. . . .
videl si ma
chceš ma ešte?
cítim Tvoj dych
Harmónia
iste už tisíci krát
akoby maliarovi došla všetka farba
aj zmysel pre harmóniu
kríž
aj obeť
Útok na vzťahy a spoluprácu.
Už dlhšiu dobu vnímam varovanie od Pána, že prechádzame útokom na naše vzťahy a spoluprácu. A keďže verím, že to nie je len bojom nášho zboru Viera, ale v posledných rokoch som tento boj videl na mnohých miestach po Slovensku, rozhodol som sa, že aspoň tie posledné prorocké usmernenia v tejto veci aj uverejním.
Prosím rozsudzujme to a o to horlivejšie usilujme o čistotu našich sŕdc a o lásku medzi nami. Verím, že aj zápasy a zmätky uprostred týchto útokov v konečnom dôsledku prinesú milujúcim Boha mnohý úžitok a dokázanie sa v láske.
Moja skúsenosť
Bolo to 5.11.2012 v pondelok ráno, kedy som si otvoril tento text:
Lukáš 22:24 Povstal medzi nimi spor, kto z nich je asi najväčší. 25 On im povedal: Kráľovia panujú nad svojimi národmi, a tí, čo majú moc nad nimi, volajú sa dobrodincami. 26 Vy však nie tak! Ale najväčší medzi vami nech je ako najmenší; a vodca ako slúžiaci. 27 Lebo kto je väčší: ten, čo sedí za stolom, a či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ako ten, čo slúži, 28 vy však ste tí, čo ste v mojich pokušeniach zostali pri mne. 29 Ako mne dal Otec, aj ja dávam vám kráľovstvo, 30 aby ste jedli a pili za stolom v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov izraelských. 31 Tu povedal Pán: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; 32 ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.
Potom ako som sa modlil, som vnímal, ako mi Pán hovorí, že sme pod útokom na naše vzťahy a vzájomnú dôveru. Prijal som napomenutie, že si máme dávať pozor na naše postoje, na to, čo si myslíme o tých druhých a čo o nich hovoríme. Tiež si potrebujeme dať pozor na naše motívy a zámery, že či sú naozaj Pánovými. Zvlášť som vnímal nebezpečenstvo porovnávania sa s druhými, súťaživosť a videnie chýb...
Toto som sa snažil aj zdieľať pri rôznych príležitostiach a veľa som sa za to modlil. Zvlášť keď som videl situáciu za situáciou, ktoré naozaj boli nepríjemným dôkazom duchovného boja práve v tejto oblasti.
Zaujímavý email
V ten deň som dostal zaujímavý email, v ktorom bolo opísané veľmi podobné vnímanie situácie niekým iným:
Včera keď som sa poobede modlila... videla som, akoby to bola taká pasca - tieto nedorozumenia, stresy, nestíhanie, komunikácia... Aj som mala chuť vám napísať, že problém je inde, aj keď si uvedomujem, že je aj praktický. Ale akoby medzi dielikmi "skladačky" boli medzery, z ktorých sa diabol náramne vytešuje, lebo sa mu darí vyvolať dojem, že jeden druhému nevychádza dosť v ústrety, a že problémy sú tam, kde to riadne zraňuje... Ale to je len taká pasca, aby sa mnohí cítili zle a aby bola zdanlivá omnoho väčšia nedôvera a nejednota než v skutočnosti je. Strašne som mala chuť modliť sa s vami všetkými, akoby Boh nám chcel povedať, že je s nami, s každým zvlášť, ale hlavne spolu medzi nami, vami... a chce tam byť a dať pokoj a svetlo a pravdu, cestu... Ale možno to preháňam a je to inak, než to ja cítim, tak som preto nič nenapísala...
Je zaujímavé ako rôzni ľudia opisujú tento zápas a v tom emaili je naozaj autentický opis ako sa cíti niekto, kto úprimne hľadá Boha a pri tom je uprostred virvaru duchovného boja.
Uverejňujem aj toto nasledovné zdieľanie Juraja, ktoré prijal 30.12.2012.
Prosím, rozsudzujme to a buďme bdelí, aby sme obstáli v tomto dôležitom zápase o čistotu našich sŕdc, o jednotu a lásku medzi nami. Už dlhšie vnímam, že práve naše vzájomné vzťahy, láska, spolupráca – naše vydanie sa jeden druhému – sú podmienkou toho, či budeme, alebo nebudeme Bohom podľa Jeho zámeru použiteľní.
Drahokam v Pánovej korune.
Na vysvetlenie chcem povedať, že to bolo počas mojej chvíľky, keď som Pánovi vyznával svoj hriech a dostal odpustenie. Okrem osobného zjavenia, ktorým ma neskutočne posilnil, mi zrazu "na dôvažok" Pán začal dávať takéto čosi na myseľ. Nebolo to v kontexte modlitby za zbor, vôbec som to nečakal, len som jasne vnímal, akoby ma Duch "osvecoval" - otváral mi oči mysle/srdca a hovoril priamo do môjho srdca.
Najskôr som videl obraz Krista Kráľa. Mal vysokú zlatú korunu. Bol to majestátny Kráľ všetkých kráľov, nepochybná najvyššia autorita. Videl som ale len lem tej koruny, ktorú mal na hlave. Mal na nej drahokam, vyzeral ako smaragd. Vybral ho z nej - vzal si ho do rúk a vnímal som, že mi hovorí: TOTO JE ZBOR VIERA.
Pán Ježiš Kristus vybral vzácny drahokam z jeho koruny a nechal ho prejsť SKÚŠKAMI OHŇA. Ten drahokam je zbor Viera a ten OHEŇ ma vyskúšať LÁSKU, ktorá je medzi Jeho ľudom.
Pán mi povedal: túto lásku preskúšam (ja verím, že to bude v nastávajúcom roku) prostredníctvom DUCHA KRITIKY a DUCHA NEDOROZUMENIA / NEPOROZUMENIA. Budeme / sme pokúšaní kritizovať druhých za to, že nerobia to, čo si myslíme, že by mali. Alebo za to, že to, čo robia, robia iným spôsobom ako si to predstavujeme my sami. Skratka druhí nie sú / nebudú podľa našich predstáv. Pán mi povedal: vložil som do toho zboru diverzitu / rôznorodosť / rozmanitosť (ľudí z rôznych prostredí, s rozdielnym zázemím, príbehom) - a urobil som to NASCHVÁL. Sleduje to MÔJ ZÁMER. Chcem zjaviť SVOJU LÁSKU uprostred tejto rôznosti - lásku, ktorá zbúrala priehradný múr nepriateľstva, ktorá zbúrala bariéry naprieč kultúrami, naprieč sociálnymi rozdielmi, ktorá urobila priateľov z tých, čo boli kedysi nepriateľmi. Tato láska zbúrala bariéry, ktoré oddeľovali nás/vás. Nestavajte znovu tieto bariéry! Duch kritiky (kritizovania) a nedorozumenia sa budú snažiť presne o toto - aby jedných od druhých oddelili, odlúčili a aby priniesli HORKOSŤ a hádky tam, kde kedysi bola dôvera a jednota (vzájomná sloboda).
Toto je skúška, ktorá má vyskúšať vašu lásku a vaše vzťahy. Jej cieľom je, aby VZRÁSTLA láska medzi Vami, aby bola dokonca ešte väčšia láska medzi vami ako je teraz, pretože vy ste URČENÍ na to, aby ste OKÚSILI MOJU LÁSKU a boli vôňou/chuťou MOJEJ LÁSKY svetu. Ja som si vás vybral, zbor Viera, aby ste boli chuťou/vôňou lásky, ktorú nemožno vypôsobiť v ľudskom srdci nijako inak iba Mojím Duchom a skúškou spoločenstva. VY ZVÍŤAZÍTE, pretože Ja som už zvíťazil.
Vnímal som "sedem Duchov Božích", akoby plných očí, ktoré sa pozerali - preskúmavali srdce každého jedného v zbore. (Veľmi zvláštny vnem, akoby mi Boh nasadil na moje srdce svoje oči, ktoré pozerajú priamo do vnútra srdca, do hĺbky, ktoré "prenikajú závojom skutočnosti až k najtajnejším motívom, podstate, vnútru"). Pán mi povedal: Vidím rôznosť a vidím tu pestrosť a rozmanitosť, ktorá je medzi vami. Ja starostlivo zvažujem každú sebemenšiu myšlienku, každý motív vášho srdca a LEN JA DOKÁŽEM vidieť toto všetko v správnom svetle / správne a spravodlivo posúdiť vaše srdce a vaše cesty. Vy to nedokážete a preto by ste NEMALI SÚDIŤ / POSUDZOVAŤ jeden druhého. Nechajte MŇA súdiť/posudzovať Vás. (Nechajte súdy medzi vami na MŇA). Nesúďte jedni druhých a pozor na brvno vo vašom oku, cez ktoré hľadíte / posudzujete toho druhého. Vy ste takí rôzni, ste tak rozmanití, každý má tak jedinečné srdce, že ak budete hľadieť len jeden na druhého - na to, čo robíte, ako rozmýšľate, ako rozprávate - veľmi skoro sa ocitnete na ceste kritizovania a neporozumenia. Hľaďte miesto toho NA MŇA! Váš pohľad nech je pevne upretý na mňa. Hľa, ja robím NOVÚ VEC a nemáte šancu jej porozumieť / ju rozpoznať, ak sa budete pozerať na ľudí - musíte sa pozrieť na Mňa a potom ju uvidíte.
Keď sa zhromažďujete, hľaďte na Mňa samotného a rozhodnite sa, že nebudete vznášať svoje súdenie, posudzovanie (hoci aj dobre mienené), ani obviňovania voči svojim bratom. Majte sa na pozore - Žalobca bratov je stále aktívny. On by vás strašne rád rozdelil / oddelil jeden od druhého, ak by som JA nedával na vás pozor (ak by som nad vami nebdel JA sám).
Budú to skúšky lásky a dôvery medzi vami, ale vy zvíťazíte, pretože Ja som už zvíťazil. Ja preskúšam aj vašu vieru - a Ja chcem povzbudiť a vybudovať vašu vieru. Vieru nie vo veci, ktoré sa vidia, ale vo veci NEVIDITEĽNÉ. Preto uprite svoj zrak pevne na Mňa. Zakotvite svoje srdce vo Mne a hľadajte jednotu a bratstvo medzi sebou.
Neuctievajte / nepremýšľajte nad DIELOM, ktoré Ja konám vo vás / prostredníctvom vás / uprostred vás, ale uctievajte a premýšľajte len nado Mnou samým. Pozor - upretím zraku na DIELO namiesto na PÁNA diela sa opäť dostanete na cestu súdenia a posudzovania druhých.
Potom som videl, ako Kráľ Ježiš po prepálení ohňom znovu tento drahokam zasadil do svojej koruny a zrazu som si uvedomil - On ho CELÝ ČAS držal vo svojich rukách! Haleluja! On nás "nevydal ohňu", ale držal nás uprostred tohto ohňa.
Keď som tieto myšlienky a obrazy zachytával, prišli mi na um ďalšie "zjavenia" alebo pripomenutia z Jeho slova: viera, nadej, láska - ale najväčšia z nich je láska. Nie je napísané: poznajú ich podľa viery, ale budú ich poznať podľa lásky, ktorá bude medzi nimi. Čiže láska je tá prvá a najdôležitejšia. Dajte si ju pred svoje oči ako vzácny cieľ, ktorý chcete dosiahnuť.
Naučte sa vážiť si jeden druhého v láske. Choďte druhú míľu, odplácajte dobrým za zlé. Učte sa odo Mňa a Ja vás naplním svojou láskou.
Chcem, aby tato Moja LÁSKA bola zjavená medzi vami.
Veľmi nedokonalé zachytenie toho, čo som vnímal, že mi Pán hovoril. Najskôr mi niečo ukázal a hovoril priamo do môjho srdca. Potom, keď som sa tie myšlienky snažil zachytiť, začal ich rozvíjať a išlo to akoby trošku iným smerom než to prvé zjavenie. Ale podstata bola LÁSKA medzi nami a to, že Boh dáva na ňu absolútne celý maximálny dôraz a že nás vyslovene chce upozorniť na dvoch konkrétnych duchov - KRITIKA a NEDOROZUMENIE.
Veľmi mi to rezonovalo so slovami Grahama Coocka, ktoré mi Michal dnes pripomenul - aby sme sa vydali jeden druhému, aby bola LÁSKA medzi nami. Skúmal som a hĺbal aj nad tým, prečo Pán chce testovať práve lásku, keďže láskyplné vzťahy sú oblasťou duchovného života zboru, v ktorej dosahujeme dlhoročne vysoké skóre. Ale vo svetle všetkého, čo mi Boh hovoril o láske, som to pochopil: láska skutočne je to najdôležitejšie.
Na základe toho, čo som vnímal od Ducha Svätého mam veľmi silné tušenie, takmer presvedčenie, že tento rok porastie DIVERZITA, rozmanitosť medzi nami. Že Pán nám do nášho stredu dá ľudí z úplne nových prostredí... úplne iných ľudí... niečo ako "cudzincov"...
Zároveň viem, že na konci toho celého procesu bude láska, ktorá bude tak silná, že Boh bude môcť urobiť ČOKOĽVEK cez nás, absolútne čokoľvek, bez hraníc.
Záver
Ako som spomínal na začiatku - aj keď tieto varovania vnímame pre náš zbor – myslím, že nie sú len pre nás. Ak podobným bojom čelíte, alebo budete čeliť v tomto roku, nech sú pre vás povzbudením. Je nádherné rozumieť tomu, že aj uprostred bojov a prepaľovania sme v Pánovej ruke. My bojujeme Boží boj a vieme, že On je víťaz.
Úvod
Na úvod chcem znovu zdôrazniť, že to čo robíme a čím prechádzame je zároveň aj Pánovou školou, prípravou na to, k čomu sme ešte povolaní, a čo chce Pán robiť. Takže aj po rokoch 2011 a 2012: Naša príprava pokračuje. A to ako ňou prechádzame bude určovať mieru toho, ako si nás Boh bude môcť použiť v Jeho žatve. Je to príprava nevesty pre svojho Ženícha – príprava na stretnutie s Ním. Je to však aj príprava na žatvu. A to je čas, kedy Boh bude vylievať svojho Ducha v posledných dňoch na každé telo a kedy bude Jeho kráľovstvo zjavované v Jeho moci a sláve. Pán túži vzbudiť novú vlnu prebudenia – neporovnateľne väčšiu ako bola tá, ktorú sme zakúsili v našej krajine na začiatku 90-tych rokov.
Rok 2013
Ako som dnes ráno (1.1.2013) vyvyšoval nášho Otca nad týmto rokom, uvedomoval som si skutočnosť, že On je večný a všemohúci Boh. A teda aj tento rok je celý svet držaný Ním. Nie je nič čo by vymyslel diabol, alebo ľudia, nad čím by Boh nebol triumfálne vyvýšený. Zároveň som si uvedomoval, že my – ako Jeho deti – doslova „dietky svetla“– máme svoje bezpečie v Ňom a nie sme prikvačení žiadnou tmou. Nemusíme žiť v strachu a v neistote. Ani v dôsledku evidentných úkazov posledných dní. Doslova som ďakoval Bohu že nie sme dietkami tmy, ale deťmi svetla. Máme výsadu spoznávať Ho, byť Ním vedení, zakúšať život v Jeho povolaní. Zvlášť som vyznával tieto tri skutočnosti: 1. Máme svetlo – máme výsadu zakúšať Božie vedenie; 2. Sme svetlom – ako žijeme s Bohom, tak je na nás zjavený Jeho život a On sám ľuďom okolo nás; 3. Môžeme zostávať vo svetle – v spoločenstve svetla s Pánom a medzi sebou navzájom. Bolo to vlastne také uctievanie „Boha svetla“ a ďakovanie za možnosť žiť v Jeho svetle.
Potom som si otvoril náhodne Písmo ako to v poslednej dobe robievam. Vôbec netvrdím, že toto je spôsob ako prijímať Božie vedenie. Proste si takto ráno otváram Písmo. Bez očakávania nejakej odpovede od Pána. Jednoducho čakám, že čo mi chce Pán povedať. A naozaj veľmi často zakúšam ako ku mne Boh hovorí. A toto ráno som si otvoril Písmo a začal čítať na tomto mieste:
1 Tesalonickým 5:1 Bratia, nepotrebujete, aby som vám písal o časoch a obdobiach, 2 lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. 3 Keď si budú povrávať: Je pokoj a bezpečnosť, vtedy ich znenazdania prikvačí záhuba ako pôrodné bolesti tehotnú ženu, a neutečú. 4 Ale vy, bratia, nie ste v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5 Veď vy všetci ste synovia svetla a synovia dňa. Nepatríme noci ani tme. 6 Nespime teda ako ostatní, ale bdime a buďme triezvi. 7 Lebo tí, čo spia, v noci spia, a opilci sa v noci opíjajú. 8 Ale my (ako synovia) dňa buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spasenie. 9 Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, 10 ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme. 11 Preto sa potešujte vospolok a povzbudzujte navzájom, ako aj robíte.
Samozrejme, hneď som spozornel, lebo mi bolo jasné, že Pán ku mne hovoril už aj prostredníctvom mojich vlastných modlitieb a chvály, a že teraz mi to potvrdzuje. Zároveň som vedel, že je to dôležité pre nás (a na prvom mieste pre mňa) práve tento rok. Nuž a vyrozumel som pre tento rok nasledovné:
Sme synovia svetla a dňa.
Sme synovia svetla a dňa. Nepokúšame sa o to, nehráme sa na to, nepredstierame to... Sme synovia svetla. A teda nie sme obeťami temnoty tohto sveta. My máme svetlo: Máme Božie slovo – zakúšame ako ku nám hovorí (Ž 119,106); Pán v nás je tým svetlom (J 8,12) – zakúšame Jeho prítomnosť a teda aj Jeho zmocnenie (Fil 4,13). Je to On v nás a my v Ňom (1J 4,13). To svetlo svieti v tme a tma ho nepohltí (J 1,5)!
Bdejme!
Bdejme! Toto je spôsob ako zostávať vo svetle. Je čas zbaviť sa všetkého, čo nás uspáva; na čom máme tendenciu byť závislí (Žid 12,1); čo nás opíja, omamuje (G 3,1)... Verím, že práve život modlitby nás udržuje bdelými (L 21,34-36). Tento rok je pre nás naozaj výzvou naučiť sa pravidelne a veľmi naliehavo modliť (1Tes 5,17). A možno by aj bolo dobré keby sme mu pracovne dali meno „škola modlitby“.
Znovu sa vraciam k postoju chudobných duchom: Ich koreň je totiž v modlitebnej komôrke. Takýto chudobní duchom budú vytrvalou a mocnou modlitebnou armádou. Takýchto chudobných duchom bude môcť pozdvihnúť aj do vodcovstva. Tieto vyučovania nájdete v závere.
Viera a láska
Viera a láska sa proste musia stať našou povinnou výbavou – niečím, čo máme na sebe vždy. Vierou a láskou potrebujeme cítiť, reagovať, hovoriť... Verím, že to je život v spoločenstve svetla:
1. S Pánom: Viera je z počutia Pána (R 10,17). Ak Ho máme naozaj počuť, potrebujeme zostávať naozaj v spoločenstve s Ním. Naše srdce voči Nemu musí byť vo svetle. Úplne otvorené a úprimné (Iz 66,2). Verím, že tento rok 2013 je o návrate ku prvej láske (Zj 2,4-5), kedy Pán klope na naše srdcia (Zj 3,20) s túžbou po osobnom spoločenstve s každým z Jeho detí. Znovu preto upriamujem našu pozornosť na podobenstvo o 10-tich pannách, ktoré je o Božom kráľovstve v posledných dňoch, kedy budeme vidieť Pána ako Ženícha, v ústrety ktorého vykročíme. Vyučovania o tom nájdete v závere.
2. V spoločenstve veriacich: Potrebujeme sa naučiť milovať sa navzájom a žiť vo svetle – v láske a v pravde – voči našim bratom a sestrám (1J 1,7). Bez jednoty Ducha medzi nami (Ef 4,3) ako rozdelený dom neobstojíme (Mt 12,25). Verím, že práve teraz sme v tomto Pánom skúšaní a pripravovaní. Na začiatku novembra 2012 som vnímal ako ma Pán varuje pred týmto útokom a odvtedy si to jednak aj citeľne uvedomujem, ale identické varovanie prijali aj ďalší ľudia. Viac o tom napr. TU. Prejavuje sa to práve útokom na naše vzťahy, spoluprácu, vzájomnú dôveru. Čelíme pokušeniu porovnávať sa s inými, súťažiť, vidieť ich chyby, súdiť... Zdá sa akoby sme v tomto zlyhávali. Zdá sa, že znovu a znovu zakúšame bolestné rozdelenia a zranenia. Zdá sa, že sa nepriateľovi darí nás udržať rozdelených. Je to však len zdanie. Bez týchto bolestných výziev by sme neporástli v skutočnej láske, odpustení, jednote a spolupráci. Uprostred zmätku mnohého rozdelenia povstáva skutočne jednotná a milujúca cirkev.
Orientácia na nebo
Našou najsamozrejmejšou identitou kresťanov je, že vieme, že aj keď žijeme na tomto svete, nie sme z tohto sveta (J 15,19; 17,14-16). My hľadáme ono budúce lepšie miesto (Žid 11,10.13-16.). Našim skutočným domovom je nebo (J 14,1-3). Tam mierime. Pre to miesto sa pripravujeme. Prilba nádeje na spasenie chráni našu myseľ sústredenú na Pána a na nebo (Kol 3,1-2). Takto sme premieňaní Ním (2K 3,18) a nežijeme – nemyslíme – ako ľudia vo svete (R 12,2). Žijeme pre Pána (2K 5,14-15). Máme Jeho hodnoty. Veď ako by sme ešte mohli žiť na tomto svete pre tento svet, keď sme už prijali Božiu milosť, spoznali Božiu lásku a zakúsili Božie povolanie?! Verím, že toto je čas, kedy Pán zobúdza kresťanov, ktorí žijú svetsky a pre hodnoty sveta. Zrejme aj toto je jeden z dôvodov prečo Pán trasie svetskými istotami: aby nespasení začali hľadať skutočné istoty v Božom spasení a aby spasení striasli zo seba závislosť na pozemských istotách. V tomto trasení bude viac a viac evidentné kto má a kto nemá svoju istotu a pokoj v Bohu samom. Je to obrovská príležitosť priniesť svetlo do temnoty.
Verím, že orientácia na nebo súvisí aj s videním tohto sveta ako obrovskej žatvy (Mt 9,36-38). Žijeme pre záchranu ľudí a nie pre seba samých. Zhromažďujeme si poklady v nebi (Mt 6,19-21). A tými pokladmi sú predovšetkým spasení a Božou milosťou premenení ľudia. Práve z obrátenia hriešnikov, zo spasenia každého človeka je v nebi obrovská radosť (L 15,7).
Preto stále viac bude v cirkvi nie len reč o učeníctve a evanjelizácii, ale budeme prirodzene žiť evanjelizáciou a učeníctvom. Bude to vanutím Jeho Ducha. Zrazu z mnohých unavených a frustrovaných kresťanov z vyučovania a snahy o učeníctvo a evanjelizáciu povstanú horúci evanjelisti a otcovia a matky, ktorí objavia jedinečné spôsoby ako odovzdávať to, čo im Boh zveril. Verím, že všetky naše súčasné teórie ako by sme to mali robiť budú biedne v porovnaní s tým, ako nás Duch svätý bude viesť. Doslova vynájdeme úplne jedinečné a nové spôsoby evanjelizácie a učeníctva. A ten čas je už tu. Polia na Slovensku sa už belejú a mnohí do tejto žatvy už vstúpili. Tento rok to môže byť aj „tvoja jazda“ v Duchu Svätom.
Záver
V závere upriamujem vašu pozornosť na niektoré vyučovania, ktoré súvisia s týmto všetkým:
| Podobenstvo o 10 pannách | Chudobní duchom modlitba | Jeremiáš |
| | | |
Modlím sa, aby sme mali nášho Pána ustavične pred sebou. Ak On sám bude našim pokladom a odmenou, potom iste vykúpime každý čas tohto roku tým najsprávnejším spôsobom.
