Perspektíva pre rok 2013

Perspektíva pre rok 2013

Úvod

Na úvod chcem znovu zdôrazniť, že to čo robíme a čím prechádzame je zároveň aj Pánovou školou, prípravou na to, k čomu sme ešte povolaní, a čo chce Pán robiť. Takže aj po rokoch 2011 a 2012: Naša príprava pokračuje. A to ako ňou prechádzame bude určovať mieru toho, ako si nás Boh bude môcť použiť v Jeho žatve. Je to príprava nevesty pre svojho Ženícha – príprava na stretnutie s Ním. Je to však aj príprava na žatvu. A to je čas, kedy Boh bude vylievať svojho Ducha v posledných dňoch na každé telo a kedy bude Jeho kráľovstvo zjavované v Jeho moci a sláve. Pán túži vzbudiť novú vlnu prebudenia – neporovnateľne väčšiu ako bola tá, ktorú sme zakúsili v našej krajine na začiatku 90-tych rokov.

Rok 2013

Ako som dnes ráno (1.1.2013) vyvyšoval nášho Otca nad týmto rokom, uvedomoval som si skutočnosť, že On je večný a všemohúci Boh. A teda aj tento rok je celý svet držaný Ním. Nie je nič čo by vymyslel diabol, alebo ľudia, nad čím by Boh nebol triumfálne vyvýšený. Zároveň som si uvedomoval, že my – ako Jeho deti – doslova „dietky svetla“– máme svoje bezpečie v Ňom a nie sme prikvačení žiadnou tmou. Nemusíme žiť v strachu a v neistote. Ani v dôsledku evidentných úkazov posledných dní. Doslova som ďakoval Bohu že nie sme dietkami tmy, ale deťmi svetla. Máme výsadu spoznávať Ho, byť Ním vedení, zakúšať život v Jeho povolaní. Zvlášť som vyznával tieto tri skutočnosti: 1. Máme svetlo – máme výsadu zakúšať Božie vedenie; 2. Sme svetlom – ako žijeme s Bohom, tak je na nás zjavený Jeho život a On sám ľuďom okolo nás; 3. Môžeme zostávať vo svetle – v spoločenstve svetla s Pánom a medzi sebou navzájom. Bolo to vlastne také uctievanie „Boha svetla“ a ďakovanie za možnosť žiť v Jeho svetle.

Potom som si otvoril náhodne Písmo ako to v poslednej dobe robievam. Vôbec netvrdím, že toto je spôsob ako prijímať Božie vedenie. Proste si takto ráno otváram Písmo. Bez očakávania nejakej odpovede od Pána. Jednoducho čakám, že čo mi chce Pán povedať. A naozaj veľmi často zakúšam ako ku mne Boh hovorí. A toto ráno som si otvoril Písmo a začal čítať na tomto mieste:

1 Tesalonickým 5:1  Bratia, nepotrebujete, aby som vám písal o časoch a obdobiach, 2  lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. 3  Keď si budú povrávať: Je pokoj a bezpečnosť, vtedy ich znenazdania prikvačí záhuba ako pôrodné bolesti tehotnú ženu, a neutečú. 4  Ale vy, bratia, nie ste v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5  Veď vy všetci ste synovia svetla a synovia dňa. Nepatríme noci ani tme. 6  Nespime teda ako ostatní, ale bdime a buďme triezvi. 7  Lebo tí, čo spia, v noci spia, a opilci sa v noci opíjajú. 8  Ale my (ako synovia) dňa buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spasenie. 9  Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, 10  ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme. 11  Preto sa potešujte vospolok a povzbudzujte navzájom, ako aj robíte.

Samozrejme, hneď som spozornel, lebo mi bolo jasné, že Pán ku mne hovoril už aj prostredníctvom mojich vlastných modlitieb a chvály, a že teraz mi to potvrdzuje. Zároveň som vedel, že je to dôležité pre nás (a na prvom mieste pre mňa) práve tento rok. Nuž a vyrozumel som pre tento rok nasledovné:

Sme synovia svetla a dňa.

Sme synovia svetla a dňa. Nepokúšame sa o to, nehráme sa na to, nepredstierame to... Sme synovia svetla. A teda nie sme obeťami temnoty tohto sveta. My máme svetlo: Máme Božie slovo – zakúšame ako ku nám hovorí (Ž 119,106); Pán v nás je tým svetlom (J 8,12) – zakúšame Jeho prítomnosť a teda aj Jeho zmocnenie (Fil 4,13). Je to On v nás a my v Ňom (1J 4,13). To svetlo svieti v tme a tma ho nepohltí (J 1,5)!

Bdejme!

Bdejme! Toto je spôsob ako zostávať vo svetle. Je čas zbaviť sa všetkého, čo nás uspáva; na čom máme tendenciu byť závislí (Žid 12,1); čo nás opíja, omamuje (G 3,1)... Verím, že práve život modlitby nás udržuje bdelými (L 21,34-36). Tento rok je pre nás naozaj výzvou naučiť sa pravidelne a veľmi naliehavo modliť (1Tes 5,17). A možno by aj bolo dobré keby sme mu pracovne dali meno „škola modlitby“.

Znovu sa vraciam k postoju chudobných duchom: Ich koreň je totiž v modlitebnej komôrke. Takýto chudobní duchom budú vytrvalou a mocnou modlitebnou armádou. Takýchto chudobných duchom bude môcť pozdvihnúť aj do vodcovstva. Tieto vyučovania nájdete v závere.

Viera a láska

Viera a láska sa proste musia stať našou povinnou výbavou – niečím, čo máme na sebe vždy. Vierou a láskou potrebujeme cítiť, reagovať, hovoriť... Verím, že to je život v spoločenstve svetla:

1. S Pánom: Viera je z počutia Pána (R 10,17). Ak Ho máme naozaj počuť, potrebujeme zostávať naozaj v spoločenstve s Ním. Naše srdce voči Nemu musí byť vo svetle. Úplne otvorené a úprimné (Iz 66,2). Verím, že tento rok 2013 je o návrate ku prvej láske (Zj 2,4-5), kedy Pán klope na naše srdcia (Zj 3,20) s túžbou po osobnom spoločenstve s každým z Jeho detí. Znovu preto upriamujem našu pozornosť na podobenstvo o 10-tich pannách, ktoré je o Božom kráľovstve v posledných dňoch, kedy budeme vidieť Pána ako Ženícha, v ústrety ktorého vykročíme. Vyučovania o tom nájdete v závere.

2. V spoločenstve veriacich: Potrebujeme sa naučiť milovať sa navzájom a žiť vo svetle – v láske a v pravde – voči našim bratom a sestrám (1J 1,7). Bez jednoty Ducha medzi nami (Ef 4,3) ako rozdelený dom neobstojíme (Mt 12,25). Verím, že práve teraz sme v tomto Pánom skúšaní a pripravovaní. Na začiatku novembra 2012 som vnímal ako ma Pán varuje pred týmto útokom a odvtedy si to jednak aj citeľne uvedomujem, ale identické varovanie prijali aj ďalší ľudia. Viac o tom napr. TU. Prejavuje sa to práve útokom na naše vzťahy, spoluprácu, vzájomnú dôveru. Čelíme pokušeniu porovnávať sa s inými, súťažiť, vidieť ich chyby, súdiť... Zdá sa akoby sme v tomto zlyhávali. Zdá sa, že znovu a znovu zakúšame bolestné rozdelenia a zranenia. Zdá sa, že sa nepriateľovi darí nás udržať rozdelených. Je to však len zdanie. Bez týchto bolestných výziev by sme neporástli v skutočnej láske, odpustení, jednote a spolupráci. Uprostred zmätku mnohého rozdelenia povstáva skutočne jednotná a milujúca cirkev.

Orientácia na nebo

Našou najsamozrejmejšou identitou kresťanov je, že vieme, že aj keď žijeme na tomto svete, nie sme z tohto sveta (J 15,19; 17,14-16). My hľadáme ono budúce lepšie miesto (Žid 11,10.13-16.). Našim skutočným domovom je nebo (J 14,1-3). Tam mierime. Pre to miesto sa pripravujeme. Prilba nádeje na spasenie chráni našu myseľ sústredenú na Pána a na nebo (Kol 3,1-2). Takto sme premieňaní Ním (2K 3,18) a nežijeme – nemyslíme – ako ľudia vo svete (R 12,2). Žijeme pre Pána (2K 5,14-15). Máme Jeho hodnoty. Veď ako by sme ešte mohli žiť na tomto svete pre tento svet, keď sme už prijali Božiu milosť, spoznali Božiu lásku a zakúsili Božie povolanie?! Verím, že toto je čas, kedy Pán zobúdza kresťanov, ktorí žijú svetsky a pre hodnoty sveta. Zrejme aj toto je jeden z dôvodov prečo Pán trasie svetskými istotami: aby nespasení začali hľadať skutočné istoty v Božom spasení a aby spasení striasli zo seba závislosť na pozemských istotách. V tomto trasení bude viac a viac evidentné kto má a kto nemá svoju istotu a pokoj v Bohu samom. Je to obrovská príležitosť priniesť svetlo do temnoty.

Verím, že orientácia na nebo súvisí aj s videním tohto sveta ako obrovskej žatvy (Mt 9,36-38). Žijeme pre záchranu ľudí a nie pre seba samých. Zhromažďujeme si poklady v nebi (Mt 6,19-21). A tými pokladmi sú predovšetkým spasení a Božou milosťou premenení ľudia. Práve z obrátenia hriešnikov, zo spasenia každého človeka je v nebi obrovská radosť (L 15,7).

Preto stále viac bude v cirkvi nie len reč o učeníctve a evanjelizácii, ale budeme prirodzene žiť evanjelizáciou a učeníctvom. Bude to vanutím Jeho Ducha. Zrazu z mnohých unavených a frustrovaných kresťanov z vyučovania a snahy o učeníctvo a evanjelizáciu povstanú horúci evanjelisti a otcovia a matky, ktorí objavia jedinečné spôsoby ako odovzdávať to, čo im Boh zveril. Verím, že všetky naše súčasné teórie ako by sme to mali robiť budú biedne v porovnaní s tým, ako nás Duch svätý bude viesť. Doslova vynájdeme úplne jedinečné a nové spôsoby evanjelizácie a učeníctva. A ten čas je už tu. Polia na Slovensku sa už belejú a mnohí do tejto žatvy už vstúpili. Tento rok to môže byť aj „tvoja jazda“ v Duchu Svätom.

Záver

V závere upriamujem vašu pozornosť na niektoré vyučovania, ktoré súvisia s týmto všetkým:

Podobenstvo o 10 pannách	Chudobní duchom modlitba	Jeremiáš
Podobenstvo o 10-tich pannách. I.časť Podobenstvo o 10-tich pannách. II. a III.časť Podobenstvo o 10-tich pannách. IV.časť Podobenstvo o 10-tich pannách. V.časť	Modlitba chudobných duchom Vodcovstvo chudobných duchom Modlitebná komôrka chudobných duchom	Si tu pre Božiu slávu Si tu pre Božie víťazstvo Strategický návrat Si tu pre Boha Si tu pre Božie úmysly

Modlím sa, aby sme mali nášho Pána ustavične pred sebou. Ak On sám bude našim pokladom a odmenou, potom iste vykúpime každý čas tohto roku tým najsprávnejším spôsobom.