Prorocká škola

Prorocká škola

(Víkendovka Prorocká služba 001)

stiahnuť vyučovanie

Každého jedného z nás Boh vychováva a pripravuje zároveň na jeho povolanie a službu. Táto škola je jedinečná pre každého. Je to škola chodenia s Pánom. Je to výchova Otca a tréning Pána. Je to príprava Pánovej nevesty. je to stavba Božieho domu… Je pre nás nesmierne strategické porozumieť tejto škole a nájsť sa v nej. Je to porozumenie Pánovmu povolaniu, Božiemu srdcu, ale aj sebe samému.

Židom 12:6  Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna. 7  Ak znášate kázeň, Bôh sa vám podáva jako synom. Lebo kdeže je nejaký syn, ktorého by nekáznil otec? 8  Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoložňatá a nie synovia. 9  A potom: svojho tela otcov sme mali za kázniteľov a ostýchali sme sa; či sa tedy o mnoho viacej nepodriadime Otcovi duchov, aby sme žili?! 10  Lebo tamtí na málo dní, podľa toho, jako sa im videlo, káznili; ale on na užitok, dostať podiel na jeho svätosti. 11  A pravda niktoré káznenie, keď je prítomné, nevidí sa byť radostným, lež smutným; ale pozdejšie pokojným ovocím spravedlivosti odpláca tým, ktorí ním boli vycvičení.

Aj keď je Pánova škola pre každého z nás jedinečná, predsa môžeme povedať, že sú predmety, ktoré sú typické pre prorockých ľudí. Existuje niečo ako prorocká škola. (Podobne môžeme hovoriť napr. o škole apoštolov, alebo pastierov…) Niekto to nazýva aj “púšť proroka” alebo “pôst proroka”. Sú niektoré jedinečné veci, ktorými Boh prevádza prorockých ľudí…

Jasne to vidíme napr. na Božom ľude, ktorý si Boh vyviedol z otroctva v Egypte a viedol ich na púšť. Izrael je prorocký národ. Na ňom Boh demonštruje svoje srdce, svoj plán spasenia. Z Izraela vzišlo spasenie svetu. Skrze Izrael vzišlo Božie slovo a proroci. Môžeme preto povedať, že Izrael je modelom prorockého národa, prorockého človeka.

Je zaujímavé ako naliehavo boli vyzvaní Izraelci pamätať si tú cestu z otroctva do zasľúbenej zeme. Nebola to len cesta, ktorú bolo treba útrpne vydržať a absolvovať. Bola to zároveň ich škola. A aj naša. Bola to prorocká škola:

Deuteronomium 8:2  Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. 3  Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. 4  Tvoj plášť sa na tebe nezodral, ani noha ti neopuchla za týchto štyridsať rokov. 5  Poznaj teda v srdci, že ako vychováva človek svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba.

1 Korintským 10:1  Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, 2  všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, 3  všetci jedli ten istý duchovný pokrm 4  a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus: 5  ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. 6  A toto stalo sa (výstražným) príkladom pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli; 7  ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali; 8  ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc; 9  ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov; 10  Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. 11  Toto sa im prihodilo ako príklad, a nám, ktorých zastihol koniec sveta, je to napísané na výstrahu.

Prorocká škola je práve o tomto:

• Je to cesta púšťou – a teda to iste nie je tá najľahšia trasa, ktorú by sme si najradšej zvolili.
• Je to 40 rokov – a teda nie chvíľková záležitosť. Boh nám dá toľko času, koľko potrebujeme. Ba niekedy práve čas je tým faktorom prepálenia a prípravy.
• Je to o našom pokorení – a teda budeme prechádzať pokorujúcimi skúsenosťami. Presne toto nás pritiahne k Bohu a odtiahne od nás samých a našich ambícií.
• Je to o vyskúšaní nás. Boh nie je v prvom rade zameraný na výsledky práce a ciele, ako my. On sa zameriava na proces, ktorým prechádzame. On sa zameriava na nás.
• Je to o tom, aby bolo zjavené naše srdce – aj Bohu – aj nám. Ako poznávame Božie srdce, spoznávame aj svoje vlastné.
• Je to o preverení poslušnosti – a teda zrejme budeme mať veľa veľa príležitostí a pokušení Boha neposlúchnuť. Bude to však na nás. Je to škola poslušnosti.
• Je to o závislosti na Božom slove a vedení. Zrejme sa učíme nespoliehať sa na seba, svoju rozumnosť, na prostriedky sveta a iné zdroje… Učíme sa spoliehať na Pána. Učíme sa nechať sa Ním viesť.

 

Nádherným príkladom prorockého človeka je apoštol Ján. Bol Božím prorokom, skrze ktorého Boh dal cirkvi jedno z najstrategickejších prorockých zjavení: knihu Zjavenie Jána. Potreboval sa však na túto prorockú službu pripraviť. Nestal sa prorokom zo dňa na deň. Aj on absolvoval takúto prorockú školu a v jeho knihách môžeme jasne vidieť túto jedinečnú stopu, ktorá priam udiera do očí v porovnaní s inými spismi Novej zmluvy.

Biblia – Božie slovo

 

Už začiatok Jánovho evanjelia (úplne odlišný od iných evanjelií!) je pre Jána typický:

Ján 1:1  Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. 2  Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. 3  Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. 4  V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5  To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila. 14  A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy.

Ján porozumel hlboko zjaveniu – skutočnosti – že Ježiš Kristus je Božím Slovom, ktorým všetko bolo stvorené, ktoré je večné, živé a mocné. Týmto začal svoje evanjelium. Ján sa učil celý život milovať Pánovu reč – Jeho slovo – Jeho hlas.

Na počiatku čohokoľvek Božieho v našich životoch musí byť tiež len a len Božie slovo. Slovo z Jeho úst. Nestačia nám informácie o Bohu. Potrebujeme Boha počuť. Toto je jedna zo základných vecí pre prorockých ľudí: potrebujú sa učiť počuť Pána (aj keď to zaiste platí pre všetkých kresťanov) – a teda potrebujú poznať spôsoby ako Boh hovorí.

Biblia je akoby “slovnou zásobou Božieho kráľovstva” – a preto je pre nás nevyhnutné stať sa doslova jej celoživotnými študentmi. Musíme sa naučiť hlboko v nej kopať. Mať v Biblii svoje pevné základy (ako dom postavený na skale). Zrejme veľmi strategické je spojenie prorokov a učiteľov – ako tomu bolo v Antiochii (Sk 13,1) – a verím, že to spojenie nebolo náhodné – bolo zámerné. Ak má prorocká služba byť na budovanie cirkvi, musí byť nevyhnutne zakorenená v Božom slove. Naopak prorocká služba bez Biblie je veľkým ohrozením jednotlivcov a zborov.

Výstraha na konci knihy Zjavenie Jána sa iste netýka len poslednej knihy Biblie, ale ju môžeme v kontexte Písma aplikovať na celé Písmo. Táto výstraha je veľmi vážna (a teda je zrejme adekvátne opodstatnená):

Zjavenie 22:18  Ja dosvedčujem každému, kto počuje prorocké slová tejto knihy: Ak k nim niekto pridá, tomu Boh pridá pliagy opísané v tejto knihe. 19  Ak niekto vezme niečo zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh vezme podiel na strome života a zo svätého mesta, opísaných v tejto knihe!

Evidentne nám stále hrozí, že niečo pridáme (alebo zdôrazníme na úkor niečoho iného…) a niečo z Biblie odoberieme (prehliadneme, podceníme…). Toto hrozí všetkým, nielen prorokom. Predsa však prorockí ľudia sú vystavení zvláštnemu ohrozeniu. Ich “prorocká optika a sluch” je totiž vážne limitovaná ich zakorenením v Biblii.

Skutočná prorocká služba bude preto obnovovať vášeň ku Biblii, bude ju rešpektovať ako jediný prameň pravdy a autority. Bude rozumieť, že Ježiš je to Slovo. Bude pristupovať k Písmu ako k Pánovi. Bude obnovovať túto radikálnu Jánovskú výstrahu nič nepridávať a nič neuberať. Skutočná prorocká služba bude odhaľovať hriech voči Božiemu slovu v cirkvi.

Proces duchovného rastu

Ďalšia typicky Jánovská vec je citlivosť oproti duchovnému rastu kresťana:

1 Ján 2:12  Píšem vám, deti, pretože sú vám odpustené hriechy pre Jeho meno. 13  Píšem vám, otcovia, pretože ste poznali Toho, ktorý je od počiatku. Píšem vám, mládenci, pretože ste zvíťazili nad zlostníkom. 14  Napísal som vám, deti, pretože ste poznali Otca. Napísal som vám, otcovia, pretože ste poznali Toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci, pretože ste silní a slovo Božie zostáva vo vás a zvíťazili ste nad zlostníkom.

Toto je jedinečné miesto v Písme, kde vidíme citlivosť oproti ľuďom. Ján ako jediný si uvedomoval, že keď píše cirkvi, má niekoľko skupín čitateľov podľa “duchovného veku”. a prisudzoval týmto etapám v duchovnom raste dôležitosť. Odstupňoval ich. Pre každú mal slovo – charakteristiku – povzbudenie.

Podobné rozlišovanie duchovnej zrelosti nájdeme aj u Pavla, ale skôr v negatívnom zmysle s výzvou “čím skôr” dospieť a vyrásť: 1K 3,1-4; Žid 5,12-14; 6,1-2

Ján však akoby “legalizoval právo byť dieťaťom” v cirkvi; akoby podržal "príliš energických a entuziastických mládencov” v cirkvi; akoby “objavil otcov” v cirkvi.

Myslím, že dnes je v cirkvi skôr tlak na ľudí čím skôr vyrásť, čím skôr zapadnúť a prijať našu kresťanskú kultúru (hoc aj len navonok!); čím skôr sa osamostatniť a vedieť sa o seba sám postarať (alebo sa aspoň tak tváriť).

Kde je však citlivosť a starostlivosť o duchovné deti?!

Kde je však pochopenie  a rešpektovanie mládencov?!

A kde sú otcovia?!

Prečo napodobňujeme svet?! Prečo nútime duchovné deti predčasne dospieť a odkladáme ich do inštitúcií ako jasle, materská škola, besiedka. Prečo ich neberieme vážne? Prečo mládencami opovrhujeme a tlačíme ich k tomu správať sa ako “dospelí a zodpovední”? Prečo ich nechávame vybiť ich energiu v záujmových krúžkoch a športoch? A prečo odmietame svojich duchovných otcov a vyprevádzame ich na duchovný dôchodok – niekde nabok – ako už nepotrebných?

Práve prorockí ľudia čelia týmto tlakom a trendom na vlastnej koži, pretože sú “iní” – hľadajú realitu a nezapadajú do bežného priemeru. Ich duchovné detstvo je tiež orientované na Pána. Prosto sú prorockí. nehrajú sa s hračkami, ale s prorockými darmi a s chodením po vode. Preto sú s nimi problémy. Prirodzene teda zakúsia tlak byť už konečne normálni, byť ako ostatní, dospieť, nepreháňať to s modlitbou… atď.

Prorockí mládenci skúšajú svoje krídla. Nie sú spokojní a nevedia prijať pretvárku, povrchnosť, politiku, alebo argument “takto sme to robili vždy”… Je len a len prirodzené, že zakúsia vážne napomenutia a odmietnutie ich úprimnej snahy o realitu, o Božiu prítomnosť, o pravdu, o slobodu…

Verím, že práve tento tlak, ktorý od začiatku svojej “duchovnej kariéry” prorockí ľudia v cirkvi zažívajú, im má pomôcť práve v tejto citlivosti oproti tomu ako duchovne oni sami rastú. Učia sa ťažko na nepochopení a odmietnutí ľuďmi tomu kto sú a kto nie sú. Učia sa odmietať “Saulovu zbroj”, do ktorej ešte nedorástli. Učia sa zaobchádzať (aj napriek odmietnutiu, podceneniu a výsmechu…) so svojim prakom a hladkými kamienkami z potoka. Učia sa čeliť postupne levom, medveďom a potom Goliášom.

Je to prorocká škola. Je to púšť proroka – jeho pôst. Výsledkom je takáto Jánovská citlivosť oproti deťom, mládencom a otcom. Výsledkom je presné a citlivé slovo v pravý čas. Slovo, ktoré nebude zabíjať, ale oživovať. Slovo ktoré bude na budovanie všetkých: od najmenších po najväčších.

Pravá prorocká služba prinesie túto nádhernú citlivosť. Obnoví právo pre duchovné deti byť deťmi. Obnoví správnu starostlivosť o duchovné deti. Obnoví postavenie mládencov tak, aby ich sila nebola míňaná zbytočne. Obnoví postavenie otcov vo viere. skutočná služba totiž prinesie Božie srdce – optiku srdca otca. A toto akceleruje slobodný duchovný rast detí, mládencov a otcov viac ako čokoľvek iné.

 

 

 

Božie Otcovské srdce

Ján je nádherným príkladom zamilovaného učeníka Pána Ježiša. Spočíval na Pánovej hrudi. A zrejme nie je náhoda že je v Jánovom evanjeliu zdôraznené 5 krát, že ho Pán miloval (keďže Pán nie je prijímačom osôb): J 13,23; 19,26; 20,2; 21,7.20. Možno na neho žiarlili ostatní učeníci. Možno ním v srdci pohrdli ako s “romantickým mládenčekom”. Možno ho niekto označil za “preduchovnelého”.

Situácia sa však otočila, keď Pán Ježiš pri poslednej večeri odhalí fakt, že niekto z 12-tich ho zradí. Zrazu keď si boli neistí a ohrození faktom, že sú potencionálni zradcovia…; zrazu, keď sú spochybnení a keď viera v nich samých padá na nulu… Zrazu sa všetci otočili na Jána, aby sa on Pána na túto vec spýtal:

Ján 13:21  Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a osvedčil toto: Veru, veru vám hovorím: Jeden z vás ma zradí. 22  Učeníci v rozpakoch pozreli jeden na druhého, o kom hovorí. 23  Jeden z Jeho učeníkov, ktorého Ježiš miloval, spočíval na prsiach Ježišových. 24  Tomu dal Šimon Peter znamenie a povedal mu: Povedz, kto je to, o kom hovorí. 25  On sa teda naklonil k hrudi Ježišovej a povedal Mu: Pane, kto je to? 26  Ježiš odpovedal: Ten je to, komu podám omočenú skyvu. Nato omočiac skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského.

Toto je krásny príklad “údelu prorockých ľudí”: Na jednej strane sú nepohodlní, preduchovnelí, zvláštni, žiarlime na nich, provokujú nás ich vzťahom s Pánom… Na druhej strane keď je zle, ideme za nimi a prosíme o modlitby a radu.

Toto bol predmet v prorockej škole, ktorý Ján absolvoval. Učil sa Božiemu srdcu. On porozumel, že Ježiš odhalil Božie srdce a preto sa ku Nemu blízko naklonil a rozhodol sa, že Ho bude spoznávať v osobnom, intímnom vzťahu. Poznať Božie slovo je jedna vec. Mať vedomosti o Bohu a rozumieť kresťanskej dogmatike je jedna vec. Mať prorocké dary, skúsenosti a zjavenia je jedna vec…

Ale niečo úplne iné je poznať Pána. Poznať Božie srdce. A práve o tomto je skutočná prorocká služba: prináša Božie srdce, Jeho optiku, Jeho spôsoby, Jeho hodnoty, Jeho lásku – milosť a pravdu.

Verím, že možno aj preto prorockí ľudia prechádzajú školou, ktorá ich k Božiemu srdcu doslova dotlačí. Oni po Bohu jednak prirodzene túžia a jednak Ho – Jeho uzdravujúcu prítomnosť – nevyhnutne potrebujú. Na jednej strane sú ľuďmi odmietnutí a nepochopení. Na druhej strane sú milujúcim nebeským Otcom k ľuďom naspäť posielaní. Učia sa od Boha milovať ľudí. Preto nezostávajú v neodpustení a horkosti. Preto aj napriek mnohým jazvám utŕženým práve v cirkvi prinášajú cirkvi uzdravenie.

 

Život modlitby

Aj evanjelista Lukáš nádherne pozoroval a zachytil modlitebný život Pána Ježiša. Predsa však znovu Ján zachytil niečo jedinečné. Niečo z Božieho srdca. Zachytil Pánov pohľad na modlitbu a Pánovu “arcipastiersku” modlitbu. Tu je to výnimočné miesto, o ktorom verím, že bolo aj Jánovou školou:

Ján 4:23  Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. 24  Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.

Toto miesto je o modlitbe (a uctievaní). Nehovorí však na prvom mieste o ľudskom hľadaní a modlitbe k Bohu. Hovorí o hľadaní Boha takýchto ľudí – modlitebníkov, ktorí sa budú modliť k Otcovi (tu je zjavenie Boha ako Otca – v hlbokom osobnom vzťahu) v Duchu a v pravde.

Život s Bohom je život modlitby. Nie je to život podľa pravidiel a scenára. Je to cesta, na ktorej potrebujeme ustavične hľadať Pána – Jeho vedenie. Prorockí ľudia sa to prirodzene a nutne učia. Oni nie sú uspokojiteľní vecami “o Bohu”. Oni sú uspokojiteľní jedine “Bohom samotným”. Aj preto prechádzajú “púšťou proroka”, lebo Boh si ich chce priviesť ku sebe samému.

Naplno platia – napriek našej kultúre a takmer opačným trendom a snahám aj v cirkvi – Pánove blahoslavenstvá:

Matúš 5:1  Keď (Ježiš) videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. 2  Otvoril ústa a učil ich: 3  Blahoslavení chudobní v duchu<a>, lebo ich je kráľovstvo nebeské. 4  Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. 5  Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. 6  Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. 7  Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. 8  Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. 9  Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. 10  Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. 11  Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; 12  radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.

A toto je prorocký hlas – skutočný prorocký hlas: volá ku chudobe v duchu, žalosti, krotkosti, hladu a smädu, milosrdenstvu, čistote srdca a radosti z prenasledovania… proroci budú volať do modlitieb na úrovni, ktorá je pre svet nepredstaviteľná. Je to úroveň hlbokej úbohosti a chudoby pred Bohom, úroveň zlomenosti a pokory, úroveň vášnivého hladu a smädu… Proroci nenahradia modlitebné nasadenie cirkvi zjaveným plánom. Naopak: Proroci iniciujú, mobilizujú modlitebné hnutie.

Oni vedia, že bez modlitieb nebude nič. Bez žeravých a zlomených modlitieb nebude prielom. Bez bytostne naliehavých modlitieb sa neotvorí nebo.

 

 

Život v Božej rodine

Ján ako jediný z evanjelistov zachytil Pánovu modlitbu – Jeho agonický zápas o jednotu Božieho ľudu:

Ján 17:11  Už viac nie som na svete, ale oni sú vo svete a ja idem k Tebe. Otče Svätý; tých, ktorých si mi dal, zachovávaj vo svojom mene, aby boli jedno ako my.

Ján 17:20  Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, 21 aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal. 22  A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme. 23  Ja v nich a Ty vo mne, aby boli dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma Ty poslal a miloval si ich, ako si mňa miloval.

Ako sme si povedali, proroci to nemajú v cirkvi ľahké. Zažijú si mnoho nepochopenia, odmietnutia, tlakov byť niekým iným – byť ako ostatní. Zrejme veľa aj zabojujú zo svojich síl za svoje pravdy a práva. Zrejme zakúsia, ale aj urobia mnoho zlého. takže ako oni to nemajú v cirkvi ľahké, tak ani s nimi to nie je “na ružiach ustlané”.

Predsa však zakúsia ako prorockí ľudia Pánove srdce Ženícha a stanú sa Jeho priateľmi, ktorí budú mať vášeň pre jeho nevestu – pre jej prípravu – jednotu – dospelosť – čistotu – krásu – svätosť…

Možno začnú vo frustrácii z cirkvi, v zraneniach a ľudských bojoch proti telu a krvi… Možno sú ohrození horkosťou, duchovnou pýchou, akousi duchovnou nadradenosťou a súdením iných… Možno spočiatku aj ohrozili zbory a priniesli veľa konfrontácie a rozdelenia…

Predsa však – a o to viac – ako spoznajú Pánove srdce Ženícha – zakúsia ako sa ich srdce zmení, ako sa zlomia pre cirkev, pre jej jednotu. A stanú sa obrovským požehnaním pre budovanie cirkvi, pre zjednotenie v Duchu Svätom, pre spájanie rôznych ľudí a služieb, pre uzdravenie v odpustení…

Toto je prorocká škola: odmietnutý Noach sa stáva poslednou záchranou. Odmietnutý Mojžiš ľudom Božím je poslaný naspäť k Božiemu ľudu byť jeho vodcom. Odmietnutý Dávid je pomazaný za kráľa. Odmietnutý Jeremiáš je verne pri Božom ľude – a hoci bol nevypočutý, trpí s ostatnými a plače pre nich. Odmietaný Ján Krstiteľ žiarlivými náboženskými vodcami je najväčší z prorokov a predsa slúži masám. Odmietnutý Ježiš zomiera na kríži namiesto nás.

Púšť proroka privedie ku zlomenosti pre Boží ľud – zlomenosti, ktorá je v Božom srdci, a ktorá prenikne aj srdce proroka. Skutočný prorocký hlas bude doslova rev – krik – po jednote Božieho ľudu; po príprave jednej nevesty zasľúbenej jedinému Ženíchovi. Skutočný prorocký hlas bude žiarlivo a v autorite z neba konfrontovať iných ženíchov – modly, ktoré cirkev rozdeľujú, a ktoré odťahujú ľudské srdcia od toho Pánovho. Skutočný prorocký hlas nepríde zvonku cirkvi – z boku – z tzv. nezávislého vysunutého prorockého pracoviska. Skutočný prorocký hlas bude znieť priamo v strede cirkvi skrze ľudí pre cirkev zlomených a žijúcich uprostred nej napriek jej všetkým chybám, hriechom, zlyhaniam, korupcii, politike…

Skutočný prorocký hlas bude hlas Ženíchovho priateľa, ktorý nebude cirkev zvádzať a koketovať s ňou. Bude to hlas, ktorý naopak cirkev bude vyzývať vykročiť – obrátiť sa – v ústrety Ženíchovi. Skutočný prorok nebude mať svoju agendu a ambície. V skutočnej prorockej službe nejde vôbec o proroka. Ide o Pána uchádzajúceho sa o svoju nevestu.