Čas Saula – čas Dávida
Neviem, ako mám začať. Neviem, ako to, čo budem ďalej písať ku mne prišlo, trvá to už roky, jednoducho to žijem, ale jedného dňa sa mi to zrazu úplne skonkretizovalo ako niečo, čo musím povedať. Začalo ma to prenasledovať z viacerých strán, oslovovalo ma to na modlitbách, v slove, keď som vzdychala pred Bohom nad vecami, z ktorých som bola veľmi smutná. Bolo to tu ako obrázok, ako slovo, situácie... V tom celom som začala znovu hlboko vnímať to, že mnohí z nás, sú ako Dávid. Sme povolaní byť blízko Boha, byť mužmi a ženami podľa Božieho srdca. Boh vylial svoj olej na naše hlavy. Ale stále ešte žijeme v dobe Saula.
| Saul | Dávid |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mnohí z nás sú ako Dávid. Pomazaní králi a kňazi. Olej z neba bol vyliaty na naše hlavy. Vieš o tom, snívaš o veciach, ktoré ti Boh zasľúbil, túžiš po nich. Ale ešte stále vládne Saul. Nie len okolo teba, ale aj v tebe. Keď hovorím o Saulových chybách, nie je to preto, že chcem ukazovať na to, čo niektorí ľudia robia vo svojej sile a na svoju slávu. To nie je moja vec. Je to preto, že v mnohom ja sama som stále ako Saul. Potrebujem zmenu. Potrebujem pobudnúť na púšti a v jaskyni, prenasledovaná vlastnými ambíciami a túžbami, vlastnými nezrelými postojmi, vlastným strachom o svoj život... Potrebujem s nimi bojovať, aby to, čo zostane bolo čisté, rýdze Božie.
Púšť a jaskyňa
Mnohí sa ocitli v „jaskyni“ alebo „na púšti“ preto, lebo ich tam zatlačili ľudia. Niekedy práve tí, ktorí im mali pomôcť naučiť sa kráčať v pomazaní, ktoré im dal Boh. Ak si jedným z nich, máš na výber z dvoch postojov:
1. Môžeš sa vzoprieť a odísť na miesto, kde budeš môcť robiť presne to, čo ti Boh ukázal, presne tak, ako si si to na základe Jeho osobného prorockého povolania pre teba, vysníval. Nechať za sebou tú hŕstku ľudí, čo nie a nie pochopiť, že si pomazaný Boží. Konečne preč! Konečne sloboda! Na konci tejto lákavej skratky sa staneš aj ty Saulom hasiacim Božie povolanie v tých, v ktorých si povolaný ho objaviť.
2. Môžeš zostať Dávidom. Jednoducho dovolíš Bohu, aby v jaskyni, do ktorej si bol vyhnaný, s tebou jednal. Využiješ každý deň naplno na to, aby si Ho spoznal. Lebo Dávid poznal Boha z blízka. Nie len vtedy, keď kraľoval, ale aj vtedy, keď bol obyčajným pastierom, a aj vtedy, keď sa prenasledovaný vlastným svokrom musel ukrývať. V tej krajine, ktorej bol pomazaným kráľom. Tu sa upevňoval v tom, čo si na ňom Boh vážil. Boh o ňom nehovoril ako o najväčšom z kráľov, ale ako o mužovi podľa Božieho srdca. S Dávidovým premeneným srdcom naplníš svoje povolanie v plnosti a staneš sa hnacím motorom pre mnohých okolo teba.
Zomieranie
V jaskyni mnohé z vecí, pre ktoré si zahorel, keď ti Boh o nich hovoril, jednoducho zomrú. Prestaneš ich čakať a snívať o nich. Možno prestaneš veriť, že to bol Boh, kto ti o nich hovoril. Už nebudeš mať silu modliť sa v smelej viere. Bože slovo ti znelo tak dávno a stále sa nič nedeje. Roky utekajú a ty zisťuješ, že nie si tak silný a obdarovaný, ako si si myslel. Vidíš svoje slabosti, vidíš, ako iní okolo teba vstupujú do svojho povolania a ty stále akoby stojíš na mieste, alebo sa hýbeš dopredu len minimálne. Toto je fáza zomierania 
V tejto fáze nepriateľ nastavil jednu nepríjemnú pascu – horkosť. Bude ti šepkať, že Boh ťa oklamal, že si ťa už nevšíma, bude ti ukazovať na ľudí okolo teba, a bude ich obviňovať z toho, že si kvôli nim nenaplnil svoje povolanie. Budeš vidieť ich chyby, ich nesprávne postoje... Dávida Saul dokonca pripravil o manželku a dal ju inému (1 Sam 25,44)! Aký nádherný priestor pre horkosť a hnev. Hneď za horkosťou priletí samospravodlivosť, aby ťa lákala postaviť sa vo svojej vlastnej sile na miesto, ktoré ti bolo zasľúbené. Ak naletíš, staneš sa Saulom a stratíš plnosť Božieho povolania. Saul napráva ľudí okolo seba, chce ich mať „na svoj obraz“, ale Dávid pozná milosť Božieho srdca. Ukazuje na hriech, nie hriešnika. Prichádza s milosťou. Dáva slobodu byť sám sebou. Aj človeka, ktorý mu spôsobil toľko trápenia mal v úcte aj po jeho smrti (2Sam 1,11-12).
Viera
Dávid sa najskôr naučil poraziť leva a medveďa, potom stál v boji proti Goliášovi. Ako skúsený bojovník sa nakoniec ocitol v boji proti sebe samému. A zvíťazil - keď mal možnosť zabiť Saula, keď ho dokonca jeho spolubojovníci prehovárali, aby tak urobil, nechal ho žiť (1 Sam24 a26).
Dávid vyhral boj o novú vieru – nezobral si to, čo mu Boh dal skôr, kým prišiel jeho čas. Počkal na Neho, kým mu On sám urobí priestor. Nikam sa netlačil, hoci bol v práve. To bola úplne nová viera – veril, že Boh myslel svoje slovo vážne. Aj keď dlhé roky to tak nevyzeralo. Počkal, kým ho Boh postavil na miesta, ktoré pre neho pripravil. Nebojoval o ne, bol spokojný s tým, že má Boha samotného.
Z jaskyne nie je vidieť nebo, do jej zákutí neprenikne svetlo. Je tam zima, nerastie tam tráva, na ktorú si možno pohodlne sadnúť... ale je to miesto, kam prenikne Boží hlas. Boh si tam z Dávida tvaroval nádobu, ktorá udržala Jeho obsah.
Nové vodcovstvo
V čase prenasledovania sa Dávid učil vodcovstvu. Saul hľadá schopných ľudí, bojovníkov, ktorí prinesú slávu jeho vlastnému menu. Dávid sa ujíma skrachovanco. Oni sami ho vyhľadávajú (1 Sam 22,2) Vedie ich k Bohu. Vedie ich do Božej premieňajúcej prítomnosti. Z mnohých, ktorí stáli verne po jeho boku počas rokov prenasledovania, sa stali jeho verní spolubojovníci, aj keď bol kráľom. Viedol ich k zmene, od zatrpknutosti k vernosti, od nezávislosti k poddaniu sa. Bola to hŕstka ľudí, ktorí v živote mnoho nedosiahli - a on z nich urobil armádu.
Vlastníctvo
Saul hľadá, ako naplniť svoje povolanie. Ako zmocnieť a upevniť si svoje postavenie. Krajina a ľud, ktorému vládne sa v jeho očiach stáva jeho majetkom. Pre Dávida je povolaním byť blízko Bohu. V rokoch úteku pred Saulom, na púšti, v jaskyniach, dokonca v krajine Filištínocv bol vo svojom povolaní. Nekraľoval nad krajinou, nevlastnil ju ani ľudí, ktorým vládol. Kdekoľvek sa pohol, bol ozajstným kráľom, aj keď nemal na hlave korunu. A práve preto svoje poslanie naozaj naplnil. Lebo Božie povolanie môže naplniť len Boh a Dávid dovolil Bohu, aby ho bezvýhradne vlastnil. Nepotreboval mať v rukách svoje vlastníctvo, potreboval, aby on sám bol Božím vlastníctvom.
Je mi stále nepochopiteľné to, že Boh túži robiť veci so mnou. Poznám sa. Viem o svojich chybách. Tak, ako ty vieš o svojich. Viem o svojich nedostatkoch, tak ako aj ty vieš o svojich. Moje možnosti sú obmedzené tak, ako sú obmedzené tvoje možnosti. Veľa krát som snívala o mocných Božích skutkoch aj v tejto krajine, modlila som sa s ostatnými za prebudenie, za zmenu v Božom ľude, v našom národe... Dnes viem, ešte viac ako pred tým, že Boh všetky naše modlitby vypočuje. Odpoveď na mnohé z nich sme nikdy nevideli. Z niektorých sme videli malinké kúsočky, oveľa menšie ako bolo to, za čo sme prosili. Ale Boh ani jednu z našich modlitieb nenechal padnúť na zem. Zbiera ich, aby ich jedného dňa vylial na náš národ. A nielen v plnosti toho, čo sme prosili, ale omnoho viac, aj to, čo sme sa prosiť ani snívať ani neodvážili.
Ja som ešte stále v jaskyni
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára