Konferencia o Duchu Svätom
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
9-10.10.2010
"ON MŇA OSLÁVI"
(Duch Svätý a život)
Nahrávky z konferencie TU
Prijmite Ducha Svätého!
Sobota doobeda
Jánova lekcia je však o tom aby Boží Baránok pre nás aj naďalej zostával tou úzkou bránkou a úzkou cestou, na ktorej k Nemu NIČ viac nebudeme pridávať.
Takže to, ako je Jánovi zjavený Pán Ježiš ako Víťaz – Lev z kmeňa Júdy – je Boží Baránok. A vidíme tu tri charakteristiky:
1.Boží Baránok – zabitý – ukrižovaný
2.Majúci plnosť autority a moci
3.Majúci plnosť Ducha Svätého poslaného na celú zem
A práve toto bolo skúsenosťou aj Pánových učeníkov po Jeho vzkriesení:
Aj po vzkriesení Pána Ježiša sa s Ním učeníci stretávajú ako s ukrižovaným. Toto jednoducho je a aj musí vždy zostať skutočnosťou. Myslím, že kedykoľvek by sme zabudli na Pánove ukrižovanie – Jeho rany – kedykoľvek by v nás bol o Ňom obraz bez Jeho rán, strácame úplný základ našej viery, ale aj kotvu, aby sme naozaj nasledovali Baránka.
Keď Pán po svojom vzkriesení prichádza k ustrašeným a zmäteným učeníkom, najskôr im ukazuje ruky, nohy, bok... Ukazuje im svoje rany – On ich má aj v novom vzkriesenom a oslávenom tele. V nebi Jeho rany zosstávajú. Jeho utrpenie na kríži zostáva v centre. Vôbec tu nie je snaha čím skôr na toto utrpenie zabudnúť a vymazať ho zo spomienok. Vôbec nedošlo k tomu, že by teraz po vzkriesení Pán bol len víťaziacim „Levom“, ktorý svojim revom každého pochybujúceho presvedčí a ohúri nadprirodzenými prejavmi moci.
Pán aj po svojom vzkriesení zostáva Baránkom ukrižovaným s ranami na svojom tele.
Aj po Jeho vzkriesení – a aj my všetci – potrebujeme mať pred očami Jeho rany, Jeho utrpenie, Jeho kríž. Len takto vieme s Ním zomierať (hriechu, zákonu, svetu, sebe samým), len takto ho budeme vedieť nasledovať braním svojho kríža.
Som znepokojený ako je dnes cieľom nášho kresťanstva byť požehnaným, zdravým, prosperujúcim, zabezpečeným... Na jednej strane toto všetko pre nás Pán má... Na druhej strane sa pýtam: Kde je naše nasledovanie, náš kríž, naše rany (a vôbec ochota byť zranený, alebo vôbec riskovať to, že budem aj zranený...).
S Pánovým vzkriesením je vzkriesené Jeho utrpenie a pre nás cesta kríža...
Ako Ján videl Baránka majúceho 7 rohov, ktoré symbolizujú plnosť autority a moci, tak aj učeníci po vzkriesení počuli od Pána práve toto:
Matúš 28:18 A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi. 19 A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha 20 učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Ameň.
Pán potvrdzuje svoju autoritu a moc učeníkom po vzkriesení a poveruje ich poslaním. Pán je vzkriesený ako Pán Pánov, ktorý má pre každého jedného z nás aj povolanie a poverenie v Jeho mene, v Jeho neobmedzenej autorite a moci.
S Pánovým vzkriesením je vzkriesené naše povolanie a vyslanie v Jeho autorite a moci. Pánove vzkriesenie je vlastne našim vyslaním. Je to samozrejme o radosti zo vzkrieseného... Ale je to aj o výzve prijať Jeho povolanie, je to o zodpovednosti.
Je vzkriesená naša skutočná identita, s ktorou sme boli stvorení... A síce byť tu na zemi Božím kráľovstvom, Božími kňazmi, Jeho svedkami, vyslancami, reprezentantmi....
Tretia vec, ktorú Ján videl v súvislosti s Božím Baránkom, je, že mal plnosť Svätého Ducha – poslaného na celú zem. Vlastne na toto Pán Ježiš pripravoval svojich učeníkov v tom poslednom období pred svojim ukrižovaním. Hovoril im o Duchu Svätom – o tomto obrovskom Otcovom zasľúbení....
Keď Pán navštívil svojich učeníkov po svojom vzkriesení, ukázal im svoje rany (zrejme spolu aj veľa hovorili o tom, čo podstúpil, čo to pre Neho znamenalo, a čo to znamená pre nás...), potom ich jasne poveril povolaním a uistením, že On je ten, ktorý má všetku vládu a moc na nebi i na zemi (to nebola možnosť, ale príkaz – samozrejmosť: po Pánovom vzkriesení sa náš život stal poslaním – máme jediný a hlboký zmysel nášho ďalšieho života tu na zemi – máme jasný cieľ, účel....
Tu však Pán neskončil... Zároveň učeníkov vyzýva, aby prijali Ducha Svätého. Znovu opakuje to, na čo ich pripravoval. Znovu im kladie na srdce prijatie Ducha Svätého – a ani toto nie je pre nich len alternatívou a možnosťou! To nie je len pre letničných, či charizmatikov! Toto je príkaz pre všetkých, ktorí veria v ukrižovaného a vzkrieseného Pána Ježiša Krista.
Pán nás krstí Duchom Svätým a ohňom. A pre nás je to nevyhnutnosť zakúsiť.
Vzkriesený Pán sa učeníkom, ale i nám zjavuje
1.Ako ukrižovaný Baránok
2.Ako Ten, ktorý má všetku vládu a moci na nebi i na zemi a posiela nás ako Jeho svedkov
3.Ako Ten, ktorý na nás vylieva Ducha Svätého v plnosti
Pre mňa to znamená, že práve v týchto troch veciach musím byť po celý svoj život aktívny. Mali by zostať ako „top 3“ hodnoty v mojom rebríčku; ako 3 najzákladnejšie dogmy a články mojej viery.
1.Nikdy nespustím z očí Pánov kríž – to ma jednak vytrhne z mojich priepastí, to ma udrží na Pánovej ceste, a to mi aj pomôže zostávať zlomeným a pokorným...
2.Nikdy neprestanem na prvom mieste byť motivovaný Pánovým bremenom a povolaním ku žatve duší. To ma vytrhne z môjho konzumu, z materializmu, pohodlia, bezpečia... To mi pomôže, aby Božia milosť nebola pri mne daromná. Takto objavím Boží plán pre môj život, Božie obdarovanie a Pánov jedinečný dizajn v mojom živote, miesto služby, spoločenstvo....
3.Nikdy neprestanem piť zo živých vôd Svätého Ducha. Nič iné ma neuspokojí. Ničím iným to nenahradím. Nech sa deje čokoľvek okolo, moje srdce zostane duchu Svätému otvorené, citlivé a povoľné. Budem aktívnym hľadačom spoločenstva s Duchom Svätým a Jeho vedenia. Budem mať svoj vlastný prameň, svoju vlastnú nádobu s olejom...
POSTOJ - Ako sa staviame k tomu, čo Boží Duch pôsobí?
Naše postoje môže Boží oheň v nás uvolniť, alebo naopak: uhášať. Uvediem niekoľko príkladov, s ktorými sa najčastejšie stretávam aj v mojom srdci, ale aj pri službe ľuďom:
| NESPRÁVNY | SPRÁVNY |
| Nevera je často postojom, ktorý najviac uháša pôsobenie Ducha Svätého. K tomuto postoju v našej materialistickej spoločnosti nemáme ďaleko. | Naopak Boží Duch v nás buduje postoj viery, očakávania aj toho, čo je u ľudí nemožné. On nás nenecháva spokojných v tom, že len vieme o Bohu. On nás stále pozýva okúsiť Ho a prijať to, čo Boh robí tu a teraz. |
| Často sme z rôznych dôvodov ľahostajní (možno pre ustarostenosť o živobytie, pre únavu a stres, pre životný štýl...). Je nám to jednoducho jedno. Chceme sa len viezť, prizerať, sedieť... | Svätý Duch nás však burcuje k tomu, aby sme boli po Bohu roztúžení a horliví po tom, čo pre nás má. Dokonca aj keď nevidíme okamžité výsledky, vedie nás k dlhodobému pripravovaniu cesty pre nášho Kráľa. |
| Povrchnosť zabíja mnoho kresťanov. Jednoducho nie sú ochotní ísť do hĺbky, dať do toho nič viac, urobiť radikálne veci... A potom sa pýtajú: „Kde je Boh?“ A Boh sa pýta „A kde ste vy? Čo ste urobili preto, aby som mohol prísť ku vám, aby som mohol odpovedať na modlitby?“ | Myslím, že Bohu je veľmi vzácnou naša bázeň pred Ním, naša vážnosť voči veciam Jeho kráľovstva. Keď On je pre nás na prvom mieste – tým najdôležittejším - potom naozaj robíme vo vzťahu ku Nemu hlboké veci. |
| Kritika je ďalší častý postoj kresťanov, ktorým vieme udasiť Ducha Svätého. Máme optiku skeptikov: Vopred pochybujeme, bojíme sa extrémov, zastávame opatrnícke postoje. A to všetko často s tými najušľachtilejšími cieľmi. | Samozrejme musíme všetko skúmať, ale s cieľom podržať to dobré. Naše ťažisko by nemalo byť na tom, čo je zlé, ale na tom dobrom. Správne rozsudzovanie je postoj ktorý Pán doslova vyhľadáva, lebo kde je pšenica, vždy bude aj kúkoľ. |
| Často máme predsudky – horkosť oproti pôsobeniu Svätého Ducha na základe extrémov a chýb, ktoré sme zažili, ba aj zakúsili. Je v nás akási opatrníckosť – až ohrozenosť. Týmto postojom staviame hrádzu Svätému Duchu – aj keď s motívom zachrániť sa pred (prípadnou) povodňou extrémov a chýb. | Pán však hľadá tých, ktorí majú čisté srdce, ktorí odpustili a zbavili sa horkosti. Pred Ním je to veľmi vzácne, keď hoci prejdeme zlými skúsenosťami, predsa zostávame vo vnútri mäkkí, veriaci, čistí, prepálení a zrelejší. To nám zabráni robiť tie isté chyby, ale zachráni nás to pred uzavretosťou a zatvrdilosťou. |
Tieto postoje (a mnohé iné...) uhášajú alebo roznecujú Boží oheň a pôsobenie Ducha Svätého v našom živote, ale aj v spoločenstve. Vytvárajú totiž skutočnú duchovnú atmosféru, ktorú šírime.
Tieto postoje určujú často pôsobenie Božieho Ducha na zhromaždení, alebo na skupinke. Niekedy naozaj nezáleží na služobníkovi, či worshipe, alebo moderátorovi zhromaždenia. Mementom by mal byť pre nás Nazaret v dobe Pána Ježiša: Ľudia tam zaujali postoj nevery, spochybňovania, podozrievavosti, odmietnutia... a doslova je napísané, že: A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich (Marek 6:5).
Život s nádobou na olej.
Nedeľa doobeda
Matúš 25:1 Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi. 2 Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. 3 Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja; 4 ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. 5 A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly. 6 Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety! 7 Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy. 8 A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. 9 Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! 10 A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere. 11 Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! 12 Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás! 13 Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.
Vtedy bude...
Toto podobenstvo je iné ako iné podobenstvá, ktoré hovoria „Božie kráľovstvo je podobné ...“. Toto podobenstvo hovorí o tom, čomu bude podobné kráľovstvo Božie v posledných dňoch – v dňoch pred Pánovým príchodom – pred vytrhnutím cirkvi.
Aj kontext tohto podobenstva je vlastne vyučovanie o posledných dňoch. Celá 24-kapitola hovorí o tom, čo sa vtedy bude diať:
- Mnohí budú o sebe tvrdiť „ja som mesiáš“ (Mt 24,4-5) – a veľmi mnohých zvedú
- V týchto dňoch budú vojny, hlad, choroby... (Mt 24,7-8) – a to je ešte len počiatok bolestí podľa Pánových slov... Teda je zrejmé že tieto veci sa budú stupňovať a spôsobia neistotu a zmätok a vážne globálne problémy.
- Ďalšou charakteristikou je prenasledovanie (v.10).
- Falošní proroci (v.11), ktorí zvedú mnohých
- Ochladnutie mnohých veriacich a odpadnutie od viery. Verím, že to bude mať podobu náboženstva – možno nejakej organizovanej odpadlej cirkvi – ako písal Pavel, keď sa snažil vykresliť obraz týchto posledných dní – ktoré má len tvárnosť pobožnosti, ale postráda moc Božiu (2Tim 3,5)...
- Celosvetová evanjelizácia a obrovská žatva – prebudenie (v.14)
Toto je v stručnosti pozadie toho času, o ktorom je podobenstvo o desiatich pannách. No a tu čítame, že v tej dobe bude každý kresťan mať vlastnú lampu! Už nebudú žiť zo svetla iných ľudí, už nebudú len vo vleku, nebudú len pozorovateľmi v cirkvi a účastníkmi zhromaždení... Veľmi čakám a modlím sa za to, aby sme práve toto začali robiť už teraz: aby sme zobrali každý svoju vlastnú lampu a čo najviac ju rozsvietili...
Vyšli v ústrety Ženíchovi...
Je ešte jedna charakteristika kresťanov tej doby a síce veľmi jasná orientácia na Pána každého jedného kresťana. On bude inšpiráciou, víziou, cestou, teológiou, praxou... všetkým. Všetci vyjdú v ústrety Ženíchovi! - Teda ostatné veci nechajú za svojim chrbtom. Urobia významné rozhodnutie orientovať svoje životy výhradne na Pána. Budú to dni, kedy kresťania – cirkev – bude mať mentalitu nevesty – ženy zasnúbenej jednému mužovi – ženy milujúcej jedného muža.
Myslím, že toto ešte stále v plnej miere nepoznáme a dnes nezakúšame. Ešte neviem čo znamenajú Pavlove slová:
Kolosenským 3:23 Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom, …
2 Korintským 11:2 Lebo horlím za vás horlením Božím; veď zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás ako čistú pannu predstavil Kristovi.
Dnes ešte veľa vecí robíme nie pre Krista, ale pre ľudí; pre svoj zisk; pre uznanie a prijatie ľudí; pre potvrdenie svojej hodnoty; pre hľadanie svojej identity; alebo z povinnosti; donútení okolnosťami...
A zrejme aj preto zakúšame toľko sklamania. Zrejme aj preto sme tak rozčarovaní zo svojich chýb a ešte viacej z chýb iných kresťanov. Zrejme aj preto je so životom v cirkvi dnes spojené toľko horkosti, zranení.
Ak nevychádzame v ústrety Ženíchovi... potom je ženíchom niekto iný... Potom to nie je o Baránkovej svadbe. Potom to možno ani nie je Božie kráľovstvo... Viem že tieto moje úvahy sú príliš tvrdé... Ale ďaleko tvrdšie sú dôsledky oklamania, kedy si myslíme, že slúžime Bohu a pri tom slúžime sebe, svojej kariére, svojmu postaveniu v spoločenstve, svojim vzťahom, svojim presvedčeniam...
Toto podobenstvo hovorí o čase, kedy všetkých takýchto milencov necháme za sebou a vyjdeme v ústrety svojmu Pánovi ako Ženíchovi. Bude to doba – a mnohí veriaci toto vo väčšej menšej miery zakúsili a zakúšajú už dnes – kedy budeme akoby jednou nohou v nebi. Naša orientácia na nebo bude tak silná. Naše vnímanie Pánovho srdca. Naše jasné oddelenie sa pre Neho. Doslova Mu vyjdeme v ústrety.
Nie však štýlom, že odídeme zo zamestnania, služby, zboru v presvedčení, že každú chvíľu príde Pán... Nie! Do poslednej chvíle Mu budeme verní. Do poslednej chvíle budeme stáť vo vernosti, v službe, v spoločenstve, v zbore... Ja verím, že do poslednej chvíle toto všetko budeme potrebovať: aj stáť v spoločenstve a vykazateľných vzťahoch, aj stáť v službe Pánovi, aj si plniť všetky svoje povinnosti. Do neba nebudeme utekať. Tam budeme vzatí – doslova prenesení.
Ani nebudeme vystierať ruky do večnosti preto, že si budeme žiadať zomrieť, lebo budeme tak unavení, sklamaní, frustrovaní zo všetkého. Nie! Pán si nepríde po rezignovanú, pasívnu, útrpne sediacu, porazenú, skeptickú, či zahorknutú cirkev! Pán si príde po víťaznú nevestu, ktorá vierou premáha zlé, ktorá si ustrážila svoje srdce pre Neho čisté, ktorá je slobodná od ducha smrti a rezignácie, ktorá je odhodlaná vo všetkom obstáť na Pánovu slávu...
Pre mňa je silným obrazom toho, čo to znamená vyjsť v ústrety Ženíchovi príbeh ženy, ktorú farizeji pristihli pri cudzoložstve a priviedli ju k Ježišovi:
- Ona zakúsila na jednej strane úplné odhalenie. Iste vedela, že Ježiš vie všetko. Celý jej život bol pred Ním odhalený. koniec koncov jej hriech dokázali odhaliť aj farizeji… ale v očiach Pánových to bolo iné. Bolo tam absolútne odhalenie. Nie len pristihnutie pri niečom. Ale celé jej srdce bolo odhalené.
- A predsa zakúsila v tom istom momente aj absolútne prijatie. Ježiš jej nepovedal nič (všetko Mu bolo jasné), nedohováral jej (vedel, že aj jej je všetko jasné), netlačil ju ku pokániu, hanbe, vine (to nechal na Ducha Svätého). Ježiš ju neodsúdil. prijal ju, Porozumel jej srdcu.
Tie to dva momenty ma dostávajú znovu a znovu. Toto zažiť pri Pánových nohách, ako On sa ku mne skláňa, ako On ma neodmieta, neodsudzuje, ako On mi odpúšťa, ako ma miluje, ako ma povoláva… Toto mení celý život, celú orientáciu človeka.
Olej Ducha Svätého...
Olej v celom Písme predstavuje obraz osoby a pôsobenia Ducha Svätého. Rozdiel medzi týmito pannami (kresťanmi...) je vlastne v konečnom dôsledku len jeden: Prítomnosť osoby Ducha Svätého v ich životoch.
Preto sme tak veľmi v týchto dňoch ohrození na jednej strane vlažnosťou a ochladnutím a na druhej strane rôznymi extrémnymi zavádzajúcimi prejavmi a hnutiami v cirkvi.
Ochladnutie nás okradne o oheň Ducha Svätého. Vlastne sa Ho dobrovoľne vzdávame poddávaním sa duchu tejto doby (konzumu, zaneprázdnenosti, ustarostenosti, obťažením svetskými starosťami, telesnosti...). Akonáhle ochladúvame vo svojej láske k Pánovi, či ľuďom, vzdávame sa účasti na spoločenstve s Duchom Svätým, ktorý nás stále pozýva a tiahne do horúceho, extravagantného nasledovania Pána.
Lenže aj falošná horlivosť je pre nás nesmierne nebezpečná. A síce z dvoch dôvodov:
- Oklamanie – zavedenie. Pán Ježiš hovorí, že v poslednej dobe bude veľa falošných prorokov a učiteľov, veľa ľudí, ktorí o sebe budú tvrdiť, že oni sú tí „mesiášovia“ - teda pomazaní. Samozrejme sú tým myslené aj rôzne úplne sektárske a nekresťanské prejavy falošných – doslova duchovne falošných ľudí...
Verím však, že je tým myslený aj trend, ktorý dnes môžeme v cirkvi pozorovať: Trend dávania dôrazu na pomazanie, dary, prejavy, nadprirodzené... Oklamanie v tomto prípade nie je v tom, že by ľudia uverili niečomu falošnému, nekresťanskému, alebo niečomu čo by nebolo od Pána... Oklamanie spočíva v zameraní sa na tieto veci a v nasledovaní prejavov. V dôsledku to znamená vyvyšovanie poniektorých pomazaných a vezenie sa na „ich vlne“, ich pomazaní a zjavení. Oklamanie spočíva v tom, že ľudia budú chodiť z jednej výšiny na druhú, od jedného takéhoto pomazaného služobníka ku druhému... Ale nikdy nevstúpia do toho, čo práve pre nich má Pán. Nikdy nevstúpia do vlastného nasledovania Pána, do zaplatenia ceny za vlastné pomazanie...
Výsledok? - Síce nadšení a horlivo veriaci - túžiaci ľudia, ale nemajúci vlastného oleja v nádobách.
Vidieť úžasné pomazanie služobníkov a nadprirodzené prejavy Božej moci – a predsa nezostať len pasívnym pozorovateľom, konzumentom, či fanúšikom – ale vstúpiť do osobného horlivého hľadania Boha – do kopania svojej vlastnej studne – to bude tá múdrosť múdrych panien v posledných dňoch. To môže byť (a dúfam, že aj bude) naša múdrosť.
- Uzavretosť – zatvrdenie. Veľa rozmýšľam nad tým, ako je vlastne možné, že znovuzrodení kresťania ochladnú – stratia svoju prvú lásku, stratia schopnosť holubíc – teda detskej, čistej a úprimnej viery – otvorenosti voči Duchu Svätému... Iste za tým bude aj ustarostenosť o veci sveta, alebo prenasledovanie.... Verím však, že jedným z vážnych dôvodov ochladnutia bude aj uzavretie sa mnohých kresťanov o proti práci Ducha Svätého v dôsledku videnia mnohých extrémov, chýb, zlých dôrazov v tzv. Charizmatickom svete.
Výsledok? - Síce opatrní a v dôrazoch biblicky vyvážení ľudia, ale predsa nemajúci oleja vo svojich nádobách.
Vidieť všetky tieto chyby - extrémy, nezrelosť, rozdelenia...atď. - a pri tom predsa detsky zostať otvorený Duchu Svätému bez predsudkov a opatrníckosti, bez pochybovania a skepticizmu... - to bude tá múdrosť múdrych panien v posledných dňoch. To môže byť (a dúfam, že aj bude) naša múdrosť.
Olej Svätého Ducha sa môže stať predmetom nášho obdivu, alebo kritiky. Múdrosťou však je to, keď mám olej Svätého Ducha vo svojich lampách, ale aj vo svojich nádobách.
Samozrejme Duch Boží nie je neživý olej – ktorý si môžeme vziať a nazhromaždiť. Duch Svätý je osoba – je to Niekto – je to Boh. Ak múdre panny mali olej do zásoby – vzali si ho – tz. že Duch Boží na nich mohol spočinúť – mohol ich naplniť. Tz. že Duch Boží chcel ísť s nimi – že mohol ísť s nimi.
Keď došlo na lámanie chleba – teda keď bláznivé panny zistili, že im lampy hasnú, zostala im jedna jediná možnosť: kúpiť si olej. Nie vrátiť sa domov do špajze!! Ale ísť a kupovať – teda platiť nejakú cenu.
Izaiáš 55:1 Hoj, všetci žízniví, poďte k vodám, a vy, ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte zbožie a jedzte! Poďte, kupujte bez peňazí a bez platu, víno a mlieko! 2 Prečo vynakladáte peniaze na to, čo nie je chlebom, a svoju prácu na to, čo nenasycuje? Nože ma poslúchnite a jedzte dobré, a nech sa kochá vaša duša v tuku! 3 Nakloňte svoje ucho a poďte ku mne! Počujte, a nech žije vaša duša! A učiním s vami večnú smluvu, rôznu milosť Dávidovu, vernú.
Niečo to stojí – a vôbec to nie je lacné – mať spoločenstvo s Duchom Svätým. Je to vzťah, ktorý si vyžaduje náš skutočný záujem (bytostný hlad a smäd) a našu aktívnu snahu budpvať toto spoločenstvo – vzťah s Ním.
Nádoby na olej
A to ma vedie k uvažovaniu o potrebe mať svoje vlastné nádoby na tento olej Ducha Svätého – teda mať vo svojom živote miesto – priestor pre Neho, kde On sám túži byť, čo doslova priťahuje Jeho prítomnosť.
Tá vec ktorá robí rozdiel medzi kresťanmi bláznivými a múdrymi je schopnosť z Božieho Ducha načerpať. Mať ten olej vo svojich nádobách. Roháčkov preklad doslova hovorí „Rozumné panny vzali si aj oleja vo svojich nádobách“ A ja som rozmýšľal nad tým čo sú to tie nádoby, lebo rozdiel medzi kresťanmi v posledných dňoch bude, a podľa mňa dneska je taký, že jedna časť panien má nejaké bremeno navyše, niečím sa trápi, niečo vlečie, niečo nosí, niečím sa zaoberajú navyše a druhá časť panien alebo kresťanov alebo cirkvi, chodí ako keby na ľahko, zľahčuje si ten kresťanský život. A niečo zanedbáva. A ten rozdiel sú tie nádoby s olejom. Ale my vieme že tie nádoby predstavujú Ducha Svätého. Duch Svätý je osoba. On nie je vec, ktorú by sme mohli zobrať. On je osoba a to podobenstvo hovorí o chodení a vzťahu s Duchom Božím. O zostávaní Ducha Svätého v nás. A o našom zostávaní v Božom Duchu. V tom podobenstve ten olej bol v nádobách. Čo sú to tie nádoby, ktoré dokážu prilákať, alebo vytvoriť priestor Duchu Svätému? Čo sú to tie nádoby kde Duch Svätý môže prísť. Lebo ja verím že ho neuzurpujeme, nedonútime Ho... - Čo je to kde Duch Boží chce zostávať? Čo sú to tie nádoby kde On chce byť zhromaždený, kde chce byť vo väčšej miere, chce byť tak nahustený...? Čo vytvára ten priestor pre Svätého Ducha v našom živote? Čo dáva priestor Svätému Duchu v našom živote? Verím, že v posledných dňoch, bude doba kedy každý jeden kresťan bude mať schopnosť doplniť si olej. Bude mať schopnosť mať osobný vzťah s Duchom Svätým. Kedy každý jeden kresťan bude musieť mať vlastný olej. To už nebude doba významných charizmatických vedúcich. Doba ojedinelých jednotlivých výnimočných charizmatických zhromaždení. Doba ojedinelých hnutí, alebo prebudení... To všetko sú spôsoby akými chce Boh svoju cirkev pripraviť, akými chce pripraviť každého jedného z nás nato mať vlastnú nádobu a vlastný olej.
Keď som sa snažil odpovedať na tú otázku, čo vytvára priestor Duchu Svätému v našich životoch, tak som sa dostal k prorockému textu o tom, ako Duch Svätý spočinie na zasľúbenom Božom Mesiášovi:
Izaiáš 11:1 Z Izajovho pňa vyženie mládnik a z jeho koreňov vyrastie výhonok. 2 Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne Hospodinovej.
V tomto texte nachádzame sedem mien Ducha Svätého, sedem vecí, ktoré On pôsobí, ktoré miluje… Verím, že toto sú iste tie veci, ktoré sú doslova nádobou na olej Ducha Svätého.
1.Láska
Hbr. RUACH JAHVE: Duch Boží, Duch Hospodinov
Duch Svätý je Duch Boží. To je jeho vlastnosť a aj prvá charakteristika toho, čo On pôsobí. On patrí Bohu, On sa Bohu odovzdáva. Duch Svätý nemá vlastnú agendu. On sa odovzdáva Bohu Otcovi a Synovi. Preto v NZ nájdeme pomenovania Duch Boží alebo Duch Kristov. Vnútorná vlastnosť – mohli by sme povedať identita Jeho srdca – je, že On patrí – dáva sa k dispozícii – odovzdáva sa – je tu pre – Boha Otca a Syna. Zároveň práve toto pôsobí v našich životoch: vedie nás do vlastníctva Bohom, do odovzdania sa Bohu.
Pán Ježiš mohol o Duchu Svätom povedať:
Ján 16:13 Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. 14 On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám.
Z toho jasne vyplýva, že Duch Svätý nemá vlastnú agendu. On nám sprostredkuje to, čo je od Boha Otca a Syna.
A k tomuto vedie aj nás: aby sme si tu nežili pre seba, pre naše zámery a ciele, ale aby sme sa odovzdali Bohu Otcovi a Synovi. Vedie nás do vzťahu dôvernosti, intimity, zmluvy. Duch Svätý v nás formuje mentalitu Božích milovaných detí, ktoré sú tu pre Neho, ktoré sú Jeho vlastníctvom, ktoré vedia, že sú milované, a ktoré milujú...:
Rímskym 8:15 Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! 16 A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.
Duch Svätý nám zjavuje našu skutočnú identitu v Kristovi: identitu milovaných a bezpodmienečne prijatých – ospravedlnených Božích detí. Nevedie nás do strachu a neistoty. Nevedie nás do lacnej humanistickej milosti. Vedie nás do zjavenia Božej Otcovskej lásky a zapaľuje nás prvou láskou K Otcovi a Synovi.
2.Svätosť
Hbr. CHOKMÁ: múdrosť
Tento výraz „múdrosť“ označuje ani nie tak inteligenciu, či vzdelanie človeka, alebo jeho prirodzenú ľudskú pozemskú múdrosť; ale označuje múdrosť človeka, ktorá vychádza z jeho autentického vzťahu k Bohu v bázni, pokore, poslušnosti. Ide o múdrosť, ktorá pramení v Božom slove, ktorú zakúšame vo vzťahu s Bohom, ktorou nás Boží Duch inšpiruje. Táto múdrosť nie je len v duchovnej oblasti, alebo oblasti teológie. Naopak: Táto múdrosť sa týka všetkých praktických otázok života. Je to múdrosť pre otcov a matky, manželov a manželky, deti, či sluhov. Je to múdrosť, ktorá nás vedie ku životu, ktoré oslávia Boha.
Tu však často Ducha Svätého uhášame práve vtedy, kedy túto Božiu múdrosť z neba, Božiu múdrosť z Jeho slova ignorujeme. Kedy sa nerozhodujeme vo viere, s ohľadom na Božie slovo, s ohľadom na Pánove vedenie a Jeho povolanie; ale kedy sa rozhodujeme podľa seba, ľudí, okolností, verejnej mienky, kultúry...
Otázka je nakoľko prijmeme Pánov uhol pohľadu na náš život na zemi, na našu životnú púť... a nakoľko prijímame pozemskú múdrosť – pozemský pohľad – ľudskú múdrosť – múdrosť tohto sveta a tohto veku.
Duch Svätý nás vedie ku skutočnej Božej múdrosti v rozhodnutiach a hodnotách nášho života. On nás učí ako byť otcami a matkami, manželmi a manželkami, deťmi svojich rodičov, podriadenými, či spolupracovníkmi...
3.Služba
Hbr. BÍNA: rozumnosť, porozumenie, pochopenie, rozum
Duch Svätý je Duch porozumenia, pochopenia z neba. On nám dáva vhľad do toho ako sme stvorení, a k čomu sme povolaní. On nám pomáha porozumieť nám samým v Pánovom svetle – vo svetle Stvoriteľa a Pána. Boh má s každým jedným z nás plán. Sú tu skutky, pre ktoré nás stvoril, a ktoré pripravil pre nás, aby sme ich vykonali.
Doslova (aj z psychologického hľadiska) sme stvorení tak, že máme takmer životne dôležitú potreby, a jednou z nich je byť užitočný. Je to v nás – potreby niečo robiť – potreby byť užitočný – byť súčasťou niečoho väčšieho ako sme my sami – niečoho dôležitého, čo má hlbší zmysel.
Myslím, že väčšina z nás hľadáme to svoje miesto, svoju realizáciu, svoje uplatnenie, miesto, kde budeme prínosom, kde niečo dosiahneme... Ženie nás táto potreba a túžba. A často nájdeme buď nesprávne miesta a činnosti, alebo aj tie správne – ale len z dôvodu tejto potreby a túžby.
Duch Svätý nám dá nádherný vhľad do Božieho plánu s nami – vovedie nás na to správne miesto pre nás. Doslova nám pomôže objaviť seba samých v Božom pláne. Neurobí to však tak, že sa toto miesto stane našou modlou! Jedine Duch Svätý nás vovedie do služby a života v Božom povolaní tak, že v Ňom budeme uctievať Pána. Že to už nebude len naša ambícia.
4.Spoločenstvo
Hbr. ECÁ: rada, rozhodnutie, zámer, plán
Príslovia 15:22 Kde nieto rady, plány sa rušia, daria sa však, kde je dosť poradcov.
Božím plánom pre nás je život v spoločenstve, vo vzťahoch, v spolupráci, v cirkvi, v tele Kristovom, v Božej armáde... A práve do toho nás vovádza Duch Svätý. On je Duch rady. Vedie nás tam, kde dostaneme strategické rady a usmernenia. Vedie nás do spolupráce a spoločenstva s kresťanmi, ktorí nás doplnia, povzbudia, ale aj napravia...
1 Korintským 12:13 Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom.
Efezským 4:1 Napomínam vás teda ja, väzeň v Pánovi: Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, 2 vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske 3 a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4 Jedno je telo a jeden duch, ako ste aj boli povolaní v jednej nádeji svojho povolania. 5 Jeden Pán, jedna viera, jeden krst; 6 jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých.
Efezským 4:16 On spája a zväzuje celé telo všetkými spojivami spoločnej služby a dáva každej časti pôsobiť primerane, aby telo rástlo a budovalo sa v láske.
V tomto možno najviac zo všetkého zarmucujeme Svätého Ducha. Stav cirkvi je dnes stav úplného roztrieštenia a rozdelenia. Skôr je medzi nami porovnávanie, konkurencia, súťaž a vzájomná nedôvera, ako jednota Ducha vo zväzku pokoja. Skôr sú zbory a cirkevné spoločenstvá založené na jednote vízie, teológie, formy zbožnosti..., ako na jednote Ducha vo zväzku pokoja. Skôr si vyberáme medzi svojich dôverných priateľov a spolupracovníkov ľudí, ktorí sú nám podobní, sympatickí, s rovnakými hodnotami, teológiou, dôrazmi...
Lenže takto sa okrádame o cenné spojenie a doplnenie rozličných častí údov tela Kristovho. Takto sa okrádame o jednotu v rôznosti, o obohatenie v rozdielnosti... takto zarmucujeme Svätého Ducha, lebo Mu zabraňujeme v tom, aby nás voviedol do spolupráce s ľuďmi, ktorí sú od nás tak odlišní; alebo Mu zabraňujeme – respektíve odmietame Jeho pomoc – keď nám ju posiela v podobe ľudí, ktorí sa na svet dívajú inak ako my, ktorí sú nám menej sympatickí...
Preto ak chceme vytvoriť priestor pre pôsobenie Ducha Svätého v našom živote, potrebujeme sa rozhodnúť vstupovať do spoločenstva s kresťanmi, do strategických vzťahov intimity a spolupráce, do jednoty Ducha vo zväzku pokoja.
Žalmy 133:1 Pútnická pieseň. Dávidova. Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! 2 Ako výborný olej na hlave, čo steká na bradu, Áronovi na bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. 3 Ako rosa Hermona, čo padá na sionské vrchy. Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky.
5.Viera
Hbr. GEBURA: mužnosť, hrdinskosť, rytierstvo, statočnosť
Duch Svätý nás zmocňuje v našom vnútri – uvoľňuje v nás vieru Božiu – vieru na základe Pánovho živého Slova, ktoré nám oživí.
Marek 11:22 A Ježiš odpovedal a riekol im: Majte vieru Božiu!
Zakúšame Jeho zmocnenie, pomazanie; autoritu z neba. Pán je našou silou. Tomuto možno najviac rozumieme a v spojitosti s Duchom Svätým práve o tomto najčastejšie hovoríme. V tomto je celá oblasť vyučovania o Božom pomazaní, o duchovných daroch. Duch Boží nás vedie ďaleko za hranice našich ľudských možností... Nemáme nedostatok v žiadnom duchovnom dare. Všetko môžeme v Kristovi. Veriacemu je všetko možné. Vo všetkom víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.
6.Modlitebný život
Hebr. DÁAT: poznanie, rozpoznanie, vedomosť
Život v spoločenstve s Duchom Svätým je život so zakúšaním Jeho inšpirácie, Jeho vedenia... Zakúšame ako k nám prichádza poznanie, rozlíšenie, ktoré nie je z našej mysle, z nás... Sú to nadprirodzené informácie, ktoré zasiahnu naše srdce. Je to niečo nadprirodzeného z neba, čo ku nám prichádza veľmi jednoducho a prirodzene. Neprichádza to k nám zvonku, ale zvnútra.
Rímskym 8:16 A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.
Duch Svätý pôsobí v nás, prebýva v nás. My sme Jeho chrámom – teda On je časťou nás. Preto to, čo Boží Duch pôsobí v nás, sa bude dotýkať nášho srdca.
2 Korintským 4:7 Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.
Duch Svätý chce s nami zdieľať Jeho – Božie srdce. Skrze Svätého Ducha Svätého zakúšame spoločenstvo s Otcom a Synom – doslova účasť na tom, čo prežíva náš Pán. Zakúšame Jeho pohľad, Jeho radosť, Jeho zármutok...
Toto z nás robí kňazov, modlitebníkov a uctievačov, ktorí sa klaňajú Otcovi v Duchu a v pravde.
7.Pokora
Hbr. JIREÁ: bázeň, bohabojnosť
Duch Svätý, je Duch bázne pred Hospodinom. Miluje uctievanie Boha, zbožnú bázeň pred všemohúcim a milujúcim Bohom. A vedie nás k takémuto postoju v našom srdci. Preto ak chceme vytvoriť priestor pre Ducha Svätého – pre Jeho pôsobenie v našich životoch – potrebujeme doslova nájsť zaľúbenie v bázni pred Hospodinom. V srdci by sme si mali zamilovať postoj pokory, zlomenosti, závislosti, odovzdanosti, viery, dôvery v živého Boha. To znamená, že si budeme dávať pozor na naše srdce, myseľ a ústa, aby sa nestali miestom a kanálom, nevery, pochybností, srandy – či zľahčenia svätých Božích vecí (napr. Jeho služobníkov, Jeho slova, cirkvi...).
Vrelo doporučujem urobiť si osobné štúdium miest, kde sa v Biblii (najmä v knihe Príslovia) nachádza toto spojenie „bázeň Božia“. Iste pri tom zistíš, že s bázňou pred Hospodinom sú spojené obrovské zasľúbenia.
Na jednej strane môžeme kričať „Abba ocko!“ v hlbokom vzťahu Jeho lásky a prijatia... no na druhej strane zároveň budeme padať na kolená a tvár pred Ním, velikým, svätým, všemohúcim Bohom. Bude v nás aj smelosť a istota v jeho vzťahu ku nám, v Jeho prijatí; ale bude v nás aj postoj úcty, bázne, rešpektu – až chvenia sa pred Ním.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára