Volanie ku
zlomenosti (preklad prepisu kázne Dávida Wilkersona z 15.9.2002)
Celú kázeň v angličtine si môžete vypočuť tu:
https://www.youtube.com/watch?v=ayYizi9TZAQ
Mohli by ste si prosím otvoriť Biblie
v prvej kapitole Nehemiáša? Len si ich nechajte otvorené pred sebou, v priebehu kázne sa k textu
dostaneme.
Len ťažko by som mohol toto slovo kázať,
ak by som veril môjmu vlastnému telu, ktoré mi hovorí, že príliš často prinášam
ťažké posolstvá. Mnoho krát som bol pred Pánom a pýtal som sa Ho, či by mi
nemohol dať nejaké šťastné posolstvo, ale nedal mi. Myslím, že Boh ku mne
hovoril, možno je to len pre mňa a nie pre
vás - je to volanie k zlomenosti. Pane, ak mi nepomôžeš, nezvládnem to.
Nemôžem, som príliš starý na to, aby som sa hral, som starý na bláznovstvá.
A som unavený z rétoriky, nezmyselnej, bezvýznamnej rétoriky. Tá
nikdy veci nemení. Pane, pomôž mi.
Ľudia, som unavený z počúvania
o prebudení, unavený z počúvania o obnovení, o vyliatí
Svätého Ducha v posledných dňoch. Počúval som túto rétoriku 50 rokov. Bola
to len rétorika - úplne bez významu. Som unavený z počúvania ľudí
v cirkvi, ktorí len hovoria, že chcú zachrániť niekoho zo svojich
nespasených blízkych. Som unavený z počúvania ľudí, ktorí hovoria, že sa
starajú o svoje problémové manželstvo a pritom sú to len slová, len
rétorika. Už nechcem počúvať reči o tom, akou nemorálnou sa Amerika stala,
aká bezbožná je spoločnosť, aký korumpovaný je obchod. Som unavený
z počúvania o islame, ktorý získava moc a o kresťanoch, ktorí ju
strácajú. A o tom, akou mŕtvou sa stáva cirkev, pretože aj to je len
bezvýznamná rétorika. Preč so všetkými našimi konferenciami typu „ako niečo
robiť“, pretože nimi sme nič nedosiahli! Ako veci zvládať, ako budovať väčšiu
cirkev, ako získavať stratených, ako zdokonaliť zručnosti vašich ľudí
a ako ovplyvniť svet v tomto počítačovom veku. Pozerám na celú dnešnú
náboženskú scénu a všetko, čo vidím, sú len vynálezy a služby človeka
a tela. Väčšinou je to bez moci. Nemá to nijaký vplyv na svet. Viac vidím,
ako svet vniká do cirkvi a ovplyvňuje
cirkev, než že cirkev ovplyvňuje svet. Vidím, ako hudba začína ovládať dom
Boží, ako zábava začína ovládať dom Boží, posadnutosť zábavou v dome Božom
s nenávisťou voči náprave, s nenávisťou voči napomenutiu. Nikto o tom
viac nechce počuť.
Povedzte mi teraz, z tých zborov,
ktoré ste navštívili v poslednej dobe, do koľkých keď ste vošli, bol
tam Duch Svätý taký mocný, že každý z vašich hriechov ste videli pred
svojou tvárou a pred milujúcou milosťou Božou? Kedy ste naposledy
v cirkvi videli mladých ľudí usvedčených kvôli tomu, že ľud Boží bol na
tvári pred Bohom? Kedy tam bolo také znepokojenie, taká agónia, že mladí ľudia
padli na svoju tvár a volali k Bohu, pretože duch usvedčenia ich
napomenul z neba? V koľkých zboroch, v ktorých ste
v poslednej dobe boli, vás zasiahlo také slovo, že vás pálilo v duši,
vedeli ste, že prišlo z neba, vedeli ste, že prišlo z Božieho srdca?
Dúfam, že tu to počujete. Čo sa stalo s mukami zlomenosti v Božom
dome? Čo sa stalo s mukami zlomenosti v službe? Je to slovo, ktoré
v tejto zhýčkanej dobe nepočujete. Nepočujete to. Muky zlomenosti,
trápenie znamená extrémnu bolesť, úzkosť, tieseň. Emócie tak vyhrotené, až sa
stávajú bolestivými, naliehavý hlboký pocit vnútornej bolesti kvôli stavu vás,
vo vás a okolo vás. Muky, hlboká bolesť, hlboký zármutok a utrpenie
Božieho srdca. Držíme sa našej náboženskej rétoriky a našich
prebudeneckých prejavov, ale stávame sa pasívnymi. Naše tzv. prebudenia sú
hnutia, ktoré sa dejú, ale trvajú len krátky čas. A ak tieto krátko
trvajúce oživenia a prebudenia sú z Božej ruky, majú krátky život. V týchto
obdobiach sľubujeme Bohu, že sa už nikdy nevrátime k našej pasivite. Ale
nie je to nadlho, sú to len týždne alebo mesiace a sme späť a vtedy
upadáme do pasivity ešte ďalej, ako keď sme začínali. Hovorím zo
skúsenosti. A vtedy hovoríme Bohu:
Dotkol si sa ma na celý život, už nikdy nebudem rovnaký. Ale je to len ako
ohňostroj - hlasný úder a veľa hluku a potom to zomrie.
Každá skutočná vášeň sa rodí
z múk zlomenosti. Každá skutočná vášeň pre Krista prichádza z krstu zlomenosťou.
Skúmaj Písmo a zistíš, že keď sa Boh rozhodol uzdraviť zničenú situáciu,
hľadal modliaceho sa muža a vzal ho do vôd zlomenosti. Zdieľal svoje
vlastné muky, trápenie, zlomenosť z toho, čo vidí, že sa deje Jeho cirkvi
a Jeho ľuďom a našiel modliaceho sa muža, vzal toho muža a doslovne
ho ponoril, pokrstil v zlomenosti. Nájdete to v knihe Nehemiáša. Jeruzalem
je v ruinách –táto skutočnosť je v centre Božieho záujmu na zemi
v tom čase, Jeho sväté mesto je spustošené a plné neprávosti
a zmiešaných manželstiev s pohanmi. Zotročili svojich vlastných ľudí,
z chudobných urobili otrokov. Dom Boží bol zamorený špinou. Veľkňaz sa
spolčil s Tobiasom, pohanom, hriešnikom. Ako sa Boh s týmto vyrovná?
Ako Boh opraví ruiny? Ako to urobí? Čo urobí?
My čelíme podobnej situácii, lenže
naša je mnohonásobne horšia. Časy, keď sa ľudia podľa proroctva Ježiša stanú
horšími a horšími, sa už dejú. Cirkev je poškvrnená pedofíliou,
zneužívaním detí, incestom, cudzoložstvom. Národ je v morálnej lavíne,
ktorá ho zaplavuje pornografickou špinou tak, že sa celý svet červená.
A podľa New York Times ide na filmovom festivale Con nový film o hite
na pobreží USA s 13-14 ročnými deťmi, ktoré majú nevýslovne hrozné druhy
sexu s dospelými. Ale na tom festivale vyhlásili, že nešlo len o
posunutie hraníc, ale o prekročenie hraníc. Amerika je toho schopná. Ruiny
a morálny chaos kazia aj dom Boží. Ako inak by ste vysvetlili, že také
množstvo kresťanov ide domov a pozerá na HBO program s názvom
Sopranos, ktorý som nikdy nesledoval, nemám televízor, ale čítal som o tom
v novinách, v New York Times. Je to o mafiánskej partii, ktorá
zabíja a vraždí, mrzačí, praktizuje voľný sex, podvádza, klame. Máme
v Amerike milióny kresťanov, ktorí keď sa stretnú, hovoria spolu
o ďalšom dieli tejto show a sú na tom až závislí. Aj pre niektorých
z vás, ktorí ma teraz počúvate, je to váš obľúbený program. Nesmejte sa -
je to vec života a smrti. Prišli ste sem dnes večer, spievali ste so
zdvihnutými rukami a kričali a mali dobrý čas a pri tom viete,
že ste sledovali túto špinu?
Ja verím v lásku Božiu. Kážem
milosrdenstvo a milosť a zmluvnú lásku. A verím v dobrotu
a trpezlivosť Kristovu. Ale zástupy sú dnes sýtené posolstvom typu „Si OK,
všetko je v poriadku“. Máme ľudí, ktorí obracajú milosť Božiu
v chlipnosť. Stávame sa podobnými deťom Izraela, ktorí hovorili správne
slová, ale Boh k tomu hovorí: „Počul
som slová tohto ľudu. Dobre hovoria všetko, čo hovoria. Kiežby bolo ich srdce
vždy také, že by sa ma báli a zachovávali všetky moje príkazy po všetky dni,
aby sa dobre vodilo im aj ich deťom naveky!“ (5M 5,29) Môžete mať správne
slová, spievať správne piesne, ale vaše srdce nie je v poriadku!
Nehemiáš,
1. kapitola, verše 1-3.
Deje Nehemiáša, syna Chakaljovho. V mesiaci kislév dvadsiateho
roku bol som na kráľovskom hrade v Šúšáne.
Vtedy prišiel Chanání, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z
Judska. Keď som sa ich opýtal na Židov, na húf zachránencov, ktorí zostali po
zajatí, a na Jeruzalem, odpovedali mi: Pozostalí, ktorí zostali po zajatí,
nachodia sa tam v kraji vo veľkej tiesni a potupe; hradby Jeruzalema sú zrúcané
a jeho brány spálené ohňom. Keď som
počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil som
sa a modlil pred nebeským Bohom.
Tu bolo to slovo. K Nehemiášovi
prichádza delegácia zo zničeného Jeruzalema. Povedali mu, že Jeruzalem je
spustošený, hradby zbúrané. Nič nezostalo, len ruiny. Som si istý, že to boli
zbožní ľudia. Boli to dobrí ľudia, ale nemali žiadnu predstavu o tom, ako
Boh bude riešiť túto situáciu, ako zabezpečí obnovu. Nemali žiadnu predstavu
o tom, čo Boh urobí. Všetko, čo dokázali vidieť, bola skaza, zničenie,
zúfalstvo a beznádej. Verš 4: Keď som
počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil som
sa a modlil pred nebeským Bohom. Vidíte, Boh našiel modlitebníka
a vzal ho do vôd krstu v zlomenosti. Tento muž vstúpil do múk zlomenosti.
A vo verši 6: ... aby si počul modlitbu svojho
služobníka, ktorú teraz dňom i nocou prednášam pred Tebou za Tvojich
služobníkov Izraelcov, vyznávajúc hriechy Izraelcov, ktoré sme páchali proti
Tebe; ja i dom môjho otca sme hrešili. Nehemiáš nebol kazateľ. Bol to muž s dobrým postavením,
kráľov pohárnik. Bol v pohodlí, v kráľovskej rodine, mal čo robiť.
