Pravda z pohľadu Božieho kráľovstva
Zbor Viera BJB 11.3.2012: Michal Kevický
Nebezpečenstvo ovplyvnenia myslenia a konania rôznymi ľudskými pravdami:
- Vo svete neexistuje objektívna pravda. Je veľa právd, veľa uhlov pohľadu na pravdu, veľa strán pravdy. Pilátovo „čo je pravda?“ zostáva dodnes. Akokoľvek: ľudia vo svete nehľadajú pravdu o sebe a relativizujú existenciu pravdy. Vedie nás to však v konečnom dôsledku do dezilúzie, sklamaní a bezmocnosti.
- Veľmi častou výhovorkou ako unikať pravde je, že ju nevieme spoznať, čo je vo svete do veľkej miery tak. Počas nežnej revolúcie jedným z hitov bola pieseň „Pravda víťazí“ od Tublatanky. Bol to naozaj moment kedy ľudia po mnohých rokoch mohli vidieť víťazstvo nad obrovskou lžou. V posledných mesiacoch sme videli ľudí v uliciach s úplne inými náladami: presvedčení mediálnymi polopravdami o hĺbke korupcie demonštrovali svoje sklamanie, rozčarovanie a hnev. Neviem či sme niekedy cítili toľko rezignácie na pravdu.
- Vlastne unisono vo svete znie: pravda je ideál, nikto nie je pravdivý, nie je možné chodiť v pravde, je len väčšie a menšie zlo, veď všetci to robia..
Lenže my nie sme zo sveta (J 17,14.16.) – aj keď tu žijeme – vieme že sme tu pútnikmi (Žid 11,13) – vieme, že hľadáme lepšie a neporovnateľne trvalejšie miesto (Žid 11,16) – zakúšame v Kristovi niečo nové – nebeské (2K 5,17), a prirodzene to staré (svetské) sa stáva smetím v porovnaní s večnou Božou slávou (Fil 3,8).
Aspoň podľa Písma by toto malo o nás v plnej miere platiť. Je to však tak? Nezačali sme aj my relativizovať pravdu (ochladnutím a stratou prvej lásky k Pánovi)? Nerezignovali sme na pravdu v dôsledku vplyvu spoločnosti, kde vidíme toľko pretvárky, nespravodlivosti, korupcie, nevymožiteľnosti práva...)? Nestratili sme ostrie nášho radikálneho nasledovania Krista a Jeho slova?
2 Ján 1:4 Veľmi som sa zaradoval, že som medzi tvojimi deťmi našiel také, čo chodia v pravde, ako sme prijali prikázanie od Otca.
3 Ján 1:3 Lebo som sa veľmi zaradoval, keď prišli bratia a vydávali svedectvo o tvojej pravde, ako chodíš v pravde. 4 Nemám väčšiu radosť, ako keď počujem, že moje deti chodia v pravde.
Existuje objektívna pravda?
Objektívna pravda existuje! A ako kresťania by sme to mali vedieť.
Pán Ježiš je Pravda:
Ján 14:6 Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.
A Jeho slovo je Pravda:
Ján 17:15 Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého. 16 Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. 17 Posväť ich v pravde - Tvoje slovo je pravda. 18 Ako si mňa poslal do sveta, aj ja som ich poslal do sveta. 19 A ja sa pre nich posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde.
Bežne zvykneme klásť otázku: „Čo je pravda?“ – Pátrame po nejakom predmete pravdy, po nejakom tvrdení, či axióme, alebo odhalení. Aj Pilát sa tak pýtal – a je naozaj zaujímavé ako sa jeho otázka stala dodnes ironicky používanou tónom, ktorý vyjadrujete, že odpoveď neexistuje:
Ján 18:37 Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ? Odpovedal Ježiš: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas. 38 Pilát Mu povedal: Čo je pravda? A ako to povedal, vyšiel zase k Židom a riekol im: Ja nenachádzam na Ňom viny.
V Božom kráľovstve však otázka neznie: „Čo je pravda?“, ale: „Kto je pravda?“.
Vo svete sa snažíme poznať „niečo“ o niečom/niekom, pravda je poznaním, vedomosťou; pravdu poznávam nezávisle od seba – nemusí sa ma vôbec týkať; zdroje týchto informácií vieme vyhodnocovať len ako viac, či menej hodnoverné, preskúmané, dokázané.
V Božom kráľovstve sa snažíme „poznať Niekoho“ – poznať Pána; pravda je teda nie len vedomosťou, ale aj skúsenosťou – dokonca vzťahom; pravdu teda takmer nie je možné od seba oddeliť – vždy sa nás nejako týka, vždy na nás ukazuje prstom.
Ján 8:31 I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. 32 A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
My naisto vieme, že objektívna pravda existuje. Zároveň však vieme aj to, že tou pravdou je Kristus. On je pravda. Pravda je osoba. Ak teda chceme poznať pravdu, potrebujeme poznať Jeho. Potrebujeme mať s Ním vzťah. A v tomto vzťahu, ako poznávame Jeho, ako poznávame Jeho slovo, tak spoznávame aj seba samých, náš skutočný stav, našu omylnosť. Vtedy vstupujeme do skutočnej slobody.
Samozrejme aj ako kresťania máme tendenciu byť oklamaní všetkými možnými informáciami o Kristovi, o Jeho slove. Môžeme mať dojem, že my predsa už toho o Ňom toľko vieme, že Jeho slovo dobre poznáme...
Potrebujeme si na rovinu povedať, že pokiaľ nezostávame v Kristovi samom a v Jeho slove, tak pravdu nespoznávame. So pravdy vstupujeme natoľko, nakoľko zostávame v Kristovi a v Jeho slove. Spojenie „zostávať v...“ znamená skutočné spojenie, reálny vzťah, skúsenosť. Ak chceme spoznávať pravdu, potrebujeme spoznávať Krista osobne, doslova Ho počuť, dať sa Mu, zostávať s Ním, nasledovať Ho, zostávať s Ním v kontakte, v spojení.
Takže vieme, že objektívna pravda existuje.
Vieme však aj to, že je to Kristus sám a Jeho slovo, a spoznávame doslova na vlastnej koži ako vstupujeme do vzťahu s Ním, ako v Ňom zostávame a načúvame Mu.
Je to ťažké zistenie, ale dôležité, a síce: ak sa ako kresťania vzďaľujeme od samotného Krista a skúsenosti s počutím Jeho hlasu a Jeho vyučovania, tak sa vzďaľujeme aj pravde. Napriek všetkým vedomostiam môžeme byť ľahko oklamaní.
A je tu ešte jedno zistenie: len natoľko vstupujeme do slobody, nakoľko vstupujeme do pravdy. A teda: aj keď toho veľa o Kristovi, Biblii, kresťanstve a cirkvi vieme, vôbec to nemusí mať vplyv na náš život, vôbec nás to nemusí viesť ku slobode.
Verím, že „zostávanie v Kristovi – v Jeho slove“ je pre nás asi najväčšou výzvou. Práve preto, že sme ľahko uspokojiteľmí informáciami a vedomosťami. Práve preto, že aj Krista a Jeho hlas nahradzujeme – podobne ako svet – informáciami. On nás však volá do vzťahu a do skúsenosti, ktoré nás transformujú.
Pravdu môžeme spoznať!
Ako kresťania však máme ten najlepší zdroj Pravdy, ktorý sa nemýli: Ducha Pravdy, poslaného od Otca, ktorý nás vovádza do všetkej pravdy:
Ján 14:16 A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu<a>, aby bol s vami až naveky - 17 Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.
Ján 14:26 Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. 27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!
1 Ján 4:13 Podľa toho poznávame, že zostávame v Ňom a On v nás, že nám dal zo svojho Ducha.
Ján 15:26 Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne, 27 a aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou.
Ján 16:13 Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. 14 On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. 15 Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám. 16 Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma.
1 Ján 2:27 A vy ani nepotrebujete, aby vás niekto učil; veď pomazanie, ktoré ste prijali od Neho, zostáva vo vás; ale ako vás Jeho pomazanie učí o všetkom - a ono je pravdivé, a nie lož - a ako vás naučilo, v tom zostávajte!
Znovu vidíme, že pravdou nie je len to čo prečítame v Písme (teória, vedomosť), ale to, do čoho nás Duch Pravdy, na základe Písma vovedie: Čo sa stane pre nás na jednej strane zjavením (pochopením, porozumením, skúsenosťou, oslovením – zmenou srdca a myslenia...).
Duch Svätý je však osoba. On nie je nezávislý, externý poradca. On nás môže viesť podľa toho, ako Mu to dovolíme, ako žijeme vo vzťahu s Ním. Bez Neho naozaj nemôžeme žiť skutočne s Kristom a Pre Krista. On prebýva v nás a je v nás prameňom pravdy. Je na mieste pripomenúť varovanie apoštola Pavla:
Efezským 4:30 Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia.
Zarmucujeme Ho aj vtedy, keď vzdorujeme pravde, keď sa jej neotvoríme, keď skrývame realitu, keď neodhaľujeme svoj skutočný stav, keď nie sme ochotní čeliť pravde o nás.
Duch Svätý nás vovádza do Slova. On nám to Slovo robí živým a aktuálnym pre nás.
Žalmy 119:105 Nun. Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.
Božie slovo je horiacou lampou.
Keď hovoríme o Božom slove – o Biblii – je dôležité, aby sme si znovu povedali, že nehovoríme o „niečom“, ale o „Niekom“. Božie slovo má Boží charakter – je to Boh sám. Nehovoríme o knihe a teológii. Hovoríme o vzťahu s Bohom, ktorý je založený na Jeho večnom a živom Slove.
Ján 1:1 Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Bôh. 2 Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. 3 Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo. 4 V ňom bol život, a ten život bol svetlom ľudí, 5 a to svetlo svieti vo tme, a tma ho nezadržala. 6 Bol človek, poslaný od Boha, ktorému bolo meno Ján. 7 Ten prišiel na svedoctvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho. 8 Nebol on tým svetlom, ale prišiel nato, aby svedčil o tom svetle. 9 To bolo to pravdivé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet. 10 Na svete bol, a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal! 11 Prišiel do svojho vlastného, a jeho vlastní ho neprijali! 12 Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno; 13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení. 14 A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu jako jednorodeného od Otca a bol plný milosti a pravdy. 15 Ján svedčil o ňom a volal: Toto je ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, predišiel ma, pretože bol prvší než ja. 16 A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť. 17 Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. 18 Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.
Tento text jasne identifikuje Božie Slovo s osobou Božieho Syna, Pána Ježiša Krista. Takže je namieste povedať, že ako pristupujeme ku Biblii, tak pristupujeme aj Pánovi; aký vzťah máme ku Biblii, taký vzťah máme aj k Pánovi...
Zjavenie 19:11 A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý a v spravedlivosti súdi i bojuje. 12 A jeho oči boly jako plameň ohňa a na jeho hlave mnoho diadémov, a mal napísané meno, ktorého nikto nevie, iba on sám. 13 A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Božie.
Ježiš Kristus je Božie slovo. Toto odhalenie nám pomáha porozumieť Boží charakter Božieho Slova: Božie slovo je živé, mocné, pôsobiace v nás, večné, pravdivé...:
1 Tesalonickým 2:13 Preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľudské slovo - čím naozaj je! - ale ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich.
2 Timoteovi 3:16 Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti, 17 aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený.
Židom 4:12 Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca. 13 A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pre ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia.
Všimnime si, že napr. na tomto mieste je jasne Božie slovo „Niekto“.
Preto môžeme povedať, že Božie slovo je živé, je horiacou lampou. V origináli toho verša Ž 119,105 je slovo, ktoré znamená „horiaca, zapálená, svietiaca... lampa“, je toto isté slovo, ktorým bolo v SZ označené tzv. večné svetlo, ktoré mali kňazi udržiavať vo svätyni.
Môžeme si byť istí tým, že toto Božie slovo horí, svieti kdekoľvek, kedykoľvek a komukoľvek. Božie slovo je živé. Kedykoľvek vo viere otvárame Bibliu, pristupujeme nie len ku knihe, ale ocitáme sa v Božej prítomnosti, kde môžeme zakúsiť Božiu reč ku nám. V rukách máme knihu, ale v srdci počujeme autentický Boží hlas. Čítame slová, príbehy spred vyše 2000 rokov a predsa zakúšame Božie slovo (oslovenie, inšpiráciu, dotyk, vedenie, napomenutie...) tu a teraz.
2 Peter 1:15 Pousilujem sa však, aby ste sa rozpomínali na tieto veci vždy, aj po mojom odchode. 16 Veď sme nesledovali vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami Jeho velebnosti, 17 keď prijal česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy Mu zaznel takýto hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie! 18 Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme boli s Ním na svätom vrchu. 19 Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach. 20 Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad; 21 lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.
S Bibliu v rukách zakúšame svetlo v srdci. A práve toto je nádherná, síce subjektívna, ale predsa tak silná skúsenosť veriacich ľudí s takýmto Božím oslovením a dotykom. Je to svetlo v srdci, ktoré doslova „svitne, zažiari...“.
Povedzme si však ešte o jednej veci, prečo je Božie slovo horiacou lampou. Je v tom na jednej strane inšpirácia, svetlo a vedenie. Ale je v tom aj oheň. A síce oheň lásky Božieho srdca ku nám. Boh nás miluje večným milovaním. Keď berieme do rúk Bibliu, keď pristupujeme k Bohu, pristupujeme k bytosti, ktorá nás miluje, túži po nás. My sme stvorení pre hlboký osobný vzťah s Pánom. Ako náhle tomuto porozumieme a ako náhle to vieme prijať, stáva sa pre nás Božia komunikácia ku nám naozaj horúca. Jednoducho povedané: pri štúdiu Biblie sa zďaleka nedostávame len k informáciám, faktom, histórii...; ale zakúšame veľmi horúce, vážne, osobné a naliehavé oslovenie Bohom. A toto aj nás zapaľuje ohňom lásky k tomu, ktorý nás prvý miloval.
