keď sa modlím za seba a iných vodcov, horlím za vodcovstvo chudobných duchom, ktoré uniká tomuto zvodu ľudskej pýchy a nezávislosti na Bohu. Je to vodcovstvo, ktoré sa doslova desí, že by prišlo o Pánovu prítomnosť, o Jeho vedenie. Vodcovia chudobní duchom nie sú motivovaní vlastnými presvedčeniami a ambíciami. Vzdali sa svojich prostriedkov a síl. Oni chcú len a len Božie kráľovstvo. A to nie je z tohto sveta a nedosahuje sa prostriedkami tohto sveta. Tieto dvere Božieho kráľovstva otvára len Pán a len tým, ktorí vchádzajú úzkou bránou a idú po úzkej ceste. Tak úzkej, že si nemôžu vziať so sebou nič.

Preto sa modlím, aby nás – vodcov – Pán zastavil v práci pre Neho, ktorá nie je s Ním, do ktorej nás nepovolal, a ktorá v konečnom dôsledku ide proti Nemu. A modlím sa s chvením, lebo si uvedomujem, že ja som prvý, ktorý potrebujem takúto Pánovu milosť. Prosím, modlite sa za to tiež. Nie s postojom pýchy a súdenia vodcov. Poďme sa naozaj pokoriť pred Pánom a s čistým srdcom volať o Jeho milosť pre nás – vodcov – a pre našich vodcov. Nuž a Božia milosť má niekedy podobu oslepujúceho svetla, v ktorom padáme na zem.

2. Pád všetkého35

Keď prichádza Božie svetlo, Saul padá na zem. Nebolo to pre to, že by sa Boh hneval, alebo by chcel Saula potrestať. Nie. Bola to tá najväčšia milosť, akej sa Saulovi mohlo dostať – koniec koncov on sám to nazýva milosťou (1Tim 1,13.16.). A nie len jemu, ale aj nám. Na prvý pohľad to vyzerá drsne a bolestivo. V skutočnosti je to asi naša najväčšia potreba: smieť padnúť na zem pred Pánom v Jeho svetle.

Vlastne je to jedna zo strategických biblických modlitieb, ktoré by sme mali mať vo svojom „modlitebnom repertoári“ niekde v prvých pozíciách:

Žalmy 43:3  Ó, zošli svoje svetlo a svoju pravdu! Ony nech ma vedú a privedú na Tvoj svätý vrch a ku Tvojim príbytkom, 4  aby som pristúpil k Božiemu oltáru a k Bohu svojho radostného plesania a na harfe Ťa oslavoval, Bože, Bože môj! 5  Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!

Možno sa desíme Saulovej skúsenosti. Veď to nebolo nič príjemné. Ten muž padá na zem. V zlomku sekundy sa stáva slepým (na tri dni). Je vydesený. Je zhrozený z toho ako jeho dovtedajší život bol „mimo“, ako žil v podstate úplne opačne ako chcel. Stretáva sa s Pánom a je konfrontovaný so skutočnosťou, že je Jeho prenasledovateľom. Možno mu to vôbec nezávidíme. Predsa však by sme podľa Písma mali volať práve po takomto niečom: „Ó, zošli svoje svetlo a svoju pravdu!“

Pretože, ak sa toto nestane, ak nezakúsime Božie svetlo a pravdu, tak sa zrejme minieme s Bohom a s Jeho povolaním. Bez Pánovho svetla nám hrozí oklamanie a poblúdenie. Sme povolaní chodiť vo svetle (1J 1,7), dokonca byť svetlom sveta (Mt 5,14; Ef 5,8; 1Tes 5,5), obliekať sa do výzbroje svetla (R 13,12), prinášať ovocie svetla (Ef 5,9). To svetlo je zjavením Krista v našom srdci – je to duchovná skúsenosť (2K 4,3-6). Tým svetlom je Ježiš sám, teda to svetlo nie je len „o Ňom“ – to svetlo je „On“ (J 8,12; 1J 1,5). A keď On prichádza, veci srdca sa stávajú odhalenými (Ef 5,13-14) - prichádza súd, ktorý strategicky potrebujeme, ak máme „byť vo svetle“. Žiaľ, často pred týmto svetlom utekáme, vyhýbame sa mu, skrývame sa:

Ján 3:19  A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20  Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.

Akékoľvek vodcovstvo chudobných duchom začína pádom v Pánovom svetle a aj pokračuje padaním v Pánovom svetle. Vodcovstvo chudobných duchom nie je pevne stojace vo svojej istote, sebavedomí, vzdelaní, charizme osobnosti, postavení, funkcii... Chudobní duchom padajú v Pánovom svetle. Ich vodcovstvo povstáva zo zeme, z kolien, z polohy „na tvári pred Pánom“. Vodcovia chudobní duchom totiž zakúsili, že v Pánovom svetle všetko padá. Nič ľudské neobstojí. Srdce človeka je v tomto svetle odhalené ako absolútne prevrátené. Myšlienky človeka v tomto svetle sú odhalené ako vonkoncom nedosahujúce myšlienky Božie. Cesty človeka v tomto svetle sú cestami poblúdenia.

Toto je mojim volaním pred Pánom, aby som smel padnúť pred Ním, aby vodcovia padli. A to vôbec nie v zmysle, aby sme zakúsili verejné zlyhania! Ale v zmysle, aby sme padli pre Ježišom ako pred Pánom. Zakúsili moment, kedy sa Mu absolútne poddávame, kedy sme Ním premožení, Ním získaní.

Takto padol pred Pánom prorok Izaiáš a volal „Beda mne hriešnemu!“ (Iz 6,5). A to už mal nejakú tú „prorockú kariéru“ za sebou! Samozrejme, až po tom ho mohol Pán pozdvihnúť a dotknúť sa ho svojim ohňom. Takto padol pred Pánom zbožný Jób, keď si uvedomil ohromujúcu veľkosť, slávu a všemohúcnosť Boha. Volal:  “Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme. Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo. Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.“ (Jób 42:1-6)

Takto potrebujeme padnúť aj my v zjavení Pána, vo svetle Jeho tváre. Takto povstáva vodcovstvo chudobných duchom, po ktorom volám. Verím, že toto sú vodcovia, ktorých si potom Pán môže použiť. Takýto vodcovia už totiž padli vo svojej vlastnej sile a ambíciách. Pán ich mohol pozdvihnúť do chodenia s Ním, do jeho vôle a plánov. Takýto vodcovia nebudú skorumpovaní Pánovou mocou, nebudú žiť na úkor Božieho ľudu, nebudú Pánovi kradnúť Jeho slávu, nebudú otrokmi ľudí snažiaci sa im páčiť za každú cenu, nebudú závislí na postavení, moci a vplyve. Takýto vodcovia budú znovu a znovu padať pred Pánom a Kráľom. Znovu a znovu budú vrhať svoje koruny a vence zo svojich hláv k nohám Baránka. Takýchto vodcov hľadá Pán. Za takýchto sa modlím, aby povstali v našej krajine. Kiež by mi Pán dal milosť byť jedným z nich.

3. Ľudská bezmocnosť36

Saul skončil na zemi, keď ho obkľúčilo svetlo z neba, a ako apoštol začal na zemi. Pán sa s ním stretol. Dotkol sa ho. Dal mu pocítiť Jeho prítomnosť a slávu. Odhalil mu jeho skutočný stav, jeho vlastné srdce. Zároveň to bolo povolanie. Čo to urobilo so Saulom? V tom momente bol na zemi v úplnej bezmocnosti. Dokonca oslepol a bol závislý od pomoci. Dostal sa na svoj koniec. Bol to koniec jeho možností a schopností. Koniec jeho síl, jeho radikálnej zákonníckej horlivosti. Koniec jeho teológie, názorov, presvedčení. Koniec tradícií a farizejskej hrdosti. Koniec viery v seba samého. Koniec trúfalosti, sebaistoty. Zároveň to bol aj začiatok jeho odovzdania sa. Začiatok viery v Pána. Začiatok závislosti na Bohu a pevného odhodlania už nespraviť ani jeden krok bez Neho. Začiatok použiteľnosti Pánom. Začiatok zlomenosti, pokory, tvarovateľnosti, poddajnosti...

Ó, ako sa len veľmi potrebujeme dostať na zem, do bodu kedy sa už nechceme ani len pohnúť bez toho že by nás ďalej neviedol Pán! A toto je mojou modlitbou, aby sme sa dostali „až na podlahu“, lebo verím, že len odtiaľto môžeme byť pozdvihnutí Pánom do chodenia s Ním.

Takto bol Mojžiš na zemi a vo svojej zlomenosti volal: „Ak by si nešiel osobne predo mnou, neveď nás odtiaľto! Veď po čom možno poznať, že som našiel priazeň v Tvojich očiach, ja i Tvoj ľud? Či nie po tom, že Ty pôjdeš s nami? Tak mňa a Tvoj ľud bude možné odlíšiť od ostatných národov, ktoré sú na povrchu zeme!“ (2M 33,15-16).

A presne k takémuto volaniu sme povzbudení ako Mojžišovým príkladom, tak aj modlitbou v Ž 43:

Žalmy 43:3  Ó, zošli svoje svetlo a svoju pravdu! Ony nech ma vedú a privedú na Tvoj svätý vrch a ku Tvojim príbytkom, 4  aby som pristúpil k Božiemu oltáru a k Bohu svojho radostného plesania a na harfe Ťa oslavoval, Bože, Bože môj!

Vodcovia chudobní duchom kričia po Božom vedení a Jeho prítomnosti. Vedia, že oni sami nemôžu bez Pána nič robiť (J 15,5). Sú závislí na Pánovi. Netrúfajú si bez Neho. Neveria v seba, v svoje schopnosti a sily. Celú svoju vieru vkladajú do Pána. Už nežijú oni, ale Kristus v nich (G 2,20). Ježiš v nich je tou nádejou slávy (Kol 1,27). Títo vodcovia doslova kričia: „Pane, nech nie som vedený mojim srdcom a mojou ambíciou! Nestačí mi moja múdrosť! Naopak: Zachráň ma predo mnou samým! Nevydávaj ma napospas mne samému! Veď ma Ty! Uchop ma Ty! Nepúšťaj ma zo svojej ruky!“ Títo vodcovia majú bázeň pred Pánom lebo vedia o svojej vlastnej skazenosti a bezmocnosti pre Pána čokoľvek urobiť. Obrazne doslova ležia na zemi a volajú po Božom zmocnení, dotyku, vedení. Potom však, keď vstávajú, už to nie je ľudské vodcovstvo. Už je to niečo Božie. Je na nich Božia ruka, Jeho pomazanie a aj Jeho autorita. Potom Pán ide pred nimi. On im urovnáva chodník a otvára dvere:

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Vodcovstvo chudobných duchom prináša Božie kráľovstvo. Je to vplyv neba na zemi. Skrze službu týchto vodcov môže byť manifestovaná Pánova sláva. Prinášajú Pánov dotyk, jeho mocné usvedčenie z hriechov a aj milosť pokánia. Je to vodcovstvo ktoré naozaj mení srdcia a životy ľudí. Toto vodcovstvo neprichádza „ľudí použiť“, ale „ľudí vystrojiť“.

Toto vodcovstvo však začína „na zemi“:

Ján 12:24  Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, ne odumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.

Sú to vodcovia, ktorí zomreli: hriechu (R 6,3-11), zákonu (G 2,15-21), svetu (G 6,14) a samým sebe (2K 5,15).

4. Poznanie Pána37

To, čo Božie svetlo - Pánove navštívenie vypôsobilo bol Saulov úprimný záujem o poznanie Pána. Hrôza, že vlastne Boha nepozná, hoci mu celý život slúžil, teraz prerastá vo vášeň poznať Ho. Vlastne aj samotný Pánov dotyk prebúdza len stravujúcu túžbu po ďalšom Jeho dotyku. Saul sa pýta: „Kto si Pane?“ – Prejavuje vážny záujem poznať, naozaj skutočne poznať Pána. Nie len o Ňom niečo vedieť, ale poznať Ho.

Už vôbec nemyslí na to, či predčí svojich vrstovníkov, či bude mať ako vodca úspech alebo nie, či to je, alebo nie je v súlade s jeho nábormi, presvedčeniami a teológiou. Nie. Stretáva sa s Pánom. Všetko ostatné prestáva byť rozhodujúce a dôležité. Je tu Pán. Je skutočný. Hovorí k nemu a dotýka sa ho. Skláňa sa k nemu. Zastavuje ho na jeho ceste oklamania a prázdneho náboženstva. Povoláva ho. Akoby mohol myslieť na niečo iné?! Akoby mohol chcieť ešte čokoľvek iné?! Veď je tu Boží Syn, Mesiáš, Ježiš, ktorý o neho prejavuje záujem a zjavuje sa mu vo vzťahu.

A toto je naozaj pozoruhodné: Pán neprichádza Saula ohúriť, zaskočiť, vydesiť a pritlačiť k zemi. On mu ukazuje vzťah: „Ja som Ježiš, ktorého to prenasleduješ.“ Toto nie sú len slová. Je za tým srdce, pocity Pána. A zrejme zároveň v tom Saul mohol cítiť Pánove skutočné očakávania a túžbu.

A toto sa deje aj nám, keď sa roztúžime po tom poznať Pána. Pán nám zjavuje realitu nášho vzťahu ku Nemu, Jeho vzťah ku nám a Jeho túžbu po tom, aby sme Ho millovali. Veď kvôli tomu nás stvoril, to je Jeho prvé prikázanie a aj prvá Jeho túžba. On sa nás pýta: „Miluješ ma?“ (J 21,15-17). – A zároveň nám odhaľuje, ako sa ku Nemu v skutočnosti správame: „Ale ty ma prenasleduješ (Sk 9,5). Opúšťaš ma a nahrádzaš niečím iným (Jer 2,13). Tvoje srdce ku mne je vlažné (Zj 3,15-16). Opustil si svoju prvú lásku (Zj 2,4). Spomínam si na vernosť tvojej mladosti a lásku tvojich snúbeneckých čias (Jer 2,1). Ty ma nepoznáš, nestojíš o mňa (Iz 1,3). Voláš ku mne, ale tvoje srdce je ďaleko odo mňa (Iz 29,13)...“

Pán nás miluje. Stvoril nás pre vzťah, pre spoločenstvo s Ním. To je naším najhlavnejším povolaním: byť s Pánom. Až potom nás posiela v Jeho povolaní. Myslím, že druhým úskalím vodcov je opúšťanie Pána srdcom. Opúšťanie prvej lásky. Opúšťanie toho intímneho miesta pred Jeho tvárou. Čokoľvek totiž budeme pre Pána robiť, Pán bude hľadať na prvom mieste našu lásku.

Ako vodcovia máme tendenciu byť orientovaní na úlohy, na výkon, na výsledky. Zrejme máme problém byť nečinní. Chceme veci pohnúť. Túžime vidieť ako sa veci dejú, ako dielo ide dopredu. Je to však našim úskalím. Či už je to motivované sebecky, alebo nie. Pán hľadí na naše srdce. On nás žiarlivo miluje. On nás chce, stojí o nás. Jednou z najbláznivejších vecí by bolo, keby sme na Jeho horúcu lásku odpovedali našou službou, zaneprázdnenosťou, hnaním sa za výsledkami...

Aj preto potrebujeme Božie svetlo a mali by sme po ňom volať, ako nás k tomu vedú slová Ž 43:

Žalmy 43:3  Ó, zošli svoje svetlo a svoju pravdu! Ony nech ma vedú a privedú na Tvoj svätý vrch a ku Tvojim príbytkom, 4  aby som pristúpil k Božiemu oltáru a k Bohu svojho radostného plesania a na harfe Ťa oslavoval, Bože, Bože môj!

Božie svetlo a pravda – jedine Božie svetlo a pravda – nás privedú na miesto svätosti a k Pánovmu príbytku. Na miesto, kde je On. Do Jeho prítomnosti. K Jeho srdcu. Do Jeho lásky. Na miesto, ktoré sa stane našou jedinou túžbou (Ž 27,4). Na tomto mieste vyzúvame obuv zo svojich nôh: akýkoľvek iný motív a ambíciu. Stávame sa bosými: našou prvou a jedinou vášňou je Ježiš sám.

A toto je vodcovstvo chudobných duchom, po ktorom túžim: sú to vodcovia, ktorých vášňou je Ježiš sám. On je ich víziou. On je ich odmenou. On je ich láskou. Títo vodcovia nepotrebujú budovať svoje meno, povesť, slávu. Nejde im o seba. Nechcú mať svoju službu. Ako priatelia Ženícha nechcú zvádzať Jeho nevestu. Nechcú si privlastňovať Jeho slávu. Nechcú sa identifikovať so svojou službou, postavením a vplyvom, pretože vedia, že to všetko len dostali. Vedia, že všetko to je Božia milosť. Sú to vodcovia úplne orientovaní na Krista ako Ženícha. A teda aj ich služba buduje cirkev ako nevestu zasnúbenú Ženíchovi. Niesú zaťažení teologicky, denominačne, politikou, rodinkárstvom. Vyvyšujú Krista. Kráčajú za Ním. Jadrom ich vodcovstva nie je služba a postavenie alebo funkcia. Jadrom ich vodcovstva je horúca vášeň a láska ku Kristovi. Sú to zamilovaní generáli, ktorí všetko pokladajú za smeti a stratu v porovnaní s takýmto osobným a intímnym poznaním Krista:

Filipským 3:4  hoci ja by som mohol dúfať aj v telo. Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v telo, tým skôr ja. 5  Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, 6  horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona. 7  Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. 8  A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal...

To, čo pred tým Saula ako vodcu hnalo vpred, čo bolo jeho motorom, motiváciou...; pri stretnutí s Pánom sa to stáva ničím. Myslím, že toto je asi najhlavnejšia črta vodcovstva chudobných duchom: je zamilované do Krista, horí pre Neho, je orientované na Neho, túži po Ňom. V porovnaní s Kristom – s poznaním Krista - pre neho nie je dôležitejšie nič iné. Je to vodcovstvo prvej lásky.

Horlím za to, aby Pán nemusel „len spomínať na moju prvú lásku“. Modlím sa, aby pre nás – vodcov – nebolo nič dôležitejšie, závažnejšie, aktuálnejšie, urgentnejšie... – ako On sám. Modlím sa, aby sme vedeli opustiť svoje „iné lásky“, „svojich milencov“. Modlím sa, aby sme doslova Pána nepodvádzali so svojou službou, alebo s Jeho cirkvou. Veď On je žiarlivý Boh! Naše srdcia musia patriť Jemu. Len On za nás zomieral. Len On nás prvý miloval. Len On je hoden našej prvej lásky. Len On je tým našim nebeským, nevädnúcim a neporušiteľným pokladom. Nuž a „kde bude náš poklad, tam bude i naše srdce“ (Mt 6,21).

5. Poznanie Pánovej vôle38

Druhú otázku, ktorú kladie vodcovstvo chudobných duchom je otázka skutočnej Božej vôle a povolania: Saul sa pýta „Pane, čo chceš Ty, aby som robil?“. Fascinujú ma tieto dve veci:

1. Saulovi je jasné, že „táto návšteva z neba“ nie je samoúčelná. Je mu úplne jasné, že jeho život už nie je jeho a už nikdy nebude taký ako dovtedy. V Božom svetle zakúša tiaž Pánovho povolania. Inak by sa to nepýtal. To nebola zdvorilostná otázka. Nebol to len pokus o komunikáciu. Bola to odpoveď na niečo, čo tam priam viselo vo vzduchu v Pánovej prítomnosti. A to niečo bolo Božie povolanie.

2. Saul neprichádza k Pánovi s vlastnými nápadmi, plánmi, víziami, projektmi..., aby mu ich Pán posvätil a požehnal. Ani ho to nenapadlo. Nevymýšľa si, že na čo asi by sa tak hodil. Zúfalo sa pýta Pána. Čaká na Neho.

Ó, ako len veľmi potrebujeme Božie svetlo a pravdu, aby sme sa dostali k tomuto oltáru Božiemu:

Žalmy 43:3  Ó, zošli svoje svetlo a svoju pravdu! Ony nech ma vedú a privedú na Tvoj svätý vrch a ku Tvojim príbytkom, 4  aby som pristúpil k Božiemu oltáru a k Bohu svojho radostného plesania a na harfe Ťa oslavoval, Bože, Bože môj!

To je ďalšia „destinácia“, kam nás Božie svetlo a pravda privádzajú: Boží oltár. Je to miesto kde vnímame gravitáciu Božieho povolania. Pánov oltár nás doslova neodolateľne priťahuje. Veď on nás stvoril k týmto veciam, do ktorých nás povoláva. On nám pripravil tieto skutky, ktoré nás povoláva vykonať. Pristúpiť k tomuto oltáru znamená vstúpiť do tohto večného Božieho zámeru s nami. Je životný štýl obete. A tou obeťou sme my sami. Sami sa kladieme na Jeho oltár. Dávame sa Mu k dispozícii. Hovoríme ÁNO Jeho vôli, Jeho kalichu. Stávame sa živou obeťou. Stávame sa súčasťou Božieho plánu – Jeho pôsobenia.

Fakt neviem o ničom inom čo by bolo lákavejšie na tejto zemi, dobrodružnejšie, vzrušujúcejšie...; ako byť súčasťou toho, čo robí Boh. Pokiaľ sme v tomto Jeho povolaní, sme na najbezpečnejšom mieste: nik nás nezastaví (R 8,31), zbrane proti nám sú neefektívne (Iz 54,17), Pán napĺňa každú našu potrebu (Mt 6,25-34), nás samých takýto život uspokojuje zvnútra (Mt 11,28-30), zakúšame Jeho pôsobenie a prítomnosť (Mt 28,18-20; Mk 16,15-20)...

Vodcovstvo chudobných duchom nie je o realizovaní ľudských plánov ľudskými prostriedkami. Nejde zďaleka len o ľudskú múdrosť a pozemské prostriedky. Vodcovstvo chudobných duchom vstupuje do nebeských plánov. A to sú veci, ktoré sú v „Božom diári“ a v nebi pre ne existuje dokonalé zabezpečenie. S „Božou víziou“ je vždy spojená aj „Božia provízia“. Preto toto vodcovstvo prináša do cirkvi uzdravenie a odpočinutie od mnohej ľudskej driny a snaženia o úspech a vplyv v spoločnosti. Chudobným duchom – hoci sami o sebe majú malú, nepatrnú, moc - otvára dvere Pán a nik ich nemôže zavrieť (Zj 3,8). Toto vodcovstvo nepotrebuje ľudskú reklamu, triky manipulácie, rôzne „vodcovské finty“ ako dostať ľudí, tam kam chceme... Chudobní duchom prichádzajú od Pánovej tváre s Jeho poslaním. Ich vodcovstvo je od Pána. Nie sú len zvolení ľuďmi do nejakej funkcie, či pozície. Pán ich povoláva, On ich odporúča (2K 10,18). Preto ani nepotrebujú bojovať o svoju pozíciu, miesto vodcu, funkciu, autoritu... Nebojujú s ľuďmi o svoje pravdy a práva. Sú slobodní od ľudí, ich mienky, tlaku, politiky... Veď keby sa chceli ľúbiť ľuďom, už by neboli služobníkmi Pánovými (G 1,10).

Pred časom som počúval vyučovanie o vodcovstvo jedného pastora, ktorý mi je v mnohom otcom. Povedal: „Pán školí povolaných, ale my dnes – žiaľ – povolávame školených.“ Myslím, že táto veta to veľmi dobre vystihuje. Aj preto sa modlím, aby vodcovia povstali v skutočnom povolaní od Pána, aby Pán povolal tisíce vodcov v našej krajine, ktorí pôjdu naozaj v Jeho povolaní. Je čas aby sme – ako vodcovia – nestáli len v našom teologickom školení, a len v našich cirkevných a zborových pozíciách. Je čas, aby tam kde sme, sme zakúsili Božie svetlo a v dôsledku toho sa ocitli pri Pánovom oltári. Je čas, aby sme boli –tam kde sme (nie je potrebné odchádzať zo služby a vodcovských pozícií, pokiaľ to vyslovene nespôsobí Pán) – obnovení v Jeho nebeskom povolaní, v Jeho ohni. Naše zbory a spoločenstvá tak veľmi už potrebujú vodcov, ktorí prídu od Pánovej tváre s niečim, čo je naozaj Božie – čo je od Pána.

Modlite sa za to spolu so mnou! Je to ďaleko vážnejšie než si uvedomujeme!

Matúš 15:13  Odpovedal im: Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec, bude vykorenená.

6. Pomoc bratov39

Na otázku „Pane, čo chceš aby som robil?“ dostáva Saul zvláštnu odpoveď:

Skutky 9:6 ...Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť.

Pán mu mohol priamo odhaliť svoje povolanie. Mohol sa priamo dozvedieť o tom, že je povolaný byť apoštolom, Pánovou nádobou... Nerobí to však. Posiela Saula do mesta k tým kresťanom, ktorých chcel poviazaných odviesť do Jeruzalema. Posiela ho do učeníckych vzťahov. Jasne mu dáva najavo, že ďalej bude k nemu hovoriť cez ľudí: „Tam ti povedia, čo máš robiť“. Saul je posielaný do vzťahov, do spoločenstva, do závislosti na iných bratoch. Doslova mu Pán odmieta odhaliť viac priamo, ale naopak robí ho závislým na ľuďoch. Saul začína svoju apoštolskú dráhu absolútnou závislosťou na bratoch: je slepý (závislý na tom aby ho niekto vodil a postaral sa o neho), neje, nepije, postí sa, modlí sa a čaká na „ďalšie inštrukcie“. Čaká na bratov. A Pán posiela k nemu Ananiaáša. Tomuto mužovi kladie na srdce, aby prekonal svoj strach a vyhľadal Saula. Tomuto mužovi odhaľuje svoj plán so Saulom. Tomuto mužovi zveruje prorocké slovo pre Saula. A tohto muža si Pán používa, aby sa dotkol Saula, uzdravil ho, naplnil svojim Duchom a aby bol pokrstený. Verím, že medzi Ananiášom a Saulom vznikol jedinečný vzťah. Ananiáš bol prvým kresťanským mužom, ktorý Paulovi slúži, modlí sa za neho, prorokuje mu, krstí ho... V Ananiášovi - verím – Pavel dostáva brata, otca.

Pozdejšie mu Pán posiela Barnabáša, ktorý ho vyhľadal v Tarze a pozval do služby v Antiochii. V tomto meste Pavel zakúša tímovú spoluprácu uprostred bratov. Z tohto mesta ich Pán posiela na prvú misijnú cestu. A časom vidíme ako postupne sa Pavel dostáva do vedenia tohto „apoštolského tímu“ a ako sa sám stáva vodcom, bratom, priateľom a otcom ďalším mladým mužom...

Vodcovstvo chudobných duchom nie individualistické, samotárske, nezávislé, nevykazateľné, izolované. Nie. Naopak. Vodcovstvo chudobných duchom je:

  • Bratské obecenstvo. Vodcovstvo chudobným duchom sa rodí v takomto spoločenstve. Tu sa učíme byť závislými na iných kresťanoch. Vstupujeme do hlbokých priateľských vzťahov. Učíme sa tomu, že Pán nám toho väčšinu dá a povie práve cez bratov. To je základná lekcia a aj podmienka života vo svetle. Ak sme vo svetle, tak máme toto spoločenstvo (1J 1,7). Ak vo svetle nie sme, utekáme z takéhoto spoločenstva. Potrebujeme sa stať časťou Pánovho tela – cirkvi – ak máme byť použiteľní v jej budovaní. Musíme byť pripojení k bratom, žiť v spoločenstve s nimi, byť jedným z nich, vo svojom vnútri a srdci zostávame bratmi, nepovyšujeme sa nad to, neopúšťame túto pozíciu a tieto vzťahy.
  • Tímová práca. Pavel nikdy nezostal v práci pre Pána sám. Nikdy ho Pán neposlal samého. Najskôr bol časťou tímu, potom vodcom. Vždy to však bola tímová práca. Vodcovstvo chudobných duchom je spolupracujúce. Vytvára spojenie rôznych a rozmanitých služobníkov a služobností. Tvorí jednotu. Využíva rôznorodosť. Nerozdeľuje, netrhá telo Kristovo. Naopak: bojuje proti sektárstvu, rozdeleniu, rozbrojom a roztržkám.
  • Otcovsko – synovské vzťahy. Verím, že v Ananiášovi dostáva Pavel vzácneho brata a otca. Tento vzťah pre Pavla iste veľa znamenal. Pre Ananiáša nebolo jednoduché Pána poslúchnuť a ísť za Paulom. Tiež do toho išiel vierou. Urobil to však. Slúžil tomuto mužovi zasiahnutému Božím svetlom. Posunul Paula výrazne dopredu a jeho prorocké slovo bolo po celý Pavlov život jasnou pečaťou. Možno aj kvôli tomuto „otcovskému vplyvu“ sa Pavel sám pozdejšie stáva otcom napr. Timoteovi. Verím, že takáto hĺbka vzťahu, takéto spojenie generácií, takéto prirodzené odovzdanie požehnania, takéto dedičstvo po otcoch... – je tým kanálom, ktorý si používa Boh. Žiaľ naša generácia je generácia samotárov bez otcov, generáciou nepoddajných synov a nezaujímajúcich sa otcov. Boh to však chce uzdraviť a zmeniť. A ja sa za to naliehavo modlím. Vodcovstvo chudobných duchom toto znovu obnoví a ustanoví ako prirodzený štandard. Vodcovia chudobní duchom sú synmi, majú otcov, a stávajú sa otcami, zaujmú sa svojich synov... Svoj úspech vidia vo svojich synoch.

Kde sú vodcovia chudobní duchom tam bude bratské spoločenstvo, tímová spolupráca a dedičstvo požehnania prechádzajúce z otcov na synov.

7. V Pánovom povolaní40

Skutky 9:11  A Pán mu na to: Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, prímenom Tarzenského; lebo, hľa, modlí sa, 12  a videl vo videní muža menom Ananiáš, ako vchádza k nemu a kladie ruky na neho, aby zase videl. 13  Ananiáš odpovedal: Pane, od mnohých som počul o tom mužovi, koľko zlého narobil Tvojim svätým<a> v Jeruzaleme; 14  aj tu má moc od veľkňazov, aby poviazal všetkých, ktorí vzývajú Tvoje meno. 15  Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských. 16  Lebo ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno.

Prorocké slovo, ktoré Pavel dostal, hovorilo o jeho povolaní, ale aj o utrpení, ktoré je s tým spojené. Od samého začiatku Pavel nezačína nejakú novú kariéru kresťanského vodcu ženúceho sa za vlastným úspechom, postavením, kariérou, či zabezpečením. Nie. Naopak. Nastupuje na Pánovu cestu, do Jeho šľapají. Ak má byť svojmu povolaniu verný, nemôže byť závislý na úspechu, prijatí ľuďmi, sociálnymi istotami, funkčnými požitkami... Nevstupuje do zamestnania, kde by si cez odborové hnutie mohol vymáhať zmluvné podmienky, alebo aspoň rámcovú kolektívnu zmluvu. Ak má vôbec naplniť Pánove povolanie, potom sa bude musieť stať slabým, prenasledovaným, odmietnutým, núdznym, bitým, väzneným.

Slovo, že bude kázať evanjelium aj kráľom možno spočiatku vyzeralo lákavo a sľubne. Možno by sme dnes na základe Ananiášovho prorockého slova povedali: „Haleluja! Bratu, Boh ti dá vplyvné postavenie. Povýši ťa a spôsobí, že aj králi ťa budú počúvať.“

V skutočnosti sa toto slovo naplnilo. Ale úplne inak. Pavel kázal v putách. Nemal vplyvné postavenie. Predsa však mal vplyv. Nebol povýšený do spoločenskej smotánky, nestal sa kazateľom aristokratov. Predsa však jeho kázanie a svedectvo si vypočuli aj králi a vysoko postavení, vplyvní ľudia. Štýl Pavlovho života a služby bol zarážajúci. Úplne iný akoby sme čakali. Úplne iný ako život väčšiny nás - dnešných vodcov. Boh ho viedol úplne inou cestou. A zrejme toto potrebujeme aj my. Možno práve toto je cesta vodcovstva chudobných duchom:

2 Korintským 4:7 Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás. 8  Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; 9  sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme; 10  Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele. 11  My živí, ustavične sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby aj život Ježišov zjavený bol na smrteľnom našom tele.

Množstvo nepohodlia, námahy, bolesti a prenasledovania bol v Pavlovom živote zarážajúci. Až sa pýtam, či ho môžeme pokladať za apoštola viery. Jeho životný štýl je v príkrom rozpore s prosperitou. Zrejme Pavel nebol sebavedomým, úspešným, populárnym rečníkom.

2 Korintským 11:23  Sú služobníci Kristovi? Bláznivo hovorím: Tobôž ja! Viac som sa napracoval, viac naúpel vo väzeniach, viac nazvíjal pod údermi, často som bol v nebezpečenstve smrti! 24  Päťkrát po štyridsať palíc bez jednej dostal som od Židov, 25  trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách; 26  často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od lotrov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; 27  v námahe a trude, často v bdení, o hlade a smäde, často v pôstoch, na zime a v nahote; 28  a okrem toho, - čo ani nespomínam, - deň po deň nával sta ros tí o všetky cirkevné zbory. 29  Kto trpí slabosťou, že by som aj ja netrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to mňa nepálilo? 30 Ale ak sa mám chváliť, svojou slabosťou sa budem chváliť. 31  Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem. 32  V Damasku miestodržiteľ kráľa Areta strážil mesto Damask, aby ma chytil, 33  ale v koši ma pustili oknom cez hradby, a tak som unikol jeho rukám.

Pre Pavla bola jeho vlastná slabosť v službe úplne kľúčová. Dokonca nestačilo len to, že čelil všetkým možným tlakom zvonku. Bol mu daný ešte ďalší osteň, ktorý pôsobil vnútorné deptanie a spoľahlivo utlmoval akúkoľvek jeho pýchu. A Pán mu ho odmietol odňať:

2 Korintským 12:5  Týmto sa teda budem chváliť, sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabosťami. 6  Veď ak sa budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Uskromňujem sa však, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí, alebo počuje odo mňa, 7  a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. 8  Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, 9  ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. 10  Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.

Vodcovstvo chudobných sa chváli slabosťami. Nesie kríž. Platí ťažkú cenu. Prijíma od Pána ťažkú cestu – nevyhýba sa jej. Rozumie, že slabosti sú kľúčové. Ak má byť uvoľnená Božia moc, tá naša ľudská musí byť eliminovaná. Ak má prísť Pánovo pozdvihnutie, musí mu predchádzať naše poníženie. Ak máme mať mocné nadprirodzené zjavenia, musíme sa naučiť zostávať pokornými. Vodcovstvo chudobných začína na zemi, ale aj často padá na zem. Silou vodcov chudobných duchom je Pán. Oni zostávajú hlinenými nádobami. Nehľadajú predné miesta. Nejdú za pohodlím a ziskom.

Modlím sa, aby som ja, aby sme my – ako vodcovia – porozumeli kedy nás Pán pokoruje a vedie Jeho „cestou nadol“ (Fil 2,5-8). Volám: „Pane pošli Tvoje svetlo! Aby sme porozumeli Tvojej ceste, Tvojej výchove, Tvojmu vedeniu, Tvojim spôsobom. A odpusti nám, keď ti vzdorujeme a vyberáme si ľahšiu a širšiu cestu, keď sa vyhýbame problémom a riziku.“ Verím, že Pán chce obnoviť našu chudobu duchom. Verím, že je to On, kto nás vedie ku vlastnej slabosti. Nerobí to preto, aby sme si len zúfali, alebo rezignovali a odišli zo služby. Robí to preto, aby nám mohol zveriť Jeho moc.

Záver

Toto je mojim volaním za vodcov a mojim vlastným zápasom nasledovať Krista tak, ako On ma vedie. Kiež sa toto zdieľanie stane neutíchajúcim impulzom k roznieteniu modlitebného hnutia v našej krajine! Prosím, modlite sa naliehavo za tieto veci!

  • Drahí súrodenci v Kristovi, prosím, modlite sa za svojich vodcov! Potrebujeme vaše modlitby ďaleko viac, než si uvedomujete. Ďaleko viac, než čokoľvek iné. Zodvihnite naše ruky vašou podporou. Podobne ako Mojžiš pri boji Izraela s Amalekom na púšti. Ani my nevládzeme držať ruky stále vystreté. A naše ochabnutie je aj vašim ochabnutím. Naše víťazstvo je aj vašim víťazstvom. Nech nezomierajú zbytočne ľudia. Nech cirkev neprechádza zbytočne porážkami. Modlite sa za nás!
  • Drahí vodcovia, ako vy, aj ja poznám klzkosť pôdy, ktorú máme pod nohami. Padol som už toľko krát! Sám sa nijako necítim dostatočným, či úspešným. O toto však zápasím: stáť vo vodcovstve chudobných duchom. A pozývam vás tiež k takémuto zápasu. Zápaste aj vy o autentické nasledovanie Krista, o Neho samotného vo vašom živote! Verím, že je to aj Pánovým pozvaním.

12. 6. 2011

Modlitba chudobných duchom

Modlitba chudobných duchom

Mobilizácia 2011, Konferencia modlitby a pôstu 10.-12.6.

stiahnuť kázeň

 

31

image

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Modlitba chudobných duchom: „...pre Pána neodolateľný spôsob prístupu k Nemu - neodolateľnému Pánovi - odolávajúci všetkým prekážkam...“

Marek 7:24  Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín týrskych a sidonských. Vošiel do domu, lebo nechcel, aby niekto zvedel o Ňom. Ale nemohol sa utajiť, 25  lebo hneď počula o Ňom žena, ktorá mala dcéru posadnutú nečistým duchom; prišla a padla Mu k nohám. 26  A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Prosila Ho, aby vyhnal z jej dcéry démona. 27  Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám. 28  Ona Mu však odvetila: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omrviniek po deťoch. 29  Nato jej povedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry. 30  Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli; démon už vyšiel z neho.

32

Päť “P” modlitby chudobných duchom:

1. Prichádza k Pánovi

Celý tento príbeh je fascinujúci tým, ako iniciatíva človeka dosahuje odpoveď z neba, hoci paradoxne akoby Boh – Pán bol v tomto prípade pasívny, ba dokonca uzavretý. Táto žena nám ukazuje veľmi zvláštnu cestu, úplne svojrázny spôsob modlitby. Nazývam tento jej spôsob za neodolateľný pre Pána. Domnievam sa, že sa mu práve v našej dobe a kultúre potrebujeme učiť. Zrejme aj preto nás Duch Boží pozýva ku chudobe duchom, ktorá je pre Pána „neodolateľnou“.

Pre chudobných duchom je totiž Pán neodolateľným. Oni nemajú iné bohatstvo, iné zdroje, iné istoty. Nemajú sa na koho obrátiť. Nemajú a nehľadajú inú cestu. Iná cesta pre nich nie je. Nedúfajú v seba. Nedúfajú v človeka, alebo tento svet. Táto žena bola v pozícii, v stave chudobnej duchom. Nikto jej nemohol pomôcť s problémom, ktorý tak akútne prežívala so svojou dcérou. Neexistovalo pre ňu žiadne iné riešenie.

Takáto situácia a vnútorné rozpoloženie človeka doslova vedie k aktivite vo vzťahu k Bohu. Táto žena si Pána doslova vyhľadala. Hoci sa vlastne chcel ukryť, predsa sa o Ňom dozvedela a našla ho. Chudoba duchom je iniciatívny postoj. Je to aktívna viera, ktorá prichádza k Bohu s bytostnou, existenčnou potrebou. Nie je to len „zdvorilostná modlitba“, alebo „modlitba z povinnosti“, či „rutinná modlitba“, ba dokonca ani „modlitba pracovno-právneho pomeru“. Ba dokonca to ako modlitba ani nevyzerá, pretože je to tak osobné, tak strapaté, tak spontánne a tak nesmierne nástojčivé, predierajúce sa, dožadujúce...

Pevne verím, že toto je stav srdca. Nestačí aby sme sa pokúsili túto ženu napodobniť. Nestačí, aby sme len pridali trochu „volume“. Nestačí, aby sme sa len pokúsili byť nástojčivejší, či emotívnejší. Nie je to o forme. Je to o srdci. Je to o chudobe duchom. Je to o stave našej duše. Je to o tom, do akej miery sme chudobní, vyprázdnení zo všetkých ostatných zdrojov, pokladov, možností, schopností... Nuž a pre nás v našej dnešnej doby prosperity a vlažnosti je tento postoj zrejme cudzí. Trochu zakúsime chudobu duchom, keď sme nevyliečiteľne chorí my, alebo niekto nám blízky; keď zakúsime nečakané nešťastie. Pri udalostiach, ktoré odhaľujú našu zraniteľnosť a pominuteľnosť a márnosť čohokoľvek z pokladov sveta. Možno aj preto sa práve takéto veci v našich dňoch dejú. Možno aj práve preto tie mnohé pohromy, katastrofy, prírodné a klimatické zmeny,, alebo finančná – hospodárska kríza. Možno je to aj preto, aby sme sa spamätali a vrátili sa k Bohu. Pribehli ku Nemu, padli k Jeho nohám.

Zdá sa mi totiž, že pri našom životnom štýle vlastne Pána ani nepotrebujeme. Aspoň to tak vyzerá. Žijeme tak. Neprežívame takúto existenčnú núdzu.

Samozrejme, keď hovoríme o modlitbe chudobných duchom, nehovoríme len o ľuďoch vo vážnych krízach života. Boh dnes hľadá ľudí, ktorí Ho budú takýmto extravagantným a jedinečným spôsobom hľadať. On hľadá uctievačov v Duchu a pravde. On hľadá tých, ktorí Ho milujú celým srdcom, ktorí o Neho naozaj stoja, ktorí naozaj prichádzajú k Nemu a padajú ku Jeho nohám. Boh hľadá pokorných, zlomených, ktorí to myslia naozaj vážne. On hľadá tých, ktorých srdce je celé obrátené na Neho.

Boh hľadá aj v našej krajine modlitebníkov, ktorí budú vo svojom srdci naozaj zlomení pre túto krajinu, pre ich mesto, pre ľudí, cirkev... Len takýto modlitebníci s roztrhnutým srdcom vedia zobrať na seba Pánovo bremeno a plakať Jeho slzy. Takýto ľudia už nevedia žiť bez toho, aby sa nepokúšali o Božie zmeny. Oni sa nevedia pridať k väčšine a k duchu tejto doby. Oni totiž nežijú sebe, ale Pánovi. Oni rozmýšľajú, snívajú a hovoria o Božích veciach. Oni vidia Božie veci okolo seba. Dokážu vidieť Božie kráľovstvo. Vidia čo je za scénou, vnímajú paradoxný a katastrofálny kontrast medzi zdanlivým pokojom, rutinou každodenného sveta; a medzi bojom na život a na smrť, ktorý v duchovných oblastiach prebieha, aby diabol mal prevahu udržiavať ľudstvo v klame, posúvajúce sa ako na pohyblivom páse do zatratenia.

Preto chudobní duchom kričia, plačú, revú, modlia sa a postia. Preto vyzerajú čudácky, nehovoria o banálnych veciach sveta. Oni majú väčší sen.

Chudobní duchom naliehavo hľadajú Pána, prichádzajú ku Nemu a padajú ku Jeho nohám. Vedia, že Ježiš je tou jedinou nádejou, riešením, záchranou.

Dokonca ani bežné zborové veci ich nenadchýnajú. Vôbec si nezakladajú na programe, na teológii, či hudbe. Oni doslova revú po Bohu samom a po Jeho mocnom konaní. Oni chcú vidieť ako je cirkev pre Neho zlomená a ako sú zástupy dotknuté a zasiahnuté pokáním. Neuspokoja sa s bežným vnútro zborovým životom. Nestačia im dobré vzťahy v duchovnej zborovej rodine. Chcú niečo viac, niečo väčšie. Niečo, čo je vlastne u ľudí nemožné. Niečo, čo chce aj Boh.

2. Prelamuje neveru

Ďalším paradoxom je to, že táto žena musela prekonávať logickú nepravdepodobnosť, že by si mohla niečo u Boha nárokovať. Bola pohankou, ba v očiach židov pochádzala z nenávideného a nepriateľského národa. Fenícia vtedy patrila ku Sýrii. Dnes patrí pod Libanon. A dodnes je to územie veľmi výbušným a židom nepriateľským. Vlastne táto žena nemala žiadny dôvod, prečo by ju mal Pán prijať, prečo by si mohla niečo nárokovať, zaslúžiť. Nemala zasľúbenia, nebola židovkou, ani ženou, ktorá by predtým konvertovala ku židovstvu. Bola „čistokrvnou pohankou“. Vlastne by sme si mohli klásť otázku, prečo tam vlastne Pán šiel, prečo šiel na takéto nepriateľské územie.

Nuž a Pán to samozrejme tejto žene aj jasne naznačuje. Akoby tu naozaj bola stena, ktorá bola medzi touto ženou a Pánom. Nejaká neviditeľná hranica.

Diabol sa snaží o to, aby sme aj my túto stenu jasne cítili. Je žalobcom bratov. Stará sa o to, aby naša nehodnosť, hriechy, chyby, pády... Aby toto všetko bolo ustavične pred našimi očami. Či vedome, alebo nevedome. Túto stenu by sme mohli nazvať „pocit viny“, alebo „odsúdenie“, či „pochybnosti a nevera“...

Myslím, že nie len ja mám túto skúsenosť. Zrejme v našej dobe a kultúre každý jeden potrebujeme prelamovať vo viere túto stenu. Všetci sa potýkame s týmito nechutnými pocitmi viny a odsúdenia. Máme čo robiť, aby sme sa predsa len odhodlali modliť, aby sme v modlitbe boli naliehaví. Zrejme to bez tohto zápasu a prelamovania ani nejde. Je to realita boja so žalobcom bratov. Je to realita zameranosti našej kultúry na výkon a zásluhy. Niekde v našej mysli, pocitoch, duchu sa stále ozýva tento spochybňujúci alarm.

„Tajomstvo úspechu“ prelomenia sa cez túto stenu je práve chudoba duchom: Je to naše zúfalstvo a zlomenosť, ktoré nás katapultujú cez hanbu, vinu, sebaodsúdenie... Chudoba duchom totiž prestáva byť tak precitlivenou na seba samého. Chudobní duchom vedia, že aj tak nič nemajú a ani nebudú samo zo seba mať, vďaka čomu by si mohli u Pána niečo zaslúžiť. Chudobní duchom nestavajú svoje modlitby na svojom výkone a spravodlivosti.

Je tu však ešte jedna skutočnosť modlitby chudobných duchom: Táto žena prichádza k Pánovi, keď tak nikto iný v jej meste nerobil. Nikto nevedel, že Ježiš je tam. Nedialo sa veľké uzdravujúce zhromaždenie s plagátikmi po celom meste. Táto žena nereagovala na to, čo sa deje okolo. Nereagovala na cudzou vieru a cudzie zázraky. Ona šla sama vo svoje vlastnej viere vo svoj zázrak. Chudobní duchom štartujú vieru vo svojom meste, otvárajú novú cestu zázrakov, sú prvými priekopníkmi.

3. Prekonáva odmietnutie

Tretím paradoxom tohto príbehu je práve postoj Pána. On to tejto žene nijako neuľahčuje. Jasne jej dáva najavo, že nie je židovka. Paradoxne ju najskôr odmieta. Tomuto miestu máme obrovský problém porozumieť: Sme humanistickí európski kresťania dávajúci posledné desaťročia silný dôraz na milosť a dobrotu Božiu. Toto miesto nám vyráža dych a berie pôdu z pod nôh: „Čože? – Môže nám Pán povedať na naše modlitby NIE? Môže nás takto odmietnuť?“

Tento príbeh hovorí o tom, že naše modlitby môžu dostať odpoveď NIE. Koniec koncov mávame tento pocit často. Každý, kto sa už k vážnejším modlitbám niekedy odhodlal, tak pozná toto napätie: Modlíme sa a NIČ. Nie že by sa nič nedialo, ale ani nevnímame, že by Boh s tým niečo chcel urobiť. Alebo možno aj máme od Boha súhlas a zasľúbenie, ale stále sa nič nedeje. Samozrejme niekedy je to preto, lebo to Božou vôľou proste nie je (napr. keď Bileám prosil, aby mohol ísť vyhovieť kráľovi Balákovi a jeho výhodnej ponuke 4M 22; 4M 31,8; 5M 23,5-6; Neh 13,2; 2Pt 2,15-16; Jud 11). Často je to však preto, že je rozdiel medzi časom, kedy zasľúbenie dostaneme a časom, kedy sa toto zasľúbenie naplní (napr. zasľúbenie o narodení Izáka, ktoré Abrahám dostal, a na ktoré čakal mnoho rokov). Niekedy je to preto, lebo nerozumieme prečo prechádzame takým obdobím a okolnosťami (napr. Jób mal pocit, že Boh sa mu vzdialil a neodpovedá mu). A ničí nás to o to viac, že nerozumieme tomu, že Pán nám môže povedať NIE, že On môže veci urobiť inak, že aj keď sa modlíme ako žeraví, predsa len veci nemáme v rukách my, ale On.

Nechcem dávať odpoveď na toto Pánovo NIE a vysvetľovať prečo asi Pán takto odmietavo jednal s touto ženou. Beriem to ako fakt, ako skutočnosť, s ktorou sa stretávam. Beriem to tak, že ma to preveruje, mení ma to a zároveň pripravuje aj na Pánovo ÁNO. Myslím, že skutočnosť, že Ježiš je Pán, potrebujeme dnes znovu a znovu prijímať. Mentálne to vieme, ale často sme zlomení pocitom, či presvedčením, že nás Boh opustil, nevypočul, zanedbal.

Myslím, že je to aj vplyvom ducha antikrista, ktorý sa už v našej generácii stáva viac než zreteľným: tento duch ide doslova proti Kristovi – Jeho dobrota, záchrane, spaseniu; a ponúka hocičo iné namiesto Krista. Tento vplyv neobchádza ani cirkev. Práve naopak. Veľa úprimných kresťanov zápasí s myšlienkami, že Boh ich nemiluje, nepočuje, neprijíma, nevedie...

Chudobní duchom sa však nenechajú odmietnuť. Oni myšlienky antikrista odmietajú, vzdorujú im. Oni to ako odmietnutie od Pána ani nevnímajú. Berú to a pokorujú sa o to viac pred Pánom. Ich modlitba totiž nie je manipuláciou. Modlitba chudobných duchom nie je presviedčaním Otca, aby urobil niečo, čo On urobiť nechce. Ich modlitba nie je „vydupávanie si trucovitých detí“ ich vlastnej vôle. Modlitba chudobných duchom je modlitba zlomených a pokorných ľudí, ktorí sa nemodlia na základe svojich zásluh. Oni sa modlia na základe Božej milosti. Vedia, že nič nie sú a nič nemajú. Ich modlitba je doslova odovzdávaním sa Bohu, poddávaním sa Jeho vôli. Vlastne to ani nie je modlitba. Je to život v Božej dlani.

Verím, že pre nás je toto veľká výzva, keďže skôr sme ovplyvnení humanizmom a teóriami „dobrého Boha“ a navyše vzrastajúcim vplyvom ducha antikrista. Pre nás je výzvou prijať fakt, že sme v Božej dlani. Že On nás celých drží a vlastní. Že On všetko môže a nijaký Jeho zámer nemožno prekaziť. My skôr máme tendenciu myslieť si, že Boh je ďaleko a my si od Neho niečo vyprosujeme. Skutočnosť je však taká, že my Mu celí patríme, a môžeme sa vedome oddávať Jemu a Jeho vôli, a to bez akýchkoľvek pochybností o tom, že On sa o nás dokonale stará. To neznamená, že sa fatalisticky odovzdávame nejakému osudu! Nie! Máme slobodnú vôľu prijať, či neprijať túto dokonalú Božiu vôľu a starostlivosť o nás. Možno o to viac nás to vedie k horlivým modlitbám. Skutočnosť, že môžeme prísť o Božie požehnanie, vedenie, vôľu..., by nás mala doslova štartovať do modlitieb, do zápasu o toto miesto v Božej dlani.

4. Pokračuje v naliehaní

A to je ďalším paradoxom v našom príbehu. Táto cudzinka mala veľa dôvodov zvrtnúť sa na opätku a odísť urazená z toho domu. Mohla si povedať: „Veď tu ma odmietajú, dávajú mi najavo, že som šteňa, že je to pre niekoho iného. Vôbec mi nerozumejú, vôbec nevidia moju akútnu situáciu...“

Aj Abrahám mal problém čakať na Izáka a hľadal iné – svoje vlastné – spôsoby. Aj Jób prežíval obrovskú krízu nerozumejúc tomu čo a prečo sa mu deje. Aj Jeremiáš bol v momentoch kedy nerozumel prečo prechádza takým odmietnutím. A mnohí ďalší. A mnohí z nás.

Jeremiáš 20:7  Zvábil si ma, Hospodine, a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a premohol. Som terčom posmechu celý čas, každý sa mi posmieva. 8  Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: Násilie a skaza! - volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. 9  Keď si však poviem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem.

Sme na križovatke:

  • Buď sa urazíme, zatvrdíme, rezignujeme a odídeme od Pána. Prestaneme sa modliť. Uspokojíme sa s akýmsi duchovným živorením. Zaviazneme do bahna odmietnutia – uveríme, že Boh nás odmieta a my v dôsledku toho odmietame Jeho milosť. Často som zúfalý z toho, koľko takýchto kresťanov stretávam. Koľko ľudí presvedčených, že Boh ich sklamal, že bol ku nim nespravodlivý.
  • Alebo budeme pokračovať v naliehaní, modlitbách, držania sa zasľúbení, viery a presvedčenia, že sme v Božej dlani.

Chudobní duchom však pokračujú v chodení s Bohom, v modlitbách a naliehaní. Kričia, lamentujú, plačú a nerozumejú veciam. Ale pokračujú s Bohom. Ich srdce Mu zostáva verné. Nemôžu inak. Hoci by aj chceli, hoci sa o to možno v bezradnosti aj pokúšajú. Predsa však nevedia odísť od Pána, vzdať sa ohňa ich povolania, zabudnúť na zasľúbenia... Pokračujú ďalej.

A to je modlitba chudobných Bohom: pokračovanie v kráčaní s Bohom a pred Jeho tvárou. Navonok to možno ako modlitba nevyzerá. Je to mnoho pochybností, plaču, neporozumenia, bolesti, čakania... Pod tým všetkým však je ohnisko viery; presvedčenie, že sú v Božej dlani. Chudobní duchom zostávajú na kolenách, ich oči ďalej hľadia na Pána, ďalej čakajú a držia Jeho zasľúbenia.

Hoci mnohí iní odpadajú, strácajú vieru, horknú voči Bohu, vzdávajú to, odchádzajú preč od Boha a Jeho tváre. Chudobní duchom pokračujú vo viere a v naliehaní.

5. Prijíma odpoveď

Odpoveď, ktorú táto žena dostala bola tiež skúškou jej viery. Aj odpoveď od Pána – Jeho slovo a zasľúbenia, sú skúškou viery. Tá žena mohla na Pána naliehať, aby šiel do jej domu, skladal ruky na jej dcéru, pomazal ju olejom, modli sa za ňu, vyháňal démona... Tá žena mohla ísť spôsobom: „dokiaľ neuvidím, neuverím“. Takto by sa zrejme k Božej odpovedi nedostala.

Pán jej povedal: “Choď, démon už vyšiel z tvojej dcéry.“ A ona proste šla.

Pre mňa je to ďalším paradoxom tejto ženy, jej jedinečného prístupu k Pánovi a spôsobu ako sa dokázala pred Ním skloniť, pokoriť a aj prijať Jeho odpoveď. Zároveň je to nádherným príkladom prejavu chudoby duchom:

  1. Chudobní duchom prijímajú Pánovu odpoveď, Jeho slovo a zasľúbenia. Oni kvôli tomu, že padli pred Pánom na tvár, prekonali neveru, odolali odmietnutiu..., sa dostali do stavu, kedy mohli Pána počuť. Pán k nim prehovoril. Modlitba chudobných duchom je načúvajúca modlitba. Nie je to len monológ a bombardovanie neba. Je to sklonenie sa v odovzdaní sa Bohu, ktorý sa o nás dokonale stará. Je to čakanie na Jeho odpoveď, Jeho slovo. Chudobní duchom žijú z toho, čo vychádza z Pánových úst. Oni k Nemu prichádzajú počuť. Nie len dostať a brať, ale predovšetkáým Ho počuť: Kazateľ 5:1  Strež svoju nohu, keď ideš do domu Božieho, a pristúp, aby si počul, lebo to je lepšie, ako keď blázni dávajú bitnú obeť, pretože nevedia o tom, keď robia zle.
  2. Chudobní duchom – potom, čo Pána počuli - doslova stoja na Božom slove, ktoré dostali. Jednajú na základe slova. Božie slovo je v ich živote a srdci. Pánove zasľúbenie je niečo čo držia, čo určuje ich život a smer. Nestrácajú toto „slovo zasľúbenia“, nenechajú si ho ukradnúť, nezabúdajú naň. Ako Mária, oni si ho uchovávajú v srdci: Lukáš 2:19  Ale Mária zachovávala všetky tie slová a uvažovala o nich vo svojom srdci. Modlitba chudobných duchom je vlastne držanie Božích zasľúbení, pripomínanie si ich, prehlasovanie Jeho slova, proklamovanie: Izaiáš 62:6  Na tvojich múroch, Jeruzaleme, ustanovím strážcov, ktorí po celý deň a po celú noc nebudú nikdy mlčať. Vy tedy, ktorí pripomínate Hospodina, nemajte pokoja! 7  Ale nedajte ani jemu pokoja, dokiaľ pevne nepostaví a dokiaľ neučiní Jeruzalema chválou na zemi!

 

8. 6. 2011

IV. ELIÁŠ: otcovia a synovia

4. OTCOVIA – SYNOVIA

4

stiahnuť MP3  vyučovanie zo skupinkovej víkendovky v Žuhračke 2.-5.6.2011

stiahnuť MP3 vyučovanie z Prorockej víkendovky 002 na Ranči v Kráľovej Lehote 21-23.10.2011

Mal 3:23 Hľa posielam vám proroka Eliáša prv ako príde deň Hospodinov, veľký a hrozný. 24  On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som neprišiel a neuvalil na zem kliatbu.

NA SYNOV

AL_BNíM

na synov, so synmi, nad synmi

  • 1M 32:12 Jákob sa bojí, aby Ezav nezabil jeho synov a matky
  • 2M 20:5 Boh horliaci, ktorý trestá neprávosť otcov na synoch do 3. a 4. pokolenia tých, čo ma nenávidia 2M 34:7, 4M 14:18, 5M 5:9
  • 5M 24:16 Zákaz trestať otcov na synoch. 2Kr 14:6, 2Kron 25:4 – Júdsky kráľ AMACJA (Hospodin je mocný) dodržal toto prikázanie.
  • Ž 103:13 „Ako sa zmilováva nad tými, čo sa Ho boja.“
  • Iz 13:18 SÚD NAD BABYLONOM - oko Médov sa nezľutuje nad synmi Babylona.
  • Oz 10:12-15 Súd nad domom Izraelov: zničené matky so synmi
  • 4M 36:7 – dedičstvo nemá prechádzať z kmeňa na kmeň, ale synovia sa majú pridŕžať – ľnúť k dedičstvu kmeňa svojich otcov
  • Ez 5:10 – súd nad Jeruzalemom: otcovia budú jesť synov a synovia otcov

AKaL

Kal.imperf.3os.masc.plur.

jesť, najesť, zjesť, zožrať, spotrebovať, stačiť, zhltnúť, žrať

1K14:11; 16:4; 21, 23-24; 2Kr 9:10.36; Jer 5:17

  • Pr 17:6 „Korunou starcov sú synovia synov a ozdobou synov sú ich otcovia“

ATaRáH

LXX:

STEFANOS

koruna, veniec

TiPeEVeT

ozdoba, pocta, vyznamenanie, pompa, honosná nádhera, nádhera

Ž 96:6

LXX:

KAUCHÉMA

chvála, predmet chvály – hrdosti, chválenie

Fil 1:26

  • Jer 47:3 „... otcovia sa neobzrú o svojich synov, lebo ich ruky ochabnú.“ 46:5.21

PNH

Hif.perf.3os.plur.

LXX:

EPISTREPSEIN

obrátiť, obrátiť sa chrbtom, ohliadnuť sa

RPáNíN

LXX:

EKLYSIS

bezútešnosť, skleslosť, ochabnutosť

ochabnutie, ochromenie, strata odvahy

  • Joz 4:21 – Otcovia majú synom vyložiť zmysel – históriu – Božie konanie
  • Ž 45:17 „Namiesto svojich otcov synov budeš mať...“
  • 1M 22:7-8 – zjavenie Boha – Jeho mena vo vzťahu Otec/syn
  • 1M 27:26-29 – požehnanie otca Žid 11:21
  • 2M 28:1-2 – prikázanie, vedenie, rada
  • 1M 48:18-19 – proroctvo otca
  • 1S 24:11.16.; 26:17.21.25 Saul/David
  • 2S 18:33 Dávid plače za Absolónom 19:4
  • 2Kr 2:12 – odovzdanie – prenos pomazania – zdvojnásobenie Eliáš/Elizeus
  • 2Kr 6:21 – izraelský kráľ nazýva proroka Elizea „otče“ a 13:14 – kráľ Joáš ho oplakáva ako otca
  • 1Kron 22:7, 22:11, 28:9 – Dávid/Šalamún - požehnanie, napomenutie, vedenie, odovzdanie
  • Pr 1:8 – poslušnosť – poslúchanie synov
  • Príslovia sú mnohé otcovské rady – napomenutia: 1:10.15.; 2:1; 3:1.11.21.; 4:10.20.; 5:1.20.; 6:1.3.20.; 7:1; 19:27; 23:15.19.26.; 24:13.21.; 27:11; 31:2.; Kaz 12:12
  • L 15 – podobenstvo o stratenom synovi do hĺbky odzrkadľuje vzťahy otec/syn
  • Žid 12:5 – povzbudenie, napomenutie otcov, aby nezabúdali na Pánovu výchovu
  • 1K 5:14-17 – duchovné otcovstvo; Filem 10; G 4:19; Fil 2:19-22

PREKÁŽKY:

I. Súd nad krajinou: vzájomný zničujúci boj. Otcovia bez synov nie sú otcovia a synovia bez otcov nie sú synovia.

  • Ide o generačný boj – priepasť – často spôsobenú satanom, aby zastavil Božie dielo.
  • Ide o život pre seba – sebectvo – pýchu – žijem na úkor svojich synov, či otcov – nežijem pre nich.
  • Ide o Boží súd: otcovia aj synovia sú vydaní na zožratie podobne ako Jarobeám, Baša, Jezábel, Acháb...

II. Nevedomosť/neprijatie Božieho povolania

  • otcovia nevidia svoj veniec – víťazstvo – boj
  • synovia nevidia svoju ozdobu – hrdosť – chválu – zdroj

III. Ochabnutosť, bezútešnosť, skleslosť bráni otcom postarať sa o synov. Stále sa snažia utiecť – zachrániť sa – v panike – v strachu. Ani ich nenapadne obzrieť sa na synov. Aj toto je Božím súdom – navštívením – pohromou.

IV. Útok zlého (Žalobca bratov, Jezábel, Acháb, Babylon, bezbožnosť). Vo veci je

  • Božie požehnanie
  • Božia výchova, vplyv
  • Božie proroctvo – zjavenie
  • prenos – zväčšenie pomazania
  • Božia milosť – láska – odpustenie – obnovenie
  • otcovstvo a synovstvo
  • prorocké plášte

Diabol vždy pôjde proti tomuto všetkému! Preto je potrebné špeciálne pomazanie – apoštolský a prorocký plášť – duch a moc Eliáša. Len táto služba môže zlomiť moc toho zlého – oklamanie – jarma a okovy – filozofie a aj verejné – všeobecné – celospoločenské (cirkevné) poblúdenie...

Preto táto služba nesie Božie súdy, znamenia, moc.

III. ELIÁŠ: služba obnovenia

3. Je to služba návratu, obrátenia, odplaty, obnovenia, nápravy, znovuzriadenia

3

stiahnuť MP3  vyučovanie zo skupinkovej víkendovky v Žuhračke 2.-5.6.2011

stiahnuť MP3 vyučovanie z Prorockej víkendovky 002 na Ranči v Kráľovej Lehote 21-23.10.2011

Mal 3:23 Hľa posielam vám proroka Eliáša prv ako príde deň Hospodinov, veľký a hrozný. 24  On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som neprišiel a neuvalil na zem kliatbu.

  • ide o návrat do zasľúbenej zeme – do Božieho vlastníctva – dedičstva – do Božej vôle, do Božieho plánu
  • ide o návrat vlastníctva – dŕžavy od Boha – jednotlivcom, ktorí to stratili, boli okradnutí, vydieraní, oklamaní, podvedení. To je jubilejný 7. rok. Jedná sa o vlastníctvo – zem od Boha (sloboda, povolanie, dary, vízie, služby, pôsobnosti, pomazania, tajomstvá Božie, kľúče od kráľovstva...)
  • jedná sa o obrátenie Božích súdov na neposlušných Bohu a Jeho slovu, odplatu za zlé, navrátenie nevinne vyliatej krvi na hlavu vinníkov
  • jedná sa o službu obnovenia a znovuzriadenie toho, čo nepriateľ zničil – ide o napravenie všetkého – tzn. uvedenie do Božieho poriadku – Jeho pôvodného plánu

ON OBRÁTI

ŠVB

Hif.perf.3os.masc.sing.

VHeŠíB

navrátiť sa, navracať sa, vracať sa, zaujať (miesto Ž 7:8), ustúpiť, hrnúť sa (Ž 73:10), odstúpiť, zvrtnúť sa, odvrátiť sa, odraziť, vyústiť (Ž 94:15), zmeniť (údel), opäť – znovu niečo urobiť

hif.: navrátiť, odvrátiť, obrátiť, odviesť, odvolať (Est 8:5.8.), donútiť, vrátiť, stiahnuť (ruku), dať späť, odplatiť, dať odplatu, priviesť späť, otáčať

Napr.

odkázať slovo

vziať si k srdcu

vrátiť silu k životu (Rut 4:15), chrániť

znovu vystavať, obnoviť mesto

dať správu, odpoveď

dať oddych

LXX:

APOKATHISTANAI

zriadiť, uviesť do riadneho stavu

NZ:

Mk 9:12 „Najprv príde Eliáš a napraví všetko..“ Mt 17:11

Sk 1:6 „či v tomto čase obnovíš kráľovstvo?“

Žid 13:19 „... aby som vám bol rýchlo prinavrátený.“

Sk 3:21 „...kým Boh nenapraví všetko...“

SZ:

1M 40:13 „o tri dni ťa faraón dosadí späť – navráti do tvojho úradu...“

Jób 8:5-6 „Ak budeš hľadať Boha... znovu zriadi príbytok tvojej spravodlivosti...“

Jób 22:28 „znovu zriadi príbytok tvojej spravodlivosti“

Jób 33:35 „...navráti sa ku dňom svojej mladosti...“

  • 1M 48:21 – Jákob – Izrael Jozefovi: „Ja, hľa, umieram, ale Boh bude s vami a navráti vás do krajiny vašich otcov.“
  • 2M 34:35 – Mojžiš si znovu kládol závoj na tvár, keď išiel hovoriť s Bohom.
  • 3M 5:23 – Ak sa niekto prehreší – niečo ukradne – nájde – ponechá si – vydrie niečo – falošne prisahá, nech vráti ulúpené – násilím povydierané – uložené – stratené a nájdené – falošne odprisahané (+ 1/5 k tomu + obeť) – ZADOSŤUČINENIE ZA VINU*
  • 3M 25:27 VÝKUP MAJETKOV V JUBILEJNÝ ROK v. 23 „Zem sa nesmie natrvalo predávať, lebo zem je moja a vy ste cudzincami a usadlíkmi u mňa.“ „...tak sa znovu vráti k svojmu vlastníctvu“
  • 4M 5:7 *
  • 5M 28:60 „a obráti na teba všetky neduhy Egypta...“ v. 58: „Ak nebudeš bedlivo zachovávať a plniť všetky slová tohto zákona, napísané v tejto knihe, ak sa nebudeš báť tohto slávneho a hrozného mena Hospodina, svojho Boha“
  • 2Sam 16:12 – Šimeí preklína kráľa Dávida: „Azda vzhliadne Hospodin na moju tieseň a odplatí mi dobrým za jeho dnešné preklínanie...“
  • 1Kr 2:32 „Nech Hospodin vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo sa oboril na dvoch spravodlivých...“ Šalamún dáva príkaz Benájovi zabiť Jóaba za to, že bez vedomia Dávida zabil Abnéra a Amásu. v. 31: „... odstrániš odo mňa i od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Jóab.“
  • 1Kr 2:44 „Ďalej povedal kráľ Šalamún Šimeímu: Ty vieš, čo všetko zlé podľa svojho vedomia si vykonal môjmu otcovi Dávidovi. Hospodin obrátil všetku svoju zlomyseľnosť na tvoju hlavu.“ Šalamún dal Benájovi príkaz zabiť Šimeího, lebo neposlúchol Šalamúnov súd neodchádzať z Jeruzalema.
  • 2Kr 3:4 Moábsky kráľ Méša dával poplatok izraelskému kráľovi
  • Pr 24:12 „Ten, kto skúma srdcia, Ten to pozoruje. Veď Ten, ktorý stráži tvoj život, Ten to vie a odplatí človeku podľa toho, čo vykonal.“
  • Pr 24:17-18 „Neteš sa, ak padne tvoj nepriateľ, a ak sa potkne, nech ti srdce nejasá, aby to Hospodin nevidel a aby sa mu to neznepáčilo a aby neodvrátil svoj hnev od neho.“
  • Jer 42 – Jeremiáš varuje pred útekom do Egypta pred hrozbou babylonského kráľa (nástroja Božích súdov) – lebo aj on „bude milosrdný voči vám a navráti vás na vašu pôdu.“

II. ELIÁŠ: Božie súdy

2. Toto poslanie úzko súvisí s Božím súdom

2

stiahnuť MP3  vyučovanie zo skupinkovej víkendovky v Žuhračke 2.-5.6.2011

stiahnuť MP3 vyučovanie z Prorockej víkendovky 002 na Ranči v Kráľovej Lehote 21-23.10.2011

Mal 3:23 Hľa posielam vám proroka Eliáša prv ako príde deň Hospodinov, veľký a hrozný. 24  On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som neprišiel a neuvalil na zem kliatbu.

  • 2M 9:14 – Egypt
  • 2M 23:20 – Izraelci upozornení na to, že Boží posol je pre nich aj nenahraditeľne užitočný, ale aj nebezpečný
  • 2Kr 1:6 – Acháb a Eliáš – veľmi konkrétny príklad ako služba Eliáša niesla – vykonávala Božie súdy
  • Jer 16:16 – Boh pošle po rybárov Židov – aby sa vrátili do svojej krajiny – aj to je prípravou na Božie súdy
  • Jer 25:9, 43:10 – Nabúkadnecar bol Božím nástrojom Jeho súdov pre Izrael, aje aj iné národy
  • Jer 25:15.16.27. – Jeremiáš bol tiež týmto poslom Božích súdov – Jeho kalicha hnevu – Jeho meča
  • Joel 2:19 – Boh posiela obilie (chlieb), mušt (víno) a olej (Ducha Sv.) ako záchranu pred Jeho súdmi „potupou medzi pohanmi“.
  • Zrejme práve tieto tri veci sú najhlbším obsahom poslania – posolstva Eliášov.
  • Mal 3:1 – Ján Krstiteľ – tiež vyzýval ku pokániu – záchrane a príprave na B. súdy Mt 11:14, 17:11-12, Jk 5:17

Táto služba úzko súvisí s Božími súdmi:

  1. je posielaná Bohom ako záchrana, prevencia, varovanie pred Božími súdmi – ako ich odvrátenie
  2. je posielaná ako vykonanie Božích súdov nad nepriateľmi Božieho ľudu
  3. je posielaná ako obnovenie po Božích súdoch, ktoré sa pre neposlušnosť Božieho ľudu uskutočnili

I. ELIÁŠ: poslanie, pomazanie, posol

1. Eliáš je posol – kuriér – jednateľ: Ide o špeciálne pomazanie – moc – plášť – vystrojenie z neba pre konkrétne poslanie – povolanie.

1

stiahnuť MP3 vyučovanie zo skupinkovej víkendovky v Žuhračke 2.-5.6.2011

stiahnuť MP3 vyučovanie z Prorockej víkendovky 002 na Ranči v Kráľovej Lehote 21-23.10.2011

 

Mal 3:23 Hľa posielam vám proroka Eliáša prv ako príde deň Hospodinov, veľký a hrozný. 24  On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som neprišiel a neuvalil na zem kliatbu.

image

POSIELAM

ŠLCH

Kal.part.masc.sing.abs.

poslať, posielať, vyhostiť, zasielať, doručiť, pustiť, rozoslať, chopiť sa (srpu Joel 4:13), švihnúť (žezlom Ž 110:2) – mávnuť, používať (ústa Ž 50:19), vztiahnuť na niekoho, či po niečom (ruku, palicu), vztyčovať (prsty Iz 58:9)

  • 2M 9:14 pošlem všetky svoje rany na tvoje srdce a na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho mne podobného.
  • 2M 23:20 Hľa, ja posielam anjela pred tebou, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. 21  Daj pozor na seba pred ním...

    MaLeáK

    posol, anjel, herold, jednateľ, kuriér

  • 2Kr 1:6 ... či nieto Boha v Izraeli, že posielaš dopytovať sa ekrónskeho boha Baalzebúba?! Eliáš – Achábovi
  • 2Kr 5:7 Acháb (Náman Sýrsky)
  • Pr 26,6 posielať odkaz
  • Jer 16:16 Ajhľa, posielam po mnohých rybárov - znie výrok Hospodinov - a tí ich vychytajú
  • Jer 25:9 Boh pošle po svojho sluhu Nebúkadnecara
  • Jer 25:15 Boh posiela Jeremiáša s kalichom hnevu ku národom
  • 16 a tiež aj meč (v. 27)
  • Jer 26:5 Boh posiela svojich prorokov... „Ak nebudete poslúchať na slová mojich sluhov...“
  • Jer 43:10 Boh posiela Nabúkadneceara
  • Joel 2:19 Ajhľa, ja posielam vám obilie, mušt i olej a nasýtite sa tým. A už vás nevydám a potupu medzi pohanmi.
  • Mal 3:1 Ajhľa, posielam svojho posla, aby pripravil cestu predo mnou, a vtedy zrazu príde... Kto znesie deň Jeho príchodu?!
  • Mal 3:23 posielam vám proroka Eliáša

    PROROKA

    HaNNáBí

    prorok (1Kr 46x, Jer 92x, 306x)

    1 Kron 25:1: spevák

    Služba – poslanie – Eliáša.