JEREMIÁŠ
3. Strategický návrat.
Kázeň (21.10.2012 v zbore BJB Viera) v MP3 je možné stiahnuť TU
Večer chvál, Banská Bystrica, 22.11.2012, video:
Pre mňa je nesmierne silným odkazom pravda, že Boh o každom jednom z nás vedel ešte skôr ako nás začal formovať v živote našej matky (Jer 1,5). On každého z nás stvoril s Jeho pečaťou, dotykom, zámerom, povolaním... Túžbou Jeho srdca bolo, aby sme tu boli pre Neho a On pre nás. A toto je doslova vpečatené v každom jednom z nás ďaleko hlbšie ako si myslíme. Sme stvorení pre spoločenstvo s Bohom, pre spoznávanie Boha, pre Boží plán s nami. A dostali sme nádherné utvrdenie od Pána, že On je s nami po všetky dni (Jer 1,8; Mt 28,20), že nás neopustí ani nezanechá (Žid 13,5). Otvorene nám hovorí, že to nebude ľahké, že budeme mať protivenstvá a súženia, že budeme prechádzať zápasmi (Jer 1,19)... Zároveň nás však ubezpečuje, že sme tu pre Jeho víťazstvo, že On nás vytrhne a zachráni, že On sa oslávi, že skrze neho v tomto všetkom zvíťazíme (R 8,37), že ak Ho milujeme, potom všetky veci nám spolu pôsobia na dobré (R 8,28). Tieto pravdy, na ktorých stál Jeremiáš, sú pre mňa tak mocným a nádherným odhalením toho prečo žijem! Verím, že toto je základ na ktorý sa v týchto posledných dňoch potrebujeme postaviť s plnou dôverou.
Jeremiášova služba trvala niečo vyše 40 rokov a z nášho uhlu pohľadu môžeme povedať, že nebol úspešným mužom. Bol Božím prorockým hlasom, ale takmer nikto ho nepočúvol, nikto sa podľa jeho slov nezariadil, takmer nikto si to nepustil k srdcu. Naopak: Obrátila sa proti nemu takmer celá krajina, politickí a náboženskí predstavitelia. Občas akoby svitla nádej, keď niektorí králi a vodcovia boli naozaj hlboko otrasení situáciou a osobne vyhľadali Jeremiáša, aby sa s ním radili. Potom však vidíme ako sa rozhodli úplne inak. A Jeremiáš sa na to všetko musel dívať. Nie len že niesol to najnaliehavejšie prorocké varovanie pred súdom, ba že ohlasoval prichádzajúci Boží súd na krajinu... Ale on sa musel pozerať, musel to prežívať spolu s ostatnými, ktorí sa nenechali varovať. Zažil zničenie Jeruzalema a chrámu, deportácie obyvateľstva do zajatia, dokonca neopustil ani zbytok zúfalcov, ktorí sa rozhodli napriek jeho rade utiecť do Egypta.
Samozrejme toto všetko bolo nesmierne ťažké a my si asi ani nevieme predstaviť čím všetkým musel v jeho vnútri prechádzať. Na jeho mieste by sme zrejme prorokovali len istý čas a potom by sme sa utekali zachrániť pred Božím súdom a nechali by sme všetkých ľudí napospas. Zrejme by sme si povedali „Komu niet rady, tomu niet pomoci“ a odišli by sme so služby postarajúc sa o seba samých, svoje bezpečie a svoju rodinu.
Jeremiáš však v tomto všetkom zostáva, Božie povolanie doslova horí v jeho kostiach a prechádza nesmiernym vnútorným trápením. Domnievam sa, že v jednom období (na ktoré sa teraz pozrieme) naozaj veľmi vážne aj on chcel utiecť, skončiť so službou, skryť sa z verejnej služby, žiť svoj obyčajný život... A keďže to (v rôznej forme a miere) hrozí aj nám, pozrime sa na to:
Jeremiáš 15:10 Oj, beda mne, moja matko, že si ma porodila, muža pravoty a muža sváru, s ktorým sa každý pravotí a vadí v celej zemi! Nepožičal som na úžeru, ani nepožičali mne, a jednako mi všetci zlorečia. 17 Nesedávam v shromaždení smejúcich sa veselých ani neplesám; pre tvoju ruku sedávam samotný, lebo si ma naplnil zúrivosťou. 18 Prečo je moja bolesť večná a moja rana od úderu smrteľná, ktorá sa nechce zahojiť? Či mi budeš ako klamlivý potok, ako nie verné vody?
Možno sme aj my v takejto situácii – buď prechádzame podobným rozpoložením ako Jeremiáš, alebo máme okolo seba ľudí, ktorí sa takto „varia vo svojej vlastnej šťave“. A dostávame, alebo dávame napr. takéto rady: „potrebuješ si oddýchnuť, potrebuješ ísť na dovolenku, potreboval by si športovať, potreboval by si lepšie spravovať svoj čas, potreboval by si sa oženiť...“ alebo: „potrebuješ odpustiť, nemal by si si to tak brať, nájdi si priateľov, prehodnoť svoju službu, zváž, či si na tom pravom mieste a či robíš to, čo máš robiť, preskúmaj svoje motívy ku službe...“
Priznám sa, že ako aj Jeremiášovské vnútorné rozpoloženie mi viac než blízke, tak aj tieto podobné ľudské rady a recepty čo by som mal robiť (a samozrejme toto všetko nie sú zlé rady) som už veľa krát dostal a dostávam.
Jeremiáš však dostal Božiu odpoveď, ktorá bola úplne iná ako všetky naše recepty na neúspech, vyhorenie, depresiu, horkosť, osamelosť, hnev a sklamanie... A táto Božia odpoveď dostala aj mňa. Boh totiž nelieči len prejavy nášho stavu, ale kladie svoj prst na samotný koreň. Boh nerieši celý svet okolo nás a nemení okolnosti, ako by sme možno chceli, ale kladie svoj prst na naše srdce a odhaľuje zásadnú potrebu zmeny v tom najcentrálnejšom zameraní nášho srdca.
Jeremiáš 15:19 Preto takto hovorí Hospodin: Ak sa navrátiš, i ja ťa navrátim, a budeš stáť pred mojou tvárou, a keď oddelíš drahú vec od ničomnej, budeš ako moje ústa. Nech sa oni navrátia k tebe, ale ty sa nenavrátiš k nim. 20 A dám ťa tomuto ľudu za medený múr ohradný, a budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôžu, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a aby som ťa vytrhnul, hovorí Hospodin. 21 A vytrhnem ťa z ruky zlostníkov a vyslobodím ťa z hrsti násilníkov.
Niektoré preklady hovoria o potrebe obrátenia. V pôvodine je však v celom tomto kontexte použité jedno a to isté sloveso 4x a znamená navrátiť sa:
Navráť sa k Bohu! Je toto vôbec možné, že takýto prorok ako Jeremiáš, o ktorého prorockom obdarovaní a povolaní vôbec nemôžeme pochybovať, sa potrebuje navrátiť?! Je to možné, že prorok odišiel zo vzťahu s Bohom?! Táto Božia odpoveď však odhaľuje túto desivú skutočnosť: Jedna vec je obdarovanie a služba a úplne iná vec je osobný vzťah s Bohom, jednota s Jeho srdcom a ústami. Jeremiáš sa v tomto bode vzdialil od Boha. Neprišiel o obdarovanie a službu. Prišiel o intimitu a jednotu s Bohom. A toto sa stáva aj nám. Veľa krát slúžime v našom povolaní, obdarovaní, poverení... Ale ak sa vzdialime zo vzťahu s Bohom, zrazu slúžime z vlastného srdca... A možno z hnevu, smútku, sklamania. Preto to nazývam STRATEGICKÝ NÁVRAT.
Potrebujeme sa vrátiť celým svojim srdcom k Bohu: z myšlienok smrti, rezignácie, smútku, bolesti, hnevu, sklamania... Boh nám hovorí, že ak sa navrátime k Nemu, ak prestaneme v sebe živiť tieto myšlienky Žalobcu bratov, potom aj On nás navráti. Ale až keď my sa rozhodneme radikálne sa vrátiť. Potom keď my uvidíme to naše desivé odídenie od Boha, vzdialenosť od Neho. Ja som si takmer istý, že ak v nás povstávajú myšlienky na smrť, odchod, smútok a sklamanie..., potom zrejme odchádzame od Boha samotného.
Boh nám sľubuje, že On si nás navráti a obnoví našu pozíciu pred Jeho tvárou, obnoví naše srdce, našu schopnosť Ho počuť a vidieť Jeho ruku v našom živote. Toto v nás obnovuje On sám po tom, ako sa k Nemu vraciame.
Je pre nás desivo nebezpečné pokračovať v živote a službe v cirkvi bez vnútorného obrátenia srdca na Krista, bez úplného bytostného odovzdania s a Bohu, bez hľadania Boha samotného na prvom mieste. Verím, že naše povolanie, obdarovanie a ovocie služby nesmú byť na prvom mieste, nesmú sa stať našim cieľom, nesmieme sa s nimi identifikovať, nesmieme k nim priložiť svoje srdce, nesmieme z toho urobiť našu modlu...
Vlastne už aj to naše vnútorné rozpoloženie by nás malo alarmujúco varovať, že niečo nie je v poriadku, keď „sa varíme“ v hneve, sklamaní, smútku, bolesti, horkosti, myšlienkach na smrť, snahe utiecť... A v neposlednej rade vo výčitkách voči Bohu. Už aj toto je varovným signálom, že sme sa zrejme v srdci odcudzili Bohu, že zrejme Boh prestal byť našou „srdcovkou“, že sme sa zrejme v srdci posunuli od „Bože, som tu pre Teba“ ku „Bože, Ty by si tu mal byť pre mňa“ – od „Bože nie moja vôľa, ale Tvoja vôľa nech sa stane“ ku „Bože, nie Tvoja vôľa, ale moja vôľa nech sa stane.“
Preto sebe a teraz aj tebe tlmočím toto Božie volanie: NAVRÁŤ SA KU MNE! Ak sa navrátiš, aj ja ťa navrátim. Hľadaj ma celým svojim srdcom. Ak ma budeš hľadať celým srdcom, dám sa ti nájsť (Jer 29,13). Priblíž sa ku mne a ja sa priblížim k tebe (Jak 4,7-10). Verím, že je to teraz naozaj strategické vrátiť sa k Bohu celým našim srdcom, vrátiť sa do vzťahu s Ním, v ktorom my osobne poznávame Jeho – počujeme Ho, a v ktorom On poznáva nás – premieňa nás a vedie a je nami milovaný a uctievaný.
Oddeľ vzácne od ničomného! Daj tomu vzácnemu to prvé miesto!
Ďalšou výzvou od Boha pre Jeremiáša – a ja verím, že aj pre nás – je oddeliť vzácne od ničomného. Pôvodne to sloveso doslova znamená „vyniesť, vyviezť, vyvádzať, priniesť“. V tom istom tvare je použité napr.: v povinnosti Izraelcov zjesť celého pesachového baránka a nevyniesť nič z neho z domu (2M 12,14); alebo pri výzve priniesť do Božieho domu celý desiatok (5M 14,28); pri prosbe „vyveď moju dušu z úzkosti“ (Ž 143,11)... To znamená, že my potrebujeme niečo uchopiť a vyniesť, priniesť na to správne miesto.
Slovo „vzácne“ (v hebr. podstatné meno) má tieto významy: cena, ocenenie, drahocennosť, skvost, vzácnosť...
Slovo „ničomné“ (v hebr. particípium slovesa) zase doslova znamená: byť bezcenný, bez cti, ľahkomyseľný, márnotratný; a samotné particípum je označenie spustlíka, žráča a pijana (napr. Pr 23,20).
Keď som skúmal použitie týchto slov v SZ dospel som k veľmi zaujímavému zoznamu vzácnych a ničomných (márnych) vecí, ktoré sa dajú rozdeliť do troch oblastí. Tou prvou oblasťou je práve osobný vzťah s Bohom:
| vzácne | ničomné |
| počutie Boha (1Sam 3,1) | vlažnosť |
| Božia milosť (Ž 36,8) | ľudská spravodlivosť |
| poznanie Boha (Pr 20,15; 24,4) | náboženstvo |
1 Samuel 3:1 A mládenček Samuel posluhoval Hospodinovi pred Élim. A slovo Hospodinovo bolo vzácne v tých dňoch, a len málokde mal niekto prorocké videnie.
Žalmy 36:8 Jaká predrahá je tvoja milosť, ó, Bože, a preto sa synovia človeka utiekajú do tône tvojich krýdel.
Príslovia 20:15 Je zlato a množstvo periel; ale rty známosti sú drahocennou nádobou.
2. Vzťah s najbližšími
Je druhou oblasťou, na ktorú ľahko natrafíme ak skúmame výskyt slov „vzácne“ a „ničomné“:
| vzácne | ničomné |
| úcta v manželstve (Est 1,20) | rozdelenie v manželstve |
| podriadenosť | nepodriadenosť rodičom (5M 21,20) |
| pocta, odmena, úcta (Est 6,3.6.) | trest, strata cti, vážnosti (Žal 1,8) |
Deuteronomium 21:20 a povedia starším jeho mesta: Tento náš syn je spurný a nepoddajný, nepočúva na náš hlas, je žráč a pijan.
Ester 6:3 Vtedy povedal kráľ: Aká česť a hodnosť sa dostala za to Mardocheovi?
Žalospevy 1:8 Cheth. Ťažko hrešila dcéra Jeruzalema, preto sa stala nečistou odlúčenou; všetci, ktorí ju ctili, opovrhujú ňou, pretože vidia jej nahotu. Aj ona vzdychá a obrátila sa nazpät.
Pri STRATEGICKOM OBRÁTENÍ mám na mysli aj obrátenie sa ku najbližším strategickým ľuďom: partner v manželstve, priatelia, spolupracovníci, rodina. Toto by malo byť na druhom mieste v rebríčku našich hodnôt. Bez najbližších strategických ľudí zrejme nenaplníme Pánove poslanie na tejto zemi. Neviem ak je to v iných zamestnaniach, ale uvedomujem si, že ako Boží služobníci sme zvádzaní práve v tejto oblasti. Zvlášť ak sa zameriame na našu službu, výsledky, úspech, postavenie... Teda zvlášť ak opúšťame Boha. Verím, že aj toto je jeden zo sprievodných prejavov opúšťania Boha: a síce opúšťanie najbližších, plytké vzťahy, nedostatok dobrého času s blízkymi, absencia priateľov, samota...
Ku obidvom mal Jeremiáš aj prorocké slovo (Jer 39,15-18; 45,2-5). Zrejme tieto vzťahy pre nich všetkých veľa znamenali.
Verím, že STRATEGICKÝ NÁVRAT k Bohu bude zároveň znamenať aj návrat ku najbližším ľuďom, ktorých Boh privádza do nášho života. Intímny vzťah s Bohom zmení v prvom rade tieto vzťahy.
3. Zacielenie na povolanie
Treťou oblasťou, na ktorú sa vzťahuje použitie slov „vzácne“ a „ničomné“ je zmysel života, to prečo tu vlastne sme, za čím ideme, prečo žijeme:
| vzácne | ničomné |
| rozvážnosť (Pr 17,27) | ľahkovážnosť (Jer 2,36) |
| usilovnosť (Pr 12,27) | márnivosť (Pr 23,20-21) |
| smrť zbožných, martýrstvo (Ž 116,15) | snaha vyhnúť sa utrpeniu |
Príslovia 12:27 Nebude piecť ľstivý človek toho, čo ulovil; ale u pilného je vzácny majetok človeka.
Príslovia 23:20 Nebuď medzi pijanmi vína ani medzi žráčmi mäsa; 21 lebo pijan a žráč schudobneje, a driemota oblieka v handry.
Žalmy 116:15 Drahá je v očiach Hospodinových smrť jeho svätých.
To s prejaví tak, že vo svojom vnútri sme pevní, nekolíšu nami trendy a príležitosti doby; a nezastavia nás prekážky a protivenstvá. Ak vieme, že Boh nás poslal, potom viem aj to, že on nám otvorí dvere a urobí cestu. Z toho dôvodu zostávame pevní – akoby chladní oproti vonkajším vplyvom. Z tohto dôvodu len tak nemeníme svoju cestu. Z tohto dôvodu veľmi usilovne pracujeme, lebo pristupujeme k životu ako ku svojmu poslaniu. Z tohto dôvodu sa nasadzujeme s obetavosťou, ba aj s rizikom života.
Z pasce: sklamania zo života, túžby utiecť a vzdať sa, z myšlienok na smrť, z hnevu, sklamania, horkosti, zranení, vyhorenia, depresie, sklamania v Bohu... – z týchto vecí nás vyvádza STRATEGICKÝ NÁVRAT:
Proroctvo o začiatkoch prebudenia v r.2013
Na tohtoročnej (september 2012) konferencii Kresťania v meste (v Bratislave) odznelo prorocké slovo o prichádzajúcom prebudení na Slovensku od Davida Irelanda, ktorý bol jedným z pozvaných hostí. Uverejňujem toto proroctvo pre vaše povzbudenie a rozsudzovanie:
Prepisy proroctva v angličtine a slovenčine
David Ireland – Prophecy about Revival, Christians in the City Conference, Bratislava, Oct 28, 2012
And I hear the sound of the Holy Spirit and today the Lord would say to you: The sound of revival is coming to this nation. I’m going to cause my rain to fall on this nation. You’ll begin to see outbreaks of the Holy Spirit. I’m going to cause this nation to get on fire for me. You will hear of political leaders coming to know me. You’ll hear of media coming to know me. You’ll hear of famous athletes coming to serve me. Get ready, says the Lord, for revival is coming I’m going to cause revival to come among the churches. I’m going to cause churches to begin to grow and grow and grow. Watch what will take place - Slovakia shall be known even as the land of the mega church. I will cause churches to grow by thousands. It shall no more be the land of the small church. Yes, there shall be small but there shall also be large churches. Get ready, says the Lord. I’m rising up great Bible teachers in this nation. People shall come from the north, south, east and the west to hear the Word of the Lord. I will cause my Word to become so tasteful, that nation(s) shall crave my Word. My Word will no longer be on the sideline, my Word will be greater in taste and appetizing. It shall be known as a revival of teaching, the Lord says. I come today to heal the Nation. I come to set the nation free, I break the back of oppression over this nation and I will liberate this nation. I will turn the hearts of the people towards Me, says the Lord. I come and I break the spirit of materialism. I will cause the people to have hunger for Me. Prepare your hearts! Prepare your hearts for my Word, says the Lord. This shall be a season of revival - 2013 shall begin revival in this nation. I will send missionaries from Slovakia to the four corners of the world. Indeed this shall be known as a new era, the birthing of a new move. Watch what I will do. Even among young people - the revival shall break out in college campuses. I will cause young people and teenagers to swarm to my house. Hear my heart, hear my heart, hear my heart, hear my heart for your nation! I will cause your nation to come to a whole new dimension of spiritual intimacy. Watch what I will do - 2013 begins a new dimension of spiritual formation – declares the Lord.
Proroctvo Davida Irelanda, Konferencia KvM, Bratislava, 28.októbra 2012
Počujem hlas Svätého Ducha – dnes vám Pán hovorí: Zvuk prebudenia prichádza do tohto národa! Dám aby na tento národ padal môj dážď. Začnete vidieť vyliatia Svätého Ducha. Spôsobím, že tento národ sa rozpáli mojím ohňom. Budete počuť o politických vodcoch, ktorí ma spoznajú. Budete počuť o médiách, ktoré ma spoznávajú. Budete počuť o slávnych športovcoch, ktorí mi budú slúžiť. Pripravte sa, hovorí Pán; lebo prebudenie prichádza. Dám, aby prebudenie prišlo aj do zborov. Spôsobím, že zbory (cirkvi) budú rásť a rásť a rásť. Sledujte, čo sa bude diať. Slovensko bude známe ako krajina mega cirkvi(í). Spôsobím, že cirkvi budú rásť po tisícoch. Už to nebude viac krajina malých zborov. Áno, budú aj malé, ale budú aj veľké zbory. Pripravte sa, hovorí Pán. V tomto národe dám povstať veľkým učiteľom Biblie. Ľudia budú prichádzať od severu, od juhu, od východu i od západu, aby počúvali Slovo Pánovo. Ja spôsobím, že moje Slovo bude také chutné, že národ(y) po ňom zatúžia. Moje Slovo už nebude v úzadí; moje Slovo bude výraznejšej chute a lahodnejšie. Bude to známe ako vyučovacie prebudenie, hovorí Pán. Dnes prichádzam uzdraviť národ. Prichádzam národ oslobodiť, lámem jarmo útlaku nad týmto národom a ja tento národ vyslobodím. Otočím srdcia ľudí smerom ku Mne, hovorí Pán. Ja prichádzam zlomiť ducha materializmu. Spôsobím, že ľudia budú hladní po Mne. Pripravte si srdcia! Pripravte si srdcia na moje Slovo, hovorí Pán. Toto bude obdobie prebudenia – 2013 začne v tomto národe prebudenie. Zo Slovenska vyšlem misionárov do štyroch končín zeme. Vskutku to bude známe ako nová éra, rodenie nového hnutia. Sledujte, čo vykonám. Aj medzi mladými ľuďmi – Prebudenie prepukne na univerzitných areáloch. Spôsobím, že mladí ľudia a tínedžeri budú prichádzať v húfoch do môjho domu. Počujte moje srdce, počujte moje srdce, počujte moje srdce, počujte moje srdce pre váš národ! Dám to, že váš národ vojde do úplne novej úrovne duchovnej blízkosti (so Mnou). Sledujte, čo vykonám – v roku 2013 sa začne nová dimenzia duchovného formovania – hovorí Pán.
Môj krátky komentár
Myslím, že toto prorocké slovo je pre nás výzvou pripraviť naše srdce a počuť Božie srdce. Nemalo by nás nechať pasívnymi, ale malo by viesť ku našej príprave, zmene a modlitbám. Pokiaľ by sme čakali pasívne na to, či sa niečo v r.2013 naozaj začne, alebo nie, bojím sa, že toho veľa neuvidíme. Verím, že Boh nás pozýva k tomu, čo má pre nás pripravené. Hovorí nám o tom a zároveň hľadí, čo s tým spravíme. Pýta sa, či to naozaj chceme, či priložíme svoje srdcia (2Kron 16,9), či sa pokoríme a budeme sa modliť (2Kron 7,14) ako chudobní duchom, ako hladní a smädní, ako žalostiaci (Mt 5,3-12)…
Ako to vyjadril David Wilkersom pri jeho službe v Bratislave v r.2003: …Boh plače a hľadá, a volá, hľadá ľudí, hľadá muža, ženu, mladých ľudí, ktorí povedia: „Bože, zatras touto krajinou. Nech som súčasťou toho. Použi si ma. Pane vezmi tú lenivosť z môjho srdca. Urob ma nespokojným. Učiň, aby som sa cítil z toho mizerne. Nech nikdy neprijmem veci také ako sú. Použil si si Daniela. Použi si aj mňa.“ On si ťa chce použiť, chce ťa zlomiť, chce to urobiť teraz, mnohých ďalších. Už mesiace k tebe Boh hovoril, mesiace. A jedno z tých najväčších vyliatí Svätého Ducha sa môže začať dnes…
Keď som toto prorocké slovo na tom zhromaždení počul a narýchlo púšťal nahrávanie v mojom mobilnom telefóne, v mojej mysli mi povstali otázky: Naozaj? Už nasledujúci rok? Dlhšie totiž vnímam, že sme v období prípravy na Pánovu žatvu (viď. perspektíva pre rok 2011 a 2012). To, či Pán nám chce prebudenie dať alebo nie, vôbec nezvažujem. Verím, že áno. Veď to vložil do môjho srdca a ja sa za to modlím vlastne už 20 rokov. O tom ako sme o prebudení snívali a modlili sa, hovorí aj klip na pieseň Erika Stupku “Boží oheň”, ktorý vznikol v r.1999. Navyše už toľkokrát ku nám o tom hovoril aj prostredníctvom prorockých slov pre Bratislavu a Slovensko. Mojou otázkou je: Naozaj už teraz? Sme pripravení?
Verím však, že pre Pána nie je nič nemožné. On môže urýchliť veci a v priebehu týždňa spraviť to, čo my by sme neurobili ani za 30 rokov. Koniec koncov, je tu reč, že v nasledujúcom roku uvidíme začiatky. Verím, že najskôr potrebuje zakúsiť prebudenie cirkev. Až potom bude môcť prebudená cirkev prebúdzať svoje okolie. Síce sa bojím, čo cirkev v stave, v akom je, urobí s prebudením. Bojím sa, či to nebudú práve kresťania – ba dokonca práve kresťanskí vodcovia, ktorí sa postavia proti Božiemu hnutiu. V modlitbách však silne prežívam, že Pán je Pánom žatvy. On je Kráľ. On svoj ľud očistí a verím, že bude čistiť aj nás – pastierov Jeho ľudu. Nuž a tí, ktorí počujú na Jeho hlas Ho budú nasledovať a On svojmu malému stádočku zverí kráľovstvo (L 12,32) a otvorí dvere tým, čo majú malú moc (Zj 3,8).
Zdieľanie na spoločnom obede s Davidom Irelandom
V krátkosti uvádzam ešte otázky a odpovede z našej diskusie s Davidom Irelandom, ktoré ma zaujímali:
Nahrávky z vyučovaní tejto konferencie si môžete objednať TU.
Myslím, že je to dobré si tieto svedectvá pripomenúť, aj keď sme to zrejme videli už viac krát:
Knihu Probuzení od Ch.Finneyho, skrze ktorú bol naozaj historicky zapálený oheň prebudenia už na mnohých miestach nájdete TU.
Záver
Pri tejto príležitosti tiež dávam do pozornosti niečo o biblickom rozsudzovaní a tiež vyučovanie 10 pravidiel prorockej služby:
 |
|
JEREMIÁŠ
2. Si tu pre Božie víťazstvo.
Kázeň (23.9.2012 v zbore BJB Viera) v MP3 je možné stiahnuť TU
Je nádherné vedieť, že Boh vedel o nás už pred našim počatím a že nás stvoril s konkrétnym Jeho zámerom (Jer 1,5). Toto dáva úplne iný pohľad na náš život: Sme tu pre nášho milujúceho Boha! Všetko môžeme robiť pre Neho! Môžeme Ho spoznávať v osobnom vzťahu! To je niečo úžasné.
Rovnako dôležité a mocné je vedieť aj to, že Boh je víťaz: Ako to potreboval počuť a vedieť Jeremiáš hneď od začiatku, tak to potrebujeme aj my: Sme v reálnom duchovnom boji a nebudeme to mať ľahké. Môžeme si však byť istí Božím víťazstvom. Boh mal prvé slovo v našom živote a má aj to posledné:
Zjavenie 22:13 Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec.
Sme tu pre Jeho slávu a pre Jeho víťazstvo. Nie je to však bez boja, súžení, problémov, práce... Asi by bolo dobré si to otvorene znovu povedať: Náš život na zemi sa nezaobíde bez súžení, bojov a problémov:
Ján 16:33 Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.
Boh to otvorene povedal Jeremiášovi (nám) a Pán to povedal učeníkom (nám): „Na svete máte súženie.“ – A je zaujímavé, že im to povedal preto, aby mali pokoj v Ňom. Tá najznepokojujúcejšia správa „na svete máte súženie“ nás vedie k poznaniu, že na svete je jediným zdrojom nášho pokoja Pán sám. V Ňom je náš pokoj. On nám dáva pokoj, ktorý tento svet nemá (J 14,27). On je náš pokoj (Ef 2,14). On osobne. Náš pokoj nespočíva v tom do akej miery sme uchránení od problémov a súžení, ale do akej miery sme v osobnom vzťahu s Pánom.
Nuž a Jeremiáš je dobrým príkladom muža, ktorý prechádzal skutočným súžením:
A predsa tu bol pre Božie víťazstvo:
Ako Jeremiáš, tak aj my sme tu pre Božie víťazstvo. Ako on, tak aj my potrebujeme toto Božie zasľúbenie doslova „dostať do krvi“:
Jeremiáš 1:8.19.: A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil.
Myslím, že veľmi dôležitým miestom, ktoré hovorí o týchto troch veciach v Novej zmluve ku nám, je Pavlova výzva mať oblečenú celú výzbroj Božiu:
Efezským 6:10 Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. 11 Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. 12 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. 13 Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. 14 Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. 16 Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. 17 Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. 18 V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých 19 aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia, 20 pre ktoré som poslom v putách, aby som ho otvorene hlásal, ako mi aj treba hovoriť.
Skôr ako sa pozrieme na súvis Božieho slova Jeremiášovi (Jer 1,8.19.) a tejto pasáže o výzbroji Božej, bolo by asi dobré na úvod uviesť tieto dve veci:
Náš duchovný boj:
Tendencia kresťanov nemať kompletnú výzbroj Božiu:
Podobne ako Pán Ježiš povedal učeníkom „aby ste mali pokoj vo Mne“, tak aj Pavel jasne hovorí, že sa máme posilňovať „v Pánovi a v moci Jeho vlády“. Teda Pán sám je našou silou. On je s nami. Naša sila nie je v tom, čo o ňom vieme, ale v Ňom samom, v osobnom vzťahu s Ním, v tom ako Ho poznáme, ako Ho osobne počujeme, ako osobne prežívame Jeho vedenie a pôsobenie v našom živote. On je „Imanuel“, čo znamená „s nami Boh“.
Pavel túto pasáž o duchovnom začína práve s týmto istým tvrdením: Posilnenie môžete dostať iba v Pánovi a v moci Jeho vlády.
Nuž a ostatné čiastky Božej výzbroje to neuveriteľne potvrdzujú a prakticky vysvetľujú:
Opasok pravdy
pokladám za schopnosť a ochotu kresťana prijať Pánovu pravdu o ňom samom a poslúchnuť Ho v nasledovaní krokov ku slobode:
Ján 8:31 I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. 32 A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Naozaj ide o opasok na našich bedrách, nie na cudzích. Ide o pravdu o nás samých. Pravdu, ktorá na jednej strane drasticky odhaľuje, kde nie sme v jednote s našim Pánom, Jeho vôľou a Jeho srdcom... N druhej strane nás Jeho pravda vyslobodzuje a spoľahlivo vedie.
Opasok pravdy je schopnosť a ochota Pána počuť, akceptovať Jeho slovo do nášho života, vzťahov a situácií. Ide o to, vstúpiť do Božej pravdy, jednať podľa nej...
A to je o osobnom vzťahu s Ním. Je to o tom, že Ho osobne počujeme a poslúchneme. On je „s nami Boh“. On ku nám hovorí. Jedná s nami ako Otec so synom. Vychováva nás. Vedie nás. A to všetko preto, lebo vie, čo je pre nás to najlepšie a má s nami tie najlepšie plány.
Pancier spravodlivosti
je podľa mňa hodnota a identita kresťana v Kristovi samotnom (a nie v čomkoľvek inom):
Filipským 3:7 Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. 8 A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, 9 a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere...
1 Korintským 6:19 Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? 20 Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.
1 Korintským 4:7 Veď ktože ti prisudzuje prednosť? A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, čo sa chváliš, ako by si nebol dostal?
2 Korintským 5:14 Láska Kristova totiž spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli; 15 a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych.
Pancier spravodlivosti je Božia spravodlivosť. Je to vykúpenie a ospravedlnenie v Kristovi. Je to o Božom pláne a vôli pre nás. Je to o tom, že nie som lepší ako ktorýkoľvek človek, pretože všetci ľudia zhrešili a zachránení môžu byť len milosťou. Je to o tom, že moja hodnota a identita nepramení v tom, čo mám, či nemám. Pán je mojou spravodlivosťou (Jer 23,6). On sám. Je to o tom, že Mu patrím, a že žijem s Ním a pre Neho. Ba dokonca môj život pramení z Neho...
Obuv evanjelia pokoja
je o našom poslaní - ako synov Božích - niesť evanjelium – správu o Božom spasení v Kristovi pre každého človeka. Naše nohy predstavujú naše postoje a kroky, rozhodnutia, smerovanie...
Mať obutú túto obuv zanemená žiť s týmto zámerom byť svedkom o Božom spasení v Kristovi pre každého človeka. Toto sa prejaví tým, že doslova nesieme Boží pokoj, zmierenie s Bohom:
Matúš 5:9 Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.
Jakub 3:18 A ovocie spravodlivosti rozsieva sa v pokoji tým, čo tvoria pokoj.
Myslím, že je to nastavenie celou našou bytosťou na to, aby sme vedeli každému človeku svedčiť či už slovom, alebo ovocím nášho života o Božej láske, dobrote a odpustení v Kristovi.
A toto je znovu o osobnom vzťahu s Pánom, v ktorom prežívame tento Pánov záujem o každého človeka; Jeho lásku ku strateným; Jeho bremeno; Jeho vôľu, aby nikto nezahynul v hriechu, ale aby mohol byť spasený; Jeho hľadanie a priatie stratených ovečiek...
Štít viery
je našou reakciou v Duchu Svätom na to, čo sa momentálne deje; čo vidíme, počujeme, cítime, prežívame; čo nám ľudia robia, či hovoria... Je to schopnosť reagovať vo viere, reagovať ako Božie milované, kráľovské dieťa . Jednak vo viere kým je Kristus, v Božie zasľúbenia a v Jeho slovo... ; a jednak vo viere kým som ja v Kristovi; a tiež vo viere, že nežime už ja, ale Kristus žije vo mne:
Rímskym 1:16 Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. 17 Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.
Židom 10:38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.
Židom 11:6 Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.
Galatským 2:19 Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som ukrižovaný 20 a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.
Viera vychádza z hlbokého poznania, zakúsenia Boha. Je to osobná dôvera, spoľahnutie sa a pevné presvedčenie. Zároveň vychádza z Božieho slova - Biblie a zároveň zo skúsenosti , počutia Boha osobne. Je to vzťah.
Prilba spasenia
tvorí ochranu našej hlavy a tváre v Božom spasení a teda zahŕňa predovšetkým oblasť našej mysle. S prilbou spasenia sa mení náš spôsob uvažovania. Už sa nepripodobňujeme tomuto svetu. Premýšľame ako Bohom zachránení:
Rímskym 12:1 Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.
2 Korintským 10:3 Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela; 4 zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo 5 a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu...
Nejde však len o pozitívne myslenie a vyznávanie. Je to proste život v inej realite ako je len tento svet. Je to život s Bohom – v Jeho svetle. Do akej miery Duch Svätý prebýva v nás, tak vnímame „svet Božieho kráľovstva“ a to nás úplne premieňa. Zakúšame niečo, čo svet nevidí a nemá. Potom je samozrejmé, že sa na svet dívame inak a inak uvažujeme.
Pavel dokonca hovorí, že v osobnom vzťahu s Kristom, ako Ho spoznávame a rastieme v každom ohľade v Neho, máme Jeho myseľ:
1 Korintským 2:12 My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. 13 O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne. 14 Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 15 Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nikto nemôže posúdiť; 16 lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!
Meč Ducha
predstavuje Božie slovo v našom živote. Máme taký meč, ako Božie slovo v nás prebýva; ako v nás pôsobí; ako zrástlo s našim srdcom mocou viery; ako je v našich ústach; ako spolupracujeme s Duchom Svätým, keď nám pripomína do konkrétnych situácií Božie slovo...
Je to dvojsečný meč, ktorý na prvom mieste zasahuje nás samých:
Židom 4:12 Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. 13 A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.
Z toho vyplýva, že meč Ducha je naše zakúšanie, poznanie Pánovho hlasu v osobnom vzťahu s Ním. Je to naše počutie Pána a potom uchopenie – zobratie vážne – toho, čo nám hovorí a ako nás vedie.
Takže – ako sme videli – celá výzbroj Božia na prvom mieste slúži nám samým; máme ju mať oblečenú na sebe; vychádza z osobného vzťahu s Pánom – z toho ako Ho poznáme – do akej miery vieme, že Boh je „s nami Boh“.
Pánove slovo „Ja som s tebou“ nás vedie do odovzdanosti sa Jemu, do vzťahu s Ním, do stopercentnej dôvery. Ak tomu rozumieme potom sa Pán sám stáva našou najväčšou vášňou. Potom nepôjdeme na prvom mieste za Pánovým víťazstvom („Vytrhnem ťa“), ale za Pánom samotným. Aj my budeme vášnivo chcieť byť s Ním.
Akoby sme mali dva spôsoby – dve krajnosti - ako reagujeme na situácie, keď sme v boji a v ťažkých okolnostiach. Sú to vlastne dve strany širokého spektra vnútorných pochodov, postojov, myšlienok...
Je to až šokujúce ako nás náš vlastný strach vyzlieka z Božej výzbroje a núti nás opustiť pozíciu v Pánovi. Tak ako Jeremiáš, aj my potrebujeme toto „dostať do krvi“ a síce Božie „Neboj sa!“
Verím, že všetci do nejakej miery potrebujeme so strachom vážne bojovať a premôcť tohto obra. Buď zvíťazí on, alebo my. Tento zápas rozhodne, či Božie víťazstvo zakúsime, alebo nie.
Jedno je však verná pravda, tak ako Boh je verný: Sme tu pre Božie víťazstvo. Pre každého z nás je tu pripravené Božie víťazstvo. V každom z nás sa Boh rozhodol slávne triumfovať a ukázať na nás Jeho nádherný dotyk.
Potrebujeme sa však naučiť Bohu dôverovať aby sme ani z boja neutekali, ale ani nevchádzali do bojov za seba samých:
Efezským 6:10 Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. 11 Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. 12 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. 13 Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. 14 Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. 16 Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. 17 Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. 18 V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých 19 aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia, 20 pre ktoré som poslom v putách, aby som ho otvorene hlásal, ako mi aj treba hovoriť.
Často sa orientujeme na úspech, víťazstvo, výsledky... áno, Boh nám to všetko aj zasľubuje. Máme verné Božie zasľúbenie, že On nás vytrhne od našich nepriateľov a z našich súžení. Čo to však znamená? Je to naozaj to víťazstvo a vytrhnutie ako si to predstavujeme my s našou sebeckou ambíciou byť úspešní, uznaní, prijatí, akceptovaní...?
Možno skutočné víťazstvo je naša vlastná zmena uprostred týchto bojov. Možno naše víťazstvo je v tom, že si uvedomíme kým v skutočnosti sme a kým nie sme. A možno naozaj potrebujeme zakúsiť Božiu priamu intervenciu.. Možno naše víťazstvo príde hneď a možno až po mnohých rokoch...
Jeremiáša Boh vždy vytrhol a zachránil. Ale neviem, či si práve takto predstavujeme Božie zasľúbenie „Ja som s tebou“ v praxi. Keď študujeme Jeremiášov životný príbeh tak na jednej strane nemôžeme nevidieť Božiu ochrannú ruku po celý jeho život nad ním. No na druhej strane vidíme aj skutočnosť, že to naozaj bolo ťažké, že šlo o život, že to bolo vyčerpávajúce, boľavé, ťažké...; že to trvalo celý jeho život, nie len chvíľu; že niekedy Božia intervencia prišla hneď a niekedy akoby vôbec nie...
A predsa ako Boh povedal Jeremiášovi tieto slová, hovorí ich aj nám: „Budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil. Ja ťa vytrhnem.“ My sme tu pre Božie víťazstvo.
Ale nejdeme – nemôžeme ísť - v prvom rade za tým víťazstvom, lebo sa rýchlo sklameme. To nie je naše určenie. To je len zasľúbenie. To nie je náš cieľ! My potrebujeme ísť na prvom mieste za Bohom samotným a v Ňom je aj naše víťazstvo (aj všetko ostatné, čokoľvek len potrebujeme).
Ak naozaj z hĺbky nášho srdca nasledujeme Pána samotného a ideme za Ním, potom naše víťazstvá sú Jeho; vtedy naše víťazstvo nesmrdí človečinou, nie je predčasné, nie je len pozemské, ale je skutočne Božie.
Prosím uvažujem vážne nad tým, či sme svojim Bohom nespravili svoj úspech, prosperitu, zdravie...; či Boha len nepoužívame na naše vlastné ciele; či naozaj stojíme v Jeho službe napriek protivenstvám a nepriateľom; či naozaj On nás vytrhuje, alebo sa snažíme vytrhovať z týchto situácií my sami...
Ako tak uvažujem nad Jeremiášovým príbehom som udivený: Všetci by sme chceli dostať od Boha zasľúbenia, ktoré dostal on; všetci by sme chceli jeho obdarovanie a prorocký plášť; všetci ho vieme vyzdvihnúť pre jeho prorockú službu a vernosť (veď je jedným z autorov Písma, ktoré čítame ako inšpirované samotným Duchom Svätým!)... Ale nikto by sme nechceli žiť jeho život, prechádzať tými situáciami, zakúšať toľkú zradu a protivenstvo...
Nezačali sme sa orientovať na víťazstvo samotné viac ako na Pána?
Kiež je Jeremiášov príbeh aj v tomto pre nás odhalením: My sme tu naozaj pre Božie víťazstvo! Boh sám je s nami! Hovorí nám „Neboja sa!“. Zasľubuje nám vytrhnutie zo súžení a nepriateľov! Ak sa však toto všetko stane našim Bohom, našim zameraním a cieľom, potom nám hrozí buď sklamanie, alebo víťazstvá ktoré však nebudú Božími.
Naše víťazstvo je v Bohu, v osobnom vzťahu s Ním, v živote s Ním a pre Neho:
Rímskym 8:37 Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.
Príspevky
Všetky komentáre
