30. 1. 2011

III. Chudobní duchom

III. Chudobní duchom

(Mt 5,3)

stiahnuť kázeň

Matúš 5:3  Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

V knihe Philipa Yanseya „Ježíš, jak jsem ho neznal“ som pred rokmi objavil zoznam desiatich vlastností chudobných ľudí v porovnaní s bohatými a odvtedy sa k nemu sporadicky vraciam. Miesto slova „chudobní...“ dosadzujem svoje meno a prechádzam tento zoznam znovu. Stále som usvedčený z toho ako hlboko je vo mne zakorenené myslenie a postoje bohatých ľudí. Ako veľmi som ovplyvnený svetom a kultúrou doby, v ktorej žijem!

7

Tretia z týchto vlastností znie:

Svoju istotu nezakladajú na veciach, ale na ľuďoch.

Chcel by som na začiatku zdôrazniť, že verím, že toto nie je len téma, o ktorej hovoríme, alebo séria kázní. Verím, že je to posolstvom pre nás. Je to tiahnutie, pozvanie Ducha Svätého pre nás v tomto čase: je totiž čas schudobnieť v duchu, aby nám Boh mohol zveriť veci Jeho nebeského kráľovstva. Ako sa modlím v týchto dňoch vnímam toto Božie volanie: „Kto bude natoľko chudobný, aby prejavil záujem o moje bohatstvo? Kto schudobnie zo svojich ambícií, aby začal hľadať moje plány a moju vôľu pre neho? Kto sa stane chudobným – neuspokojeným inými vecami – aby hľadal svoje uspokojenie vo Mne? Kto schudobnie v dôvere v seba a svoje zdroje, aby dôveroval Mne a hľadal moje požehnanie?“ Verím, že Boh hľadá takto chudobných ľudí a oni dnes hľadajú Jeho. A toto je nesmierne strategické. Pretože sme ľahko oklamateľní a ovplyvniteľní našou dobou, hodnotami vo svete a relatívnou prosperitou a slobodou. Teraz je však čas prípravy na Pánovu žatvu a aj na dni, v ktorých to, čo máme dnes, mať už nemusíme. Skôr či neskôr budeme preverení vodami, vetrami a búrkami (myslím to obrazne, aj keď je viac než pravdepodobné, že klimatické zmeny a vrtochy počasia sú stále viac extrémne a nepredvídateľné). Teraz je čas stavať svoj dom na Skale, ktorou je Kristus. Teraz je čas schudobnieť z iných skál, na ktorých si zakladáme a používame ako oporu, či nádej.

Tiež by som chcel zdôrazniť, že nejde o materiálnu chudobu. V podstate ani nezáleží na našom príjme, vlastníctve a sociálnej úrovni. Chudoba v duchu, o ktorej hovoríme ani nie je ľudskou kvalitou (skromnosťou, pokorou...) chudoba v duchu je výsledkom hladu človeka a Božieho dotyku v dôsledku jeho zlomenosti pred Bohom. Obidvoje – zlomenosť človeka aj Boží dotyk – sú dielom milosti Božej. Nevieme to my vyprodukovať, vyvolať, napodobniť. Je to Jeho milosť pri nás. A aj ja dnes len potvrdzujem a hovorím o tomto diele milosti, ktoré s nami koná. Kiež by sme sa Božej milosti nevzpierali! Kiež by sme dokorán otvorili srdcia, keď vnímame ako na ne klope Pán! Kiež by sme v zlomenosti hľadali Jeho tvár! A kiež by sme v narastajúcej miere smeli zakúšať dotyk Jeho slávy, lásky, povolania!

Chudobní duchom svoju istotu nezakladajú na veciach, ale na Bohu. Bohatí, či materiálne, duševne, alebo duchovne, investujú práve do toho svojho bohatstva. Snažia sa v ňom rásť, zveľaďovať ho. Dokonca sú často v pokušení sa s ním identifikovať a byť naň pyšní. Spoliehajú sa naň. Stáva sa ich identitou – akoby ich dieťaťom. Je to často niečo, čomu sa obetovali. Niečo, do čoho investujú svoj čas, energiu a peniaze. Často práve na úkor vzťahov, rodiny, detí, najbližších... Úskalím bohatstva je práve v tom, že ujarmuje naše srdce. Získa si náš obdiv, našu pozornosť. Stáva sa našou modlou. Takýmto zvodným bohatstvom sa môže stať pre kresťana aj jeho služba, či dary.

Chudobní duchom sa však orientujú na Boha a v dôsledku dotyku Jeho lásky na ľudí okolo seba. Chudobných duchom spája spoločná vášeň: Kristus – Boží Baránok. Žijú pre Neho. Možno nevstupujú do príležitostí, ktoré ponúka svet. Možno sú slabí a prechádzajú súženiami a zápasmi, ale práve tam spoznávajú skutočných priateľov a bratov. Chudobní duchom vedia, že potrebujú pomoc. Vedia, že potrebujú žiť v spoločenstve.

Pán Ježiš nás pozval, aby sme sa učili od Neho.

Matúš 11:28  Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. 29 Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam; 30  lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké.

Verím, že ak sa zahľadíme na Neho, objavíme, v čom spočíva chudoba ducha.

Lukáš 6:12  A stalo sa v tých dňoch, že vyšiel na vrch modliť sa a bol tam cez noc na modlitbe Božej.

13  A keď bol deň, povolal k sebe svojich učeníkov a vyvolil si z nich dvanástich, ktorých aj apoštolmi pomenoval: 14  Šimona, ktorého pomenoval aj Petrom, a Andreja, jeho brata, Jakoba a Jána, Filipa a Bartolomea, 15  Matúša a Tomáša, Jakoba Alfeovho a Šimona, zvaného Zelótu, 16  Júdu Jakobovho, a Judáša Iškariotského, ktorý sa tiež stal zradcom.

17  A síduc s nimi stál na rovnom mieste i zástup jeho učeníkov a veliké množstvo ľudu z celého Judska a z Jeruzalema a z pomoria Týru a Sidona, ktorí boli prišli, aby ho počuli a aby boli uzdravení od svojich neduhov, 18  i tí, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli uzdravovaní. 19  A všetok zástup hľadal dotknúť sa ho, lebo vychádzala od neho moc a uzdravovala všetkých.

Tento text má tri časti, ktoré sú myslím nádherným vyjadrením chudoby ducha:

1. Čas s Bohom

2. Spoločenstvo

3. Služba

Tieto tri veci boli jasne ( a v takomto poradí) v Pánovom živote. Máme tu nádherný príklad toho, čo by sme ani my nemali minúť, ak sa len nechceme minúť s Božím povolaním. Tiež potrebujeme čas hlbokého hľadania Boha a stretnutia s Ním. Až potom, keď sme sa zlomili pred Bohom, tak vieme byť zlomení aj pred ľuďmi a vstúpime do záväzného spoločenstva. Bez zlomenia pred Bohom sa budeme spoločenstvu buď vyhýbať, alebo ho budeme chcieť len využívať pre svoje zámery. A až v treťom rade prichádza do úvahy služba.

Je doslova paradoxné, ako Pán Ježiš jednal úplne inak! Ako nám Boh poslal spasenie v Ježišovi pre nás úplne opačným spôsobom ako by sme si predstavovali:

  • Pán Ježiš sa narodil v maštali. Krátko na to sa jeho rodina stala utečencami. Po návrate z Egypta odchádzajú žiť kdesi do zapadákova. Aj po mnohých rokoch mu vyhadzovali na oči, že je nemanželským synom.
  • Mohol pokračovať v remesle svojho otca a v rozhojňovaní majetku, v bežnom životnom štýle. Mohol sa snažiť uživiť sa prácou svojich rúk, presadiť sa na trhu...
  • Mohol ísť za kariérou rabína – veď už ako 8-ročný udivoval rabínov v Jeruzaleme svojou múdrosťou. Mohol si otvoriť rabínsku školu pre deti z prominentných farizejských rodín.
  • Alebo so svojim vplyvom na spoločnosť sa mohol stať populárnym vodcom. Mohol rozpútať národno-oslobodzovaciu revolúciu (čo zrejme od neho niektorí aj chceli).
  • Dokonca dostal ponuku od diabla, že mu poddá celý svet za jedno jedinú poklonenie sa mu. Ani nemusel zaprieť vieru v Boha, ani nemusel prestať zvestovať kráľovstvo Božie. Stačilo keby prijal ponuku, stačilo keby si chcel uchvátiť svet. Diabol mu chcel v tom pomôcť!

Napriek tomu:

  • Rozhodol sa žiť 30 rokov v ústraní nejakého zapadákova. Už len to odkiaľ prišiel vyvolávalo pochybnosti.
  • Dáva sa pokrstiť akémusi čudákovi na púšti v Jordáne.
  • Vyberá si do tímu obyčajných ľudí, značne rôznych, jednoduchých a problémových.
  • Dokonca aj jedného kolaboranta s Rímskou ríšou – colníka Matúša.
  • A trávi s nimi tri roky, po ktorých to vyzeralo, že zbytočne premárnil čas. V tom najhoršom Ho aj tak opustili – a až do konca plne nerozumeli o čo vlastne ide.
  • Vidíme Ho ako uteká od popularity, ako sa uťahuje do samoty a rýchlo mení miesto pobytu, len čo sa schyľuje, že ľudia sa na Neho začínajú upínať.
  • Dokonca zakazoval vydávať svedectvá o uzdravení – až na prípad posadlého v Gadare, ktorého oslobodil a poslal kázať v jeho otčine.
  • Vidíme momenty, kedy žije z milodarov. Odkázaný na pomoc ľudí. Nerobil kampaň, ktorú si sám zaplatil.

Prečo? – Verím, že preto, lebo bol chudobný v duchu.

8

1. Chudoba ducha začína v Božom srdci.

Táto chudoba sa rodí v zlomenosti pred Bohom, v intimite s Ním. Vidíme ako Pán Ježiš trávi čas v samote s Bohom. 40 dní sa postí na púšti, skoro ráno vstáva aby sa modlil, niekedy v modlitbe strávi celú noc, niekedy sa stalo, že ho učeníci museli hľadať, lebo sa utiahol do samoty s Otcom. Toto je ten prameň chudoby ducha. Je to zlomenosť pre Boha, odovzdanie sa Mu.

Lukáš 6:12  A stalo sa v tých dňoch, že vyšiel na vrch modliť sa a bol tam cez noc na modlitbe Božej.

Roháčkov preklad hovorí o „modlitbe Božej“. Verím, že ide i modlitbu, kedy človek doslova zakúsi Boha, je vzatý Duchom Svätým, do Božej vôle, Božej lásky a Božieho povolania. Sú to chvíle, kedy čas už nevnímame, pretože sme v prúde Ducha. V týchto momentoch vieme, že naše modlitby nie sú naše, ale že nás doslova vedie Duch Svätý. V týchto chvíľach prestávame byť nezainteresovaní, ale zakúšame ako sa nás bytostne dotýka Boh. Vnímame Jeho srdce. Tieto momenty vždy zapisujú nezmazateľne do nášho srdca pečať večnosti. Vieme, že je to Boh, kto s nami jedná. Vime, že k nám hovorí. A už nikdy nikto nám to nevezme. To je „modlitba Božia“. Rozumie tomu každý, kto to zažil.

Verím, že tu dochádza k vyprázdneniu srdca, doslova k vyliatiu našich vlastných ambícií a plánov. Tu sme úplne nahí pred Bohom. Tu sme zároveň objatí Jeho láskou a obklopení tak úžasným majestátom Jeho slávy. Tu sa stávame chudobní, lebo všetkým sa nám stáva Pán. Tu nás preniká zjavenie, že nie sme nič a nič nemáme, kým by nás On neurobil a čo by nám On nedal. A zároveň tu začína misia – Jeho povolanie. Tu zisťujeme, že Boh má plán s našim životom. Často na nás prichádza až bremeno, túžba, vášeň pre to, čo práve Boh zo svojho srdca s nami zdieľa.

Otázky:

  • Som ja vydaný Bohu, zlomený pre Neho? Som poslaný Ním? Mám túto identitu?
  • Hľadám Boha vášnivo? Zakúšam Jeho dotyk, vedenie, zmenu, usmernenie?
  • Viem povedať, k čomu ma povolal? Pre čo mi horí srdce ohňom od Boha? Ktoré sny, túžby do mňa Boh vložil? Ako som zakúsil Jeho srdce, Jeho bremeno za ľudí? Som tam zacielený?

1 Ján 2:12  Píšem vám, dieťatká, že sú vám odpustené hriechy pre jeho meno. 13  Píšem vám, otcovia, že ste poznali toho, ktorý je od počiatku. Píšem vám, mládenci, že ste zvíťazili nad tým zlým. 14  Píšem vám, deti, že ste poznali Otca. Písal som vám, otcovia, že ste poznali toho, ktorý je od počiatku. Písal som vám, mládenci, že ste silní, a že slovo Božie zostáva vo vás, a zvíťazili ste nad tým zlým. 15  Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. 16  Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. 17  A svet ide ta i jeho žiadosť, ale ten, kto činí vôľu Božiu, trvá na veky.

9

2. Táto chudoba ducha potom vstúpi do „vzťahov misie“.

Potom je prirodzené, že nás to tiahne do spoločenstva s ľuďmi s podobnou skúsenosťou a s rovnakým rozhodnutím slúžiť len Bohu a uctievať Ho svojim životom.

Lukáš 6:13  A keď bol deň, povolal k sebe svojich učeníkov a vyvolil si z nich dvanástich, ktorých aj apoštolmi pomenoval: 14  Šimona, ktorého pomenoval aj Petrom, a Andreja, jeho brata, Jakoba a Jána, Filipa a Bartolomea, 15  Matúša a Tomáša, Jakoba Alfeovho a Šimona, zvaného Zelótu, 16  Júdu Jakobovho, a Judáša Iškariotského, ktorý sa tiež stal zradcom.

Pán si zvoli dvanásť mužov. Na prvom mieste práve pre hlboké a záväzné spoločenstvo s Ním. Mali s Ním vytvoriť úzku komunitu, spoločenstvo svetla. Predovšetkým ich zavolal nie len k nasledovaniu v myšlienkach a učení, ale k spoločnému životu.

Marek 3:14  Vtedy ustanovil si dvanástich, aby boli s Ním, poslal ich kázať 15  a dal im moc vyháňať démonov.

  • V týchto vzťahoch ide o obojstranný záväzok, zmluvu, odovzdanie sa a nasledovanie.
  • Ako hovorí evanjelista Marek, ide o život s Ním.
  • Základom v týchto vzťahoch nie je sympatia, jednota názorov, uniformita..., ale Božie povolanie, misia.
  • V týchto vzťahoch zakúšame Božiu výchovu, vedenie, transformáciu našich sŕdc, postojov, charakterov... Zakúšame konfrontáciu s pravdou, a pokiaľ sa pred ňou neskrývame tak aj nádhernú slobodu.
  • Zároveň v týchto vzťahoch je demonštrované Božie kráľovstvo, je uvoľnená Božia moc.
  • Tieto vzťahy sú založené na Bohu, na Jeho povolaní. A predsa dozrievajú do hlbokého priateľstva a vzájomnej oddanosti.

Verím, že v takýchto vzťahoch misie môžeme žiť aj my. Pokiaľ zakúsime zlomenosť pred Bohom a Jeho povolanie, potom budeme takéto vzťahy jednak vyhľadávať a jednak tvoriť. Budú to skupinky, stretnutia mužov, či žien, mládeže, dorasty, skupinky zápasiacich (ktorí drasticky úprimne zdieľajú svoje závislosti a hriechy, aby s nimi spoločne zápasili)...

Takouto misijnou komunitou môže byť – malo by byť - práve manželstvo a rodina. Vôbec nemusíme vstupovať do špeciálne učeníckych vzťahov, alebo na nejaký úväzok do duchovnej služby, aby sme sa niekomu mohli takto venovať a prežívať učenícku komunitu. Manželstvo a rodina sú asi tou najprirodzenejšou komunitou, kde pokiaľ sme pred Bohom zlomení, môžeme zakúsiť Boží plán a zámer.

Józua 24:15  No, ak je to zlé vo vašich očiach slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia, ktorí boli za riekou, a či bohom Amorejov, v ktorých zemi bývate, ale ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.

Verím, že je to doslova Božím plánom stvorenia človeka a ustanovenie manželstva. Pokiaľ manželstvo je postavené na Božom povolaní, potom má úplne iný náboj, charakter, hodnoty, víziu, vzťahy... všetko je iné, pokiaľ muž, žena zakúsia „Božiu modlitbu“ – zlomenosť pred Bohom a odovzdajú sa Mu. Vtedy sa mení pohľad na partnera, na deti. Vtedy sa stávame misijnou bunkou. Vtedy už naozaj „o niečo“ ide. Je tu niečo, čo je na prvom mieste a ostatné veci sa tomu podriaďujú. A zvlášť v problémoch, krízach, nedorozumeniach a konfliktoch je to na nezaplatenie. Je tu vždy niečo dôležitejšie a mocnejšie ako ja, moje pravdy a práva, moje zranenia a obmedzenia, moje pocity a prežívania. Je tu niekto mocnejší ako moje slabosti, naša kríza, môj partner, moje deti, okolnosti... Vtedy deti nie sú problémom, starosťou, obmedzením..., ale niečím prevzácnym, čo nám Boh zveril a kde investujeme svoj život, aby to v ich životoch pokračovalo ďaleko vo väčšej miere. Presne toto urobil Pán Ježiš so svojimi učeníkmi. Vychoval apoštolov. Niekoho, kto prevzal štafetu a urobil ďaleko viac, ako mohol urobiť On sám.

Ak však toto v manželstve a rodine nie je, ak si žijeme pre seba, len zo svojej vlastnej lásky a sympatie, potom sme naozaj ohrození... V zlých časoch tu nie je nič dôležitejšie ako moja strana pravdy, moja vôľa, moje predstavy, moje city, moje zranenia... Potom aj deti sú pre nás záťažou, alebo naopak my sme záťažou pre ne ak sa ich snažíme vlastniť.

Otázky:

  • Žijem vo vzťahoch záväzku, odovzdania sa, zmluvy?
  • Mám s niektorými ľuďmi hlboké spoločenstvo otvorenosti, pravdy, lásky, priateľstva?
  • Na kom mi naozaj záleží? Za koho sa modlím? S kým trávim čas? Kto sa zaujíma o mňa? Kto ma pozná a predsa o mňa stojí? Kto je verne po mojom boku aj v problémoch a zlých časoch?

1 Ján 1:5  A toto je zvesť, ktorú sme počuli od neho a ktorú vám zvestujeme, že Bôh je svetlo, a že niet v ňom nijakej tmy. 6  Keď povieme, že máme obecenstvo s ním a chodíme vo tme, luháme a nečiníme pravdy; 7  ale keď chodíme vo svetle, jako je on vo svetle, máme obecenstvo jeden s druhým, a krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu.

10

3. takáto chudoba ducha potom prirodzene vstupuje do služby lásky ľuďom.

Pokiaľ nezakúsime zlomenosť pred Bohom a Jeho povolanie, a pokiaľ nevstúpime do života v komunite, v spoločenstve svetla, potom zrejme minieme službu – skutky, pre ktoré nás Boh stvoril a ktoré nám pripravil, aby sme v nich chodili. A keď aj sa snažíme slúžiť Bohu, je to často len na sebarealizáciu, sebauspokojenie, seba ospravedlnenie a seba povyšovanie. Pokiaľ naše JA nezomrelo s Kristom, potom bude chcieť žiť na úkor Krista. Bude sa snažiť žiť ako kresťan, slúžiť ako kresťan, chodiť do cirkvi ako kresťan... A predsa v tom bude to naše JA trčať. Bude chcieť byť viditeľné, obdivované, prijaté, akceptované... navonok to bude o Kristovi, v skutočnosti však o nás samých. Navonok to bude pre Krista, v skutočnosti to bude pre nás.

Lukáš 6:17  A síduc s nimi stál na rovnom mieste i zástup jeho učeníkov a veliké množstvo ľudu z celého Judska a z Jeruzalema a z pomoria Týru a Sidona, ktorí boli prišli, aby ho počuli a aby boli uzdravení od svojich neduhov, 18  i tí, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli uzdravovaní. 19  A všetok zástup hľadal dotknúť sa ho, lebo vychádzala od neho moc a uzdravovala všetkých.

V službe lásky však už nejde o nás. Vo veci je totiž Božia láska a súcit, ktorý mení a motivuje naše srdce. V tom zlomení sa pred Bohom, v „Božej modlitbe“ zakúsime zásadnú a neopísateľnú premenu. Prestávame žiť my, a začína žiť v nás Kristus. Už to nie je o nás a už to nie sme my.

Ak zakúšame ako k nám Pánove ústa hovoria, potom aj my budeme akoby Pánovými ústami k iným. Ak zakúšame ako sa nás Pán dotýka, potom budeme Jeho dotykom pre iných. Pokiaľ budeme žiť vo svetle, v spoločenstve svetla, ľudia to jasne rozpoznajú. To svetlo bude svietiť. A budeme mať kam ľudí pozvať. Budeme žiť štýlom, ktorý bude jednak konfrontovať štýl sveta a jednak bude ponúkať alternatívu, zmenu, uzdravenie, pomoc, slobodu v Kristovi.

Otázky:

  • Prečo robím to, čo robím? Čo je mojou skutočnou – najväčšou motiváciou?
  • Sú ľudia, ktorým pomáham, slúžim, starám sa, zaujímam sa, zachraňujem, modlím sa, zvestujem evanjelium...?
  • Je vo mne láska k ľuďom? Hýbe mnou súcit?

1 Ján 4:7  Milovaní, milujme jedni druhých, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a zná Boha. 8  Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Bôh je láska. 9  V tom sa zjavila láska Božia v nás, že svojho Syna, jednorodeného, poslal Bôh na svet, aby sme žili skrze neho. 10  V tomto je láska: nie že by sme my boli milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna jako smierenie za naše hriechy. 11  Milovaní, ak nás Bôh tak miloval, aj my sme povinní milovať jeden druhého. 12  Boha nikto nikdy nevidel; keď milujeme jeden druhého, Bôh zostáva v nás, a jeho láska je v nás dokonaná. 13  Po tom známe, že zostávame v ňom a on v nás, že nám dal zo svojho Ducha. 14  A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. 15  Ktokoľvek vyzná, že Ježiš je Syn Boží, Bôh zostáva v ňom a on v Bohu. 16  A my sme poznali a uverili lásku, ktorú má Bôh v nás. Bôh je láska, a ten, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu, a Bôh v ňom. 17  V tom je dokonaná láska s nami, aby sme mali smelú dôveru v deň súdu, lebo jako je on, tak sme aj my na tomto svete. 18  Bázne nieto v láske, ale dokonalá láska vyháňa bázeň, pretože bázeň má trápenie, a ten, kto sa bojí, nie je dokonaný v láske.