25. 10. 2012

Proroctvo o začiatkoch prebudenia v r.2013

Proroctvo o začiatkoch prebudenia v r.2013

Na tohtoročnej (september  2012) konferencii Kresťania v meste (v Bratislave) odznelo prorocké slovo o prichádzajúcom prebudení na Slovensku od Davida Irelanda, ktorý bol jedným z pozvaných hostí. Uverejňujem toto proroctvo pre vaše povzbudenie a rozsudzovanie:

Prepisy proroctva v angličtine a slovenčine

David Ireland – Prophecy about Revival, Christians in the City Conference, Bratislava, Oct 28, 2012

542202_287255384707847_1646431413_n

And I hear the sound of the Holy Spirit and today the Lord would say to you: The sound of revival is coming to this nation. I’m going to cause my rain to fall on this nation. You’ll begin to see outbreaks of the Holy Spirit. I’m going to cause this nation to get on fire for me. You will hear of political leaders coming to know me. You’ll hear of media coming to know me. You’ll hear of famous athletes coming to serve me. Get ready, says the Lord, for revival is coming I’m going to cause revival to come among the churches. I’m going to cause churches to begin to grow and grow and grow. Watch what will take place - Slovakia shall be known even as the land of the mega church. I will cause churches to grow by thousands. It shall no more be the land of the small church. Yes, there shall be small but there shall also be large churches. Get ready, says the Lord. I’m rising up great Bible teachers in this nation. People shall come from the north, south, east and the west to hear the Word of the Lord. I will cause my Word to become so tasteful, that nation(s) shall crave my Word. My Word will no longer be on the sideline, my Word will be greater in taste and appetizing. It shall be known as a revival of teaching, the Lord says. I come today to heal the Nation. I come to set the nation free, I break the back of oppression over this nation and I will liberate this nation. I will turn the hearts of the people towards Me, says the Lord. I come and I break the spirit of materialism. I will cause the people to have hunger for Me. Prepare your hearts! Prepare your hearts for my Word, says the Lord. This shall be a season of revival - 2013 shall begin revival in this nation. I will send missionaries from Slovakia to the four corners of the world. Indeed this shall be known as a new era, the birthing of a new move. Watch what I will do. Even among young people - the revival shall break out in college campuses. I will cause young people and teenagers to swarm to my house. Hear my heart, hear my heart, hear my heart, hear my heart for your nation! I will cause your nation to come to a whole new dimension of spiritual intimacy. Watch what I will do - 2013 begins a new dimension of spiritual formation – declares the Lord.

Proroctvo Davida Irelanda, Konferencia KvM, Bratislava, 28.októbra 2012

Počujem hlas Svätého Ducha – dnes vám Pán hovorí: Zvuk prebudenia prichádza do tohto národa! Dám aby na tento národ padal môj dážď. Začnete vidieť vyliatia Svätého Ducha. Spôsobím, že tento národ sa rozpáli mojím ohňom. Budete počuť o politických vodcoch, ktorí ma spoznajú. Budete počuť o médiách, ktoré ma spoznávajú. Budete počuť o slávnych športovcoch, ktorí mi budú slúžiť. Pripravte sa, hovorí Pán; lebo prebudenie prichádza. Dám, aby prebudenie prišlo aj do zborov. Spôsobím, že zbory (cirkvi) budú rásť a rásť a rásť. Sledujte, čo sa bude diať. Slovensko bude známe ako krajina mega cirkvi(í). Spôsobím, že cirkvi budú rásť po tisícoch. Už to nebude viac krajina malých zborov. Áno, budú aj malé, ale budú aj veľké zbory. Pripravte sa, hovorí Pán. V tomto národe dám povstať veľkým učiteľom Biblie. Ľudia budú prichádzať od severu, od juhu, od východu i od západu, aby počúvali Slovo Pánovo. Ja spôsobím, že moje Slovo bude také chutné, že národ(y) po ňom zatúžia. Moje Slovo už nebude v úzadí; moje Slovo bude výraznejšej chute a lahodnejšie. Bude to známe ako vyučovacie prebudenie, hovorí Pán. Dnes prichádzam uzdraviť národ. Prichádzam národ oslobodiť, lámem jarmo útlaku nad týmto národom a ja tento národ vyslobodím. Otočím srdcia ľudí smerom ku Mne, hovorí Pán. Ja prichádzam zlomiť ducha materializmu. Spôsobím, že ľudia budú hladní po Mne. Pripravte si srdcia! Pripravte si srdcia na moje Slovo, hovorí Pán. Toto bude obdobie prebudenia – 2013 začne v tomto národe prebudenie. Zo Slovenska vyšlem misionárov do štyroch končín zeme. Vskutku to bude známe ako nová éra, rodenie nového hnutia. Sledujte, čo vykonám. Aj medzi mladými ľuďmi – Prebudenie prepukne na univerzitných areáloch. Spôsobím, že mladí ľudia a tínedžeri budú prichádzať v húfoch do môjho domu. Počujte moje srdce, počujte moje srdce, počujte moje srdce, počujte moje srdce pre váš národ! Dám to, že váš národ vojde do úplne novej úrovne duchovnej blízkosti (so Mnou). Sledujte, čo vykonám – v roku 2013 sa začne nová dimenzia duchovného formovania – hovorí Pán.

Môj krátky komentár

Myslím, že toto prorocké slovo je pre nás výzvou pripraviť naše srdce a počuť Božie srdce. Nemalo by nás nechať pasívnymi, ale malo by viesť ku našej príprave, zmene a modlitbám. Pokiaľ by sme čakali pasívne na to, či sa niečo v r.2013 naozaj začne, alebo nie, bojím sa, že toho veľa neuvidíme. Verím, že Boh nás pozýva k tomu, čo má pre nás pripravené. Hovorí nám o tom a zároveň hľadí, čo s tým spravíme. Pýta sa, či to naozaj chceme, či priložíme svoje srdcia (2Kron 16,9), či sa pokoríme a budeme sa modliť (2Kron 7,14) ako chudobní duchom, ako hladní a smädní, ako žalostiaci (Mt 5,3-12)…

Ako to vyjadril David Wilkersom pri jeho službe v Bratislave v r.2003: …Boh plače a hľadá, a volá, hľadá ľudí, hľadá muža, ženu, mladých ľudí, ktorí povedia: „Bože, zatras touto krajinou. Nech som súčasťou toho. Použi si ma. Pane vezmi tú lenivosť z môjho srdca. Urob ma nespokojným. Učiň, aby som sa cítil z toho mizerne. Nech nikdy neprijmem veci také ako sú. Použil si si Daniela. Použi si aj mňa.“ On si ťa chce použiť, chce ťa zlomiť, chce to urobiť teraz, mnohých ďalších. Už mesiace k tebe Boh hovoril, mesiace. A jedno z tých najväčších vyliatí Svätého Ducha sa môže začať dnes…

Keď som toto prorocké slovo na tom zhromaždení počul a narýchlo púšťal nahrávanie v mojom mobilnom telefóne, v mojej mysli mi povstali otázky: Naozaj? Už nasledujúci rok? Dlhšie totiž vnímam, že sme v období prípravy na Pánovu žatvu (viď. perspektíva pre rok 2011 a 2012). To, či Pán nám chce prebudenie dať alebo nie, vôbec nezvažujem. Verím, že áno. Veď to vložil do môjho srdca a ja sa za to modlím vlastne už 20 rokov. O tom ako sme o prebudení snívali a modlili sa, hovorí aj klip na pieseň Erika Stupku “Boží oheň”, ktorý vznikol v r.1999. Navyše už toľkokrát ku nám o tom hovoril aj prostredníctvom prorockých slov pre Bratislavu a Slovensko. Mojou otázkou je: Naozaj už teraz? Sme pripravení?