Ale on sa modlil. Boh našiel muža, ktorý nemal len vzplanutie emócií, nielen
nejaký veľký prudký výbuch záujmu a znepokojenia, ktorý rýchlo odumrie. On
povedal: Nie! Bol som zlomený, plakal som a trúchlil, postil som sa
a potom som sa začal modliť vo dne, v noci. Keď som to počul, plakal
som. Prečo to nerobil jeho brat Chanání, prečo nie tí ostatní muži, ktorí
zrejme boli zbožní muži, pretože neskôr Chanání dal pravidlá mestu (Neh 7,2),
prečo oni nemali žiadnu odpoveď? Prečo Boh nepoužil v obnovení ich? Prečo
nemali žiadne slovo? Pretože nemali ani náznaku múk zlomenosti! Žiaden plač, ani
slovo modlitby! Všetko je v ruinách - to bolo všetko, čo dokázali vidieť.
Vadí ti vôbec, že dnes Boží duchovný
Jeruzalem - cirkev je vydatá za svet? Že taký rozsiahly chlad preniká krajinou?
Tak veľa ľudí, moji priatelia, jeden po druhom, manželia, manželky idú do takej
pasivity, chodia do cirkvi, kde môžu nájsť hladké posolstvo, nechcú viac počuť
čokoľvek o treste alebo náprave. Niektorých z mojich najbližších
priateľov vidím padať na okraj cesty. Nevadí vám to? Tak niečo osobnejšie –
záleží nám na Jeruzaleme, ktorý je v našich vlastných srdciach? Ten znak úpadku,
ktorý pomaly odčerpáva duchovnú silu a vášeň. Slepota k vlažnosti, slepota k chaosu,
ktorý sa sem pomaly vkráda. Duchovnú slepotu vidíte prichádzať, ale len nepatrne,
patrí medzi posledné veci, ktorú Božie dieťa rozpozná, že sa s ním dejú.
Ak by som ťa ako pastor poznal osobne a videl by som toto v tvojom živote
a ako jeden z pastorov tohto zboru by som prišiel k tebe, povedal
by som ti, že ťa milujem, ale zároveň ti musím povedať pravdu. Meníš sa. Ty
vieš, aký si. Niečo zo sveta dostalo tvoje srdce. Ja neviem, či je to
televízia, ja neviem, čo to je, čo chytilo tvoje srdce, ale vidím na tebe zmeny.
Nevidím zlomenosť, nevidím súcit, ktorý si predtým mal pre svoju rodinu. Nevidím
záujem o nespasených milovaných blízkych. Meníš sa, kúsok po kúsku sa
niečo s tebou deje. Mohlo by ťa to priviesť na kolená? Ak by si si
uvedomil skazu, v ktorej sa nachádzaš a konečne by sa ti dostala pred
oči? A aby som pravdu povedal, ďakujem Bohu za pomazanie a spievanie
dnes večer. Ďakujem Bohu za chvály, ktoré prišli z toľkých posvätených
sŕdc žijúcich v zmluve s Pánom. Ale pravda o veci je takáto: Vo
všetkej úprimnosti, sú medzi nami mnohí, ktorí sa menia a nevedia
o tom. Stratili ste bojovnosť. Ak čítate knihu Jozuu, je to takmer kniha
prehry, pretože oni stratili svoje srdce, stratili svoju bojovnosť. To je
presne to, čo diabol chce dosiahnuť – dostať z vás vašu bojovnosť
a zabiť ju, aby si už viac nezápasil v modlitbách. Aby si viac neplakal
pred Bohom. Aby si dokázal len tak sedieť a pozerať televíziu, zatiaľ čo
tvoja rodina ide do pekla.
Môžem
sa ťa niečo opýtať? Usvedčilo ťa to, čo som práve povedal? Alebo si to nechal
prejsť jedným uchom dnu a druhým von? Keď ti pastor povie, že sa meníš,
krôčik po krôčiku strácaš Božiu lásku, krôčik po krôčiku do tvojho života tieto
veci vnikajú, čo to pre teba znamená? Ľudia, prečo si myslíte, že váš pastor
kričí proti televízii? Myslíte si, že mám z toho radosť? Nie je to radosť,
ak niekto za vami príde a povie: Počul som tvoje posolstvo a zahodil som preto svoj televízor. Toto
mi neprináša potešenie. To neprináša pastorovi radosť. Musím o tom
hovoriť, pretože sa starám o vaše duše. Sú veci, o ktorých neviem,
možno veci vo vašom zamestnaní, pomaly sa vkrádajú do vášho života a náhle
hradby Jeruzalema padajú a menia sa na ruiny. Naozaj vám nevadí, že vaši nespasení blízki zomierajú
a dostávajú sa stále bližšie ku koncu? Naozaj sa vás to netýka? Mohli by
zomrieť a dostať sa do pekla, aj keď vy milujete Krista? Kde sú muky
úzkosti? Kde sú slzy? Kde je smútok? Kde je pôst? Mnohí z vás sa postia,
mnohí sa modlia, sú zlomení pred Bohom. Hovorím o tele Kristovom vo
všeobecnosti. Kde je vstávanie uprostred noci? Vidíte, že Nehemiáš povedal, že
sa modlil vo dne, v noci. Kde je vyznávanie vašich hriechov
a vyznávanie hriechov vašich detí alebo vášho partnera pred Pánom? Presne
toto robil Nehemiáš - vyznával svoje hriechy a hriechy celého ľudu.