Božie slovo je horiacou lampou. Prináša svetlo – oslovenie Bohom – do nášho života. Deje sa to však v kontexte osobného vzťahu, ktorý nás premieňa zvnútra. V Božom slove zakúšame Božie svetlo a oheň Jeho osobnej lásky. Zároveň toto svetlo Božie slova preniká náš život (konfrontuje nás samých, a vedie nás...) a tento Boží oheň Jeho lásky nás zapaľuje v našom vnútri a premieňa nás...
Je to nádherná skutočnosť, že pristupujeme ku Bohu, ktorý ku nám hovorí prostredníctvom svojho Slova veľmi osobným spôsobom v našom vnútri.
V pravde je možné chodiť!
Božie slovo je lampou mojej nohe.
Je veľmi zaujímavé toto upresnenie vo verši Ž 119,105: „Tvoje slovo je lempou mojej nohe...“ nie je tu vyjadrenie, ktoré by sme logicky čakali: „mojim očiam, mojej mysli, môjmu srdcu...“ Vyjadrenie „...mojej nohe“ je jasne účelové. Ako celé Písmo, aj tento verš je Duchom Svätým inšpirovaný. A preto vyjadrenie, že Božie slovo je lampou mojej nohe má hlboký zmysel a význam.
Noha (a tiež asi nie je náhoda, že v origináli je tam naozaj jednotné číslo) symbolizuje osobnú iniciatívu, vieru a skúsenosť človeka. Zrejme by sme mohli povedať, že Božie slovo je horiacou, svietiacou lampu. Pokiaľ však máme tento oheň a svetlo zakúsiť a prijať na osobnej úrovni, zrejme to nepôjde bez našej nohy, bez našej iniciatívy, viery a skúsenosti.
Spôsob ako spoznávame pravdu podľa Písma, je chodenie v pravde. Nie len teoretické poznanie, ale praktické zakúsenie a poslúchnutie. Pán doslova hovorí k našej nohe, nie len k našej hlave. To svetlo je pre nohu, pre naše vykročenie, poslúchnutie, uvedenie do praxe. Je to doslova chodenie s Bohom, spoločný život s Ním, nasledovanie Jeho.
Duch Svätý nás aj zmocňuje k tomu aby sme chodili v pravde. On nás nie len vovádza do tej pravdy teoreticky, ale nás zmocňuje k tomu v nej chodiť.
Ján 8:31 I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. 32 A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Duch Svätý nám zjavuje pravdu spôsobom, ktorý nás oslobodí. Je to nie len vedomosť, ktorú nám sprostredkuje. Je to zjavenie, ktoré spôsobuje našu premenu, transformáciu, oslobodenie. Nemôžeme chodiť v pravde bez tohto zmocnenia.
Samozrejme, stále je to aj o našom súhlase, rozhodnutí a poslušnosti.
Aj nám kresťanom veľmi hrozí, že zostaneme vo svetskom rozmere pravdy, že budeme mať len informácie, len vedomosti, presvedčenia, ale nevstúpime do pravdy o nás samých, nezakúsime naše osobné oslobodenie a nevstúpime do pravdy:
2 Timoteovi 3:1 Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. 2 Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, 3 neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, 4 zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. 5 Budú sa tváriť po bož ne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj. 6 Z nich sú totiž tí, ktorí sa vkrádajú do domov a podmaňujú si žienky, ktoré sú zaťažené hriechmi, vedené rozličnými žiadosťami, 7 stále sa učia, ale nikdy nemôžu dôjsť k poznaniu pravdy.
Ak tolerujeme niečo, čo zarmucujeme Ducha Svätého, ak žijeme v hriechu, či v neochote otvoriť sa v pokání pravde, potom nevieme do pravdy vstúpiť. Potom sa len dookola učíme a predsa ju nedosahujeme.
Poďme dovoliť Duchu Svätému, aby nás vovádzal do pravdy, do svetla:
1 Ján 1:7 Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.
V pravde, vo svetle, zostávame vtedy ak:
- Zostávame v spoločenstve, v otvorených vzťahoch, vo vykazateľnosti, vo vzťahoch kde nič neskrývam, a kde som slobodný vyznať svoje hriechy. Ak vieme že Kristus zomieral namiesto nás, tak vina a hanba nás nezadrží v tom, aby sme vstúpili do odhaľujúceho svetla aj pred ľuďmi.
- Vieme, že sú naše hriechy odpustené, a že nás Kristova krv očisťuje. Zakúsili sme v osobnom pokání, v konkrétnom odhalení hriechov, Pánove odpustenie, očistenie. A táto milosť nás od hriechu úplne oddeľuje. Už viac v ňom nevieme zotrvať.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára