10. 9. 2010

Podobenstvo o 10-tich pannách I.časť

Podobenstvo o 10-tich pannách. I.časť

(Mt 25,1-13)
 
V rovnakom zmysle som hovoril o tomto podobenstve aj:
  1. na Konferencii pre duchovných poradcov v máji 2011: http://proroctvo.blogspot.sk/2011/05/laodicea.html
  2. na Konferencii o Duchu Svätom v októbri 2010: http://proroctvo.blogspot.sk/2010/10/on-mna-oslavi.html 
 
1
Matúš 10:16  Hľa, ja vás posielam ako ovce medzi vlkov. Tedy buďte opatrní jako hadi a prostí jako holubi.
Často počujeme o tom ako veľmi – ako nevyhnutne – potrebujeme aj opatrnosť (múdrosť, predvídavosť...) hadov a aj prostotu (nefalšovanosť, čistotu...) holubíc. Je to naozaj nevyhnutné aby sme vedeli obstáť v tejto dobe. Mňa to veľmi zaujalo a rozmýšľal som o tejto opatrnosti – múdrosti. Ako príklad takejto múdrosti sa používa aj podobenstvo o desiatich pannách. O piatich z nich sa doslova hovorí ako o opatrných – múdrych – a je tam použité to isté slovo. Keď som však nad týmto podobenstvom začal hlbšie rozmýšľať a modliť sa, bol som doslova „vyvedený z miery“ vážnosťou tých vecí, ktoré mi Pán ukazoval. Dnes by som sa chcel zdieľať s vami o prvej časti tohto podobenstva.
Matúš 25:1  Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi. 2  Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. 3  Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja; 4  ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. 5  A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly. 6  Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety! 7  Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy. 8  A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. 9  Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! 10  A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere. 11  Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! 12  Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás! 13  Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.

Vtedy bude...

Toto podobenstvo je iné ako iné podobenstvá, ktoré hovoria „Božie kráľovstvo je podobné ...“. Toto podobenstvo hovorí o tom, čomu bude podobné kráľovstvo Božie v posledných dňoch – v dňoch pred Pánovým príchodom – pred vytrhnutím cirkvi.
Aj kontext tohto podobenstva je vlastne vyučovanie o posledných dňoch. Celá 24-kapitola hovorí o tom, čo sa vtedy bude diať:
  • Mnohí budú o sebe tvrdiť „ja som mesiáš“ (Mt 24,4-5) – a veľmi mnohých zvedú
  • V týchto dňoch budú vojny, hlad, choroby... (Mt 24,7-8) – a to je ešte len počiatok bolestí podľa Pánových slov... Teda je zrejmé že tieto veci sa budú stupňovať a spôsobia neistotu a zmätok a vážne globálne problémy.
  • Ďalšou charakteristikou je prenasledovanie (v.10).
  • Falošní proroci (v.11), ktorí zvedú mnohých
  • Ochladnutie mnohých veriacich a odpadnutie od viery. Verím, že to bude mať podobu náboženstva – možno nejakej organizovanej odpadlej cirkvi – ako písal Pavel, keď sa snažil vykresliť obraz týchto posledných dní – ktoré má len tvárnosť pobožnosti, ale postráda moc Božiu (2Tim 3,5)...
  • Celosvetová evanjelizácia a obrovská žatva – prebudenie (v.14)
Toto je v stručnosti pozadie toho času, o ktorom je podobenstvo o desiatich pannách. No a tu čítame, že v tej dobe bude každý kresťan mať vlastnú lampu! Už nebudú žiť zo svetla iných ľudí, už nebudú len vo vleku, nebudú len pozorovateľmi v cirkvi a účastníkmi zhromaždení... Veľmi čakám a modlím sa za to, aby sme práve toto začali robiť už teraz: aby sme zobrali každý svoju vlastnú lampu a čo najviac ju rozsvietili...

Jeden zo súčasných trendov v cirkvi.

Myslím, že dnes zakúšame niečo z toho, že sú mnohí vyzdvihovaní v cirkvi ako „pomazaní“... Dnes sa potýkame s prorockou službou, ktorá ak aj nie je falošná, tak nás zastihuje nepripravených a v dôsledku toho je pre nás aj zavádzajúca, lebo nevieme čo s tým...
Podľa mňa výpoveď „Mnohí budú o sebe tvrdiť ja som mesiáš“ neznamená len to, že povstanú falošní spasitelia v podobe vodcov siekt, ktorí povedú ľudí k hromadným samovraždám, alebo iným zvodom... Iste, sme a aj budeme svedkami takýchto samozvaných spasiteľov.
Ale myslím, že je tu skôr mienený trend v cirkvi (keďže Pán v týchto rečiach hovoril k učeníkom a cirkvi...), ktorý dáva dôraz, bude uprednostňovať a vyzdvihovať službu pomazaných služobníkov. „Mesiáš“ znamená „pomazaný“. Teda mnohí budú práve toto vyzdvihovať a týmto sa zviditeľňovať.
Pomazanie je Božia moc a my ju nesmierne potrebujeme ku službe. Boh pomazáva svojich služobníkov. Boh povoláva apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastierov a učiteľov... (Ef 4,11) Lenže nie na to, aby upútavali pozornosť na seba, na prejavy, na nejakú doktrínu, teológiu, prax, či trandíciu... ale preto, aby „pripravovali svätých na dielo služby“ (Ef 4,12).
Dnes však vidím trend v Európe, ale aj v Amerike, že sa dáva dôraz na pomazanie. Kresťania vyhľadávajú službu pomazaných tak ako v sekulárnom živote službu lekárov, či právnikov, či servisu... Máme spotrebnú mentalitu a hľadáme rýchle instantné riešenia. Nuž a pomazaní služobníci sa preto pre nás stávajú nie (len) pomocou, ale aj hrozbou:
  • Ich služba je síce mocná, ale vedie nás ku osobnej pasivite – jednoducho žijeme zo skúseností a zjavení iných, ale postrádame vlastnú skúsenosť s Pánom, neplatíme cenu za svoju vlastnú transformáciu a čakáme, že nás pomazanie zmení... (Ľahšie je prísť na „pomazané zhromaždenie“ , kde sa niekto za mňa pomodlí a čakať že toto spôsobí veľké veci; ako osobne zápasiť v modlitbách a pôstoch a vo vernej službe o osobnú premenu a Pánove navštívenie...)
  • Tento trend nás vedie aj ku sklamaniu zo svojho zboru (života, služby...) - keď nevidíme také isté pomazanie vo svojom zbore a svojej službe... (Niekedy mám pocit že požehnanie a povzbudenie, ktoré si ľudia prinesú z rôznych konferencií je priamo úmerné ich rozčarovaniu a sklamaniu z toho, že to, čo bolo na tej ktorej konferencii nie je aj v ich zbore...)
  • Tento trend – a zvlášť v dobe ľahkej prístupnosti ku informáciám skrze médiá – nás zvádza pozorovať to, čo sa deje inde, snažiť sa o to, napodobňovať to, cestovať za tým... vidieť v tom riešenie a odpovede našich vlastných potrieb. To nás okráda o autentické veci, ktoré má Boh pre nás - o hľadanie Božej tváre pre nás samých, pre náš zbor, naše mesto, náš národ...
  • Čakáme, že takýto pomazaní – a takéto pomazanie – sa prenesie a spôsobí vytúžené zmeny. Skrátka čakáme rýchle, lacné, bezbolestné riešenie v podobe „preneseného prebudenia“.
Myslím, že teraz zakúšame zmätok, ktorý je v cirkvi týmto trendom spôsobovaný. Tento zmätok je spôsobený:
  • Vyzdvihovaním pomazania a pomazaných naozaj nezdravým spôsobom, obdivovaním, nesúdením, nerozlišovaním, napodobňovaním... atď.
  • Odmietaním, odsúdením tými, ktorí už zakúsili aj negatívne veci, sklamanie a rozčarovanie z chýb takýchto vodcov a hnutí...
Tento zmätok je jedným z dôvodov, prečo kresťania nemajú vlastné lampy – prečo nemajú v nich olej Svätého Ducha. My potrebujeme múdrosť a nefalšovanosť, aby sme neboli zvedení, aby pre nás služba pomazaných Božích bola prínosom a obohatením. Potrebujeme pomazanie ku službe. Ale pomazanie nikdy nenahradí:
  • naše učeníctvo – nasledovanie Pána v osobnom vzťahu
  • náš osobný čas s Pánom pri Jeho nohách, osobnú skúsenosť s Bohom,
  • Božie povolanie – keď On do nás volí niečo z Jeho túžob, bremien, snov, slz – či smiechu...
  • proces premeny charakteru a – trpezlivé a vytrvalé – nesenie ovocia Ducha,
  • spoločenstvo s veriacimi ľuďmi – konkrétny zbor,
  • službu, do ktorej nás Pán postavil – vernú, stabilnú službu na jednom mieste, v jednom zbore.
  • ...
Preto tak veľmi čakám na to, ako postupne každý jeden z nás vezmeme svoju lampu a vstúpime do dobrodružstva chodenia s Bohom. Netrpezlivo čakám na ten deň kedy vezmú svoje lampy práve tí ľudia, ktorí v tomto zmätku svoje lampy odložili:
  1. Sú to ľudia, ktorí sa nasadili lojálne pre svoj zbor – dokonca do takej miery, že priniesli mnohé osobné obete a ich služba sa podpísala do nejakej miery na ich zdravotnom stave, alebo stave ich rodín. Po čase si však povedali „dosť“, vyhoreli, sklamali sa vo vodcoch, sklamali sa v ľuďoch a vzťahoch keď zistili, že sú dobrí len vtedy keď slúžia iným a len preto, že slúžia iným. Sklamali sa keď videli, že iní odchádzajú, že iní sa k tomu nestavajú zodpovedne. Vytvorili zbor v zbore. Vytvorili tzv piatu kolóniu: vyhoretých, pasívnych, sklamaných, rezignovaných, prizerajúcich sa... Odložili svoju lampu a povedali si: „teraz nech svietia iní, my sme sa vyčerpali...“.
  2. Sú to ľudia, ktorí zakúsili a správne rozsúdili rôzne zlé učenia, dorazy a prax... Keďže sa nevedeli stotožniť s tým, čo videli v zbore, odišli s cieľom už nikdy nebyť časťou žiadneho zboru, už nikdy neniesť spoluzodpovednosť, už nikdy nevstúpiť do záväzku a možno ani do žiadneho iného zboru... Ich lampa zhasla... alebo slabo bliká už len im samotným, pre ich vlastnú potrebu a podľa ich predstáv...
  3. Sú to ľudia, ktorí zakúsili a správne rozsúdili rôzne zlé učenia, dorazy a prax... A rozhodli sa zboriť falošné oltáre založiť nové zbory... V mene nápravy, rozsúdenia, ozdravenia, správneho učenia, či praxi... vznikli nové zbory. Ich základným kameňom a víziou však nebol Ježiš, ale nejaká pravda, teológia, presvedčenie... Sú to zbory presvedčené o svojej exkluzivite, výnimočnosti považujúce iných za tých, ktorí sa mýlia, ktorí robia chyby... Takto vyrástlo mnoho horkých koreňov a horkých zborov. A lampy? Ich lampy vrhajú nie svetlo, ale tmu rozdelenia a prozelytickej náboženskej horlivosti...
  4. Sú to ľudia, ktorí zakúsili a správne rozsúdili rôzne zlé učenia, dorazy a prax. Nezaložili však nové zbory, ale nové vzbury... Stali sa vodcami v mene očistenia, oslobodenia, odhalenia... Takto vzniklo mnoho neprijatia, horkosti, rozdelenia a nejednoty v zboroch. Lampy sa stali zbraňou v bratovražednom boji.
Dnes toto všetko vytvára mnoho neporozumenia a chaosu, mnoho rozdelenia a nejednoty v cirkvi. Zároveň však mnoho rezignácie, sklamania, pasivity, odchodov ľudí... Mnoho, mnoho zhasnutých, či len slabulinko blikajúcich lámp.
Som však presvedčený, že keď títo ľudia – títo tak rôzne a hrozne oklamaní a zavedení! – títo, ktorí zakúsili také chyby vo vodcovstve, učení a praxi! – títo, ktorí prešli v dôsledku toho tak hlbokými krízami! - títo, ktorí tak veľmi padli v nesprávnej aplikácii hoci aj správneho rozsúdenia! - Keď títo ľudia povstanú v posledných dňoch zo svojho oklamania a zavedenia, zo svojich kríz, zo svojej vzbury... Keď títo ľudia vezmú každý svoju vlastnú lampu a vyjdú v ústrety Ženíchovi... Verím, že to bude znamenať absolútnu zmenu vo vodcovstve, učení a praxi... Budú to prepálené kamene, ktoré Pán vráti do svojej stavby. Budú to ľudia, ktorí už nebudú chcieť urobiť znovu tie isté chyby. Budú to vodcovia, ktorí už nebudú hľadať svoje vlastné záujmy a pretláčať svoje presvedčenia – ktorí budú mať pred sebou Ženícha a všetko budú robiť pre Neho...
Preto sa za to tak modlím a čakám na tieto dni. Cirkev vtedy povstane k dospelosti. Jej orientácia, jej charakter... Všetko bude prepálene ohňom skutočného obrátenia a pokánia. Cirkev vtedy povstane z rozdelenia, z pýchy, z hľadania svojho vlastného... Už to nebude „Park kultúry a oddychu“, už to nebude nejaký „kresťanský klub“. Cirkev povstane ako dospelá žena – nevesta zasnúbená jednému jedinému Ženíchovi – už nebudeme koketovať s inými milencami...

Lampy.

Verím, že lampa v tomto podobenstve – horiaca lampa – znamená schopnosť kresťana počuť Pánov hlas a nasledovať Ho. Lampa znamená osobnú skúsenosť (Fil 1,9), osobný, intímny – priateľský - partnerský vzťah a chodenie s Pánom (J 15,15) – zostávanie v Ňom (J 8,31). Je to napojenie ratolesti na Vínny kmeň (J 15,5), počutie hlasu Pastiera a nasledovanie Ho (J 10,4.27.). Lampa znamená státie a kráčanie na vlastných nohách viery.
Verím však, že v jadre je to hlavne o tej schopnosti Pána osobne počuť:
Žalmy 119:105  Nun. Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.
Svietiaca lampa znamená vášeň pre Božie slovo a schopnosť počuť Pána skrze Písmo. Počutie Jeho hlasu nás totiž vedie a pôsobí skutočnú, živú vieru schopnú skutkov viery:
Rímskym 10:17  Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie.
Mnohí usudzujú že lampa je Biblia v živote kresťana. Myslím si však že nejde len o to. Väčšina kresťanov vlastní dnes Bibliu. Ale len poniektorí ju vášnivo študujú a kopú v nej až kým nenájdu ten poklad – keď zakúsia ako k ich vnútru znie Pánov hlas. Lampa je schopnosť z Písma (LOGOS) získať Pánov hlas (RÉMA).
2 Peter 1:19  Aj máme pevnejšie slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste, dokiaľ by sa nerozvidnel deň, a nevzišla dennica vo vašich srdciach, ...
Ako pozorne hľadíme do Božieho slova ako na sviecu, tak môžeme zakúsiť ako sa to slovo dotkne nášho vnútra, ako skrze to slovo príde osobne zjavenie, ako sa doslova – ako píše Peter – rozsvieti v celom našom vnútri svetlo. A už to nebude len informácia z dobrej kresťanskej literatúry, či dobrej kázne... Bude poklad, ktorý sme my osobne vykopali, a ktorý nám nikto nevezme, ktorý obstojí aj v dobe ťažkostí a skúšok...
Preto verím, že podobenstvo o desiatich pannách hovorí o dobe (pre nás dnes asi) nevídanej lásky a vášne k Božiemu slovu, a v dôsledku toho o čase, kedy každý kresťan bude zakúšať ako Ho Pán vyučuje svojim cestám (Ž 25,4-5; 27,11; 86,11...), svojmu povolaniu, svojej vôli... všetkému.
Mimochodom aj proroctvo Joela o vyliatí Ducha Svätého v posledných dňoch hovorí o dôsledku tohto vyliatia a síce o enormnom náraste zjavenia, prorockých skúseností...
Joel 2:28  A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia,
Aj v knihe Daniel nájdeme proroctvo o dobe posledných dní: nárast porozumenia a zjavenia Božieho ľudu:
Daniel 12:4  Ty však, Daniel, ukry tieto slová a zapečať knihu až po posledný čas! Mnohí budú skúmať a poznanie sa rozmnoží.
Svietiaca lampa však bude mať prenesmierny vplyv aj v oblasti evanjelizácie – pretože už to nebude len svetlo na vlastné použitie. Naplno sa uskutoční Pánovo slovo, že budeme svetlom sveta. Lebo už nebudeme mať len vedomosť evanjelia a nebudeme ľuďom len teoreticky odovzdávať pravdy evanjelia. Budeme mať skutočné svetlo evanjelia a kráčať v ňom... To svetlo – a zvlášť na pozadí zmietajúceho sa sveta v ohromných krízach a temnote posledných dní – bude jasne svietiť všade naokolo...
Čo spôsobí toto všetko? Prečo zrazu kresťania zoberú (objavia) svoje vlastné lampy? - Verím, že to bude – a do veľkej miery sa to už aj deje – pre tieto dôvody:
  • Neistota. Vojny, katastrofy a epidémie prinesú do sveta neistotu. A pocítia to zrejme aj tie dnes ešte najstabilnejšie ekonomické systémy... Zrejme už nebudeme mať na čo sa spoliehať. V dobe neistoty jedinou istotou a oporou bude Pán. Neistota nás donúti hľadať Jeho tvár.
  • Prenasledovanie. Podobne ako prví kresťania zakúsili prenasledovanie a to spôsobilo, že boli poslušní veľkému povereniu ísť do všetkých končín sveta. Prenasledovanie nikdy cirkev nezastavilo. Naopak. Vždy ju pohlo ku skutočnému nasledovaniu Pána.
  • Prebudenie verzus odpadnutie. Tieto dva javy budú podľa Písma súčasne prebiehať v posledných dňoch. Na jednej strane bude evidentné odpadnutie, pretože mnohí predsa len dajú v tlakoch prednosť svetu pred Pánom. No na druhej strane mnohí naopak budú o to viac hľadať Pánovu tvár.
Verím však, že my by sme nemali čakať na to, kedy budeme okolnosťami posledných dní donútení buď k odpadnutiu, alebo zúfalému hľadaniu Božej tváre v ochote všetko stratiť kvôli svojej viere... Múdrosťou dnes je pripraviť sa na toto všetko a už dnes zapustiť do Krista hlboké korene (Kol 2,7). Múdrosťou dnes je vziať svoju lampu, rozsvietiť ju, starať sa o ňu horlivo, používať ju, chodiť v jej svetle, zariadiť si život v jej svetle.
Múdrosťou dnes je hľadať Pánovu tvár a neuspokojiť sa s ničím menej ako s osobnou skúsenosťou s Ním, s počutím Jeho hlasu, s poznaním Jeho srdca, s okúsením Jeho dotyku...
On je tým uholným kameňom a my v Ňom potrebujeme mať hlbočizné základy (Mt 7,24-27). Ak postavíme naše životy na piesku – hoci aj s dokonalými vedomosťami o kresťanských doktrínach – neobstojíme v tom čase, ktorý prichádza.
Múdrosť dnes je:
  • neuspokojiť sa s teóriou, s vedomosťami, ktoré neaplikujeme – je to síce svetlo – ale nekráčame v ňom...
  • neuspokojiť sa s cudzím poznaním , skúsenosťami a zjavením, za ktoré zaplatil cenu niekto iný, a ktoré my ani nevieme aplikovať – a síce nás nadchne, ale nič viac... - je to síce svetlo, ale z cudzích lámp...
  • neuspokojiť sa so stavom, kedy nevieme k čomu nás Boh povolal, k akým skutkom, k akej službe... - je najvyšší čas rozsvietiť svoju lampu.

Vyšli v ústrety Ženíchovi...

Je ešte jedna charakteristika kresťanov tej doby a síce veľmi jasná orientácia na Pána každého jedného kresťana. On bude inšpiráciou, víziou, cestou, teológiou, praxou... všetkým. Všetci vyjdú v ústrety Ženíchovi! - Teda ostatné veci nechajú za svojim chrbtom. Urobia významné rozhodnutie orientovať svoje životy výhradne na Pána. Budú to dni, kedy kresťania – cirkev – bude mať mentalitu nevesty – ženy zasnúbenej jednému mužovi – ženy milujúcej jedného muža.
Myslím, že toto ešte stále v plnej miere nepoznáme a dnes nezakúšame. Ešte neviem čo znamenajú Pavlove slová:
Kolosenským 3:23  Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom, …
2 Korintským 11:2  Lebo horlím za vás horlením Božím; veď zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás ako čistú pannu predstavil Kristovi.
Dnes ešte veľa vecí robíme nie pre Krista, ale pre ľudí; pre svoj zisk; pre uznanie a prijatie ľudí; pre potvrdenie svojej hodnoty; pre hľadanie svojej identity; alebo z povinnosti; donútení okolnosťami...
A zrejme aj preto zakúšame toľko sklamania. Zrejme aj preto sme tak rozčarovaní zo svojich chýb a ešte viacej z chýb iných kresťanov. Zrejme aj preto je so životom v cirkvi dnes spojené toľko horkosti, zranení.
Ak nevychádzame v ústrety Ženíchovi... potom je ženíchom niekto iný... Potom to nie je o Baránkovej svadbe. Potom to možno ani nie je Božie kráľovstvo... Viem že tieto moje úvahy sú príliš tvrdé... Ale ďaleko tvrdšie sú dôsledky oklamania, kedy si myslíme, že slúžime Bohu a pri tom slúžime sebe, svojej kariére, svojmu postaveniu v spoločenstve, svojim vzťahom, svojim presvedčeniam...
Toto podobenstvo hovorí o čase, kedy všetkých takýchto milencov necháme za sebou a vyjdeme v ústrety svojmu Pánovi ako Ženíchovi. Bude to doba – a mnohí veriaci toto vo väčšej menšej miery zakúsili a zakúšajú už dnes – kedy budeme akoby jednou nohou v nebi. Naša orientácia na nebo bude tak silná. Naše vnímanie Pánovho srdca. Naše jasné oddelenie sa pre Neho. Doslova Mu vyjdeme v ústrety.
Nie však štýlom, že odídeme zo zamestnania, služby, zboru v presvedčení, že každú chvíľu príde Pán... Nie! Do poslednej chvíle Mu budeme verní. Do poslednej chvíle budeme stáť vo vernosti, v službe, v spoločenstve, v zbore... Ja verím, že do poslednej chvíle toto všetko budeme potrebovať: aj stáť v spoločenstve a vykazateľných vzťahoch, aj stáť v službe Pánovi, aj si plniť všetky svoje povinnosti. Do neba nebudeme utekať. Tam budeme vzatí – doslova prenesení.
Ani nebudeme vystierať ruky do večnosti preto, že si budeme žiadať zomrieť, lebo budeme tak unavení, sklamaní, frustrovaní zo všetkého. Nie! Pán si nepríde po rezignovanú, pasívnu, útrpne sediacu, porazenú, skeptickú, či zahorknutú cirkev! Pán si príde po víťaznú nevestu, ktorá vierou premáha zlé, ktorá si ustrážila svoje srdce pre Neho čisté, ktorá je slobodná od ducha smrti a rezignácie, ktorá je odhodlaná vo všetkom obstáť na Pánovu slávu...
Verím, že niečo z toho, čo to znamená vyjsť v ústrety Ženíchovi vidíme na príklade apoštola Pavla:
Filipským 1:21  Lebo mne je žiť Kristus a zomrieť zisk. 22  Ale ak práve žiť v tele mi je na užitok práce, nevedel by som povedať, čo by som vyvolil. 23  Ale oboje ma tiahne: mám žiadosť zomrieť a byť s Kristom, lebo to by bolo o mnoho lepšie, 24  ale zostať ešte v tele je potrebnejšie pre vás.
1. Jedno tiahnutie je tiahnutie do neba: byť už s Pánom – a to bude omnoho lepšie. Vedel to Pavel – a verím, že toto bude tiahnutie, ktoré budeme pociťovať čím ďalej, tým viacej aj my... On sa stane našou túžbou. On bude našou odmenou. On bude našim nebom!
Dnes mnohí chcú ísť do neba a tešia sa na čas tam, na super atmosféru, nové – oslávené telo, na mnohých príbuzných, na oblak svedkov... Ale to nie je ten správny – alebo najsprávnejší tlak. To nie je všetko. To nie je to, čo bude horieť v kostiach generácii kresťanov v posledných dňoch...
Pavel hovorí o tlaku byť už s Kristom. On mal vášeň pre Krista. Miloval svojho Pána. Pre neho bolo nebo všade, kdekoľvek by mohol byť s Ním. Toto tiahnutie je tiahnutie za Ženíchom. Je to mentalita nevesty.
2. Druhé tiehnutie je zostať až dokonca a dobehnúť beh, dobojovať boj, naplniť svoje povolanie, zavŕšiť svoju poslušnosť Kristovi, vykonať Jeho skutky.
Mnohí si dnes veľmi zakladajú na svojej službe. Ba dokonca tak veľmi, že bude pre nich ťažké ju opustiť.
Pavel však bol tiahnutý zostať v službe na zemi kvôli Kristovi – vo vzťahu ku Nemu. Keďže s Ním zdieľal srdce, tak prechovával ku cirkvi tú istú vášeň ako Kristus a bol ochotný – ako Ženíchov priateľ (J 3,29) – urobiť všetko preto, aby cirkev (a každý jeden veriaci) bola pripravená ako nevesta zasnúbená Ženíchovi, zamilovaná, posvätená, pripravená... hodná Kráľa kráľov.
Tento tlak by som nazval „mentalita Ženíchovho priateľa“. Budeme na jednej strane nevestou a na druhej strane Ženíchovými priateľmi – družbami – ktorí pomáhajú neveste sa pripraviť.
A bude to viac než povinnosť, viac než učenie... Bude to vášeň, tiahnutie z dvoch strán. Bude to vyjdenie v ústrety Ženíchovi. Aj vo vlastnom srdci a živote, aj v službe iným.
V dôsledku tohto tiahnutia na jednej strane priľneme ku Kristovi ako ku svojmu Milému; a na druhej strane opustíme iných milencov a odmietneme koketovať s Pánovou nevestou. Už nebude nikto kto by si chcel privlastniť slávu pre seba; kto by chcel stáť na pódiu pre vlastnú slávu, či obdiv ľudí; kto by slúžil Pánovi zo zištných dôvodov; kto by pôsobil rozdelenie; kto by bol koreňom horkosti; kto by zakladal vlastnú „ministriess“ len preto, že sa s nikým nezhodol; kto by spôsoboval vzburu...
Keď bude Ženích v popredí, keď vyjdeme všetci v ústrety Jemu, potom naozaj aj cirkev – my sami – budeme viac a viac podobní nádhernej, čistej neveste, ktorá sa obliekla do čistého, bieleho kmentu a očistila od všetkých poškvŕn a vrások.
Efezským 5:27  a postavil si cirkev slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.
Zjavenie 19:7  Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a jeho manželka sa prihotovila. 8  A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravedlivosti svätých.
Toto však nie je – a rozhodne by nemala byť – len hudba posledných dní bezprostredne pred vytržením cirkvi. Toto by mala byť naša vášeň dnes. Vášeň nevesty pre Ženícha a vášeň Ženíchovho priateľa pre Jeho cirkev – čo je v podstate vášeň Krista pre Jeho cirkev.
Múdrosťou dnes je vyjsť v ústrety Ženíchovi: zamilovať sa do Pána a oddeliť sa pre Neho; nechať za sebou – opustiť iných milencov, ktorí majú tendenciu uspokojovať naše srdce a dávať nám dočasné, chvíľkové uspokojenia...
Lukáš 21:34  A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboly obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň.
Múdrosťou dnes je prestať cirkev zneužívať ako miesto svojho prospechu, obohacovania sa, úspechu, slávy, potvrdenia; Je čas získať k cirkvi tú istú vášeň (vieru, presvedčenie, víziu, zmysel...), akú má ku nej náš Pán.

Záver:

Som presvedčený, že ak vezmeme svoje lampy a vyjdeme v ústrety Ženíchovi, vyhneme sa mnohým pokušeniam doby týchto dní; nájdeme východisko z pádoch v dôsledku týchto pokušení (chaosu, zmätku, sklamaní...); a pripravíme sa na to, čo sa ešte má onedlho diať – a to bude vskutku obrovská výzva a skúška... Je čas sa pripraviť, mať bedrá opásané a sviece horiace, bdieť...

Aplikácia:

  1. Horí a svieti tvoja lampa? Máš osobnú skúsenosť vo svojom živote s tým ako ťa Pán vedie a vyučuje? Počuješ Jeho hlas? Nasleduješ Ho?
  2. Vyšiel si v ústrety Ženíchovi? Si zamilovaný do Pána? Oddeľuješ sa pre Neho? Nachádzaš v Ňom hlboké uspokojenie? Vnímaš a zdieľaš s Ním Jeho lásku – vášeň – k cirkvi – Jeho neveste?

9. 9. 2010

Nebudem mať nedostatku.

Nebudem mať nedostatku. (Ž 23)

1

Sme Pánovými ovečkami a On je náš Pastier.

Žalmy 79:13  my sme Tvoj ľud; ovce Tvojej pastvy; budeme Ti naveky ďakovať, rozprávať Tvoju chválu z rodu na rod.
Žalmy 95:7 Lebo On je náš Boh, my ľud Jeho pastvy a ovce Jeho ruky.
Kiežby ste počuli dnes Jeho hlas!
Žalmy 100:3 vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy.

2

Formulácia „ovce Jeho pastvy“ jasne naznačuje existenciu Božej pastvy, ktorú On pre nás má. Ide o „Boží dostatok“.

„JAHVE ROJ“ = „Hospodin je môj pastier“ je jedno zo zjavených Božích mien v Písme:

Genesis 48:15 I požehnal Jozefa a riekol: Boh, pred ktorým chodili otcovia moji Abrahám a Izák, Boh, ktorý bol mojím pastierom po celý môj život až podnes,

Genesis 49:24 jeho luk však ostáva pevný a obratné sú paže jeho rúk, zásahom Mocnára Jákobovho, pre meno Pastiera, Skaly Izraela,

Izaiáš 40:11 Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie.

Jeremiáš 31:10 Národy, čujte slovo Hospodinovo; zvestujte na ďalekých ostrovoch a vravte: Ten, ktorý rozptýlil Izrael, zhromaždí ho, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.

Ezechiel 34:8 Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli -

Ezechiel 34:12 Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa.

Zachariáš 10:3 Proti pastierom vzplanul môj hnev a vodcov stáda potrestám; lebo Hospodin mocností navštívi svoje stádo, dom Júdov, a vystrojí ho ako svojho nádherného tátoša do boja.

Matúš 25:32 I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov,

Marek 6:34 Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému.

Ján 10:11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce.

Židom 13:20 Boh pokoja však, ktorý vzkriesil z mŕtvych Pastiera oviec, veľkého krvou večnej zmluvy, nášho Pána Ježiša,

1 Peter 2:25 Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší!

Zjavenie 7:17 lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.

Moje uvažovanie o téme „Božieho dostatku“:

  1. Naozaj nebudem mať v ničom nedostatku?
  2. Je moja predstava o „dostatku“ správna? Čo je vlastne dostatok?
  3. Čo ohrozuje „Boží dostatok“ v mojom živote? Je niečo, čo ma môže okradnúť o to, čo pre mňa má Boh?

3

Verím že Božie zaopatrenie sa týka úplne všetkých našich potireb, teda nie v prvom rade len tých materálnych. Boh sa stará:

● o materiálne potreby: jedlo, pitie, bývanie...

● duševné potreby: napr. potreba byť milovaný a milovať, byť užitočný, mať identitu...

● a samozrejme o duchovné potreby: sme duchovné bytosti stvorené Bohom na Jeho obraz, pre spoločenstvo s Ním. Túto potrebu neuspokojí nik, len On sám.

4

5

 

 

 

Aj keď sa Boh o nás dokonale stará,

predsa to vôbec nemusíme vidieť.

Exodus 16:18 Keď to potom merali ómerom, ten, čo nazbieral viacej, nemal nadbytok, a ten, čo menej, nemal nedostatok; každý nazbieral, koľko zjedol.

Deuteronomium 2:7 lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa po žehnal pri každom diele tvojich rúk. Pozná tvoje putovanie po tejto veľkej púšti; už štyridsať rokov je Hospodin s tebou, nemal si v ničom nedostatku.

Deuteronomium 8:9 do krajiny, kde nebudeš skromne jesť chlieb, nebudeš mať v nej v ničom nedostatok, do krajiny, v kameňoch ktorej je železo a z vrchov ktorej budeš ťažiť meď.

Nehemiáš 9:21 Štyridsať rokov si ich opatroval na púšti; nemali nedostatok. Plášte sa im nezodrali, ani nohy im nenapuchli.

Exodus 16:2  Celý zbor Izraelcov reptal proti Mojžišovi i Áronovi na púšti. 3  Izraelci im povedali: Keby sme radšej boli zomreli rukou Hospodinovou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtosti! Ale vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste hladom na smrť umorili celé toto zhromaždenie.

Numeri 14:1  Vtedy celý zbor začal hlasno nariekať, ľud plakal tej noci. 2  Proti Mojžišovi a Áronovi reptali všetci Izraelci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti; kiežby sme boli pomreli! 3  Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta? 4  A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!

„Boží dostatok“ pre Izraelcov na púšti znamenal:

● dostatok – nikto nemal málo,

● Božie požehnanie požehnanie,

● Božia blízkosť

● Božie vedenie,

● nádherný cieľ – smer – zmysel,

● zdravie, sila.

Je rozdiel medzi mojou predstavou o dostatku a skutočným „Božím dostatkom“.

Ten rozdiel je VIERA, a síce osobné a ontímne poznanie „Boha dostatku“.

Nie je to len intelektuálna viera! Aj Izraelci vedeli o Bohu, dokonca boli divákmi Jeho nadprirodzeného konania.

Ide o osobnú vieru – o vzťah s Bohom – poznanie Boha.

Pán najlepšie vie, čo je pre nás to najlepšie. Ide o to, či Ho poznáme ako svojho Pastiera.

6

Žalmy 23:1 Žalm Dávidov. Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.

Žalmy 34:10 Bojte sa Hospodina, Jeho svätí, lebo nemajú nedostatku, čo sa Ho boja. 11 Levíčatá biedia a hladujú, ale tí, ktorí Hospodina hľadajú, nemajú nedostatku v ničom dobrom.

Dávid vedel o „Božom dostatku“, ktorý zahŕňal nie len požehnanie a starostlivosť, ale aj Božiu vôľu a plán s jeho životom a aj Božiu výchovu.

Nevedel o tom však len teoreticky (z čítania, počutia, bibl.škôl...). Dokonca ani nežil v dostatku tak aby vyznanie „nič mi nechýba“ bolo pravdivé. Jemu chýbalo veľa vecí.

Dávid nie len, že vedel o „Božom dostatku“, ale on poznal „Boha dostatku“.

Ide o taký druh viery, ktorá:

● sa bojí Boha, má bázeň, rešpekt, posvätnú úctivosť, vážnosť, uctievanie Boha

● hľadá Boha, túži po Ňom osobne, vzýva Ho, modlí sa. Je to osobná viera túžiaca, vyhľadávajúca osdobný vzťah, skúsenosť s Bohom.

● Má skutky. Je to akčná, konajúca, zápasiaca viera.

Nie je to vôbec viera obchodujúca s Bohom („niečo za niečo“) - naopak: je to viera poddávajúca sa Bohu, odovzdávajúca sa celá len a len Jemu a Jeho vôli. Akonáhle začneme používať vieru a Boha na napĺňanie svojich potrieb môže ísť o kresťanské čarodejníctvo.

A tiež to nie je viera, ktorá popiera realitu (úryvok z vtipu: „Čo urobí charizmatik, keď sa dostane do pekla? - Vierou prijme, že je v nebi a bude to vyznávať.“). Je to viera, ktorá čelí realite lebo pozná inú realitu, a síce realitu Boha.

Tiež nejde o napodobobanie viery niekoho iného. Ide o vlastnú, živú, osobnú vieru.

7

Marek 2:25  A On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní? 26  Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie je dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu?

Aj Dávid (alebo apoštol Pavel) čelil krutej, ťažkej, dokonca až drastickej realite života na zemi. Ale poznal „Boha dostatku“ - Pastiera – v sosobnom vzťahu: žil osobným modlitebným životom, premodlieval sa skrze realitu sveta k realite Boha. Vyznanie „Pán je môj Pastier – nebudem mať nedostatku“ - vzniklo v modlitbe. Žalmy nepatria k dogamatickej, teologickej literatúre. Žalmy sú ovocím modlitebného života ľudí.

Výrok Smitha Wiggleswortha, ktorý je nazývaný „apoštolom viery“: Nepohne mnou to, čo vidím a čo cítim, ale to čomu verím.

Ustarostenosť je najväčší nepriateľ Božieho najlepšieho.

8

Matúš 6:31  Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? 32  Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. 33  Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.

Filipským 4:19  Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša.

Ustarostenosť je tŕním, ktoré dusí našu vieru, Božie slovo – zasľúbenia v našom živote. O tomto tŕní hovorí Pán Ježiš v podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde:

Matúš 13:22  A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku.

  1. Starosti sveta, ustarostenosť o urgentné potreby pre život majú tendeciu úplne „presmerovať“ našu orientáciu na napĺňanie týchto potrieb. Potom často nevládzeme mať „bedrá opásané a sviece horiace“ (L 12,35), aby sme nasledovali Pána, slúžili mu, napĺňali veľké poverenie.
  2. Klam bohatstva, hriešne ubezpečenie, priľnutie k pohodliu, materiálnym istotám – to všetko má tendenciu oklamávať nás: myslíme si, že je všetko v poriadku, a pri tom to tak vôbec nemusí byť. Ani nevieme ako, a znovu nemáme „bedrá opásané a sviece horiace“ (L 12,35), lebo nie sme ochotní opustiť čokoľvek pre Ježiša, pre naplnenie a poslušnosť Jeho vôli – podobne ako bohatý mládenec (L 18,22-25)

Verím, že riešenie je nesiať do tohto tŕnia, ale preorať úhor:

Jeremiáš 4:3  Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4  Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky.

„Preorať úhor“ znamená urobiť niečo so svojim srdcom, niečo radikálne, čo odstráni to tŕnie a všetky naše hriešne žiadosti. Znamená to roztrhnúť svoje srdce pred samotným Bohom a odovzdať sa mu nanovo úplne celí a pustiť zo svojich rúk veci, ktoré sme robili na vlastnú pesť, podľa vlastných predstáv a plánov.

Realitu neba môžeme zakúšať aj uprostred reality sveta.

9

Filipským 4:11  Nehovorím to preto, že mám nedostatok; lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám. 12 Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. 13  Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.

2 Korintským 6:4  Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach,

Je to viera, ktorá nie len verí v Božie dokonalé zaopatrenie, ale ktorá pohŕda všetkým zaopatrením v porovnaní s Bohom samotným:

● Dávid: Žalmy 27:4  Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.

● Pavel: Filipským 3:8  A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal,

● Mojžiš: Exodus 33:13  Teraz však, ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, daj mi, prosím, poznať svoje cesty, nech Ťa poznám, aby som našiel priazeň v Tvojich očiach, a ber ohľad na to, že tento národ je Tvojím ľudom. 14  On riekol: Osobne pôjdem pred tebou a dovediem ťa k odpočinku. 15  Povedal Mu: Ak by si nešiel osobne predo mnou, neveď nás odtiaľto!

● Pán Ježiš: Ján 4:34  Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo. Ján 5:30  Ja nič nemôžem činiť sám od seba; súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, kto ma poslal.

Nedostatok si však môžeme spôsobovať aj sami: lenivosťou, pasivitou, sebectvom, pýchou, netrpezlivosťou .

10

Príslovia 6:6  Lenivec, choď k mravcovi, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel. 7  Hoci nemá kniežatá, ani dozorcu, ani panovníka, 8  chystá si v lete svoj chlieb, v žatve zbiera potravu. 9  Dokedy budeš vylihovať, lenivec? Kedy vstaneš zo svojho spánku? 10  Ešte trochu pospať, ešte trochu podriemať, trochu ruky zložiť a ležať 11 tvoja chudoba ťa prepadne ako tulák a nedostatok ako ozbrojenec.

LENIVOSŤ či v materiálnej oblasti, duševnej alebo duchovnej. Boh vždy spolupracuje s nami. On nám dáva veci, ale je nanás, či ich prijmeme, či pôjdeme po ne. Podobne ako Izraelci na púšti muselu zavčasu ráno vstávať a zbierať mannu. Je na nás či nebudeme leniví urobiť nevyhnutné a ešte viac, aby sme „pozbierali Božiu mannu“.

Pr 11:24 Niekto dáva priehrštím, a ešte mu pribúda, niekto šetrí viac, ako sa patrí, a má nedostatok.

SEBECTVO, SKÚPOSŤ vedie tiež k nedostatku. „Štedrého darcu miluje Boh“ (2 Korintským 9:7). Štedrosť je skutok -prejav viery. Sebectvo je prejavom nevery.

Pr 12:9 Lepšie je byť neváženým, a pracovať pre seba, ako sa robiť vznešeným, a mať nedostatok chleba.

PÝCHA, CTIŽIADOSŤ vedie tiež k nedostatku, lebo „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (1 Peter 5:5) Ak hľadáme viac svoju slávu, obdiv u ľudí, kariéru, staráme sa príliš o svoj immage – nie je to o hľadaní Božieho kráľovstva na prvom mieste.

Pr 14:23 Pri každej drine býva zisk, ale kde sú len reči, tam je nedostatok.

PASIVITA – keď nepodnikneme nič konkrétne, nič dostačujúce, aby sme nasledovali Pána. Keď len čakáme, že Božie požehnanie automaticky príde. Napr. aj do vzťahu s Pánom potrebujeme veľa investovať, makať na ňom – niekedy drieť. Otázka nie je čo všetko potrebujeme urobiť a do akej miery máme drieť. Otazka je: „Ako veľmi stojím o vzťah s Pánom?“ . Podobne je to aj v iných oblastiach.

Jak 1:4 Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.

NETRPEZLIVOSŤ – keď nevydržíme čakať; keď nedoťiahneme veci až do konca; keď sa necháme odradiť...

Okrádaním Boha okrádame sami seba a aj ľudí okolo nás.

11

Malachiáš 3:8  Či smie podvádzať človek Boha, keď vy podvádzate mňa? Vy sa však spytujete: Ako Ťa podvádzame? Desiatkami a pozdvihovanými obeťami. 9  Zasiahnutí ste kliatbou, a predsa ma podvádzate - vy, celý národ! 10  Prinášajte celé desiatky do pokladnice a v mojom dome bude poživeň; vyskúšajte ma týmto - vraví Hospodin mocností: Či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás až nadbytok požehnania! 11  Pohrozím pre vás kobylkám, takže vám neskazia plodiny zeme, a vinič vám nebude neplodný na poli - vraví Hospodin mocností. 12  Blahoslaviť vás budú všetky národy, lebo budete obľúbenou krajinou - vraví Hospodin mocností.

Bohu patrí úplne všetko, čo vlastníme. Desiatok je skutok viery a uctievania, ktorým vyjadrujeme svoju vieru a vďačnosť za Božie zaopatrenie.

Zasľúbenia spojené s prinesením desiatkov:

● bude poživeň v Božom dome – dostatok

● je to krok viery a uctievania – Boh nás doslova vyzýva robiť tento krok – je to krok do Jeho blízkosti – do spoznania toho, čo pre nás Boh má...

● okná nebies otvorené – tz. v Písme duchovné prebudenie

● nadbytok požehnania – nie len dostatok, ale nadbytok

● plodnosť – úspešnosť práce

● ochrana pred škodcami, nepriateľmi

● HLAS pre národy o Božom požehnaní

● obľúbená krajina, vyhľadávaná

Hrozí nám však aj falošný pocit dostatku!

12

Zjavenie 3:14  Anjelovi cirkevného zboru laodikejského napíš: Toto hovorí Amen, Verný a pravý svedok, Počiatok Božieho stvorenia: 15  poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! 16  Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst. 17  Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý,

2 Timoteovi 4:3  Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, 4  odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.

Laodicea bola bohaté mesto s vysokou životbnou úrovňou vďaka rozvinutému lekárskemu priemyslu a bankovníctvu. Zrejme to „nakvasilo“ aj kresťanov tam žijúcich. Samozrejme s tým bola spojená aj intelektuálna vyspelosť.

Dostatok v materiálnej a intelektuálnej oblasti, spojený s pýchou a duchovnou vlažnosťou sa môže stať oklamaním.

Možeme vyznávať, myslieť si, prežívať, že máme dostatok, a že nič viac nepotrebujeme, a predsa Boží pohľad na nás môže byť radikálne odlišný!

Prejavom takéhoto oklamania je duchovná vlažnosť....

Pri vyznaní: „Pán je môj Pastier, nič mi nechýba“ nejde o takýto falošný dojem dostatku.

K čomu som dospel pri tomto štúdiu „Božieho dostatku“ v Písme?

13

  1. Verím, že Pán je môj Pastier a chcem Ho  spoznávať stále viac.

Doslova: je nevyhnutné, aby som Ho osobne spoznával. Je to nutnosť: Židom 11:6  Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.

  1. Verím, že ma pasie a chcem to, čo On pre mňa má. Verím, že nebudem mať nedostatok v ničom, čo je pre mňa dobré.

Je dôležité urobiť rozhodnutie a v modlitbe ho vyjadrovať stále znovu: „Pane, chcem to, čo Ty pre mňa máš, lebo viem, že to je pre mňa to najlepšie.“

  1. Verím, že všetko čo mám, patrí Bohu a chcem to vyjadrovať uctievaním aj formou „desiatkov“.

Na túto tému môžeme mať rozne pohľady a názory. Môj pohľad a viera je však táto: Chcem Bohu prinášať celý desiatok do Jeho domu.

  1. Chcem bojovať s tým, čo ohrozuje „Boží dostatok“ v mojom živote.

Aj po tomto štúdiu si viac uvedomujem, že som lenivý, sebecký, pyšný, pasívny a netrpezlivý človek. Jednoducho s týmito vecami nemôžem nejednať.

Aplikácia:

  1. Ako si na tom v osobnom poznaní – zjavení – Pána, ako tvojho pastiera? Môžeš hovoriť o konkrétnych skúsenostiach s Jeho pasením?
  2. Môžeš ukázať tvoju vieru z tvojich konkrétnych skutkov (Jk 2,20-26)?
  3. Dávaš desiatky do Božieho domu tak ako nás k tomu Boh vyzval v Mal 3,10 (a toto ani Pán Ježiš nezrušil: Matúš 23:23; Lukáš 11:42 )? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?
  4. Ako bojuješ s nepriateľmi „Božieho dostatku“ v tvojom živote: lenivosťou, sebectvom, pasivitou a nevytrvalosťou?

Nebudem sa báť zlého.

Nebudem sa báť zlého. (Ž 23,4)

1

Hospodin je náš Pastier, nemusíme sa báť zlého.

Žalmy 23:1 Hospodin je môj pastier; nebudem mať nedostatku. 2 Pasie ma na zelených pažitiach; vodí ma popri tichých vodách. 3  Občerstvuje moju dušu; vodí ma po cestách spravedlivosti pre svoje meno. 4 Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.

2

Je pravda, že sa Dávid ničoho nebál? - Zrejme nie. Hovorí o tom aj obraz ktorý prirovnáva nás ľudí (a teda aj seba) k ovciam.

Ovce sú priam povestné svojim strachom: Sú to bojazlivé a plaché zvieratá – dokonca aj pri pohľade na to najmenšie zvieratko bude prchať celé stádo. Mnohokrát sú ovce zovreté úzkosťou tak silno, že sa nechajú od nejakého dravého zvieraťa zabiť bez toho, aby vydali čo i len hlásku, alebo že kvôli strachu potratia svoje nenarodené jahňa. Ovce sú úplne závislé na pastierovej ochrane. Nič neukľudní bojacu sa ovcu viac, ako to keď vidí nablízku svojho pastiera.

Dávid to vedel a vedel to aj o sebe, že je ako ovca úplne závislá od svojho pastiera. Zároveň poznal Boha ako svojho Pastiera. Vedel, že aj my môžeme byť strachom celkom paralyzovaní a bezmocní pred nepriateľom. Vedel, že aj my môžeme kvôli strachu “potratiť” Božie zámery pre naše životy.

Dávid poznal nie len Boha, ktorý mu hovorí “Neboj sa!”, ale poznal Boha, ktorý sa nebojí, pretože je jediným Bohom a nikto nie je ako On. Poznal Boha, u ktorého nič nie je nemožné, a ktorý je mocný. Vedel že Boh – ako jeho pastier – tiež používa palicu – ako zbraň voči nepriateľom, aby ho ochránil. Podobne ako Dávid – ako pastier mal takúto palicu. Túto palicu nikdy pastier nepoužil proti ovciam, ale len proti nepriateľom.

Boh – ako náš pastier – používa voči nám pastiersku palicu. Táto pastierska palica (zrejme aj Dávid mal takú) bola oveľa dlhšia a na konci zahnutá tak, aby ňo pastier mohol ovcu zachytiť, keby ju chcel vytiahnuť napr. z nejakej jamy. Táto palica znamenala pre ovce oporu, pomoc, záchranu, usmernenie...

Dávid vedel, že od Pána môže očakávať taúto ochranu a aj takúto pomoc a záchranu. V tom bolo jeho bezpečie, istota, potešenie.

Moje uvažovanie o téme „strachu“:

1.Čo je strach a čo spôsobuje?

2.Ako môžem prekonať svoj strach?

3.Čo urobiť ak sedím vo väzení strachu?

3 Zrejme pre nás všetkých je táto téma navýsosť aktuálna, pretože všetci viac, či menej čelíme strachu, zastrašeniu...

Zrejme tiež máme skúsenosti s tým, že ak jednáme v strachu, má to katastrofálne následky.

Takže otázka “čo robiť s mojim strachom?” je pre nás veľmi dôležitá.

Zdroje strachu

1.Prirodzený: logický, ktorý má opodstatnenie a chráni nás...

2.Psychický (zmyslový strach): obavy, úzkosti, tréma.

3.Neprirodzený (démonícky): iracionálny strach, fóbie, infantilný, skľučujúci, paralyzujúci.

4 Je dôležité pýtať sa a vyhodnostiť do akej miery nás náš strach ovplyvňuje, vedie, manipuluje...

Nepriateľ sa snaží tlačiť práve na naše slabé miesta – napr. na miesta našich strachov, aby ich pokiaľ možno, čo najviac prehĺbil a spravil si z nich svoju pevnosť, odkiaľ nás trápi, alebo manipuluje (Takto sa napr. z prirodzenej obavy o zdravie môže stať postupom času hypochondria – chorobná fóbia pred chorobami).

Dokonca sa mu často podarí „zamínovať“ prístupovú cestu ku koreňom našich strachov: Napr. keď nie sme ochotní odpustiť nejakému človeku, skrze ktorého sme boli zastrašovaní, keď tolerujeme hnev, horkosť, odsúdenie... Často, ak chceme skutočne jednať s oblasťami strachu v našich životoch, je potrebné aby sme sa vážne pokorili a boli ochotní a pripravení k pokániu.

Konanie v strachu

Pri porovnaní života Dávida a Saula vidíme kontrast doslova medzi vierou Dávida a strachom Saula. Obidvaja mali problém so strachom. U obidvoch vidíme dokonca aj možné korene ich strachu. A predsa je medzi nimi taký diametrálny rozdiel! Jeden totiž so svojim strachom jednal a bojoval, druhý to neriešil a strach vyrástol do enormných rozmerov a priniesol tragické ovocie.

5

Saul
Dávid

Konanie v strachu

Konanie vo viere

Neposlušnosť (1 Sam 15,24; Mt 25,25). Strach viedol Saula k otvorenej neposlušnosti Bohu.

Poslušnosť (1Sam 23,2. 9-12; 30,8; 2Sam 2,1; 5,19; 15,31; 24,10). Zrejme aj kvôli tomu bol Dávid nazvaný mužom podľa Božieho srdca, že on naozaj bol Bohu poslušný a za každých okolností hľadal Jeho vedenie.

Útek, ústup (1Sam 10,22; 1M 3,10; 1M 31,31; Neh 6,3). Už v deň volieb Saula za kráľa sa prejavil otvorene jeho strach: skryl sa za batožinu.

Čelil strachu napriek strachu (1Sam 17,32). A nie len ústami a nie len v skrytosti, ale verejne. Často je strach prekonaný práve „verejným“ spôsobom. Viera sa prejaví aj na verejnosti. Strach miluje skrytosť.

Tieseň, otroctvo (1Sam 16,14-23; Pr 29,25). Strach naozaj deptá a skľučuje človeka. Zvlášť, keď s ním nejednáme – podobne ako Saul. Jedného dňa mal vážne záchvaty, depresie – lebo Duch Boží od neho odstúpil. Ja verím, že to bolo kvôli jeho neochote k pokániu a kvôli tomu, že nejednal so svojim strachom.

Vnútorná sloboda (1Sam 16,13; 1Tim 1,7). Na Dávidovi spočinul Boží Duch a ten je Duchom moci, lásky a zdravého rozumu.

Izolovanosť (1Sam 18,12-16; 2M 2,15; 4,1). Saul sa bál Dávida, cítil sa ním ohrozený a tak sa od neho snažil izolovať. Strach nás takto oddelí práve od tých ľudí, ktorí sú pre nás tí najkľúčovejší.

Spolupráca (1Sam 24,1-16; 26,13-25). Dávid sa snažil o zmierenie aj so Saulom a vždy mu prejavoval úctu ako Božiemu pomazanému.

Pasivita (1Sam 17,17-39; 2 M 4,10; L 19,21). Saul bol pasívny oproti Goliášovi. Nevystúpil proti nemu. Strach ho zviazal. Radšej bol ochotný poskytnúť svoju výzbroj Dávidovi a tiež sľuboval odmenu pre víťaza.

Aktívne jednanie (1Sam 17,45-47). Dávid išiel do boja proti Goliášovi, naváhal. A nešiel zďaleka vo svojej mladíckej nerozvážnosti, či naivite! Šiel v mene svojho Boha – v Jeho autorite.

Tolerovanie zla (1Sam 28, 6-25; Zj 21,8). Saul najskôr nedokázal počkať na Samuela a sám obetoval; potom nepodstúpil všetko hubiacej kliatbe – dokonca z toho obetoval Hospodinu. Nakoniec bol ochotný prosiť o pomoc aj vešticu, čo bolo v Božích očiach ohavnosťou (5M 18,9-14). Hriech mal postupne narastajúcu tendenciu a vývoj – a všetko práve kvôli strachu, s ktorým nejednal!

Konfrontovanie zla – hriechu (2Sam 1,15; 4,9-12). Dávid konfrontoval hriech aj vo svojom živote (bol ochotný robiť úprimné a hlboké pokánie 2Sam 12,13-25) aj vo svojom okolí.

Šírenie strachu, malomyseľnosti (1Sam 17,33; 5M 20,8; Sud 7,3)

. Konanie v strachu rozmnožuje strach a nakazuje bojazlivosťou aj iných ľudí. Viera strachu je “nedá sa, nedokážeš to, nevydarí sa to, nemáme na to.....”

Vedenie ku viere (1Sam 22,2; 2Sam 23,8-38). Dávid sa stal vodcom. Dokonca ľudia z okraja spoločnosti sa pri ňom stávali hrdinami. Ľudia ho nasledovali.

Saul reagoval na tlak. Strach je reakciou na vonkajšie, či vnútorné tlaky. Konanie v strachu je vlastne v tomto zmysle púhym reagovaním.

Dávid jednal v čase tlaku. Viera je jednaním človeka v čase tlakov zvonka, či zvnútra napriek týmto tlakom. Konanie vo viere, je jednaním na základe poznania Boha a Jeho vedenia v danej situácii.

Víťazstvo nad strachom


Ž 23,4: ...nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.

6 Aj Dávid sa bál, pociťoval strach a nebolo mu všetko jedno. Víťazstvo nad strachom nie je zbavenie sa strachu.

Prekonať strach neznamená necítiť strach. Zrejme pokiaľ budeme žiť na zemi, tak aj strach viac, alebo menej budeme cítiť a zápasiť s ním.

Žalmy 55:3  Venuj mi pozornosť a vyslyš ma, zmietam sa vo svojich myšlienkach a vzdychám 4  pre krik nepriateľa a útlak bezbožníka, lebo váľajú na mňa nešťastie, napádajú ma v hneve. 5  Srdce sa mi zvíja v hrudi a popadli ma hrôzy smrti; 6  strach i chvenie prišli na mňa, úžas ma zastrel. 7  Tu povedal som: Kiežby som mal peruť ako holubica, zaletel by som a býval inde! 8  Veru, ďaleko by som ušiel, pobudol by som na púšti.

Dávid sa zrejme aj pri ovciach naučil prekonávať svoj strach a aktívne čeliť dravej zveri, či nepriateľom a zlodejom. A keďže úprimne a z hĺbky svojho srdca miloval Hospodina a hľadal Jeho tvár, tak sa naučil v Bohu nachádzať svoju pomoc (1Sam 30,6). Tiež sa naučil aj vyhľadávať Božie vedenie aj v tých najošemetnejších a najkritickejších situácií (1Sam 23,2. 9-12; 30,8; 2Sam 2,1; 5,19; 15,31; 24,10).

Z toho usudzujem, že schopnosť Dávida prekonávať jeho strach spočívala v:

  1. smelosti, ktorú načerpával v moci a autorite svojho Boha,
  2. láske k Bohu a láske Božej k nemu,
  3. poznaní Božieho vedenia – Jeho vôle v konkrétnych situáciách.

Dávid je vlastne unikátnym príkladom človeka, v ktorom pôsobí Duch moci, lásky a zdravého rozumu.

Rímskym 8:15  Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!

2 Timoteovi 1:7  Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania.

1.Prekonanie strachu.

Strachu sa nemusíme poddávať.

7

  1. Vo vzťahu s Bohom (2 Tim 1,7)

Dávid chodil v hlbokom spoločenstve s Bohom. Dokonca ako svoju jedinú a najväčšiu túžbu svojho života vyjadroval túžbu byť Bohu čo najbližšie (napr. Ž 27,4)

  1. V láske Božej (1 J 4,16-21)

Dávid miloval Boha viac ako seba, alebo ľudí. V láske je víťazstvo nad strachom. V Božej láske ku nám a v dôsledku toho našej lásky k ľuďom:

1 Ján 4:16  A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. 17  V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. 18  V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. 19  My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý. 20  Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je klamár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? 21  A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.

  1. V bázni Božej (Pr 16,6).

Dávid sa viac bál Boha ako ľudí. Mal hlbokú bázeň pred Bohom. Aj my by sme mali doslova pestovať bázeň pred Bohom v našich životoch a napr. študovať v Písme témy: bázeň Božia, súdna stolica Kristova, Božia svätosť...

  1. V Božej autorite (J 1,12)

Dávid vedel kedy má jednať v Božej autorite a vtedy tak aj urobil. Často aj my potrebujeme len jednať v autorite, ktorú nám Pán dal v duchovnom boji. Často sa len potrebujeme vzoprieť tomu zlému, a on utečie od nás:

Jakub 4:7  Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás.

1 Peter 5:9  vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete!

2.Zlomenie pút strachu.

V Baránkovej krvi je víťazstvo nad temnotou.

8

Do tohoto víťazstva môžeme vchádzať na základe toho, ako jednáme napr. S oblasťami strachu v našich životoch. Vypozoroval som, že sú potrebné minimálne tieto tri kroky ku slobode a zlomeniu pút strachu:

  1. Identifikácia strachu.

Predovšetkým je nesmierne potrebná správna, pravdivá a Duchom Svätým zjavená identifikácia. Potrebujeme zistiť aké sú skutočné korene nášho strachu, skrze čo, alebo koho ten strach vstúpil do nášho života. Potrebujeme dovoliť Duchu Svätému, aby odhalil a konfrontoval hriechy v našom srdci, ktoré sú s tým spojené a bránia zlomeniu pút tohoto strachu (napr. Často nie sme ochotní odpustiť ľuďom, ktorí nás zastrašovali, alebo prekonávame ku nim horkosť, hnev, odsúdenie...). Potrebujeme poznať naozaj skutočnú pravdu (J 8,32). Ak sa budeme vyhovárať na ľudí a okolnosti, ak budeme neochotní ku pokániu, ak budeme ospravedlňovať svoje hriešne postoje – dokonca svoje strachy... potom zrejme nebudeme môcť vstúpiť do víťazstva nad strachom.

  1. Pokánie, odpustenie a uzdravenie.

Cesta ku slobode je cestou do svetla, ktoré odhalí všetko hriešne v našom srdci. Preto ak chceme zlomiť putá strachu, musíme najskôr byť ochotní zlomiť putá hriechov. V oblasti strachu zrejme budeme mať veľa čo odpúšťať mnohým ľuďom. (Ak zápasíme so strachom z ľudí, doporučujem napísať mená všetkých ľudí, ktorých sa bojíme, odpúšťať im, ak sa niečim previnili proti nám a vyznavať tento strach ako hriech a prosiť Pána o zmenu a uzdravenie...)

  1. Zlomenie pút strachu v Božej autorite.

Ak sme správne identifikovali strach (aj s jeho počiatkom a kariérou) v našom živote, a ak sme robili úprimné pokánie a vyznania z vecí, ktoré zapríčiňovali strach, alebo bránili jeho prekonaniu; potom môžeme prikročiť k použitiu Božej autority a v mene Ježiš Kristus a v moci Baránkovej krvi môžeme zlomiť putá strachu a vyhlásiť tak slobodu a víťazstvo. Upozorňujem, že takmer pri každom takomto duchovnom boji nepriateľ veľmi neochotne opúšťa svoje pozície a často sa bude snažiť vrátiť, alebo útočiť. Potrebujeme byť pripravení aj k boju o zostávanie v slobode.

Porovnajme ako rozdielne jednali so svojim strachom Saul a Dávid:

Saul
Dávid

Nejednanie so strachom

Jednanie so strachom

Už v deň volieb Saula za kráľa sa prejavil otvorene jeho strach: skryl sa za batožinu (1Sam 10,22 ).

Tiež už z detstva si niesol ovocie odmietnutia a podcenenia od svojho otca a bratov – zrejme aj ako najmladší 8.syn. Dokonca priamo v deň boja s Goliášom bol nimi vážne spochybňovaný, ale predsa tomu vedel čeliť.

Tento strach mal zrejme niekde korene. Možno vo vzťahu s jeho otcom, ktorý bol udatným hrdinom (1Sam 9,1), a ktorému sa možno Saul márne snažil podobať – to je však len dohad.

Aj zo žalmov je jasné, že svoj strach predovšetkým premodlieval a prekonával v hlbokom spoločenstve s Bohom.

Saul mal možnosť robiť pokánie, ke´d ho prorok Samuel konfrontoval, ale neurobil tak nikdy. Len pripustil svoju chybu, vyhováral sa a vyjednával...

Bol ochotný robiť pokánie – napr. keď ho konfrontoval prorok Gád s jeho hriechmi. Aj vo vzťahu so Saulom je evidentné, že odmietol sa pomstiť, hnevať, nenávidieť. Dokonca sa staral aj o svoju rodinu, kde zrejme prežil veľa odmietnutia (1Sam 22,3-4).

Dal priestor strachu, ktorý ho izoloval a zachvacoval (a zrejme nie len voči Dávidovi). S týmto strachom nejednal, naopak jednal v tomto strachu a ten samozrejme len rástol.

V tiesni vždy hľadal Hospodina a nachádzal v Ňom posilnenie prekonať strach a jednať vo viere.

Vlastne nebol nik, kto by mu slúžil. Aj keď mal k dispozícii proroka Samuela, predsa sa ním nenechal viesť a zostával vo svojich presvedčeniach a vo svojom strachu.

Dovolil, aby ho hlboko ovplyvnili a aj učili proroci Samuel a Gád – dokonca aktívne do vzťahu s nimi vstupoval.

Čo som nechcel touto kázňou v žiadnom prípade povedať?

  1. Že je zlé, chybou, alebo hriechom, keď cítiš strach a keď s ním zápasíš! Naopak! Verím, že so strachom sa všetci viac menej boríme.
  2. Že víťazstvo znamená zbavenie sa, alebo necítenie strachu.
  3. Že každý strach má démonícky pôvod a že ho vieme zlomiť vyháňaním démonov! Naopak! Myslím, že ďaleko častejšie potrebujeme jednať so svojimi hriechmi a vnútornými zraneniami, ako s démonmi.
  4. Že každý druh depresie a strachu vieme riešiť duchovne. Zo skúsenosti viem, že mnohé stavy fóbií, depresií je potrebné riešiť aj vyhľadaním odbornej lekárskej starostlivosti, alebo klinickou liečbou.
  5. Že depresia je hriech. To by som depresívnym jednak klamal, a jednak by som ich ubil ešte hlbšie do temnoty. Depresia je stav duše, ktorý si vyžaduje dlhodobejšiu a často aj odbornú starostlivosť.

K čomu som dospel pri tomto štúdiu „Božieho dostatku“ v Písme?

  1. Verím, že len v autentickom, reálnom chodení s Pánom môžem odolávať strachom dnešnej doby.
  1. Verím, že potrebujem doslova pestovať bázeň pred Bohom a lásku v mojom srdci.
  1. Verím, že môžem uplatňovať Božiu autoritu a zbrane v duchovnom boji.
  1. Rozhodujem sa bojovať s každou hrozbou strachu v mojom živote.

9

Aplikácia:

  1. Nachádzaš v osobnom obecenstve s Pánom reálne posilnenie v čase takov a strachu? Vieš hovoriť o jednej konkrétnej takejto situácii a Pánovom posilnení v nej?
  2. Ako možeš prehĺbiť tvoju bázeň pred Bohom a tvoju lásku k Nemu? Čo chceš naozaj robiť v najbližšej dobe, aby tvoja bázeň a tvoja láska rástli?
  3. Vieš o Božej autorite a zbraniach, ktoré sú ti k dispozícii v duchovnom boji?
  4. V ktorej oblasti potrebuješ a chceš jednať so strachom v tvojom živote? Skúsil si ten strach identifikovať (jeho počiatok aj kariéru)?