A hovoril – „my“ sme zhrešili. Ja som zhrešil a potom hovorí – my sme
zhrešili. Keď Nehemiáš počul o skaze a zničení, vôbec sa nepýtal:
„prečo?“. Prečo len svätý Boh dovolil, aby toto mesto bolo zničené? Prečo bolo tak
veľa rozptýlených? Prečo tak veľa zabitých a zavraždených? Nekládol vôbec
otázku, ktorú sa pýtame v Amerike dnes - prečo Boh dovolil, aby padli veže
- Dvojičky a viac ako 2000 ľudí zomrelo počas tejto katastrofy? Ako len
mohol milujúci Boh... Ľudia, súhlasím s pastorom Carterom, ktorý dnes
povedal, že v mojom srdci vzniká svätý hnev, keď počujem v rádiu
alebo televízii: „Boh s tým nič nemá spoločné.“ Boh s tým nemá nič
spoločné? Alebo: „Nehádžte to na Boha.“
Prečo
nečítate Daniela 9? Chcem raz
a navždy povedať, že to bol Boh, kto chcel, aby sa Amerika prebudila. Boh
to neurobil. On „len“ nezastavil plány nepriateľa, pretože mal väčší cieľ,
pretože to bol prejav lásky voči Amerike, ktorá sa posúva do večného pekla.
Chystám sa znížiť môj hlas, aby ste si nemysleli, že som nahnevaný. Od verša 5:
Zhrešili sme a konali prevrátene a
bezbožne;
Môžete
toto povedať o Amerike?
vzopreli sme sa a odklonili od
Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. Dan 9,5
Neposlúchli sme Tvojich služobníkov,
prorokov, ktorí hovorili v Tvojom mene našim kráľom, kniežatám, našim otcom a
všetkému ľudu krajiny. Dan 9,6
Inými
slovami – vláda bola varovaná
spravodlivými mužmi.
Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale
hanba v tvári patrí dnes nám, mužom judským, obyvateľom Jeruzalema a všetkým
Izraelcom, blízkym i ďalekým vo všetkých krajinách, do ktorých si ich vyhnal
pre neveru, čo sa dopustili proti Tebe, Hospodine, hanba v tvári patrí nám,
našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe. Dan 9,7-8
Prečo?
Pretože my sme zhrešili voči Tebe!
U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo
a odpustenie, lebo sme sa Mu priečili. Neposlúchli sme slovo Hospodina, nášho
Boha, aby sme chodili podľa Jeho zákonov, ktoré nám vydal prostredníctvom
svojich služobníkov, prorokov. Celý Izrael prestúpil Tvoj zákon a odklonil sa,
aby nepočul Tvoj hlas. Preto nás stihla kliatba a prísaha, napísaná v zákone
Božieho služobníka Mojžiša, veď sme zhrešili proti nemu. On splnil svoje slovo, ktoré vyslovil proti
nám a proti našim vládcom, ktorí nás spravovali, že privedie na nás veľké
nešťastie, akého nebolo pod celým nebom, ale stalo sa v Jeruzaleme. Dan
9,9-12
Ale Hospodin bdel a priviedol na nás
toto nešťastie. Lebo Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich
skutkoch, ktoré koná, ale my sme neposlúchali Jeho hlas. Dan 9,14
Vrátim sa k môjmu posolstvu. Je
veľký rozdiel medzi mukami zlomenosti a znepokojením. Boh sa zdieľal so
mnou o tom. Znepokojenie je niečo, o čo sa zaujímate, projekt, nejaká
záležitosť, potreba, záujem, niečo, čo získa vašu pozornosť a obyčajne to
spôsobí nejaký emocionálny impulz. Napr. ste mohli počuť minulú nedeľu
o stovkách tisícoch umierajúcich na AIDS v Južnej Afrike alebo od sestry
Huldy toto popoludnie o tisícoch a tisícoch detí umierajúcich
v Kalkate v Indii a byť tým rozrušení. Zasiahne vás to emocionálne
a budete veľmi znepokojení. Ale ľudia, je tu rozdiel medzi znepokojením
a mučivou úzkosťou. Pretože pozrite sa, môžete sa rozhodnúť pre nejakú
vec, nadchnúť sa pre ňu alebo pre nejaký projekt, môžete o ňom nahlas
rozprávať. Môžete s tým ísť na verejnosť, urobiť reklamu, môžete to
podporovať, organizovať, vložiť do toho veľa úsilia. Ale poviem vám, za 50
rokov mojej služby kazateľa som sa naučil, že je to na nič, ak sa takéto niečo
nenarodí z múk zlomenosti, ak sa to nenarodí z Ducha Svätého, ak
vidíte skazu alebo počujete o nej, a nezloží vás to na kolená, aby ste
boli ponorení do múk zlomenosti, v ktorých sa začnete modliť a snažne
hľadať Boha.
Tento zbor sa narodil v mukách
zlomenosti, v šiestich mesiacoch utrpenia, sĺz. V malom meste
v Pensylvánii, v ktorom pastor jedného malého zboru kričal: „Ó, Bože,
som suchý a prázdny, ale je to ešte horšie – ak toto je všetko, čo je Duch
Svätý, tak to nechcem.“ Bolo to hrozné zúfalstvo. Týždne a týždne volania
Pánovho mena, vyznávania vlastnej vlažnosti a suchosti. Potom konečne
prichádza na pouličné zhromaždenia tu, do tohto mesta, prechádza sa po uliciach
a skončí na 42. ulici a vidí predajcov heroínu, ktorí hovoria: Mám
taký dobrý tovar, čo ťa môže zabiť. A pamätám sa, ako ma to zlomilo, bolo
mi jedno ľudí, ktorí prechádzali okolo, sedel som na požiarnom hydrante pri jednej
budove a plakal. Prežíval som mučivú úzkosť, zlomenosť, 4 bloky od tohto
divadla na Broadwayi som plakal a kričal a nariekal. Nehľadal som
službu. Nehľadal som budovu pre cirkev. Cítil som Božiu bolesť za toto stratené
mesto. Rovnakú bolesť, ktorú som cítil predtým, keď som začal Teen Challenge.
A za 50 rokov som nemal nič, čo by stálo za to, čo by sa nenarodilo
v takýchto mukách zlomenosti. Nikdy. Nikdy. Všetko ostatné bolo len telo.
A teraz chodím po svete a počúvam krik pastorov – mŕtvy a prázdny,
niektorí zaobchádzajú so svojimi manželkami ako so zvieratami. Teraz som sa
nemodlil 6 mesiacov. Viem, že kázne nič nespravia. Viem, že ani nové zjavenie
nič nespraví, zmluva to nespraví. Viem to, môj Bože! Teraz to už viem! Kým som
v agónii, kým som z toho strápený, kážem kázne. Potom som povedal:
nie, je neskoro, nemám toľko času. Kde je plač vo všetkých našich projektoch, všetkých
našich službách, vo všetkom, čo robíme? Kde sú učitelia nedeľnej školy, ktorí
by plakali nad deťmi, o ktorých vedia, že nepočúvajú a pôjdu do pekla?
Všade, kam idem, má niekto projekt, niekto má plán alebo sen. Ale to všetko sú
len myšlienky, ak neprichádzajú zo zlomených sŕdc. Ak neprichádzajú po hodinách
pôstu, modlitieb a smútku, zo zlomených sŕdc, sú to len myšlienky. Je mi
z toho zle...
Skutočný modlitebný život začína na
mieste úzkosti, zlomenosti, je to miesto, na ktorom vznikajú rozhodnutia, ktoré
ovplyvnia celý život. Ak nastavíte svoje srdce na modlitbu, Boh príde
a bude zdieľať svoje srdce s vami. On chce otvoriť svoje srdce.
A poviem vám, v Jeho srdci je bolesť. To čo vidí, je tak málo počuť.
Chce vám ukázať stav svojej cirkvi. Chce vám ukázať stav svojho vlastného srdca
a chce vám položiť otázku: „Ako sa k tomu postavíš?“ A vtedy
zlomený služobník musí urobiť rozhodnutie. A všetci, ktorí ma teraz
počujete, budete musieť urobiť rozhodnutie. Ja ho musím urobiť. Môžeš vstať
z tohto miesta zlomenosti, ujsť z vôd krstu zlomenosti a povedať:
Nezvládnem to. Sotva zvládam to, čo už mám. Nechcem viac. Bože, mám dosť. Ja
chcem byť len normálny kresťan a nechcem niesť takéto bremeno. Už nechcem
viac plakať nad svojou rodinou, Pane, už chcem len žiť vierou. Pozri, budeš
musieť urobiť rozhodnutie. On príde a povie: Ak chceš niesť moje bremeno,
ak chceš byť nástrojom obnovy a pritom očakávaš, že v tvojej rodine
bude nástrojom víťazstva niekto iný, že niekto iný urobí túto prácu, si na
omyle. Ja dávam bremeno na srdce tebe.
Dal som ti moje srdce a otvoril som pred tebou moju bolesť
a dovolil som, aby si ju cítil a zdieľal so mnou tak, aby ťa zložila
na kolená, pretože tam je to miesto, kde hovorím k tebe usmerňujúce slovo,
tak ako to zažil Nehemiáš. On vyšiel z vôd múk zlomenosti s jasným slovom,
ktoré nikto nedokázal odmietnuť. Priviedol mesto a národ na kolená. Nájdeš
to v 8. kapitole Nehemiáša. Môžeš si zvoliť útek preč a vrátiť sa do
svojej pasivity, môžeš povedať, že chceš byť len obyčajným kresťanom a tam
takéto veci zažívať nemusíš.
Alebo tvoje srdce začne plakať: Ó,
Bože, Tvoje meno je preklínané, Duch Svätý je zosmiešňovaný. Nepriateľ sa
pokúša zničiť svedectvo Pánovej vernosti a niečo sa s tým musí
urobiť. To nemôže zostať bez povšimnutia. Vráťme sa k týmto slovám: „keď
som počul, že Jeruzalem je zrúcaný...“ Ak by Nehemiáš veril princípu, že
potreba je to isté ako výzva, vieš, čo by urobil? Povedal by: Páni, trošku ma
počkajte, kým si zbalím kufre. Dajte mi len deň alebo dva. Toto je výzva ako
ušitá pre mňa. Páči sa mi. Poďme do toho. Bez trápenia, bez pôstu, bez
modlitby, bez zlomenosti. Proste len poďme do toho..., ale nič by sa nestalo.
Hradby by nikdy neboli obnovené. Čokoľvek, čo sa pokúsiš urobiť bez krstu
v zlomenosti, sa rozkolíše a spadne. Nebude to fungovať.
Minulý týždeň mi toto napísala jedna
sestra: Brat Dave, som taká hladná po Pánovi. Som tak unavená zo všetkých
stretnutí. Je to všetko také duchovné páperie. Pozvali ma na ženskú
konferenciu, ktorá vraj mala byť veľkým duchovným zážitkom. Tak som išla so
skupinou sestier, bolo tam 15 000 žien. Bola som zhrozená v prvý
večer, keď otvárali konferenciu komickou scénkou. A pokračovalo to od
desiatim k piatim. Vodcovia nás oklamali. Nebola tam jediná modlitba, ani
len zmienka o modlitbe. Bola to fraška. A ja som taká prázdna ako
kedykoľvek predtým.
Prorok Ámos kričal v takom žiali
na tých, ktorí si spokojne na Sione jedli a spievali svoju hudbu, ale
necítili bolesť nad biedou Jozefa (Am 6,6). A v pôvodnom hebrejskom
kmeni slova sa hovorí, že neboli v agónii, v trýzni nad troskami
Jozefa. Neboli v agónii. Neboli v mukách zlomenosti nad situáciou.
Komédia áno, šťastné spievanie áno, jedenie, priateľstvo, dobrý čas áno. Plač,
úzkosť, modlitby, pôsty nie, nie, nie, to nechceme mať. Ľudia, chcem vám
povedať, že z tohto krstu, ponorenia do zlomenosti, utrpenia prichádza úžasná
vec, ktorá sa udeje tým, ktorí sú ochotní sa poddať. Je to okamih presného
rozoznania Božieho hlasu. Ak nemáte skúsenosti s modlitbou, ak ste nemali
túto ochotu zdieľať Božie srdce, dostanete to, ak Ho o to požiadate. On
povedal: Dám. Som viac ochotný dať, než vy ste ochotní prijať. Ide o to,
keď si žiadaš: Ó, Bože, chcem vykročiť teraz, chcem poznať tvoje srdce.
A keď začneš hľadať Jeho tvár, dovolíš Mu, aby ťa roztopil a zlomil,
vchádzaš do spoločenstva s Pánom cez túto skúsenosť. Pozrite, Boh nás
nepovolal žiť v mukách zlomenosti. Toto je len lono, z ktorého sa má
narodiť, čo Boh chce, čo Boh chce dosiahnuť, vyniesť z obnovených trosiek,
v tvojej rodine, nech ide o čokoľvek. Privádza ťa k tomuto krstu. Je
to ako keď pri krste vodou vojdeš a vyjdeš, ale vychádzaš s okamžitým
poznaním Božieho hlasu. Aj u Nehemiáša, keď sa postil, modlil, smútil,
zanechalo to stopy na jeho tvári a kráľ si to všimol. Nehemiáš bol jeho
pohárnikom. A keď jedného dňa priniesol kráľovi víno, ten sa ho opýtal:
Prečo si taký skleslý, prečo je smutná tvoja tvár? Nehemiáš nemal čas odísť
a premýšľať v srdci pred Pánom. Nemal čas povedať: Daj mi tri dni na
pôst a modlitbu. Ale musel mať okamžite presné slovo na odpoveď.
A povedal: Veľmi som sa preľakol, tak som sa modlil k Bohu na
nebesiach a odpovedal som kráľovi. Inými slovami – okamžitá modlitba,
okamžité vedenie. Poznanie Božieho hlasu. Stane sa, že nebudete vedieť, čo
urobiť, nebudete mať čas utekať do komôrky. Musíte počuť Jeho hlas: „Toto je tá
cesta, choď po nej.“ Okamžite. Toto je slávny dôsledok krstu zlomenosti.
Služobník,
ktorý ochotne oblieka plášť Božej bolesti je jediný služobník, ktorý má
autoritu a právo dovolávať sa Božích zmluvných zasľúbení. Kážeme zmluvu,
ale len tým, ktorí poznajú Jeho srdce a ktorí dovolili Bohu v týchto
časoch priniesť im uzdravenie a preniknúť hlboko do ich duše
a povedali: Ó, Bože, už to nechcem robiť po svojom, ale nedovolím, aby
moje deti išli do pekla. Nemienim sa vzdať svojho manžela, manželky, ó, Bože,
nebudem žiť v tejto smrti, nebudem už viac žiť v tejto vlažnosti a chlade.
Bože, zmeň ma. A keď sa dostanete do takéhoto zúfalstva pred Bohom,
nastavíte svoje srdce na túžobné hľadanie Jeho, potom môžete pripomínať Bohu
Jeho zmluvné zasľúbenia. Pozrite do Nehemiáša 1, 8-9:
Rozpomeň sa, prosím, na slovo, ktoré
si ako príkaz dal svojmu služobníkovi Mojžišovi slovami: Ak sa spreneveríte,
rozptýlim vás medzi národy. Neh 1,8
A teraz
sa dovoláva Božej zmluvy:
Ale ak sa obrátite ku mne a budete
zachovávať moje príkazy a plniť ich, aj keby boli niektorí z vás zahnaní na
kraj neba, aj odtiaľ ich zhromaždím na miesto, ktoré som vyvolil, aby tam
prebývalo moje meno. Neh 1,9
Dovoláva sa zmluvy uzavretej s Mojžišom.
Hovorí, že to je niečo, čo Boh zasľúbil. Ľudia, ak dovolíte Bohu, aby vás
doviedol na toto miesto, ktoré je ďalej, ako len znepokojenie, ako len prchavé
emócie, ak Bohu otvorene nastavíte svoje srdce, získate právo dovolávať sa
k Nemu o každé s Jeho zmluvných zasľúbení.
Blížim sa ku koncu. Máme dnes národ
a cirkvi plné diagnostických odborníkov. Minimálne niektorí z nich
vám povedia, v čom má cirkev problém. Prichádzajú so štatistikami
a prieskumami. Povedia vám, koľko pohanov je v Číne. Dajú vám
výsledky prieskumov a grafy..., ale nemajú najmenšieho tušenia... Všetko
majú z kníh. Neodznie ani slovo o trápení, slzách a zlomenosti.
Na záver sa vás chcem spýtať, prečo
zo všetkých bohabojných mužov, ktorí zostali v Izraeli si Boh vybral práve
Nehemiáša, prečo práve s ním zdieľal
svoje zlomené srdce? Pretože on bol mužom modlitby, už sa modlil. Poviem vám -
ja verím v osud. Verím, že Boh si vyberá ľudí. Ale On si môže vybrať
človeka, ale človek to môže len tak prekaziť. Nehemiáš mohol povedať: Pozri,
mám väčší vplyv práve tu, kde som. Kráľ ma počúva. Potrebujem zostať práve tu.
A ja som si istý, že Boh môže vzbudiť niekoho iného. Ale nestalo sa to
tak. Nehemiáš povedal: Ó, Bože, toto je moje bremeno, otvor mi svoje srdce.
Viem, že to chce viac ako len kázanie, nestačí len mať nové zjavenie. Nebude tu
žiadna obnova, žiadne prebudenie a oživenie, kým nebudeme ochotní dovoliť Bohu,
aby nás znovu zlomil. Neviem prečo.
Neviem, či sa niečo blíži. Iní pastori sa zdieľajú s tým, čo si myslia o veľmi,
veľmi znepokojivých ťažkých časoch, ktoré sú pred nami. Neprichádza to len
z kazateľníc, ale aj od politikov, prichádza to z celého sveta. Ale ja
vám musím povedať, že mňa osobne Boh volá ku krstu v mukách zlomenosti. Ja
teraz neviem, o čom všetkom to presne je. Ale povedal som niečo Bohu... Som
pozvaný na pastorské konferencie v máji do Škótska, Walesu a Írska.
Potom do Minska a všade po svete. Zyknem cestovať len dva-tri krát
v roku. Hovorím Bohu, že viac už nebudem chodiť na takéto stretnutia, kým
nebudem vedieť, že v čom mám byť zlomený za tých pastorov. Nemôžem ísť len
preto, že je taká potreba, len preto, že by som to chcel alebo to prijímal.
Keď som niekedy kázal niečo podobné
ako toto všetko, bolo ticho a cítil som túžbu: Pane, chcem robiť ľudí
šťastnými. Lenže, priatelia, začína byť
neskoro, začína to byť vážne. Prosím, nehovorte mi, že vás to trápi.
Nehovorte mi, že chcete zachrániť niekoho z vašich nespasených blízkych,
ak trávite hodiny pred internetom alebo televíziou. Prosím vás...
Neviem, ako to ukončiť. Pane, pomôž
mi. Mám pocit, že toto nemusí byť pre celé zhromaždenie, ale že ku niektorým
Pán hovorí veľmi hlboko. Ak hovorí k tvojmu srdcu rovnako ako
k môjmu, možno ťa nevedie k modlitbám podľa spomenutej línie,
ale prosím ťa, modli sa so mnou, ja potrebujem modlitbu. Pane, ja sa musím
modliť, neviem, čo iné. Kázal som, čo si mi položil na srdce, ale neviem, ako
to ukončiť. Ty to ukonči, urob to, čo chceš urobiť, Pane. Hovor ku nám. Pane,
sú tu niektorí, čo sa potrebujú prísť k tomuto oltáru a vyznať: Nie
som tým, kým som bol, nie som tam, kde by som mal byť. Bože, nemám Tvoje srdce
alebo Tvoje bremeno. Chcel som si to uľahčiť. Len som chcel byť šťastný. Ale
Pane, skutočná radosť vychádza zo zlomenosti. To je miesto, kde je radosť, kde
vidíme výsledky nášho uchopenia tvojho srdca, kedy nám dávaš vedenie
a usmernenie a potom vidíme trvalé výsledky. Vidíme, že celé mesto
prišlo ku pokániu a potom Nehemiáš vstal a povedal: Teraz je čas
radosti, nech je radosť Pánova vašou silou. Ale táto radosť vyšla z toho,
že videli víťazstvo, pochádzajúce zo zlomenosti. Ó, Bože, nechcem kárať túto
cirkev. Nesnažím sa nikoho zarmútiť, ale Bože, ak to chceš urobiť komukoľvek
Ty, urob to mne. Ja chcem, aby sa moje srdce znovu zlomilo. Ja chcem, Pane, aby
si ma vzal do svojho srdca, chcem cítiť bolesť a potreby týchto ľudí tiež,
a keď budem stáť za touto kazateľňou, budem kázať tvoju myseľ a tvoje srdce.
Prosím vás, postavte sa. Nehemiáš,
8.kapitola. Čítali zreteľne z knihy Božieho zákona a vysvetľovali
zmysel, aby všetci rozumeli, čo čítajú. A ľudia povedali, oni všetci
povedali: Amen. A pozdvihli svoje ruky, sklonili svoje hlavy
a uctievali Pána s tvárami k zemi. Priatelia, toto je výsledok
krstu zlomenosti. Tu sa Boh zdieľal som všetkými rodinami Izraela,
s kniežatami, vodcami. Ezdráš a Nehemiáš zhromaždili ľud, Ezdráš
otvoril knihu pred očami ľudu. Keď ju otvoril, všetok ľud povstal. Čítali
zreteľne z knihy Božieho zákona a vysvetľovali zmysel, aby všetci
rozumeli, čo čítajú. A Nehemiáš a kňaz – zákonník Ezdráš
a levíti vyučovali ľud a hovorili všetkým: Svätý je tento deň nášmu Bohu, Hospodinovi; netrúchlite teda a
neplačte! Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. Ďalej im
povedal: Choďte, jedzte najlepšie veci, pite sladké nápoje a pošlite podiel aj
tým, ktorí nemajú nič pripravené, tento deň je svätý nášmu Pánovi. Nebuďte
smutní, lebo radosť z Hospodina je vašou silou. Neh 8,9-10
Toto je výsledok prijatia Božieho
srdca. Najväčšou radosťou je vidieť, ako Boh v tvojom živote naplní svoje
slovo, ktoré sľúbil v zmluve. Neexistuje nič telesné, čo by ti mohlo
priniesť radosť. Nezáleží na množstve peňazí, nezáleží na novom dome.
Neexistuje absolútne nič hmotné, čo by ti mohlo dať radosť. Môže ti to dať len
to, čo je spôsobené Duchom Svätým, keď Ho poslúchaš a chopíš sa Jeho
srdca. Dá ti poznanie Jeho hlasu, tú okamžitú známosť. Boh povedal: Toto je cesta, choďte po nej...Iz 30,21
A je to úžasná radosť vidieť, ako Boh odpovedá na tvoju modlitbu. Vystavaj
hradby okolo svojej rodiny. Vystavaj hradby okolo svojho vlastného srdca. Buď
silným a odolným voči nepriateľovi. Bože, to je to, po čom túžime.
Môžete zdvihnúť svoje ruky? Môžete Mu
povedať, čo je práve teraz vo vašom srdci? Priamo, nahlas. Len Mu povedz, čo je
v tvojom srdci. Povedz Mu, že je dôvod, pre ktorý si sem prišiel. Povedz Mu,
prečo: Toto je dôvod, pre ktorý som tu. Len Mu to povedz, prečo si tu. Povedz
Mu, čo musíš urobiť. Pane, odpusť mi.
Kdekoľvek v tejto budove teraz
ste, počúvajte ma pozorne. Jediné, čo môžeme očakávať, že Boh urobí, je, že
začne dnes večer svoje dielo vo vás, veľmi špeciálne dielo. Keď dnes večer
prídete domov, povedzte: Pane, nepoložím hlavu na tento vankúš, kým...
Priatelia, chce to disciplínu, je možné sa v tom trénovať. Musíte to
chcieť. A keď Boh uvidí, že máte pripravené srdce, dá vám silu a moc
dotiahnuť to do konca. Ale musí byť niečo vo vašom srdci, práve teraz. Povedz:
Bože, nedám ti pokoj od teraz až dovtedy, kým neuvidím svoju rodinu zachránenú.
Musím to urobiť pre moju rodinu. Modlím sa zúfalo.
Chcem ti povedať, ak ku mne niekto
príde, ako nedávno jeden muž a povie mi napr., že je v zajatí pornografie,
poviem mu: Ponor sa do modlitby, pohrúž sa do Božieho slova. A radšej buď
smrteľne zúfalý pred Hospodinom. To je to, čo Boh od nás chce. Chce, aby sme
mali srdce pripravené, nastavené. Ak to urobíte, dá vám niečo v rovnováhe
medzi pokojom a radosťou, čo ste dovtedy nepoznali. A radosť, ktorú
budete potom mať, sa nerozplynie. Bude to večná radosť, Jeho pokoj. Ak vám On
dá svoje bremeno, dá vám aj svoju radosť, ktorá ho sprevádza. Nikdy nenechá
vaše srdce zlomené bez oleja, ktorý potrebujete na úplné uzdravenie. Nikdy
predtým v mojom živote som nechcel byť zlomený pred Ním. Ale teraz niekedy
stojím pred 4-5 tisíckami pastorov a potrebujem jeho hlas. Je to to isté, čomu
čelíte, keď prídete zajtra do práce - čelíte silám pekla a viete, vy
to viete, že potrebujete Jeho hlas. Nemôžem povedať viac, nemôžem kázať ďalšiu
kázeň. Chcem, aby sme spievali, chcem vás odovzdať Duchu Svätému a chcem,
aby ste nastavili svoju myseľ a ak vám Boh povie, že sa máte zbaviť vašej
televízie, urobte to rýchle. Ak vás má v hrsti internet, zbavte sa
počítača. Urob, čo ti Boh povie. On ťa povedie. Nikto iný ti to nebude musieť
hovoriť, nepôjde o formálnu vec, ktorú pre teba niekto pripravil, ale
o niečo, čo sa narodilo v tvojom srdci z Božej túžby po tebe. Nastav
teraz svoje srdce a povedz Ježišovi: Chcem ťa nasledovať celou cestou.
Chcem ťa poznať a chcem poznať tvoje srdce. Príď, Duchu Svätý. Ty sám to
urob, Duchu Svätý.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára