JEREMIÁŠ
2. Si tu pre Božie víťazstvo.
Kázeň (23.9.2012 v zbore BJB Viera) v MP3 je možné stiahnuť TU
Jeremiáš 1:8.19.: A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil.
Je nádherné vedieť, že Boh vedel o nás už pred našim počatím a že nás stvoril s konkrétnym Jeho zámerom (Jer 1,5). Toto dáva úplne iný pohľad na náš život: Sme tu pre nášho milujúceho Boha! Všetko môžeme robiť pre Neho! Môžeme Ho spoznávať v osobnom vzťahu! To je niečo úžasné.
Rovnako dôležité a mocné je vedieť aj to, že Boh je víťaz: Ako to potreboval počuť a vedieť Jeremiáš hneď od začiatku, tak to potrebujeme aj my: Sme v reálnom duchovnom boji a nebudeme to mať ľahké. Môžeme si však byť istí Božím víťazstvom. Boh mal prvé slovo v našom živote a má aj to posledné:
Zjavenie 22:13 Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec.
Sme tu pre Jeho slávu a pre Jeho víťazstvo. Nie je to však bez boja, súžení, problémov, práce... Asi by bolo dobré si to otvorene znovu povedať: Náš život na zemi sa nezaobíde bez súžení, bojov a problémov:
Ján 16:33 Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.
Boh to otvorene povedal Jeremiášovi (nám) a Pán to povedal učeníkom (nám): „Na svete máte súženie.“ – A je zaujímavé, že im to povedal preto, aby mali pokoj v Ňom. Tá najznepokojujúcejšia správa „na svete máte súženie“ nás vedie k poznaniu, že na svete je jediným zdrojom nášho pokoja Pán sám. V Ňom je náš pokoj. On nám dáva pokoj, ktorý tento svet nemá (J 14,27). On je náš pokoj (Ef 2,14). On osobne. Náš pokoj nespočíva v tom do akej miery sme uchránení od problémov a súžení, ale do akej miery sme v osobnom vzťahu s Pánom.
Nuž a Jeremiáš je dobrým príkladom muža, ktorý prechádzal skutočným súžením:
-
Síce ho Boh povolal v čase jednej z najväčších reforiem za kráľa Joziáša, predsa evidentne nebolo jeho posolstvo nikdy ľuďmi prijaté. 40 rokov si okrem niekoľko málo spriaznených duší nikto jeho slová nezobral k srdcu. Naopak:
-
Zakúsil zavrhnutie jeho vlastným otcom a príbuznými (Jer 12,6).
-
Jeho poslušnosť Božiemu povolaniu znamenala pre neho zrieknutie sa života v manželstve a v kruhu vlastnej rodiny (Jer 16,1-2).
-
Kňazi, ostatní proroci aj všetko ľud ho chceli zabiť (Jer 26, 8.11.).
-
Stal sa nenávideným mužom, ktorého všetci preklínali (Jer 15,10).
-
Pri tom sa neprestal modliť o milosť a záchranu pred Božím súdom, aj keď počul od Pána, že Jeho súd je už neodvrátiteľný (Jer 3,22-25; 4,19-22; 7,16; 8,18-23; 11,14; 12,1-4; 14,7-9.11.19-22; 15,1.15-18; 37,3; 42,1-7).
-
Veľa času musel stráviť buď skrývaním sa, alebo vo väzeniach.
-
Pri tom všetkom zostával s ľuďmi, ktorí ho odmietli počúvnuť, hoci mal možnosť stráviť svoj dôchodok zabezpečený medzi exulantmi v Babylone (Jer 39,11-14), dokonca zostal s ľuďmi aj na ich úteku do Egypta, hoci vedel, že idú v nepovoľnosti Bohu v ústrety Jeho súdom (Jer 43,1-7).
A predsa tu bol pre Božie víťazstvo:
-
Napriek všetkým protivenstvám a nepriateľom bol až dokonca práve tam, kde ho Boh chcel mať a robil práve to, čo robiť mal.
-
Svojou službou poskytoval 40 rokov celej jeho generácii poslednú možnosť skutočne sa navrátiť k Bohu a vyhnúť sa tak jeho súdu.
-
Poskytol jedinečné usmernenie exulantom, ako si majú počínať v Babylone, vďaka čomu verím, že sa mohli múdro zariadiť.
-
Prorokoval jasný časový rámec babylonského zajatia, vďaka čomu potom staručký Daniel mohol vyrozumieť, kedy nastane aj politická zmena pre priaznivú situáciu na návrat do Judska a obnovenie Jeruzalema. Na základe Jeremiášovho proroctva sa modlil s pôstom a aj dostal ďalšie Božie proroctvá a usmernenie...
-
Samozrejme v Jeremiášových proroctvách je mnoho vzácnych Božích právd a vyučovaní, ktoré sa stali cenným pokladom pre Boží ľud. Jeho kniha bola podobne ako iné biblické knihy inšpirovaná Duchom Svätým.
-
Nuž a zrejme práve Jeremiáš ukryl najhlavnejšie zariadenia z Božieho chrámu v Jeruzaleme, ktoré sa síce ešte spomínajú za reformácie Joziáša, ale nespomínajú sa v zoznamoch ukoristených vecí Asýriou, Egyptom, alebo Babylonom. Viac sa o tom dočítate TU.
Ako Jeremiáš, tak aj my sme tu pre Božie víťazstvo. Ako on, tak aj my potrebujeme toto Božie zasľúbenie doslova „dostať do krvi“:
Jeremiáš 1:8.19.: A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil.
-
Ja som s tebou. Jeremiáš potreboval toto vedieť: Boh je so mnou. Som Jeho dieťaťom. Patrím Mu. Som v Jeho dlani. Miluje ma. Vie o mne. Nič sa mi bez Jeho vedomia nemôže stať. Môžem sa na Neho spoľahnúť. Môžem Ho počuť, chodiť s Ním.
-
Neboj sa! Boh Jeremiáš doslova pred strachom vystríhal. Na jednej strane je normálne, že strach cítil, ale na druhej strane by bolo veľmi zle, keby začal v strachu jednať a rozhodovať sa. Strach má potenciál i mňa a teba odviesť od poslušnosti a použiteľnosti Bohom.
-
Vytrhnem ťa. Jeremiáš zároveň vedel, že Boh ho vytrhne. Evidentne sa to však nedialo vždy podľa jeho predstáv. Keď prechádzal všetkými tými trápeniami, iste sa mu veľakrát zdalo, že Boh na neho zabudol. Keď sa však my dnes dívame na jeho život vidíme, ako bol neustále v Božej dlani a ako ho Boh naozaj vždy vytrhol od smrti a ako sa o neho staral.
Myslím, že veľmi dôležitým miestom, ktoré hovorí o týchto troch veciach v Novej zmluve ku nám, je Pavlova výzva mať oblečenú celú výzbroj Božiu:
Efezským 6:10 Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. 11 Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. 12 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. 13 Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. 14 Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. 16 Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. 17 Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. 18 V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých 19 aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia, 20 pre ktoré som poslom v putách, aby som ho otvorene hlásal, ako mi aj treba hovoriť.
Skôr ako sa pozrieme na súvis Božieho slova Jeremiášovi (Jer 1,8.19.) a tejto pasáže o výzbroji Božej, bolo by asi dobré na úvod uviesť tieto dve veci:
Náš duchovný boj:
-
Prvým najväčším nepriateľom, s ktorým sa potýkame, sme my sami. Zápasíme s našimi silnými stránkami (ktoré sú asi našim najväčším a najzákernejším ohrozením) i tými slabými. Zápasíme s hriechom, ktorý nás ľahko obkľučuje (Žid 12,1). Myslím, že toto je vlastne obliekanie si Božej výzbroje, ako to ešte pozdejšie vysvetlím.
-
Druhou výzvou a oblasťou duchovného boja sú naše vzťahy s ľuďmi. Napr.: Naše srdce by sme mali mať čisté (Pr 4,23; Mt 5,8) a s ľuďmi by sme mali mať pokoj (R 12,18), nemali by sme žiť v hneve (Ef 4,26), neodpustení (Mt 6,14-15), či horkosti (Žid 12,15)... atď. Myslím, že tu ide o to, nezložiť našu výzbroj a nepoužiť ju proti ľuďom.
-
No a samozrejme v neposlednej rade čelíme Božiemu nepriateľovi Diablovi a celému jeho množstvu démonov, ktorý obchádza ako revúci lev, aby nás zožral (1 Pt 5,8), aby nás okradol (J 10,10), či oklamal (J 8,44), aby nás oddelil od Boha (Mt 6,24; Zj 2,4-5), spoločenstva kresťanov (Mt 12,25; Žid 10,24-25) a Božieho povolania pre náš život (1J 2,15-17). Ak máme obstáť oproti tejto všetkej „taktike a úskočnosti diablovej“ (Ef 6,11 Roh.preklad), potrebujeme mať naozaj oblečenú celú výzbroj Božiu.
Tendencia kresťanov nemať kompletnú výzbroj Božiu:
-
niektorí bojujú iba za pravdivosť,
-
niektorí zápasia iba o Božiu lásku a jednotu,
-
niektorí sú silní iba vo viere a dávajú na ňu prehnaný dôraz,
-
niektorí hovoria iba o spasení a rôznych aspektoch toho, čo to znamená, že sme v Kristovi zachránení,
-
ďalší o dôležitosti Božieho slova v osobnom živote kresťana,
-
a samozrejme niektorí zase dávajú dôraz na poslanie niesť evanjelium,
-
atď.
1. Ja som s tebou.
Podobne ako Pán Ježiš povedal učeníkom „aby ste mali pokoj vo Mne“, tak aj Pavel jasne hovorí, že sa máme posilňovať „v Pánovi a v moci Jeho vlády“. Teda Pán sám je našou silou. On je s nami. Naša sila nie je v tom, čo o ňom vieme, ale v Ňom samom, v osobnom vzťahu s Ním, v tom ako Ho poznáme, ako Ho osobne počujeme, ako osobne prežívame Jeho vedenie a pôsobenie v našom živote. On je „Imanuel“, čo znamená „s nami Boh“.
Pavel túto pasáž o duchovnom začína práve s týmto istým tvrdením: Posilnenie môžete dostať iba v Pánovi a v moci Jeho vlády.
Nuž a ostatné čiastky Božej výzbroje to neuveriteľne potvrdzujú a prakticky vysvetľujú:
Opasok pravdy
pokladám za schopnosť a ochotu kresťana prijať Pánovu pravdu o ňom samom a poslúchnuť Ho v nasledovaní krokov ku slobode:
Ján 8:31 I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. 32 A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Naozaj ide o opasok na našich bedrách, nie na cudzích. Ide o pravdu o nás samých. Pravdu, ktorá na jednej strane drasticky odhaľuje, kde nie sme v jednote s našim Pánom, Jeho vôľou a Jeho srdcom... N druhej strane nás Jeho pravda vyslobodzuje a spoľahlivo vedie.
Opasok pravdy je schopnosť a ochota Pána počuť, akceptovať Jeho slovo do nášho života, vzťahov a situácií. Ide o to, vstúpiť do Božej pravdy, jednať podľa nej...
A to je o osobnom vzťahu s Ním. Je to o tom, že Ho osobne počujeme a poslúchneme. On je „s nami Boh“. On ku nám hovorí. Jedná s nami ako Otec so synom. Vychováva nás. Vedie nás. A to všetko preto, lebo vie, čo je pre nás to najlepšie a má s nami tie najlepšie plány.
Pancier spravodlivosti
je podľa mňa hodnota a identita kresťana v Kristovi samotnom (a nie v čomkoľvek inom):
Filipským 3:7 Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. 8 A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, 9 a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere...
1 Korintským 6:19 Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? 20 Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.
1 Korintským 4:7 Veď ktože ti prisudzuje prednosť? A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, čo sa chváliš, ako by si nebol dostal?
2 Korintským 5:14 Láska Kristova totiž spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli; 15 a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych.
Pancier spravodlivosti je Božia spravodlivosť. Je to vykúpenie a ospravedlnenie v Kristovi. Je to o Božom pláne a vôli pre nás. Je to o tom, že nie som lepší ako ktorýkoľvek človek, pretože všetci ľudia zhrešili a zachránení môžu byť len milosťou. Je to o tom, že moja hodnota a identita nepramení v tom, čo mám, či nemám. Pán je mojou spravodlivosťou (Jer 23,6). On sám. Je to o tom, že Mu patrím, a že žijem s Ním a pre Neho. Ba dokonca môj život pramení z Neho...
Obuv evanjelia pokoja
je o našom poslaní - ako synov Božích - niesť evanjelium – správu o Božom spasení v Kristovi pre každého človeka. Naše nohy predstavujú naše postoje a kroky, rozhodnutia, smerovanie...
Mať obutú túto obuv zanemená žiť s týmto zámerom byť svedkom o Božom spasení v Kristovi pre každého človeka. Toto sa prejaví tým, že doslova nesieme Boží pokoj, zmierenie s Bohom:
Matúš 5:9 Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.
Jakub 3:18 A ovocie spravodlivosti rozsieva sa v pokoji tým, čo tvoria pokoj.
Myslím, že je to nastavenie celou našou bytosťou na to, aby sme vedeli každému človeku svedčiť či už slovom, alebo ovocím nášho života o Božej láske, dobrote a odpustení v Kristovi.
A toto je znovu o osobnom vzťahu s Pánom, v ktorom prežívame tento Pánov záujem o každého človeka; Jeho lásku ku strateným; Jeho bremeno; Jeho vôľu, aby nikto nezahynul v hriechu, ale aby mohol byť spasený; Jeho hľadanie a priatie stratených ovečiek...
Štít viery
je našou reakciou v Duchu Svätom na to, čo sa momentálne deje; čo vidíme, počujeme, cítime, prežívame; čo nám ľudia robia, či hovoria... Je to schopnosť reagovať vo viere, reagovať ako Božie milované, kráľovské dieťa . Jednak vo viere kým je Kristus, v Božie zasľúbenia a v Jeho slovo... ; a jednak vo viere kým som ja v Kristovi; a tiež vo viere, že nežime už ja, ale Kristus žije vo mne:
Rímskym 1:16 Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. 17 Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.
Židom 10:38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.
Židom 11:6 Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.
Galatským 2:19 Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som ukrižovaný 20 a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.
Viera vychádza z hlbokého poznania, zakúsenia Boha. Je to osobná dôvera, spoľahnutie sa a pevné presvedčenie. Zároveň vychádza z Božieho slova - Biblie a zároveň zo skúsenosti , počutia Boha osobne. Je to vzťah.
Prilba spasenia
tvorí ochranu našej hlavy a tváre v Božom spasení a teda zahŕňa predovšetkým oblasť našej mysle. S prilbou spasenia sa mení náš spôsob uvažovania. Už sa nepripodobňujeme tomuto svetu. Premýšľame ako Bohom zachránení:
Rímskym 12:1 Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.
2 Korintským 10:3 Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela; 4 zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo 5 a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu...
Nejde však len o pozitívne myslenie a vyznávanie. Je to proste život v inej realite ako je len tento svet. Je to život s Bohom – v Jeho svetle. Do akej miery Duch Svätý prebýva v nás, tak vnímame „svet Božieho kráľovstva“ a to nás úplne premieňa. Zakúšame niečo, čo svet nevidí a nemá. Potom je samozrejmé, že sa na svet dívame inak a inak uvažujeme.
Pavel dokonca hovorí, že v osobnom vzťahu s Kristom, ako Ho spoznávame a rastieme v každom ohľade v Neho, máme Jeho myseľ:
1 Korintským 2:12 My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. 13 O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne. 14 Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 15 Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nikto nemôže posúdiť; 16 lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!
Meč Ducha
predstavuje Božie slovo v našom živote. Máme taký meč, ako Božie slovo v nás prebýva; ako v nás pôsobí; ako zrástlo s našim srdcom mocou viery; ako je v našich ústach; ako spolupracujeme s Duchom Svätým, keď nám pripomína do konkrétnych situácií Božie slovo...
Je to dvojsečný meč, ktorý na prvom mieste zasahuje nás samých:
Židom 4:12 Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. 13 A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.
Z toho vyplýva, že meč Ducha je naše zakúšanie, poznanie Pánovho hlasu v osobnom vzťahu s Ním. Je to naše počutie Pána a potom uchopenie – zobratie vážne – toho, čo nám hovorí a ako nás vedie.
Takže – ako sme videli – celá výzbroj Božia na prvom mieste slúži nám samým; máme ju mať oblečenú na sebe; vychádza z osobného vzťahu s Pánom – z toho ako Ho poznáme – do akej miery vieme, že Boh je „s nami Boh“.
Pánove slovo „Ja som s tebou“ nás vedie do odovzdanosti sa Jemu, do vzťahu s Ním, do stopercentnej dôvery. Ak tomu rozumieme potom sa Pán sám stáva našou najväčšou vášňou. Potom nepôjdeme na prvom mieste za Pánovým víťazstvom („Vytrhnem ťa“), ale za Pánom samotným. Aj my budeme vášnivo chcieť byť s Ním.
2. Neboj sa!
Akoby sme mali dva spôsoby – dve krajnosti - ako reagujeme na situácie, keď sme v boji a v ťažkých okolnostiach. Sú to vlastne dve strany širokého spektra vnútorných pochodov, postojov, myšlienok...
-
Jeden extrém je, keď dáme priestor strachu, keď prejdeme do ústupu, utečieme. Aj Jeremiáš utekal. V jednom období si povedal „Dosť! Už nebudem prorokovať. Všetci idú proti mne, všetkých som stratil, nikto mi neverí...“ Pod rôznymi krásnymi duchovnými zámienkami utekáme z boja. Najčastejšie predstierame podriadenosť alebo pokoru. Navonok povieme „som ešte len mladý, sú tu lepší, necítim sa na to...“ V skutočnosti je to však strach, že nás neprijmú, že nebudeme mať úspech. Strach má veľké oči a sú zahľadené na nás samých. V tomto prípade nechávame našu výzbroj Božiu ležať na zemi a utekáme.
-
Druhý extrém je, že prechádzame do protiútoku. Aj keď aj toto je v skutočnosti strach. Niekto nás krivo obviní, niekto nám ukradne naše práva, našu službu, naše obdarovanie, našu povesť... a my prechádzame do protiútoku. Používame našu výzbroj Božiu proti ľuďom. Opasok pravdu používame proti ľuďom, dáme dole pancier spravodlivosti a používame ako zbraň... Takisto prilba, štít, meč... toto všetko vieme namieriť proti ľuďom. Aj v tomto prípade si vlastne výzbroj vyzliekame, ale aby sme ju použili proti ľuďom v protiútoku, v strachu, v hneve, v boji za seba samých.
Je to až šokujúce ako nás náš vlastný strach vyzlieka z Božej výzbroje a núti nás opustiť pozíciu v Pánovi. Tak ako Jeremiáš, aj my potrebujeme toto „dostať do krvi“ a síce Božie „Neboj sa!“
Verím, že všetci do nejakej miery potrebujeme so strachom vážne bojovať a premôcť tohto obra. Buď zvíťazí on, alebo my. Tento zápas rozhodne, či Božie víťazstvo zakúsime, alebo nie.
Jedno je však verná pravda, tak ako Boh je verný: Sme tu pre Božie víťazstvo. Pre každého z nás je tu pripravené Božie víťazstvo. V každom z nás sa Boh rozhodol slávne triumfovať a ukázať na nás Jeho nádherný dotyk.
Potrebujeme sa však naučiť Bohu dôverovať aby sme ani z boja neutekali, ale ani nevchádzali do bojov za seba samých:
Efezským 6:10 Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. 11 Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. 12 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. 13 Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. 14 Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. 16 Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. 17 Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. 18 V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých 19 aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia, 20 pre ktoré som poslom v putách, aby som ho otvorene hlásal, ako mi aj treba hovoriť.
3. Ja ťa vytrhnem
Často sa orientujeme na úspech, víťazstvo, výsledky... áno, Boh nám to všetko aj zasľubuje. Máme verné Božie zasľúbenie, že On nás vytrhne od našich nepriateľov a z našich súžení. Čo to však znamená? Je to naozaj to víťazstvo a vytrhnutie ako si to predstavujeme my s našou sebeckou ambíciou byť úspešní, uznaní, prijatí, akceptovaní...?
Možno skutočné víťazstvo je naša vlastná zmena uprostred týchto bojov. Možno naše víťazstvo je v tom, že si uvedomíme kým v skutočnosti sme a kým nie sme. A možno naozaj potrebujeme zakúsiť Božiu priamu intervenciu.. Možno naše víťazstvo príde hneď a možno až po mnohých rokoch...
Jeremiáša Boh vždy vytrhol a zachránil. Ale neviem, či si práve takto predstavujeme Božie zasľúbenie „Ja som s tebou“ v praxi. Keď študujeme Jeremiášov životný príbeh tak na jednej strane nemôžeme nevidieť Božiu ochrannú ruku po celý jeho život nad ním. No na druhej strane vidíme aj skutočnosť, že to naozaj bolo ťažké, že šlo o život, že to bolo vyčerpávajúce, boľavé, ťažké...; že to trvalo celý jeho život, nie len chvíľu; že niekedy Božia intervencia prišla hneď a niekedy akoby vôbec nie...
A predsa ako Boh povedal Jeremiášovi tieto slová, hovorí ich aj nám: „Budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil. Ja ťa vytrhnem.“ My sme tu pre Božie víťazstvo.
Ale nejdeme – nemôžeme ísť - v prvom rade za tým víťazstvom, lebo sa rýchlo sklameme. To nie je naše určenie. To je len zasľúbenie. To nie je náš cieľ! My potrebujeme ísť na prvom mieste za Bohom samotným a v Ňom je aj naše víťazstvo (aj všetko ostatné, čokoľvek len potrebujeme).
Ak naozaj z hĺbky nášho srdca nasledujeme Pána samotného a ideme za Ním, potom naše víťazstvá sú Jeho; vtedy naše víťazstvo nesmrdí človečinou, nie je predčasné, nie je len pozemské, ale je skutočne Božie.
Prosím uvažujem vážne nad tým, či sme svojim Bohom nespravili svoj úspech, prosperitu, zdravie...; či Boha len nepoužívame na naše vlastné ciele; či naozaj stojíme v Jeho službe napriek protivenstvám a nepriateľom; či naozaj On nás vytrhuje, alebo sa snažíme vytrhovať z týchto situácií my sami...
Ako tak uvažujem nad Jeremiášovým príbehom som udivený: Všetci by sme chceli dostať od Boha zasľúbenia, ktoré dostal on; všetci by sme chceli jeho obdarovanie a prorocký plášť; všetci ho vieme vyzdvihnúť pre jeho prorockú službu a vernosť (veď je jedným z autorov Písma, ktoré čítame ako inšpirované samotným Duchom Svätým!)... Ale nikto by sme nechceli žiť jeho život, prechádzať tými situáciami, zakúšať toľkú zradu a protivenstvo...
Nezačali sme sa orientovať na víťazstvo samotné viac ako na Pána?
Kiež je Jeremiášov príbeh aj v tomto pre nás odhalením: My sme tu naozaj pre Božie víťazstvo! Boh sám je s nami! Hovorí nám „Neboja sa!“. Zasľubuje nám vytrhnutie zo súžení a nepriateľov! Ak sa však toto všetko stane našim Bohom, našim zameraním a cieľom, potom nám hrozí buď sklamanie, alebo víťazstvá ktoré však nebudú Božími.
Naše víťazstvo je v Bohu, v osobnom vzťahu s Ním, v živote s Ním a pre Neho:
Rímskym 8:37 Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.
Príspevky
