Podobenstvo o 10-tich pannách. I.časť
(Mt 25,1-13)
| V rovnakom zmysle som hovoril o tomto podobenstve aj:
|
Matúš 10:16 Hľa, ja vás posielam ako ovce medzi vlkov. Tedy buďte opatrní jako hadi a prostí jako holubi.
Často počujeme o tom ako veľmi – ako nevyhnutne – potrebujeme aj opatrnosť (múdrosť, predvídavosť...) hadov a aj prostotu (nefalšovanosť, čistotu...) holubíc. Je to naozaj nevyhnutné aby sme vedeli obstáť v tejto dobe. Mňa to veľmi zaujalo a rozmýšľal som o tejto opatrnosti – múdrosti. Ako príklad takejto múdrosti sa používa aj podobenstvo o desiatich pannách. O piatich z nich sa doslova hovorí ako o opatrných – múdrych – a je tam použité to isté slovo. Keď som však nad týmto podobenstvom začal hlbšie rozmýšľať a modliť sa, bol som doslova „vyvedený z miery“ vážnosťou tých vecí, ktoré mi Pán ukazoval. Dnes by som sa chcel zdieľať s vami o prvej časti tohto podobenstva.
Matúš 25:1 Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi. 2 Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. 3 Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja; 4 ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. 5 A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly. 6 Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety! 7 Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy. 8 A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. 9 Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! 10 A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere. 11 Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! 12 Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás! 13 Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.
Vtedy bude...
Toto podobenstvo je iné ako iné podobenstvá, ktoré hovoria „Božie kráľovstvo je podobné ...“. Toto podobenstvo hovorí o tom, čomu bude podobné kráľovstvo Božie v posledných dňoch – v dňoch pred Pánovým príchodom – pred vytrhnutím cirkvi.
Aj kontext tohto podobenstva je vlastne vyučovanie o posledných dňoch. Celá 24-kapitola hovorí o tom, čo sa vtedy bude diať:
- Mnohí budú o sebe tvrdiť „ja som mesiáš“ (Mt 24,4-5) – a veľmi mnohých zvedú
- V týchto dňoch budú vojny, hlad, choroby... (Mt 24,7-8) – a to je ešte len počiatok bolestí podľa Pánových slov... Teda je zrejmé že tieto veci sa budú stupňovať a spôsobia neistotu a zmätok a vážne globálne problémy.
- Ďalšou charakteristikou je prenasledovanie (v.10).
- Falošní proroci (v.11), ktorí zvedú mnohých
- Ochladnutie mnohých veriacich a odpadnutie od viery. Verím, že to bude mať podobu náboženstva – možno nejakej organizovanej odpadlej cirkvi – ako písal Pavel, keď sa snažil vykresliť obraz týchto posledných dní – ktoré má len tvárnosť pobožnosti, ale postráda moc Božiu (2Tim 3,5)...
- Celosvetová evanjelizácia a obrovská žatva – prebudenie (v.14)
Toto je v stručnosti pozadie toho času, o ktorom je podobenstvo o desiatich pannách. No a tu čítame, že v tej dobe bude každý kresťan mať vlastnú lampu! Už nebudú žiť zo svetla iných ľudí, už nebudú len vo vleku, nebudú len pozorovateľmi v cirkvi a účastníkmi zhromaždení... Veľmi čakám a modlím sa za to, aby sme práve toto začali robiť už teraz: aby sme zobrali každý svoju vlastnú lampu a čo najviac ju rozsvietili...
Jeden zo súčasných trendov v cirkvi.
Myslím, že dnes zakúšame niečo z toho, že sú mnohí vyzdvihovaní v cirkvi ako „pomazaní“... Dnes sa potýkame s prorockou službou, ktorá ak aj nie je falošná, tak nás zastihuje nepripravených a v dôsledku toho je pre nás aj zavádzajúca, lebo nevieme čo s tým...
Podľa mňa výpoveď „Mnohí budú o sebe tvrdiť ja som mesiáš“ neznamená len to, že povstanú falošní spasitelia v podobe vodcov siekt, ktorí povedú ľudí k hromadným samovraždám, alebo iným zvodom... Iste, sme a aj budeme svedkami takýchto samozvaných spasiteľov.
Ale myslím, že je tu skôr mienený trend v cirkvi (keďže Pán v týchto rečiach hovoril k učeníkom a cirkvi...), ktorý dáva dôraz, bude uprednostňovať a vyzdvihovať službu pomazaných služobníkov. „Mesiáš“ znamená „pomazaný“. Teda mnohí budú práve toto vyzdvihovať a týmto sa zviditeľňovať.
Pomazanie je Božia moc a my ju nesmierne potrebujeme ku službe. Boh pomazáva svojich služobníkov. Boh povoláva apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastierov a učiteľov... (Ef 4,11) Lenže nie na to, aby upútavali pozornosť na seba, na prejavy, na nejakú doktrínu, teológiu, prax, či trandíciu... ale preto, aby „pripravovali svätých na dielo služby“ (Ef 4,12).
Dnes však vidím trend v Európe, ale aj v Amerike, že sa dáva dôraz na pomazanie. Kresťania vyhľadávajú službu pomazaných tak ako v sekulárnom živote službu lekárov, či právnikov, či servisu... Máme spotrebnú mentalitu a hľadáme rýchle instantné riešenia. Nuž a pomazaní služobníci sa preto pre nás stávajú nie (len) pomocou, ale aj hrozbou:
- Ich služba je síce mocná, ale vedie nás ku osobnej pasivite – jednoducho žijeme zo skúseností a zjavení iných, ale postrádame vlastnú skúsenosť s Pánom, neplatíme cenu za svoju vlastnú transformáciu a čakáme, že nás pomazanie zmení... (Ľahšie je prísť na „pomazané zhromaždenie“ , kde sa niekto za mňa pomodlí a čakať že toto spôsobí veľké veci; ako osobne zápasiť v modlitbách a pôstoch a vo vernej službe o osobnú premenu a Pánove navštívenie...)
- Tento trend nás vedie aj ku sklamaniu zo svojho zboru (života, služby...) - keď nevidíme také isté pomazanie vo svojom zbore a svojej službe... (Niekedy mám pocit že požehnanie a povzbudenie, ktoré si ľudia prinesú z rôznych konferencií je priamo úmerné ich rozčarovaniu a sklamaniu z toho, že to, čo bolo na tej ktorej konferencii nie je aj v ich zbore...)
- Tento trend – a zvlášť v dobe ľahkej prístupnosti ku informáciám skrze médiá – nás zvádza pozorovať to, čo sa deje inde, snažiť sa o to, napodobňovať to, cestovať za tým... vidieť v tom riešenie a odpovede našich vlastných potrieb. To nás okráda o autentické veci, ktoré má Boh pre nás - o hľadanie Božej tváre pre nás samých, pre náš zbor, naše mesto, náš národ...
- Čakáme, že takýto pomazaní – a takéto pomazanie – sa prenesie a spôsobí vytúžené zmeny. Skrátka čakáme rýchle, lacné, bezbolestné riešenie v podobe „preneseného prebudenia“.
Myslím, že teraz zakúšame zmätok, ktorý je v cirkvi týmto trendom spôsobovaný. Tento zmätok je spôsobený:
- Vyzdvihovaním pomazania a pomazaných naozaj nezdravým spôsobom, obdivovaním, nesúdením, nerozlišovaním, napodobňovaním... atď.
- Odmietaním, odsúdením tými, ktorí už zakúsili aj negatívne veci, sklamanie a rozčarovanie z chýb takýchto vodcov a hnutí...
Tento zmätok je jedným z dôvodov, prečo kresťania nemajú vlastné lampy – prečo nemajú v nich olej Svätého Ducha. My potrebujeme múdrosť a nefalšovanosť, aby sme neboli zvedení, aby pre nás služba pomazaných Božích bola prínosom a obohatením. Potrebujeme pomazanie ku službe. Ale pomazanie nikdy nenahradí:
- naše učeníctvo – nasledovanie Pána v osobnom vzťahu
- náš osobný čas s Pánom pri Jeho nohách, osobnú skúsenosť s Bohom,
- Božie povolanie – keď On do nás volí niečo z Jeho túžob, bremien, snov, slz – či smiechu...
- proces premeny charakteru a – trpezlivé a vytrvalé – nesenie ovocia Ducha,
- spoločenstvo s veriacimi ľuďmi – konkrétny zbor,
- službu, do ktorej nás Pán postavil – vernú, stabilnú službu na jednom mieste, v jednom zbore.
- ...
Preto tak veľmi čakám na to, ako postupne každý jeden z nás vezmeme svoju lampu a vstúpime do dobrodružstva chodenia s Bohom. Netrpezlivo čakám na ten deň kedy vezmú svoje lampy práve tí ľudia, ktorí v tomto zmätku svoje lampy odložili:
- Sú to ľudia, ktorí sa nasadili lojálne pre svoj zbor – dokonca do takej miery, že priniesli mnohé osobné obete a ich služba sa podpísala do nejakej miery na ich zdravotnom stave, alebo stave ich rodín. Po čase si však povedali „dosť“, vyhoreli, sklamali sa vo vodcoch, sklamali sa v ľuďoch a vzťahoch keď zistili, že sú dobrí len vtedy keď slúžia iným a len preto, že slúžia iným. Sklamali sa keď videli, že iní odchádzajú, že iní sa k tomu nestavajú zodpovedne. Vytvorili zbor v zbore. Vytvorili tzv piatu kolóniu: vyhoretých, pasívnych, sklamaných, rezignovaných, prizerajúcich sa... Odložili svoju lampu a povedali si: „teraz nech svietia iní, my sme sa vyčerpali...“.
- Sú to ľudia, ktorí zakúsili a správne rozsúdili rôzne zlé učenia, dorazy a prax... Keďže sa nevedeli stotožniť s tým, čo videli v zbore, odišli s cieľom už nikdy nebyť časťou žiadneho zboru, už nikdy neniesť spoluzodpovednosť, už nikdy nevstúpiť do záväzku a možno ani do žiadneho iného zboru... Ich lampa zhasla... alebo slabo bliká už len im samotným, pre ich vlastnú potrebu a podľa ich predstáv...
- Sú to ľudia, ktorí zakúsili a správne rozsúdili rôzne zlé učenia, dorazy a prax... A rozhodli sa zboriť falošné oltáre založiť nové zbory... V mene nápravy, rozsúdenia, ozdravenia, správneho učenia, či praxi... vznikli nové zbory. Ich základným kameňom a víziou však nebol Ježiš, ale nejaká pravda, teológia, presvedčenie... Sú to zbory presvedčené o svojej exkluzivite, výnimočnosti považujúce iných za tých, ktorí sa mýlia, ktorí robia chyby... Takto vyrástlo mnoho horkých koreňov a horkých zborov. A lampy? Ich lampy vrhajú nie svetlo, ale tmu rozdelenia a prozelytickej náboženskej horlivosti...
- Sú to ľudia, ktorí zakúsili a správne rozsúdili rôzne zlé učenia, dorazy a prax. Nezaložili však nové zbory, ale nové vzbury... Stali sa vodcami v mene očistenia, oslobodenia, odhalenia... Takto vzniklo mnoho neprijatia, horkosti, rozdelenia a nejednoty v zboroch. Lampy sa stali zbraňou v bratovražednom boji.
Dnes toto všetko vytvára mnoho neporozumenia a chaosu, mnoho rozdelenia a nejednoty v cirkvi. Zároveň však mnoho rezignácie, sklamania, pasivity, odchodov ľudí... Mnoho, mnoho zhasnutých, či len slabulinko blikajúcich lámp.
Som však presvedčený, že keď títo ľudia – títo tak rôzne a hrozne oklamaní a zavedení! – títo, ktorí zakúsili také chyby vo vodcovstve, učení a praxi! – títo, ktorí prešli v dôsledku toho tak hlbokými krízami! - títo, ktorí tak veľmi padli v nesprávnej aplikácii hoci aj správneho rozsúdenia! - Keď títo ľudia povstanú v posledných dňoch zo svojho oklamania a zavedenia, zo svojich kríz, zo svojej vzbury... Keď títo ľudia vezmú každý svoju vlastnú lampu a vyjdú v ústrety Ženíchovi... Verím, že to bude znamenať absolútnu zmenu vo vodcovstve, učení a praxi... Budú to prepálené kamene, ktoré Pán vráti do svojej stavby. Budú to ľudia, ktorí už nebudú chcieť urobiť znovu tie isté chyby. Budú to vodcovia, ktorí už nebudú hľadať svoje vlastné záujmy a pretláčať svoje presvedčenia – ktorí budú mať pred sebou Ženícha a všetko budú robiť pre Neho...
Preto sa za to tak modlím a čakám na tieto dni. Cirkev vtedy povstane k dospelosti. Jej orientácia, jej charakter... Všetko bude prepálene ohňom skutočného obrátenia a pokánia. Cirkev vtedy povstane z rozdelenia, z pýchy, z hľadania svojho vlastného... Už to nebude „Park kultúry a oddychu“, už to nebude nejaký „kresťanský klub“. Cirkev povstane ako dospelá žena – nevesta zasnúbená jednému jedinému Ženíchovi – už nebudeme koketovať s inými milencami...
Lampy.
Verím, že lampa v tomto podobenstve – horiaca lampa – znamená schopnosť kresťana počuť Pánov hlas a nasledovať Ho. Lampa znamená osobnú skúsenosť (Fil 1,9), osobný, intímny – priateľský - partnerský vzťah a chodenie s Pánom (J 15,15) – zostávanie v Ňom (J 8,31). Je to napojenie ratolesti na Vínny kmeň (J 15,5), počutie hlasu Pastiera a nasledovanie Ho (J 10,4.27.). Lampa znamená státie a kráčanie na vlastných nohách viery.
Verím však, že v jadre je to hlavne o tej schopnosti Pána osobne počuť:
Žalmy 119:105 Nun. Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.
Svietiaca lampa znamená vášeň pre Božie slovo a schopnosť počuť Pána skrze Písmo. Počutie Jeho hlasu nás totiž vedie a pôsobí skutočnú, živú vieru schopnú skutkov viery:
Rímskym 10:17 Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie.
Mnohí usudzujú že lampa je Biblia v živote kresťana. Myslím si však že nejde len o to. Väčšina kresťanov vlastní dnes Bibliu. Ale len poniektorí ju vášnivo študujú a kopú v nej až kým nenájdu ten poklad – keď zakúsia ako k ich vnútru znie Pánov hlas. Lampa je schopnosť z Písma (LOGOS) získať Pánov hlas (RÉMA).
2 Peter 1:19 Aj máme pevnejšie slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste, dokiaľ by sa nerozvidnel deň, a nevzišla dennica vo vašich srdciach, ...
Ako pozorne hľadíme do Božieho slova ako na sviecu, tak môžeme zakúsiť ako sa to slovo dotkne nášho vnútra, ako skrze to slovo príde osobne zjavenie, ako sa doslova – ako píše Peter – rozsvieti v celom našom vnútri svetlo. A už to nebude len informácia z dobrej kresťanskej literatúry, či dobrej kázne... Bude poklad, ktorý sme my osobne vykopali, a ktorý nám nikto nevezme, ktorý obstojí aj v dobe ťažkostí a skúšok...
Preto verím, že podobenstvo o desiatich pannách hovorí o dobe (pre nás dnes asi) nevídanej lásky a vášne k Božiemu slovu, a v dôsledku toho o čase, kedy každý kresťan bude zakúšať ako Ho Pán vyučuje svojim cestám (Ž 25,4-5; 27,11; 86,11...), svojmu povolaniu, svojej vôli... všetkému.
Mimochodom aj proroctvo Joela o vyliatí Ducha Svätého v posledných dňoch hovorí o dôsledku tohto vyliatia a síce o enormnom náraste zjavenia, prorockých skúseností...
Joel 2:28 A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia,
Aj v knihe Daniel nájdeme proroctvo o dobe posledných dní: nárast porozumenia a zjavenia Božieho ľudu:
Daniel 12:4 Ty však, Daniel, ukry tieto slová a zapečať knihu až po posledný čas! Mnohí budú skúmať a poznanie sa rozmnoží.
Svietiaca lampa však bude mať prenesmierny vplyv aj v oblasti evanjelizácie – pretože už to nebude len svetlo na vlastné použitie. Naplno sa uskutoční Pánovo slovo, že budeme svetlom sveta. Lebo už nebudeme mať len vedomosť evanjelia a nebudeme ľuďom len teoreticky odovzdávať pravdy evanjelia. Budeme mať skutočné svetlo evanjelia a kráčať v ňom... To svetlo – a zvlášť na pozadí zmietajúceho sa sveta v ohromných krízach a temnote posledných dní – bude jasne svietiť všade naokolo...
Čo spôsobí toto všetko? Prečo zrazu kresťania zoberú (objavia) svoje vlastné lampy? - Verím, že to bude – a do veľkej miery sa to už aj deje – pre tieto dôvody:
- Neistota. Vojny, katastrofy a epidémie prinesú do sveta neistotu. A pocítia to zrejme aj tie dnes ešte najstabilnejšie ekonomické systémy... Zrejme už nebudeme mať na čo sa spoliehať. V dobe neistoty jedinou istotou a oporou bude Pán. Neistota nás donúti hľadať Jeho tvár.
- Prenasledovanie. Podobne ako prví kresťania zakúsili prenasledovanie a to spôsobilo, že boli poslušní veľkému povereniu ísť do všetkých končín sveta. Prenasledovanie nikdy cirkev nezastavilo. Naopak. Vždy ju pohlo ku skutočnému nasledovaniu Pána.
- Prebudenie verzus odpadnutie. Tieto dva javy budú podľa Písma súčasne prebiehať v posledných dňoch. Na jednej strane bude evidentné odpadnutie, pretože mnohí predsa len dajú v tlakoch prednosť svetu pred Pánom. No na druhej strane mnohí naopak budú o to viac hľadať Pánovu tvár.
Verím však, že my by sme nemali čakať na to, kedy budeme okolnosťami posledných dní donútení buď k odpadnutiu, alebo zúfalému hľadaniu Božej tváre v ochote všetko stratiť kvôli svojej viere... Múdrosťou dnes je pripraviť sa na toto všetko a už dnes zapustiť do Krista hlboké korene (Kol 2,7). Múdrosťou dnes je vziať svoju lampu, rozsvietiť ju, starať sa o ňu horlivo, používať ju, chodiť v jej svetle, zariadiť si život v jej svetle.
Múdrosťou dnes je hľadať Pánovu tvár a neuspokojiť sa s ničím menej ako s osobnou skúsenosťou s Ním, s počutím Jeho hlasu, s poznaním Jeho srdca, s okúsením Jeho dotyku...
On je tým uholným kameňom a my v Ňom potrebujeme mať hlbočizné základy (Mt 7,24-27). Ak postavíme naše životy na piesku – hoci aj s dokonalými vedomosťami o kresťanských doktrínach – neobstojíme v tom čase, ktorý prichádza.
Múdrosť dnes je:
- neuspokojiť sa s teóriou, s vedomosťami, ktoré neaplikujeme – je to síce svetlo – ale nekráčame v ňom...
- neuspokojiť sa s cudzím poznaním , skúsenosťami a zjavením, za ktoré zaplatil cenu niekto iný, a ktoré my ani nevieme aplikovať – a síce nás nadchne, ale nič viac... - je to síce svetlo, ale z cudzích lámp...
- neuspokojiť sa so stavom, kedy nevieme k čomu nás Boh povolal, k akým skutkom, k akej službe... - je najvyšší čas rozsvietiť svoju lampu.
Vyšli v ústrety Ženíchovi...
Je ešte jedna charakteristika kresťanov tej doby a síce veľmi jasná orientácia na Pána každého jedného kresťana. On bude inšpiráciou, víziou, cestou, teológiou, praxou... všetkým. Všetci vyjdú v ústrety Ženíchovi! - Teda ostatné veci nechajú za svojim chrbtom. Urobia významné rozhodnutie orientovať svoje životy výhradne na Pána. Budú to dni, kedy kresťania – cirkev – bude mať mentalitu nevesty – ženy zasnúbenej jednému mužovi – ženy milujúcej jedného muža.
Myslím, že toto ešte stále v plnej miere nepoznáme a dnes nezakúšame. Ešte neviem čo znamenajú Pavlove slová:
Kolosenským 3:23 Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom, …
2 Korintským 11:2 Lebo horlím za vás horlením Božím; veď zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás ako čistú pannu predstavil Kristovi.
Dnes ešte veľa vecí robíme nie pre Krista, ale pre ľudí; pre svoj zisk; pre uznanie a prijatie ľudí; pre potvrdenie svojej hodnoty; pre hľadanie svojej identity; alebo z povinnosti; donútení okolnosťami...
A zrejme aj preto zakúšame toľko sklamania. Zrejme aj preto sme tak rozčarovaní zo svojich chýb a ešte viacej z chýb iných kresťanov. Zrejme aj preto je so životom v cirkvi dnes spojené toľko horkosti, zranení.
Ak nevychádzame v ústrety Ženíchovi... potom je ženíchom niekto iný... Potom to nie je o Baránkovej svadbe. Potom to možno ani nie je Božie kráľovstvo... Viem že tieto moje úvahy sú príliš tvrdé... Ale ďaleko tvrdšie sú dôsledky oklamania, kedy si myslíme, že slúžime Bohu a pri tom slúžime sebe, svojej kariére, svojmu postaveniu v spoločenstve, svojim vzťahom, svojim presvedčeniam...
Toto podobenstvo hovorí o čase, kedy všetkých takýchto milencov necháme za sebou a vyjdeme v ústrety svojmu Pánovi ako Ženíchovi. Bude to doba – a mnohí veriaci toto vo väčšej menšej miery zakúsili a zakúšajú už dnes – kedy budeme akoby jednou nohou v nebi. Naša orientácia na nebo bude tak silná. Naše vnímanie Pánovho srdca. Naše jasné oddelenie sa pre Neho. Doslova Mu vyjdeme v ústrety.
Nie však štýlom, že odídeme zo zamestnania, služby, zboru v presvedčení, že každú chvíľu príde Pán... Nie! Do poslednej chvíle Mu budeme verní. Do poslednej chvíle budeme stáť vo vernosti, v službe, v spoločenstve, v zbore... Ja verím, že do poslednej chvíle toto všetko budeme potrebovať: aj stáť v spoločenstve a vykazateľných vzťahoch, aj stáť v službe Pánovi, aj si plniť všetky svoje povinnosti. Do neba nebudeme utekať. Tam budeme vzatí – doslova prenesení.
Ani nebudeme vystierať ruky do večnosti preto, že si budeme žiadať zomrieť, lebo budeme tak unavení, sklamaní, frustrovaní zo všetkého. Nie! Pán si nepríde po rezignovanú, pasívnu, útrpne sediacu, porazenú, skeptickú, či zahorknutú cirkev! Pán si príde po víťaznú nevestu, ktorá vierou premáha zlé, ktorá si ustrážila svoje srdce pre Neho čisté, ktorá je slobodná od ducha smrti a rezignácie, ktorá je odhodlaná vo všetkom obstáť na Pánovu slávu...
Verím, že niečo z toho, čo to znamená vyjsť v ústrety Ženíchovi vidíme na príklade apoštola Pavla:
Filipským 1:21 Lebo mne je žiť Kristus a zomrieť zisk. 22 Ale ak práve žiť v tele mi je na užitok práce, nevedel by som povedať, čo by som vyvolil. 23 Ale oboje ma tiahne: mám žiadosť zomrieť a byť s Kristom, lebo to by bolo o mnoho lepšie, 24 ale zostať ešte v tele je potrebnejšie pre vás.
1. Jedno tiahnutie je tiahnutie do neba: byť už s Pánom – a to bude omnoho lepšie. Vedel to Pavel – a verím, že toto bude tiahnutie, ktoré budeme pociťovať čím ďalej, tým viacej aj my... On sa stane našou túžbou. On bude našou odmenou. On bude našim nebom!
Dnes mnohí chcú ísť do neba a tešia sa na čas tam, na super atmosféru, nové – oslávené telo, na mnohých príbuzných, na oblak svedkov... Ale to nie je ten správny – alebo najsprávnejší tlak. To nie je všetko. To nie je to, čo bude horieť v kostiach generácii kresťanov v posledných dňoch...
Pavel hovorí o tlaku byť už s Kristom. On mal vášeň pre Krista. Miloval svojho Pána. Pre neho bolo nebo všade, kdekoľvek by mohol byť s Ním. Toto tiahnutie je tiahnutie za Ženíchom. Je to mentalita nevesty.
2. Druhé tiehnutie je zostať až dokonca a dobehnúť beh, dobojovať boj, naplniť svoje povolanie, zavŕšiť svoju poslušnosť Kristovi, vykonať Jeho skutky.
Mnohí si dnes veľmi zakladajú na svojej službe. Ba dokonca tak veľmi, že bude pre nich ťažké ju opustiť.
Pavel však bol tiahnutý zostať v službe na zemi kvôli Kristovi – vo vzťahu ku Nemu. Keďže s Ním zdieľal srdce, tak prechovával ku cirkvi tú istú vášeň ako Kristus a bol ochotný – ako Ženíchov priateľ (J 3,29) – urobiť všetko preto, aby cirkev (a každý jeden veriaci) bola pripravená ako nevesta zasnúbená Ženíchovi, zamilovaná, posvätená, pripravená... hodná Kráľa kráľov.
Tento tlak by som nazval „mentalita Ženíchovho priateľa“. Budeme na jednej strane nevestou a na druhej strane Ženíchovými priateľmi – družbami – ktorí pomáhajú neveste sa pripraviť.
A bude to viac než povinnosť, viac než učenie... Bude to vášeň, tiahnutie z dvoch strán. Bude to vyjdenie v ústrety Ženíchovi. Aj vo vlastnom srdci a živote, aj v službe iným.
V dôsledku tohto tiahnutia na jednej strane priľneme ku Kristovi ako ku svojmu Milému; a na druhej strane opustíme iných milencov a odmietneme koketovať s Pánovou nevestou. Už nebude nikto kto by si chcel privlastniť slávu pre seba; kto by chcel stáť na pódiu pre vlastnú slávu, či obdiv ľudí; kto by slúžil Pánovi zo zištných dôvodov; kto by pôsobil rozdelenie; kto by bol koreňom horkosti; kto by zakladal vlastnú „ministriess“ len preto, že sa s nikým nezhodol; kto by spôsoboval vzburu...
Keď bude Ženích v popredí, keď vyjdeme všetci v ústrety Jemu, potom naozaj aj cirkev – my sami – budeme viac a viac podobní nádhernej, čistej neveste, ktorá sa obliekla do čistého, bieleho kmentu a očistila od všetkých poškvŕn a vrások.
Efezským 5:27 a postavil si cirkev slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.
Zjavenie 19:7 Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a jeho manželka sa prihotovila. 8 A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravedlivosti svätých.
Toto však nie je – a rozhodne by nemala byť – len hudba posledných dní bezprostredne pred vytržením cirkvi. Toto by mala byť naša vášeň dnes. Vášeň nevesty pre Ženícha a vášeň Ženíchovho priateľa pre Jeho cirkev – čo je v podstate vášeň Krista pre Jeho cirkev.
Múdrosťou dnes je vyjsť v ústrety Ženíchovi: zamilovať sa do Pána a oddeliť sa pre Neho; nechať za sebou – opustiť iných milencov, ktorí majú tendenciu uspokojovať naše srdce a dávať nám dočasné, chvíľkové uspokojenia...
Lukáš 21:34 A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboly obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň.
Múdrosťou dnes je prestať cirkev zneužívať ako miesto svojho prospechu, obohacovania sa, úspechu, slávy, potvrdenia; Je čas získať k cirkvi tú istú vášeň (vieru, presvedčenie, víziu, zmysel...), akú má ku nej náš Pán.
Záver:
Som presvedčený, že ak vezmeme svoje lampy a vyjdeme v ústrety Ženíchovi, vyhneme sa mnohým pokušeniam doby týchto dní; nájdeme východisko z pádoch v dôsledku týchto pokušení (chaosu, zmätku, sklamaní...); a pripravíme sa na to, čo sa ešte má onedlho diať – a to bude vskutku obrovská výzva a skúška... Je čas sa pripraviť, mať bedrá opásané a sviece horiace, bdieť...
Aplikácia:
- Horí a svieti tvoja lampa? Máš osobnú skúsenosť vo svojom živote s tým ako ťa Pán vedie a vyučuje? Počuješ Jeho hlas? Nasleduješ Ho?
- Vyšiel si v ústrety Ženíchovi? Si zamilovaný do Pána? Oddeľuješ sa pre Neho? Nachádzaš v Ňom hlboké uspokojenie? Vnímaš a zdieľaš s Ním Jeho lásku – vášeň – k cirkvi – Jeho neveste?
Príspevky