Verím však, že pre Pána nie je nič nemožné. On môže urýchliť veci a v priebehu týždňa spraviť to, čo my by sme neurobili ani za 30 rokov.  Koniec koncov, je tu reč, že v nasledujúcom roku uvidíme začiatky. Verím, že najskôr potrebuje zakúsiť prebudenie cirkev. Až potom bude môcť prebudená cirkev prebúdzať svoje okolie. Síce sa bojím, čo cirkev v stave, v akom je, urobí s prebudením. Bojím sa, či to nebudú práve kresťania – ba dokonca práve kresťanskí vodcovia, ktorí sa postavia proti Božiemu hnutiu. V modlitbách však silne prežívam, že Pán je Pánom žatvy. On je Kráľ. On svoj ľud očistí a verím, že bude čistiť aj nás – pastierov Jeho ľudu. Nuž a tí, ktorí počujú na Jeho hlas Ho budú nasledovať a On svojmu malému stádočku zverí kráľovstvo (L 12,32) a otvorí dvere tým, čo majú malú moc (Zj 3,8).

Zdieľanie na spoločnom obede s Davidom Irelandom

V krátkosti uvádzam ešte otázky a odpovede z našej diskusie s Davidom Irelandom, ktoré ma zaujímali:

  • Čo by sme mali robiť – ako reagovať ako pastori na toto proroctvo – či je pre nás toto slovo nejako zaväzujúce. – Odpoveď: mali by sme sa horlivo modliť za prebudenie, zaviazať sa tomu, túžiť po tom. Vraj aj kvôli tomu vyučoval práve o modlitbe v sobotu večer a v nedeľu doobeda. Toto slovo sa nemusí naplniť, ak sa my neodovzdáme modlitbe. Dávid hovoril o prorokoch a príhovorcoch: obidvaja vedia, čo Boh chce urobiť, len jedni to prorokujú a druhí sa za to modlia...

Nahrávky z vyučovaní tejto konferencie si môžete objednať TU.

  • Ako Dávid toto slovo prijal (či ešte pred cestou na Slovensko, alebo až tu; v akej forme toto zjavenie prijal – ako slovo, videnie atď.) – Odpoveď bola stručná: prijal to v tom momente po jeho službe slovom v sobotu doobeda.
  • Či je potrebné modliť sa spolu, v jednote ako cirkev v meste, alebo stačí ak sa budeme modliť každý sám a v kruhu zboru/spoločenstva.  – Odpoveď: zrejme nebudeme vedieť v tomto spojiť do modlitieb všetkých (aj kvôli rozdielnym pohľadom a chápaniu prebudenia). Stačí ak sa spoja v modlitbe tí, ktorí sa v tom naozaj zjednotia...
  • Čo Dávid rozumie pod pojmom „prebudenie“. – Odpoveď:  rozumie tým naozaj premenu národa a mesta, a teda nie len cirkvi. Je to vedomie Boha, ktoré zrazu ľudia vnímajú a s tým je spojené usvedčenie z hriechov, hľadanie Boha. Ako príklad spomenul svedectvá z miest kde sa to stalo Transformation.

Myslím, že je to dobré si tieto svedectvá pripomenúť, aj keď sme to zrejme videli už viac krát:

  • Či je vždy nevyhnutný aj vplyv na spoločnosť – príklad prebudenia v Pensakole, kde prebudenie bolo v zbore a nezasiahlo až tak výrazne celé mesto. – Odpoveď: myslím že vtedy začal hovoriť o tom ako sa snažia spoločnosť a mesto ovplyvniť oni – a síce cez prácu dobrovoľníkov v sekulárnych združeniach, ktoré slúžia konkrétnym skupinám obyvateľstva...
  • Či oni zakúsili prebudenie v ich zbore za tých 24 rokov. – Odpoveď: zakúsili prebudenie tri krát. Vždy to zasiahlo všetky vekové kategórie ľudí. V prvom rade však jeho ako pastora. Pre neho boli inšpiráciou Finneyho lekcie o prebudení, ktoré veľakrát čítal. Bol to čas spustenia mnohých nových služieb a aktivít.

Knihu Probuzení od Ch.Finneyho, skrze ktorú bol naozaj historicky zapálený oheň prebudenia už na mnohých miestach nájdete TU.

Záver

Pri tejto príležitosti tiež dávam do pozornosti niečo o biblickom rozsudzovaní a tiež vyučovanie 10 pravidiel prorockej služby:

21. 10. 2012

2. Si tu pre Božie víťazstvo. JEREMIÁŠ

JEREMIÁŠ

2. Si tu pre Božie víťazstvo.

Kázeň (23.9.2012 v zbore BJB Viera) v MP3 je možné stiahnuť TU

2Jeremiáš 1:8.19.:  A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil.

Je nádherné vedieť, že Boh vedel o nás už pred našim počatím a že nás stvoril s konkrétnym Jeho zámerom (Jer 1,5). Toto dáva úplne iný pohľad na náš život: Sme tu pre nášho milujúceho Boha! Všetko môžeme robiť pre Neho! Môžeme Ho spoznávať v osobnom vzťahu! To je niečo úžasné.

Rovnako dôležité a mocné je vedieť aj to, že Boh je víťaz: Ako to potreboval počuť a vedieť Jeremiáš hneď od začiatku, tak to potrebujeme aj my: Sme v reálnom duchovnom boji a nebudeme to mať ľahké. Môžeme si však byť istí Božím víťazstvom. Boh mal prvé slovo v našom živote a má aj to posledné:

Zjavenie 22:13  Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec.

Sme tu pre Jeho slávu a pre Jeho víťazstvo. Nie je to však bez boja, súžení, problémov, práce... Asi by bolo dobré si to otvorene znovu povedať: Náš život na zemi sa nezaobíde bez súžení, bojov a problémov:

Ján 16:33  Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.

Boh to otvorene povedal Jeremiášovi (nám) a Pán to povedal učeníkom (nám): „Na svete máte súženie.“ – A je zaujímavé, že im to povedal preto, aby mali pokoj v Ňom. Tá najznepokojujúcejšia správa „na svete máte súženie“ nás vedie k poznaniu, že na svete je jediným zdrojom nášho pokoja Pán sám. V Ňom je náš pokoj. On nám dáva pokoj, ktorý tento svet nemá (J 14,27). On je náš pokoj (Ef 2,14). On osobne. Náš pokoj nespočíva v tom do akej miery sme uchránení od problémov a súžení, ale do akej miery sme v osobnom vzťahu s Pánom.

Nuž a Jeremiáš je dobrým príkladom muža, ktorý prechádzal skutočným súžením:

  • Síce ho Boh povolal v čase jednej z najväčších reforiem za kráľa Joziáša, predsa evidentne nebolo jeho posolstvo nikdy ľuďmi prijaté. 40 rokov si okrem niekoľko málo spriaznených duší nikto jeho slová nezobral k srdcu. Naopak:
  • Zakúsil zavrhnutie jeho vlastným otcom a príbuznými (Jer 12,6).
  • Jeho poslušnosť Božiemu povolaniu znamenala pre neho zrieknutie sa života v manželstve a v kruhu vlastnej rodiny (Jer 16,1-2).
  • Kňazi, ostatní proroci aj všetko ľud ho chceli zabiť (Jer 26, 8.11.).
  • Stal sa nenávideným mužom, ktorého všetci preklínali (Jer 15,10).
  • Pri tom sa neprestal modliť o milosť a záchranu pred Božím súdom, aj keď počul od Pána, že Jeho súd je už neodvrátiteľný (Jer 3,22-25; 4,19-22; 7,16; 8,18-23; 11,14; 12,1-4; 14,7-9.11.19-22; 15,1.15-18; 37,3; 42,1-7).
  • Veľa času musel stráviť buď skrývaním sa, alebo vo väzeniach.
  • Pri tom všetkom zostával s ľuďmi, ktorí ho odmietli počúvnuť, hoci mal možnosť stráviť svoj dôchodok zabezpečený medzi exulantmi v Babylone (Jer 39,11-14), dokonca zostal s ľuďmi aj na ich úteku do Egypta, hoci vedel, že idú v nepovoľnosti Bohu v ústrety Jeho súdom (Jer 43,1-7).

A predsa tu bol pre Božie víťazstvo:

  • Napriek všetkým protivenstvám a nepriateľom bol až dokonca práve tam, kde ho Boh chcel mať a robil práve to, čo robiť mal.
  • Svojou službou poskytoval 40 rokov celej jeho generácii poslednú možnosť skutočne sa navrátiť k Bohu a vyhnúť sa tak jeho súdu.
  • Poskytol jedinečné usmernenie exulantom, ako si majú počínať v Babylone, vďaka čomu verím, že sa mohli múdro zariadiť.
  • Prorokoval jasný časový rámec babylonského zajatia, vďaka čomu potom staručký Daniel mohol vyrozumieť, kedy nastane aj politická zmena pre priaznivú situáciu na návrat do Judska a obnovenie Jeruzalema. Na základe Jeremiášovho proroctva sa modlil s pôstom a aj dostal ďalšie Božie proroctvá a usmernenie...
  • Samozrejme v Jeremiášových proroctvách je mnoho vzácnych Božích právd a vyučovaní, ktoré sa stali cenným pokladom pre Boží ľud. Jeho kniha bola podobne ako iné biblické knihy inšpirovaná Duchom Svätým.
  • Nuž a zrejme práve Jeremiáš ukryl najhlavnejšie zariadenia z Božieho chrámu v Jeruzaleme, ktoré sa síce ešte spomínajú za reformácie Joziáša, ale nespomínajú sa v zoznamoch ukoristených vecí Asýriou, Egyptom, alebo Babylonom. Viac sa o tom dočítate TU.

Ako Jeremiáš, tak aj my sme tu pre Božie víťazstvo. Ako on, tak aj my potrebujeme toto Božie zasľúbenie doslova „dostať do krvi“:

Jeremiáš 1:8.19.:  A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil.

  1. Ja som s tebou. Jeremiáš potreboval toto vedieť: Boh je so mnou. Som Jeho dieťaťom. Patrím Mu. Som v Jeho dlani. Miluje ma. Vie o mne. Nič sa mi bez Jeho vedomia nemôže stať. Môžem sa na Neho spoľahnúť. Môžem Ho počuť, chodiť s Ním.
  2. Neboj sa! Boh Jeremiáš doslova pred strachom vystríhal. Na jednej strane je normálne, že strach cítil, ale na druhej strane by bolo veľmi zle, keby začal v strachu jednať a rozhodovať sa. Strach má potenciál i mňa a teba odviesť od poslušnosti a použiteľnosti Bohom.
  3. Vytrhnem ťa. Jeremiáš zároveň vedel, že Boh ho vytrhne. Evidentne sa to však nedialo vždy podľa jeho predstáv. Keď prechádzal všetkými tými trápeniami, iste sa mu veľakrát zdalo, že Boh na neho zabudol. Keď sa však my dnes dívame na jeho život vidíme, ako bol neustále v Božej dlani a ako ho Boh naozaj vždy vytrhol od smrti a ako sa o neho staral.

Myslím, že veľmi dôležitým miestom, ktoré hovorí o týchto troch veciach v Novej zmluve ku nám, je Pavlova výzva mať oblečenú celú výzbroj Božiu:

Efezským 6:10  Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. 11  Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. 12  Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. 13  Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. 14  Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15  a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. 16  Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. 17  Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. 18  V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých 19  aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia, 20  pre ktoré som poslom v putách, aby som ho otvorene hlásal, ako mi aj treba hovoriť.

Skôr ako sa pozrieme na súvis Božieho slova Jeremiášovi (Jer 1,8.19.) a tejto pasáže o výzbroji Božej, bolo by asi dobré na úvod uviesť tieto dve veci:

Náš duchovný boj:

  • Prvým najväčším nepriateľom, s ktorým sa potýkame, sme my sami. Zápasíme s našimi silnými stránkami (ktoré sú asi našim najväčším a najzákernejším ohrozením) i tými slabými. Zápasíme s hriechom, ktorý nás ľahko obkľučuje (Žid 12,1). Myslím, že toto je vlastne obliekanie si Božej výzbroje, ako to ešte pozdejšie vysvetlím.
  • Druhou výzvou a oblasťou duchovného boja sú naše vzťahy s ľuďmi. Napr.: Naše srdce by sme mali mať čisté (Pr 4,23; Mt 5,8) a s ľuďmi by sme mali mať pokoj (R 12,18), nemali by sme žiť v hneve (Ef 4,26), neodpustení (Mt 6,14-15), či horkosti (Žid 12,15)... atď. Myslím, že tu ide o to, nezložiť našu výzbroj a nepoužiť ju proti ľuďom.
  • No a samozrejme v neposlednej rade čelíme Božiemu nepriateľovi Diablovi a celému jeho množstvu démonov, ktorý obchádza ako revúci lev, aby nás zožral (1 Pt 5,8), aby nás okradol (J 10,10), či oklamal (J 8,44), aby nás oddelil od Boha (Mt 6,24; Zj 2,4-5), spoločenstva kresťanov (Mt 12,25; Žid 10,24-25) a Božieho povolania pre náš život (1J 2,15-17). Ak máme obstáť oproti tejto všetkej „taktike a úskočnosti diablovej“ (Ef 6,11 Roh.preklad), potrebujeme mať naozaj oblečenú celú výzbroj Božiu.

Tendencia kresťanov nemať kompletnú výzbroj Božiu:

  • niektorí bojujú iba za pravdivosť,
  • niektorí zápasia iba o Božiu lásku a jednotu,
  • niektorí sú silní iba vo viere a dávajú na ňu prehnaný dôraz,
  • niektorí hovoria iba o spasení a rôznych aspektoch toho, čo to znamená, že sme v Kristovi zachránení,
  • ďalší o dôležitosti Božieho slova v osobnom živote kresťana,
  • a samozrejme niektorí zase dávajú dôraz na poslanie niesť evanjelium,
  • atď.

71. Ja som s tebou.

Podobne ako Pán Ježiš povedal učeníkom „aby ste mali pokoj vo Mne“, tak aj Pavel jasne hovorí, že sa máme posilňovať „v Pánovi a v moci Jeho vlády“. Teda Pán sám je našou silou. On je s nami. Naša sila nie je v tom, čo o ňom vieme, ale v Ňom samom, v osobnom vzťahu s Ním, v tom ako Ho poznáme, ako Ho osobne počujeme, ako osobne prežívame Jeho vedenie a pôsobenie v našom živote. On je „Imanuel“, čo znamená „s nami Boh“.

Pavel túto pasáž o duchovnom začína práve s týmto istým tvrdením: Posilnenie môžete dostať iba v Pánovi a v moci Jeho vlády.

Nuž a ostatné čiastky Božej výzbroje to neuveriteľne potvrdzujú a prakticky vysvetľujú:

Opasok pravdy

pokladám za schopnosť a ochotu kresťana prijať Pánovu pravdu o ňom samom a poslúchnuť Ho v nasledovaní krokov ku slobode:

Ján 8:31  I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. 32  A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.

Naozaj ide o opasok na našich bedrách, nie na cudzích. Ide o pravdu o nás samých. Pravdu, ktorá na jednej strane drasticky odhaľuje, kde nie sme v jednote s našim Pánom, Jeho vôľou a Jeho srdcom... N druhej strane nás Jeho pravda vyslobodzuje a spoľahlivo vedie.

Opasok pravdy je schopnosť a ochota Pána počuť, akceptovať Jeho slovo do nášho života, vzťahov a situácií. Ide o to, vstúpiť do Božej pravdy, jednať podľa nej...

A to je o osobnom vzťahu s Ním. Je to o tom, že Ho osobne počujeme a poslúchneme. On je „s nami Boh“. On ku nám hovorí. Jedná s nami ako Otec so synom. Vychováva nás. Vedie nás. A to všetko preto, lebo vie, čo je pre nás to najlepšie a má s nami tie najlepšie plány.

Pancier spravodlivosti

je podľa mňa hodnota a identita kresťana v Kristovi samotnom (a nie v čomkoľvek inom):

Filipským 3:7  Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. 8  A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, 9  a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere...

1 Korintským 6:19  Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? 20  Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.

1 Korintským 4:7  Veď ktože ti prisudzuje prednosť? A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, čo sa chváliš, ako by si nebol dostal?

2 Korintským 5:14  Láska Kristova totiž spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli; 15  a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych.

Pancier spravodlivosti je Božia spravodlivosť. Je to vykúpenie a ospravedlnenie v Kristovi. Je to o Božom pláne a vôli pre nás. Je to o tom, že nie som lepší ako ktorýkoľvek človek, pretože všetci ľudia zhrešili a zachránení môžu byť len milosťou. Je to o tom, že moja hodnota a identita nepramení v tom, čo mám, či nemám. Pán je mojou spravodlivosťou (Jer 23,6). On sám. Je to o tom, že Mu patrím, a že žijem s Ním a pre Neho. Ba dokonca môj život pramení z Neho...

Obuv evanjelia pokoja

je o našom poslaní - ako synov Božích - niesť evanjelium – správu o Božom spasení v Kristovi pre každého človeka. Naše nohy predstavujú naše postoje a kroky, rozhodnutia, smerovanie...

Mať obutú túto obuv zanemená žiť s týmto zámerom byť svedkom o Božom spasení v Kristovi pre každého človeka. Toto sa prejaví tým, že doslova nesieme Boží pokoj, zmierenie s Bohom:

Matúš 5:9  Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.

Jakub 3:18  A ovocie spravodlivosti rozsieva sa v pokoji tým, čo tvoria pokoj.

Myslím, že je to nastavenie celou našou bytosťou na to, aby sme vedeli každému človeku svedčiť či už slovom, alebo ovocím nášho života o Božej láske, dobrote a odpustení v Kristovi.

A toto je znovu o osobnom vzťahu s Pánom, v ktorom prežívame tento Pánov záujem o každého človeka; Jeho lásku ku strateným; Jeho bremeno; Jeho vôľu, aby nikto nezahynul v hriechu, ale aby mohol byť spasený; Jeho hľadanie a priatie stratených ovečiek...

Štít viery

je našou reakciou v Duchu Svätom na to, čo sa momentálne deje; čo vidíme, počujeme, cítime, prežívame; čo nám ľudia robia, či hovoria... Je to schopnosť reagovať vo viere, reagovať ako Božie milované, kráľovské dieťa . Jednak vo viere kým je Kristus, v Božie zasľúbenia a v Jeho slovo... ; a jednak vo viere kým som ja v Kristovi; a tiež vo viere, že nežime už ja, ale Kristus žije vo mne:

Rímskym 1:16  Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. 17  Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.

Židom 10:38  Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.

Židom 11:6  Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.

Galatským 2:19  Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som ukrižovaný 20  a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.

Viera vychádza z hlbokého poznania, zakúsenia Boha. Je to osobná dôvera, spoľahnutie sa a pevné presvedčenie. Zároveň vychádza z Božieho slova - Biblie a zároveň zo skúsenosti , počutia Boha osobne. Je to vzťah.

Prilba spasenia

tvorí ochranu našej hlavy a tváre v Božom spasení a teda zahŕňa predovšetkým oblasť našej mysle. S prilbou spasenia sa mení náš spôsob uvažovania. Už sa nepripodobňujeme tomuto svetu. Premýšľame ako Bohom zachránení:

Rímskym 12:1  Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. 2  A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.

2 Korintským 10:3  Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela; 4  zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo 5  a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu...

Nejde však len o pozitívne myslenie a vyznávanie. Je to proste život v inej realite ako je len tento svet. Je to život s Bohom – v Jeho svetle. Do akej miery Duch Svätý prebýva v nás, tak vnímame „svet Božieho kráľovstva“ a to nás úplne premieňa. Zakúšame niečo, čo svet nevidí a nemá. Potom je samozrejmé, že sa na svet dívame inak a inak uvažujeme.

Pavel dokonca hovorí, že v osobnom vzťahu s Kristom, ako Ho spoznávame a rastieme v každom ohľade v Neho, máme Jeho myseľ:

1 Korintským 2:12  My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. 13  O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne. 14  Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 15  Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nikto nemôže posúdiť; 16  lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!

Meč Ducha

predstavuje Božie slovo v našom živote. Máme taký meč, ako Božie slovo v nás prebýva; ako v nás pôsobí; ako zrástlo s našim srdcom mocou viery; ako je v našich ústach; ako spolupracujeme s Duchom Svätým, keď nám pripomína do konkrétnych situácií Božie slovo...

Je to dvojsečný meč, ktorý na prvom mieste zasahuje nás samých:

Židom 4:12  Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. 13  A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Z toho vyplýva, že meč Ducha je naše zakúšanie, poznanie Pánovho hlasu v osobnom vzťahu s Ním. Je to naše počutie Pána a potom uchopenie – zobratie vážne – toho, čo nám hovorí a ako nás vedie.

Takže – ako sme videli – celá výzbroj Božia na prvom mieste slúži nám samým; máme ju mať oblečenú na sebe; vychádza z osobného vzťahu s Pánom – z toho ako Ho poznáme – do akej miery vieme, že Boh je „s nami Boh“.

Pánove slovo „Ja som s tebou“ nás vedie do odovzdanosti sa Jemu, do vzťahu s Ním, do stopercentnej dôvery. Ak tomu rozumieme potom sa Pán sám stáva našou najväčšou vášňou. Potom nepôjdeme na prvom mieste za Pánovým víťazstvom („Vytrhnem ťa“), ale za Pánom samotným. Aj my budeme vášnivo chcieť byť s Ním.

82. Neboj sa!

Akoby sme mali dva spôsoby – dve krajnosti - ako reagujeme na situácie, keď sme v boji a v ťažkých okolnostiach. Sú to vlastne dve strany širokého spektra vnútorných pochodov, postojov, myšlienok...

  1. Jeden extrém je, keď dáme priestor strachu, keď prejdeme do ústupu, utečieme. Aj Jeremiáš utekal. V jednom období si povedal „Dosť! Už nebudem prorokovať. Všetci idú proti mne, všetkých som stratil, nikto mi neverí...“ Pod rôznymi krásnymi duchovnými zámienkami utekáme z boja. Najčastejšie predstierame podriadenosť alebo pokoru. Navonok povieme „som ešte len mladý, sú tu lepší, necítim sa na to...“ V skutočnosti je to však strach, že nás neprijmú, že nebudeme mať úspech. Strach má veľké oči a sú zahľadené na nás samých. V tomto prípade nechávame našu výzbroj Božiu ležať na zemi a utekáme.
  2. Druhý extrém je, že prechádzame do protiútoku. Aj keď aj toto je v skutočnosti strach. Niekto nás krivo obviní, niekto nám ukradne naše práva, našu službu, naše obdarovanie, našu povesť... a my prechádzame do protiútoku. Používame našu výzbroj Božiu proti ľuďom. Opasok pravdu používame proti ľuďom, dáme dole pancier spravodlivosti a používame ako zbraň... Takisto prilba, štít, meč... toto všetko vieme namieriť proti ľuďom. Aj v tomto prípade si vlastne výzbroj vyzliekame, ale aby sme ju použili proti ľuďom v protiútoku, v strachu, v hneve, v boji za seba samých.

Je to až šokujúce ako nás náš vlastný strach vyzlieka z Božej výzbroje a núti nás opustiť pozíciu v Pánovi. Tak ako Jeremiáš, aj my potrebujeme toto „dostať do krvi“ a síce Božie „Neboj sa!“

Verím, že všetci do nejakej miery potrebujeme so strachom vážne bojovať a premôcť tohto obra. Buď zvíťazí on, alebo my. Tento zápas rozhodne, či Božie víťazstvo zakúsime, alebo nie.

Jedno je však verná pravda, tak ako Boh je verný: Sme tu pre Božie víťazstvo. Pre každého z nás je tu pripravené Božie víťazstvo. V každom z nás sa Boh rozhodol slávne triumfovať a ukázať na nás Jeho nádherný dotyk.

Potrebujeme sa však naučiť Bohu dôverovať aby sme ani z boja neutekali, ale ani nevchádzali do bojov za seba samých:

Efezským 6:10  Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. 11  Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. 12  Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. 13  Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. 14  Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15  a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. 16  Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. 17  Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. 18  V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých 19  aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia, 20  pre ktoré som poslom v putách, aby som ho otvorene hlásal, ako mi aj treba hovoriť.

93. Ja ťa vytrhnem

Často sa orientujeme na úspech, víťazstvo, výsledky... áno, Boh nám to všetko aj zasľubuje. Máme verné Božie zasľúbenie, že On nás vytrhne od našich nepriateľov a z našich súžení. Čo to však znamená? Je to naozaj to víťazstvo a vytrhnutie ako si to predstavujeme my s našou sebeckou ambíciou byť úspešní, uznaní, prijatí, akceptovaní...?

Možno skutočné víťazstvo je naša vlastná zmena uprostred týchto bojov. Možno naše víťazstvo je v tom, že si uvedomíme kým v skutočnosti sme a kým nie sme. A možno naozaj potrebujeme zakúsiť Božiu priamu intervenciu.. Možno naše víťazstvo príde hneď a možno až po mnohých rokoch...

Jeremiáša Boh vždy vytrhol a zachránil. Ale neviem, či si práve takto predstavujeme Božie zasľúbenie „Ja som s tebou“ v praxi. Keď študujeme Jeremiášov životný príbeh tak na jednej strane nemôžeme nevidieť Božiu ochrannú ruku po celý jeho život nad ním. No na druhej strane vidíme aj skutočnosť, že to naozaj bolo ťažké, že šlo o život, že to bolo vyčerpávajúce, boľavé, ťažké...; že to trvalo celý jeho život, nie len chvíľu; že niekedy Božia intervencia prišla hneď a niekedy akoby vôbec nie...

A predsa ako Boh povedal Jeremiášovi tieto slová, hovorí ich aj nám: „Budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil. Ja ťa vytrhnem.“ My sme tu pre Božie víťazstvo.

Ale nejdeme – nemôžeme ísť - v prvom rade za tým víťazstvom, lebo sa rýchlo sklameme. To nie je naše určenie. To je len zasľúbenie. To nie je náš cieľ! My potrebujeme ísť na prvom mieste za Bohom samotným a v Ňom je aj naše víťazstvo (aj všetko ostatné, čokoľvek len potrebujeme).

Ak naozaj z hĺbky nášho srdca nasledujeme Pána samotného a ideme za Ním, potom naše víťazstvá sú Jeho; vtedy naše víťazstvo nesmrdí človečinou, nie je predčasné, nie je len pozemské, ale je skutočne Božie.

Prosím uvažujem vážne nad tým, či sme svojim Bohom nespravili svoj úspech, prosperitu, zdravie...; či Boha len nepoužívame na naše vlastné ciele; či naozaj stojíme v Jeho službe napriek protivenstvám a nepriateľom; či naozaj On nás vytrhuje, alebo sa snažíme vytrhovať z týchto situácií my sami...

Ako tak uvažujem nad Jeremiášovým príbehom som udivený: Všetci by sme chceli dostať od Boha zasľúbenia, ktoré dostal on; všetci by sme chceli jeho obdarovanie a prorocký plášť; všetci ho vieme vyzdvihnúť pre jeho prorockú službu a vernosť (veď je jedným z autorov Písma, ktoré čítame ako inšpirované samotným Duchom Svätým!)... Ale nikto by sme nechceli žiť jeho život, prechádzať tými situáciami, zakúšať toľkú zradu a protivenstvo...

Nezačali sme sa orientovať na víťazstvo samotné  viac ako na Pána?

Kiež je Jeremiášov príbeh aj v tomto pre nás odhalením: My sme  tu naozaj pre Božie víťazstvo! Boh sám je s nami! Hovorí nám „Neboja sa!“. Zasľubuje nám vytrhnutie zo súžení a nepriateľov! Ak sa však toto všetko stane našim Bohom, našim zameraním a cieľom, potom nám hrozí buď sklamanie, alebo víťazstvá ktoré však nebudú Božími.

Naše víťazstvo je v Bohu, v osobnom vzťahu s Ním, v živote s Ním a pre Neho:

Rímskym 8:37  Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.

 

1. Si tu pre Božiu slávu. JEREMIÁŠ

JEREMIÁŠ

1. Si tu pre Božiu slávu.

Kázeň (16.9.2012 v zbore BJB Viera) v MP3 je možné stiahnuť TU

1Jeremiáš v tomto bode povolania bol podľa textu mladík zrejme vo veku 12 až 17 rokov.

V tomto povolaní dostal Jeremiáš základy jeho viery a povolania. Mohli by sme to nazvať aj korene jeho a našej viery. Je to základ, na ktorom stojíme a z ktorého čerpáme.

Jeremiáš 1:5 Prv ako som ťa utvoril v lone matky, znal som ťa, a prv ako si vyšiel zo života, posvätil som ťa, za proroka národom som ťa dal.


Možno si myslíme, že toto povolanie sa týka iba Jeremiáša, že iba on bol takým oddeleným prorokom. Keď však hlbšie skúmame aj tento text v celej šírke Písma, zisťujeme, že toto sa týka každého človeka, že presne tieto veci sú napísané aj na iných miestach v Písme o každom jednom z nás.

Skôr ako prejdeme k tomuto nádhernému základu našej viery a povolania, chcem ukázať na dva extrémne postoje, ktoré idú v protiklade s týmto, a ktoré často mnohí kresťania považujú za kresťanské učenie o Bohu:

  1. Prvý extrém hovorí, že Boh každého jedného z nás stvoril a naplánoval všetko dopodrobna a my žijeme svoj život ako keď vlak ide po vopred postavených koľajniciach. Tento postoj hovorí o Božom predurčení – predestinácii. Tento postoj nás vedie k tomu, že hovoríme o osude a výsledkom je fatalizmus. Človeka nechá bezmocným, a beznádejným v čase ťažkých situácií. Vedie nás do rezignácie na to, čo sa deje a do horkosti a sklamania z Boha, o ktorom si myslíme, že on za to všetko môže, lebo to tak naplánoval a dopustil. Zdá sa nám, že Boh je autorom všetkého, čo sa nám deje. V konečnom dôsledku nás to okráda o vzťah s Bohom.
  2. Druhý extrém hovorí, že Boh síce stvoril Adama a Evu (prvých ľudí), ale my sa už len rodíme. Akoby Boh už nijako nezasahoval do nášho života. Tento postoj hovorí, že to čo nás ovplyvňuje a robí takými akí sme, sú DNA, dedičné vlastnosti po rodičoch, okolnosti života, ľudia, ktorí nás ovplyvňujú... Tento postoj nás vedie k hovoreniu o šťastí. A keď sa dostávame do ťažkých situácií tak o nešťastí. Vedie nás to k tomu, že vôbec nevieme o našej hodnote a identite v Bohu. Boh sa nám stáva ďalekým, nedostupným. Nerozumieme Mu. Nevidíme Jeho autorstvo v našom živote. Naopak snažíme sa nájsť svoju vlastnú hodnotu a cestu životom. V konečnom dôsledku nás to okráda o vzťah s Bohom.

Tento text však jasne hovorí, že Boh je iný! On na jednej strane je nepopierateľne našim autorom a na druhej strane my sme nepopierateľne slobodnými bytosťami, ktoré môžu a nemusia Božie autorstvo, vlastníctvo a vzťah s Ním prijať.

1. Boh je oslávený tým, že žiješ4

Každý z nás sme tu svedkami toho, že Boh je Stvoriteľ. Už len tým, že dýchame je Boh oslávený ako ten, ktorý nám dal život. Diabol by to chcel zmeniť aj v tvojom živote, ale nemôže. Aj keď sa mu to v mnohých iných prípadoch a osudoch ľudí darí. On je vrahom. On chce aby ľudia zomierali predčasne, aby sa deti nenarodili, aby skrze vojny a násilie ľudia neprirodzene zomierali. On chce tupiť práve toto najzákladnejšie Božie stvoriteľské dielo a dar života. Diabol nás chce usmrtiť, voviesť do smrti, vzdať sa života, nevážiť si život, zahorknúť na život...

Môj a tvoj postoj k životu, ku skutočnosti toho, že sme tu a dýchame je podľa mňa najzákladnejším prejavom uctievania, alebo potupenia Boha. Často považujeme za uctievanie špeciálny čas modlitieb a chvál či v súkromí, alebo na zhromaždeniach. Naše uctievanie však začína práve v tomto základnom postoji ku nášmu životu. Hovorím o tom preto, lebo nárast vplyvu Diabla je tak enormný v našej dobe! Vidíme taký obrovský nárast odporu voči životu, sme tak otupení nespočetnými správami o smrti ľudí a vidíme taký nárast depresií a psychických porúch! Tento vplyv ducha antikrista je tak silný, že aj ako kresťania často strácame chuť žiť, myslíme na samovraždu, strácame entuziazmus!

Práve preto hovorím toto: tvoje uctievanie začína tvojim postojom k životu. Si tu pre Božiu slávu. Oslavuješ Boha tým, že žiješ. Tým Mu vzdávaš česť ako Stvoriteľovi. Tým Ho ctíš.

Ak chceš Boha ctiť, zrejme tvoja najzákladnejšia doktrinálna modlitba by mala byť: „PANE, JA TI ĎAKUJEM, ŽE ŽIJEM.“ Modlil si sa niekedy takýmto spôsobom? „Pane som tak rád, že už len tým, že chodím po tejto zemi svedčím o Tebe ako Stvoriteľovi. Už len tým, že žijem zvestujem túto pravdu do ponebeských oblastí!“ Si naozaj vďačný Bohu za to, že žiješ, že chodíš po tejto zemi?

Tvoj život má Autora a teda má aj zmysel. Preto ako kresťan máš doslova chuť žiť. Si vďačný za to, že žiješ. Vnímaš, že tvoj život má zmysel, lebo ho započal Boh a síce s Jeho plánom a zámerom. Ty máš privilégium, máš milosť vstúpiť do Božích vecí, do Božieho príbehu! On ťa chce! Ty si tu pre Neho! Hodnota tvojho života nevyplýva z toho aký si, koľko toho máš, čo vlastníš, ako ťa vidia ostatní... Hodnota tvojho života vyplýva z toho kto si: si Božie kráľovské dieťa, On ťa stvoril, si Jeho milované dieťatko...

Ja ťa chcem pozvať – ak si začal strácať chuť žiť... Prosím: Vráť sa späť! Ak ťa diabol začal ťahať do nejakej smrti, alebo do depresie, do pochybností, do znechutenia... Volám ťa: Vráť sa k Bohu, ktorý do teba vdýchol život s Jeho plánom a zámerom, s Jeho vášňou a láskou ku tebe. Cti Ho ako Toho, ktorý je Boh života! Zvlášť ak si v situáciách, ktoré sú ťažké a hovoríš: „Bože kde si? Prečo sa to všetko deje?“ Možno nemám odpovede na tieto tvoje otázky, ale nenechaj si zobrať toto jedno – čo dostal aj Jeremiáš ako základné vybavenie pre jeho prorockú službu: „Jeremiáš, skôr ako si bol počatý, Ja som ťa poznal, ja som ťa vyformoval v živote matky, ja som to spôsobil, že si sa narodil, lebo ja mám s tebou plán, ja mám s tebou zámer. Aj keď nerozumieš prečo sa ti dejú všetky tie hrozné veci... Aj keď si možno znechutený zo všetkej krivdy, nespravodlivosti, korupcie...“. Stále zostáva v platnosti, že Boh je živý a preto žiješ aj ty. Boh ťa miluje. A je oslávený tým že žiješ.

Naopak: Ak si kresťan a želáš si smrť, si znudený, znechutený, otrávený... – Tak toto nie je uctievanie živého Boha! To mi skôr pripomína ducha antikrista, ktorý vie, že má krátke dni, že je porazený a snaží sa do tejto porážky a smrti strhnúť ľudí.

Keď Pán Ježiš hovoril o tých najťažších veciach posledných dní – súženiach, zemetraseniach, hlade, krviprelievaní, nepokojoch, vojnách – povedal svojim učeníkom:  “Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko kráľovstvo Božie. A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie“. (Lukáš 21:31.28.) Aj prorok Izaiáš hovoril o dobe, kedy na všetky národy prichádza temnota a tým istým dychom hovorí aj o tom, že nad Božím ľudom povstáva Božia sláva:  “Povstaň a svieť, Jeruzaleme! Lebo prišlo tvoje svetlo, a sláva Hospodinova vzišla nad tebou!  Lebo hľa, tma pokryje zem a mrákava národy, ale nad tebou vzíde Hospodin ako slnko rána, a jeho sláva sa bude vidieť nad tebou“. (Izaiáš 60:1-2) Verím, že toto bude rozdiel aj dnes medzi Božím ľudom a medzi svetom, ktorý nepozná Boha: Na Božích ľuďoch bude život, budú radi, že žijú, budú si to užívať, lebo to budú prijímať od Boha ako dar, lebo vedia, že Boh im dal život... A to ešte nehovorím o kresťanskej službe, o špeciálnom prorockom, alebo inom povolaní...! Už len tým, že dýchaš, že žiješ a chceš žiť uctievaš Boha.

2. Boh je oslávený tým, že pracuješ

5Druhá vec, ktorú dáva Boh Jeremiášovi na srdce ako základ pre jeho povolanie a službu – a ktorá je aj našou „povinnou základnou výbavou“ pre naše povolanie a službu Bohu – je: Boh má konkrétny plán s tebou. On hovorí: „Ja som ťa dal...“ – to znamená: “Ja som ťa stvoril, aby si pracoval, aby si bol činný, aby si konal dielo, ktoré som ti uložil konať, aby si bol aktívny ako Ja som aktívny, aby si tvoril, lebo si stvorený na Môj obraz...“

O tom nám hovorí druhá správa o stvorení človeka v knihe Genesis: Boh umiestnil človeka po jeho stvorení na tom najnádhernejšom mieste v rajskej záhrade, ktorá bola plná toho najnádhernejšieho ovocia, rastlín, stromov, neznečisteného vzduchu, s atmosférou bez ozónovej diery – mohli by sme povedať že ho umiestnil na tú najlukratívnejšiu dovolenkovú destináciu:

“Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil.“ (Genesis 2:15 )

Nie však na to aby dovolenkoval, ale aby toto miesto obrábal a strážil! Aby mal zodpovednosť.

Sme Božími kráľovskými deťmi. Tým prvým puncom Božieho autorstva je život. Sme tu pre Božiu slávu už tým, že žijeme. A pre nás je to preto výsadou žiť pre nášho Kráľa. Puncom Božieho autorstva je, že sme stvorení Ním na Jeho obraz. Nenarodili sme sa – ako to hovoria materialistickí filozofi - „tabula rasa“. Biblia hovorí, že keď sme sa narodili Boh už o nás vedel, už sme boli stvorení na Boží obraz, už bol do nás vložený jeho plán. Kniha Kazateľ hovorí, že Boh vložil do našich sŕdc večnosť (Kaz 3,11). Už keď si sa narodil niečo do teba bolo vložené.

Druhým puncom Božieho autorstva je, že sme stvorení pre to, aby sme pracovali. Aj v nebi budeme pracovať. Aj zo sociologického vedeckého hľadiska to vedci potvrdzujú, že ľudia strácajú zmysel žiť ak nie sú aktívni, ak niečo nerobia, ak nič nikomu neprinášajú, ak nemajú pocit, že sú užitoční...

Takto si stvorený: aby si pracoval, aby si tvoril. Toto dostal Jeremiáš na začiatku a toto potrebujeme uchopiť aj my. Hovorím o tom preto, lebo aj toto som prestal vidieť v cirkvi, prestal som to vidieť na Božích ľuďoch... Preto aj v súvislosti s týmto chcem odhaliť dva nesprávne extrémne koncepty, ktoré však vyznávajú mnohí kresťania:

  1. Prvé extrémne poňatie Boha je „Kráľovstvo potom“ - teda že Božie kráľovstvo ešte len príde, že celý tento svet hynie a aj jeho žiadosť hynie... Vedie kresťanov k tomu, že nevidia zmysel sa namáhať... Naopak: mnohí kresťania sú plní znechutenia, keď hovoria „všetko je zlé, všade je korupcia, nespravodlivosť, nevymožiteľnosť práva, nemá zmysel sa angažovať v politike, spoločnosti, v miestnej samospráve, na pracovisku, nemá zmysel na niečom pracovať...“ Alebo v kresťanských manželstvách znie „ja to urobím, keď on to urobí...“ Z myšlienok a postojov kresťanov cítiť často takúto nechuť, neochotu, sebeckosť, rezignácia, pasivita, nepriebojnosť, dezilúzia... Keď príde na to niečo urobiť, tak tam nie sme. A niekedy počujem veriacich ľudí odôvodňovať tieto postoje tým, že „celý svet hynie, tak prečo by som sa namáhal... Už aby ma Pán zobral... Ja to chcem už len nejako dožiť, dokrútiť to tu... A potom mi bude stačiť v nebi nejaká posledná rada...“ Toto sú však doslova nekresťanské postoje a myšlienky! Dokonca sú antikristovské. Keď to počujem z úst kresťanov, bolí ma to. Viete ako to bolí Boha, ktorý ťa stvoril, a ktorý je uctievaný tým, že pracuješ? Tvojim prístupom k práci je Boh uctievaný, tvojou chuťou pracovať, tvojou chuťou sa angažovať...  “A všetko, čokoľvek činíte, robte z duše jako Pánovi a nie ľuďom“ (Kolosenským 3:23) Ty môžeš uctievať Pána aj keď umývaš špinavý riad, alebo prebaľuješ dieťa. Môžeš Ho uctievať na tvojom pracovisku. A dovolím si povedať, že tvoje ovocie ťa nasleduje ako kresťana. Ty uctievaš Pána nie tým, že prídeš v nedeľu do zboru, alebo keď máš modlitebný čas, ale ovocie tvojho uctievania a tvojho života je na tvojej bezúhonnosti, na tom či doťahuješ veci, či si verný, či si spravodlivý, či si dobrý správca, či si zorganizuješ svoj čas, aby si čo najviac stihol, aby dobré ovocie bolo za tebou..., aby za tebou neboli chyby, aby za tebou nezostal smrad, zlá povesť, aby si nekazil meno tvojmu Bohu a tvojmu Pánovi... Boh je uctievaný tým aký máš prístup k práci, lebo ťa tak stvoril a niekde hlboko do tvojho vnútra to vložil. A teraz nemyslím pracovať len tam, kde ti to „naozaj dáva zmysel“: „ja sa zapojím do práce v zbore len vtedy keď mi to dá zmysel, keď pôjde o evanjelizáciu, keď budem vidieť ovocie...“ Pochop: Si Božie nádherné milované kráľovské dieťa. Uctievaš Boha všade čímkoľvek čo robíš. Buď veci robíš, alebo nerobíš pre tvojho Pána. Nie pre tvojho pastora (ktorý má pre teba tiež plán J), nie pre cirkev, nie pre tvoju odmenu, ktorú za to dostaneš...
  2. Druhý extrém poňatia Boha je „Kráľovstvo teraz“ – toto vyznávajú kresťania, ktorí sa snažia meniť tento svet s ambíciou ho ovládnuť. Ja si myslím, že aj toto je extrémny názor. Božie kráľovstvo je tu (L 17,21) a prichádza (Mk 11,10). Názor, že bude až potom niekedy, je nekresťanský. A názor, že ho budujeme teraz na tejto zemi, je tiež sám o sebe nekresťanský. Boh je oslávený tým, že pracuješ pre Neho. Potom Božie kráľovstvo má vplyv na tento svet cez naše životy.

Ja ťa chcem pozvať ak si stratil chuť k práci: Vráť sa k tomu, lebo Boh ťa tak stvoril! Obnov tvoje uctievanie Boha v tvojej pracovitosti!

3. Boh je oslávený tým, že Ho miluješ

6Treťou výbavou Jeremiáša bolo – a pre nás dnes je – skutočnosť, že Boh si nás oddelil – posvätil. Vlastne toto bolo aj zvesťou Jeremiášovej prorockej služby: On vola ľudí ku návratu k Bohu – „vráťte sa odpadlí synovia“ – „vykopali ste si deravé cisterny, ktoré neudržia vodu a opustili ste Boha, ktorý je prameňom živých vôd“. Jedno z prvých posolstiev Jeremiáša, ktoré tlmočil v Božom mene ľuďom, je:

Jeremiáš 2:1  Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: 2  Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. 3  Svätým bol Izrael Hospodinovi, bol prvotinou Jeho úrody.

Touto treťou „povinnou výbavou“ aj pre nás je láska k Bohu, ktorý nás miluje, osobný záujem o Neho, lebo On sa zaujíma o nás. Boh je oslávený tým, že Ho miluješ; že sa zaujímaš o to, čo má a čo nemá rád, čo si myslí, čo cíti; že Ho hľadáš tak osobne; že nadväzuješ osobný vzťah s Ním; že s Ním rozprávaš; a že si nenecháš ukradnúť skutočnosť, že On ťa miluje, a že On je dobrý Boh, že je verný, že ťa drží aj keby sa mal rútiť celý svet... Boh je oslávený tým, že Ho miluješ. A toto je tretia vec, ku ktorej sme povolaní. Nie sme tu len preto, aby sme Boha využívali; aby sme v Neho verili; aby sme sa k Nemu modlili; aby sme pre Neho pracovali a prinášali obete a financie... Toto všetko je dobré. Boh je aj takto oslávený... Ale Boh stále hľadí na teba a pýta sa ťa aj teraz: „Miluješ ma?“ toto je tretia vec, ktorú aj my potrebujeme dostať hlboko do nášho vnútra ak máme byť Bohom použiteľní. Musíme znovu nájsť chuť a zmysel žiť v našom Bohu. Musíme uctievať Boha našou prácou. A tou treťou vecou je: Musíme sa znovu zamilovať do nášho Boha a vrátiť sa k prvej láske. Nie len doktrinálne, nielen názormi, nie len hodnotami a predsavzatiami... Potrebujeme milovať Boha z hĺbky nášho srdca. Vtedy aj uvedieme do praxe mnohé naše dobré názory, či predsavzatia – keď to bude naozaj v osobnom vzťahu s Bohom – keď to bude pre Neho.

Záver:

Ako som povedal: „Božie kráľovstvo teraz“ samé o sebe nie je kresťanským názorom, lebo nás často vedie k uskutočňovaniu našich vlastných ambícií a predstáv a k ľudskému pretláčaniu kresťanských hodnôt do spoločnosti... Ani „Božie kráľovstvo potom“ samé o sebe nie je kresťanským názorom, lebo často nás vedie k pasivite a nezáujmu o tento svet a ľudí, ktorí okolo nás žijú... To čo považujem za naozaj kresťanský postoj je:

  1. Miluj Boha! Cti Ho tým, že žiješ; tým ako pracuješ, cti ho všetkým!
  2. A zober so sebou čo najviac ľudí do neba! My sme tu nato získať čo najviac ľudí pre Božie kráľovstvo.

Toto sú dve hodnoty, ktoré považujem naozaj za kresťanské.